Vďaka patrí všetkým tým, čo za dôstojné Slovensko obetovali svoje životy.
Vstup vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 na naše územie nebola ani bratská, ani pomoc, ale brutálna invázia vojsk cudzích štátov a následná okupácia republiky na vyše dve desaťročia. Moskovský Kremeľ už počas II. svetovej vojny (rozdelenie a obsadenie Poľska) a hlavne od jej záveru presadzoval silou a propagandou svoje zóny vplyvu v Európe a vo svete. V línii komunistickej ideológie bola nielen sloboda človeka podriadená záujmu celku, ale aj suverenita štátu podriadená záujmu socialistickej internacionály.
Túto krvavú skúsenosť v strednej Európe zažili ľudia vo východnom Nemecku, v Maďarsku, Poľsku i Československu. Neboli sme výnimkou, pretože by sa systém zvnútra rozpadol veľmi rýchlo. Bol udržiavaný násilím a klamlivou ideológiou. A to je proti človeku, proti ľudskej dôstojnosti. Tak sa usilujú o svetlé zajtrajšky ešte režimy napríklad v Severnej Kórei a na Kube. Ale raz padnú aj tieto režimy. Túžba po slobode a šťastí je človeku vrodená. No nedá sa dosiahnuť a upevniť utopicky alebo násilím na slobode a šťastí druhých. Viac na dennikn.sk