Ján Figeľ

Month: June 2016

  • Ján Figeľ: Cameron nie je štátnik ako Churchill

    Tohtoročnú svätojánsku noc si bude pamätať viac ako iné nielen Veľká Británia, ale aj Európa a väčšina rozvinutého sveta. Zostane zlomovou v dejinách európskej integrácie, ale aj v histórii Spojeného kráľovstva. Rozhodnutie občanov Veľkej Británie v referende o vystúpení z EÚ treba rešpektovať. Je vyjadrením ich slobody rozhodovať o svojom osude.JF, summit, Brusel, 19.3.2015

    Vzťah medzi kontinentom a ostrovnou Britániou bol vzájomne výhodný; rozchod nás oslabí obojstranne. Únia to prežije, ale spoločenstvo sa oslabí. Sú sily a režimy vo svete, ktoré tento vývoj teší. A budú na tom stavať svoje ďalšie kroky. Únia nadobudne skúsenosť so zlomovým rozhodnutím – v únii sme všetci slobodne, dá sa z nej aj odísť. A 27-ka sa musí viac zamerať na potreby občanov, aby im lepšie načúvala a slúžila, nie diktovala či sa im odcudzila.

    To najdôležitejšie vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi sa nedá vyčísliť. A čo sa vyčísliť dá, to najdôležitejším nie je. To štátnici vedia. Winston Churchil mal pravdu, keď kriticky hodnotil demokraciu, pričom trefne dodal, že nič lepšie sme však doteraz nevymysleli. Vyjadrené churchillovsky, európska integrácia nie je ideálna, má nedostatky a vážne problémy. Ale zatiaľ nič lepšie pre mier, stabilitu a prosperitu na našom kontinente sme nevytvorili.

    Británia nedôverovala projektu európskej integrácie od začiatku. Je známa depeša britského diplomata z roku 1955, keď informoval Londýn o práci prípravnej komisie vedenej Paulom H. Spaakom. Vyjadruje pochybnosť, že sa šestica štátov na novej zmluve dohodne. A ak by sa aj dohodla, tak zmluva nebude úspešne ratifikovaná. A ak aj bude ratifikovaná, tak nové spoločenstvo nebude fungovať… Británia po 15 rokoch sa v r. 1972 pridala k EHS a následne to potvrdila aj v referende. A napriek množstvu derogácií zo zmlúv a ustanovení finančných (britský rabat), menovej (euro), bezpečnostnej (Schengen) po 46 rokoch odchádza.

    Politika, ktorá uprednostňuje krátkodobý a skupinový či osobný záujem, je pre národ veľmi nákladná. Teraz bude krajina platiť cenu za krátkozraké politické rozhodnutia Davida Camerona a jeho strany. Namiesto prípadného nižšieho volebného výsledku či čestnej prehry účelovo uprednostnil referendum s vidinou politického zisku. Cameron však nie je Churchill. Politikov je veľa, štátnici sú vzácni. Výsledkom pre stranu a premiéra je strata nielen vlády, ale aj spoločnej Európy. Ľudia však zaplatia skutočnú cenu za pád libry, za oslabenie ekonomického rastu, investičnej dôvery a stratu pracovných príležitostí. Ďalším dôsledkom bude rozvoľňovanie Británie, možno aj rozdelenie kráľovstva. Škótsko už k tomu ohlásilo prípravné kroky.

    A Slovensko na čele Rady EÚ bude predsedať v ťaživom tieni už nielen vládnej korupcie, ale aj reálneho britského exitu.

    24. jún 2016

    Tento komentár nájdete na europskenoviny.sk

  • Cameron nie je Churchill

    Slovensko bude predsedať EÚ nielen v tieni korupcie, ale aj brexitu.

    P1040214 copy

    Autor bol predsedom KDH a prvým slovenským eurokomisárom v rokoch 2004 – 2009

    Rozhodnutie občanov Veľkej Británie v referende o vystúpení z EÚ treba rešpektovať. Je vyjadrením ich slobody rozhodovať o sebe a svojom osude.

    Vzťah medzi kontinentom a ostrovnou Britániou bol vzájomne výhodný; rozchod nás oslabí obojstranne. Únia to prežije, ale spoločenstvo sa oslabí. Sú sily a režimy vo svete, ktoré tento vývoj teší. A budú na tom stavať svoje ďalšie kroky.

    To najdôležitejšie vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi sa nedá vyčísliť. A čo sa vyčísliť dá, to najdôležitejšie nie je. To štátnici vedia. Viac na sme.sk

     

  • Tolerovanie korupcie je najväčší škandál Slovenska

    Škvrnou nášho predsedníctva nebudú politické šarvátky, ale rozkrádanie.

    JF, sme, 17.2.2016

    Ako člen Európskej komisie (s Romanom Prodim a Josém Barrosom) som zažil 12 rôznych predsedníctiev Rady EÚ. Boli to na jednej strane rutinné inštitucionálne procesy a pracovné procedúry, na druhej odlišné praktické a politické skúsenosti. V úlohe dirigentov sa ocitli rôzne vládne garnitúry – aj nestabilné, zavádzajúce a skorumpované. Zlý pocit či hanba v tých prípadoch však nezostali na únii a na ostatných, ale na predsedníckej krajine. Aj keď za jej hranicami býva efekt nepríjemnej skúsenosti cítiť tiež.

    Keď som sa nedávno v Mníchove rozprával s celoživotným obhajcom dôstojného miesta a postavenia Slovenska v zjednotenej Európe Imrichom Kružliakom, povedal, že pri pohľade zvonku je korupcia najväčší škandál Slovenska. Imrich má takmer 102 rokov a veľmi dobre si pamätá historické zápasy o slobodu a demokraciu, o hodnotovú orientáciu spoločnosti a úsilie o pozdvihnutie života národa. Úplne s ním súhlasím v jeho jednoznačnom pohľade na situáciu. Zvnútra je diagnóza rovnaká. Korupcia na úrovni verejnej správy je rozsiahla, priam organizovaná, zakrývaná či tolerovaná štátnou mocou. Logicky je prijímaná a živená aj veľkou časťou obyvateľstva. Takmer materiálne tu vidieť spätosť so stavom nášho vzdelávania a výchovy, ktoré upadá pred očami i v porovnaniach s vyspelým svetom. Smer, ktorý dominuje v zákonodarnej a výkonnej oblasti, obsadil svojimi nominantmi aj kontrolné orgány štátu. Tie nekonajú v záujme občanov a zákonnosti, ale v záujme držiteľov moci. Dávno nebolo počuť proti korupcii ani vyjadrenia duchovných autorít, ani keď sa diskutuje stav a priority našej spoločnosti. Pritom nekradnúť neokrádať je zdvojené prikázanie Desatora, základného mravného kódexu židovsko-kresťanskej kultúry a našej západnej civilizácie.

    Aj preto máme pod tretím Ficovým vedením nedostatok sociálnej a justičnej spravodlivosti, a zároveň rozvíjajúci sa sociálny populizmus, ktorého majstrovským prejavom sú „vlaky zadarmo“. Posilňuje sa právnický, nie právny štát. Darí sa právnikom, ale nie občanom a firmám pri vymáhaní spravodlivosti. Zákonnosť je selektívna. Zažili sme to napríklad pri miliardových PPP kontraktoch pri výstavbe diaľnice D1, kde sa podpísaná zlodejina netrestá, lebo podľa polície nebola dokonaná. Alebo pri reštrukturalizačných podvodoch podľa vzoru firmy Váhostav či pri vyciciavaní chorého zdravotníctva. Čerstvým príkladom sú rýchle a rozsiahle nárasty príjmov bonapartovskej partie – Ficovho domáceho Bašternáka a jeho ministersko-podnikateľských partnerov Kaliňáka a Počiatka. Podobne, cez rôzne podnikateľské a investičné stimuly a eurofondy vláda buduje skôr známostnú než znalostnú ekonomiku. Toto nie sú zdravé trendy pre Slovensko ani dobrý príklad pre Európu. Úpadok školstva a politiky s tým obojstranne súvisí.

    Preto najväčšou záťažou slovenského predsedníctva Rady EÚ môže byť samotná vláda a jej (ne)konanie v oblasti korupcie a nezákonnosti.

    Ján Figeľ

    Článok nájdete na hnonline.sk

  • Ján Figeľ: Korupcia je najväčší škandál Slovenska

    Slovensko sa 12 rokov po vstupe do únie poprvýkrát ujíma úlohy dirigenta v 28-člennom orchestri. Pred 12 rokmi podpora európskej integrácie a strán, ktoré garantovali demokratickú, zodpovednú a proeurópsku cestu Slovenska, výrazne prevažovala nad opačnými postojmi. V nedávnych marcových voľbách však občania poslali do parlamentu s významnou podporou aj stranu, ktorá presadzuje vystúpenie Slovenska z euroatlantických štruktúr. A skepsa voči budúcnosti zjednotenej Európy z rôznych príčin narastá. Aj to potvrdzuje, ako málo času stačí na zmenu postojov a spoločensko-politických trendov… A ako sa ľahko mení verejná mienka aj k zásadným záležitostiam geopolitického charakteru.P1040214 copy

    Vratká je však aj pozícia dvoch kľúčových predstaviteľov, ktorí majú formáciám Rady predsedať – Robertov Fica a Kaliňáka. Spája a zaťažuje ich zároveň Bonaparte – nie ten historický imperátor Napoleon, ale moderný luxusný bytový komplex v Bratislave a s ním spojená ministersko-podnikateľská partia Kaliňák – Počiatek – Baštrnák s lukratívnym podnájomníkom, premiérom Ficom. To, čo je vidieť pred verejnosťou, je odhalený vrchol pyramídy podvodov a korupcie, ktorá sa stále viac vynára vďaka zisteniam predstaviteľov opozície a novinárov. Vo verejnom záujme, žiaľ, nekonajú kontrolné a trestno-právne orgány štátu. Buď signály a fakty o zneužívaní moci a konflikte záujmov prehliadali, alebo úmyselne zakrývali. Zatiaľ konajú na pokyn a v záujme vládnucej moci. Náš, slovenský problém sa nevolá ani Brexit, ani migračná a utečenecká kríza. V našich rukách tu bude moderovanie procesov a dialógu. Ale domácou úlohou slovenskej politiky je odpovedať na otázky o charaktere štátu a zodpovednosti za výkon verejnej moci. Viac na europskenoviny.sk

  • Ján Figeľ: Schumanov odkaz stále aktuálny

    Pred vstupom našej krajiny do Európskej únie vyšla v slovenčine útla kniha od Roberta Schumana pod názvom Pre Európu. Obsahuje posolstvo architekta európskeho domu, v ktorom dnes žijeme. Je dôležité pre poznanie východísk geniálnej vízie bezprecedentného spoločenstva demokratických štátov. To, že na ceste k realizácii Schumanovho projektu spolu i jednotlivo krívame či padáme, nie je dôvodom na skepsu či rezignáciu. Je to výzva na čerpanie skúseností, inšpirácie i odhodlania cez svedectvá, ktoré máme k dispozícii.JF-Európa

    Prvým z odkazov Schumana pre súčasnosť je potreba nezávislosti a zrelosti zjednotenej Európy z hľadiska rozhodovania: “Európa musí byť vládkyňou svojho osudu.” To znamená, že ani Washington, ani Moskva či Peking ako veľmocenské centrá nemôžu nahrádzať vôľu alebo rozhodnutia EÚ. V 20. storočí sa často o našich slovenských i európskych osudoch rozhodovalo zvonku, bez nás a mimo nás.  Slobodná a akcieschopná Európa je výzvou, ktorej naplnenie je v našom bytostnom záujme. Takúto Európu budú stále viac vnímať a rešpektovať ako globálneho aktéra aj svetové mocnosti. Rozdelená, konfliktami a ideológiami oslabená Európa bola ich obeťou a zdrojom nestability. Skutočná suverenita znamená nezávislosť od vôle iných. Aj dnes je veľa dôvodov pre to, aby sme jednotlivo a spoločne boli nielen “vládcami svojho osudu”, ale smerovali svoju cestu k tvorivej a vyspelej Európe. K spoločenstvu štátov, ktoré sa finančne a morálne ďalej nezadlžujú, ktoré nekonzumujú budúcnosť, ale ju zodpovedne pripravujú ako perspektívu pre všetkých, no zvlášť pre mladých, a s mladými. Je to náročný cieľ, ba ideál. Podstatné je, aby reálne politické úsilie v jednotlivých krajinách k nemu smerovalo, nie naopak. V súčasnej kontinentálnej mozaike máme na výber príklady pozitívne i negatívne. Viac na europskenoviny.sk

  • A Welcome Surprise: The First EU Special Envoy on Freedom of Religion or Belief Outside the EU

    On Friday 6 May, whilst Brussels was enjoying a bank holiday, European Commission president Jean-Claude Juncker announced the appointment of ex-Commissioner Jan Figel as the first EU Special Envoy on Freedom of Religion or Belief (FoRB) outside the EU.

    Why has this appointment been made?

    This appointment followed a little noticed paragraph in the European Parliament (EP) resolution on the systematic mass murder of religious minorities by the so-called ‘ISIS/Daesh’, which had called in paragraph 10 for such a posting. Calls made in EP resolutions are notoriously under-implemented; even the European External Action Service (EEAS) staff seemed to be taken by surprise by the announcement, which as it concerns FoRB outside the EU, falls under their remit.

    The appointment, thus, has left many in Brussels wondering what it will actually mean in practice. During his speech to the Vatican, President Juncker said that “Freedom of religion or belief is a fundamental right which is part of the foundation of the European Union.” This is consistent with a growing importance being given to FoRB over the past couple of years; the EU Guidelines on this topic emerged in June 2013. In 2015, the European Parliament established an EP Intergroup on Freedom of Religion or Belief and Religious Tolerance and the commission appointed coordinators on anti-Semitism and anti-Islamophobia within the EU.

    What is clear is that Jan Figel will act as a special advisor to Neven Mimicia, the European Commissioner for International Development. Whereas other advisors to commissioners have clearly defined mandates on the EC website, the fact that Jan Figel only has a title indicates that he will have some flexibility to shape his work.

    Why is it important?

    The will to mainstream freedom of religion or belief into the EU’s wider external agenda is a very welcome sign. Given the increasing number of FoRB violations taking place both inside and outside of Europe, there needs to be a push for an increased awareness of the need for FoRB and the way that it benefits communities. Pew’s most recent study on religious hostility worldwide found that 5.5 billion people worldwide live in countries with high or very high overall restrictions on religion. Several of these countries are recipients of EU development aid.

    “The will to mainstream freedom of religion or belief into the EU’s wider external agenda is a very welcome sign.”

    That said, given that the majority of those people are citizens of China and India, the world’s largest emerging economies, it may have been useful for Jan Figel to have also been made a special advisor to Cecilia Malmström, the European Commissioner for Trade. According to research by Dr Brian Grim, FoRB is good for business and countries with fewer restrictions on religion experience more investment and growth – so perhaps it’s an argument that can still be made.

    How much influence will the EU Special Envoy on FoRB outside the EU actually have?

    It remains to be seen what the relationship will be between the Special Envoy and Stavros Lambrinidis, the EU’s Special Representative for Human Rights and the EEAS. Given that the EEAS is responsible for arranging the EU’s human rights dialogues (bi-lateral talks that take place between the EU and third countries) it would be in the interests of coherence for Mr Figel to establish close contact with this institution.

    If Jan Figel uses the EU’s FoRB guidelines as a basis for his work, then he could play an instrumental role in pushing for their wider dissemination and implementation at the dialogues. He could also work to mainstream religious concerns more broadly in the EU’s peacekeeping initiatives. Mr Figel should strive to form a working group incorporating all of those concerned with different aspects of FoRB so as to ensure the coherence and consistency of EU action on the matter.

    “As the world becomes more polarised and people become more wary of one another, the promotion of FoRB provides for pluralism and peaceful co-existence.”

    With atheist bloggers being killed in Bangladesh, Yazidis and other religious minorities being massacred by Daesh (Islamic State), and religious leaders throughout the world being intimidated and arrested, FoRB is more important than ever. As the world becomes more polarised and people become more wary of one another, the promotion of FoRB provides for pluralism and peaceful co-existence. Mr Figel has the opportunity to bring together all of the elements of FoRB protection and promotion in the EU and move them forward to create a safer world for people of all faiths and none. Let’s hope he uses it.

    By Dr Susan Kerr and Claire Gilder, CSW’s Europe Office

    The article: https://forbinfull.org/2016/06/07/a-welcome-surprise-the-first-eu-special-envoy-on-freedom-of-religion-or-belief-outside-the-eu/#more-654

  • Ján Figeľ v relácii “Zaostrené” v rádiu Lumen

    Vypočujte si reláciu “Zaostrené” v rádiu Lumen, odvysielanej dňa 30. mája 2016. Hosťom Iva Nováka bol bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ktorý sa nedávno stal historicky prvým osobitným vyslancom  EÚ pre  otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. Témou relácie bola náplň práce slovenského politika v európskom úrade.logo2

    Záznam relácie “Zaostrené” (30. 5. 2016) nájdete v archíve rádia Lumen