Month: February 2017

  • Orbán rokoval s Figeľom o ochrane prenasledovaných kresťanov

    Maďarský premiér zdôraznil, že jeho krajina podporuje tieto snahy.

    BUDAPEŠŤ. Otázka intenzívnejšieho zosúladenia ochrany prenasledovaných kresťanov bola hlavnou témou pondelkovej budapeštianskej schôdzky osobitného vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete Jána Figeľa s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom.

    Podľa agentúry MTI maďarský premiér zdôraznil, že jeho krajina podporuje tieto snahy a je pripravená poskytnúť osobitnému vyslancovi pomoc v jeho práci.

    Figeľ informoval Orbána o výsledkoch nedávnej návštevy Iraku. Na rokovaní sa zúčastnil aj maďarský minister pre ľudské zdroje Zoltán Balog, píše MTI.

    Článok nájdete na svet.sme.sk

  • Figeľ pre WSJ: Mjanmarská armáda by mala pykať za svoje zločiny

    TASR, 8. februára 2017 14:10

    Pred rokom celý svet oslavoval pokojný prechod Mjanmarska k demokracii, avšak teraz je jasné, že armáda, ktorá mala predtým absolútnu moc, sa jej nemieni úplne vzdať.

    New York 8. februára (TASR) – Organizácia Spojených národov vydala v piatok správu o brutálnom násilí, ktoré mjanmarské bezpečnostné sily už štyri mesiace páchajú na príslušníkoch menšiny moslimských Rohingov, pričom sa dopúšťajú hromadného znásilňovania žien, upaľujú celé rodiny a zabíjajú deti, napísal pre utorňajšie vydanie denníka Wall Street Journal (WSJ) splnomocnenec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ.

    Vyšetrovatelia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vypočuli 204 Rohingov, ktorí našli útočisko v Bangladéši. Väčšina z nich bola svedkami zabíjania a viac ako polovica prišla o najmenej jedného rodinného príslušníka.

    Viac ako polovica zo 101 opýtaných žien vyšetrovateľom OHCHR povedala, že sa stali obeťou znásilnenia alebo sexuálneho obťažovania. Príslušníci mjanmarských bezpečnostných síl neraz zabíjali malé deti priamo pred očami ich rodičov.

    “Zničujúca krutosť, ktorej sú tieto deti vystavované, je neznesiteľná. Aká krutosť môže priviesť človeka k tomu, aby bodol dieťa plačúce za matkiným mliekom? A aké je pre matku takúto vraždu sledovať, zatiaľ čo ju hromadne znásilňujú príslušníci tých istých bezpečnostných síl, ktoré by ju mali chrániť,” uviedol podľa Figeľa vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn, ktorý si zároveň položil otázku: “Čo je toto za ‘čistiacu operáciu’? Akému účelu z hľadiska národnej bezpečnosti to má poslúžiť?”.

    Moslimskí Rohingovia sú podľa Figeľa dlhodobo najviac prenasledovanou menšinou na svete. Napriek tomu, že v Mjanmarsku žijú už po celé generácie, zákonom z roku 1982 im boli odňaté občianske práva a stali sa z nich občania bez štátu. Potom nasledovali obmedzenia týkajúce sa pohybu osôb, sobášov, vzdelávania a náboženských slobôd, napísal Ján Figeľ.

    Neschopnosť mjanmarskej vlády nájsť humánne a spravodlivé riešenie pre moslimov a budhistov žijúcich v Jakchainskom štáte priviedla vlani v októbri malú skupinu Rohingov k útokom na stanovištia mjanmarskej pohraničnej stráže, pri ktorých zahynulo deväť pohraničníkov.

    Tento čin vyprovokoval absolútne neprimeranú reakciu vládnych síl, ktorá vyústila do etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti. V tejto súvislosti čoraz väčšmi silnejú hlasy volajúce po zásahu medzinárodného spoločenstva. Vlani v decembri vyslovilo 23 medzinárodne uznávaných osobností vrátane 11 nositeľov Nobelovej ceny a niekoľkých bývalých premiérov varovanie, že situácia v Mjanmarsku “nesie všetky znaky tragédií, ktoré sa v nedávnej minulosti odohrali v Rwande, Dárfúre, Bosne či Kosove”, a vyzvali na nezávislé vyšetrovanie pod vedením OSN, napísal pre WSJ Figeľ.

    Správa OSN z minulého týždňa túto potrebu do istej miery spĺňa a dodáva váhu požiadavke na založenie riadnej vyšetrovacej komisie. Ďalšou možnosťou by bolo vyšetrovanie vedené hlavným žalobcom Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktoré by podľa Zajda Raada Husajna zabezpečilo “obetiam prístup k spravodlivosti, náprave a bezpečnosti”, myslí si Ján Figeľ.

    Pred rokom celý svet oslavoval pokojný prechod Mjanmarska k demokracii, avšak teraz je jasné, že armáda, ktorá mala predtým absolútnu moc, sa jej nemieni úplne vzdať.

    Podľa mjanmarskej ústavy armáda ovláda viacero silových rezortov, čo znamená, že súčasná líderka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij nemá situáciu úplne pod kontrolou. Aj keby sa práv menšín v Mjanmarsku mohla zastať dôraznejšie, bezpečnostným silám nevelí.

    Zastaviť zabíjanie a znásilňovanie môže len vrchný veliteľ ozbrojených síl generál Min Aun Hlain, píše Ján Figeľ a dodáva, že medzinárodné spoločenstvo by malo okamžite konať a postaviť mjanmarskú armádu za jej zločiny pred zodpovednosť.

    Tento článok nájdete aj na teraz.sk

    Číiatajte aj na wsj.sk (The Wall Street Journal)

  • Burma’s Yet Incomplete Democratic Transition

    The United Nations on Friday issued a report on the Burmese military’s abuse of Rohingya Muslim civilians in northern Rakhine State over the past four months. The campaign of murders, mass gang-rapes, brutal beatings and disappearances clearly rises to the level of crimes against humanity.

    The report draws on interviews with 204 Rohingyas who fled to Bangladesh, most of whom witnessed killings. Almost half reported having a family member killed. Of the 101 women interviewed by U.N. investigators, more than half said they had been raped. Young children were killed in front of their parents. The U.N. has confirmed the equally graphic findings of investigators from private human-rights groups.

    U.N. High Commissioner for Human Rights Zeid Ra’ad Al Hussein said, “The devastating cruelty to which these children have been subjected is unbearable. What kind of hatred could make a man stab a baby crying out for his mother’s milk? And for the mother to witness this murder while she is being gang-raped by the very security forces who should be protecting her—what kind of ‘clearance operation’ is this? What national security goals could possibly be served by this? . . . The killing of people as they prayed, fished to feed their families, the brutal beating of children as young as two and an elderly woman aged 80—the perpetrators of these violations, and those who ordered them, must be held accountable.”

    The Rohingyas have long been one of the most persecuted minorities in the world. Despite having lived in Burma for generations, in 1982 a new law took away their citizenship rights and rendered them stateless. Restrictions on movement, marriage, education and religious freedom followed. In 2012, two dramatic outbursts of violence left thousands displaced and the Rohingya Muslims and Rakhine Buddhists bitterly divided.

    Failure to find a humane and just solution led a small group of Rohingyas to attack Burmese border police posts in October, killing nine police officers. This provoked the Burmese army into a grossly disproportionate response that has resulted in ethnic cleansing and crimes against humanity.

    Calls for an international response are growing. In December, 23 international figures, including 11 Nobel Peace Prize laureates and several former prime ministers, warned that the situation “has all the hallmarks of recent past tragedies—Rwanda, Darfur, Bosnia, Kosovo.” They called for an independent U.N. inquiry to establish the truth.

    Last week’s report goes some way to fulfilling that need, and it adds more weight to demands for a full commission of inquiry. Another option is an investigation by the chief prosecutor of the International Criminal Court to ensure that, in the words of the U.N. high commissioner, “victims have access to justice, reparations and safety.”

    As devastating as the stories from the Rohingyas are, theirs is not the only human-rights and humanitarian crisis in Burma. As it conducted ethnic cleansing in Rakhine, the Burmese army intensified its assault on the Kachin ethnic group and other minorities in northern Shan State.

    Thousands have been displaced in recent weeks, and a Catholic church was bombed in December. Two Kachin Christian pastors, Nawng Latt and Gam Seng, were arrested after taking journalists to the bombed church to gather evidence. They are due to appear in court Tuesday, charged under the Unlawful Association Act for allegedly aiding Kachin rebels, a charge they deny.

    Burma’s human-rights abuses are not restricted to its peripheries. Buddhist nationalists have waged a campaign of anti-Muslim hatred across the country for the past four years. This led to outbreaks of violence and laws that restrict religious conversion and interfaith marriage, violating freedom of religion or belief.

    The assassination of Burma’s most prominent Muslim lawyer and constitutional expert, U Ko Ni, in front of Yangon Airport last week is a reminder that the country’s political system remains a highly disputed work in progress. This murder of Aung San Suu Kyi’s legal advisor, who had been outspoken in calls for constitutional reform, is a warning shot designed to stoke further fear and instability.

    A year ago the world celebrated Burma’s peaceful transition to democracy, but it’s now clear that the military is determined to hang on to much of its power.

    Under the constitution, the military remains in control of the Home Affairs, Border Affairs and Defense ministries, meaning Ms. Suu Kyi’s leadership is tenuous. While she could have done more to speak out, she does not control the troops. Only Gen. Min Aung Hlaing, the commander-in-chief, has the power to stop the killing and rapes.

    The international community must now act to hold the Burmese military to account for its crimes. Burma’s future hangs in the balance.

    Mr. Figel is the European Union’s special envoy for freedom of religion or belief outside the EU. Mr. Rogers is a human rights activist with Christian Solidarity Worldwide and author of three books on Burma.

    See the article at: https://www.wsj.com/articles/burmas-yet-incomplete-democratic-transition-1486400191

  • Lepšie, ľudskejšie storočie je našou morálnou povinnosťou

    PÍŠE JÁN FIGEĽ

    Máme za sebou storočie genocíd. Skončilo sa, alebo bude pokračovať? Ak chceme zdieľať pokojnejšie a lepšie časy, musíme zabrániť opakujúcej sa tendencii návratu neľudskosti.

    Človek sa rodí ako bytosť obdarená dôstojnosťou a slobodou. Sloboda, osobitne sloboda myslenia, svedomia, náboženstva a presvedčenia nie je daná štátom. Štát ju má rešpektovať, garantovať a rozvíjať.

    Táto sloboda v súčasnosti nie je vo svete samozrejmou realitou, ani širokým víťazným medzinárodným trendom. Práve naopak, tendencia je negatívna. Táto základná hodnota je v dnes vážne obmedzovaná alebo atakovaná vo väčšine štátov sveta, reprezentujúcich 74 percent celkovej populácie (Pew Research Center Study, 2014).

    Deň spomienky na obete holocaustu tiež pripomína historickú ťažkú, často krvavú cestu od otroctva, hlbokého spoločenského rozdelenia, sektárskej nenávisti a násilného utláčania k slobodným, pluralitným a tolerantným spoločnostiam, ktoré rešpektujú vládu zákona, základné ľudské práva a univerzálne hodnoty.

    Početní diktátori, autokratické režimy a násilné skupiny usilujú o opak. Holocaust bol výrazom rozsiahleho zlyhania ľudskosti – od vykonávateľov nacistického zámeru totálnej likvidácie Židov v Európe a ostatných nevinných, nepohodlných skupín obyvateľov, cez napomáhačov a obhajcov zločinov až po ľahostajných pozorovateľov.

    Sloboda aj pre ateistov

    Vyše 84 percent svetovej populácie vyjadruje svoju príslušnosť k náboženstvu (ten istý zdroj). Ale sloboda náboženstva alebo viery nie sa netýka iba nich.

    Je pre všetkých, keďže pokrýva ateistov, agnostikov, každého. Právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia sa viaže na slobodu prejavu, zhromažďovania a na ďalšie dôležité občianske a politické práva.

    Je lakmusovým testom všetkých ľudských práv. Pretože kde niet náboženskej slobody, tam chýbajú aj ďalšie občianske slobody. Kultúra ľudskej dôstojnosti sa nedá vytvárať bez náboženskej slobody.

     Zápas proti totalite v rámci Československa začal kulminovať po Bratislavskom Veľkom piatku 1988, kedy pokojná modlitbová, sviečková manifestácia za náboženské a občianske práva bola brutálne potlačená policajnými silami. Ale následný trend vývoja smerom k Nežnej revolúcii v novembri 1989 bol nezastaviteľný. Viac na sme.sk
  • Ján Figeľ: Holokaust a storočie genocíd

    Ľahostajnosť, nevedomosť a strach sú spojencami zla

    Človek sa rodí ako bytosť obdarená dôstojnosťou a slobodou. Sloboda, osobitne sloboda myslenia, svedomia, náboženstva a presvedčenia nie je daná štátom. Štát ju má rešpektovať, garantovať a rozvíjať. Táto sloboda v súčasnosti nie je vo svete samozrejmou realitou, ani širokým víťazným medzinárodným trendom. Práve naopak, tendencia je negatívna. Táto základná hodnota je v dnes vážne obmedzovaná alebo atakovaná vo väčšine štátov sveta, reprezentujúcich 74 % celkovej populácie (Pew Research Center Study, 2014). Deň spomienky na obete holokaustu tiež pripomína historickú, ťažkú, často krvavú cestu od otroctva, hlbokého spoločenského rozdelenia, sektárskej nenávisti a násilného utláčania k slobodným, pluralitným a tolerantným spoločnostiam, ktoré rešpektujú vládu zákona, základné ľudské práva a univerzálne hodnoty. Početní diktátori, autokratické režimy a násilné skupiny usilujú o opak. Holocaust bol výrazom rozsiahleho zlyhania ľudskosti – od vykonávateľov nacistického zámeru totálnej likvidácie Židov v Európe a ostatných nevinných, nepohodlných skupín obyvateľov, cez napomáhačov a obhajcov zločinov až po ľahostajných pozorovateľov.

    Vyše 84 % svetovej populácie vyjadruje svoju príslušnosť k náboženstvu (tamtiež). Ale sloboda náboženstva alebo viery nie je iba o nich. Je pre všetkých, keďže pokrýva ateistov, agnostikov, každého. Právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia sa viaže na slobodu prejavu, zhromažďovania a na ďalšie dôležité občianske a politické práva. Je lakmusovým testom všetkých ľudských práv. Pretože kde niet náboženskej slobody, tam chýbajú aj ďalšie občianske slobody. Kultúra ľudskej dôstojnosti sa nedá vytvárať bez náboženskej slobody. Zápas proti totalite v rámci Československa začal kulminovať po Bratislavskom Veľkom piatku 1988, kedy pokojná modlitbová, sviečková manifestácia za náboženské a občianske práva bola brutálne potlačená policajnými silami. Ale následný trend vývoja smerom k Nežnej revolúcii v novembri 1989 bol nezastaviteľný.

    Sloboda nie je bezúčelová a neprežije bez zdieľanej zodpovednosti. Preto požiadavka na viac náboženskej slobody sa podľa mňa implicitne viaže na aktívnu angažovanosť náboženských predstavených a komunít pre mier, spravodlivosť, ľudskú spolupatričnosť a solidaritu. V 21. storočí je to veľmi potrebné. Od systematickej likvidácie 1,5 milióna Arménov v rámci Osmanskej ríše, čo predstavovalo prvú uznanú genocídu 20. storočia, prešlo ľudstvo podobnými horormi na náboženskej, etnickej, národnej alebo rasovej báze v mnohých častiach sveta – v nacistickom holokauste a sovietskych gulagoch a masových hroboch, v Libanone, Kambodži, Rwande, Bosne…  Sľub „Nikdy viac!“ z Norimberského tribunálu r. 1946 bol porušovaný opakovane, znova a znova. Príliš často sme opustili záväzok zabrániť genocíde alebo neľudskému zaobchádzaniu. Fakticky, opustili sme ľudí v núdzi, prenasledovaných pre náboženstvo, presvedčenie, rasu, etnický pôvod – ich ľudskú identitu.

    Súčasné systematické vraždenie, mučenie, zotročovanie, únosy, znásilňovanie a prenasledovanie príslušníkov náboženských a etnických menšín na územiach ovládaných ISIS reprezentuje práve tento typ najväčšieho zločinu – genocídu. Tento postoj bol silne vyjadrený parlamentnými orgánmi Rady Európy, EÚ, USA, Veľkej Británie a Austrálie a ďalších inštitúcií alebo organizácií. Preto je aktuálnou a alarmujúcou otázka: Bude storočie genocíd pokračovať alebo sa skončí? Ktoré skupiny a územia budú likvidované po kresťanoch, jezídoch, šiítskych moslimoch a iných komunitách v Iraku a Sýrii? Odpoveď na danú otázku je pre budúcnosť kľúčovo dôležitá a odhodlanie pre zmenu vývoja je rozhodujúce. Lepšie, ľudskejšie storočie je našou morálnou povinnosťou! Ak chceme zdieľať pokojnejšie a lepšie časy, musíme zabrániť opakujúcej sa tendencii návratu neľudskosti. Znamená to zastaviť prenasledovanie nevinných ľudí, pomôcť umlčaným a bezbranným obetiam, postaviť páchateľov zločinov pred spravodlivosť. Ľahostajnosť, nevedomosť a strach pomáhajú fanatikom a páchateľom zločinov.  Naše mlčanie zraňuje obete.

    Okrem genocídneho prenasledovania existuje veľa ďalších foriem náboženského útlaku – zákony proti blasfémii (rúhaniu), proti konverzii, sektárske násilie alebo totalitné režimy, ktoré sa usilujú potláčať náboženské prejavy a slobodu svedomia a presvedčenia v záujme presadzovania vlastnej ideológie a uniformity. Marx a Lenin odsudzovali náboženstvo ako „ópium ľudstva“. A vytvorili svoje vlastné „náboženstvo“ – novú nátlakovú a bojovnú ideológiu. Nedávni veľkí diktátori – Hitler, Stalin, Mao Ce-tung, Pol Pot – systematicky likvidovali slobodu náboženstva a presvedčenia.

    Bez pochopenia náboženstva, včítane jeho zneužívania (ako to robia napríklad islamskí teroristi), nemôžeme ani dobre porozumieť, čo sa deje v súčasnom svete. A tak nemôžeme ani nájsť účinnú, ozdravnú liečbu. Podpora slobody náboženstva alebo viery a etiky zodpovednosti, vzdelávanie a výchova pre život v rozmanitosti je základná cesta pre zápas s náboženským a násilným extrémizmom a terorizmom. Kultúra ľudskej dôstojnosti pre každého a všade bude môcť rásť a prinášať dobré ovocie v našich časoch, ak budeme pretínať korene ľahostajnosti, nevedomosti a strachu. Lebo ľahostajnosť, nevedomosť a strach sú spojencami zla.

    Komentár pripravil Ján Figeľ, Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. 

    Tento článok nájdete na europskenoviny.sk

  • Figeľ: Tajani rád hovorí o koreňoch Európy a hodnotách, čo nás spájajú

    Hosťom Pavla Demeša v štúdiu TABLET.TV je osobitný vyslanec EÚ pre náboženské slobody vo svete a bývalý eurokomisár Ján Figeľ.

    Bratislava 20. januára (TABLET.TV) – Európsky parlament si pred pár dňami zvolil svojho nového predsedu. Stal sa ním Talian Antonio Tajani, ktorý bol komisárom Európskej komisie v čase, keď túto funkciu vykonával aj Ján Figeľ.

    Nielen o Antoniovi Tajanim, ale aj o budúcnosti Európy, zmenách, ktoré ju čakajú a o náboženských slobodách vo svete diskutuje v relácii SVET Tu a teraz Pavol Demeš s Jánom Figeľom.

    Rozhovor Pavla Demeša s Jánom Figeľom nájdete tu