Month: July 2017

  • FIGEĽ: Podľa Klausa môže za rozpad Československa Kováč a Čarnogurský

    FIGEĽ: Podľa Klausa môže za rozpad Československa Kováč a Čarnogurský

    Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne, povedal v TABLET.TV J.Figeľ.

    Bratislava 24. júla (Teraz.sk) – Všetci sedemnásti prítomní poslanci KDH 17. júla 1992 v Slovenskej národnej rade hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nebolo to preto, že by mali problém so slovenskou zvrchovanosťou, ale preto, že nedôverovali Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorého gesciou dokument vznikol. V diskusii na TABLET.TV to povedal vtedajší poslanec, neskôr predseda KDH a dnes osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ. „Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne a ktorý štartuje procesy, ktoré môžu byť veľmi zložité až škodlivé pre niektoré oprávnené národné záujmy Slovenska,“ povedal Figeľ. „Riziko línie Vladimíra Mečiara sme už vtedy interpretovali ako riziko izolácie, riziko straty demokracie alebo nárastu autokracie a zneužívania moci a riziko chudoby, ktoré sa neskôr prejavili ako dôsledok fenoménu divokej privatizácie,“ dodal.

    Hoci KDH už na svojom prvom ustanovujúcom sneme ústami svojho predsedu Jána Čarnogurského vyhlásilo, že Slovensko by malo mať v Európskej únii vlastnú hviezdičku, v roku 1992 presadzovalo zachovanie spoločného štátu s tým, že by bol postavený na štátnej zmluve dvoch zvrchovaných republík. Takýto mix konfederatívnych a federatívnych prvkov v tom čase neakceptoval ani Václav Klaus, ktorý s Vladimírom Mečiarom rokoval o štátoprávnom usporiadaní.

    Klaus a Mečiar „V Čechách boli aj takí, čo vnímali Slovensko ako príťaž. Václav Klaus mi raz v jednom rozhovore v roku 1996, ešte ako predseda ODS, bolo to stranícke stretnutie v Istanbule, tlmočil pohľad, že za rozpad federácie je zodpovedný Ján Čarnogurský a Michal Kováč,“ spomína Figeľ. „Čím chcel seba nechať v inom svetle, aj keď je pravda, že s Vladimírom Mečiarom sa nevedeli dohodnúť na žiadnom inom riešení, len rozchode,“ upozorňuje. KDH podľa neho navrhovalo prijať dočasnú ústavu a 28. októbra 1992 organizovať o budúcnosti federácie referendum. Aj v dôsledku odchodu časti členov do SKDH však vo voľbách v roku 1992 nezískalo dostatočný mandát na to, aby dokázalo túto víziu presadiť. „Náš postoj bol ponúkať alternatívu. Tou bola predstava, že chceme ísť do ďalšej fázy vzťahu s Čechmi pri vstupe do európskych štruktúr,“ tvrdí Figeľ. „Cesta dovtedy bola veľmi náročná, z hľadiska transformácie, prekonávania dedičstva komunizmu, vytvárania doslova novej politickej kultúry, medzinárodných vzťahov, eventuálneho delenia majetku, aby sme neťahali za kratší koniec, čo sa aj stalo… A aj otázka nástupníctva, nie len z hľadiska medzinárodného práva. Len spomeniem, ako to bolo v hokeji. Nebolo to férovo zvládnuté. Mali sme obavy o nepripravenosť slovenskej vládnej reprezentácie na to všetko, čo prichádza,“ vyhlásil. Hnutie však podľa neho rešpektovalo historický vývoj. „Keď Mečiar prijímal ústavu, mali sme výhrady, ale keď bola prijatá, rešpektovali sme ju. Vlastenec je ten, kto rešpektuje ústavu a nie ten, kto tancuje okolo ohňa,“ povedal s tým, že práve Vladimír Mečiar bol tým, kto nemal problém porušovať zákon. „Osobne som bol za KDH na rokovaní v decembri 1992 v Trenčianskych Tepliciach, kedy Vladimír Mečiar informoval predstaviteľov parlamentných strán o stave Slovenska krátko pred osamostatnením a boli to veľmi ťažké informácie,“ spomína Figeľ. „Rada KDH, to je druhý najvyšší orgán po sneme, vydala následne jednoznačnú a silnú deklaráciu, že bude Slovensko podporovať zo všetkých síl a bude rozlišovať medzi štátom a štátnou reprezentáciou,“ dodáva.

    Nálepkovanie a MKDH

    Čo sa týka hlasovania za Deklaráciu, podporilo ju vtedy 113 zo 147 prítomných poslancov, proti boli všetci prítomní poslanci za KDH. Zástupcovia maďarskej menšiny združení v MKDH sa rozdelili na dve časti, jedna bola proti a druhá, vrátane Bélu Bugára, sa zdržala hlasovania. Podľa Figeľa to mohla byť v prípade niektorých poslancov aj taktika, aby sa vyhli neskoršiemu nálepkovaniu, že boli proti zvrchovanosti. Iní mohli cítiť v blížiacej sa samostatnosti šancu zvýšiť politický vplyv maďarskej menšiny. „Pre niektorých Maďarov v tomto čase mohol tento dokument predstavovať výzvu a šancu na nový vplyv a nové definovanie postavenia Maďarov na Slovensku. Za Československa bolo relatívne stabilizované. Pätmiliónové Slovensko je pre niektorých slabší subjekt alebo partner než pätnásťmiliónové Československo,“ povedal Figeľ. „Následný vývoj potvrdil veľký tlak na revíziu povojnového usporiadania alebo aspoň niektorých záležitostí, spomeniem Benešove dekréty alebo spor o Gabčíkovo a teda hranicu a využitie diela,“ poznamenal. Na druhej strane, pod veľký tlak sa dostalo aj KDH za to, že nepodporovalo rozdelenie federácie. „Následné nálepkovanie bolo veľmi tupé a rozsiahle,“ poznamenal Figeľ.

    Otázka spravodlivosti

    Podľa neho však nebolo dôležité len to, aby sme sa čím skôr osamostatnili, ale aj to, aká bude nová Slovenská republika. „KDH bolo a je hnutím Novembra´89, pre ktoré nie len otázka štátnosti, ale aj demokracie, právneho štátu, spravodlivosti, vysporiadania sa s minulosťou, návratu do Európy, bola a aj je veľmi dôležitou,“ povedal Figeľ. V roku 1992 sa jeho hnutie podľa neho snažilo postaviť alternatívu k vládnutiu Vladimíra Mečiara a pre Slovensko bolo kľúčové, že táto alternatíva v roku 1998 zvíťazila. „Ak by nebola alternatíva, Slovensko skončí nie len v izolácii, ale aj vnútornom rozklade, ktorý by nás nadlho diskvalifikoval z procesov, ktorých sme dnes samozrejmou súčasťou,“ poznamenal Figeľ. „Ak by sme nestíhali integračný proces spolu s našimi susedmi, Čechmi, Maďarmi a Poliakmi, naozaj by sme ostali ako stredoeurópsky ostrov. V roku 1997 vznikla luxemburská skupina, v ktorej boli traja naši susedia, Slovinsko, Cyprus a Estónko. My sme tam neboli,“ dodáva. „Keby sme nevyužili ďalšiu šancu, ktorou bola v roku 1999 helsinská skupina, ďalšia prijatá bolo Bulharsko a Rumunsko. Ale my predsa nepatríme do balkánskeho priestoru,“ zdôraznil expredseda KDH. „Rozdelenie Slovenska je pozitívny príbeh,“ vyhlásil Figeľ. „Museli sme si nanovo a na vlastnom zadefinovať, na čom záleží. Slovensko áno, ale demokratické európske, pluralitné a spravodlivé. To sú hodnoty dôležité pre každého z nás, možno okrem nejakých oligarchov, ktorí sa zaoberajú len svojimi ziskami. Politik myslí na nasledujúce voľby, štátnik na budúce generácie. Štátnicky konať pred 25 rokmi znamenalo obhajovať spravodlivosť,“ uzavrel.

    Článok je dotupný tu: http://www.teraz.sk/publicistika/figel-klaus-ceskoslovenska-kovac-carnogu/271900-clanok.html

    Video rozhovoru je dostupné tu: http://www.dailymotion.com/video/x5ucgu9

  • Ján Figeľ v Budapešti o prenasledovaní pre náboženské presvedčenie v Nigérii

    Ján Figeľ v Budapešti o prenasledovaní pre náboženské presvedčenie v Nigérii

    Dňa 17. júla 2017 na pozvanie maďarskej vlády sa Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, sa zúčastnil rokovaní zameraných na situáciu prenasledovaných pre náboženské presvedčenie v subsaharskej Nigérii. Maďarská vláda pozvala na návštevu biskupa z najväčšej diecézy Maiduguri Mons. Olivera Dashe Doema.

    Ján Figeľ, Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ rokuje o prenasledovaných pre náboženské presvedčenie so štátnym tajomníkom Maďarskej republiky pre prenasledovaných kresťanov Tamásom Törökom

    Ján Figeľ sa bilaterálne stretol a rokoval s biskupom Doemom. Diecéza, ktorú spravuje, má tri milióny obyvateľov. Pôsobilo tam veľmi silné teroristické hnutie Boko Haram, ktoré pri nástupe v r. 2009 zničilo 50 z 52 kresťanských kostolov. Našťastie, v poslednom obdobím sú bojovníci Boko Haram postupne vytláčaní z regiónu. Po rokoch však zanechali za sebou veľa utrpenia a škôd. Viac ako 150 000 ľudí je bez domova, okolo 5 000 vdov sa stará o 15 000 sirôt, ktorým zahynuli otcovia. Biskup Doeme sa snaží pomáhať zmierňovať toto utrpenie. S pomocou veriacich opravuje a stavia zbúrané školy, nemocnice, kostoly a pomáha ľudom bez domova nájsť prístrešie. Biskup Doeme konštatoval, že v Nigérii je veľká korupcia, ktorá spôsobuje, že rozvojová pomoc, ktorá ide cez vládne inštitúcie, často neskončí pri ľuďoch v núdzi. V tejto súvislosti apeloval, aby donori radšej dávali prostriedky rozvojovej a humanitárnej organizácii respektíve dôveryhodným autoritám a predstaviteľom miestnych komunít, ktorí žijú s bežnými ľuďmi a záleží im na zmierňovaní utrpenia a chudoby.

    Ján Figeľ v rozhovore s maďarským ministrom pre ľudské zdroje Zoltánom Balogom

    Ján Figeľ na stretnutí s biskupom Doemom vyjadril pripravenosť väčšej angažovanosti EÚ v Nigérii. V hlavnom meste Nigérie v Abuji je zastúpenie Delegácie EÚ. Ján Figeľ taktiež prisľúbil, že v tejto súvislosti bude kontaktovať aj slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby aj Slovensko zvážilo vhodné formy pomoci pre ľudí v núdzi v tejto krajine. Ján Figeľ plánuje navštíviť Nigériu a hľadať možnosti pomoci prenasledovaným pre náboženské presvedčenie v krajine, ktorá má viac ako 187 milióna obyvateľov.

    Popis fotografie zľava: Ján Figeľ, nigérijský biskup Mons. Doem, minister Zoltán Balog

    Toho istého dňa, 17. júla 2017 na Katolíckej univerzite Petra Pazmáňa v Budapešti sa konalo verejné podujatie, v rámci ktorého odzneli vystúpenia maďarského ministra pre ľudské zdroje Zoltána Baloga a Jána Figeľa. S prednáškou o situácii prenasledovaných kresťanov v Nigérii vystúpil biskup Doeme.

    Po pravej ruke Ján Figeľa biskup Doem, nigérijský študent a nigérijský kňaz

    Ján Figeľ vo svojom príhovore poukázal na fakt, že v súčasnosti v 40% štátov sveta sú slobode svedomia kladené vážne alebo veľmi vážne prekážky. problémy, V týchto štátoch však žije viac ako 74% celkovej svetovej populácie. Ján Figeľ poukázal na fakt, že diskriminácia a prenasledovanie sa šíri aj preto, lebo má troch významných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ján Figeľ v Budapešti verejne vyzval na vytváranie aliancie a solidarity s prenasledovanými pre náboženské presvedčenie vo svete. „Nie je pravdou, že nemôžeme nič urobiť. Vytrvalou podporou spravodlivosti a spoločného dobra sa dá dosiahnuť veľa; naše storočie a svet môžu byť ľudskejším“, zdôraznil Ján Figeľ. Ako príklad uviedol pozitívne zmeny v Maroku, Jordánsku, postupnú porážku ISIS v Iraku a Sýrii a angažovanie sa ľudí za prepustenie českého humanitárneho pracovníka Petra Jašeka v Sudáne a celej jeho skupiny, ktoré bolo úspešné.

    Vystúpenie Jána Figeľa na Katolíckej univerzite Petra Pazmáňa v Budapešti

    Biskup Doeme vo svojom vystúpenie poukázal na fakt, že hoci v jeho diecéze boli zničené viaceré kostoly, školy, nemocnice, mnohí kresťania netratili odvahu a zápal pre pokoj a dobro v Nigérii. Po ústupe teroristov sa vytvára priestor pre stabilitu, obnovu a rozvoj. Diecéza pomáha konkrétnym ľudom bez ohľadu na náboženské presvedčenie. Rozhodujúcim kritériom je, že sú odkázaní na pomoc. Biskup zdôraznil, že korupcia ako prejav okrádania a nespravodlivosti je hlavným nepriateľ, proti ktorému treba bojovať. Mier je podmienkou, aby sa dalo pokračovať v ďalších dôležitých úlohách pri obnove a budovaní škôl, nemocníc, kostolov a inej potrebnej infraštruktúry.

    Verejnému podujatiu na univerzite venovali značnú pozornosť aj médiá.

    Ján Figeľ rokoval s predstaviteľmi maďarskej vlády – ministrom pre ľudské zdroje Zoltánom Balogom a štátnym tajomníkom pre pomoc pre prenasledovaných kresťanov Tamásom Törökom o pomoci prenasledovaným pre náboženské presvedčenie vo viacerých krajinách Ázie a Afriky. Vyzval maďarských predstaviteľov, aby sa v čase ich Predsedníctva vo V4 stala téma náboženskej slobody vo svete jednou z priorít tejto tradičnej regionálnej spolupráce, včítane jej podpory na pôde medzinárodných organizácií ako sú OSN a OBSE.

    Verejné podujatie na Katolíckej univerzite Petra Pazmaňa v Budapešti – Situácia kresťanov a iných náboženských skupín v Nigérii

    Dňa 18. júla 2017 prijal biskupa Doema aj maďarský premiér Viktor Orbán, aby s ním prerokoval rozvojové projekty, ktoré Maďarsko v Nigérii podporí.

    Článok dostupný tu: http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/2017-07-20-jan-figel-v-budapesti-o-prenasledovani-pre-nabozenske-presvedcenie-v-nigerii

    Aj tu: http://www.hlavnespravy.sk/jan-figel-v-budapesti-o-prenasledovani-pre-nabozenske-presvedcenie-v-nigerii/1074640