Figeľ sa Hatokovej poďakoval za spoluprácu a za jej osobný prínos pre charitatívnu a pastoračnú pomoc vo svete, predovšetkým za úspešné kampane pre ľudí v Sýrii, Iraku a Indii.
Bratislava 29. marca (TASR) – Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ prijal v Bratislave Martinu Hatokovú, riaditeľku národnej kancelárie pápežskej nadácie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá končí vo svojej funkcii. TASR o tom informovala Anna Gareková, asistentka Jána Figeľa.
Figeľ sa Hatokovej poďakoval za spoluprácu a za jej osobný prínos pre charitatívnu a pastoračnú pomoc vo svete, predovšetkým za úspešné kampane pre ľudí v Sýrii, Iraku a Indii. Za dva roky slovenská kancelária ACN prijala od pravidelných a jednorazových darcov vyše 400.000 eur. Najväčší objem bol určený na projekty na Blízkom východe, kde kresťanské komunity v uplynulých rokoch trpeli hlavne kvôli vojnovým konfliktom a terorizmu. Figeľ ocenil aj celkové pôsobenie nadácie ACN vo vyše 150 krajinách sveta, zvlášť v krízových oblastiach súčasného sveta. “ACN patrí k najspoľahlivejším humanitárnym charitatívnym organizáciám, s ktorými som mal možnosť doteraz spolupracovať na Blízkom východe, v južnej Ázii a subsaharskej Afrike. Pravidelné dvojročné správy ACN o stave náboženskej slobody vo svete sú považované za veľmi profesionálne,” povedal Figeľ. Ako dodal, organizácia pomáhala kedysi aj utečencom z Československa a pri obnove cirkevných a charitatívnych zariadení v našej krajine. “Pápežská nadácia u nás v minulosti známa ako Kirche in Not, poskytla veľa pomoci pre našich ľudí v čase komunizmu a po jeho páde. Teraz je Slovensko slobodné a môže silnejšie prejaviť svoju solidaritu s trpiacimi vo svete,”uzavrel.
Nedávny krvavý útok na dve mešity v meste Christchurch na Novom Zélande s 50 mŕtvymi a vyše 50 zranenými pripomenulo celému svetu, ako sú dnes náboženské menšiny vystavené útokom a prenasledovaniu po celom svete. Sú to útoky náhle, fanatické a demonštratívne alebo dlhodobé a systematické. Zdrojom je buď rasová či náboženská nenávisť rôznych extrémistických skupín, alebo sociálna neznášanlivosť či štátna diskriminácia, ba prenasledovanie. Formy siahajú od lynčovania (napr. kresťanov a moslimov v Indii), cez brutálne vraždenie (Rohingov v Mjanmarsku, kresťanov, ahmadijcov a sikhov v Pakistane), a terorizmus (voči kresťanom a moslimom v Egypte, Nigérii, Somálsku, Afganistane), po štátnu perzekúciu veriacich (v Severnej Kórei, Vietname, Číne). Realita podľa hodnoverných údajov je kritická: takmer tri štvrtiny svetovej populácie žijú v kajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre náboženskú slobodu. A podruhé, tento podiel rastie. Situácia volá po zásadnej zmene. Podobne, ako pri zhoršovaní klimatických pomerov na zemeguli.
Náboženská sloboda je totiž lakmusovým testom a kriteriálnym vyjadrením občianskych a politických práv. Ak nie je rešpektovaná, nie sú v podstate garantované ani ostatné ľudské práva. Keďže ide o slobodu myslenia, svedomia a viery, ide o najhlbšie vyjadrenie osobnej slobody a dôstojnosti človeka. Aj preto v decembri 2018, pri príležitosti 70. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, skupina profesorov a odborníkov z oblasti slobody náboženstva a ľudských práv sformulovala a ponúkla medzinárodnému spoločenstvu Deklaráciu o ľudskej dôstojnosti pre každého a všade (www.dignityforeveryone.org). Signatári dokumentu z Punta del Este vyjadrujú nielen spomienku na kľúčový dokument medzinárodných vzťahov, ale aj obnovený záväzok pre podporu základných a univerzálnych ľudských práv, ktoré sú dnes často odopierané a spochybňované. Deklarácia je v celom jubilejnom roku otvorená pre každého, kto považuje ľudskú dôstojnosť za základ a východisko ľudských práv, ale aj za cieľ a kritérium nástrojov a opatrení vo všetkých oblastiach verejného života.
Všetci sme rôzni z hľadiska identity, nikto nie je kópiou nikoho. Každý z nás je autentický a neopakovateľný originál. A zároveň sme všetci rovní v dôstojnosti. Nikto medzi nami nie je viac, ani menej, či pochádza z osady, z útulku pre bezdomovcov alebo zo šľachtického rodu, či pochádza z chudobných alebo bohatých pomerov. Dôstojnosť osoby je neodňateľná a nenarušiteľná. Od každého z nás vyžaduje aj zodpovednosť a povinnosti, ktoré sú druhou stranou mince práv a slobôd. Politika – slovenská i európska – má pre každého vytvárať podmienky pre dôstojný život.
Na Slovensku je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva. Sviečková manifestácia z roku 1988 bola prológom Nežnej revolúcie. Potvrzuje spätosť náboženskej slobody s občianskymi právami, ktoré odvážni občania od komunistického režimu požadovali. Slovensko má túto dôležitú skúsenosť pamätať nielen pre seba, ale prenášať ju ako aktuálne svedectvo aj do zjednotenej Európy. Je to naša osobitná úloha a osobitný prínos.
Nedávny krvavý útok na dve mešity v meste Christchurch na Novom Zélande s 50 mŕtvymi a vyše 50 zranenými pripomenulo celému svetu, ako sú dnes náboženské menšiny vystavené útokom a prenasledovaniu po celom svete. Sú to útoky nečakané, fanatické a demonštratívne alebo dlhodobé a systematické.
S pracovníkmi londýnskej centrály CSW – Christian Solidarity Worldwide
Zdrojom je buď rasová či náboženská nenávisť rôznych extrémistických skupín, alebo sociálna neznášanlivosť či štátna diskriminácia, ba prenasledovanie. Formy siahajú od lynčovania (kresťanov a moslimov v Indii), cez brutálne vraždenie (kresťanov, ahmadijcov a sikhov v Pakistane, Rohingov v Mjanmarsku), terorizmus voči kresťanom a moslimom (Egypt, Nigéria, Somálsko, Afganistan), po štátnu perzekúciu veriacich (Severná Kórea, Vietnam, Čína). Stav podľa hodnoverných údajov je kritický: takmer tri štvrtiny svetovej populácie žijú v kajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre náboženskú slobodu. A podruhé, tento podiel rastie. Situácia volá po zásadnej zmene. Podobne, ako pri zhoršovaní klimatických pomerov na zemeguli.
V koptskej katedrále sv. Marka v Chartúme, v Sudáne.
Náboženská sloboda je totiž lakmusovým testom občianskych a politických práv. Ak nie je rešpektovaná, nie sú v podstate garantované ani ostatné ľudské práva. Keďže ide o slobodu myslenia, svedomia a viery, ide o najhlbšie vyjadrenie osobnej slobody a dôstojnosti človeka. Aj preto v decembri 2018, pri príležitosti 70. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, skupina profesorov a odborníkov z oblasti slobody náboženstva a ľudských práv sformulovala a ponúkla medzinárodnému spoločenstvu Deklaráciu o ľudskej dôstojnosti pre každého a všade (www.dignityforeveryone.org). Signatári dokumentu z Punta del Este vyjadrujú nielen spomienku na kľúčový dokument medzinárodných vzťahov, ale aj obnovený záväzok pre podporu základných a univerzálnych ľudských práv, ktoré sú dnes často odopierané a spochybňované. Deklarácia je v celom jubilejnom roku otvorená pre každého, kto považuje ľudskú dôstojnosť za základ a východisko ľudských práv, ale aj za cieľ a kritérium nástrojov a opatrení vo všetkých oblastiach verejného života.
Všetci sme rôzni z hľadiska identity, nikto nie je kópiou nikoho. Každý z nás je autentický a neopakovateľný originál. A zároveň sme všetci rovní v dôstojnosti. Nikto medzi nami nie je viac, ani menej, či pochádza z osady, z útulku pre bezdomovcov alebo zo šľachtického rodu, či pochádza z chudobných alebo bohatých pomerov. Dôstojnosť osoby je neodňateľná a nenarušiteľná. Od každého z nás vyžaduje aj zodpovednosť a povinnosti, ktoré sú druhou stranou mince práv a slobôd. Politika – slovenská i európska – má pre každého vytvárať podmienky pre dôstojný život.
S najvyššími predstaviteľmi animistov, katolíkov a moslimov Burkiny Faso, október 2018
Na Slovensku je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva. Sviečková manifestácia z roku 1988 bola prológom Nežnej revolúcie. Potvrzuje spätosť náboženskej slobody s občianskymi právami, ktoré odvážni občania od komunistického režimu požadovali. Slovensko má túto dôležitú skúsenosť pamätať nielen pre seba, ale prenášať ju ako aktuálne svedectvo aj do zjednotenej Európy. Je to náš osobitný prínos a osobitná úloha.
Workshop : Promouvoir la liberté de religion ou de conviction et le respect de la diversité: le rôle des arts et de la culture. Festival Les Récréâtrales de Ouagadougou, Burkina Faso, Octobre 2018
Rozhovor pre časopis VOX.Ste osobitný vyslanec EÚ na podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Správy, ktoré mapujú prenasledovanie ľudí kvôli ich viere, sú čoraz alarmujúcejšie. Kde vidíte príčiny tohto smutného javu?
Áno, tri štvrtiny svetovej populácie žijú v krajinách, kde sú veľké prekážky pre slobodu viery či presvedčenia. Buď ide o neznášanlivosť a sociálne konflikty medzi komunitami, ktorým štát nevie účinne zabrániť, alebo ide o prenasledovanie či diskrimináciu príslušníkov náboženských menšín zo strany štátu.
Príčin je viacero, vychádzajú v podstate z dvoch zdrojov. Jedným je náboženský fundamentalizmus a extrémizmus, druhým je sekulárny totalitarizmus respektíve relativizmus. Ten prvý sa vypuklo prejavuje zneužívaním jedného náboženstva voči iným, menšinovým. Islamský fundamentalizmus prerastá do genocídneho teroru páchaného organizáciami ako sú ISIS, Al-Káida, Boko Haram či ďalšie. Sme svedkami hinduistického nacionalizmu v Indii. Nedávno sa budhistický nacionalizmus v Mjanmarsku prejavil zločinmi proti rohingským moslimom. Na druhej strane existujú totalitné, ateistické režimy, ako sú Severná Kórea, Čína, Vietnam, ale tlak na náboženskú slobodu rastie aj v demokratických štátoch.
Na snímke so štátnym tajomníkom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom
Mandát osobitného vyslanca vznikol v roku 2016. Na úvod tohto roka Európsky parlament veľkou väčšinou schválil uznesenie o tomto mandáte a o usmerneniach pre politiky EÚ v tejto oblasti. Uznesenie však nemá legislatívnu váhu. Nie je schválenie v podstate len akéhosi deklaratívneho postoja v súčasnej situácii trochu málo?
Rezolúcia EP bola schválená 576 hlasmi, čo j e výrazná väčšina poslancov. Predstavuje ocenenie doterajšej práce a politický odkaz pre budúcu komisiu, ktorá vznikne po voľbách, aby tento mandát zmenila na permanentný a posilnila ho personálnymi a rozpočtovými právomocami. To prinesie efektívnejší výkon politiky na podporu slobody náboženstva alebo presvedčenia vo svete. Je to veľmi dôležitý postoj Európskeho parlamentu.
Po takmer troch rokoch jestvovania osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženstva vo svete sa už určite vykryštalizovali nielen konkrétnejšie úlohy, ale aj potreby a kompetencie tohto úradu. Na základe vašich skúseností – malo by dôjsť ku posilneniu vážnosti tohto mandátu, ako aj potrieb a právomocí?
V súčasnosti je moje interné zaradenie na úrovni špeciálneho poradcu definované na báze dohody o externej spolupráci. Mám len jednu pomocnú diplomatickú silu a technickú výpomoc, takže v podstate túto agendu vykonávam sám. V budúcnosti by to mal byť plnohodnotný predstaviteľ – veľvyslanec, ktorý bude plne integrovaný do vnútra komisie resp. európskej diplomatickej služby EEAS. Takýto úrad by mal mať aj primerané rozhodovacie kompetencie a pridelený osobitný rozpočet a niekoľko zamestnancov, aby mohol účinnejšie riešiť konkrétne prípady pomoci prenasledovaným osobám alebo skupinám. V USA tento vyslanec vedie tím 25 diplomatov.
V poslednom desaťročí veľmi mohutnie propaganda rodovej teórie. Ruka v ruke s týmto fenoménom však pribúdajú aj rôzne, povedzme to eufemisticky – protiopatrenia, ktorých adresátmi sú najmä kresťania. Hovoriť o fyzických útokoch by nebolo korektné, ale aj ekonomické prenasledovanie je prenasledovanie. Nemala by byť aj táto agenda súčasťou mandátu osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženstva?
Rodová teória mení význam slov a etických kategórií. Je moderným nástrojom etického relativizmu, preto je škodlivá pre spoločnosť. Sekulárny štát sa neviaže na nijaké náboženstvo, ale nesmie sa viazať ani na nijakú ideológiu. Neférový, falošne sekulárny štát však povyšuje sekularizmus na štátnu politiku a tým vytvára neprijateľný tlak na slobodu viery alebo presvedčenia. Ako ochrana tu môžu pomôcť ústavné a zákonné garancie práv.
Mandát osobitného vyslanca je orientovaný mimo EÚ. Vnútri EÚ je náboženská sloboda v právomoci členských krajín a následne aj Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu. Ale aj súdy môžu byť zaujaté či ovplyvnené ideologicky. Preto je v slobodnej spoločnosti dôležitá výchova k zodpovednému občianstvu v duchu integrálneho humanizmu.
Vždy pred voľbami sa ozývajú hlasy, že Cirkev nemá čo hovoriť do politiky. Má, či nemá?
Cirkev má úlohu ohlasovať evanjelium a napomáhať aplikácii viery v živote človeka. A k životu v spoločnosti neoddeliteľne patria veci verejné, teda politika. Ako správne hovorieva pápež František, ,, katolík sa má miešať do politiky”. Takže z hľadiska Cirkvi je politika priestorom na angažovanie sa laikov. Inkulturácia kresťanských hodnôt sa dá výrazne posilniť cez zákony, výchovu, vzdelávanie, sociálnu prácu, a osobitne cez politickú činnosť. Hierarchia by mala laikov povzbudzovať k angažovanosti a ponúkať jasnú orientáciu v morálnych súvislostiach verejného života.
Sv. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Christi fideles laici píše: ,,Nové cirkevné, spoločenské, hospodárske, politické a kultúrne danosti dnes volajú so zvláštnou intenzitou po zaangažovaní laikov. Odtiahnuť sa od zodpovednosti bolo vždy pomýlené. Dnes je však v tom ešte väčšia vina. Nikomu nie je dovolené zostať nečinným.” No medzi katolíkmi v súčasnosti vidíme ľahostajnosť, skepticizmus či nechuť angažovať sa v súvislosti s politikou. Prečo?
Zlu sa v spoločnosti darí, lebo má veľmi silných a početných spojencov. Sú nimi ľahostajnosť, nevedomosť a strach, teda ak nám na utrpení druhých ľudí nezáleží, ak nevieme, čo sa okolo nás vo svete deje, a ak sa bojíme zastať sa pravdy či spravodlivosti. A to je zlyhanie viery, to je ten častý moderný hriech – zanedbávanie dobra.
Benediktínsky prístup vytváral kresťanskú Európu, keď spájal vieru a prácu – ora et labora. Teda jedna časť potrebnej zmeny je prehlbovanie a činorodosť viery. Lebo viera bez skutkov je mŕtva, ako je suchý strom bez ovocia. Druhá časť zmeny je tvorivá a svedomitá práca opierajúca sa o rozumné riešenia a efektívne využitie zdrojov. Z každej kríz y vedie cesta von cez zdravý rozum a živé svedomie. Preto kresťanom nesvedčí skepsa, ale nádej.
Kde vidíte príčiny toho, že sa v súčasnosti kresťanské politické strany čoraz väčšmi liberalizujú a ich predstavitelia v parlamentoch súhlasne hlasujú vedno s liberálmi aj v bioetických otázkach?
Sme svedkami a konzumentmi rozvoja slobody a prehlbovania materiálnych a technologických výdobytkov. Stačí si len porovnať životné podmienky našich rodičov so súčasnosťou. Predtým sa kresťania prispôsobovali či vzpierali ateistickému materializmu. V súčasnosti je to buď liberálny materializmus alebo relativizmus, ktorý hlása práva, ale nemá rád povinnosti, ktorý obhajuje slobodu, ale zabúda na zodpovednosť. Tento trend prehlbujú mnohé média, vzdelávacie inštitúcie a ekonomické či finančné korporácie. Priemysel zábavy alebo spoločnosť orientovanú na zážitky je ľahšie uspokojiť a rozvíjať ako spoločnosť náročnú na pravdu a spravodlivosť. Naša etika je ukotvená v hodnotách integrálneho humanizmu a dôstojnosti života každej osoby vychádzajúcej z kresťanského obrazu človeka. Keď kresťanská politika túto podstatu stráca z dôvodu iných záujmov, ostáva jej len názov bez obsahu. Vtedy sa hlasovania neraz zlievajú s liberálnymi skupinami aj v principiálnych, bioetických otázkach.
V tohtoročných eurovoľbách kandidujete na kandidátke KDH na poslanca do Európskeho parlamentu. S akou agendou?
Prijal som pozvanie kandidovať od vedenia hnutia, ktoré som kedysi zakladal. Keď ho iní opustili, chcem ho posilniť. Chcem tým posilniť aj program pre spravodlivejšie Slovensko. Silné Slovensko v Európe – to je predovšetkým spravodlivé Slovensko v spravodlivej Európe. Môj súčasný mandát osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je aktuálny do mája. O budúcnosti tejto agendy v prospech ľudí vo svete, ktorí sú prenasledovaní alebo diskriminovaní pre svoju vieru alebo presvedčenie, rozhodnú práve májové eurovoľby. Chcem dosiahnuť, aby Európa výraznejšie presadzovala náboženskú slobodu pre všetkých, pomáhala pri návrate kresťanov a iných utečencov na Blízky východ, aby rešpektovanie ľudských práv a dôstojnosti EÚ presadzovala v obchodných a ekonomických vzťahoch vo svete.
Boli ste prvým slovenským eurokomisárom, v súčasnosti ste osobitný vyslanec EÚ, takže sa môže povedať, že EÚ máte „v krvi”. Ako vidíte reálne možnosti presadiť v súčasnom spoločensko-politickom marazme vašu kresťansky ladenú agendu?
Za tri roky sa mi podarilo získať silnú odozvu v medzinárodnom prostredí. Ako občan malého Slovenska tak formujem dôležitú, novú politiku EÚ a reprezentujem jej tvár vo svete. Moje ustanovenie v roku 2016 začalo celú sériu neskorších podobných rozhodnutí v krajinách, ako sú Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Veľká Británia, Nemecko, Litva. Bol som v mene EÚ aktívny pri prepustení deviatich väzňov svedomia v Sudáne – jedným z nich bol aj Čech Petr Jašek, kresťanskej ženy-matky Aasie Bibi v Pakistane a ďalších väznených osôb. Začali sme procesy zmierenia a napomáhali medzináboženskému dialógu vo viacerých krajinách konfliktov. Aj preto sa markantne znížil nápor utečencov a migrantov do Európy.
Európa by mala byť protagonistom ľudskosti vo svete, aj v svojom vlastnom záujme. Zodpovednosť a rozumná solidarita sa oplatí. Som rád, že moju prácu a mandát s dôverou ocenilo 576 poslancov EP. Teší ma aj podpora lídra EĽS Manfreda Webera pre silnú agendu náboženskej slobody vo svete. To je znakom nádeje pre jej pokračovanie a posilnenie v budúcnosti.
Ste osobitný vyslanec EÚ na podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Správy, ktoré mapujú prenasledovanie ľudí kvôli ich viere, sú čoraz alarmujúcejšie. Kde vidíte príčiny tohto smutného javu?
Áno, tri štvrtiny svetovej populácie žijú v krajinách, kde sú veľké prekážky pre slobodu viery či presvedčenia. Buď ide o neznášanlivosť a sociálne konflikty medzi komunitami, ktorým štát nevie účinne zabrániť, alebo ide o prenasledovanie či diskrimináciu príslušníkov náboženských menšín zo strany štátu.
Príčin je viacero, vychádzajú v podstate z dvoch zdrojov. Jedným je náboženský fundamentalizmus a extrémizmus, druhým je sekulárny totalitarizmus respektíve relativizmus. Ten prvý sa vypuklo prejavuje zneužívaním jedného náboženstva voči iným, menšinovým. Islamský fundamentalizmus prerastá do genocídneho teroru páchaného organizáciami ako sú ISIS, Al-Káida, Boko Haram či ďalšie. Sme svedkami hinduistického nacionalizmu v Indii. Nedávno sa budhistický nacionalizmus v Mjanmarsku prejavil zločinmi proti rohingským moslimom. Na druhej strane existujú totalitné, ateistické režimy, ako sú Severná Kórea, Čína, Vietnam, ale tlak na náboženskú slobodu rastie aj v demokratických štátoch.
Na snímke so štátnym tajomníkom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom
Mandát osobitného vyslanca vznikol v roku 2016. Na úvod tohto roka Európsky parlament veľkou väčšinou schválil uznesenie o tomto mandáte a o usmerneniach pre politiky EÚ v tejto oblasti. Uznesenie však nemá legislatívnu váhu. Nie je schválenie v podstate len akéhosi deklaratívneho postoja v súčasnej situácii trochu málo?
Rezolúcia EP bola schválená 576 hlasmi, čo j e výrazná väčšina poslancov. Predstavuje ocenenie doterajšej práce a politický odkaz pre budúcu komisiu, ktorá vznikne po voľbách, aby tento mandát zmenila na permanentný a posilnila ho personálnymi a rozpočtovými právomocami. To prinesie efektívnejší výkon politiky na podporu slobody náboženstva alebo presvedčenia vo svete. Je to veľmi dôležitý postoj Európskeho parlamentu.
Po takmer troch rokoch jestvovania osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženstva vo svete sa už určite vykryštalizovali nielen konkrétnejšie úlohy, ale aj potreby a kompetencie tohto úradu. Na základe vašich skúseností – malo by dôjsť ku posilneniu vážnosti tohto mandátu, ako aj potrieb a právomocí?
V súčasnosti je moje interné zaradenie na úrovni špeciálneho poradcu definované na báze dohody o externej spolupráci. Mám len jednu pomocnú diplomatickú silu a technickú výpomoc, takže v podstate túto agendu vykonávam sám. V budúcnosti by to mal byť plnohodnotný predstaviteľ – veľvyslanec, ktorý bude plne integrovaný do vnútra komisie resp. európskej diplomatickej služby EEAS. Takýto úrad by mal mať aj primerané rozhodovacie kompetencie a pridelený osobitný rozpočet a niekoľko zamestnancov, aby mohol účinnejšie riešiť konkrétne prípady pomoci prenasledovaným osobám alebo skupinám. V USA tento vyslanec vedie tím 25 diplomatov.
V poslednom desaťročí veľmi mohutnie propaganda rodovej teórie. Ruka v ruke s týmto fenoménom však pribúdajú aj rôzne, povedzme to eufemisticky – protiopatrenia, ktorých adresátmi sú najmä kresťania. Hovoriť o fyzických útokoch by nebolo korektné, ale aj ekonomické prenasledovanie je prenasledovanie. Nemala by byť aj táto agenda súčasťou mandátu osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženstva?
Rodová teória mení význam slov a etických kategórií. Je moderným nástrojom etického relativizmu, preto je škodlivá pre spoločnosť. Sekulárny štát sa neviaže na nijaké náboženstvo, ale nesmie sa viazať ani na nijakú ideológiu. Neférový, falošne sekulárny štát však povyšuje sekularizmus na štátnu politiku a tým vytvára neprijateľný tlak na slobodu viery alebo presvedčenia. Ako ochrana tu môžu pomôcť ústavné a zákonné garancie práv.
Mandát osobitného vyslanca je orientovaný mimo EÚ. Vnútri EÚ je náboženská sloboda v právomoci členských krajín a následne aj Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu. Ale aj súdy môžu byť zaujaté či ovplyvnené ideologicky. Preto je v slobodnej spoločnosti dôležitá výchova k zodpovednému občianstvu v duchu integrálneho humanizmu.
Vždy pred voľbami sa ozývajú hlasy, že Cirkev nemá čo hovoriť do politiky. Má, či nemá?
Cirkev má úlohu ohlasovať evanjelium a napomáhať aplikácii viery v živote človeka. A k životu v spoločnosti neoddeliteľne patria veci verejné, teda politika. Ako správne hovorieva pápež František, ,, katolík sa má miešať do politiky”. Takže z hľadiska Cirkvi je politika priestorom na angažovanie sa laikov. Inkulturácia kresťanských hodnôt sa dá výrazne posilniť cez zákony, výchovu, vzdelávanie, sociálnu prácu, a osobitne cez politickú činnosť. Hierarchia by mala laikov povzbudzovať k angažovanosti a ponúkať jasnú orientáciu v morálnych súvislostiach verejného života.
Sv. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Christi fideles laici píše: ,,Nové cirkevné, spoločenské, hospodárske, politické a kultúrne danosti dnes volajú so zvláštnou intenzitou po zaangažovaní laikov. Odtiahnuť sa od zodpovednosti bolo vždy pomýlené. Dnes je však v tom ešte väčšia vina. Nikomu nie je dovolené zostať nečinným.” No medzi katolíkmi v súčasnosti vidíme ľahostajnosť, skepticizmus či nechuť angažovať sa v súvislosti s politikou. Prečo?
Zlu sa v spoločnosti darí, lebo má veľmi silných a početných spojencov. Sú nimi ľahostajnosť, nevedomosť a strach, teda ak nám na utrpení druhých ľudí nezáleží, ak nevieme, čo sa okolo nás vo svete deje, a ak sa bojíme zastať sa pravdy či spravodlivosti. A to je zlyhanie viery, to je ten častý moderný hriech – zanedbávanie dobra.
Benediktínsky prístup vytváral kresťanskú Európu, keď spájal vieru a prácu – ora et labora. Teda jedna časť potrebnej zmeny je prehlbovanie a činorodosť viery. Lebo viera bez skutkov je mŕtva, ako je suchý strom bez ovocia. Druhá časť zmeny je tvorivá a svedomitá práca opierajúca sa o rozumné riešenia a efektívne využitie zdrojov. Z každej kríz y vedie cesta von cez zdravý rozum a živé svedomie. Preto kresťanom nesvedčí skepsa, ale nádej.
Kde vidíte príčiny toho, že sa v súčasnosti kresťanské politické strany čoraz väčšmi liberalizujú a ich predstavitelia v parlamentoch súhlasne hlasujú vedno s liberálmi aj v bioetických otázkach?
Sme svedkami a konzumentmi rozvoja slobody a prehlbovania materiálnych a technologických výdobytkov. Stačí si len porovnať životné podmienky našich rodičov so súčasnosťou. Predtým sa kresťania prispôsobovali či vzpierali ateistickému materializmu. V súčasnosti je to buď liberálny materializmus alebo relativizmus, ktorý hlása práva, ale nemá rád povinnosti, ktorý obhajuje slobodu, ale zabúda na zodpovednosť. Tento trend prehlbujú mnohé média, vzdelávacie inštitúcie a ekonomické či finančné korporácie. Priemysel zábavy alebo spoločnosť orientovanú na zážitky je ľahšie uspokojiť a rozvíjať ako spoločnosť náročnú na pravdu a spravodlivosť. Naša etika je ukotvená v hodnotách integrálneho humanizmu a dôstojnosti života každej osoby vychádzajúcej z kresťanského obrazu človeka. Keď kresťanská politika túto podstatu stráca z dôvodu iných záujmov, ostáva jej len názov bez obsahu. Vtedy sa hlasovania neraz zlievajú s liberálnymi skupinami aj v principiálnych, bioetických otázkach.
V tohtoročných eurovoľbách kandidujete na kandidátke KDH na poslanca do Európskeho parlamentu. S akou agendou?
Prijal som pozvanie kandidovať od vedenia hnutia, ktoré som kedysi zakladal. Keď ho iní opustili, chcem ho posilniť. Chcem tým posilniť aj program pre spravodlivejšie Slovensko. Silné Slovensko v Európe – to je predovšetkým spravodlivé Slovensko v spravodlivej Európe. Môj súčasný mandát osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je aktuálny do mája. O budúcnosti tejto agendy v prospech ľudí vo svete, ktorí sú prenasledovaní alebo diskriminovaní pre svoju vieru alebo presvedčenie, rozhodnú práve májové eurovoľby. Chcem dosiahnuť, aby Európa výraznejšie presadzovala náboženskú slobodu pre všetkých, pomáhala pri návrate kresťanov a iných utečencov na Blízky východ, aby rešpektovanie ľudských práv a dôstojnosti EÚ presadzovala v obchodných a ekonomických vzťahoch vo svete.
Boli ste prvým slovenským eurokomisárom, v súčasnosti ste osobitný vyslanec EÚ, takže sa môže povedať, že EÚ máte „v krvi”. Ako vidíte reálne možnosti presadiť v súčasnom spoločensko-politickom marazme vašu kresťansky ladenú agendu?
Za tri roky sa mi podarilo získať silnú odozvu v medzinárodnom prostredí. Ako občan malého Slovenska tak formujem dôležitú, novú politiku EÚ a reprezentujem jej tvár vo svete. Moje ustanovenie v roku 2016 začalo celú sériu neskorších podobných rozhodnutí v krajinách, ako sú Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Veľká Británia, Nemecko, Litva. Bol som v mene EÚ aktívny pri prepustení deviatich väzňov svedomia v Sudáne – jedným z nich bol aj Čech Petr Jašek, kresťanskej ženy-matky Aasie Bibi v Pakistane a ďalších väznených osôb. Začali sme procesy zmierenia a napomáhali medzináboženskému dialógu vo viacerých krajinách konfliktov. Aj preto sa markantne znížil nápor utečencov a migrantov do Európy.
Európa by mala byť protagonistom ľudskosti vo svete, aj v svojom vlastnom záujme. Zodpovednosť a rozumná solidarita sa oplatí. Som rád, že moju prácu a mandát s dôverou ocenilo 576 poslancov EP. Teší ma aj podpora lídra EĽS Manfreda Webera pre silnú agendu náboženskej slobody vo svete. To je znakom nádeje pre jej pokračovanie a posilnenie v budúcnosti.
Za 30 rokov sa z KDH pre rôzne príčiny, zámery a záujmy odčlenilo viacero strán a skupín. Ako pochodili?
Komu to pomohlo? Či to neposlúžilo hlavne (bývalým) komunistom, mečiarovcom a socialistom?
V nedeľu 17. marca sa bratislavskom Dóme sv. Martina uskutočnila zádušná sv. omša a osobitná spomienka na nedávno zosnulého Imricha Kružliaka, doyena slovenského exilu, politika, novinára, historika, prekladateľa a básnika. Zomrel vo veku 104 rokov. O tejto výnimočnej osobnosti bolo publikovaných viacero zaujímavých reflexií.
Keď som Imricha Kružliaka viackrát stretol doma či v Nemecku, mali sme vždy zaujímavé rozhovory. Svojím celoživotným presvedčením bol Imrich kresťanským demokratom. Kresťanstvo bolo pre neho vierou, kultúrou i svetonázorom a demokraciu považoval za najlepší systém správy verejných vecí. Naposledy sme sa stretli vo februári 2015, keď som mu bol v Unterhachingu pri Mníchove vyjadriť gratuláciu k jeho storočnici a tlmočiť pozdravy od delegátov jubilejného snemu KDH v Nitre pri 25. výročí založenia hnutia. Imrich mal vynikajúci prehľad o situácii na Slovensku i v Európe a veľmi živo sa zaujímal o politické dianie a trendy.
Z mnohých jeho odkazov sa mi v spomienkach často obnovuje jeden, ktorý je stále aktuálny. Vyjadril ho rýmom s typickou detvianskou intonáciou: „Janko, keď nemá kresťan za brata kresťana, bude mať komunistu za pána!“ Pre konzervatívnu politiku je to históriou opakovane potvrdená skúsenosť. Je to odkaz pravdivý aj dnes.
Za 30 rokov sa z KDH pre rôzne príčiny, zámery a záujmy odčlenilo viacero strán a skupín. Ako pochodili? Komu to pomohlo? Či to neposlúžilo hlavne (bývalým) komunistom, mečiarovcom a socialistom? Oslabovanie kresťanskej demokracie vždy bolo a je v záujme jej ideových oponentov a politických konkurentov. Triešteniam KDH pomáhali mediálni roztlieskavači a rozmanití politicko-ekonomickí investori. Žiadne iné hnutie takýto test životaschopnosti však neprežilo.
Nejednota v zápase o spravodlivosť býva vytrestaná. Jej dôsledkom nie je len trieštenie síl, ale hlavne nedostatok spravodlivosti – krivdy, bezprávie a korupcia – v štátnej a verejnej správe, v agrosektore, pri výstavbe diaľnic, v školstve, vede, zdravotníctve. Tým trpí a stráca celá spoločnosť okrem vyvolených a mocných. Zmárnené životy Roberta Remiáša, Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a ďalších nepohodlných sú obeťami, volajúcimi po spravodlivosti.
Keďže politika je funkciou kultúry, treba sa za príčinami pozrieť ku koreňom. Ak je slabé vedomie a svedomie spoluzodpovednosti za seba a druhých, ak chýba úsilie o spravodlivosť a dobro pre každého, mení sa kresťanstvo len na tradíciu bez živého obsahu a bez plodov. Jednota kresťanov a ľudí dobrej vôle v úsilí o spravodlivosť je dôležitý etický imperatív a spoločenský cieľ. Takáto jednota je potrebná a je možná. Je výzvou pre všetkých – pre politikov, pre autority verejného života, predstaviteľov rôznych spoločenstiev, publicistov a pracovníkov kultúry, pre občanov.
Jej napĺňanie je síce osobitnou zodpovednosťou politikov, ale nezávisí len od nich. Kde sa však partikulárne záujmy alebo sebectvo povýšia nad spoločné dobro, tam sa končí každé politické spoločenstvo. A trpí spravodlivosť – trpia ľudia, ktorí nemajú moc.
Komunizmus a postkomunizmus bol dlho v našej časti Európy dominantným obdobím a prúdom. Kružliakova výzva k spolupatričnosti a zodpovednosti sa netýka len zápasu s touto formou totality, ktorý postupne završujeme. Narastajú aj nové ohrozenia slobody v podobe ideológií etického relativizmu. Preto odkaz Imricha Kružliaka zostáva aktuálnym.
Brexit ešte nenastal, a už sa odkladá. Ešte sa neuskutočnil, ale dôsledky už takmer tri roky prináša. Veľká Británia sa zmenila na krajinu rastúcej neistoty a politickej nestability. Premiérka Mayová rieši ťažké dilemy a súvislosti, ktoré si v referende v roku 2016 neželala a za ktoré nehlasovala. Napriek tomu sa od nej očakáva nemožné: dobré riešenie ťažkej, bezprecedentnej dohody v podmienkach názorovo a záujmovo rozdelenej spoločnosti a politiky.
Keď sa vláda Davida Camerona rozhodla v roku 2015 vypísať referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii, chcela týmto veľmi citlivým nástrojom poraziť populistov strany UKIP okolo Nigela Faragea, ktorí vyzývali na odchod Británie z EÚ. A neváhali na to používať polopravdy a klamstvá. Cameronova iniciatíva zároveň slúžila na vyvolanie tlaku na reformy vnútri EÚ. Konzervatívna strana, politicky podporujúca zotrvanie krajiny v EÚ, však pretaktizovala.
Garantovaním referenda ako najsilnejšieho mechanizmu priamej demokracie síce tromfla hrozbu rastúcich populistov. Zároveň však ublížila touto zbraňou sebe a svojej vláde a vystavila rizikám celú krajinu. Po referende jeho iniciátori a populistickí protagonisti zmizli z politickej scény.
Zatiaľ nevieme, ako dopadne odkladanie brexitu z 29. marca na 30. jún. Ani to však neprinesie hladký koniec politickej a ekonomickej neistoty, oslabovania libry, odchodu medzinárodných firiem a ich zamestnancov a ďalších zmien. Británia so svojou silnou hospodárskou politikou a konkurencieschopnosťou, so zmyslom pre suverenitu a zodpovednosť členských štátov, so svojím vyspelým bezpečnostným a celkovým potenciálom bude v EÚ chýbať. Brexitom strácajú obe strany kanála La Manche. Tešia sa viaceré svetové mocnosti.
Keď som v roku 1992 začínal svoje pôsobenie v SNR, stal som sa spolupredsedom Česko-slovensko-britskej parlamentnej skupiny priateľstva. Bol to výraz osobného vzťahu a záujmu o rozvoj našej spolupráce s Britskými ostrovmi. Preto som rastúci euroskepticizmus a hlavne falošný populizmus namierený proti EÚ vnímal s obavami. Po suverénnom rozhodnutí Britov treba rozchod demokraticky rešpektovať. Vzhľadom na odlišné postoje obyvateľov Škótska a Severného Írska oproti Anglicku a Walesu sa niektorí obávajú pokračovania dezintegrácie. Jej dnes nezamýšľaným dôsledkom môže byť rozdelené Spojené kráľovstvo (DisUnited Kingdom) a Malá Británia (Little Britain) namiesto Veľkej Británie (Great Britain).
Populizmus ponúka lacné a rýchle riešenia. Realita však po čase potvrdzuje, že to nie sú ani lacné, ani rýchle, ani riešenia. Populizmus je extrémne drahý. Má len zlé alebo horšie dôsledky. Cenu za populizmus však platia všetci občania.
Hlavne od obdobia historického rozšírenia Únie v roku 2004 stále nástojčivejšie zaznieva volanie po silnej Európe. Čo je silná EÚ? Ekonomická, ochodná a finančná mocnosť? Bezpečná pevnosť? Alebo niečo iné?
Je pravda, že silu každej reťaze určuje jej najslabší článok. Preto bola napríklad nesolvenstnosť skupiny krajín (PIIGS) po roku 2010 a zvlášť kríza Grécka priamou hrozbou pre celú eurozónu a nepriamo pre celú EÚ. No rozumná a postupná finančná a makroekonomická terapia spolu s evidentným úsilím Grécka upevnili stabilitu eura a posilnili eurozónu ako celok. Hospodársky a obchodne sa EÚ stala najsilnejším blokom sveta. Necelých 7% populácie sveta produkuje tovary a služby v ročnom objeme 15 300 miliárd eur (2017), teda 16,5% svetového HDP. Stačí to?
Ekonomický a obchodný obor však stojí na hlinených nohách, čo sa týka bezpečnosti a obrany. Výzvy prezidenta USA D. Trumpa voči spojencom i jeho viaceré jednostranné kroky sú novými podnetmi pre formujúcu sa európsku bezpečnostnú obrannú politiku.
Schengenský systém ako veľmi viditeľný a citlivý fenomén “Európy bez hraníc” sa v uplynulých rokoch vďaka miliónovej vlne utečencov a migrantov otriasal v základoch. Vonkajšie hranice vnútorne otvorenej EÚ si vyžadujú efektívnu bezpečnostnú spoluprácu všetkých členov. Je to spoločný záujem a primárna povinnosť verejnej moci voči občanom.
Silu spoločenstva reprezentuje viac kvalita než kvantita členov. Preto rešpektovanie princípov právneho štátu, nezávislá súdna moc a účinný boj s korupciou v členských štátoch sa stali predpokladom úspechu celej Únie. Vytvorenie úradu európskeho prokurátora tomuto úsiliu napomôže. Ale základom sú a budú národní prokurátori. Nesmú byť slepí a hluchí voči porušovaniu zákonnosti, zvlášť voči zneužívaniu a korumpovaniu politickej a policajnej moci.
Spravodlivosť vo vnútroštátnych a v medzinárodných vzťahoch je veľmi potrebná. Pokoj vo svete je totiž ovocím spravodlivosti. Jadrom práva je rešpektovanie základných ľudských práv a plnenie dohovorov. Byť “lídrom ľudstva” na báze spravodlivosti a solidarity – to je jeden z odkazov Roberta Schumana a otcov-zakladateľov pre zjednotenú Európu. Súčasný svet veľmi potrebuje obhajcov dôstojnosti človeka ako základu spravodlivosti.
Silná Európa – to je predovšetkým spravodlivá, akcieschopná Európa. Najlepším príspevkom pre takúto Európu bude spravodlivé a zodpovedné Slovensko. Iba slušnosť v politike nestačí. Dokonca slušnosť bez spravodlivosti je škodlivou, ba nebezpečnou maskou.
