Ján Figeľ

Month: April 2019

  • Náboženská sloboda v dnešnom svete: čo môžeme pre ňu urobiť

    Náboženská sloboda v dnešnom svete: čo môžeme pre ňu urobiť

    Náboženská sloboda je civilizačnou témou. Bola veľmi potieraná v 20. storočí, a je pod rastúcim tlakom aj v 21. storočí. V medzinárodnom práve je definovaná ako sloboda myslenia, svedomia, náboženstva. Reprezentuje základné ľudské právo, je súčasťou a základom dôstojnosti človeka.

    Medzinárodné právo ju uznáva osobitne od roku 1948, kedy bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Článok 18 znie: “Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním predpisov.”

    Rovnako ju garantuje Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach (1966). Dohovor má 172 ratifikácií a šesť signatárskych štátov bez ratifikácie.

    Tieto dva dokumenty spolu s Medzinárodným dohovorom o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach tvoria Listinu základných práv a slobôd. Táto bola ako celok začlenená do Ústavy ČSFR a následne aj do Ústavy SR.

    Otvorenie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi, 25. marec 2017

    Okrem toho náboženskú slobodu chráni aj Európsky dohovor o ľudských právach (1950) v čl. 9, pričom najvyššou justičnou inštitúciou pre tieto práva je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V rámci Európskej únie bola prijatá Charta základných práv, ktorá o náboženskej slobode hovorí v čl. 22. Garantom zmluvného práva EÚ je Európsky súdny dvor v Luxemburgu.

    Náboženská sloboda je lakmusový test všetkých ľudských práv. Je základom slobody a duchovného života človeka (na rozdiel od iných tvorov), ktorý nás inšpiruje veriť a vyznávať presvedčenie. Každá totalita sa usiluje ovládnuť myslenie, presvedčenie a správanie človeka, a tým aj jeho hodnotovú orientáciu a kultúru.

    Právo versus realita

    Náboženskú slobodu vo svete nerešpektuje alebo obmedzuje, popiera podľa Pew Research Center (USA) vyše polovica štátov. 79% populácie žije v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Patria sem totiž aj najľudnatejšie krajiny ako Čína, India, Pakistan a Nigéria.

    A čo je rovnako zlé, trend je negatívny – náboženskej slobody ubúda. Formy perzekúcie alebo diskriminácie sú mnohoraké:

    – Autoritársky, fundamentalistický režim – KĽDR, Saudská Arábia;

    – Konflikty s náboženským pozadím v rámci štátu alebo medzi štátmi – Vých. Timor, Nigéria;

    – Mocenské obmedzovanie náboženskej slobody zo strany vlády – Čína, Vietnam;

    – Sociálne nepriateľstvo a násilie – Pakistan, India;

    – Neštátni, teroristickí aktéri – Al Kajda, Taliban, ISIS, Boko Haram, Al Shabab.

    Zákony proti blasfémii čiže rúhaniu sú uplatňované vo vyše 70 štátoch sveta. Zákony proti konverzii platia v 22 štátoch. A ateizmus sa postihuje hrdelným trestom v 13 krajinách.

    V koranickej škole v Ouagadogou, Burkina Faso, október 2018

    EÚ a podpora náboženskej slobody

    Európska únia je mierový projekt, ktorý má svoj začiatok v roku 1950, keď bolo vytvorené prvé Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Neskoršie, v roku 1957 Rímske zmluvy vytvorili Európske hospodárske spoločenstvo a Euratom. Až po vyše 60 rokoch – v roku 2016 – však prichádza explicitné poverenie pre podporu náboženskej slobody. Prečo?

    Príčinou je genocída kresťanov, jezídov a iných menšín zo strany organizácie tzv. Islamského štátu ISIS v Iraku a v Sýrii, ktorá začala v lete 2014. Následne vypukla utečenecká a migračná kríza, ktorá zasiahla náš kontinent. Európsky parlament prijal ostrú a jednoznačnú rezolúciu proti tejto genocíde vo februári 2016. Okrem iného v nej požaduje vytvoriť stály post Osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.

    Keď sa na mňa obrátil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, prijal som túto výzvu. Prijal som úlohu prvého Osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Mojou úlohou je napomáhať tejto dôležitej slobode cez medzinárodnú spoluprácu a rozvoj. S malým podporným tímom diplomatov navrhujem programy, projekty a dohody pre túto oblasť. Keďže ide o externú agendu EÚ, spolupracujem s Komisiou, EEAS, EP, členskými štátmi, mimovládnymi organizáciami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami. Projekty z tejto oblasti môžu čerpať prostriedky z finančného nástroja EIDHR (European Instrument for Democracy and Human Rights), ktorý má rozpočet 1,4 mld. eur na sedem rokov. V r. 2017 sme vytvorili novú sekciu pre médiá v rámci Lorenzo Natali Media Prize za podporu udržateľného rozvoja. Po prvýkrát boli ocenení novinári píšuci o náboženskej slobode a medzináboženskom dialógu.

    V rámci internej činnosti som prizývaný na rokovania v rámci dialógu s cirkvami, náboženskými spoločenstvami, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami podľa čl. 17 Zmluvy o fungovaní EÚ. Za prioritné regióny svojej angažovanosti považujem Blízky východ, subsaharskú Afriku, južnú a juhovýchodnú Áziu.

    Na Blízkom východe som vykonal pracovné cesty do Iraku, Jordánska, Libanonu, Sudánu, Maroka, SAE, Bahrajnu a Egypta. Blízky východ – to je geopolitické centrum sveta. Tu sa spájajú tri kontinenty a tu je kolíska troch veľkých monoteistických náboženstiev.

    Spolupracujem s charitatívnymi, humanitárnymi a ľudskoprávnymi organizáciami ako sú CSW, Brot für die Welt, katolícka Caritas, evanjelická Diakonia, Open Doors, Sant´ Egidio, CitizenGo, EPRID a ďalšími. Za jednu z najprofesionálnejších považujem celosvetovú sieť pápežskej nadácie ACN. Som veľmi rád, že od marca 2017 má pod názvom ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi svoju kanceláriu aj na Slovensku. Rád by som vyslovil svoje uznanie za dobrý rozbeh a konštruktívnu prácu nielen tejto kancelárie, ale celej organizácie, zvlášť v krajinách konfliktov.

    S provinciálnou predstavenou Misijnej kongregácie Služobníc Ducha Svätého sr. Luciou Annou Slušnou na otvorení kancelárie ACN v Bratislave, marec 2017.

    Dôležitosť náboženskej slobody pre všetkých

    Prečo si fenomén náboženskej slobody zaslúži osobitnú pozornosť? Lebo tu ide o nielen individuálne ľudské právo, ale aj o kolektívne. Ide tu o spoločenstvá, o prirodzené komunity (rodina, cirkev, národ). Ja nie som vyslancom len pre ochranu kresťanov, ale pre všetkých – veriacich i neveriacich.

    Najviac prenasledovaní v pomerných aj absolútnych počtoch sú kresťania. John Allen v knihe Globálna vojna proti kresťanom uvádza počet 100 000 kresťanov zabitých ročne pre svoju vieru (11 každú hodinu). ACN správa uvádza 200 miliónov prenasledovaných a 350 miliónov diskriminovaných. Organizácia Open Doors hovorí o 215 miliónoch prenasledovaných kresťanov vo svete. Dôsledky sú varovné. Napríklad v Iraku po ťažkých rokoch vojny, chaosu a genocídy zostala len sedmina z pôvodného počtu kresťanov. Formy prenasledovania sú rozmanité: zastrašovanie, diskriminácia, znásilňovanie, lynčovanie, väznenie, mučenie, popravy…

    Nielen kresťania sú však prenasledovaní. V dnešnom svete na mnohých územiach trpia Židia, šíti, rohingovia, ahmádijci, bahájci, budhisti, hinduisti, svedkovia Jehovovi, Ujguri, príslušníci Falun Gong a ďalší. Na druhej strane sú v mnohých štátoch atakovaní neveriaci, blogeri, humanisti, väzni svedomia. Vo všeobecnosti platí, že kde je prenasledovaná jedna náboženská menšina, podobný osud čaká aj iné menšiny.

    Ku kresťanom, ktorí sú najviac prenasledovaným náboženstvom, by som rád uviedol dve poznámky:

    1. Kresťanov je vo svete najviac (2.3 mld);
    2. Krajiny s kresťanskou väčšinou obyvateľstva majú najviac svetovej moci. Aj preto a pre mnohé jednostranné nerozumné kroky západných vlád sú kresťania v Oriente považovaní za agentov a spojencov “kresťanského” Západu.

    Západné štáty nesú zodpovednosť za mnohé neoprávnené invázie, za dominanciu a zároveň chudobu v mnohých regiónoch, za kolonializmus či neokolonializmus vo svete. Miera zodpovednosti je daná mierou vplyvu. Ak my zabudneme a opustíme núdznych vo svete, zopakujeme historické zlyhania a chyby.

    Na zhromaždení sufijských moslimov v Chartúme, v Sudáne, marec 2017

    Storočie genocíd

    Genocída – to je zločin zločinov. Bola definovaná po II. svetovej vojne. V roku 1948 bola prijatý aj Medzinárodný dohovor proti genocíde. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo “Nikdy viac!” genocída ako bol holokaust a jeho predchodcovia. Nikdy? Realita je však “znovu, a znovu, a znovu”…

    Masové vyvražďovanie Arménov a Asýrčanov Osmanskou ríšou z rokov 1915-16 uznal za genocídu nemecký Bundestag až v roku 2016, teda po sto rokoch! Neľudskými a likvidačnými boli nielen nacistické koncentračné tábory, ale aj sovietske gulagy. Nesmieme zabudnúť na genocídy v Kambodži, Rwande, Bosne, na Blízkom východe. Vystrieda toto “storočie genocíd” storočie nádeje? Alebo to bude storočie kontinuity, ako sa hovorí “bussines as usual”?

    To závisí od toho, čo vo svete aj u nás prevládne. Zlu sa vo svete darí hlavne preto, lebo má silných a všade prítomných spojencov. Sú to traja súrodenci zla: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú v nás a medzi nami, keď nám je jedno, čo sa deje vo svete, keď nepoznáme a nehľadáme pravdu, keď sa bojíme ozvať alebo niečo urobiť pre spravodlivosť.

    Preto potrebujeme dvíhať povedomie a informovanosť o dôležitosti náboženskej slobody pre všetkých, úcty k ľudskej dôstojnosti každej osoby. Potrebujeme prebúdzať svedomia k ľudskosti a zodpovednej solidarite. Cesta z každej krízy vedie cez zdravý rozum a živé svedomie.

    Kardinál John Onayekan v Abuji, Nigeria, máj 2018

    Moje poverenie ako prvého osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu v histórii EÚ je ovocím martýrov. Stretnutie pápeža Františka a moskovského patriarchu v roku 2016 po prvýkrát v histórii je tiež ovocie martýrov. Sme pozývaní násilím a utrpením vo svete k angažovanosti, edukácii a odvahe. Rozumná solidarita sa vyplatí. Ak nie sme ochotní ju preventívne poskytnúť, budeme prežívať dôsledky aj tak! Aj preto nadobudla utečenecká a migračná kríza veľké rozmery.

    Sloboda je vzácny dar. Pozýva nás k zodpovednosti za ňu, za jej obsah, zmysel, naplnenie. Zodpovedná sloboda – to je zrelá odpoveď. Naša zodpovednosť sa nekončí plotom dvora, ani na hraniciach Slovenska. Či bude svet v 21. storočí lepším ako v predchádzajúcom, závisí aj od nás. Je aj v našom záujme, aby lepším bol. Svet bude lepším, ak bude medzi nami viac ľudskosti a solidarity.

    https://www.slovoplus.sk/nabozenska-sloboda-v-dnesnom-svete-co-mozeme-pre-nu-urobit

  • Špeciálna relácia na Rádiu Lumen – Prenasledovaní kresťania vo svete

    Špeciálna relácia na Rádiu Lumen – Prenasledovaní kresťania vo svete

    Trpia podobne ako Ukrižovaný. Ako im môžeme pomôcť? 19. 04. 2019 Hostia: Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ; Martin Dilong, právnik Moderuje: Ján Heriban

    https://www.lumen.sk/archiv-play/109094

  • Relácia Kresťan v spoločnosti : Kresťan a prenasledovanie na TV LUX

    Relácia Kresťan v spoločnosti : Kresťan a prenasledovanie na TV LUX

    „Aj dnes sú tu mnohí mučeníci, mnohí prenasledovaní pre lásku ku Kristovi.“ To sú slová pápež Františka, podľa ktorého má prenasledovanie rôznu podobu. Kde vo svete sú veriaci prenasledovaní? Prečo a ako sa to prejavuje? Ako by sa mali kresťania aj u nás stavať voči prenasledovaniu a mučeniu?

    Hostia:

    • Ján Figeľ, osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete
    • Tibor Macák, redaktor zahraničného spravodajstva RTVS
    • Juraj Šúst, Spoločenstvo Ladislava Hanusa

    TV LUX, 24.4.2019

    https://www.tvlux.sk/archiv/play/19466

  • Usilujem sa o zodpovednú Európu a spravodlivé Slovensko

    Usilujem sa o zodpovednú Európu a spravodlivé Slovensko

    Prečo ste sa rozhodli kandidovať do Európskeho parlamentu?

    Chcem v európskych voľbách ešte viac zviditeľniť a zdôrazniť dôležitosť náboženskej slobody pre budúcnosť Európy a sveta. Ide o slobodu myslenia, svedomia, viery alebo presvedčenia, teda o základný civilizačný princíp. Ak oň nedbáme, dôsledkom je neznášanlivosť, diskriminácia, ba prenasledovanie menšín. Práve genocída kresťanov, jezídov a iných komunít na Blízkom východe zo strany ISIS prebudila EÚ k ochrane náboženskej slobody, k čomu som bol v máji 2016 pozvaný ako prvý Osobitný vyslanec EÚ. Môj mandát sa končí. Eurovoľby rozhodnú o tom, čo a ako ďalej v tejto oblasti. Teda či sa z toho stane permanentná agenda s primeranou inštitucionálnou podporou alebo to skončí.

    S deťmi z chudobných rodín v koranickej škole v Ouagadogou, Burkina Faso (október 2018)

    Čomu ste sa venovali posledné roky?

    Pracoval som na agende náboženskej slobody vo svete s cieľom, aby sme pomáhali konkrétnym prenasledovaným osobám a komunitám. Ako občan Slovenska tak formujem novú politiku EÚ a reprezentujem jej tvár vo svete. Za tri roky sa mi podarilo pomôcť mnohým utláčaným veriacim po celom svete a získať medzinárodnú podporu. Pomohol som pri oslobodení dvoch skupín väzňov svedomia v Sudáne (jednu viedol český aktivista Petr Jašek, druhú sudánsky obhajca ľudských práv Ibrahim Mudawi). Pričinil som sa o prepustenie na smrť odsúdenej kresťanskej ženy-matky Aasie Bibi v Pakistane a ďalších väzňov. Napomáhame zmiereniu a medzináboženskému dialógu vo viacerých krajinách konfliktov. Aj tým sa znižuje počet utečencov a migrantov do Európy. EÚ má byť bezpečným priestorom so spoľahlivou ochranou vonkajších hraníc, ale aj šíriteľom ľudskosti vo svete. Rozumná solidarita sa oplatí. Som rád, že moju prácu a mandát ocenilo v januári 576 poslancov EP. Táto činnosť získala aj medzinárodnú odozvu: Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Veľká Británia, Nemecko a Litva tiež vytvorili podobné úrady. Spolu obhajujeme náboženskú slobodu. Veľkonočný masaker kresťanov a turistov na Srí Lanke znovu potvrdzuje, aká urgentná je ochrana náboženskej slobody, pokoja a spravodlivosti.

    Takže máte aj konkrétny cieľ spojený s Vašou kandidatúrou?

    Mojím cieľom je, aby EÚ trvalo a účinne podporovala náboženskú slobodu, aby pomáhala pri ochrane a návrate kresťanov do ich domovov na Blízkom východe, aby presadzovala rešpektovanie základných ľudských práv v rámci rozvojovej pomoci a obchodno-ekonomických vzťahov.

    Vždy som usiloval o modernizáciu a dynamický rozvoj Slovenska a o efektívne nakladanie s verejnými financiami. Preto aj teraz sa s pomocou občanov chcem usilovať o zodpovednú Európu a spravodlivé Slovensko.

    Čakali ste, že Alojz Hlina, ktorý vás vystriedal na predsedníckej stoličke, príde s touto ponukou?

    Bolo to pre mňa prekvapenie. Vyžiadal som si týždeň na rozmýšľanie. Rozhodol som sa po konzultácii s rodinou a niektorými priateľmi. Medzi nich patrí aj Manfred Weber, líder EĽS vo voľbách, ktorý náboženskú slobodu považuje za jednu z programových priorít. Chcem k úspechu takéhoto programu prispieť aj osobne. Kandidatúrou som sa tiež rozhodol podporiť KDH v období, keď ho iní opúšťajú. Je to hnutie Novembra ‘89, ktoré som pomáhal spolu s mnohými priateľmi pri páde komunizmu zakladať.

    Na kandidátke sa nachádzate na 14-tom, teda poslednom mieste. Počítate s tým, že by ste mohli všetkých ostatných na kandidátke prekrúžkovať?

    Podmienil som svoj súhlas posledným miestom na listine. A podobná bola aj predstava vedenia KDH. Posledné miesto je výrazom pokory, odvahy i námahy. Ako voľakedy, chcem začať zdola. Moderné autá majú spravidla motor a náhon vpredu. Ja chcem pomáhať ako motor vzadu. Európa sa nachádza v ťažkom období, v zložitých podmienkach. Zadný náhon v ťažkom teréne je nevyhnutný.

    Bol som pri zápase o európsku orientáciu a integráciu Slovenska, zostavoval som Prístupovú zmluvu SR do EÚ, viedol som prvú skupinu slovenských poslancov – pozorovateľov v EP, reprezentoval som Slovensko v Komisii i v Konvente o budúcnosti EÚ. Ak moje skúsenosti, poznanie a výsledky ľudia ocenia svojou podporou a budem zvolený, určite to využijem pre vplyvnejšie postoje Slovenska pri formovaní spoločnej agendy a politiky EÚ.

    Čo bude vašou agendou, pokiaľ by ste dostali mandát byť poslancom Európskeho parlamentu?

    V EP chcem využiť skúsenosti z rôznych funkcií – štátneho tajomníka našej diplomacie a hlavného vyjednávača pre vstup SR do EÚ, prvého slovenského eurokomisára pre oblasť vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, mládeže, športu, občianskej spoločnosti a viacjazyčnosti, ministra vlády zodpovedného za dopravu, telekomunikácie, poštu, výstavbu, regionálny rozvoj, cestovný ruch a centrálnu koordináciu eurofondov a podpredsedu NR SR. Odštartoval som univerzitný program Erasmus Mundus, ktorý sa stal najvýznamnejším vo svete vzdelávania. Zakladal som Európsky inovačný a technologický inštitút EIT, aby bola EÚ vedecky, výskumne, technologicky a hospodársky konkurencieschopnejšia. Zachránili sme Slovensku miliardy eur pri výstavbe diaľnic. Čas potvrdzuje dôležitosť novelizácie ústavy, v ktorej sme ukotvili ochranu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou. Je to základ prorodinnej politiky a hrádza proti rodovej ideológii.

    Preto podporím prorodinné opatrenia, ktoré pomáhajú rodinám s deťmi a pamätajú na chorých a na seniorov. Zasadím sa za viac príležitostí pre mladých, aby nemuseli odchádzať do sveta. Slovensko musí zodpovedne využívať eurofondy pre dynamický rozvoj regiónov, vzdelania, vedy, kultúry, zdravotníctva, ekonomiky, pôdohospodárstva a infraštruktúry.

    Budete schopný zhostiť sa tejto úlohy aj vzhľadom na zdravotné problémy?

    V ostatných rokoch som prešiel naozaj náročnými skúškami. Nezlomilo ma to, ba naopak – dodalo mi to viac ľudského, duchovného i politického poznania. Navštívil som vyše 30 krajín na rôznych kontinentoch, včítane konfliktných území. Najnáročnejšie boli cesty a rokovania v Pakistane, Iraku, Nigérii, Sudáne, Egypte, Indii. Zvládol som ich a výsledky boli povzbudivé. To je zároveň praktická odpoveď na Vašu otázku. Kombinoval som zmysluplnú prácu a účinnú liečbu. Moje zdravotné výsledky sa výrazne zlepšili. S Božou pomocou sa dá v živote všetko zvládnuť.

    Niekoľko rokov máte možnosť pozerať sa na slovenskú politiku s odstupom. Ako ju vnímate teraz, keď mnoho času trávite v zahraničí?

    Úroveň slovenskej politiky upadla. Aj keď sme zachránili pre národ miliardy eur z PPP diaľničných kšeftov, mnohí voliči vo voľbach 2016 znovu uprednostnili korupčné praktiky a záujmy oligarchov. A zradcovia hodnotovej politiky tomuto smerovaniu krajiny pomohli. Ako dôsledok je u nás málo spravodlivosti a veľa korupcie, ktorú viac odhaľoval úkladne zavraždený novinár Ján Kuciak než štátne orgány. Treba to zmeniť. Slovensko potrebuje silnejšiu politickú alternatívu, ktorá si osvojí agendu spravodlivosti pre každého. Iba slušnosť očividne nestačí. Silné Slovensko – to je spravodlivý štát a solidárna spoločnosť. A kde je spravodlivosť, tam je aj prosperita. Chcem takémuto cieľu aktívne pomáhať – spájať podobne zmýšľajúcich politikov, odborníkov a ľudí dobrej vôle.

    S predsedom Rady pre náboženské záležitosti (Awqaf) Dr. Al Kaabi, Abu Dhabi, apríl 2019.

    Odovzdávanie Ceny Lorenza Nataliho počas Európskych dní rozvoja, jún 2017.

    Stretnutie s tibetským Dalajlámom, september 2016.

    S kardinálom Schönbornom a ministrom Kurzom vo Viedni – zhromaždenie na podporu prenasledovaných kresťanov v Egypte, máj 2017.

    Manfred Weber, predseda a volebný líder EĽS, november 2018.

    Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal Ján Figeľ.

    https://europskenoviny.sk/2019/04/24/jan-figel-chcem-zdoraznit-dolezitost-nabozenskej-slobody-pre-buducnost-europy-a-sveta

  • Freedom of religion or belief is a litmus test of civil and political rights

    Freedom of religion or belief is a litmus test of civil and political rights

    Recent bloody attack in two mosques in Christchurch, New Zealand with 50 dead and over 50 injured was a reminder to the world that religious minorities are objects of attacks and persecution worldwide. These attacks are either sudden, fanatical and demonstrative or long-term and systematic. Their source is either racial or religious hatred by diverse extremist groups or social intolerance or state run discrimination, even persecution.

    Forms vary from lynching (e.g. Muslims and Christians in India) through brutal killings (Rohingiyas in Myanmar, Christians, Siks and Ahmadis in Pakistan), terrorism (against Christians and Muslims in Middle East, Egypt, Nigeria, Somalia, Afghanistan), up to state driven persecution of believers (North Korea, China, Vietnam).

    According to reliable data the situation is critical: almost three quarters of the global population are living under high or very high restrictions of religious freedom. And this ratio keeps growing. The situation is a wake-up call to raise awareness, to take serious policy actions and to make a substantial change, similarly to what was done with alarming trends in global warming.

    Freedom of religion or belief is a litmus test of civil and political rights. When it is not respected, other human rights are not guaranteed either. Therefore, it covers freedom of thought, conscience and faith and it is the deepest expression of personal freedom and of human dignity. This was one of the reasons why in December 2018 at the 70th anniversary of adoption of the Universal Declaration of Human Rights a group of FoRB experts and professors formulated the Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere and offered this to the international community (www.dignityforeveryone.org). Signatories of the Punta del Este document expressed not only their commemoration of the UDHR as the key document of current international relations, but also renewed their commitment to support fundamental and universal human rights because these are frequently questioned if not denied. The declaration during the jubilee year is open for all who consider human dignity to be the founding principle and the base of human rights. It also aims at being both an objective and a criterion of policies and measures in all domains of public life.

    We are all different in identity, nobody is a copy of anybody. Each of us is authentic and unique original. And at the same time we are all equal in dignity. Nobody is more and nobody is less in dignity, whether he or she comes from a homeless family or from a royal one. Dignity is inviolable and undeniable.

    We have dignity and therefore we are right holders and duty bearers. Rights and duties are two sides of one coin. And the same applies to freedom and responsibility. Mature politics oriented to the common good – local, regional, national, European or international one – must keep dignity of each human person at the centre of its service.

    http://europeanpost.co/freedom-of-religion-or-belief-is-a-litmus-test-of-civil-and-political-rights/

  • Život na Slovensku môže byť dôstojný pre nás všetkých

    Život na Slovensku môže byť dôstojný pre nás všetkých

    Rozhodol som sa kandidovať do Európskeho parlamentu s hnutím, ktoré som kedysi zakladal. Keď ho iní opustili, chcem ho posilniť. Aj preto som prijal posledné, 14. miesto na kandidátnej listine KDH. Mojím cieľom je aby EÚ trvalo a účinne podporovala náboženskú slobodu, aby pomáhala pri ochrane a návrate kresťanov do ich domovov na Blízkom východe, aby presadzovala rešpektovanie základných ľudských práv v rámci rozvojovej pomoci a obchodno-ekonomických vzťahov. Váš hlas pre mňa je preto hlasom pre ochranu náboženskej slobody.

    Moje vymenovanie za prvého Osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete v roku 2016 bolo reakciou na genocídu kresťanov a iných menšín v Iraku a v Sýrii zo strany tzv. Islamského štátu ISIS. Ako občan Slovenska tak formujem novú politiku EÚ a reprezentujem jej tvár vo svete. Za tri roky sa mi podarilo pomôcť mnohým utláčaným veriacim po celom svete a získať medzinárodnú podporu. Pomohol som pri oslobodení dvoch skupín väzňov svedomia v Sudáne (jednu viedol český aktivista Petr Jašek, druhú sudánsky obhajca ľudských práv Ibrahim Mudawi). Pričinil som sa o prepustenie na smrť odsúdenej kresťanskej ženy-matky Aasie Bibi v Pakistane a ďalších väzňov. Napomáhame zmiereniu a medzináboženskému dialógu vo viacerých krajinách konfliktov. Aj tým sa znižuje počet utečencov a migrantov do Európy. EÚ má byť bezpečným priestorom so spoľahlivou ochranou vonkajších hraníc, ale aj šíriteľom ľudskosti vo svete. Rozumná solidarita sa oplatí. Som rád, že moju prácu a mandát ocenilo v januári 576 poslancov EP. Táto činnosť získala aj medzinárodnú odozvu: Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Veľká Británia, Nemecko a Litva tiež vytvorili podobné úrady. V spolupráci tak zlepšujeme náboženskú slobodu.

    V EP chcem využiť skúsenosti z rôznych úloh – štátneho tajomníka našej diplomacie a hlavného vyjednávača pre vstup SR do EÚ, prvého slovenského eurokomisára pre oblasť vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, mládeže, športu, občianskej spoločnosti a viacjazyčnosti, ministra vlády zodpovedného za dopravu, telekomunikácie, poštu, výstavbu, regionálny rozvoj, cestovný ruch a centrálnu koordináciu eurofondov a podpredsedu NR SR. Vždy som sa usiloval o modernizáciu a dynamický rozvoj Slovenska a o zodpovedné nakladanie s verejnými financiami. Odštartoval som univerzitný program Erasmus Mundus, ktorý sa stal najvýznamnejším vo svete vzdelávania. Zakladal som Európsky inovačný a technologický inštitút EIT, aby bola EÚ vedecky, výskumne, technologicky a hospodársky konkurencieschopnejšia. Zachránili sme Slovensku miliardy eur pri výstavbe diaľnic. Čas potvrdzuje dôležitosť novelizácie ústavy, v ktorej sme ukotvili ochranu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou. Je to základ prorodinnej politiky a hrádza proti rodovej ideológii. Ak EÚ nebude rešpektovať kresťanské hodnoty, na ktorých vznikla, vyprázdni sa a dostane do vnútorných konfliktov.

    Život na Slovensku môže byť dôstojný pre nás všetkých. K tomu však potrebujeme spravodlivý štát a zodpovednú Európu. S pokorou a odvahou Vám pre tento dôležitý cieľ ponúkam svoje skúsenosti, poznanie a sily a uchádzam sa o Vašu podporu.

    https://europskenoviny.sk/2019/04/18/jan-figel-zivot-na-slovensku-moze-byt-dostojny-pre-nas-vsetkych

  • ‘Dignity is the foundational principle of all human rights’ – an interview with Ján Figel

    ‘Dignity is the foundational principle of all human rights’ – an interview with Ján Figel

    Ján Figel is the EU’s Special Envoy for Promotion of Freedom of Religion outside the EU, appointed by the President of the European Commission, Jean-Claude Juncker in 2016. New Europe asked him about the progress made, and what lies ahead for freedom of religion and belief:

    New Europe: You have served as the EU Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion or Belief outside the EU for now 3 years. What are your most meaningful achievements?

    Ján Figel: My exploratory and difficult mission accumulated much political trust outside and inside of the EU and expectations for the future. Several EU Member States created similar positions (Germany, UK, Denmark, Hungary, and Lithuania). I established very constructive cooperation with the UN Special Rapporteur on Freedom of Religion or Belief (FoRB) Ahmed Shaheed, with the UN High Commissioner for Human Rights, US Ambassador for International Religious Freedom, the OSCE/ODIHR, the Holy See diplomacy, with NGOs, media and civil society in the FoRB area. After two introductory years of intensive work, I succeeded in January through the Grzyb Report to get the European Parliament’s support for continuity and adequate conditions of this mandate for the future, after the EU elections.

    Religious freedom and religious social responsibility are much more on the agenda now than at any time before. We decided to get this content repeatedly integrated into the European Development Days. After 25 years of existence, the Lorenzo Natali Media Prize for journalists was enriched by FoRB Prizes (professional and amateur prize). For the first time, there are projects supported by the EU in the area of intercultural and interreligious dialogue to the tune of 5million Euro. I supported the founding of and the successful work of the European Academy of Religion operating since December 2016 in Bologna. Hundreds of scholars from Europe and beyond are working and meeting annually engaging in scientific cooperation around religion studies.

    Especially rewarding were my experiences with the release of some persecuted persons, like Czech activist Petr Jašek and his two collaborators in Sudan, human rights defender Ibrahim Mudawi and five other activists in Sudan, or Aasia Bibi, a Christian woman who had been sentenced to death in Pakistan. Human life saved from the hands of injustice or from fanatics is a great encouragement!

    Your title makes clear that your mandate concerns non-EU States. Do you think it would be appropriate to include in it the promotion of freedom of religion or belief inside the EU? Why?

    I visited many countries and have participated in numerous conferences. The most important missions include Iraq, Sudan, Jordan, Pakistan, Lebanon, Egypt, Morocco, Burkina Faso, Senegal, Malaysia, Vietnam, India, Israel, Palestine, UAE, and Bahrain. Everywhere I somehow had to respond to questions, doubts or concerns about religious freedom in the EU. I defended our values, principles and commitments which are evident. I am frequently speaking inside the EU on FoRB – in Brussels, Berlin, Prague, Bratislava, London, Rome, etc, and issues are frequently raised regarding our internal situations.

    We need to show consistency in our intra-EU policies if we want to achieve higher credibility outside. Here like in all human rights agenda, double standards in policy is counterproductive. But the internal promotion of FoRB is obviously different, having in mind not only constitutional instruments in all EU Member States but also our Treaty with the Charter of Fundamental Rights and the Luxembourg European Court of Justice and also the European Convention on Human Rights and the Strasbourg ECHR.

    I am sure we do not need nowadays new institutions, but we need a new institutionally-based approach combining external and internal dimensions of FoRB promotion. We need an innovative approach. For example, the European Parliament Intergroup can deal with FoRB situations in both dimensions – outside and inside the EU. Some other European Parliament committees and EU bodies can address FoRB in the EU as well. For example, Treaty Art. 17 Dialogue with churches, religious communities and humanists and non-confessional organisations could be used to reflect on FoRB issues.

    You are known to work in an all-inclusive manner with civil society, NGOs and faith-based organization in order to fulfil your mandate. Do you think this to be a key to success and why?

    “United in diversity” in this area is a must. There are many opponents of FoRB agenda; there is usual business-oriented dominance at EU meetings and dialogues on security, migration, monetary or economic concerns. Therefore, we need to unite people and groups who care about freedom of thought, conscience, faith or belief. There is open space for secular and religious humanists to work together. I am sure this is the right approach to success. FoRB is our common concern and common good, it is actually a civilizational issue.

    And why? I tested such an inclusive approach around human dignity. Dignity is the foundational principle of all human rights, very much resonating with the right for FoRB. And recently we got a great consensual message of diverse scholars and international experts for FoRB and human rights: The Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere. I helped to initiate this Declaration. This is a very timely contribution towards the interdependence, indivisibility and importance of universal human rights.

    What do you think should be done to improve the efficiency of the EU as regards Freedom of Religion or Belief, either outside or inside of the EU?

    My role since May 2016 was a pioneering one. I served as Special Adviser to Commissioner Neven Mimica responsible for development cooperation policy. European Commission President Jean-Claude Juncker, Vice-President Frans Timmermans, Commissioners Mimica and Hahn, DG DEVCO, NEAR, JUST, EEAS and many other parts of EU institutions, like European Parliament President Tajani, Vice-President McGuiness, the European Parliament AFET Committee, the Intergroup on FoRB and RT, Council COHOM were all supportive. A Special Envoy holding an external contract is not fully integrated into the system. But trust and results accumulated during those three years can be now used for a stronger and more efficient approach during the next period.

    The first input is better awareness and understanding what FoRB protection means for human rights in general, for good governance and sustainable development. FoRB for all is a condition of security, economic strength and social cohesion. The next step should be the institutionalization of FoRB in the European Union, as we see it in a growing number of EU member states or the USA and Norway. This decision can be made by the future European Commission supported by the newly elected European Parliament. I am sure, conditions are maturing and the momentum is there.

    FoRB for all is fully in the spirit of Robert Schuman’s legacy. A permanent EU FoRB Special Envoy with a professional team, with a stronger multiannual mandate correctly integrated within the Commission and the EEAS, working closely with the Council, the Member States and the European Parliament should be established to pursue a permanent and efficient promotion of FoRB for all.

    https://www.neweurope.eu/article/dignity-is-the-foundational-principle-of-all-human-rights-an-interview-with-jan-figel

  • Bol som vyjednávač, aj prvý eurokomisár. Dnes podporujem tím KDH

    Bol som vyjednávač, aj prvý eurokomisár. Dnes podporujem tím KDH

    Najhorší je nejasný stav. Čo treba prijať, treba prijať hrdo, s vážnosťou a citom. Bezbrehé naťahovanie času je znejasňovaním a oslabovaním, povedal o brexite J.Figeľ, kandidát KDH do europarlamentu.

    https://www.teraz.sk/publicistika/figel-kdh-eurovolby-kandidatura-brexit/389744-clanok.html

    Bratislava 13. apríla (Teraz.sk) – Osobitný vyslanec Európskej únie (EÚ) Ján Figeľ prijal ponuku kandidovať za KDH do Európskeho parlamentu aj preto, aby svojou účasťou z posledného miesta podporil celý tím, nejde však o symbolickú kandidatúru. „Nehrám a nešpekulujem. Prijal som pozvanie, ale podmienil som účasť posledným miestom na kandidátnej listine, na čom bola zhoda s vedením KDH. Znamená to istú pokoru, ale aj odvahu a námahu. Je možné byť zvolený aj z posledného miesta, ale nie je to ľahké. Uchádzam sa o preferenčné hlasy s plnou vážnosťou. Aj preto, aby som posilnil hnutie, ktoré som kedysi zakladal, v čase, keď ho iní opustili a tým ho oslabujú,“ povedal vo štvrtkovej (11.4.) diskusii v TABLET.TV Ján Figeľ. Dodal, že jeho hnutie je s európskou integráciou spojené už od zakladajúceho snemu vo februári 1990, kedy o európskej stoličke a hviezdičke pre Slovensko hovoril prvý predseda hnutia Ján Čarnogurský. Samotný Figeľ bol vyjednávačom v prístupovom procese Slovenska do EÚ a po vstupe aj prvým slovenským eurokomisárom. „Sú to jedinečné skúsenosti a chcem ich priniesť v období, kedy sa skúša súdržnosť celej Európskej únie,“ povedal Figeľ. Kandidátnu listinu KDH na čele s europoslancom Ivanom Štefancom považuje Figeľ za kvalitnú. Voličom, z ktorých každý môže prideliť dva preferenčné hlasy, by okrem seba odporúčal celú škálu osobností. „Nechcel by som taktizovať. Mnohých z tých ľudí odporúčam práve preto, čo som žil a robil, niektorých som pozýval do politiky, ako je napríklad Maroš Čaučík alebo Andrej Klapica. Samotného lídra kandidátky spolu s dnešným predsedom som pozval do hnutia v rámci stratégie KDH Plus, teda Ivana Štefanca a Alojza Hlinu. Miriam Lexmann poznám z pôsobenia v Bruseli, Miriam Kuzárovú z úsilia o podporu kresťanov a prenasledovaných vo svete. Je tam množstvo ľudí, ktorých svojou účasťou na kandidátke podporujem,“ povedal Figeľ. Zdôraznil, že kresťanskodemokratické strany stáli už pri zrode Európskej únie a hodnoty ako sloboda, spravodlivosť, solidarita či subsidiarita ako systém zdola usporiadanej slobody, sú doteraz pre úniu konštituujúcimi. Úniu podľa Figeľa neohrozujú len radikálne protieurópske strany, ale aj opúšťanie pôvodných hodnôt.

    Európska únia, KDH a sloboda náboženstva

    Dodal, že jeho hnutie je v Európskom parlamente dlhoročnou súčasťou Európskej ľudovej strany (EĽS). „My sme eurorealisti. Sú federalisti, ktorí to tlačia do polohy zintegrovať čím viac a čím rýchlejšie. Ale Európska únia nie je federáciou, ani konfederáciou, ale spoločenstvom vznikajúcim zdola, ktoré spája svoje oprávnenia do prenesenej suverenity nie preto, aby svojich členov robilo slabšími, ale silnejšími. My sme proti harmonizácii priamych daní, sme za zachovanie suverenity národných štátov v kultúrno – etických otázkach,“ povedal Figeľ. Na druhej strane je podľa neho potreba spolupráce štátov evidentná. „Žijeme vo svete, ktorý je stále globálnejší a sú tu obrovské tlaky od veľmocí ako Čína, Rusko, USA,“ upozornil Figeľ.„Európska únia by mala prinášať toľko slobody, koľko je len možné. A zároveň toľko regulácie a limitov, koľko je nevyhnutné pre oprávnené záujmy občanov a štátov. Čo najviac slobody a zároveň toľko integrácie, koľko je nevyhnutné,“ zopakoval. On sám sa aktuálne angažuje ako osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva vo svete. „Bol som pozvaný vykonávať túto úlohu pred troma rokmi, v čase genocídy kresťanov, Jezídov a iných na Blízkom východe. Toto obdobie znamenalo aj krízu v Európe, pretože migrácia, aj utečenecká kríza zasiahla aj európsky kontinent,“ poznamenal Figeľ. Do kampane KDH chce podľa vlastných slov prispieť aj motívom presadenia náboženskej slobody ako trvalej súčasti politiky EÚ.

    Brexit

    Na otázku, ako eurovoľby ovplyvnia prebiehajúce politické rokovania o brexite, Figeľ reagoval, že posledný európsky summit, ktorý dal Veľkej Británii možnosť odložiť brexit až do 31. októbra, vniesol do procesu viac nejasnosti. „Na jednej strane je lepšie, ak je aspoň dohoda o dohode, ako keď je nedohoda. Brexit je nóvum, doteraz nikto z Európskej únie nevystupoval. A vidíme, aké je to citlivé, čo sa deje v Británii, aká zložitá je situácia vo vláde, v parlamente a v spoločnosti. Ale oni odídu, otázka je len, kedy a ako,“ odhadol Figeľ. Teoretická možnosť zrušenia brexitu podľa neho stále existuje, vyžadovala by si však v Británii omnoho vyššiu politickú a spoločenskú podporu. „Rozum hovorí, že situácia vo Veľkej Británii je nastavená tak, že je to skôr o súvislostiach odchodu a nie o tom, či odídu. A čo bude v budúcnosti, je otázne. Ale už samotný vstup Veľkej Británie do Európskej únie v minulosti bol dosť zložitým procesom, nepatrila medzi zakladajúce štáty,“ pripomenul. „Aj keď sa napokon dostala do únie, stále to bolo s množstvom euroskepticizmu, množstvom výnimiek, spomeniem len Schengen či euro a poľnohospodársku politiku,“ dodal. Dnes je podľa neho Británia rozdelená „pol na pol“ a možno smeruje k predčasným voľbám a zásadným rozhodnutiam vnútorného charakteru. „Najhorší scenár je odchod bez dohody. A je evidentné, že britský parlament sa vie zhodnúť len na tom, čo odmieta, čo je smutné,“ podčiarkol Figeľ. Európsky summit podľa neho situáciu nevyriešil „Summit je hodnotený ako rozporuplný a riešenie ako málo čisté. Zneisťuje totiž situáciu a zvlášť vo vzťahu k európskym voľbám. Ako bude vyzerať Európsky parlament a ako formovanie Európskej komisie? Dostávame sa do zložitej situácie aj na strane dvadsaťsedmičky,“ upozornil Figeľ. „Nikto nikoho v únii nedrží nasilu, je to slobodné zoskupenie. Po prvý krát však krajina po vlastnom rozhodnutí realizuje článok 50 a ten má isté súvislosti a nadväznosti. Nemôže to byť gumové pravidlo a prax bude akákoľvek, lebo potom akoby politika valcovala právo. A to je to málo čisté na tomto riešení. Dnes nevieme, na čom vlastne sme,“ dodal. Za úplne neadekvátny považuje pôvodný návrh predsedu Európskej rady Donalda Tuska, aby Briti dostali odklad dlhý celý rok. Aj flexibilný odklad do konca októbra podľa Figeľa stavia množstvo nezodpovedaných otázok. „Je to najmä otázka európskych volieb a zloženia Európskeho parlamentu. Ak majú Briti ostať v únii aj v máji, majú zorganizovať voľby. Druhá, s tým súvisiaca vec, je nominácia svojho eurokomisára a tým pádom aj celej Komisie. Britská účasť na Komisii a vôbec všetkých inštitúciách bola vážna, to nie je malý štát. Po ďalšie, rozpočtové, finančné veci sa schvaľujú konsenzom členských krajín. Rozpočet je citlivý, peniaze sú v politike vždy citlivou témou. A ako sa dohodneme, keď nevieme, či sú členmi, alebo už nie sú,“ zhrnul. „Najhorší je nejasný stav. To, čo treba prijať, treba prijať hrdo, v vážnosťou a citom. Bezbrehé naťahovanie času je skôr znejasňovaním a oslabovaním akcentu, že máme zodpovednosť za tento stav,“ poznamenal Figeľ s tým, že predlžovanie neistoty má konkrétne negatívne finančné dôsledky na obchod a podnikanie v Európskej únii aj Veľkej Británii. „Ak sa Británia nebude správať konzekventne k súvislostiam vlastného rozhodnutia, najhorší možný scenár, ktorý si neželám, ale je predĺžením osi na ktorej teraz sú, je malá Británia namiesto Veľkej Británie. A rozdelené kráľovstvo namiesto Spojeného kráľovstva. Čo urobia Škóti a v Severnom Írsku, bude veľmi závisieť od toho, čo sa bude diať okolo brexitu,“ uzavrel Figeľ.

    http://www.teraz.sk/publicistika/figel-kdh-eurovolby-kandidatura-brexit/389744-clanok.html

  • Relácia Zaostrené v Rádiu Lumen – 8.4.2019

    Relácia Zaostrené v Rádiu Lumen – 8.4.2019

    Manželstvo a ochrana života. Aký je stav na Slovensku?

    Hostia: Ján Figeľ, bývalý podpredseda NR SR a expredseda KDH; Martin Dilong, právnik – Heriban, Ján

    Prehrať: https://www.lumen.sk/archiv-play/108704

    Stiahnuť: http://audio.lumen.sk/archiv/zaostrene322_08_04_2019.mp3

  • Schumanov odkaz pre Európu

    Schumanov odkaz pre Európu

    Jediný politik, ktorý dostal titul Otec Európy, zanechal po sebe obdivuhodné dedičstvo: zmierené a bezprecedentné spoločenstvo štátov.

    Svoj odkaz zhrnul v útlej knihe (Pre Európu) s významným obsahom. Tvorí ju opis zložitej a krvavej histórie, ktorá je hlavným dôvodom pre zmenu vývoja na našom kontinente, a zároveň popis princípov a cieľov, o ktoré sa nová európska jednota môže a má opierať. Tento odkaz Roberta Schumana sa dá zhrnúť do štyroch bodov:

    1. “Európa musí byť vládkyňou svojho osudu”. Rozdelená Európa takou nebola, vnútorne konfliktná takou nebude tiež. Bez politickej integrácie zostane slabou v otázkach bezpečnosti, obrany a vonkajšej politiky.

    2. “Európa, kolíska demokracie, sa musí stať aj jej strážkyňou”. Demokracia – nielen podľa Schumana – vďačí za svoju existenciu kresťanstvu. Praktické napĺňanie pravidiel Desatora a ducha Evanjelia najdlhšie formovalo kultúru národov kontinentu. Kvalitu demokracie nereprezentuje pomer väčšiny a menšín, ale morálka väčšiny. Preto je mravný étos pre vývoj demokracie rozhodujúci.

    3. “Európa sa musí znovu stať vodkyňou humanity”. Vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi je najdôležitejšia ľudskosť. Preto cieľom a zároveň kritériom nášho konania na všetkých úrovniach štátnej a európskej správy musí byť dôstojný život každej osoby a každého národa. Bezbrehý individualizmus a násilný kolektivizmus sú škodlivé extrémy.

    4. “Zjednotená Európa je predzvesťou všeobecnej solidarity v budúcnosti”. Solidarita je základným spojivom v stavbe spoločného domu. Ak by sa vytratila, dom sa oslabí, ba rozpadne. Rozumná solidarita a účinná spravodlivosť sú základom pre lepšie, ľudskejšie storočie. Je to náš základný záujem a diel zodpovednosti na celosvetovej úrovni.

    Ak bude zjednotená Európa verná Schumanovmu odkazu, bude stabilným spoločným domom i dobrým príkladom a konštruktívnym aktérom vo svete. Rovnako to však platí aj pre Slovensko, ktoré je v strede Európy. V akej miere dnes Európska únia a Slovensko spĺňajú uvedené kritériá, je otázka, výzva i zodpovednosť pre každého z nás.

    https://www.slovoplus.sk/jan-figel-schumanov-odkaz-pre-europu