Month: August 2019

  • Asia Bibi pleads for justice for victims of Pakistan’s harsh blasphemy laws as she plans to set

    Asia Bibi pleads for justice for victims of Pakistan’s harsh blasphemy laws as she plans to set

    As Asia Bibi sits free at last in a secret location in Canada, the Pakistani Christian woman who spent years on death row after a false blasphemy charge thinks of those left behind still facing the same ordeal.

    Nearly four months after the 54-year-old finally left Pakistan following a miscarriage of justice that caused worldwide outcry, she has the opportunity to rebuild a new life for her and her daughters.

    Yet while she is enthusiastically grateful for the international efforts to free her, she says the world should know that Pakistan’s harsh blasphemy laws have left many others still behind bars.

    In her first ever newspaper interview, she told The Sunday Telegraph she had at times fallen into despair after being sentenced to death in a case condemned around the world.

    She also spoke of her heartbreak at being forced to leave her homeland, amid fears she would be murdered by religious extremists even after Pakistan’s supreme court had quashed her flimsy conviction.

    The daughters of Asia Bibi pose with an image of their mother while standing outside their residence in Sheikhupura Pakistan CREDIT: ADREES LATIF/ REUTERS

    Her freedom was finally secured with mediation from a European Union special envoy, Jan Figel, a Slovak politican who has now for the first time spoken about negotiations to secure Mrs Bibi’s release as she was held in protective custody for months even after her release from prison.

    While she is currently in Canada, she is hoping to move to an undisclosed country in Europe in the coming months.

    Mrs Bibi, also known as Asya Noureen, said her wrongful conviction after she was accused of insulting the Prophet Mohammad in a row with fellow farmhands had devastated her life.

    “My whole life suffered, my children suffered and this had a huge impact on my life,” she said in a series of voice messages sent in response to questions from the Telegraph.

    Mrs Bibi thanked the supreme court for acquitting her, but said others also needed fair trials.

    “There are many other cases where the accused are lying in jail for years and their decision should also be done on merit. The world should listen to them.”

    “I request the whole world to pay attention to this issue. The way any person is alleged of blasphemy without any proper investigation without any proper proof, that should be noticed. This blasphemy law should be reviewed and there should be proper investigation mechanisms while applying this law. We should not consider anyone sinful for this act without any proof.”

    Mrs Bibi thanked the supreme court for acquitting her, but said others also needed fair trials

    The US State Department says an estimated 77 others are in prison in Pakistan under blasphemy laws, most of them Muslims, with lawyers and rights groups saying false accusations are made to settle scores, or silence rivals. The charge can carry the death penalty, but is so incendiary that cases can also end in mob lynching. Pakistan has never executed anyone specifically for blasphemy, but trials and appeals can drag on for years because judges are afraid of extremist threats.

    “Sometimes I was so disappointed and losing courage I used to wonder whether I was coming out of jail or not, what would happen next, whether I would remain here all my life,” Mrs Bibi said.

    “When my daughters visited me in jail, I never cried in front of them, but when they went after meeting me in jail, I used to cry alone filled with pain and grief. I used to think about them all the time, how they are living.”

    Mrs Bibi was first convicted of blasphemy after she quarrelled with two Muslim women while they picked falsa berries for a landowner in rural Punjab in 2009. Her accusers claimed she insulted the Prophet Mohammed in an argument because the women would not drink from a container she had touched. The accusation was taken up by the village mullah and she was taken to court and sentenced to death in 2010. But Mrs Bibi said she had been made to confess at the hands of a village mob who nearly beat her unconscious. She denied she had ever committed blasphemy.

    She spent eight years on death row, constantly fearing for her life, before the case was quashed in the supreme court last October. However she was kept in custody for a further seven months as Imran Khan’s government wrestled with how to free her without angering influential hardline Islamist groups who had paralysed the country in protest at her acquittal.

    A Pakistani supporter of a hardline religious party holds an image of Asia Bibi during a protest rally following the Supreme Court’s decision to acquit her of blasphemy CREDIT: AAMIR QURESHI/ AFP

    Mr Figel, the EU special envoy on religious freedom since 2016, said: “I think Imran Khan’s government and Pakistan’s military used this delay to get the situation in the country under real control.”

    He held talks in Brussels with Pakistan’s attorney general, Anwar Khan and Human Rights minister, Shireen Mazari, on how to free her.

    As the months dragged on, Mrs Bibi and her husband Ashiq Masih were kept in government safe houses first in the hills outside the capital Islamabad and then in the port city of Karachi. While given a television and a smartphone, they were unable to go outside.

    The strain saw Mrs Bibi fall into depression and be treated for heart problems. Throughout this time she was in daily contact with Muhammad Amanullah, a human rights activist who had previously helped five other people accused of blasphemy. Mr Amanullah acted as her direct liaison with the EU.

    He said: “[Pakistan’s government] always told us it will be two weeks, or 10 days, two weeks, 10 days and like this we spent seven months.”

    He went on: “At one point she had lost her hope and one day she told me, if I am assassinated, or anything happens to me please do not forget my daughters.”

    Early candidates for asylum included France and Belgium, but as time went on, Mrs Bibi’s daughters were granted temporary refuge in Canada. Mrs Bibi had wanted to go to Europe, but arrangements were made for her to follow them and she finally left Pakistan in May. Mrs Bibi and Mr Figel both rejected earlier reports she had ever wanted to go to the UK. She said she had never contacted the UK or asked to go there. The whole family is later expected to move to an undisclosed European country. “Security conditions are crucially important for Asia Bibi and for her family,” said Mr Figel.

    Asia Bibi is seen in an undated photo handed out by family members in Punjab province CREDIT: REUTERS

    When her freedom finally arrived, security concerns meant Asia Bibi was unable to say goodbye to her father or her home town. “My heart was broken when I left that way without meeting my family. Pakistan is my country, Pakistan is my homeland, I love my country, I love my soil,” she said.

    Mr Amanullah has also left the country after being declared an apostate because of his work with those accused of blasphemy.

    Mr Figel said Asia Bibi was “an admirably brave woman and loving mother” who had refused to give up her Christian faith in exchange for immediate freedom.

    “Her story and the highly professional supreme court decision can serve as a base for reforms in Pakistan, which has very outdated system of blasphemy legislation easily misused against neighbours and innocent people.”

    https://www.telegraph.co.uk/news/2019/08/31/asia-bibi-pleads-justice-victims-pakistans-harsh-blasphemy-laws

  • Nie je v záujme KDH, aby režisérom formovania alternatívy pre Slovensko bol tandem PS/Spolu

    Nie je v záujme Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), aby režisérom formovania alternatívy pre Slovensko bol tandem PS/Spolu. Myslí si to bývalý predseda a súčasný člen KDH Ján Figeľ, ktorý to uviedol pre agentúru SITA.

    „Droga progresivizmu slovenské problémy nevylieči. Budúcnosť treba stavať na osvedčených hodnotách a rozumných riešeniach a s týmto zámerom treba spájať kresťanskodemokratických a konzervatívnych demokratov v spoločnosti a v politike. Pripustiť víziu registrovaných partnerstiev ako agendu nejestvujúcej spoločnej koalície a o to menej budúcej vlády dostáva KDH do nepríjemnej defenzívy,” uviedol Figeľ.

    Zároveň však tvrdí, že dialóg s Progresívnym Slovenskom Michala Trubana a stranou Spolu Miroslava Beblavého nie je na škodu. Je ale presvedčený, že KDH by malo predovšetkým rozširovať svoj priestor oslovovaním, spájaním a spoluprácou s podobne zmýšľajúcimi osobnosťami a subjektmi. „Dôveryhodné KDH bude chceným koaličným partnerom, vždy to tak bolo. Netreba mať obavy, treba mať vhodných ľudí a posilňovať odbornosť a akcieschopnosť hnutia v úsilí o spravodlivé a rozvinuté Slovensko,” myslí si Figeľ.

    Podľa neho v tomto období treba zachovať, čo bolo dobré a odstraňovať slabé miesta. Myslí si, že nie všetko staré je zlé, a nie všetko nové je dobré. „Pubertálni, nezrelí politici lacno hovoria o generačnej výmene ako o základe zmeny. Základom zdravej jednoty a potrebnej akcieschopnosti je vernosť hodnotám a vytrvalosť v úsilí o spoločné dobro, od vedenia hnutia až po kluby.

    Za 30 rokov sa z KDH odštiepilo sedem strán respektíve skupín. To stojí za zápis do Guinessovej knihy rekordov. Väčšina z nich už dnes ani na papieri nejestvuje. Neboli schopné prežitia, ale oslabovaním KDH v konečnom dôsledku poslúžili skorumpovanej vládnucej väčšine alebo napomáhajú novej, rastúcej vlne liberalizmu. Nie oponenti nás najviac oslabovali, ale vnútorné chyby a zrady. Druhé, ´lepšie´ KDH trieštením nikdy nevzniklo a ani nevznikne,” vyhlásil Figeľ.

    Predstaviteľ kresťanských demokratov verí, že ešte stále je možné sformovať do volieb tretiu, dominantnú líniu oproti doterajšej socialistickej a vynárajúcej sa liberálnej – líniu kresťanskodemokratickú a konzervatívnu. „Tento politický blok môže byť dokonca silnejší ako liberálny tandem. Premiéra stavia víťaz volieb. To vôbec nemusí byť predstaviteľ Progresívneho Slovenska. Na sformovanie takejto tretej línie by som zameral hlavné politické úsilie, kandidátku a program skúseného hnutia Novembra ‘89,” uzavrel Figeľ.

    https://www.hlavnydennik.sk/2019/08/29/nie-je-v-zaujme-kdh-aby-reziserom-formovania-alternativy-pre-slovensko-bol-tandem-ps-spolu

  • Prenasledovanie pre náboženské presvedčenie je podľa Figeľa rozsiahle, Slovensko by malo urobiť viac

    Prenasledovanie pre náboženské presvedčenie je podľa Figeľa rozsiahle, Slovensko by malo urobiť viac

    Prenasledovanie a diskriminácia pre náboženské alebo sekulárne presvedčenie je vo svete rozsiahla a má rastúci trend. Osobitne na Blízkom východe, v subsaharskej Afrike a v juhovýchodnej Ázii. Pripomína to osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.

    „Pre milióny ľudí je to otázka života a smrti. Vyše 70 štátov trestá rúhanie, 22 krajín má hrdelné tresty za náboženskú konverziu a v 13 štátoch je hrozba trestu smrti za ateizmus. Prenasledovanie organizujú niektoré režimy alebo ide o pôsobenie teroristických skupín alebo o davové útoky,“ uviedol Figeľ.

    Priblížil, že Medzinárodný deň pamäte na obete náboženského násilia, 22. august, bol tento rok po prvýkrát vyhlásený na základe májového rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN.

    GENOCÍDA JEZÍDOV AJ KRESŤANOV

    Podľa Figeľa to súvisí s genocídou jezídov, kresťanov a iných menšín v Iraku zo strany teroristickej organizácie tzv. Islamského štátu (ISIS), ktorá sa začala na Ninivskej planine v severnom Iraku v auguste pred piatimi rokmi. Priblížil, že doteraz bolo objavených vyše dvesto hromadných hrobov s obeťami brutálneho násilia.

    Figeľov mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete sa začal v máji 2016 a bol reakciou Európskeho parlamentu a Komisie na genocídu menšín na Blízkom východe.

    „Je to po prvýkrát, čo sa EÚ zaoberá náboženskou slobodou takouto formou. Moja súčasná práca sa zavŕši s ukončením činnosti predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, teda na konci októbra,” dodal s tým, že pripravuje celkovú hodnotiacu správu o svojom trojročnom pôsobení v tejto novej, medzinárodne citlivej úlohe. Za politický úspech považuje dôveru vyjadrenú podporou 576 europoslancov pri hlasovaní v januári, ktorí požadovali posilnenie a kontinuitu tohto mandátu.

    POMOC UTEČENCOM Z BLÍZKEHO VÝCHODU

    Figeľ dodal, že po jeho vymenovaní v roku 2016 sa k tomuto úsiliu pridali podobnými rozhodnutiami diplomacie v Maďarsku, Veľkej Británii, Nemecku, Dánsku, Litve. Od 1. septembra bude mať Osobitného predstaviteľa pre náboženskú slobodu aj vláda Holandska. Aj preto sa Figeľ v júli stretol s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, aby s ním rokoval o tejto agende na Slovensku.

    „Slovensko by malo urobiť viac pre prenasledovaných vo svete, a zároveň túto pomoc spojiť a rozvinúť aj v rámci Visegrádskej skupiny. Je to jeden zo spôsobov, ako pomôcť utečencom z Blízkeho východu pri návrate do ich zničených domov a sídiel a zároveň predchádzať podobným krízam v budúcnosti. Rozumná solidarita sa vyplatí,” uzavrel Figeľ s tým, že na septembrovej schôdzi má o podpore náboženskej slobody hlasovať aj slovenský parlament.

    Do ukončenia mandátu čakajú Figeľa ešte viaceré medzinárodné povinnosti. Za tie náročnejšie považuje pracovné cesty do povojnového Iraku a do Indonézie, ktorá je najľudnatejšou moslimskou krajinou a kde je na vzostupe náboženský radikalizmus.

    https://www.webnoviny.sk/prenasledovanie-pre-nabozenske-presvedcenie-je-podla-figela-rozsiahle-slovensko-by-malo-urobit-viac

  • Volebné preferencie na úrovni sedem percent nie sú dôvodom na uspokojenie, tvrdí Figeľ

    Volebné preferencie Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na úrovni sedem percent nie sú dôvodom na uspokojenie. Myslí si to bývalý predseda KDH a jeho súčasný člen Ján Figeľ, ktorý to uviedol v rozhovore pre agentúru SITA. Podľa neho je súčasný líder kresťanských demokratov Alojz Hlina pracovitý a vytrvalý.

    „Chodí medzi ľudí v regiónoch, čo je veľmi dôležité. Ale sedem percent nie je dôvod na uspokojenie. Pol roka pred minulými voľbami malo KDH deväť percent a nestačilo to. Je čas získať späť hlasy, ktoré vtedy odtiahol Radoslav Procházka (bývalý predseda strany Sieť, pozn. SITA) k Robertovi Ficovi (Smer-SD) a Daniel Lipšic k Igorovi Matovičovi (OĽaNO). Dôsledkom toho trieštenia síl bolo nielen oslabenie KDH, ale vznik tretej Ficovej vlády a celkový úpadok spravodlivosti na Slovensku. Podpora a politika KDH nikdy nebola výsledkom práce jedného človeka,“ uviedol Figeľ s tým, že je potrebné, aby spoločným úsilím hnutie formovalo politickú líniu a predstavilo príťažlivú programovú a personálnu ponuku do volieb.

    Figeľ tvrdí, že s Hlinom má korektný vzťah, čo však neznamená totožnosť názorov. „Stretneme sa, ak je na to dôvod. Rešpektujem jeho úlohu a zodpovednosť. Viackrát sme sa rozprávali až pri eurovoľbách, keďže som bol pozvaný na kandidačnú listinu.

    Som rád, že aj pri mojej veľmi striedmej kampani tie získané hlasy hnutiu významne pomohli, priniesol som takmer 24 tisíc preferenčných hlasov. Ale KDH mohlo mať ako predtým aj ďalší, tretí mandát, nebyť nezodpovedného trieštenia a účelového vzniku strany Kresťanskej únie,“ podotkol.

    Figeľ, stále člen hnutia, ktoré v minulosti zakladal, v máji kandidoval do europarlamentu. Chcel zviditeľniť dôležitosť podpory náboženskej slobody, ktorá sa spolu s KDH dostala do úzadia, a zároveň chcel pomôcť hnutiu, keď ho iní opustili či atakujú. „Myslím, že oboje sa podarilo,“ vyjadril. Na otázku, či bude kandidovať aj v parlamentných voľbách vo februári, však neodpovedal.

    Mimoparlamentné KDH sa v prieskume agentúry Focus dostalo na piate miesto, oslovilo by 7,3 percenta voličov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý realizovala agentúra Focus v dňoch 13. až 19. augusta na vzorke 1 010 respondentov vo veku nad 18 rokov. V parlamente by obsadili 12 kresiel.

    https://www.hlavnydennik.sk/2019/08/27/volebne-preferencie-na-urovni-sedem-percent-nie-su-dovodom-na-uspokojenie-tvrdi-figel/

  • Nový pamätný deň OSN – spomienka a výzva

    Nový pamätný deň OSN – spomienka a výzva

    Na základe konsenzuálneho májového rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN je 22. august vyhlásený a po prvýkrát pripomínaný ako Medzinárodný deň spomienky na obete násilia založeného na náboženstve alebo presvedčení. Iniciatívu predložilo Poľsko na konci roku 2017, podporené Brazíliou, Irakom, Kanadou, Jordánskom, Nigériou, Pakistanom a USA.

    Tento návrh má súvis s genocídou jezídov, kresťanov a iných menšín v Iraku zo strany teroristickej organizácie tzv. Islamského štátu ISIS, ktorá sa začala v severnom Iraku v auguste 2014, pred piatimi rokmi. Doteraz bolo v Iraku objavených vyše dvesto hromadných hrobov s obeťami brutálneho násilia. Za osobitnú drámu možno považovať situáciu Rohingov v Mjanmarsku a náboženských menšín v Afganistane, Pakistane, Indii, Číne, Severnej Kórei a vo viacerých afrických krajinách. V Nigérii skupiny fulanov zabíjajú a vyháňajú kresťanských roľníkov z ich pôdy, rastie teroristické hnutie Boho Haram v krajinách Sahelu.

    V súćasnosti prenasledovanie a diskriminácia pre náboženské alebo pre sekulárne presvedčenie sú vo svete rozsiahle a majú rastúci trend. Pre milióny ľudí je to doslova otázka života a smrti. Vyše 70 štátov sveta kriminalizuje rúhanie, 22 krajín má hrdelné tresty za náboženskú konverziu a v 13 štátoch je trest smrti za ateizmus. Prenasledovanie organizujú totalitné režimy, alebo ide o pôsobenie teroristických skupín alebo o davové útoky (pogromy).

    Zlo, ktoré sa vo forme neľudského zaobchádzania, násilia a nenávisti súvisí nielen s chudobou a bigotným a mocenským zneužívaním náboženského cítenia. Súvisí aj s tým, že rozvinutý svet si pred problémami dlhodobo zakrýva oči, uši i ústa. Nevedomosť, ľahostajnosť a strach sú spojencami zla. Tam, kde títo “súrodenci” sú prítomní, tam je aj zlo veľmi udomácnené. Je dôležité preto zaujímať sa odianie vo svete, zvlášť o spravodlivosť pre všetkých – pre nevinne prenasledovaných i pre zločincov. Pre každého z nás sú dôležité základné práva ako výraz dôstojnosti človeka. Je potrebné dbať o tieto práva. O to viac je zodpovedné zastať sa práv tých, ktorí sú bez hlasu či bez obrany vo svete neľudského zaobchádzania, mučenia a likvidácie!

    Slovensko by malo urobiť viac pre prenasledovaných vo svete, a zároveň túto pomoc spojiť a rozvinúť aj v rámci Višegradskej skupiny. Je to jeden zo spôsobov, ako pomôcť utečencom z Blízkeho východu pri návrate do svojich zničených sídiel a zároveň predchádzať podobným krízam v budúcnosti. Rozumná solidarita sa vyplatí. Táto agenda nie je o podpore náboženstiev, ale o podpore slobody myslenia, svedomia a náboženstva. Tá je potvrdením dôstojnosti človeka a predpokladom ďalších ľudských práv a spravodlivosti v každej krajine. Naša nedávna totalitná minulosť nám to stále pripomína.

    Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ján Figeľ.

    https://europskenoviny.sk/2019/08/25/novy-pamatny-den-osn-spomienka-a-vyzva-pise-jan-figel/

    https://www.slovoplus.sk/osn-vyhlasila-novy-pamatny-den-je-spomienkou-a-vyzvou/

  • Omezování náboženské svobody

    Omezování náboženské svobody

    Dnes a denně je v mnoha zemích světa pošlapáváno právo svobodně vyznávat své náboženské přesvědčení. Jak vážná situace je? A lze nějak pomoci?

    © Jan Hrubý KOMENTÁŘ Jána Figeľa Náboženská svoboda je civilizační hodnota. Její dodržování je lakmusovým testem pro všechna ostatní lidská práva. Reprezentuje důstojnost člověka. Mezinárodní právo ji uznává od roku 1948, kdy byla přijata Všeobecná deklarace lidských práv. Článek 18 říká: „Každý má právo na svobodu myšlení, svědomí a náboženství; toto právo obsahuje i svobodu změnit náboženství nebo víru, jakož i svobodu projevovat své náboženství či víru, sám nebo společně s jinými, ať už veřejně nebo soukromě, vyučováním, vykonáváním náboženských úkonů, bohoslužbou a zachováváním předpisů.“ Stejně tak ji garantuje Mezinárodní úmluva o občanských a politických právech. Tyto dokumenty spolu s Mezinárodní úmluvou o ekonomických, sociálních a kulturních právech tvoří Listinu základních práv a svobod. Ta byla jako celek zahrnuta do Ústavy ČSFR a následně i do Ústavy ČR a SR. Kromě toho náboženskou svobodu chrání i Evropská úmluva o lidských právech v čl. 9, přičemž nejvyšší soudní institucí úmluvy je Evropský soud pro lidská práva ve Štrasburku. V rámci EU byla přijata Charta základních práv, která o náboženské svobodě hovoří v čl. 22. Garantem smluvního práva EU je Evropský soudní dvůr v Lucemburku. Právo versus realita Náboženskou svobodu podle analýzy amerického střediska Pew Research Center nerespektuje nebo omezuje více než polovina zemí světa. V zemích, kde jsou „velké“ nebo „velmi velké“ překážky pro náboženskou svobodu, žije 79 procent lidí. Patří sem totiž nejlidnatější země světa, jako Čína a Indie, ale i Pákistán či Nigérie. A co je neméně špatné – tento trend je progresivní; náboženské svobody ubývá. Formy perzekuce nebo diskriminace jsou různé: omezování náboženské svobody ze strany autoritářských nebo fundamentalistických režimů, sociální násilí či působení nestátních aktérů, jako jsou teroristické organizace. Zákony proti rouhání jsou uplatňovány ve více než 70 státech světa, zákony proti konverzi ve 22 zemích. Za ateismus hrozí hrdelní trest ve 13 zemích. Každá totalita usiluje o ovládnutí myšlení, přesvědčení a jednání člověka, a tím i o vládu nad jeho hodnotovou orientací a kulturou. EU a podpora náboženské svobody V posledních letech roste v EU podpora tématu náboženské svobody zvláště po genocidě křesťanů, jezídů a jiných menšin ze strany tzv. Islámského státu v Iráku a Sýrii, která začala v létě 2014. Následně vypukla uprchlická a migrační krize, která zasáhla i náš kontinent. Evropský parlament přijal jednoznačnou rezoluci proti této genocidě v únoru 2016. Kromě jiného v ní požádal o vytvoření institutu zvláštního zmocněnce EU pro náboženskou svobodu ve světě. V dubnu 2016 se na mě obrátil předseda Komise Jean-Claude Juncker a já jsem přijal mandát prvního zvláštního vyslance pro podporu svobody náboženství či víry v zemích mimo EU. Mým úkolem je pomáhat tomuto záměru prostřednictvím rozvojové spolupráce. S malým týmem diplomatů jsem navštívil mnohé země světa, navrhuji různá opatření a projekty. Spolupracuji s evropskou komisí, diplomacií EU, Evropským parlamentem, členskými státy, nevládními organizacemi, církvemi a náboženskými představiteli. Za prioritní regiony považuji Blízký východ, subsaharskou Afriku, jižní a jihovýchodní Asii. Angažoval jsem se při osvobození Petra Jaška a jeho společníků a Ibrahima Mudawiho v Súdánu, stejně jako v případě Asie Bibi odsouzené k trestu smrti v Pákistánu. Spolupracuji s charitativními, humanitárními a lidskoprávními organizacemi. Právo pro všechny V případě svobody náboženství či víry jde o právo pro všechny – věřící i nevěřící. Nejvíce pronásledovanou náboženskou skupinou ve světě jsou křesťané. Nadace ACN uvádí 200 milionů pronásledovaných a 350 milionů diskriminovaných. Důsledky jsou varovné. Například v Iráku po letech války, chaosu a genocidy zůstala jen sedmina z původního počtu křesťanů. Dnes trpí ve světě na mnohých územích Židé, šíité, rohingové, ahmádijci, bahájci, buddhisté, hinduisté, svědkové Jehovovi, Ujguři, příslušníci Falun Gong a další. Na druhé straně jsou v mnoha státech atakováni nevěřící, blogeři, humanisté či vězni svědomí. Formy pronásledování jsou rozmanité: zastrašování, diskriminace, znásilňování, lynčování, věznění, mučení, popravy. Obecně lze říci, že kde je pronásledována jedna náboženská menšina, čeká podobný úděl i jiné menšiny. Už nikdy více zločin zločinů Genocida byla definována po druhé světové válce. V roce 1948 byla přijata Mezinárodní úmluva proti genocidě. Mezinárodní společenství se tehdy zavázalo „nikdy více“ nepřipustit tento zločin zločinů. Realita je však odlišná. Spíše bohužel platí „znovu a opět“, než „nikdy více“. Nelidskými a likvidačními byly totiž nejen nacistické koncentrační tábory, ale i sovětské gulagy. Nesmíme zapomenout na genocidy v Osmanské říši, Kambodži, Rwandě, Bosně, na Blízkém východě. Bude „století genocid“ vystřídáno „stoletím naděje“? Nebo to bude století kontinuity? Zlu ve světě se daří i proto, že má silné spojence. Jde o tři „sourozence“: lhostejnost, nevědomost a strach. Jsou v nás a mezi námi: když nám je jedno, co se děje ve světě; když neznáme a nehledáme pravdu; když se bojíme ozvat anebo něco vykonat pro spravedlnost. Proto potřebujeme zvyšovat povědomí o důležitosti náboženské svobody a úcty k důstojnosti každé osoby. Rozumná solidarita se vyplatí. Když nejsme ochotni ji poskytnout preventivně, budeme prožívat důsledky krize. I proto nabyla uprchlická a migrační krize tak velkých rozměrů. Svoboda je vzácný dar. Zve nás k odpovědnosti za její obsah, smysl i naplnění. Zda bude svět ve 21. století lepší než v tom předcházejícím, závisí i na nás. Bude lepší, když mezi námi bude více lidskosti a solidarity. Autor je slovenský politik, bývalý předseda Křesťanskodemokratického hnutí, v letech 2004–2010 eurokomisař pro výchovu a vzdělávání. Od roku 2016 je zvláštním vyslancem EU pro náboženskou svobodu v zemích mimo EU. Katolický týdeník: http://www.katyd.cz/nazory/omezovani-nabozenske-svobody.html

  • Slovensko by malo urobiť pre prenasledovaných vo svete viac

    Osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery uviedol, že o podpore náboženskej slobody má na septembrovej schôdzi hlasovať aj Národná rada SR. Bratislava 22. augusta (TASR) – Slovensko by malo urobiť viac pre prenasledovaných vo svete a zároveň túto pomoc spojiť a rozvinúť aj v rámci Vyšehradskej skupiny. Myslí si to osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.

    Uviedol, že o podpore náboženskej slobody má na septembrovej schôdzi hlasovať aj Národná rada SR. „Táto agenda nie je o podpore náboženstiev, ale o podpore slobody myslenia, svedomia a náboženstva,“ pripomenul Figeľ. Uviedol to pre TASR v reakcii na Medzinárodný deň pamäte na obete násilia založeného na náboženstve alebo presvedčení, ktorý pripadá na 22. augusta.

    Osobitný vyslanec v tejto súvislosti poukázal na genocídu jezídov, kresťanov a iných menšín v Iraku, ktorá sa začala na Ninivskej planine v severnom Iraku v auguste pred piatimi rokmi. Doteraz podľa jeho slov objavili viac ako 200 hromadných hrobov s obeťami brutálneho násilia. Za osobitnú drámu možno podľa Figeľa považovať aj situáciu Rohingov v Mjanmarsku a náboženských menšín v Pakistane, Indii a vo viacerých afrických krajinách.

    Figeľ považuje prenasledovanie a diskrimináciu pre náboženské alebo pre sekulárne presvedčenie vo svete za rozsiahle s rastúcim trendom. „Pre milióny ľudí je to otázka života a smrti,“ doplnil.

    Informoval, že viac ako 70 štátov sveta kriminalizuje rúhanie, 22 krajín má hrdelné tresty za náboženskú konverziu a v 13 štátoch je trest smrti za ateizmus. Prenasledovanie organizujú niektoré režimy, alebo ide o pôsobenie teroristických skupín či o davové útoky.

    http://www.teraz.sk/slovensko/j-figel-slovensko-by-malo-urobit-pre/414312-clanok.html

  • Ministerský summit na podporu náboženskej slobody vo svete

    Ministerský summit na podporu náboženskej slobody vo svete

    V polovici júla sa v hlavnom meste USA vo Washingtone DC uskutočnil Ministerský summit na podporu náboženskej slobody vo svete. Bolo to historicky najväčšie politické a spoločenské podujatie s týmto zameraním, keďže sa ho zúčastnili predstavitelia 104 štátov a zhruba 1000 organizácií občianskej spoločnosti a náboženských komunít.

    Medzi účastníkmi boli aj preživší z viacerých nedávnych teroristických útokov na chrámy a náboženské zhromaždenia (napríklad v synagóge v Pittsburgu, v kostolochna Srí Lanke, v mešitách v Christchurch na Novom Zélande), ale aj mnohí prenasledovaní kresťania, moslimovia, Židia, budhisti, bahájci, jezídi, hinduisti, Falun Gong, sekulárni humanisti a iní. Oproti úvodnému, prvému ministerskému summitu v roku 2018 sa podarilo zorganizovať trojdňové fórum, ktoré bolo viac otvorené, vyvážené, inkluzívne z hľadiska rozmanitosti vývoja a problémov vo svete.

    Hlavný prejav predniesol americký viceprezident Mike Pence, v ktorom zdôraznil nielen oddanosť zakladateľov USA obhajobe náboženskej slobody, ale aj jej dôležitosť pre vývoj USA a pre medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti. Pozval zúčastnené krajiny k vytvoreniu globálnej aliancie na podporu náboženskej slobody. Na summite boli prijaté viaceré kritické vyhlásenia – k situácii v Číne, Mjanmarsku a v Iráne a k novým výzvam v medzinárodnom prostredí – k novým technológiám a náboženskej slobode, k zákonom o rúhaní a konverzii, o antiterorizme ako zámienke pre potláčanie náboženskej slobody, o ochrane bohoslužobných miest a podobne.

    Európsku úniu zastupoval Osobitný predstaviteľ pre ľudské práva Eamon Gilmore a Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (autor komentára). Okrem toho, členské štáty boli zastúpené veľmi viditeľne nielen ministrami, ale viaceré aj špeciálnymi predstaviteľmi pre náboženskú slobodu. Od môjho vymenovania v máji 2016 mi takto pribudli kolegovia v Dánsku, Maďarsku, Nemecku, Veľkej Británii, Litve. Od septembra nastupuje poprvýkrát takýto vyslanec aj v holandskej diplomacii.

    Za Slovensko prehovoril minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Nádejam sa, že súčasná alebo budúca slovenská vláda po voľbách sa odhodlá k podobnej inštitucionalizácii podpory náboženskej slobody vo svete. Jej stav je výzvou aj pre nás. Rozumná solidarita sa oplatí. A je to aj naša zodpovednosť upevňovať spravodlivosť vo svete, nezabúdať na prenasledovaných ľudí. Naše novodobé dejiny sú pre nás mementom i pozvaním k morálnej podpore prenasledovaných. Záujem a postoje, ktoré sme vítali v čase totality, sme dnes dlžní komunitám prenasledovaným pre ich presvedčenie a vieru v Európe a vo svete. Lebo sloboda myslenia, svedomia a náboženstva je zásadným testom pre rešpektovanie všetkých základných ľudských práv. Je to výraz dôstojnosti každého človeka a civilizačná hodnota.

    https://www.slovoplus.sk/ministersky-summit-na-podporu-nabozenskej-slobody-vo-svete