Demokracia je vláda ľudí prostredníctvom ľudí a pre ľudí. Ak sa nám to v krajine nevyvíja dobre – ani pokojne, ani rozumne, ani k lepšiemu, treba sa zastaviť a zamyslieť. Všetko má svoje príčiny. Aj slovenská spoločenská polarizácia, zvulgarizovaná a úpadková politika a násilie. Ich korene treba poznať a odstraňovať, prekonávať ako burinu, čo sa množí v záhrade.
Po májovom atentáte na predsedu vlády sa vyrojili apely na pokoj a zmierenie, na okrúhle stoly parlamentných strán unisono ponúkané odchádzajúcou i prichádzajúcou hlavou štátu. Nič z toho nebolo, a nič podstatné z toho stolovania ani nebude. Dlhodobé ba celoživotné hranaté postoje sa jednou teatrálnou udalosťou nezmenia. Nikto druhým nedá to, čo v sebe nemá. Pokoj nie je ovocím moci, ale spravodlivosti. Tri zložky štátnej moci – zákonodarná, výkonná a súdna – by mali slúžiť spravodlivosti pre každého – pre slušných a pracovitých, aj pre grázlov a násilníkov. V tomto ich má kontrolovať a objektívnym spravodajstvom upriamovať štvrtá, neformálna zložka moci – mediálna. Všetky štyri zložky sú dnes na Slovensku otrasené a oslabené. A s nimi aj naša demokracia. Obraz Slovenska v zahraničí sa citeľne zhoršil.
V prípade prehriatia organizmu či systému platí jeden zdanlivo paradoxný, ale veľmi účinný princíp: Menej býva viac. Menej politizácie môže priniesť viac pokoja. Menej pokrikovania znamená priestor pre vzácne ticho a reflexiu. Menej prázdnych rečí dáva priestor pre hľadanie múdrosti života.
Jednoduchým receptom bez potreby zmeny ústavy či zákonov, bez nárokov na investície či fondy, dokonca šetriacim náklady dotknutých subjektov je nedeľa ako deň pracovného pokoja pre všetkých (okrem nepretržitých a nevyhnutných prevádzok). Teda aj pre ženy a mužov zvolených a zamestnaných v politike. Ako národ sme presýtení úpadkovou, nekvalitnou politikou, ktorá neinšpiruje, neponúka ani osvedčené hodnoty, ani konštruktívny dialóg a skutočné riešenia našich problémov. Nedeľa bez politiky by nás ako slobodnú spoločnosť nič nestála, ale môže priniesť veľa – čas pre rodinu, pre duchovný a kultúrny život, obnovu síl cez šport a prírodu. K dobrej nedeľnej polievke sa nechutná politika ani nehodí.
V reakcii na májový atentát na predsedu vlády bola nedávno zverejnená výzva predstaviteľov kultúry, politiky, verejného, akademického a cirkevného života za nedeľu bez politiky. Je adresovaná parlamentným politickým stranám a hlavným televíznym vysielateľom. Návrh na potrebnú hygienickú pauzu je osvedčeným receptom v čase krízy, ba spoločenskej choroby. Stačí dobrá vôľa a odhodlanie niekoľkých lídrov politických strán respektíve zodpovedného manažmentu hlavných mediálnych kanálov.
Kedy sa ako spoločnosť stíšime, kedy sa zastavíme a kedy sa poučíme z vlastného kritického vývoja, ak nie teraz?
Potrebujeme politiku, ktorá si kladie vysoké ambície. A kľúčovou by mala byť spravodlivosť pre všetkých. To je východisko politiky, jej cieľ, ale aj míľnik na ceste, hovorí v 1. časti rozhovoru bývalý predseda KDH a prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ. V 2. časti, ktorú uverejníme čoskoro sa budeme venovať vojne na Ukrajine a úspešnej iniciatíve Vatikánu na rokovania medzi USA a Ruskom.
Ján Figeľ je dlhoročný slovenský politik. Počas výkonu funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí zodpovedal od roku 1998 ako hlavný vyjednávač za prístupové rokovania Slovenskej republiky do Európskej únie. Keď sa Slovensko 1. máj 2004 stalo členom EÚ, ako prvý Slovák vykonával funkciu komisára Európskej únie (2004-2009).
V rokoch 2009 až 2016 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia. Medzitým bol v rokoch 2010 až 2012 zároveň ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a v rokoch 2012 až 2016 podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 2016 až 2019 bol osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ.
Nedávno sa uskutočnili voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých ste tiež kandidoval za Kresťanskodemokratické hnutie z posledného miesta kandidátky. Čo eurovoľby priniesli? Čo z ich výsledkov čítate o budúcom vývoji na Slovensku a v Európe?
Vidím tam dve úrovne – slovenskú a spoločnú európsku. Na tej slovenskej akoby sme išli v protismere celoeurópskeho vývoja. Vyrástli tu na ľavej strane socialisti, ale ako ich protiváha sú progresivisti, čo je tiež na ľavej strane. Stredopravé strany výrazne stratili a oslabili.
Na európskej úrovni naopak – Európska ľudová strana (EPP) posilnila, liberáli a socialisti sa oslabili. To sú skôr celkové pohľady a posuny. Zároveň však v Európe prichádza k výrazným zmenám na národnej úrovni najmä v krajinách, ako je Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko aj ďalších.
Na základe zmlúv, ale aj politicky platí, že pánmi EÚ sú členské krajiny. Majú výrazný vplyv na jej chod, na jej medzinárodné pôsobenie. Evidentne, doterajšie fungovanie EÚ potrebuje zmeny. Tie je ľahšie vymenovať, ale oveľa ťažšie dosiahnuť.
Ja však dúfam, že sa zmeny dosiahnu, či už v téme vojny a mieru na východe kontinentu, Zelenej dohody, migrácie alebo niektorých ďalších, ktoré súvisia s bezpečnosťou aj konkurencieschopnosťou. Potrebujeme rozumnú a zodpovednú Európu a také aj Slovensko.
V kampani pred eurovoľbami ste prišli s iniciatívou „Za voľnú nedeľu od politiky“, čo Vás k tomu viedlo a akú to malo odozvu?
S tou iniciatívou som vyšiel už v roku 2010. Na žiadosť vedenia KDH som sa vtedy predčasne vrátil z Bruselu a stal som sa predsedom KDH. Vnímal som veľký rozdiel medzi Bruselom a Slovenskom v agende a kultúre politiky, do ktorej som sa po piatich rokoch vrátil.
V prvom rade je dôvodom toho extrémna angažovanosť politikov, ktorí často žijú politikou 24 hodín/7 dní, nestačí už 24/6. Aj nedeľa je politická, dokonca je to vrchol týždňa. Kedysi sa to volalo Čo týždeň dal. Nastavili sme sa na týždňovky a nedeľa bola vrchol politiky, kde sa hodnotilo čo sa stalo za týždeň. Táto krivá, deformovaná tradícia pokračuje a naša politika ide do úpadku.
Prejavom toho je jej vulgarizácia a polarizácia spoločnosti. Útok na premiéra, ktorý našťastie neskončil zabitím, to už je kritické znamenie. Pretože nedeľa je deň pokoja. Pokoja aj pre politikov a ich tímy. V nedeľu má byť dobrá polievka namiesto nedobrej politiky.
Ako zareagovali politici?
Výzvu podporili vzácne osobnosti verejného života. Primátori, herci, cirkevné autority, historici. Aby to nebol len taký osamelý hlas, osobne som o tom informoval Roberta Kaliňáka, ktorý sa verejne vyjadruje za najsilnejšiu parlamentnú stranu Smer. Potvrdil, že Smer nebude proti. Mne to stačí ako odpoveď, nemôžem v tom tlačiť na politikov, ale tá výzva bola úprimná. Teraz po voľbách je čas, aby si výzvu osvojili politici, médiá alebo obidva tábory.
Ja budem rád, keď sa o tom bude diskutovať, lebo problém našej politickej nekultúry a napätia si musíme riešiť doma. Nie v Bruseli alebo v zahraničí, u susedov. Musíme to nájsť doma a najjednoduchší spôsob je vrátiť sa k pravde, osvedčeným pravidlám. Jedno z nich je deň pokoja. Dajme ľuďom pokoj, ktorý potrebujú, zaslúžia si ho. A s ním príde ovocie pokoja.
Potrebujú nedeľný pokoj viac politici alebo občania – aby mali pokoj od politikov?
Myslím že aj, aj, lebo pokoj je vzájomný dar. Ak mám pokoj, tak ho dávam, ak nemám, tak ho neviem dať. Nikto nedá to, čo nemá. A hľadať a nachádzať pokoj a ukladať ho v sebe, to je práve úloha na nedeľu, ktorá má vyvažovať ostatné dni.
Pokoj od práce, od mentálnej námahy, fyzický i duševný odpočinok, čas na kultúru, šport, zábavu ale hlavne pre rodinu a načerpanie síl. To potrebujú aj ženy a muži v politike, nie sú nevyčerpateľné perpetuum mobile.
Práve táto intenzita politického diania u nás je škodlivá, že sa dostáva doslova až do rodín a ich obývačiek. Namiesto sviatočnej polievky sa v rodine konzumuje nechutná politická konfrontácia a často falošné argumenty, nepravdy, hoaxy, všetko čo je dnes v politike moderné a intenzívne prítomné.
Kto by mal na túto výzvu reagovať?
Navrhnutá nedeľa bez politiky je výzva pre politikov aj médiá. Ak politici nevstúpia do mediálneho priestoru, nebude tam zápas, ale pokoj. Ak médiá pochopia, že ich úloha nie je na politike zarábať a žmýkať zisky aj preto, že nedeľný čas je mediálne zaujímavý, tak možno nebudeme musieť riešiť témy ako útoky na ústavných činiteľov. Veď atentát na premiéra nebol prvý.
To nastavenie na Slovensku, ktoré predznamenala vražda novinára a následné výzvy a hnutie Za slušné Slovensko, bolo nepochopením vážnosti situácie. Slušnosť nestačí, slušnosť je málo. Tak ako pri porážke komunizmu – nenásilie bolo málo, nízka ambícia, nízky cieľ. A tak to aj dopadlo – do roka bolo po jednote VPN. Nenásilie je tak všeobjímajúci a nenáročný jav, že všetci boli za. Na rovnakej strane sa rýchlo ocitli demokrati, bývalí komunisti, aj tí, čo zneužívali moc.
Potrebujeme politiku, ktorá si kladie vysoké ambície. A kľúčovou by mala byť spravodlivosť pre všetkých. To je východisko politiky, jej cieľ, ale aj míľnik na ceste. Nie sú to lacné heslá, od nepamäti je spravodlivosť ten želaný ideál politiky – stále jej máme málo.
Dôsledkom nedostatku spravodlivosti je nespravodlivosť, moc ktorá je nespravodlivá. Viditeľným prejavom poučenia z 15. mája musí byť snaha o účinnú spravodlivosť pre každého.
Prehodnotiť Zelenú dohodu je potrebné
V mnohých krajinách v eurovoľbách narástli práve strany, ktoré reagovali na nespokojnosť a volali po zmene v prístupe k témam ako Zelená dohoda, migrácia, či konkurencieschopnosť Európy. Podarí sa niečo zmeniť?
Nemám veľké oči a lacné očakávania, ale dúfam, že tieto signály a volania a získané mandáty budú rozumne využité. Výsledok volieb volá po korektúre, ale je vecou zvolených politikov a ich nasledujúcich rokovaní, čo z toho bude vypočuté.
Na Slovensku bol ten výsledok akoby protichodný, zároveň tu však máme aj tri výkričníky v podobe atentátu na premiéra. To nie je bežná vec, ani náhodná udalosť, ten úpadok politiky už trvá niekoľko rokov. Negatívne dôsledky sú skôr logické, nie šokujúce a prekvapivé. Aj keď útok na premiéra je vždy šok.
Už útok na Zámockej bol na náhradný cieľ, primárnym cieľom útočníka bol premiér Heger alebo expremiér Fico. Nakoniec si našiel iné obete. Sú to výzvy najmä pre nás občanov, aké pravidlá a princípy budú platiť v našom každodennom živote, nie je to o veľkej geopolitike.
Médiá tiež prispeli k tomuto obrazu a oprávnene čelia kritike, pretože médiá znamenajú štvrtú moc v štáte. Trojdelenie na legislatívu, exekutívu a justíciu dopĺňajú médiá. Keď je zlý stav spoločnosti, médiá nie sú vyňaté zo zodpovednosti.
Výsledky volieb do EP sa vykladajú skôr ako príklon doprava. Bude sa teda prehodnocovať Zelená dohoda, migračný pakt, budú tam zmeny s praktickým dopadom na občanov?
Už deň po voľbách bolo jasné, že zo 720 poslancov na väčšinu postačuje koalícia ľudovcov, socialistov a liberálov. Tá však nemusí byť spoľahlivá a je dosť tesná, takže je relevantná otázka, či to rozšíriť doprava alebo doľava.
Pripomínam, že výrazné sú nielen celkové, ale aj národné posuny, dokonca v rozhodujúcich štátoch. To by aktéri, čo robia rozhodnutia, mali brať do úvahy, aby nedochádzalo k blokácii medzi Radou a Komisiou a Parlamentom, lebo to je základný mocenský a kompetenčný trojuholník.
Zelená dohoda bola do veľkej miery zideologizovaný nástroj a jej prehodnotenie je potrebné. Pokiaľ ide o to, do akej miery a v čom, to je už vec konkrétnej politiky a možno aj kompromisu, ako to aktéri urobia.
Napríklad EPP si postavila kampaň na korekcii Zelenej dohody, takže to je dobrá odpoveď na túto otázku. Myslím si však tiež, že je to potrebné, je to návrat k rozumu a tiež k zlepšeniu strácajúcej sa konkurencieschopnosti Európy. Sú to hlboké témy, súvisia napríklad s tým, či Nemecko bude schopné prehodnotiť svoju doterajšiu politiku, keď sa jednostranne rozhodlo pre zrušenie jadrovej cesty v energetike. Podľa mňa to bola základná strategická chyba.
Podľa mnohých odborníkov si tým Nemecko strelilo do vlastnej nohy a podkopalo svoj ekonomický rast, pretože chýbajúcu elektrinu aj tak berie z jadrových elektrární, ale z francúzskych…
Je to celé o téme sloboda a rast, stačí si porovnať, ako sa vyvíjalo Rakúsko, ktoré sa rozhodlo pre antijadrovú budúcnosť v porovnaní s Nemeckom a Francúzskom. Tie ukazovali, že malo veľmi dobrý zmysel, že v Európe vznikol Euroatom ako jeden z prvotných nástrojov spolupráce a vlastne jeden zo základov neskoršej EÚ.
Tieto rozhodnutia Nemecka vypnúť jadrové elektrárne sú úplne v rozpore s ich politikou po 2. svetovej vojne, ktorá presadila, že atóm môže aj slúžiť, nielen zabíjať. Atómová energia je dôležitá, Slovensko má výhodu, že má vďaka jadrovým elektrárňam dobrý energetický mix. Bolo by hrubou chybou, ak by sme podľahli nejakým zeleným trendom len preto, lebo sú módne a zaujímavé. Nie sú rozumné a to je dôležité.
Naši otcovia hovorili „ponáhľaj sa pomaly“. Ekologizácia musí ísť ruka v ruke s ekonomickou konkurencieschopnosťou, lebo Európa je len malý výsek sveta. Nemôže zmeniť globálne pomery, ak sa nebude dodržiavať rovnováha zodpovednosti a dbať na primeranosť opatrení spolu s ostatnými aktérmi, najmä USA a Čínou, či Indiou.
To je už o tom, ako budúca Európska komisia bude komunikovať vo svete. Či teatrálne, bez ohľadu na ostatných alebo rozumne, vyvážene, v súčinnosti s inými aktérmi. V tom ja vidím hlavné poslanie Komisie, aby nebola ako líder odtrhnutá od členských štátov, ale blízko ostatných, v strede a aj globálne procesy rozvíjala rozumne.
Škoda, že mnohým stačí teatrálne vystupovanie a falošné skratky
Ako sa pozeráte na slovenskú kampaň pred eurovoľbami a výsledky? Napríklad výrazné posilnenie Republiky, pokles Hlasu, SNS, SAS, Oľano…
Boli tam výrazné posuny oproti parlamentným voľbám. Slovensko sa profiluje, dozrieva v tom európskom súžití. Mali sme tu oslavy 20 rokov v EÚ, jedna nová generácia vyrástla v už úplne iných, európskych pomeroch z hľadiska výdobytkov a slobôd občanov.
Na druhej strane je tu Republika a téma odchodu z EÚ či z NATO, ktorú presadzujú extrémisti. Stala sa súčasťou komunikácie, zaznieva v kampani a mnohí ľudia to berú ako odpoveď na svoje problémy – odísť, zbaliť sa, opustiť EÚ. Láka ich návrat do neutrality, „nemať s nikým nič, veď aj Švajčiarsko je bohaté a neutrálne, Rakúsko tiež nie je v NATO a má sa dobre“.
Sú to falošné skratky, ale majú v spoločnosti svoju odozvu. Republika nemá výtlak v spoločnom priestore EP, poslanci tam boli nezaradení. Je to však pre voliča ďaleko a na sociálnych sieťach a v médiách pôsobí to rebelstvo zaujímavo, aj keď v skutočnosti má nulový vplyv na chod európskych záležitostí.
Pre mnohých však stačí tento teatrálny prístup, čo je na škodu veci. Dokonca toto profilovanie Slovenska napodobňuje západné štáty – v Rakúsku vyhrali slobodní z FPO, pre ktorých je typická jednoduchá, až plochá kritika EÚ. Ale pre nahnevaných voličov je ľúbivá, atraktívna.
My však potrebujeme poznať hĺbku, pochopiť súvislosti, trendy a odpovedať na ne s vážnosťou. Najmä doma, ale aj v súčinnosti a spolupráci s EÚ. My sme EÚ. To nemôže byť oni a my, sme to jednoznačne my.
KDH oproti minulosti stratilo jedného poslanca, je to neúspech?
Je to veľká výzva, KDH bolo pri vstupe do EÚ a NATO pred 20 rokmi, malo vždy 2 alebo aj 3 europoslancov. Ja som bol vyjednávač pri vstupe a prvý eurokomisár. Nehovorím to ako nostalgiu, ale ako zakladateľský počin. Priniesli sme vklad do toho, aby táto generácia, ktorá už v EÚ vyrástla, bola ďalej ako jej predchodcovia. Cítili sme zodpovednosť za slobodu, ktorú sme v roku 1989 nadobudli a za upevnenie samostatného Slovenska v demokratickej a slobodnej časti Európy.
Pokladám za dôležité, aby sa KDH výrazne angažovalo aj teraz. Osobne som nenašiel lepšie odpovede na medzinárodné aj osobné vzťahy ako kresťanskú demokraciu. Je to spojenie medzi vierou a rozumom, dedičstvo kresťanskej etiky, ktoré Európe aj svetu dalo univerzálne ľudské práva ako základ pre mierumilovné spolužitie národov.
Ďalej stratégiu sociálneho trhového hospodárstva, ekonomiku, ktorá má slúžiť spoločnosti, a nie ju materiálne či mocensky využívať. Aj európske zjednotenie vzniklo na princípe solidarity a subsidiarity. Je to je veľmi cenné a unikátne dedičstvo,. stalo sa základom pre mier, stabilitu a prosperitu. Ak ho nebudeme udržiavať, oživovať a aktualizovať na terajšie pomery, tak oň prídeme.
Zároveň tu máme vojnu na východe Európy. To nemá byť téma len na lamentovanie alebo komentovanie. Musíme prebrať zodpovednosť za to, ako vyzerá náš kontinent, či mier je jeho plnohodnotnou súčasťou, alebo len spomienkou. Aj preto som kandidoval, možno symbolicky podporne z posledného miesta, ale preto, že to vnímam to ako spoločenskú aj osobnú výzvu.
V 2. časti rozhovoru Ján Figeľ rozpráva okrem iného aj o politických rokovaniach medzi USA a Ruskom o vojne na Ukrajine, ktoré moderoval na pôde Vatikánu.
Prinášame rozhovor s Jánom Figeľom – prvým slovenským eurokomisárom, ktorý sa v Ríme stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom.
Zuzana Klimanová – Vatican News
S kard. Parolinom spoločne hovorili o niekoľkých iniciatívach: v apríli sa vo Vatikáne uskutočnil „koncert pre mier“ i konferencia „o tom ako v dialógu a spolupráci prekonať konfrontáciu medzi Západom a Východom, (…) ktorej najvypuklejším prejavom je vojna – vojna na Ukrajine a svojím spôsobom aj konflikt na Blízkom východe“.
Ján Figeľ odpovedá aj na otázku o náboženskej slobode vo svete, keďže v období 2016 – 2019 bol osobitným vyslancom EÚ pre slobodu náboženstva alebo viery mimo EÚ. Ďalšou témou rozhovoru je ľudská dôstojnosť a tohtoročný dokument Svätej stolice Dignitas infinita. Ján Figeľ zároveň spomína snahu o ustanovenie Dňa ľudskej dôstojnosti v rámci OSN – navrhovaným dátumom je 10. jún.
„Úprimná modlitba, to je najväčšia sila“, konštatuje Ján Figeľ a dodáva, že vďačnosť je preňho podstatou modlitby. Ako spomína, skúsenosť fatálnej choroby, ktorou si prešiel, ho obohatila: „Dalo mi to iný pohľad na vlastný život i na život tých okolo mňa, na utrpenie druhých“. Ján Figeľ sa zmieňuje aj o „ruženci vďačnosti“, ktorý sa modlia veriaci v Nigérii a Camerune.
Ján Figeľ bol hlavným vyjednávačom o vstupe Slovenska do EÚ, neskôr prvým slovenským eurokomisárom. (Zdroj: Archív SME)
Mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný.
Dva roky som pracoval na príprave prvého stretnutia predstaviteľov z Moskvy a Washingtonu a moderoval ho. Uskutočnilo sa 13. apríla 2024 vo Vatikáne.
Začal sa dôležitý dialóg, ktorý bude pokračovať. Podpora a dôvera Vatikánu je v tejto fáze kľúčová. Mierová iniciatíva a účasť v nej je v tejto fáze záležitosťou súkromnou.
Po vyše dvoch rokoch od invázie Ruska a vojny na Ukrajine rastú krvavé straty na životoch a rozsiahla miera devastácie je viditeľná. Intenzita a dosah bojov zatiaľ eskalujú. Škody sú ľudské, morálne, kultúrne, hospodárske. Rastie únava, ba apatia obyvateľstva. Viac než predtým počuť volanie po zdravom, stabilnom a udržateľnom mieri.
Kontinuita so zlom
Tri vojny v Európe v 20. storočí eskalovali do podoby tragických a dlhých svetových konfliktov – prvá svetová vojna, druhá svetová a studená vojna. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie konfliktu na východe Európy stále existuje, ba rastie.
Rusko je agresor, ktorý porušuje medzinárodné právo. Za uplynulých tridsať rokov sa celá východná Európa nachádza v toku neriešených problémov. Rusko sa posúva bližšie k totalitnej Číne. Európske krajiny a USA zatiaľ zostávajú zjednotené, ale tiež platia za vojnu nemalú cenu.
Ničnerobenie, respektíve doterajší vývoj nás dostáva do kontinuity so zlom 20. storočia. Narastá vplyv škodlivých ideológií. Konanie „v duchu bratstva“ je osobitnou povinnosťou každého z nás práve v čase prebiehajúcej bratovražednej vojny. Vyzýva nás k tomu čl. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ktorá patrí k základným dokumentom OSN.
Svätá stolica (Vatikán) má výnimočné skúsenosti a požíva dôveru mnohých strán ako hostiteľ úsilia o mier, zmierenie a vzájomne výhodnú perspektívu. Robert Schumann, Konrad Adenauer, Alcide De Gasperi, Jean Monnet boli štátnikmi s rozumom a vierou, služobníkmi spravodlivosti pre všetkých, obhajcovia ľudskej dôstojnosti a podporovatelia spoločného dobra. Výsledkom ich praktickej solidarity bolo viac než prímerie a deeskalácia – bolo ním férové, realistické a atraktívne spoločenstvo rovných upevňujúce prosperitu pre všetkých.
Obrátenie konfrontácie na spoluprácu mocností je v záujme národov a ich vývoja. Lídri sa menia, národy pretrvávajú. Pri konfrontácii získavajú a mocensky narastajú tretie strany. Spolupráca Východu a Západu, Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom porážky nacizmu a fašizmu v Európe. Rovnako aj pád komunizmu bol dosiahnutý nenásilnou cestou s podporou dialógu medzi Východom a Západom, ich porozumenia a spolupráce.
Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročie konfrontácie, ale vytvoriť predpoklady na zastavenie vojny na Ukrajine a na mier vo východnej Európe. Vzájomne výhodná spolupráca by dala podnet pre vznik veľkého spoločenstva od Anchorage na Aljaške až po Vladivostok na Kamčatke cez Európu a Strednú Áziu. Táto zóna bezpečnosti, spolupráce a prosperity na severnej pologuli by reprezentovala bezprecedentnú silu pre mier a stabilitu v celom svete.
Spoločná bezpečnostná architektúra
Dnes potrebujeme pracovať na Schumannovom a Marshallovom pláne č. 2. Spoločný dom by mal byť dokončený pozvaním národov Západu a Východu k spoločnej bezpečnostnej architektúre, obnove zničených území zvlášť na Ukrajine, k stabilite a systému prosperity.
Prvé dôverné sondáže v rôznych krajinách ukazujú povzbudivé reakcie na tejto ceste. Vízia skorého mieru a zmierenia vrátane tranzitívnej spravodlivosti má byť spojená so zdravou medzinárodnou architektúrou, ktorá zaručí bezpečnosť pre všetkých. Spoločenstvo praktickej solidarity môže vychádzať zo spoločného trhu s energiami, surovinami, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom (ako Spoločenstvo pre uhlie a oceľ v roku 1950). Zdieľaná bezpečnosť by mala byť ponúknutá a zaručená medzi štátmi NATO a bývalého Sovietskeho zväzu. Tak ako to urobili zakladatelia zjednotenej Európy: korene konfliktu musia byť odstránené a riešenie konfliktnej minulosti spočíva v zdieľaní zdrojov a zodpovednosti za bezpečnosť.
Adenauerovsky povedané, „zjednotená Európa bola snom niekoľkých, túžbou mnohých a stala sa nevyhnutnosťou pre všetkých“. Schumannova deklarácia – plán bol pre mnohých Európanov utópiou, pre niektorých Francúzov dokonca zradou. Aj dnes treba pripomínať, že mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný. Vyžaduje si odvahu, vytrvalosť a konštruktívne úsilie.
Som presvedčený, že takéto tvorivé a rastúce úsilie podobne zmýšľajúcich ľudí v istej chvíli preváži nad silami konfliktu a vojny.
Dlhoročný predstaviteľ EÚ tvrdí, že Európska únia nerobí dosť pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyzýva tiež členské štáty, aby hľadali inšpiráciu v Spojených štátoch. Šéf Vatikánskej redakcie EWTN Andreas Thonhauser mal možnosť urobiť rozhovor s Jánom Figeľom. Figeľ bol prvým osobitným vyslancom pre náboženskú slobodu presvedčenia pre Európsku úniu. Diskutuje o tom, či sa dnes v Európe a vo svete robí dosť pre ochranu náboženskej slobody. Figeľ vysvetľuje, prečo je dôležité viac hovoriť o ľudskej dôstojnosti. Figeľ tiež hovorí o tom, ako Dignitas Infinita súvisí s ľudskou dôstojnosťou.
Atentát na premiéra Roberta Fica je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Iniciátori výzvy za „Nedeľu bez politiky“ apelujú na návrat k vzájomnej úcte, dialógu a zodpovednosti.
„Potrebujeme návrat k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo,“ uviedol jeden z organizátorov výzvy Ján Figeľ.
Politici majú ísť príkladom
Organizátori výzvy zdôrazňujú význam nedele ako dňa pracovného pokoja, odpočinku, duchovna a času stráveného s rodinou a priateľmi.
„Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja. Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa,“ dodal Figeľ.
Upozorňujú na mediálne zisky
Organizátori upozorňujú, že ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v rodinách, v národe a spoločnosti. „Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky,“ uzavrel Figeľ.
Pod výzvu sa podpísali také osobnosti ako Božidara Turzonovová (členka činohry SND), Cyril Vasiľ (arcibiskup, Košická GK eparchia), Ján Hroboň (biskup, Západný dištrikt ECAV), Richard Rybníček (primátor Trenčína), Oto Klein (primátor Nové Zámky), Ján Oparty (vysokoškolský pedagóg a filmový režisér), Jozef Božík (primátor Partizánske), Martin Homza (profesor slovenských dejín), Štefan Bučko (vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND), Vladimír Farkaš (dekan RKC, Partizánske), Svetozár Martinický (scenárista a dramaturg).
Práve na túto tému zorganizoval Maďarský inštitút medzinárodných záležitostí, v Budapešti konferenciu v rámci prípravy na nadchádzajúce predsedníctvo Maďarska v EÚ a oslavuje vstup Maďarska do EÚ pred dvadsiatimi rokmi.
Na tejto konferencii vystúpil aj Ján Figeľ, bývalý európsky komisár, bývalý osobitný vyslanec pre propagáciu slobody náboženského vyznania mimo EÚ.
Diskutujúci, Anton Rop, bývalý predseda vlády Slovinska Enikő Győri, poslankyňa Európskeho parlamentu, bývalá štátna tajomníčka pre Záležitosti Európskej únie, člen dozornej rady HIIA
Péter Gottfried, člen menovej rady, bývalý šéf úradu pre Európske záležitosti, bývalý štátny tajomník pre integráciu sa ďalej zaoberali nanajvýš aktuálnymi témami, ktoré sú momentálne kľúčové pre celú Európu.
Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.
Preto cestou k základným hodnotám vo verejnom živote je rešpektovanie NEDELE ako dňa pracovného pokoja. Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja. Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku. Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky!
Bratislava, 5. jún 2024
Dnes bola hlavným televíznym vysielateľom a predsedom parlamentných strán doručená výzva vo forme videonahrávky a textu v prílohe. Zasielam Vám túto podnetnú a pritom nenáročnú iniciatívu pre Vašu informovanosť a podporu. Nevyžaduje si investície ani novú legislatívu, a pritom ňou získaný pokoj spoločnosti veľa prináša.
Vážený pán predseda strany,
nedávny atentát na predsedu slovenskej vlády znamenal šok a otras pre celú slovenskú spoločnosť. Politika je už roky u nás zvulgarizovaná a konfrontačná. Potrebujeme viac pokoja, ktorý je ovocím spravodlivosti. Cesta k nemu vedie cez základné hodnoty a osvedčené pravidlá. Jedným z tradičných spôsobov je rešpektovanie nedele ako dňa pracovného pokoja – aj od politiky, aj pre ľudí v politike. Spolu s ďalšími osobnosťami verejného života adresujeme priloženú výzvu predstaviteľom parlamentných politických strán a hlavných televízií. Výzva je k dispozícii ako text a videozáznam.
Ďakujem už vopred za Vaše porozumenie a konštruktívny prístup.
S úctou a s pozdravom
Ján Figeľ
Predseda SpR NTPT
Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára
Video posolstvo:
Výzvu ZA NEDEĽU BEZ POLITIKY podporujú:
Božidara Turzonovová, členka činohry SND
Cyril Vasiľ, arcibiskup, Košická GK eparchia
Ján Hroboň, biskup, Západný dištrikt ECAV
Richard Rybníček, primátor, Trenčín
Ján Riapoš, paralympionik, predseda SPOV
Oto Klein, primátor, Nové Zámky
Ján Oparty, vysokoškolský pedagóg a filmový režisér
Jozef Božík, primátor, Partizánske
Martin Homza, profesor slovenských dejín
Štefan Bučko, vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND
Bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ktorý za hnutie kandiduje v sobotných eurovoľbách, zverejnil netradičnú výzvu, aby politici a televízie upustili od nedeľných politických debát. „Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku,“ píše sa vo výzve.
Figeľ bol kedysi známy presadzovaním toho, aby sa v nedeľu nepracovalo.
Atentát na premiéra Roberta Fica je podľa Figeľa „výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry“.
„Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti,“ podotýka Figeľ vo výzve, ktorú zakončil slovami: „Darujme Slovensku nedele bez politiky“.
Ako došiel k tomu, že riešením pre napätú situáciu na Slovensku by mali byť nedele bez politiky, tlačová správa nespomína.
S výzvou prišiel bývalý eurokomisár Figeľ v čase, keď sa v televízii Markíza vyostruje situácia v súvislosti so zrušením najsledovanejšej politickej debaty Na telo, ktorá sa vysielala v nedeľu. Televízia ju stopla po tom, ako moderátor diskusie Michal Kovačič prehovoril o cenzúre v Markíze.
Koalícia sa snaží o zmeny v prípade verejnoprávnej televízie RTVS. Poslanec Roman Michelko z SNS už avizoval, že by mali odtiaľ odísť moderátori nedeľnej diskusie O päť minút 12 Marta Jančkárová a Marek Makara.
Celé znenie výzvy „Za nedeľu bez politiky“
Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.
Preto cestou k základným hodnotám vo verejnom živote je rešpektovanie NEDELE ako dňa pracovného pokoja. Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja.
Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku.Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky!
Výzvu podporujú:
Božidara Turzonovová, členka činohry SND
Cyril Vasiľ, arcibiskup, Košická GK eparchia
Ján Hroboň, biskup, Západný dištrikt ECAV
Richard Rybníček, primátor, Trenčín
Ján Riapoš, paralympionik, predseda SPOV
Oto Klein, primátor, Nové Zámky
Ján Oparty, vysokoškolský pedagóg a filmový režisér
Jozef Božík, primátor, Partizánske
Martin Homza, profesor slovenských dejín
Štefan Bučko, vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND
4. júna 2024 je presne desať rokov od prijatia novely Ústavy SR, ktorou sa do jej článku č. 41 vložila definícia, ochrana a podpora manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Okrem toho boli uplatnené dôležité zmeny v systéme slovenského súdnictva. Iniciatívu KDH pod vedením Jána Figeľa podporila a o zmeny v súdnictve rozšírila po dohode strana Smer-SD pod vedením Roberta Fica. Legislatívny návrh odhlasovalo 102 poslancov. Ján Figeľ o tom napísal knihu Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky. Jej vydanie zrealizovala Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára. Autor a vtedajší podpredseda NR SR navštívil Ústavný súd SR a knihu so sprievodným listom doručil všetkým sudcom Ústavného súdu na čele s predsedom JUDr. Ivanom Fiačanom.
Podľa J. Figeľa je dôležité, aby pri právnych sporoch a podnetoch sudcovia Ústavného súdu poznali úmysel a argumenty ústavodarcu. Kniha je súborom dobových textov a súvisiacich dokumentov, ktoré novelizáciu ústavy opisujú a vysvetľujú. Novelizácia bola vykonaná v súlade s medzinárodným právom, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou.
„Chcem zdôrazniť, že ľudia sú si podľa ústavy rovní. Vyplýva to z dôstojnosti každého človeka. Zároveň však ústava stanovuje, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Dôvodová správa k parlamentnej tlači č. 891 z 24. februára 2014 uvádza: „Jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak.“ Ak je teda predložená otázka právneho postavenia rovnakopohlavných dvojíc, tie nemožno porovnávať s manželstvom, ktoré je priamo ústavodarcom vyňaté z porovnávania ako jedinečné“, uviedol Ján Figeľ v liste sudcom ÚS SR.
Autor tiež vyjadruje nádej, že pri posudzovaní ústavného súladu zákona o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, bude Ústavný súd plne rešpektovať trojdelenie štátnej moci, ako to definuje slovenská ústava.
Ústavný súd posúdi ústavnosť častí zákonov týkajúcich sa manželstva. Zároveň odmietol návrh skupiny 33 poslancov NRSR na posúdenie legislatívnej nečinnosti Národnej rady SR, spočívajúcej v neprijatí právnej úpravy uznávajúcej páry rovnakého pohlavia.
Taktiež začne konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR. Ide o návrh, v ktorom identifikovali dva zdroje protiústavnosti – legislatívnu nečinnosť NRSR v otázke práv párov rovnakého pohlavia a rozpor ustanovení predovšetkým Zákona o rodine, o sociálnom poistení a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Snahou poslancov v podaní bolo okrem iného rozšíriť ochranu zákona o rodine aj na rodiny založené inak ako manželstvom a vytvoriť tak aj priestor pre inštitút na uznanie a ochranu párov rovnakého pohlavia.
Napadnuté časti sa týkajú zákona o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cez podanie na ústavný súd poslanci žiadali, aby naplnil ľudskoprávne štandardy uznania a ochrany vzťahov párov rovnakého pohlavia.
Poslanci SaS, PS (Valášek) a Demokrati (Čekovský, Kollár a Kozelová) chceli, aby Ústavný súd de facto zaviazal Národnú radu, aby prijala legislatívu v prospech uznania párov rovnakého pohlavia.
Podanie skupina vtedajších poslancov zdôvodnila tým, že sa doteraz nepodarilo v NR SR presadiť legislatívne návrhy na uznanie párov rovnakého pohlavia. V niektorých krajinách, kde podľa nich politici neboli schopní sa posunúť ďalej na ceste k rešpektovaniu práv menšín, pomohol ústavný súd.
Nečinnosť NRSR v otázke práv párov rovnakého pohlavia považovali poslanci za protiústavnú, pretože Slovenská republika má z judikatúry ESĽP pozitívny záväzok právne uznať páry rovnakého pohlavia a poskytnúť im primeraný rámec práv. Legislatívna nečinnosť tak zapríčiňuje porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ale aj princípu nediskriminácie.
Zhrnutie: Súd bude v konaní pokračovať a bude sa zaoberať súladom článku ústavy so spomenutými právnymi predpismi. Názory v neprospech nečinnosti parlamentu vo veci práv párov rovnakého pohlavia odmietol.
