Ide o druhý prípad, keď ESĽP odmietol rozhodovať o sťažnostiach na pandemické opatrenia. Právnici rozsudok označujú za potvrdenie tendenčnosti inštitúcie.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol žalobu Jána Figeľa, ktorý napadol zákaz verejného slávenia bohoslužieb na Slovensku počas pandémie. Súd so sídlom v Štrasburgu rozhodol, že sa prípadom nebude zaoberať, keďže podľa neho nebolo preukázané, že Figeľa osobne ovplyvnili obmedzenia vlády. 

Súd sa teda nezaoberal otázkou, či boli tieto zákazy primerané, nevyhnutné a zamerané na ochranu verejného zdravia. Namiesto toho vo svojom rozhodnutí Figeľovi vyčíta pomerne zvláštne veci. Napríklad, že vo svojej sťažnosti neposkytol „informácie o svojej osobnej situácii, okrem tvrdenia, že nemohol navštevovať verejné náboženské obrady“. Alebo, že netvrdil, že by „čelil stíhaniu, keby sa zúčastnil verejnej náboženskej služby“.

Jedným zo sudcov, ktorí sa prípadom zaoberali, bola aj Alena Poláčková, ktorá je nominantkou Slovenska na tomto súde. Súd rozhodol jednomyseľne, čo znamená, že za rozhodnutie sa postavila aj slovenská sudkyňa.

Voči rozhodnutiu súdu nie je možné sa odvolať.

Podľa Figeľa argumenty súdu neobstoja

Figeľ, ktorý pôsobil ako poslanec, minister, eurokomisár aj osobitný vyslanec Európskej komisie pre náboženskú slobodu na margo rozhodnutia pre Marker povedal, že argumenty súdu neobstoja.

„O neprípustnosti podania sa rozhoduje na úvod procesu, teda to malo byť určené v roku 2021. Súd podnet prijal, zaregistroval, zverejnil a realizoval dve kolá procesného dialógu, dokazovania a argumentácie. Pripustil do konania tri takzvané tretie strany – organizácie z Francúzska a Poľska a univerzitu z Gruzínska. Všetky tri podporili moje podanie,“ uviedol Figeľ.

„Preto vyhlásenie ‚neprípustnosti‘ po vyše štyroch rokoch konania považujem za vyhnutie sa zodpovednosti za vecné rozhodnutie o merite môjho podania a použité dôvody ako prejav sudcovského alibizmu. Použité argumenty, žiaľ, nie sú pravdivé alebo neobstoja,“ dodal bývalý politik.

Figeľ pre portál Christian Today konštatoval, že jeho zámerom bolo nielen brániť svoje vlastné práva, ale aj poukázať na širšie obavy týkajúce sa slobody náboženstva v Európe. „Ako osobitný vyslanec som na vlastné oči videl, aká krehká je sloboda. Verím, že EÚ nemôže dôveryhodne presadzovať náboženskú slobodu v zahraničí, ak ju nedokážeme dodržiavať doma,“ dodal Figeľ.

Vo svete podobné prípady uspeli, pred ESĽP nie

Pripomeňme, že podobnými prípadmi sa súdy zaoberali aj inde vo svete. V USA, Nemecku aj Škótsku rozhodli, že plošný zákaz bohoslužieb bol protiprávny.

Sudcovia amerického Najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí napríklad napísali, že ak sa ľudia môžu zhromaždiť vo vnútri na autobusových staniciach a letiskách, v práčovniach a bankách, v železiarstve a v obchodoch s alkoholom, nie je dôvod, prečo by sa nemohli pri rovnakých obmedzeniach zhromažďovať v kostoloch alebo synagógach. Sudca Gorsuch, ktorý je autorom väčšinového rozhodnutia, v ňom taktiež napísal, že „ani pri pandémii nemožno ústavu odložiť a zabudnúť na ňu“.

Naopak, v prípade ESĽP ide už o druhý prípad, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojich práv počas pandémie Covid-19 a neuspel. Predtým to bol prípad s názvom Magdić v. Chorvátsko, v ktorom sťažovateľ Dalibor Magdić tvrdil, že chorvátska vláda zasiahla do jeho práv na náboženskú slobodu, slobodu zhromažďovania a slobodu pohybu.

Aj tu súd rozhodol veľmi podobne ako v prípade sťažnosti Jána Figeľa a jeho žalobu neprijal na pojednávanie. Magdićovi rovnako ako Figeľovi súd vyčítal pomerne zanedbateľné veci, ako napríklad to, že neuviedol, ku ktorej náboženskej komunite patrí. Prípadne, že neuviedol, na ktorých verejných zhromaždeniach či bohoslužbách sa nemohol zúčastniť z dôvodu pandemických opatrení. 

Aj v tomto prípade bola jedným zo sudcov Alena Polačková.

Právnici kritizujú rozhodnutie súdu

K prípadu Jána Figeľa poskytla stanovisko aj Adina Portaruová z organizácie Alliance Defending Freedom International (ADF), ktorá sa na ňom podieľala. Tá na margo rozhodnutia uviedla, že „rozhodnutie súdu zamietnuť prípad je založené na prekvapujúcom ignorovaní informácií, ktoré poskytol žiadateľ“.

Podľa nej by základné slobody mali byť dodržiavané aj v čase krízy, nie odsunuté nabok. „Medzinárodný právny rámec je jasný: spoločenské náboženské obrady nie sú výsadou, ale chráneným právom,“ dodala Portaruová.

Súd pre rozhodnutie kritizuje aj Patrik Daniška, právnik a predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. „Ide o ďalšie z množstva rozhodnutí Európskeho súdu, ktoré odmieta poskytnúť ochranu základných práv súvisiacich s náboženským presvedčením, ktoré majú byť podľa Európskeho dohovoru chránené, na rozdiel od presadzovania progresívnej agendy gendru, LGBT a podobne, ktoré v medzinárodnom práve nie sú ukotvené,“ uviedol na margo rozhodnutia Daniška.

Podobne to vidí aj Anton Chromík, právnik z Aliancie za rodinu. „Európsky súd pre ľudské práva dávno prestal byť skutočným garantom práv, ktoré  Dohovor obsahuje, ale stáva sa progresívnym tvorcom nových práv, ktoré neobsahuje. Žije zo svojej minulosti,“ tvrdí Chromík.

„Analýza Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (ECLJ) priniesla škandalózne odhalenia, v koľkých progresívnych rozhodnutiach boli sudcovia v konflikte záujmov, pretože pracovali alebo boli platení v minulosti liberálnymi organizáciami, ktoré intervenovali v sporoch a tento konflikt záujmov neoznámili. Žiaden arbitrážny súd by po takomto škandále nemal žiadnu prácu. Dlhodobo hovorím, že ak chceme skutočne opraviť systém výberu sudcov na tento súd, v ktorom sa často odmietajú konzervatívni kandidáti viacerých štátov, musíme byť odhodlaní aj vypovedať túto medzinárodnú zmluvu,“ dodáva.

https://www.marker.sk/clanky/352/eslp-zamietol-zalobu-figela-pre-obmedzovanie-nabozenskej-slobody-pocas-pandemie