Je nám treba nie opomínať či popierať, ale s vďakou prijímať a aktualizovať duchovné korene a kultúrne dedičstvo. Bez neho by sme – Slovensko a Európa – neboli tým, čím sme.
Máme radi Vianoce, ak si udržiavame ich podstatu. Ak zhon a marketing neprehlušia ich ticho, ak v pretlaku ponuky nezabúdame, že najcennejšie v živote sa nedá kúpiť ani v hotovosti, ani na dobierku, ani na splátky. Vianoce sú pre nás darom a pozvaním obdarúvať druhých. Lebo len keď dávame, dostávame. Sú darom domova a rodiny, života a lásky. Sú sviatkom návratu blízkych k spoločnému stolu, sviatkom spolupatričnosti človeka s človekom. Prázdne štedrovečerné ulice a rozžiarené obydlia, rodiny pohromade s darmi pre druhých – to je vzácny obraz. Je to obraz lásky, ktorá víťazí nad klamstvom, ľahostajnosťou a zlobou. Áno, pravda a láska sú silnejšie. Buďme na ich strane, a nielen v čase vianočnom.
Obraz Vianoc má starý, historický a tradičný rám – jedlá, vinše, koledy, betlehem, stromček, darčeky pod ním… Rám už chceli vymeniť mnohí, ale zatiaľ si ho väčšinou držíme. A podstatu atakovali mocní ešte viac. Prednedávnom to bol ideológ, Dedo Mráz; jeho sféra pôsobnosti sa však pred 25 rokmi výrazne obmedzila. Teraz je kurz viac západný – obchodník Santa prišiel ako filantrop. Rôzne verzie Santov na saniach i bez nich ohlupujú nielen deti. Rozdávajú reklamné balíky a ponúkajú pozlátka. Snažia sa obrať vianočné obdobie nielen o tradičný charakter, ale aj o jeho zmysel a obsah.
Udržujme historické rámy – tradície a obyčaje – sú odkazom predkov a vyjadrujú našu kultúru. Ale hľadajme hlavne a predovšetkým podstatu – Pravdu a Lásku, ktorá prichádza medzi nás. Nenalieha, nemanipuluje, neurčuje nám povinnosti. Ale pozýva a ponúka, v tichosti a otvorenosti, v pokore a trpezlivo…
Advent sa završuje príchodom svetla. Svetlo, ktoré ukazuje cestu i cieľ – to nie je len historická betlehemská hviezda. To nie je len symbolické obdobie slnovratu. Svetlo, to je pozvanie k stále hlbšiemu poznaniu – osobnému a spoločnému, ktoré človek a ľudstvo postupne nadobúda. Človek bol obdarený rozumom, slobodou, ale aj schopnosťou tvoriť a milovať. Ak niečo z týchto darov nevyužíva a nerozvíja, ochudobňuje seba i svet. Nerozvíja svoju ľudskosť a jedinečné pozvanie k zmyslu svojej existencie a k svojmu naplneniu.
Práve Vianoce, tiché a silné tak, že zastavia obrovské mestá, dopravu, firmy, a ktoré zastavili veľakrát aj streľbu a vraždenie na vojnových frontoch, sú pozvaním k najdôležitejším ľudským prejavom a vzťahom, k rozhodujúcim hodnotám v našich životoch. Niet výraznejšieho paradoxu, ktorý k spolupráci a vzájomnej podpore pozýva rozum a vieru, ako ten, že Všemocný sa vteľuje do bezbranného, krehkého dieťaťa. Od začiatku je prenasledované politickou mocou a ľudskou zlobou, začína i končí ako bezdomovec. Aj pochovaný bude v cudzom hrobe. Nemá armádu či ozbrojenú skupinu podporovateľov, nepíše texty pre organizovanie zápasu o spravodlivejší svet, nemá za sebou ani väčšinu v spoločnosti. Zažíva zradu, osočenie, opustenosť, ponižovanie, potupnú smrť. A predsa jeho dielo v dejinách víťazí… Vyvolí si nevzdelaných nasledovníkov, dá im však silu príkladu, ducha a inšpirácie, ktoré menia vnútro človeka. A kto zmení človeka, zmení svet; lebo najvplyvnejším obyvateľom sveta je slobodná a rozumná bytosť, schopná tvoriť a milovať… Každý z nás má silu i pozvanie meniť seba a tým svet.
Svet sa môže zmeniť, môže byť lepším, ak budeme ľudskejší a solidárnejší. Od čias Krista sa počíta náš vek, kresťanský letopočet. Nikto pred Kristom nevyslovil tak jasne a účinne princípy nevyhnutné pre slobodnú a demokratickú spoločnosť: rovnosť medzi ľuďmi, uznanie dôstojnosti každej osoby, univerzalita práv, solidarita s najslabšími, pozvanie k všeobecnému bratstvu… Ako Otec Európy Robert Schuman píše, „za svoju existenciu vďačí demokracia kresťanstvu. Demokracia je zviazaná s kresťanstvom v myslení i v čase. Zrodila sa s ním len postupne, po dlhom tápaní, niekedy za cenu opätovného upadnutia do barbarstva.“
Je nám treba nie opomínať či popierať, ale s vďakou prijímať a aktualizovať duchovné korene a kultúrne dedičstvo. Bez neho by sme – Slovensko a Európa – neboli tým, čím sme. Cesta k súčasnosti nebola ani ľahká, ani jednosmerná. Bola plná omylov, prekážok, zlyhaní a tragédií. Čerpanie z dedičstva otcov a z poznania predchádzajúcich generácií a hlavne čerpanie evanjeliovej inšpirácie bolo slovenskou silou v zápase s totalitami 20. storočia a pre duchovnú revolúciu roku 1989; a zostáva ním natrvalo.
Lásky plné Vianoce a dobrý nový rok 2016, priatelia!
Tento text bol zverejnený 26. decembra 2015 na stránke Denníka N
„Kontroverzný klip“ , ktorým Aliancia za rodinu podporovala kampaň pri referende o rodine na Slovensku (konalo sa 7. februára 2015), vysielajú v Slovinsku. Občanov Slovinska čaká v nedeľu 20. decembra referendum. Majú v ňom vyjadriť svoj nesúhlas so znením zákona o rodine, v ktorom sa hovorí o manželstve ako zväzku dvoch dospelých osôb (teda aj dvoch dospelých osôb rovnakého pohlavia). Ústavný súd s referendom súhlasil.
