Slovensko, historická dohoda medzi pravicou a ľavicou: Napíšeme do Ústavy, že manželstvo je jedine medzi mužom a ženou ( uverejnené 25. 3. 2014)

Pôvodný rozhovor uverejnený v talianskom denníku nájdete tu

Východiskový rozhovor (21. 3. 2014) – preklad

24. februára 40 zo 67 opozičných kresťanskodemokratických a stredopravicových poslancov predložilo návrh doplnenia Ústavy, aby sa tým zabránilo legalizácii “manželstva” homosexuálov. Kto sa rozhodol to predložiť? A prečo?

Ústavnoprávna ochrana manželstva ako jedinečného zväzku jedného muža a jednej ženy je dlhodobý programový cieľ KDH (Kresťanskodemokratického hnutia na Slovensku). Súčasnú iniciatívu som oznámil začiatkom septembra ako odozvu na rastúci vplyv rodovej ideológie v našej krajine a na Západe (v Európe a Severnej Amerike), a zvlášť ako protiváhu vládneho návrhu novej Celoštátnej stratégie ľudských práv, ktorá je výrazne formovaná v línii rodovej rovnosti. Sme presvedčení, že rodina založená na prirodzenom a tradičnom manželstve patrí k univerzálnym ľudským právam a nemala by byť spochybňovaná a oslabovaná.

Je zaujímavé, že táto výnimočná politická a morálna iniciatíva požíva podporu sociálnodemokratického premiéra, 50-ročného Róberta Fica (SMER-SD), ktorý sa točí okolo vašej strany. Ako sa Vám podarilo viesť ofenzívu namiesto defenzívy v zápase, ktorý dnes vedú všetky európske ľavicové strany? Neobával sa premiér straty podpory ľudí?

 Väčšina obyvateľov Slovenska má tradičný názor na manželstvo. Rodina víťazí vo väčšine hodnotových prieskumov. Preto premiér počíta s domácou podporou oproti vonkajším politickým požiadavkám a tlakom. Jeho rozhodnutie je evidentne časovo spojené s prezidentskými voľbami. Róbert Fico kandiduje na post hlavy štátu. Avšak vládny program z roku 2012 vyjadruje silnú podporu rodine vrátane definície manželstva.

 Ako sa Vám podarilo vytvoriť toto spojenectvo?

Rodina a manželstvo patria k základným hodnotám kresťanskodemokratického programu a politiky. Pred 10 – 15 rokmi bola veľkou témou európska integrácia. Dnes je to viac o spravodlivosti a solidarite v rámci Slovenska. Snažíme sa v týchto záležitostiach zastávať otvorenú a konštruktívnu pozíciu voči politickým partnerom. Naposledy sme to navrhli v stredopravicovej koalícii v roku 2010, ale neúspešne vďaka odmietnutiu liberálmi – vtedajšou koaličnou stranou. Súčasný proces bol založený viac na individuálnom prístupe. Ako iniciátor som oslovil každého poslanca parlamentu. A štyridsiati (zo 150) podpísali návrh. Ale socdemokrati (83 mandátov) boli zdržanliví až do februára, kedy premiér Fico oznámil ústavné zmeny v slovenskom justičnom systéme. A tu potrebuje on našu podporu. Na základe niekoľkých podmienok a požiadaviek sme dosiahli kompromis a súhlasili sme so spojením dvoch návrhov do jedného spoločného návrhu ústavnej novely. Potrebujeme aspoň 90 hlasov. Spolu máme 96, ale dúfam, že podpora bude nakoniec širšia.

Boli aj sily, ktoré sú proti tejto spoločnej aktivite?

Medzi kritikov patria liberálne strany a média, aktivisti a skupiny LGBT a medzinárodné networky, napríklad ILGA. Hlasovanie bude v utorok (25. marca) a po záverečnom čítaní v máji.

Vo štvrtok a v piatok (20. – 21. marca) parlament diskutoval o novele. Čo sa udialo?

Diskusia bola dlhá a kontroverzná vďaka rozmanitým argumentom, obvineniam a predvolebnej atmosfére. Je historickou skúsenosťou, že veľké zmeny a dohody sa dosahujú len krátko pred voľbami alebo krátko po voľbách. Opozícia je na tejto záležitosti rozdelená. KDH bolo opakovane obviňované kvôli tejto dohode z volebnej podpory premiéra Fica. Samozrejme, odmietam to, keďže my sme začali tento proces už dávnejšie a finálne hlasovanie sa uskutoční až po 29. marci, kedy Slovensko rozhodne o svojom budúcom  prezidentovi. Zdá sa, že jednotný postoj zaujmú len dve strany – KDH a SMER.

Aké budú ďalšie kroky v súvislosti s týmto zákonom? Myslíte, že by mohol byť prijatý do budúcich volieb?

Prvé čítanie sa uskutoční v marci, pred 2. kolom prezidentských volieb. Ale rozhodujúce hlasovanie príde až  v máji, možno pred voľbami do EP. Dovtedy budeme rokovať o niektorých otvorených záležitostiach v justícii, aby sme doriešili celý balík zmien.

Pred Slovenskom sa Chorvátsko rozhodlo chrániť manželstvo. Zdá sa, že krajiny, ktoré zažili komunizmus viac odolávajú novej rodovej ideológii. Čím to je?

Navštívil som Chorvátsko počas referendového víkendu a mal som tam ako bývalý komisár EÚ pre vzdelávanie, kultúru a mládež prejav na medzinárodnej konferencii o európskych hodnotách. Rozšírená Únia je európskejšou. Európa je definovaná viac prostredníctvom kultúr a hodnôt než zemepisom a obchodným trhom. Postkomunistické krajiny doniesli do EÚ čerstvú pamäť na režimy založené na totalitnej, triednej ideológii. 20. storočie bolo plné konfliktných ideológií zameraných na budovanie novej éry a nového ľudstva. A skončilo to v krviprelievaní a relativizme. Musíme na to pamätať, a konať zodpovedne. K tomu, aby bolo 21. storočie lepším obdobím ľudských dejín ako predchádzajúce storočie, máme všetci prispieť väčšou mierou ľudskosti a solidarity. A tieto vlastnosti začínajú a vyrastajú v rodine. Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a pre štát. A rád by som dodal – je to rovnako dobré pre budúcnosť spoločnej Európy.

____________________________________________________________________________

Poznámka:

Hlasovanie sa uskutočnilo 25. marca

Za spojený návrh novely Ústavy hlasovalo 103 poslancov zo 126 prítomných

Za návrh o manželstve hlasovalo 117 poslancov zo 128

Májové rokovanie NR SR sa začne 13. mája

Pozrite si rozhovor s Jánom Figeľom, Pavlom Paškom a moderátorom Petrom Bielikom v relácii “Téma dňa” v televízii TA3. Záznam relácie nájdete tu

Prečo treba spájať dve témy – manželstvo a súdnictvo?
Pre KDH je spravodlivé a solidárne Slovensko dôležitým programovým cieľom. Nakoniec, také bolo aj heslo nášho snemu v Ružomberku v júni 2012. Je to záujem každého zodpovedného občana. Účinná spravodlivosť a bezpečnosť ľudí je prvou povinnosťou štátnej moci. KDH už dva roky vyzýva na akútne zmeny v súdnictve, ktorého dôveryhodnosť je nízka a ktorého stav kritizujú už nielen občania, ale aj investori, podnikatelia a Európska komisia. V januári 2012 som v Žiline verejne avizoval potrebu deharabinizácie justície, počnúc oddelením dnes spojených postov predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady.

Prečítajte si celý rozhovor s predsedom KDH a podpredsedom NR SR Jánom Figeľom na portáli webnoviny.sk