Pakistanská kresťanka Asia Bibi bola odsúdená na smrť za rúhanie, ktorého sa mala dopustiť v lete roku 2009. Trest jej vymeral miestny súd v roku 2010, osem rokov čakala v cele smrti na vykonanie rozsudku obesením. Jej oslobodenie žiadali ľudia z celého sveta., významní politici či mimovládne organizácie. Pred rokom Najvyšší súd trest smrti Bibi zrušil, za záchranu ďakovala aj Jánovi Figeľovi, vyslancovi EÚ pre náboženskú slobodu. Vyjednávanie Figeľa malo podľa Asie Bibi prispieť nielen k jej prepusteniu, ale aj následnému presunu do zahraničia. V máji tohto roku bola Bibi aj jej rodina pod zmenenou identitou evakuovaná z Pakistanu do Kanady, ktorá poskytla ochranu celej rodine. V súčasnosti čaká v Pakistane na vykonanie najvyššieho trestu za rúhanie 77 ľudí. Je to druhá najväčšia moslimská krajina, kde je verejná mienka pod silným vplyvom politikov a duchovných. Pakistan je významným ekonomickým partnerom aj pre Európsku úniu, na ktorú vplýva nestabilita tohto regiónu.
„Strach, ľahostajnosť a nevedomosť sú spojenci zla,“ apeluje Ján Figeľ. Podľa neho narastajúce a neriešené problémy prinášajú aj do európskeho priestoru migráciu či terorizmus. Únia v prípade Asie Bibi podľa Figeľa nezasahovala do súdneho procesu, ale využila rokovania o zvýhodnených obchodných podmienkach Pakistanu s úniou. Brusel dal krajine zvýhodnený režim, takmer nulové clá, čo prináša asi 300 miliónov eur ročne pre firmy. Pakistan sa zaviazal prijať 27 medzinárodných konvencií, ktoré sa týkajú aj dodržiavania ľudských práv.
Rozhovor s veľkou osobnosťou slovenského národa, Jánom Figeľom, ktorý bojuje na viacerých frontoch za základné práva a hodnoty. Prečo napísal knihu o ochrane manželstva v ústave a čo je jej obsahom? Ako sa spája marxizmus s liberalizmom? Čo zahŕňa úloha vyslanca Európskej únie pre presadzovanie slobody náboženského vyznania? Ako sa dostal spolu s pápežom Františkom na čiernu listinu militantnej siete extrémistov v Pakistane?
V máji 2019 uzrela svetlo sveta nová kniha Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky, ktorej autorom ste vy. V čom vnímate jej najväčší prínos pre Slovensko?
Pri príležitosti Schumanovho Dňa Európy v máji vyšlo prvé vydanie tejto knihy. Keďže sa celý náklad dvetisícpäťsto kusov minul, Nadácia Antona Tunegu vydala v septembri ku Dňu Ústavy SR jej druhé, rozšírené vydanie. Táto publikácia opisuje proces dôležitej ústavnej zmeny, jej politické zložitosti a právne dôsledky. Je to na jednej strane základ, na ktorom treba stavať prorodinnú politiku, a na druhej strane je to hrádza voči šíriacej sa rodovej ideológii, ktorá relativizuje jedinečnosť manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou.
Ide o dôležitú ústavnú zmenu, ktorá má aktívne napomáhať pri vytváraní zodpovednej, zdravej spoločnosti a štátu. V knihe je veľa odkazov pre súčasnosť a budúcnosť Slovenska. KDH bolo falošne obviňované z kolaborácie či kšeftovania so SMEROM – SD. Chcem touto knihou objasniť našu opozičnú iniciatívu a kroky, ktoré k dohode viedli. Zároveň chcem povzbudiť súčasných nositeľov moci k prorodinným opatreniam. A tiež priniesť túto skúsenosť ako inšpiráciu a povzbudenie k odvahe pre politikov a pre ľudí dobrej vôle k ďalším potrebným zmenám pri budovaní spravodlivého štátu a solidárnej spoločnosti.
Záver návštevy v Lahore, centre probincie Punjab, kde žila rodina Asie Bibi do doby exilu. (December 2017)
…
Považujete za dôležité, aby ľudia poznali zákony a ústavu ohľadom ochrany manželstva?
Právom sa hovorí, že zákony vychovávajú; zákony majú vplyv na myslenie, správanie a konanie občanov. Ešte viac to platí o ústave, ktorá je základným zákonom štátu. Je to zmluva s občanmi, ktorú treba poznať, dodržiavať a uvádzať do života.
Jedna z kapitol knihy má názov Čas potvrdí, že ústavná ochrana manželstva je dôležitá. Z čoho pramení toto vaše presvedčenie?
Hlavne z poznania vývoja vo svete okolo nás. Čas už potvrdzuje dôležitosť zmien, ktoré boli v ústave v roku 2014 presadené v oblasti rodinného práva a justície. Keď bol v jari tohto roku v NR SR odmietnutý Istanbulský dohovor o zamedzení násilia na ženách, takmer každý druhý poslanec sa v rozprave odvolával na článok ústavy o manželstve. Keby sa zrealizovali bezpečnostné previerky sudcov, ktoré sme presadili v rámci ústavnej zmeny, mohli sme súdnictvo očistiť od skorumpovaných sudcov. Ústavný súd však túto možnosť zrušil. „Justičná mafia“ sa potešila. Dovolím si tvrdiť, že pri inej vláde a očistenej justícii mohol byť Ján Kuciak so snúbenicou Martinou nažive.
Naposledy bola prirodzená rodina posilnená novelou Ústavy Slovenskej republiky v júni 2014. Čo presne sme touto novelou získali?
Slovensko sa prihlásilo k definícii manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. To znamená, že za manželstvo nemôže byť ustanovené spolužitie iných osôb, napríklad dvoch žien alebo dvoch mužov. Jedinečnosť znamená, že iné zväzky nemožno dávať do rovnosti s manželstvom. Dôležitá je však aj ústavná povinnosť všetkých nositeľov verejnej moci v štáte, ktorá znie: „Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Reprezentácia štátu na všetkých úrovniach – od prezidenta, parlamentu, vlády, súdov, polície až po regionálnu a miestnu samosprávu – má túto silnú dvojitú povinnosť voči manželstvu.
Nemáte pocit, že verejnosť si nevšíma prorodinné zmeny, ktoré priniesla napríklad aj spomínaná novela, alebo že je k tomu dokonca kritická?
Vývoj potvrdzuje, že sa toto chápanie manželstva v spoločnosti upevňuje, a zároveň sa spoločnosť polarizuje z dôvodu tlaku na nové práva. Potvrdzujú to domáce i európske prieskumy. Podstatné je, aby sa viac napĺňala tá druhá veta z článku štyridsaťjeden Ústavy SR o všestrannej ochrane a napomáhaní dobra manželstva. Tu treba klásť oprávnený dôraz na politikov. Kritiku novely prezentujú a šíria hlavne liberálne zamerané médiá a politici.
Pápež Benedikt XVI. vám pri príležitosti novely ústavy poslal poďakovanie: „Novela slovenskej ústavy definujúca, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, ma nesmierne teší. Viem, že v dobe poznačenej mnohými ideológiami, ktoré sú stále viac nepriateľské voči manželstvu, si prijatie takéhoto dodatku vyžadovalo veľkú odvahu.“ Podporu vám v zastúpení pápeža Františka prejavil aj kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice. Je to pre vás veľké povzbudenie?
Sú to výnimočné a povzbudivé listy. Písali nám a ďakovali aj mnohé osobnosti a mimovládne organizácie zo Slovenska i zo zahraničia. Aj viaceré zahraničné médiá prejavili záujem o túto zmenu, keďže ide proti prúdu zmien na Západe. Na druhej strane sme boli osočovaní mnohými zlomyseľnými atakmi v slovenskom politickom a mediálnom prostredí. Dokonca následne o rok, pred voľbami viacerí kňazi robili kampaň pseudokresťanským stranám a spochybňovali úlohu a výsledky úsilia KDH. Dôsledky na seba nenechali čakať a sú pre spoločnosť boľavé.
Vnímate symbolicky, že táto novela bola prijatá práve v jubilejnom roku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska?
Vnímam to a dodávam, že sme rok predtým aktívnou podporou občianskej petície za zachovanie sviatku Sedembolestnej spoločne zabránili zrušeniu 15. septembra ako nášho štátneho sviatku a dňa pracovného pokoja, keďže toto zrušenie v tom čase jednofarebná vláda SMERU – SD pripravovala.
Ako vnímate postup snáh o ochranu prirodzenej rodiny? Vnímate, že zápas o rodinu ide správnym smerom?
Rastie vplyv progresivizmu, ktorý je ľavicovou ideológiou. Prináša to tlak na nové, dynamické ľudské práva, dokonca aj úmysel vytvoriť ministerstvo pre túto agendu. Povedie to k presadzovaniu registrovaných či životných partnerstiev, ktoré priamo alebo cez súdny aktivizmus budú relativizovať jedinečnosť manželstva. Parlamentné voľby 2020 budú z tohto pohľadu veľmi dôležité.
Dnes je až nepochopiteľné, že treba obhajovať také základné hodnoty, akými sú rodina či právo na život. Kde nastala podľa vás chyba?
Marxizmus a progresívny liberalizmus majú k sebe blízko. V týchto prístupoch sa podporujú; vidieť to aj dnes v Európe a v jej nedávnej histórii. Lenže jedno hlása spravodlivosť bez slobody, druhé podporuje slobodu na úkor spravodlivosti pre všetkých. Komunistická ideológia prišla s krvavým prevratom a diktatúrou, rodová ideológia prichádza cez slobodu oddelenú od zodpovednosti, plazivo, postupne. Slovenské kresťanstvo zostáva často pri zvykoch a na povrchu, nepretavuje sa do postojov a do každodennej kultúry. Biskup Rudolf Baláž kriticky hovorieval, že pol milióna ľudí vyjde na Levočskú horu, ale v doline potom volia komunistov!
Aká je podľa vás úloha nás všetkých pri ochrane prirodzenej rodiny?
Predovšetkým ju zodpovedne žiť a rozvíjať ako dar. Každý z rodiny vychádza, všetci ju viac alebo menej potrebujeme. Je základnou bunkou spoločnosti. Ak sú zdravé bunky, bude zdravý aj celý organizmus. Rodina – to je domov, istota, spolupatričnosť. Tam sa dieťa učí solidarite a zodpovednosti, tam vyrastajú noví občania. Čo nezvláda rodina, to len v malej miere môže kompenzovať jej okolie či štát. Je v záujme štátu primerane podporovať rodiny – ekonomicky a finančne sa to doslova oplatí.
V minulosti ste sa veľmi aktívne zapájali do slovenskej i európskej politiky. Boli ste predsedom KDH, ministrom dopravy a štyri roky ste zastávali funkciu podpredsedu NR SR. V posledných eurovoľbách ste sa však už do europarlamentu nedostali. Od roku 2016 však vykonávate funkciu osobitného vyslanca Európskej únie pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia mimo EÚ. Vnímate, že vaša úloha je skôr na tejto pôde, alebo sa plánujete vrátiť aj do parlamentu?
V eurovoľbách som kandidoval, keď ma vedenie KDH na kandidátku pozvalo. Mojím zámerom bolo zviditeľniť dôležitosť náboženskej slobody a pomôcť hnutiu, ktoré som pomáhal zakladať, keď ho v tom čase iní opúšťali a oslabovali. Bez jediného bilbordu a s veľmi skromnou kampaňou popri práci som získal takmer dvadsaťštyritisíc preferenčných hlasov. Výsledku hnutia to jednoznačne pomohlo.
Môj mandát trvá do novembra, končí sa spolu s Junckerovou Komisiou. Nová, nastupujúca Komisia, pod vedením Ursuly von der Leyen, rozhodne, ako ďalej. Záleží mi na obhajobe spravodlivosti a pomoci prenasledovaným vo svete. Oveľa viac by sa dalo v tejto oblasti urobiť na úrovni EÚ po inštitucionalizácii môjho mandátu, ale rovnako podporujem kroky aj na úrovni slovenskej exekutívy. Prichádzajúci čas ukáže, kde je moja úloha.
Čo všetko zahŕňa funkcia takého osobitného vyslanca?
Mojou úlohou je podporovať slobodu náboženstva alebo viery v rámci medzinárodnej spolupráce a rozvojovej pomoci. Ide tu o rôzne dvojstranné a mnohostranné projekty a procesy, o dialóg s rôznymi náboženskými komunitami, spoluprácu s vládami, občianskymi a náboženskými organizáciami a univerzitami. Ich cieľom je zvyšovanie povedomia o dôležitosti náboženskej slobody a navrhovanie konkrétnych opatrení a reforiem na jej upevnenie. Hlavnými nástrojmi sú ľudskoprávny dialóg s partnerskými krajinami, projekty financované cez Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR, s rozpočtom 1,4 miliardy eur na sedem rokov) a podpora medzináboženského a medzikultúrneho dialógu.
Mojím prioritným regiónom je Blízky východ, kde nedávno prebiehala genocída kresťanov, jezídov a iných menšín zo strany takzvaného Islamského štátu – ISIS. Ďalšie náročné oblasti sú severná a subsaharská Afrika, južná a juhovýchodná Ázia. Spolu s mojím tímom sa zaoberáme aj individuálnymi prípadmi väzňov alebo obetí prenasledovania. Za prenasledovaním vo svete treba vidieť hlavne totalitné režimy, islamský fundamentalizmus a teroristické skupiny, ale aj rastúci nacionalizmus a náboženskú neznášanlivosť.
Spája sa táto práca s nebezpečenstvom? Stretli ste sa už s vyhrážkami voči vám kvôli tejto činnosti?
Niektoré regióny Ázie a Afriky sú plné nepokoja. Najviac som to cítil v Egypte, Iraku, Sudáne, Burkine Faso, Nigérii a v Pakistane. Keď Najvyšší súd oslobodil Asiu Bibi spod trestu smrti po takmer desiatich rokoch, militantná sieť extrémistov v Pakistane vydala ostré vyhlásenie, v ktorom citovali tri mená – predsedu vlády Imrana Khana ako zradcu islamu, ktorý sa podvolil Európskej únii, pápeža Františka za audienciu udelenú rodine žalárovanej Asie Bibi a moje meno ako predstaviteľa EÚ, ktorý opakovane navštíviac Pakistan rokoval aj o spravodlivosti pre odsúdenú Asiu Bibi. Títo nebezpeční islamisti sa neštítia násilia a zločinu a majú rozvinuté medzinárodné siete. Keby som však mal strach, nemohol by som túto prácu vykonávať. Nebojím sa, ale som dnes ostražitejší.
Nedalo sa nevšimnúť si priam dojímavé svedectvo Asie Bibi, ktorá bola v roku 2010 odsúdená na smrť obesením za údajné rúhačské slová, ktoré mala rok predtým vysloviť počas banálnej hádky s moslimkami. Táto žena je dnes zachránená a svedčí: „Chcem poďakovať anjelovi, osobe, ktorá mi doteraz pomáhala od môjho uväznenia: týmto človekom je Ján Figeľ, osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu. Som mu skutočne vďačná a želám si, aby Boh mohol poskytnúť viac ľudí ako on.“ Čo pre vás tieto slová znamenajú?
Je to veľké povzbudenie i morálna satisfakcia pri námahách a rizikách mojej práce. Asia je statočná žena a matka, ktorá nezradila svoju kresťanskú vieru za možnosť odpustenia trestu. Napriek dlhoročnému utrpeniu nemá v sebe zlosť či nenávisť, ale zmierenie a vďačnosť za slobodu a za bezpečie pre rodinu v Kanade. Jej svedectvo je aj pravdivým zrkadlom voči zlomyseľným osočovaniam a spochybňovaniu, ktoré hneď po mojom vymenovaní v máji 2016 vyjadrovali niektorí takzvaní analytici či komentátori. Posolstvo Asie Bibi bolo so záujmom citované v Európe, Ázii a v Amerike.
Asia Bibi vo video-rozhovore s Jánom Figeľom a tlmočníkom Aman Ullah Mohammadom z Pakistanu, ktorý kvôli hrozbám tiež ušiel do zahraničia. (Máj 2019, archív JF)
…
Je to prvýkrát, čo sa vám podarilo niekomu zachrániť život?
Už v roku 1989 sa mi s priateľom podarilo pomôcť človeku, ktorý bol podľa lekárov už len dve minúty od exitu. Dodnes žije, vždy ho rád stretnem. Ale to bol prípad smrtiaceho uštipnutia. Čo sa týka slobody svedomia, najsilnejšie boli pre mňa skúsenosti z Kuby, Iránu a Sudánu. Na Kube som úspešne intervenoval za prepustenie kresťanského disidenta, ktorý sa po siedmich rokoch žalárovania a následnej hladovky ocitol na hranici smrti. Mal byť v žalári ešte sedem rokov. Castrov režim ho na základe intervencie prepustil a vypovedal z krajiny. Alfredo Battista navštívil Slovensko a dnes žije na Floride v USA.
V Iráne bol na základe môjho úsilia s podporou EÚ omilostený Yousuf Nadarkhani, mladý pastor a otec, ktorý mal byť popravený za konverziu z islamu. V Sudáne som sa angažoval v dvoch prípadoch. V prvom išlo o doživotie pre českého aktivistu Petra Jaška a dvanásťročné tresty pre jeho dvoch sudánskych spolupracovníkov – kresťanov. Všetci traja boli omilostení. Podarilo sa aj oslobodenie obhajcu ľudských práv, profesora Ibrahima Mudawiho, ktorému hrozilo doživotie. Osobne som ho vo vyšetrovacej väzbe v Chartúme navštívil. Bol prepustený spolu s ďalšími piatimi moslimskými väzňami.
Môže bežný človek nejakým spôsobom napomôcť presadzovaniu slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia?
Najsilnejšími spojencami zla vo svete sú ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Tam, kde sú prítomné, tam sa darí neznášanlivosti, nenávisti, násiliu a ideologickému fundamentalizmu. Treba týchto súrodencov zla eliminovať angažovanosťou pre spravodlivosť a spoločné dobro doma a vo svete, podporou výchovy a vzdelávania a odvahou. To všetko sú veľmi cenné prejavy zodpovednej osoby a spoločnosti. Konkrétne sa dá pomáhať cez zbierky na pomoc prenasledovaným, dobrovoľníctvom, ktoré organizujú rehole, charitatívne a humanitárne organizácie a niektoré univerzity. Úprimná modlitba je veľkou posilou, viem to aj od obetí prenasledovania. Oni sú skúšaní vo viere, my v láske voči trpiacim.
Jednou z foriem pomoci v demokratickej spoločnosti je žiadať od vlády, aby v našom mene a s použitím našich daní organizovala konkrétne kroky na pomoc prenasledovaným kresťanom a ďalším komunitám vo svete. Slovensko by sa malo pridať k tým krajinám EÚ, ktoré v ostatných rokoch začali takúto pomoc. Rozumná solidarita sa oplatí.
Asia Bibi vit au Canada depuis sa libération, dans un endroit tenu secret, par crainte de représailles de la part de fondamentalistes musulmans. Cette femme catholique, qui a passé des années dans le couloir de la mort après une accusation de « blasphème contre l’islam », s’est confiée le 31 août 2019 sur ses conditions de détention.
Dans son tout premier entretien avec un journal, elle a confié au Sunday Telegraph quel était son désarroi après sa condamnation à mort : « parfois, je perdais courage et me demandais si je sortirais de prison ou non, que se passerait-il ensuite, si je resterais ici toute ma vie », a-t-elle expliqué.
Mais pas question pour elle de montrer sa tristesse à ses proches : « lorsque mes filles me rendaient visite en prison, je n’ai jamais pleuré devant elles, mais après leur départ, je pleurais seule, pleine de douleur et de chagrin ».
Asia Bibi parle de sa peine d’avoir été contrainte de quitter sa patrie, confiant son désir de quitter le continent américain afin de s’installer dans un pays d’Europe.
Selon le département d’Etat américain, il existerait au moins 77 autres personnes détenues au Pakistan en vertu de lois sur le blasphème. L’inculpation peut théoriquement entraîner la peine de mort, mais cette peine n’a pas besoin d’être appliquée par un représentant de l’Etat, car les procès se terminent souvent par un lynchage collectif.
L’un des diplomates européens qui a contribué à négocier le départ d’Asia Bibi du Pakistan, le slovaque Jan Figel, a évoqué dans les colonnes du Sunday Telegraph « une femme admirablement courageuse, une mère aimante qui avait refusé d’abandonner sa foi chrétienne en échange d’une liberté immédiate », comme elle aurait pu le faire en apostasiant. Mais la foi l’a emporté.
Depuis le 8 septembre dernier, une vidéo circule sur les réseaux sociaux, présentée comme la première jamais réalisée sur et/ou par Asia Bibi. Ce n’est pas à proprement parler une vidéo d’Asia Bibi même si c’est bien sa voix que l’on entend pour la toute première fois. La « vidéo », car s’en est une, ne montre pas Asia Bibi mais un plan de 2 minutes et 1 seconde montrant des graviers. De quoi s’agit-il ? Très certainement d’une partie des déclarations qu’elle a faites oralement en ourdou à The Sunday Telegraph qui en a tiré la substance d’un long article publié le 31 août dernier, et que j’ai traduit pour le n° 8 de Chrétiens Persécutés qui va paraître dans les tout prochains jours. Elle y exprime sa foi profonde, sa confiance en Jésus et appelle à traiter avec justice et bienveillance ceux qui ont été condamnée pour “blasphème”. La vidéo ci-dessous est très émouvante, ne serait-ce que parce que c’est la première fois qu’on entend Asia Bibi parler… La traduction en français de ce qu’elle dit, suit immédiatement la vidéo.
« Moi, Asia Bibi, fille de Salamat Masih, j’ai foi en Jésus, et aujourd’hui je veux déclarer une chose au monde : c’est que je n’ai rien fait de mal pour mériter ce dont j’ai souffert pendant dix ans. J’ai été emprisonnée dans le couloir de la mort, j’ai été accusée de blasphème et j’ai donc [ici Asia Bibi semble utiliser le mot anglais so] obtenue ma liberté de Jésus mais je n’ai jamais laissé ma foi s’affaiblir. Mai foi est suffisamment forte pour vouloir demander à toutes vos religions de ne pas s’éloigner de vos croyances, et au monde entier mon message est le même à tout le monde : je vous en prie [ici Asia Bibi utilise le mot anglais please], demeurez fidèles à vos croyances même si vous devez affronter l’épée, je vous en prie tenez-vous en fermement à votre foi même si vous devez tout sacrifier. Je veux éclaircir une chose, c’est que je n’ai jamais rien fait de mal, mais je demande au monde entier de ne prendre aucune mauvaise décision faute de réfléchir. D’abord écoutez-le ou écouter-la puis prenez votre décision. Et quant aux personnes qui se trouvent dans le couloir de la mort sur accusation de blasphème, je vous en prie [please] soyez positifs envers elles et soyez positifs pour elles, allez les voir et écoutez-les. Je suis une Pakistanaise et le Pakistan est mon pays » [la “vidéo’” s’arrête ici brutalement].
Asia Bibi, la madre católica que estuvo diez años presa y condenada en Pakistán acusada falsamente de blasfemia, publicó un video desde el exilio en Canadá para animar a los creyentes a mantenerse siempre fieles, incluso si es necesario sacrificarlo todo.
“Yo, Asia Bibi, hija de Salamat Masih, creo en Jesús. Y hoy quiero declarar una cosa al mundo: que no hice nada malo para merecer lo que sufrí durante diez años”, dice la mujer en un video publicado en Youtube el 8 de septiembre.
“Fui una prisionera condenada a muerte. Me acusaron de blasfemia pero se me dio la libertad a través de Jesús y nunca dejé que mi fe se debilitara”, agrega.
“Mi fe es lo suficientemente fuerte que quiero pedirles: no se alejen de lo que creen. A todo el mundo, por favor manténganse fieles a lo que creen. Y para todo el mundo mi mensaje es el mismo, manténganse fieles a lo que creen incluso si tienen que afrontar la espada, manténganse firmes con su fe, incluso si tienen que sacrificarlo todo”, subraya Asia Bibi en el video en el que solo se oye su voz y no se le puede ver.
Dirigiéndose luego a quienes han sido acusados de blasfemia en países musulmanes y que esperan su ejecución, la mujer los anima a “pensar positivamente” y los demás les pide que “sean positivos por ellos, vayan a visitarlos y escúchenlos”.
El caso de Asia Bibi
En junio de 2009 Asia Bibi trabajaba recogiendo frutas en la localidad de Sheikhupura, cerca de la capital Lahore. Cuando se acercó a un pozo para beber, un grupo de musulmanas la acusaron de contaminar el agua por ser cristiana.
Bibi respondió a los insultos contra su fe diciendo: “Yo creo en mi religión y en Jesucristo que murió en la Cruz por los pecados de la humanidad. ¿Qué hizo su profeta Mahoma para salvar a la humanidad?”.
Tras ser acusada de blasfemar contra el islam, Bibi permaneció encarcelada desde el 2009 y condenada a muerte en 2010.
A nivel internacional comenzó una campaña para lograr su liberación. El 31 de octubre de 2018 y nuevamente en enero de 2019 la Corte Suprema anuló la condena que pesaba sobre esta madre católica.
Sin embargo, el caos político generado tras la decisión de la corte de liberarla hizo que Bibi no pudiera salir del país sino hasta mayo de este año para unirse a sus dos hijas que ya habían recibido el asilo en Canadá.
La dura ley antiblasfemia pakistaní fue establecida en la época colonial británica para evitar choques religiosos, pero en la década de 1980 varias reformas auspiciadas por el dictador Zia ul Haq favorecieron el abuso de esta norma.
Desde entonces se han producido más de un millar de acusaciones de blasfemia, un delito que puede llevar la pena de muerte, aunque todavía nunca se ha llevado a cabo esa condena.
Un mensaje desde lo más profundo del corazón que contrasta con la superficialidad con que vivimos en otras partes del mundo. La pakistaní, ya plenamente libre y reunida con su familia, vive en Canadá como refugiada
Hace unos meses pudimos narrar con verdadera alegría el fin del cautiverio de Asia Bibi, la mujer pakistaní de religión católica, que ha pasado casi diez años en la cárcel luchando contra la sentencia de pena de muerte, por una supuesta blasfemia.
Asia Bibi no será invitada a ningún gran foro de mujeres, nadie le preguntará de dónde sacó fuerzas para sobrevivir a diez años de encarcelamiento siendo inocente, ni qué ha sentido como madre al volver a ver a sus hijos y a su marido, ni se le pedirá consejo. Al fin y al cabo, Asia Bibi es una pobre mujer pakistaní cuya historia importa a unos pocos, y cuyo mensaje, que sí cambiaría el mundo, deja indiferente a la inmensa mayoría.
Hace dos días ha difundido un vídeo desde Canadá, donde vive con su familia. En el vídeo no se ve su rostro, tan solo un suelo de piedras y se escucha claramente su voz en su lengua madre. El motivo no es otro que por seguridad, pues todavía recibe presiones y amenazas por pakistaníes que viven en Canadá.
El mensaje es tan sencillo como profundo, con partes reiteradas, lo que señala dos cosas, una persona con una educación muy básica, y una mujer agradecida y valiente que comprende que su calvario ha de servir para mejorar la vida de muchas otras personas, injustamente tratadas, como pasó con ella.
Un testimonio de fe impresionante, y un llamamiento a la humanidad lleno de esperanza y al mismo tiempo alertando para que la libertad religiosa sea un derecho real en todo el mundo, no solo en algunos países.
Transcribimos íntegro el mensaje de Asia Bibi:
Yo, Asia Bibi, hija de Salamat Masih, creo en Jesús. Y hoy, quiero declarar una cosa al mundo: que no he hecho nada malo para merecer lo que sufrí durante 10 años.Fui prisionero del corredor de la muerte, fui acusado de blasfemia, así que me concedieron mi libertad a través de Jesús y nunca dejé que mi creencia se debilitara. Mi creencia es lo suficientemente fuerte como para pedirle a todas sus religiones que no se alejen de sus creencias.Y para todo el mundo, mi mensaje es el mismo para todo el mundo, por favor manténganse fieles a sus creencias. Incluso si tiene que enfrentarse a la espada, manténganse firmes en su fe. Incluso si tienes que sacrificar todo. Quiero aclarar esto, que no he hecho nada malo, pero le pido a todo el mundo que sin pensarlo no tome ninguna decisión incorrecta. Primero escúchelo y luego tome su decisión. Y las personas que están en el corredor de la muerte por cargos de blasfemia, por favor piensen positivamente sobre ellas, y sean positivas para ellas, y vayan a visitarlas y escucharlas. Primero escuche, luego, si desea castigar a alguien, no lo haga sin escucharlo. Y todas las personas que están en prisión por blasfemia, ¡haga algo por ellos! Soy paquistaní y mi país es Pakistán. Nací en Pakistán y crecí en Pakistán, pero con las bendiciones de Jesús, estoy con mis hijos. Y estoy agradecido a Jesús. Jesús me dio libertad a través de mi fe. Y quiero pedirle al mundo que, por favor, por favor, vuelva a decir que nunca acusó a nadie injustamente y que nunca encuentre a nadie culpable si es inocente. Visítenlos en prisión, escúchenlos y discuta con ellos y donde sea. Me mantuvieron, me apoyaron, me alentaron, me trataron muy bien y se cubrieron todas mis necesidades. Y lo más importante, después de mi audiencia, una persona, como un ángel, que me ayudó desde la prisión hasta ahora, esa persona es de la Unión Europea.Esta persona es Jan Figel de la Unión Europea. Estoy realmente agradecido y agradecido con él, y deseo que Dios pueda proporcionar a más personas como él en el mundo. Y las personas como él pueden escuchar a más personas y comprender a las personas (que tienen problemas). Porque las personas como él pueden ser útiles con quienes tienen problemas. Y ahora algunas personas están obteniendo beneficios erróneamente en mi nombre, y quiero decirle al mundo, por favor no contacten a esas personas. Ahora soy una mujer libre, y estoy con mis hijos, digo gracias al mundo, que Dios bendiga a todas esas personas y les dé larga vida. Que Dios les dé más capacidad para continuar su buen trabajo para otras personas. Y así continúa el mensaje dando gracias a Dios, hablando de Jesús y deseando que todas las personas creyentes del mundo, de cualquier religión puedan entenderse y vivir en paz.
I, Asia Bibi, daughter of Salamat Masih, believe in Jesus. And today, I want to declare one thing to the world: that I had not done anything wrong to deserve what I suffer for 10 years. I was a prisoner of death row, I was accused of blasphemy, so I was granted my freedom through Jesus and I never let my belief weaken. My belief is strong enough that I want to request to all your religions do not stray far from your beliefs. And to all the world my message is the same to all the world, please stay true to your beliefs. Even if you have to face the sword, please hold firm to your faith. Even if you have to sacrifice everything. I want to clear this thing, that I have not done anything wrong, but I request to all the world that without thinking do not give any wrong decision. First listen to him or her, and then make your decision. And the people who are on death row on blasphemy charges, please think positively about them, and be positive for them, and go and visit them and listen to them. I am a pakistan and my country is Pakistan. I was born in Pakistan and grew up in Pakistan, but with Jesus blessings, I am with my children. And I am thankful to Jesus. Jesus got me freedom through my faith. And I want to request the world that please, please, please I say it again that never accused anyone wrongly, and never find anyone guilty if is innocent. First listen, then if you want to punish someone, do not punish without listening to him or her. And all the people who are in prison on blasphemy, do something for them! Visit them in prison, listen to them and discuss with them and wherever. I have been kept, I was supported, I was encouraged, I was treated very well and all my needs were met. And most importantly, after my hearing, one person, like an angel, who helped me from imprisonment until now, that person is from the European Union. This person is Jan Figel from the European Union. I am really grateful and thankful to him, and I wish that God may provide more people like him in the world. And the people like him can listen to more people and understand the people (who are having problems). Because people like him, can be helpful with those having problems. And now some people are wrongly getting benefits in my name, and I want to tell the world, please do not contact those people. Now I am a free woman, and I am with my children, I say thanks to the world, may God bless all those people and give them long life. May God give them more capacity to continue their good work for other people.
In einem Interview sprach die wegen Blasphemie zum Tode verurteilte Pakistanerin Asia Bibi jüngst über ihre Jahre in der Todeszelle und ihr Exil in Kanada. Ein Zurück gibt es für sie wohl nicht.
Asia Bibi ist dem höchsten Gericht Pakistans dankbar für ihren Freispruch nach neun Jahren in der Todeszelle. In dem Interview mit der britischen Zeitung “Sunday Telegraph” erinnerte sie zuletzt aber auch an die vielen Leidensgenossen in Pakistan: Es gebe “viele andere Fälle, bei denen die Beschuldigten jahrelang im Gefängnis verbringen”. Auch hier sollten die Gerichte zu ihren Gunsten entscheiden.
Das US-Außenministerium schätzt, dass derzeit 77 Menschen wegen Blasphemie in Pakistan inhaftiert sind. Sie zu verteidigen, erfordert unvorstellbaren Mut. Selbst vor Gericht werden Anwälte bedroht, wie Aneeqa Maria Anthony aus eigener Erfahrung weiß. An einem Verhandlungstag im Fall des 16-jährigen Christen Nabeel Masih habe der Staatsanwalt ihr im Februar gesagt: “Das sind muslimische Gerichte. Sie sollten einen solchen Kriminellen nicht verteidigen … Sie passen besser auf sich auf.”
Im Telefonat mit der Katholischen Nachrichten-Agentur (KNA) sagt die Menschenrechtsanwältin, die derzeit vier wegen Blasphemie angeklagte Christen vertritt: “Die Situation für Blasphemieopfer hat sich seit Asia Bibis Freispruch verschlechtert. Die radikalen Muslime als auch die breitere Öffentlichkeit wollen Rache.”
2009 entkam Anthony selbst einer Anklage durch ihre Flucht nach Deutschland. Nach ihrer Rückkehr nach Pakistan gründete die heute 38-jährige The Voice Society, eine Organisation, die Blasphemieopfern rechtlichen Beistand leistet. “Immer wieder müssen meine Familie und ich nach Drohungen untertauchen”, berichtet die Mutter zweier Kinder.
Der Fall Asia Bibi sorgte weltweit für Schlagzeilen. Papst Franziskus und andere einflussreiche Persönlichkeiten aus dem Westen setzten sich für die Katholikin ein. In Pakistan war der Fall Anlass für gewaltsamen islamistischen Aufruhr. Salman Taseer, muslimischer Gouverneur des Punjab, sowie der Christ Shahbaz Bhatti, Minister für Minderheiten, wurden ermordet, weil sie sich für die Freilassung Asia Bibis einsetzten.
Für radikale Muslime ist der 2016 hingerichtete Mörder von Salman Taseer ein Märtyrer, sein Grab wurde zu einer Pilgerstätte. Wie die Mehrheit der pakistanischen Christen stammt auch Asia Bibi aus dem Punjab. Mehr als 70 Prozent der Christen leben unterhalb der Armutsgrenze. Das macht sie zu leichten Opfern der Islamisten.
Pakistanische Menschenrechtsanwälte sehen die internationale Prominenz des Falls Asia Bibi mit gemischten Gefühlen. “Ohne die Intervention westlicher Länder wäre sie nicht freigesprochen worden”, sagt der im Exil in Sri Lanka lebende Anwalt Sardar Mushtaq Gill. Anthony in Lahore weiß aber auch: “Dadurch wurden die juristischen Verfahren in die Länge gezogen und das Leid von Asia Bibi verschlimmert.”
Beide Anwälte bevorzugen bei ihren Fällen lieber die “leisen Töne” in der Öffentlichkeit. Gill sagt: “Dann bietet man weniger Angriffsfläche.” Der Protestant musste trotzdem vor islamistischer Verfolgung fliehen. “Ich hoffe, dass ich bald in einem Drittland Asyl bekomme”, sagt Gill telefonisch aus Colombo, wo er in der Obhut der UN-Flüchtlingskommission lebt.
Anthony hat wenig Hoffnung, dass sich die Lage für religiöse Minderheiten in Pakistan entspannt. Er weiß: “Premierminister Imran Khan will die Gewalt bekämpfen. Aber sein Spielraum ist gering. Hass und Fanatismus sind inzwischen in der Gesellschaft tief verwurzelt.”
Mit dem Hass wird Asia Bibi für immer leben müssen. “Es brach mir das Herz, ohne Abschied von meiner Familie gehen zu müssen. Pakistan ist mein Land und meine Heimat, die ich liebe”, sagte sie im Interview. Sie weiß, dass es schon aus Sicherheitsgründen kein Zurück gibt. Doch auch im Exil, ob in Kanada oder letztlich in einem europäischen Land, muss sie die Rache der Islamisten fürchten. Anwältin Anthony sagt: “Sie wird nirgends sicher sein.” (KNA)
Ján Figeľ o kauze pakistanskej kresťanky Asie Bibi aj o tom, ako sa k téme prenasledovaných kresťanov stavia naša diplomacia.
Pakistanská kresťanka Asia Bibi, ktorá žije v exile v Kanade, mu verejne poďakovala za pomoc. Osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu Ján Figeľ v rozhovore pre Postoj hovorí o svojom angažovaní sa v tejto kauze. Pýtali sme sa ho tiež na to, čo zavážilo pri jej prepustení, aký tlak vyvíjala EÚ, prečo nakoniec skončila v Kanade a ako sa k téme prenasledovaných kresťanov stavia slovenská politika a diplomacia.
V štúdiu TA3 sme si pripomenuli príbeh pakistanskej kresťanky Ásije Bíbíovej. Tá vo svojej rodnej krajine čelila za údajné rúhanie sa trestu smrti. Súd ju napokon oslobodil a pomohol v tom aj vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu Ján Figeľ.
