The UK All-Party Parliamentary Group for International Freedom of Religion or Belief (FoRB) urges the European Commission to renew the mandate of the Special Envoy on FoRB outside the EU.
Dr Ján Figel was appointed the European Commission’s first Special Envoy for the promotion of FoRB outside the EU, following a resolution adopted by the European Parliament in February 2016.
The mandate has served as a focal point for promoting FoRB outside the EU, with Dr Figel working alongside the European External Action Service, civil society, religious leaders and governments. Dr Figel has also served as Special Adviser to the Commissioner for International Cooperation and Development and he has worked extensively with the UN High Commissioner for Human Rights, the UN Special Rapporteur on FoRB, and the UN Deputy Secretary General responsible for Genocide Prevention, as well as his counterparts in European governments and in the US.
The unique position of the EU Special Envoy has enabled him to be viewed as a neutral broker by many countries. This fact has been instrumental in helping to foster dialogue and make effective interventions. For example, in assisting with the release of Asia Bibi, who spent years on death row in Pakistan due to an unfounded blasphemy allegation. Czech national Petr Jašek, who was jailed alongside two Sudanese pastors and a FoRB activist, also acknowledged Dr Figel’s important role in securing his freedom.
The Special Envoy has demonstrated how FoRB can be promoted and protected effectively through the European Union’s external action. This helps to explains why, on 15 January 2019, the European Parliament renewed its support for the Special Envoy in its resolution on the “EU guidelines and the mandate of the EU Special Envoy on Freedom of Religion outside the European Union”.
Dr. Figel’s mandate has now expired. The UK All-Party Parliamentary Group for International Freedom of Religion or Belief urges the European Commission to renew his mandate in order to protect and promote FoRB outside the EU.
Hong Kong police rounded up at least 15 veterans and supporters of the opposition camp in a swoop on Saturday that netted, among others, media tycoon Jimmy Lai Chee-ying and prominent barrister Martin Lee Chu-ming for their roles in unlawful protests late last year, South China Morning Post reported.
While opposition politicians have been included among the thousands of protest-related arrests over the past year, rarely have so many prominent pro-democracy figures been arrested at once, The New York Times commented.
The arrests of the 15 were for their roles in the protests in August and October that were part of an anti-government movement that was sparked by the aborted extradition bill.
Former EU Special Envoy for Religious Freedom Jan Figel’ immediately wrote to European Commission President Ursula von der Leyen and EU Parliament’s David Sassoli calling on the EU to act immediately in defense of the human rights of the arrested.
“The arrest of these individuals amount to an outrageous assault on Hong Kong’s freedoms, the rule of law and autonomy guaranteed under the Sino-British Joint Declaration and the Basic Law. I had the privilege of meeting Martin Lee last year, and I know that none of these individuals arrested could in any way remotely be regarded as radicals or ‘rioters’ – indeed they are highly-respected internationally-renowned establishment politicians known for their commitment to the rule of law, peaceful protest, democratic engagement and basic freedoms,” Figel’s wrote in the letter addressed to the top management of the EU Institutions.
Jan Figel in his role as EU Special Envoy for Religious Freedom outside the EU met one of the major opposition figure Martin Lee in Fatima (Portugal) in August 2019.
Figel’s concluded.“This is a clearly political prosecution, which follows a growing number of similar cases,” he also added. “It is essential that the European Union speak out strongly and urgently and call on the authorities to drop the charges against these 15 individuals,”
Jan Figel’ and Martin Lee in Fatima (Portugal), August 2019
The theme I wish to explore briefly is the relation between human dignity, religious freedom and current corona virus pandemic. Evidently, medical situation in the world is critical in many countries. It will take time and make serious impact on economies, on social situation and on human, interpersonal and international relations. Our world will change.
Each crisis in history left repetitive lesson: We can get out of crisis to the new perspective or fall even more deeply into problems, conflicts and tragedy. Second lesson is that (only) two fundamental components and inputs are decisive to get out of any crisis: Common sense (sound reason) and living conscience (ethics of responsibility).
Why do we need to emphasize the dignity? Because we need to defend principles of justice against religious fundamentalism, ideological and totalitarian oppression, or ethical relativism. We witness opposition to universality of fundamental HRs, divisions among countries and nations on human rights, refusal or questioning of these rights in time of migration crisis. Dignity of each human person is the foundational principle of all HRs. Dignity is a privileged way to address issues of freedom and equality in society correctly.
For me, this is critical since the notion of human dignity is the pivot of freedom of religion and belief, as well as of all universal human rights. If there is a point of convergence and of consent between religious humanists and secular humanists, it is HD as a base of each person’s undeniable and inalienable rights.
All three Abrahamic traditions consider that religious freedom is rooted in the dignity of the human person. It is their common denominator, from the past and for the future.
Human dignity can be articulated in three dimensions which are critical for a positive change in the human rights climate: Me – Thee – We. They need to be brought together.
Human dignity concerns me, personally, my-self. My specificity is my uniqueness. In common with each and every person, past, present and future, with billions, I am unique. And from this uniqueness, I draw my dignity and project my specificity. This is something original that nobody can ever replicate or replace. It is a specific and unique contribution to my fellow human beings. If this originality, authenticity and uniqueness is not “revealed”, is not “fulfilled”, it will be lost. My own dignity causes me to interpret the world, make choices, and interact with others, according to my own conscience, my reason and my convictions. To do so I need to exercise all my freedoms: freedom of thought, of expression, of action.
Human dignity is not limited to my own freedom. It includes the freedom of the other. It invites me to exercise tolerance and to define my limits, in order to respect the other. There is of course also an imperative of equity and equality and therefore of justice.
Human dignity is a responsibility that must be shouldered. If dignity gives rise to rights, it also implies duties and responsibilities. These responsibilities are not fixed or static, but must be developed and exercised, and maintained through time.
In addition, human dignity is not only an individual responsibility. Since I am part of community, the dignity has also a collective, a social or societal dimension. The ‘religious social responsibility’ in particular is that of seeking the ‘common good’: for their part religious actors need to contribute to the strengthening of social cohesion and justice in society.
Freedom of religion or belief is very central and expansive human right. It is in the middle of the Universal Declaration of Human Rights (1948), it has private and public dimension, it concerns individuals and communities as well. I see it as the deepest expression of personal freedom because it comprise freedom of thought, conscience and religion or conviction. Therefore FoRB is linked to the dignity of every person. It is important for believers and non-believers as well. Looking onto the international scene we can say, that FoRB is a litmus test of all human rights. Because if FoRB is respected then other freedoms and rights may follow the same principal respect. But if FoRB is neglected or oppressed, freedom of opinion, freedom of association or assembly are refused or not observed as well.
When we study economic and social level of living standards in various countries or compare HDI (Human Development Index), we can clearly say that there is direct correlation between respect of FoRB and socio-economic strength of society. Freedom of conscience and religion is very important precondition for successful and sustainable development of each country. Why? Because it is important source of pluralism, openness and tolerance in society. Moreover, peaceful and free society is harvesting fruits of justice, when this freedom is respected. Because – again – it is litmus test of all other human rights. And respect of human rights of all citizens is in the center of fair and just society.
CORONA-19 virus puts all these fundamental principles at stake, because we see how strong this invisible enemy is – the both, locally and globally. Superpowers and technologically advanced states show their limits, powerlessness and painful vulnerability. Due to necessary constraints, restrictive measures and socio-economic impact there are tendencies in some countries to limit FoRB, to oppress religious or belief minorities. This must be refused, as members of minority communities suffer even higher level of intolerance or discrimination. In the shadow of corona crisis free thinkers and democratic personalities in Hong Kong suffer oppression. We see how proponents of hatred, militant ideology and terrorism from ISIS are advancing in Burkina, Nigeria and Mozambique. It is not about “land grabbing”, but about possession of territory, Mosul-type invasions and killings. In several regions “under cover of COVID” the attacks on religious minorities have intensified, militants using top class weapons. State militaries remain weak in defense of the defenseless.
The corona virus is taking a tragic toll on all countries around the world, andgovernments everywhere should take the opportunity to release all religious prisoners. This is not only a responsible act in light of our current crisis, it is a humanitarian gesture and the right thing to do. Therefore I support appeal of the US Ambassador-at-Large Sam Brownback and the USCIRF on religious prisoners. People imprisoned on account of faith are among the vulnerable, religious minority communities affected by COVID-19, with limited access to basic necessities, including food and health care. In many cases, detention facility or prison conditions are dangerously overcrowded and unsanitary. We should remember and also to remind respective authorities, that prisoners of conscience have been wrongly imprisoned for exercising their faith. There are many religious prisoners in North Korea, China, Pakistan, Vietnam, Indonesia, Iran, Egypt, Eritrea, Saudi Arabia, Turkmenistan, Russia, Tajikistan and in other countries.
Human dignity must be respected in all phases of human life. The most vulnerable group at risk are the elderly. Therefore governments should adopt specific assistance and measures for the older generation. Our grandfathers and grandmothers deserve advanced care, timely support and responsible solidarity.
International community must show its ability to learn from its weaknesses and to cooperate on common interests. Defeat of corona crisis is the key objective of our times, but we should not neglect FoRB as very timely objective and criterion of new, sustainable development. Let us serve human dignity and dignity will serve us. Crisis shows again our significant and growing interdependence. Therefore we cannot stay ignorant or indifferent, commenting the situation or lamenting over the worrying trends.
Dignity for everyone and everywhere needs our courage, active engagement and education. The Punta del Este Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere is important and timely appeal, invitation and re-commitment (www.dignityforeveryone.org). When we signed this document in December 2018 there was no global or major international crisis. In 2020 this document is even more urging for correct understanding of human dignity, to respect dignity of all and for actions to defend and promote dignity for all. Declaration is still open for additional signatories.
We need to learn how to live in diversity, not only to exist in diversity. In dignity we are all equal, whether one comes from a royal family or from homeless one. And in identity we are all different. This is not the problem, but defining principle of creativity and of the creation. Consequently, we need to rediscover the old notion of the “common good”, coined in the 13th century, in the middle ages, by Thomas Aquinas. It is basis of win-win policy. Bonum communae was decisive objective for Schuman, Adenauer, de Gasperi, when they launched unparalleled project of European integration. However, it seems again the most relevant ethical and political vision to face the most burning issues we need to address today in the world.
As a conclusion I wish to stress: This pandemic crisis, challenging the whole world, should not be missed as it represents a very special and very expensive opportunity for better times, for more humane 21st century. This noble objective is important. We may achieve this goal only if humanity, solidarity and ethics of shared responsibility prevail. And this is personal, non-transferable invitation for everyone everywhere.
Ján Figeľ was nominated in May 2016 by the European Commission as the first Special Envoy for promotion of freedom of religion or belief (FoRB) outside the European Union. He was European Commissioner for Education, Training & Culture and State Secretary of the Ministry of Foreign Affairs and was the Chief Negotiator for Slovakia’s accession into the EU.
È cominciato il lavoro della nuova Commissione Europea e ancora non si sa serà rinnovato il mandato dell’inviato speciale sulla libertà religiosa fuori dall’UE
L’ultimo rapporto dell’Osservatorio sulle Intolleranza e le Discriminazioni anti-cristiane in Europa ha documentato circa 500 casi di discriminazione anti-cristiana sul suolo del continente solo nell’ultimo anno. Ma se c’è in Europa una persecuzione sottile dei cristiani, che passa anche per vandalismi alle chiese più o meno documentati, è anche vero che i cristiani sono la religione più perseguitata al mondo. E l’ultima commissione Europea ha guardato con attenzione al fenomeno delle persecuzioni religiose istituendo l’ufficio dell’inviato speciale sulla libertà religiosa fuori dall’Unione Europea.
Istituito nel giorno in cui è stato consegnato a Papa Francesco il premio Carlo Magno, l’ufficio era stato affidato a Jan Figel, ed ha avuto particolari successi, come la liberazione di Asia Bibi. Con la nuova commissione europea, e il nuovo alto rappresentante della politica estera dell’Unione Josep Borrel, si dovrà decidere se rinnovare il mandato a Figel.
Intanto, lo scorso 15-16 ottobre, si è tenuto a Bruxelles un evento sull’ “Inventario della libertà religiosa”, per riepilogare i passi avanti ottenuti e certificare quanto è importante il tema della libertà religiosa per il futuro.
Proprio Figel ha preso la parola al termine dell’incontro. Ha sottolineato che “la libertà di religione e credo è condizione di buon governo, importante per credenti e non credenti”, che “rappresenta la dignità umana, un principio fondamentale dei diritti umani”, e ha chiesto un “cambiamento climatico sul tema della libertà religiosa”
La libertà religiosa – ha aggiunto –è stata “per decenni un diritto umano messo da parte, abbandonato, male interpretato”, tanto che oggi “il 79 per cento della popolazione globale vive in nazioni con alti o molto alti ostacoli contro la libertà religiosa”.
Per Figel, ci sono quattro livelli di problemi e crisi: l’intolleranza, la discriminazione, la persecuzione e il genocidio.
Basandosi su dati del Pew Research Center del luglio 2019,. Figel ha notato che “le restrizioni dei governi sulle religioni sono cresciute nel mondo, e ci sono 52 governi che impongono alte restrizioni alla religione, come in Russia, Cina, Indonesia.
Sono cresciute anche le ostilità sociali contro la religione, così come i limiti sulle attività religiose e gli attacchi dei governi contro la libertà religiosa, in particolare in Medio Oriente e Nord Africa, dove la crescita è stata del 72 per cento.
Figel ha citato anche il rapporto del governo britannico, che ha definito la libertà religiosa quasi a livello di un genocidio.
Ha detto, però, che ci sono anche notizie di un risveglio sul tema della libertà religiosa, come le linee guida dei 28 membri UE sulla libertà religiosa adottate nel 2013, il gruppo internazionale di contatto per i diplomatici attivo dal 2015 e l’ufficio di Figel attivo dal 2016.
Figel ha quindi fatto cinque raccomandazioni: di lavorare sulla libertà religiosa in una cornice di diritti umani; di accrescere la letteratura sul tema; di supportare l’impegno con gli attori religiosi; di implementare un approccio più strategico e contestualizzato a livello nazionale; di portare avanti un coordinamento tra gli Stati membri e l’Unione sulla libertà religiosa.
Tra le varie attività di questo quinquennio, Figel ha lanciato anche la Dichiarazione per la Dignità Umana per Tutti e in Ogni Luogo, firmata da accademici e politici.
Figel è stato coinvolto nel caso Asia Bibi anche per mettere in luce i temi della libertà religiosa, considerando che il caso della donna pakistana è diventato famoso in tutto il mondo perché si è trattato di un evidente “abuso della libertà di religione”.
Figel ha potuto andare in Pakistan la prima volta nel dicembre 2017, dopo un anno di lavoro, e ha fatto una seconda visita nel 2018. Figel ha sottolineato che “nei miei dialoghi, a tutti i livelli, ho parlato dell’importanza della dignità e della giustizia per tutti gli abitanti del Pakistan, specialmente le minoranze. Ho parlato instancabilmente con i miei interlocutori di alto livello dell’importanza che ci siano chiari segni che le autorità pakistane si stanno muovendo verso uno Stato di diritto e una giustizia per tutti. La giustizia in ritardo è una giustizia negata”.
Il coinvolgimento nel caso di Asia Bibi, decisivo per la sua scarcerazione, ha per Figel mostrato che “l’Unione Europea è un “soft power che può facilitare positivi cambiamenti nel mondo su giustizia, sviluppo sostenibile, protezione dei diritti umani, attraverso una più efficiente promozione della Libertà Religiosa”.
EU-Sonderbeauftragter für Religionsfreiheit zum Ende des Mandats “Wir schulden der Welt den Einsatz für Freiheit” Von Franziska Broich (KNA)
Brüssel (KNA) Als Papst Franziskus 2016 den Internationalen Aachener Karlspreis erhielt, schuf EU-Kommissionspräsident Jean-Claude Juncker das Amt des Sonderbeauftragten für Religionsfreiheit außerhalb der Europäischen Union. Der ehemalige EU-Kommissar Jan Figel (59) übernahm es. Ende Oktober läuft die Amtszeit des Slowaken offiziell aus. Im Interview der Katholischen Nachrichten-Agentur (KNA) spricht Figel über Herausforderungen, Errungenschaften und Veränderungen für die Position. KNA: Herr Figel, was sind Ihre größten Errungenschaften in den dreiJahren als EU-Sonderbeauftragter für Religionsfreiheit? Figel: Das Wichtigste ist die Tatsache, dass es diese Position in der EU gibt. Und ich hoffe sehr, dass es sie auch weiterhin geben wird. Es ist wichtig für jene Menschen, die wegen ihrer Religion verfolgt werden; und davon gibt es immer mehr. Zudem war mir wichtig klarzumachen, dass es bei Glaubensfreiheit um die Menschenwürde geht. Dieser Wert hat Priorität bei den Menschenrechten, und wir als Europäer müssen ihn verteidigen. Wir brauchen einen ‘Klimawandel’ bei der Religionsfreiheit, denn immer mehr Menschen werden wegen ihrer Religion verfolgt. Religionsfreiheit ist in vielen Ländern ein Thema von Leben und Tod. Im Sudan und in Pakistan konnten wir die Leben mehrerer Gefangener retten. KNA: Warum ist es wichtig, dass sich die EU in der Welt fürReligionsfreiheit einsetzt? Figel: Wir können nur teilen, was wir in der EU haben: Respekt für Vielfalt. Das friedliche Zusammenleben zweier Gemeinschaften ist ein Beispiel und der beste Beitrag, wenn wir in Konfliktgebieten wie dem Nahen Osten, Afrika oder Südostasien etwas verändern wollen. In der Vergangenheit hat Europa Spaltung, Kriege und totalitäre Regime exportiert. Nun sind wir eine stabile und wohlhabende Gemeinschaft. Unser Modell ist zwar bei weitem nicht perfekt, aber es basiert auf universell gültigen Prinzipien und Werten. Das war der Traum der Gründungsväter Europas wie Konrad Adenauer und Robert Schuman. Die europäische Demokratie mit dem Respekt für Freiheit ist ein Ergebnis von einschneidenden Tragödien und moralischem Erwachen in Europa. Wir schulden der Welt den Einsatz für Freiheit. Die Religionsfreiheit ist eine Grundlage für verantwortungsvolle Staatsführung und nachhaltige Entwicklung und damit eine wichtige Voraussetzung für alle – Gläubige und Nichtgläubige. KNA: Sie haben eine Erklärung über Menschenwürde für jeden und anjedem Ort veröffentlicht. Wie sehen Sie das Verhältnis vonMenschenwürde und Religionsfreiheit? Figel: Unsere verschiedenen Identitäten werden von unserem Umfeld geprägt. Doch egal ob wir aus einer Königsfamilie oder einer Obdachlosenfamilie stammen, ob Europäer, Afrikaner oder Amerikaner: Unsere Würde ist gleich, egal welcher Religion, Gemeinschaft oder welchem Volk wir angehören. Wir müssen die verschiedenen Identitäten respektieren; jeder Mensch ist anders. Doch darüber dürfen wir auch die Würde eines jeden Menschen nicht vergessen. Die Menschenwürde ist für mich eine Münze mit zwei Seiten: Freiheit und Rechte stehen auf der einen Seite, Verantwortung und Pflichten auf der anderen Seite. Auf meinen Reisen als Sonderbeauftragter in den Sudan, Pakistan, Jordanien, Libanon, Ägypten und in den Irak habe ich mit religiösen, politischen und gesellschaftlichen Führern über die Bedeutung von Freiheit gesprochen und ihren Beitrag zum Zusammenleben, zu Gerechtigkeit und Gemeinwohl in der Gesellschaft. KNA: Mit dem Ende der EU-Kommission von Jean-Claude Juncker läuft ihrMandat aus. Wird es ihr Amt auch weiter geben? Figel: Mit Vertretern aus Politik, Kirche und Hilfsorganisationen haben wir zwei Tage über das Thema beraten. Das EU-Parlament war durch Mairead McGuinness vertreten, Vizepräsidentin und zuständig für den Dialog mit den Religionen. Sie hat signalisiert, dass das Parlament daran interessiert sei, dass es die Position des Sonderbeauftragten weiterhin gibt und seine Rolle gestärkt wird. Auch der Europäische Auswärtige Dienst unterstützt eine Weiterführung des Mandats. Ich hatte einen intensiven Austausch mit dem EU-Sonderbeauftragten für Menschenrechte, Eamon Gilmore. Unsere Arbeit ergänzt sich gut. Am Ende liegt die Entscheidung bei der neuen EU-Kommissionschefin Ursula von der Leyen. KNA: Inwiefern müsste sich das Amt weiterentwickeln? Figel: Wir brauchen eine angemessene Institutionalisierung. Das bezieht sich sowohl auf die Kompetenzen als auch auf die finanziellen Mittel. Der Sonderbeauftragte muss konstruktiv mit den EU-Institutionen zusammenarbeiten – und natürlich auch von den EU-Mitgliedstaaten unterstützt werden.
Tras pasar 9 años en el corredor de la muerte por una acusación falsa de blasfemia, Asia Bibi es entrevistada por un diario británico. Asia cuenta los años terribles de prisión y como se logró su liberación, así como los planes de futuro que tiene.
La mujer cristiana pakistaní que estuvo 9 años en el corredor de la muerte de Pakistán, por una falsa acusación de blasfemia, y que ahora vive como refugiada en Canadá, ha sido entrevistada por el Sunday Telegraph, y en la entrevista ha comentado sus planes de ir a Europa y ha pedido justicia para todos aquellos que sufren la ley draconiana que la mantuvo en la cárcel.
Han pasado 4 meses desde que Asia Bibi dejase Pakistán. Lo hizo en circunstancias terribles, debido a la persecución de los musulmanes radicales. Pese a que el Tribunal Supremo de Pakistán no había encontrado pruebas de blasfemia, y la había exonerado, los grupos radicales seguían empeñados en quererla linchar, por lo que tras el juicio, tuvo que permanecer escondida varios meses.
El primer pensamiento de la mujer en la entrevista es para su país, Pakistán, porque se le rompió el corazón al tener que dejar la tierra de sus padres, su tierra, por las amenazas de las integristas. Cuando por fin se confirmó su liberación, la preocupación por su seguridad primó y “no pude ni despedirme de mi padre en mi aldea. Pakistán es mi país y lo amo”, dijo Asia Bibi.
La dureza de esas condiciones hundió a Asia Bibi en una depresión y tuvo que ser tratada de problemas de corazón.
Jan Figel, Enviado Especial de la Unión Europea para la Libertad Religiosa -que fue uno de los que posibilitó la libertad de Asia- ha dicho que “Asia es una mujer valiente y una madre amante”, que se ha negado a renunciar a su fe cristiana a cambio de una liberación inmediata. La propia Asia comentaba en la entrevista que está esperando mudarse a Europa “en los próximos meses”.
Pero Asia Bibi no se olvida tampoco de quienes siguen en el corredor de la muerte por las mismas acusaciones, y a los que el mundo ha prestado la misma atención. Es Departamento de Estado Estadounidense calcula que hay por lo menos 77 personas en Pakistán acusadas de Blasfemia.
“Pido al mundo entero que pongan atención a este problema. La manera en la que alguien puede ser acusado de blasfemia, sin una investigación adecuada, debería darse a conocer. Esta ley de Blasfemia debería ser revisada y se deberían dar sistemas de investigación adecuados cuando se aplique esta ley. No debermos considerar a alguien culpable sin pruebas”, ha defendido Asia Bibi, que agradeció al Tribunal Supremo de Pakistán por exonerarla pero recordó que otros necesitan también juicios justos “Hay muchos otros casos en los que los acusados están en la cárcel durantes años y también se les debe escuchar.”, ha sentenciado Asia Bibi.
V rozhovore hovorí osobitný vyslanec EÚ pre náboženské slobody vo svete – Ján Figeľ – o svojich cestách, zdravotnom stave i dôležitosti svojho mandátu.
Veľa cestujete, nedávno ste sa vrátili z Burkina Faso, pred tým ste boli v Libanone. Na základe čoho si tieto krajiny vyberáte a čo je Vašou úlohou, keď ich navštívite?
Na návštevu ma pozval prezident Burkina Faso Roch Kaboré v júni. Pred rokom som v tomto regióne Sahelu navštívil Senegal. Tieto krajiny sú ekonomicky chudobné, ale ich bohatstvom je tradícia spolužitia v rozmanitosti a v porozumení. Mojou úlohou je zmapovať situáciu z pohľadu náboženskej slobody ako predpokladu udržateľného rozvoja. Následne predkladám Európskej komisii a diplomacii odporúčania na konkrétne opatrenia, nové projekty a zacielenie programov EÚ v týchto krajinách.
Osobne sa zapájam do podpory medzináboženského dialógu a spolupráce komunít, aby sa prekonávali konflikty a vytvárala súdržná spoločnosť. Vo februári bude v hlavnom meste Ouagadogou celoafrický filmový a televízny festival FESPACO, ktorý je zameraný na dialóg rôznych kultúr. Už teraz ma naň organizátori pozvali.
Ako riešiť prudký nárast extrémizmu v takejto chudobnej krajine, kde vôbec majú začať?
Násilie sem prichádza spoza hraníc, hlavne z Mali a Nigeru. Je podporované aj exportom radikálneho islamu z krajín Arabského polostrova, pričom chudoba, nedostatok ekonomickej perspektívy a generačné problémy vytvárajú živnú pôdu pre radikalizáciu a násilný extrémizmus. Štát musí konať – chrániť obyvateľov a trestať zločincov. Spravodlivosť musí prevládnuť nad terorizmom. Riešením je intenzívnejší rozvoj hospodárstva a spoločnosti.
To znamená budovanie ciest, dostupnosť vzdelávania a rast zamestnanosti. Európska únia pri tom pomáha Burkine aj finančne, v tomto roku v objeme 220 mil. eur. Kým inde riešime prepustenie väzňov, tu sme sa dohodli na novej, účinnejšej forme dialógu s predstaviteľmi náboženských a občianskych spoločenstiev, aby sme tým zmenšovali priestor pre násilný extrémizmus a intoleranciu.
Aké problémy tam pociťujú domáci, deti, učitelia? Dá sa s tým niečo z Vašej pozície robiť?
Naša mládež si snáď ani nevie predstaviť tak biedne pomery, kde sa v oplechovanom priestore a v horúčave tiesni aj 90 detí. A to je v hlavnom meste Ouagadogou. Kompetencie a učitelia pre praktické uplatnenie chýbajú. Tu vidím najväčšie výzvy, lebo výchova a vzdelávanie je najsilnejším nástrojom na zmenu spoločnosti.
Aj preto teroristi útočia na školy, na výstrahu zabijú riaditeľa alebo pár učiteľov. Dal som po návrate odporúčanie Európskej komisii, aby sme viac pomáhali školstvu v tejto krajine na všetkých úrovniach, lebo bez dostupnosti relevantného vzdelávania sa krajina nepozdvihne.
Nie je, čo sa týka Vášho zdravia, mimoriadne náročné cestovať po svete do rôznych krajín? Podstupujete ešte liečbu?
Moje zdravotné výsledky sa od minulého leta zlepšili, nastal pozitívny posun. Som aj naďalej pacientom NOÚ v Bratislave. Zmenil som životosprávu, a pokračujem aj v podpornej liečbe.
Umožňuje Vám Váš zdravotný stav takéto ďaleké cesty?
Keby som nevládal, alebo mi to lekári nedovolili, necestoval by som. Ale nevzdávam sa, keď vidím oveľa ťažšie kríže druhých okolo seba alebo osudy prenasledovaných vo svete. Ako hovorieval Churchill, rozhodujúce v živote nie sú víťazstvá a prehry, ale odvaha a vytrvalosť.
Aké iné krajiny ste v poslednej dobe navštívili, kam sa ešte tento rok chystáte?
Nedávno som sa vrátil z Malajzie, kde v lete skončil dlhoročný režim. Medzitým som bol v Macedónsku, ktoré sa pripravuje na integráciu do EÚ. Teraz sa chystám do Egypta, kde je stále veľa napätia kvôli útokom teroristov ISIS na koptské komunity a do Veľkej Británie na medzinárodnú konferenciu.
Ako to momentálne vyzerá s Vaším mandátom? Ako to bolo s jeho vznikom a čo konkrétne chce na tejto funkcii posilniť Európsky parlament?
Táto agenda v EÚ dlho chýbala. EP vyzval k vytvoreniu tohto postu, keď tvrdo genocídu kresťanov, jezídov a iných menšín v Iraku a v Sýrii. Nevznikol kvôli mne, ako to niektorí u nás úmyselne prekrúcali, ale kvôli nárastu náboženského prenasledovania vo svete. Návrh EP je potvrdením dôvery, ktorú sa podarilo vybudovať na základe výsledkov. Vyjadruje vôľu inštitucionalizovať a posilniť pozíciu budúceho Osobitného vyslanca personálne a rozpočtovo. Môj mandát je len jednoročný, bol dvakrát obnovený a končí v máji.
Keď ho na jar 2016 Európska únia menovala na post osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu, zaznievali hlasy, že ide o „trafiku“ pre politika, ktorý doma neuspel. Mal tento nový post doposiaľ zmysel?
V Denníku N nedávno prebehla polemika medzi publicistom Ľubomírom Martinom Ondráškom (ktorý prispieva aj pre Postoj) a českým humanitárnym pracovníkom Petrom Jašekom.
Prvý menovaný vo svojom článku píše, že po viac ako dvoch rokoch pochybuje, či bol Ján Figeľ tou najlepšou voľbou na pozíciu vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd vo svete. „Je nepochybne chvályhodné, že počas svojho funkčného obdobia navštívil rôzne krajiny, stretol sa s významnými ľuďmi, predniesol konferenčné príspevky či poskytol rozhovory pre médiá, dôležitejšie sú však konkrétne, merateľné výsledky vychádzajúce z jasne definovanej vízie, koncepcie a pracovnej náplne,“ píše v texte Ondrášek s tým, že bývalý predseda KDH by mal pochybnosti o jeho spôsobilosti na tento post rozptýliť alebo ich vziať do úvahy pri ďalšom rozhodovaní. Dôvod svojich pochybností však bližšie nepomenoval.
Na jeho článok reagoval neskôr Petr Jašek z organizácie Hlas mučeníkov, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete. Dlhoročný humanitárny pracovník pôsobil vo viacerých afrických krajinách. V roku 2015 ho v Sudáne spolu s niekoľkými ďalšími spolupracovníkmi zadržali a uväznili. Za protištátnu činnosť ho neprávom odsúdili na dvadsať rokov väzenia a hrozil mu trest smrti. Napokon sa im po medzinárodnom tlaku dostalo pomoci a sudánsky prezident im udelil milosť.
Podľa jeho slov tu zohral dôležitú úlohu práve Ján Figeľ. „Už v čase môjho väznenia v Sudáne som sa prostredníctvom listov od svojej rodiny dozvedel o významných aktivitách Jána Figeľa, ktoré podnikal ihneď po tom, čo sa o mojom väznení dozvedel od novinára Daniela Rausa. Ihneď kontaktoval významných právnych zástupcov v Európe i v Spojených štátoch, bol v pravidelnom úzkom spojení s mojou rodinou a začal významné diplomatické kroky so sudánskymi predstaviteľmi, ktoré zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu,“ tvrdí v reakcii na Ondráškov článok s tým, že tieto správy ho vo väzení nesmierne povzbudzovali. „Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa došlo o niekoľko týždňov neskôr k prepusteniu ďalších sudánskych aktivistov.“
Práve v istom zmysle „zázračné“ oslobodenie českého misionára z krutého väzenia je najvýraznejším „merateľným výsledkom“ Jána Figeľa na dovtedy neexistujúcom poste osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu.
Pred dvomi rokmi pri menovaní do tejto funkcie vyvstávali legitímne obavy, či nepôjde len o formálny úrad bez reálneho dosahu na konkrétnu pomoc ľuďom prenasledovaným pre svoju vieru. Nikto vlastne nevedel, čo presne má byť náplňou jeho práce a ako vyzerá jej praktická podoba. Nová pozícia navyše nebola plne začlenená do štruktúr EÚ, Figeľ na jej fungovanie nedostal finančné prostriedky, jeho aktivity financuje Európska komisia. Pôvodne trval jeho mandát jeden „skúšobný“ rok, vlani sa predĺžil o ďalší.
„Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci,“ vraví pre Postoj Figeľ. „O jej vytvorení rozhodol J.-C. Juncker v reakcii na výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS.“
Dôležitou otázkou bolo, či Figeľ bude človekom terénu, čo si táto úloha jednoznačne vyžaduje, alebo bude obhajcom náboženskej slobody len „od stola“.
Za dva roky sa Figeľ zúčastnil na viac ako stovke podujatí v tridsiatich krajinách, kde sa snažil apelovať na pomoc perzekvovaným veriacim, ktorých dnes v rôznych častiach sveta zďaleka nie je málo. Jordánsko, Vietnam, Libanon, Pakistan či Južná Kórea sú niektoré z krajín, kam zavítal.
„Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré veci. Okrem prepustenia väzňov v Sudáne pracujeme v Iraku na zmierení, návrate utečencov a nastolení spravodlivosti a spolupráce medzi náboženskými skupinami. V Pakistane napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou som dnes už opakovane pozývaný na spoluprácu. Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie či Malajzie. Požiadal som tiež o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne,“ vymenúva Figeľ s tým, že podobné posty vylslancov náboženskej slobody vznikli v niekoľkých ďalších európskych krajinách.
Samozrejme, počet zahraničných ciest a konferenčných príspevkov ešte nevypovedá o kvalite vykonávania funkcie. No aj vďaka aktívnemu ozývaniu sa narastá povedomie o nej. Potvrdzuje to i Petr Jašek: „Zo svojich skúseností a z reakcií mnohých účastníkov týchto sympózií viem, že je (Figeľ, pozn.) v zahraničí uznávaným odborníkom na otázky náboženskej slobody. Rovnako sú cenené jeho diplomatické schopnosti a citlivý prístup k medzináboženskému dialógu,“ napísal pre Denník N.
Európsky parlament momentálne rokuje o finančnom aj personálnom posilnení funkcie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu. „Je to dôležité nie pre úrady, ale hlavne pre ľudí vo svete, ktorí trpia a sú prenasledovaní pre svoje presvedčenie,“ povedal Figeľ.
Je jasné, že apely a výzvy na pomoc perzekvovaným sú dôležité. Viditeľné sú ale predovšetkým konkrétne skutky, akým bolo oslobodenie väzňov v Sudáne. Ani jednotlivé prípady pomoci neriešia problém prenasledovania systémovo. No ich úspešná koncovka sa spochybňuje ťažko a dávajú tak význam funkcii nielen v očiach bežných ľudí, ale najmä tých, ktorí dnes konkrétnu pomoc vo svojom utrpení akútne potrebujú.
Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa prepustili zo sudánskeho väzenia mňa aj sudánskych aktivistov.
Autor je členom organizácie Hlas mučeníkov,ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete
Veľmi si vážim Denník N, mám s ním aj osobnú skúsenosť, keď som mu napríklad poskytol rozhovor po svojom prepustení zo sudánskeho väzenia vo februári 2017. Vtedy som ocenil korektnosť a profesionálny prístup redaktora Karola Sudora.
O to viac ma sklamal nedávny článok Ľubomíra Martina Ondráška s otázkou v názve – Mal by Ján Figeľ pokračovať ako vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu? Dovoľte mi, prosím, aby som sa k tomuto článku vyjadril. Pán Ondrášek si vôbec nedal tú prácu, aby zmapoval doterajšiu činnosť Jána Figeľa, a tak nepochopiteľným spôsobom vyjadruje len svoj osobný, ničím nepodložený a vo svojej podstate nepravdivý názor.
Už v čase môjho väznenia v Sudáne som sa prostredníctvom listov od svojej rodiny dozvedel o významných aktivitách Jána Figeľa, ktoré podnikal ihneď po tom, čo sa o mojom väznení dozvedel od novinára Daniela Rausa. Ihneď kontaktoval významných právnych zástupcov v Európe i v Spojených štátoch, bol v pravidelnom úzkom spojení s mojou rodinou a začal významné diplomatické kroky so sudánskymi predstaviteľmi, ktoré zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu.
Tieto správy mňa aj môjho sudánskeho spoluväzňa v sudánskom väzení nesmierne povzbudzovali a dodávali nám sily do ďalších dní. Som vďačný, že máme v EÚ predstaviteľov, ktorí sú ochotní za prenasledovaných kresťanov bojovať, vyvinúť úsilie a cestovať za nimi.
Ján Figeľ do Sudánu cestoval aj po mojom prepustení 26. februára 2017, aby dohodol oslobodenie mojich dvoch sudánskych spoluväzňov. Podarilo sa takmer nemožné: pastor Hassan Abdelrahim Kodi a tlmočník Abdelmonem Adbelmawla Eissa boli prepustení na slobodu 11. mája 2017.
Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa došlo o niekoľko týždňov neskôr k prepusteniu ďalších sudánskych aktivistov. Ján Figeľ ako prvý zahraničný politik vtedy navštívil v sudánskom väzení známeho obhajcu ľudských práv profesora Ibrahima Mudawiho. Po svojom návrate do Európy potom zakrátko dostal informáciu, že Ibrahima Mudawiho prepustili spolu s ďalšími piatimi aktivistami.
To sú len niektoré z mnohých zahraničných aktivít Jána Figeľa.
Pravidelne sa s ním stretávam na rôznych medzinárodných konferenciách o náboženskej slobode. Zo svojich skúseností a z reakcií mnohých účastníkov týchto sympózií viem, že je v zahraničí uznávaným odborníkom na otázky náboženskej slobody. Rovnako sú cenené jeho diplomatické schopnosti a citlivý prístup k medzináboženskému dialógu. Chcel by som podotknúť, že to všetko Ján Figeľ robí v neľahkých podmienkach, keď jeho úrad osobitného vyslanca pre otázky presadzovania náboženskej slobody či viery mimo oblasti EÚ je ešte len v plienkach. Jeho pozícia je neplatená, má preplácané len niektoré služobné cesty a Európska komisia mu iba poskytuje administratívnu podporu, nič viac.
Keby si Ľubomír Martin Ondrášek dal tú prácu, iste by z verejne dostupných zdrojov získal ďalšie konkrétne informácie o významných aktivitách Jána Figeľa napríklad v juhovýchodnej Ázii a dospel by k názoru, že prvý slovenský predstaviteľ na takomto významnom poste je naozaj človekom na svojom mieste.
Europoslanci presadzujú v návrhu uznesenia posilnenie funkcie osobitného vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva Jána Figeľa. Dnes o tom rokoval podvýbor pre ľudské práva, ktorý je súčasťou zahraničného výboru Európskeho parlamentu. Ján Figeľ sa rokovania tiež zúčastnil. Výraznú podporu tejto funkcie presadzuje aj výročná správa tzv. medziskupiny Európskeho parlamentu, ktorá sa pravidelne zaoberá slobodou náboženského vyznania a viery a náboženskej tolerancie.
“Európsky parlament považuje vymenovanie osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred a jednoznačné uznanie slobody náboženského vyznania a viery za jednu z hlavných častí programu ľudských práv v oblasti zahraničnej politiky a dvojstrannej aj mnohostrannej vonkajšej činnosti EÚ a v rámci rozvojovej spolupráce. Oceňuje osobitného vyslanca za jeho nepretržitú angažovanosť, spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa akcií s osobitným predstaviteľom EÚ pre ľudské práva,” uvádza sa v návrhu uznesenia. Návrh ďalej vyzýva na posilnenie mandátu Osobitného vyslanca vyčlenením primeraných finančných prostriedkov a ľudských zdrojov na výkon funkcie a zároveň apeluje na systémovú inštitucionalizáciu tohto postu, a teda zvýšenie jeho kompetencií. To okrem iného pomôže zvýšiť viditeľnosť politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery. Funkčné obdobie takejto funkcie by sa taktiež podľa správy rozšírilo na viacročné obdobie namiesto jednoročného mandátu.
Funkciu osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu spomína aj výročná správa medziskupiny Európskeho parlamentu, ktorá sa zaoberá slobodou náboženského vyznania a viery a náboženskej tolerancie. Tá v správe ocenila doterajšie aktivity Jána Figeľa: “Osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu absolvoval niekoľko pracovných ciest, okrem iných do Iraku, Nigérie, Bosny a Hercegoviny, Pakistanu a Sudánu, aby rokoval o podpore a ochrane slobody náboženstva a viery. Táto medziskupina víta úzky kontakt s Osobitným vyslancom a obzvlášť jeho správy z ciest.” V správe sa zdôraznila dôležitosť funkcie vyslanca pre slobodu náboženstva a zároveň sa v nej poukazuje na jej nedostatky: “Formálna funkcia osobitného vyslanca je slabá. Nie je to momentálne činnosť na plný úväzok, má limitované zdroje. Preto odporúčame, aby od jesene 2019 mal Osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu viditeľnejšiu pozíciu a adekvátne ľudské a finančné zdroje.” Medziskupina v správe odporúča, aby Figeľov mandát nezahŕňal len ochranu náboženskej slobody, ale aby mal zároveň ústrednú rolu v rámci európskej zahraničnej politiky so zreteľom na náboženstvo alebo vieru.
“Po dvoch rokoch úsilia o formovanie tejto novej agendy pre podporu slobody náboženstva alebo viery je opodstatnené hovoriť o viditeľnej dôvere a podpore nielen v Komisii, ale aj v Európskom parlamente a diplomacii. Obe správy sú pozitívnym politickým výsledkom a odkazom pre zásadné rozhodnutia v najbližších eurovoľbách. Za dva roky som pri úsilí o vytvorenie agendy a akcieschopnosti EÚ v tejto oblasti musel prekonávať veľa prekážok. Zažil som viacero neférových útokov od oponentov a odporcov tohto úsilia. Súčasné postoje vyjadrené v Európskom parlamente sú preto nielen povzbudením, ale aj záväzkom pre EÚ do budúcnosti. Je to dôležité nie pre úrady, ale hlavne pre ľudí vo svete, ktorí trpia a sú prenasledovaní pre svoje presvedčenie,” reagoval Ján Figeľ.
Funkciu osobitného vyslanca EÚ pre náboženské slobody Figeľ zastáva od mája 2016. Jeho vymenovanie bolo odozvou Európskej komisie a jej predsedu Jean-Clauda Junckera na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii z februára 2016 proti genocíde v Iraku a v Sýrii páchanej organizáciou Islamského štátu (ISIS). Ján Figeľ momentálne pôsobí ako osobitný poradca komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu, jeho mandát je jednoročný a obnoviteľný. Za dva roky vo funkcii sa Figeľ zúčastnil viac ako 100 podujatí na štyroch kontinentoch vo vyše 40 mestách a takmer 30 krajinách. Článok dostupný tu: https://europskenoviny.sk/2018/09/06/europsky-parlament-rokuje-o-posilneni-mandatu-jana-figela/
