Zvulgarizovaná politika sa dostáva až do obývačiek rodín, zdôrazňuje bývalý podpredseda vlády Ján Figeľ. Apeluje preto na politické strany, aby podporili iniciatívu Nedeľa bez politiky. Súčinnosť, ktorá neprišla, najviac očakával od KDH.
Týždeň politických diskusií by sa mal začínať pondelkom a končiť sobotou, nedeľa by nemala byť len dňom pracovného pokoja, ale aj dňom bez politiky, navrhuje Ján Figeľ, dlhodobo bývalý slovenský eurokomisár a niekdajší predseda kresťanskodemokratického hnutia (KDH), informuje portál Teraz. Figeľ zdôrazňuje, že nejde o snahu eliminovať politiku zo Slovenska, ale len o zavedenie jedného dňa v týždni, ktorý by bol od nej oslobodený.
Bývalý podpredseda vlády a exminister dopravy predstavil svoju iniciatívu necelý mesiac po atentáte na premiéra Roberta Fica, ktorý bol 15. mája 2024 postrelený na Námestí baníkov pred kultúrnym domom v Handlovej.
„Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých,“ zverejnil vtedy Figeľ na sociálnych sieti. Podľa jeho slov ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cennejšie ako pokoj v rodinách, v národe a spoločnosti.
Za nedeľou bez politiky stojí viacero verejných mien
Výzvu na zavedenie „nedele bez politiky“ podporilo viacero významných osobností z rôznych oblastí spoločenského života. Medzi signatármi sú herečka a členka činohry SND Božidara Turzonovová, arcibiskup Košickej gréckokatolíckej eparchie Cyril Vasiľ, biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ján Hroboň či primátori viacerých miest vrátane Richarda Rybníčka (Trenčín), Ota Kleina (Nové Zámky) a Jozefa Božíka (Partizánske).
Podporu iniciatíve vyjadrili aj paralympionik a predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš, univerzitní profesori Robert Letz a Martin Homza, filmový režisér Ján Oparty, scenárista a dramaturg Svetozár Martinický či člen činohry SND a pedagóg Štefan Bučko. Medzi signatármi sú tiež teológ Matúš Hagara, publicista Marek Nikolov, programátor Miroslav Nagy, manažér Emil Mucha, prezident UPF Slovensko Miloš Klas a ďalší.
Figeľ prezradil, že sa v minulosti na túto tému už rozprával so šéfom jednej zo slovenských televízií. „Namiesto dobrej polievky máme zvulgarizovanú konfrontačnú politiku. Nedeľa bez politiky si nevyžaduje zmenu ústavy, zákonov ani investície, len pokoj a stíšenie. Je to téma pre politikov a nosné televízie,“ tvrdí exminister dopravy, ktorý adresoval listy všetkým politickým stranám a poprosil ich o súčinnosť.
Počas jednej nedele majú slovenskí diváci na výber zo štyroch po sebe nasledujúcich politických diskusií. Na televíznych obrazovkách sa tak pravidelne objavujú relácie V politike (TA3), O 5 minút 12 (STVR), Na telo (Markíza) a najnovší formát Politika 24 z produkcie JOJ Group s moderátorkou Lenkou Ježovou.
Štandard oslovil so žiadosťou o vyjadrenie všetky z dotknutých televízií, poskytla ho však len STVR.
Slovenská televízia a rozhlas pre Štandard potvrdili, že momentálne neuvažujú o zmene vysielania televíznej politickej diskusie O 5 minút 12 v rámci vysielacej štruktúry.
„Nedeľa je na Slovensku historicky dlhodobo vnímaná ako deň, kedy sú v televízii vysielané v rámci publicistiky aj politické diskusné relácie,“ dodáva za STVR Andrea Pivarčiová s dôvetkom, že ide o dlhodobo zaužívaný návyk, na ktorý nadviazali aj komerčné televízne stanice.
Podľa slov Pivarčiovej je z dlhodobého hľadiska tradícia nedeľných politických diskusií veľmi silná a ich sledovanosť odráža divácky návyk, ktorý sa budoval doposiaľ viac ako 35 rokov.
„STVR vysiela politickú diskusnú reláciu aj počas sobôt. Ide o Sobotné dialógy, ktoré vysielame v Rádiu Slovensko a aj na spravodajskej :24,“ dopĺňa hovorkyňa.
Figeľ pre Štandard naopak potvrdzuje, že rozhovor so šéfom jednej zo slovenských televízií sa uskutočnil v septembri a bol v atmosfére zhody. „V tom čase bolo Slovensko ešte atentátom na premiéra otrasené a diskusie v nedeľu vysielali len STVR a TA3,“ dodáva bývalý podpredseda vlády, podľa ktorého by mala byť verejnoprávna televízia vlajkovou loďou tvorivého a zodpovedného prístupu k hodnotám, záujmom a potrebám ľudí.
„Stačí v pondelok uviesť situáciu a najbližšie zámery a v sobotu zhodnotiť, čo týždeň dal. Slušní ľudia neperú v nedeľu nazbieranú špinavú bielizeň,“ predstavuje potenciálny nový systém realizácie diskusných relácií Ján Figeľ, podľa ktorého, ak v médiách prevláda kritérium sledovanosti a ziskov, kultúra ide do kúta.
Ako reaguje na nedeľu bez politiky opozícia a koalícia?
Štandard sa obrátil na jednotlivé parlamentné politické subjekty, aby sa oboznámil s ich názormi a postojmi k iniciatívnej téme Nedeľa bez politiky. Cieľom je zistiť, ako vnímajú tento návrh a aké postoje zastávajú v súvislosti s jeho realizáciou.
Zo všetkých oslovených súčasných parlamentných strán sa pre Štandard vyjdarili jedine opozičné Sloboda a solidarita (SaS) a Slovensko (niekdajšie OĽaNO).
SaS je podľa jej hovorcu Ondreja Šprláka zástancom slobody, preto Šprlák za stranu pre Štandard tvrdí, ak chce niekto sledovať politiku, nech ju sleduje aj v nedeľu.
„Ak chce ísť niekto v nedeľu do prírody, nech ide. To platí aj o ambícii zatvárať obchody v nedeľu. Táto téma je preto absolútne irelevantná,“ myslí si SaS.
Ani opozičné Slovensko nepovažuje zasahovanie do tvorby zo strany politickej moci za šťastný krok. „V čase sociálnych sietí, kde je politika prístupná kedykoľvek, by takéto opatrenie nič nezmenilo. Ľudia by aj naďalej rozhodovali o tom, či daný obsah chcú sledovať alebo nie,“ zdôrazňuje pre Štandard hovorca Matúš Bystriansky.
Štandard sa všetkých politických subjektov pýtal rovnaké otázky, a to, či by podporili iniciatívu zavedenia „nedelí bez politiky“ a ak nie, aké dôvody ich k tomu vedú. Zároveň sa pýtal, kde by bolo potrebné začať, aby sa diskusia v tejto téme posunula vpred.
V prípade získania ďalších relevantných odpovedí budeme článok aktualizovať.
Figeľ: Zvulgarizovaná a úpadková politika sa tlačí priamo do rodín
Bývalý podpredseda vlády sa obáva, že zvulgarizovanú a úpadkovú politiku, ktorá sa napriek opakovaným atentátom a rastúcemu násiliu nekultúrne tlačí priamo do rodín a obývačiek v čase nedeľného pokoja, zastaví možno až ďalší atentát.
„Nedajbože. Alebo sa nájdu traja lídri na strane vládnucej väčšiny alebo traja z opozičnej menšiny s odvahou a schopnosťou darovať Slovensku nedele ako dni pokoja od politiky,“ nádeja sa Figeľ, ktorý si myslí, že mediálne manažmenty potrebný pokoj kultivovať a obhajovať nebudú.
„Pokoj potrebujeme všetci. Je ovocím spravodlivosti a základom stability, a tým aj rozvoja človeka, rodín, národa a spoločnosti,“ tvrdí bývalý minister dopravy s tým, že nedeľu označujeme zákonom za deň bez nevyhnutnej práce a za deň pracovného pokoja.
Podľa Figeľa ide tiež o prejav úcty k Desatoru a rešpektovania Cyrilo-metodskej duchovnej tradície.
„Aj politici majú rodiny a právo na deň pokoja od politiky. Inak sa stanú jej nevoľníkmi. Spolitizované nedele nepovedú ľudí k bohatstvu, ale k chudobe a prázdnote,“ myslí si prvý slovenský eurokomisár.
Formálne na Figeľovo oslovenie nereagovala žiadna zo siedmich parlamentných strán. Neformálne podľa jeho slov vyjadrili porozumenie pre zmenu predstavitelia Smeru, Hlasu a SNS.
Figeľovo očakávanie od KDH
„Prirodzene, najviac som očakával iniciatívu od hnutia, ktoré som zakladal, budoval i viedol. Tu netreba zmenu ústavy, zákonov či rozpočtu,“ dodáva niekdajší líder KDH, podľa ktorého na rozdiel od takzvaných okrúhlych stolov, ktoré po májovom atentáte ani neboli a ani nebudú, viac pokoja by pomohlo všetkým – spoločnosti i politikom.
Na záver zdôrazňujeme fakt, o ktorom Štandard informoval ešte vlani, konkrétne, že politické diskusné relácie sa aj počas kalendárneho obdobia 2023 tešili v slovenskom televíznom priestore mimoriadnej sledovanosti. Tie najsledovanejšie dokonca dosiahli parametre najobľúbenejších seriálov či zábavných programov.
„Tento typ relácií sa teší vysokej sledovanosti v rámci televízneho trhu. Nedeľnú politickú diskusnú reláciu O 5 minút 12 vysielame pravidelne v nedeľu o 11.55 h súbežne na televíznych okruhoch Jednotka a :24,“ tvrdí za STVR Pivarčiová. Podľa jej slov na Jednotke dosiahla relácia v roku 2024 priemernú sledovanosť 328-tisíc divákov a trhový podiel bol 27,6 percenta.
Na spravodajskom okruhu :24 priemerne sledovalo reláciu ďalších 63-tisíc divákov s trhovým podielom okolo 5,3 percenta v cieľovej skupine 12+
Na Ficovom úrade chcú rozprávať o hraniciach tolerancie voči iným názorom, vyrušujú ich však novinárske výstupy.
Vedúci úradu vlády Juraj Gedra sa stretol s exšéfom KDH a bývalým eurokomisárom Jánom Figeľom. Informoval o tom na sociálnej sieti, neprezradil však cieľ stretnutia.
„Hodnotová vojna, ktorú dnes vedú progresívci voči všetkému tradičnému, rokmi overenému, a ja poviem aj normálnemu, vytvára spojenectvá aj tam, kde by sme ich možno nečakali,“ napísal Gedra, ktorý naďalej čelí obvineniam v kauze počas tretej Ficovej vlády.
Gedrova kauza spôsobila štátu v rokoch 2016 až 2020 škodu vo výške 29 miliónov eur. Proti obvineniu podal sťažnosť, ale generálna prokuratúra ju minulý týždeň zamietla.
Figeľ nevidel prekážku v stretnutí s Gedrom ani napriek jeho obvineniam. „Rešpektujem ústavný princíp prezumpcie neviny a zákonom definované kompetencie. Inak sa nedá v demokratickom štáte fungovať,“ uviedol exšéf KDH pre Postoj.
O prijatie na úrade vlády požiadal sám Ján Figeľ „ako občan, ktorý je verejne a medzinárodne činný“. Odmietol, že by na stretnutí zastupoval súčasné KDH. „Nie som členom žiadneho orgánu KDH už osem rokov, preto ho ani v ničom nezastupujem,“ uviedol.
Aj hnutie poprelo, že by bol Figeľ rokoval na úrade vlády v mene KDH. „Ide výsostne o osobnú iniciatívu pána Figeľa,“ uviedla hovorkyňa Lenka Kovár. Figeľ je členom KDH a v tomto roku kandidoval za hnutie do europarlamentu z posledného miesta kandidátky.
Figeľ prišiel informovať o mierovej iniciatíve
Figeľ pre Postoj uviedol, že na úrad vlády prišiel v prvom rade informovať predsedu vlády o obsahu a vývoji mierovej iniciatívy, ktorej súčasťou je aj bývalý šéf KDH. Išlo o stretnutie vyšších predstaviteľov Ruska a Spojených štátov, čo zorganizovala súkromná britská nadácia Clementy.
„Už desať rokov prebieha druhá studená vojna medzi Západom a Východom a v jej rámci aj tragická horúca vojna – agresia na Ukrajine. S podobne zmýšľajúcimi hľadám východiská k mieru,“ uviedol Figeľ.
Bývalý eurokomisár tvrdí, že nás medzinárodné udalosti posúvajú do nebezpečných súvislostí. „Nepovažujem náš vývoj už roky za dobrý,“ komentoval.
S vedúcim úradu vlády sa rozprávali aj o „celkovom vývoji na Slovensku“, pričom spomenuli aj vyjadrenia Richarda Sulíka o tom, že „dnešná slovenská politika je hnusná“. Dodal, že lamentovať nám nepomôže. „Treba rozumnejšie a zodpovednejšie konať. A s odvahou a s odhodlaním hľadať pre takúto cestu aj spoločenskú zhodu. S týmto presvedčením sa teda aj roky angažujem.“
Bývalý šéf KDH, ktorý strane predsedal od septembra 2009 do marca 2016, prišiel na úrad vlády niekoľko mesiacov po tom, čo šéf Smeru Robert Fico vyhlásil, že chce politicky vykostiť KDH.
„Frajerom na záver je nepochybne celé Kresťanskodemokratické hnutie. To sa nedá ani vymyslieť, čo táto strana stvára,“ hovoril vtedy Fico. Podľa Figeľa „vykosťovanie kohokoľvek nepatrí do politiky a do medziľudskej komunikácie“. Pripomenul tiež, že po tejto nevhodnej slovnej hrozbe prišiel atentát na premiéra z mája tohto roku.
Figeľ počas návštevy úradu vlády premiéra nestretol. Pripomenul však, že po atentáte mu sprostredkoval osobný videopozdrav od kardinála Pietra Parolina, ktorý sa o Ficov stav zaujímal.
Gedra mal pochybnosti, nakoniec si s Figeľom rozumel
Vedúci úradu vlády očakával, že sa stretne „s človekom s iným názorom“, no podľa Gedru sa jeho pohľad s Figeľovým vnímaním „úplne zhodoval“.
„Nie je mojou úlohou hodnotiť postoje iných, ale som rád, že moje argumenty boli prijaté,“ komentoval Figeľ, ktorý Gedrovi predniesol aj námety na posilnenie prílevu zahraničných investícií.
Konkrétne spomenul, že by rád videl bližšiu spoluprácu Slovenska s Európskym inovačným a technologickým inštitútom. „Vedúci úradu vlády to prijal ako dôležitý podnet. Ja som o tom rokoval aj s premiérmi Hegerom a Ódorom, ale nikam a k ničomu to, žiaľ, neviedlo,“ zhodnotil Figeľ.
Úrad vlády sa v poslednom období snaží rozprávať o hraniciach tolerancie voči iným názorom. V júni spustili kampaň „Rešpektujem iný názor“, ktorá mala vyslať jasný odkaz spoločnosti, politickej scéne, novinárom a ďalším verejne činným osobám. „Ak chceme hovoriť o spoločenskom zmieri, bez vzájomného rešpektu voči rôznym postojom a politickým názorom to nepôjde,“ povedal vtedy Gedra.
Podľa Gedru sa rešpekt medzi ľuďmi za posledného tri a pol roka vytratil. Úrad vlády komunikoval napríklad aj s raperom Patrikom „Rytmusom“ Vrbovským, o ktorom uvažovali ako o ambasádorovi slobody slova. Nakoniec od tohto plánu upustili. Hudobník pred prezidentskými voľbami podporil Petra Pellegriniho, o ktorom sám Fico tvrdí, že bol kandidátom koalície a nie všetkých ľudí.
Úrad vlády komentuje výstupy novinárov
Gedra často hodnotí novinárske výstupy, k niektorým dokonca zvolal tlačové konferencie. Kritizoval napríklad humoristický podcast Denníka N Toto vystrihneme, kde politický marketér a stratég Adam Znášik, ktorý je spoluautorom podcastov, hovoril o Erikovi Kaliňákovi, Richardovi Glückovi a Jurajovi Gedrovi, že sú to „traja debili“.
„Viete, že my sme teraz momentálne medzi dvoma mlynskými kameňmi? Medzi našimi voličmi a voličmi Denníka N, denníka nenávisti, lebo toto nie je žiadna kritika, toto nie je žiadny názor, toto je prasprostá arogantná povýšenecká nenávisť,“ vravel vtedy Gedra.
Úrad vlády ostro zaútočil aj na projekt fiktívnych novín, ktoré pripravoval reportér Tomáš Forró. Písal v nich o simulovaných útokoch Ruska na Slovensko. Podľa Gedru to bolo neakceptovateľné, Forró pritom od začiatku uvádzal, že ide o priznanú fikciu.
Tri týždne po atentáte na premiéra sa objavila občianska iniciatíva o „pokojnej nedeli bez politických diskusií“, ktorú zastrešuje Ján Figeľ. Tvrdí, že sa k nej pridali mnohé osobnosti verejného života vrátane umelcov, historikov, primátorov a biskupov.
„Žiadne politicko-stranícke zmierenie nenastalo ani sa nedá očakávať. Upokojenie v rodinách, v národe a v spoločnosti skrz nedeľu bez politiky môže priniesť viac pokoja a sústredenia sa na podstatu našich vzťahov a zodpovednosti, na kultúru,“ uviedol Figeľ.
„Slovenské nedele bez politiky – to je rozhodnutie, ktoré nevyžaduje zmenu ústavy ani zákonov, ani nové financie. Stačí dobrá vôľa troch koaličných lídrov alebo štyroch opozičných strán a zlozvyk prepierania špinavého politického prádla z celého týždňa v nedeľu sa skončí,“ doplnil s tým, že by bolo ideálne, ak by si to osvojila aj verejnoprávna STVR.
Gedra je blízky Ficovi
Fico o Gedrovom obvinení tvrdil, že je to „absolútny nezmysel“. Špeciálna prokuratúra ho podľa premiéra začala stíhať účelovo. Generálna prokuratúra teraz uznala, že špeciálna prokuratúra konala oprávnene.
Gedru obvinili v kauze týkajúcej sa právnych služieb pre MH Manažment počas tretej Ficovej vlády. Obvineniu v kauze čelí aj známy advokát Radomír Bžán.
Obvinenie prišlo počas posledných dní fungovania špeciálnej prokuratúry. Gedru podozrievajú z machinácií pri verejnom obstarávaní a z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súvislosti so štátnou akciovkou MH Manažment.
Gedra je blízky spolupracovník Roberta Fica. Prípad sa týka škandálu s právnymi službami, za ktoré advokát Bžán za éry Smeru údajne dostal od štátu vyše 70 miliónov eur za vyhratý spor o elektráreň v Gabčíkove.
Gedra bol v čase škandálu vo vedení MH Manažmentu, ktoré uzatváralo zmluvy.
Ján Figeľ: Zo strany politikov je nekultúrne tlačiť sa v nedeľu ľuďom do obývačiek
Kto inicioval stretnutie s vedúcim úradu vlády Jurajom Gedrom? Zastupovali ste na úrade vlády hlas súčasného KDH?
O prijatie som požiadal ako občan, ktorý je verejne a medzinárodne činný. Nie som členom žiadneho orgánu KDH už osem rokov, preto ho ani v ničom nezastupujem. Len v mesiaci september mám rokovania v Maďarsku, Poľsku a plánované verejné vystúpenia v New Yorku a Paname. Preto spájať svoje medzinárodné úsilie s vlastnou domovinou je pre mňa logické.
O čom všetkom ste sa rozprávali?
Hlavným bodom boli informácie pre predsedu vlády o obsahu a vývoji mierovej iniciatívy, ktorá od jari prebieha v Ríme pod záštitou Vatikánu a bude pokračovať. V jej rámci komunikujeme aj s európskymi predstaviteľmi. Už 10 rokov prebieha druhá studená vojna medzi Západom a Východom a v jej rámci aj tragická horúca vojna – agresia na Ukrajine. S podobne zmýšľajúcimi hľadám východiská k mieru.
Boli súčasťou rozhovoru aj návrhy o „pokojnej nedeli bez politických diskusií“?
Táto občianska iniciatíva, ktorú podporujú mnohé osobnosti verejného života – umelci, historici, primátori, biskupi –, vznikla tri týždne po atentáte na premiéra Roberta Fica. Žiadne politicko-stranícke zmierenie nenastalo ani sa nedá očakávať. Upokojenie v rodinách, v národe a v spoločnosti skrz nedeľu bez politiky môže priniesť viac pokoja a sústredenia sa na podstatu našich vzťahov a zodpovednosti, na kultúru.
Zisky médií nemôžu byť viac než pokoj, ktorý je dnes taký vzácny. Je priam negustiózne a nekultúrne zo strany politikov a mediálnych aktérov tlačiť sa v nedeľu ľuďom do obývačiek v čase sviatočného obeda. Okrem toho, aj ženy a muži v politike majú rodiny a právo na deň pokoja. Slovenské nedele bez politiky – to je rozhodnutie, ktoré nevyžaduje zmenu ústavy ani zákonov, ani nové financie.
Stačí dobrá vôľa troch koaličných lídrov alebo štyroch opozičných strán a zlozvyk prepierania špinavého politického prádla z celého týždňa v nedeľu sa skončí. Ideálne by bolo aj kultúrne gesto od verejnoprávnej televízie ako protagonistu verejného záujmu. Na politiku stačí šesť dní do týždňa. To sú naše argumenty pre zastavenie viditeľného úpadku, tak uvidíme.
Debatovali ste aj o KDH? Práve šéf strany Smer totiž pred časom vyhlásil, že KDH bude treba politicky vykostiť…
Diskutovali sme o celkovom vývoji na Slovensku. Zarezonovalo čerstvé vyjadrenie R. Sulíka o tom, že dnešná slovenská politika je hnusná. Zhoda pri hodnotení stavu môže byť však parciálna, pretože korene tohto stavu vidíme rôzne. Nepovažujem náš vývoj už roky za dobrý, pričom medzinárodné udalosti nás posúvajú do nebezpečných súvislostí.
Lamentovanie nám však nepomôže ani komentovanie nič nevyrieši. Treba rozumnejšie a zodpovednejšie konať. A s odvahou a s odhodlaním hľadať pre takúto cestu aj spoločenskú zhodu. S týmto presvedčením sa teda aj roky angažujem.
Nie som komentátor výrokov premiéra. Hľadám to, čo ma inšpiruje a povzbudzuje v osobnom i spoločenskom živote. Vykosťovanie kohokoľvek nepatrí do politiky a do medziľudskej komunikácie. Pripomínam, že paradoxne po tejto nevhodnej slovnej hrozbe prišiel život ohrozujúci útok na premiéra. KDH, ktoré sme zakladali v zápase o slobodu, demokraciu a európske Slovensko, je tu od Novembra ’89 a je potrebné pre rozumnú a zodpovednú správu vecí verejných.
Naozaj to bolo tak, ako napísal pán Gedra v statuse na sociálnej sieti, že ste sa „úplne zhodli“ na všetkých témach?
Nie je mojou úlohou hodnotiť postoje iných, ale som rád, že moje argumenty boli prijaté. Predniesol som aj námety na posilnenie prílevu zahraničných investícií pre nové technológie, ale aj vo forme podpory pre malých a stredných investorov a podnikateľov, ktorí nemajú dnes dobré podmienky.
Slovensko by mohlo rýchlejšie napredovať a rozvíjať svoj potenciál. Odpoveďou by mala byť silná podpora inovácií. Ako eurokomisár som zakladal EIT – Európsky inovačný a technologický inštitút, ktorý sa za 15 rokov stal najväčším inovačným ekosystémom na svete. Dnes som členom jeho riadiacej rady a rád by som pritiahol viac záujmu a spolupráce EIT aj na Slovensko. Vedúci úradu vlády to prijal ako dôležitý podnet. Ja som o tom rokoval aj s premiérmi Hegerom a Ódorom, ale nikam a k ničomu to, žiaľ, neviedlo. Podobne som trom ministrom zahraničných vecí – R. Káčerovi, M. Wlachovskému a J. Blanárovi – postupne ponúkal medzinárodnú diplomatickú iniciatívu na vyhlásenie Dňa ľudskej dôstojnosti na pôde OSN. Nikam to neviedlo, aspoň nateraz. Ale nájdu sa iní, ktorí pre to majú zmysel a odhodlanie. Uruguaj, Keňa a Gambia sa už verejne ohlásili s aktívnou podporou návrhu.
Záleží mi na vlastnej domovine. Kiežby bola znovu úspešným príbehom! Pritom rozumné iniciatívy a potrebné inovácie môžu byť východiskom zo súčasných ekonomických, finančných a energetických problémov.
Brali ste do úvahy aj to, že Juraj Gedra naďalej čelí obvineniam v kauze, ktorá spôsobila štátu v rokoch 2016 až 2020 škodu vo výške 29 miliónov eur? Nevnímali ste to ako prekážku v stretnutí?
Rešpektujem ústavný princíp prezumpcie neviny a zákonom definované kompetencie. Inak sa nedá v demokratickom štáte fungovať.
Stretli ste počas návštevy na úrade vlády aj premiéra Roberta Fica? Prehodili ste pár slov? Ak áno, o čom ste sa rozprávali?
Premiéra som nestretol. Krátko po atentáte som mu sprostredkoval osobný videopozdrav od kardinála Pietra Parolina, s ktorým sa stretávam a ktorý sa úprimne zaujímal o dianie na Slovensku a o premiérov zdravotný stav.
Keby som ho bol stretol, bol by som mu daroval knihu O ochrane manželstva v Ústave SR, ktorú som v jari vydal. Tak som ju daroval vedúcemu úradu vlády. Teraz v septembri je to presne 10 rokov, čo sa definícia a povinnosť štátu všestranne chrániť a podporovať dobro manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou dostali do našej ústavy. Pribudli k tomu vtedy aj potrebné zmeny v justícii.
KDH ten návrh ako líder opozície iniciovalo a Smer-SD sa po úvodnom odmietnutí pridal k podpore spolu s dohodnutými zmenami v justícii. Napriek prehre v prezidentských voľbách a napriek našim často tvrdým politickým zápasom Robert Fico dohodu v jari 2014 dodržal. Svedectvo toho obdobia a príbehu ústavného ukotvenia manželstva je cenné aj dnes. Treba na tom stavať účinnú prorodinnú politiku. To je najefektívnejšia, najvýhodnejšia sociálna politika.
Každá krajina má takú zodpovednosť za osud sveta, aký má politický a ekonomický vplyv. Aj z tejto myšlienky vychádza poradca súkromnej britskej nadácie Clementy Ján Figeľ.
Podľa neho môže k udržateľnému mieru viesť iba dialóg a postupné zblíženie USA a Ruska. Ako môže usporiadanie vzťahov medzi jadrovými veľmocami ovplyvniť ukončenie vojny na Ukrajine? Je vstup Kyjeva do NATO nezvratný? Prečo politici nie sú schopní viesť konštruktívny dialog? Môže sa lokálny ukrajinsko-ruský konflikt zmeniť na svetový? Prečo sú myšlienky R. Schumana aktuálne aj dnes? Sledujte otvorený rozhovor H. Kostelníkovej s bývalým aktívnym politikom a predsedom KDH J. Figeľom.
Bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ktorý za hnutie kandiduje v sobotných eurovoľbách, zverejnil netradičnú výzvu, aby politici a televízie upustili od nedeľných politických debát. „Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku,“ píše sa vo výzve.
Figeľ bol kedysi známy presadzovaním toho, aby sa v nedeľu nepracovalo.
Atentát na premiéra Roberta Fica je podľa Figeľa „výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry“.
„Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti,“ podotýka Figeľ vo výzve, ktorú zakončil slovami: „Darujme Slovensku nedele bez politiky“.
Ako došiel k tomu, že riešením pre napätú situáciu na Slovensku by mali byť nedele bez politiky, tlačová správa nespomína.
S výzvou prišiel bývalý eurokomisár Figeľ v čase, keď sa v televízii Markíza vyostruje situácia v súvislosti so zrušením najsledovanejšej politickej debaty Na telo, ktorá sa vysielala v nedeľu. Televízia ju stopla po tom, ako moderátor diskusie Michal Kovačič prehovoril o cenzúre v Markíze.
Koalícia sa snaží o zmeny v prípade verejnoprávnej televízie RTVS. Poslanec Roman Michelko z SNS už avizoval, že by mali odtiaľ odísť moderátori nedeľnej diskusie O päť minút 12 Marta Jančkárová a Marek Makara.
Celé znenie výzvy „Za nedeľu bez politiky“
Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.
Preto cestou k základným hodnotám vo verejnom živote je rešpektovanie NEDELE ako dňa pracovného pokoja. Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja.
Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku.Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky!
Výzvu podporujú:
Božidara Turzonovová, členka činohry SND
Cyril Vasiľ, arcibiskup, Košická GK eparchia
Ján Hroboň, biskup, Západný dištrikt ECAV
Richard Rybníček, primátor, Trenčín
Ján Riapoš, paralympionik, predseda SPOV
Oto Klein, primátor, Nové Zámky
Ján Oparty, vysokoškolský pedagóg a filmový režisér
Jozef Božík, primátor, Partizánske
Martin Homza, profesor slovenských dejín
Štefan Bučko, vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND
„Ja vám hovorím, že napríklad to, že mnohí poslanci, aj z PS, pretláčajú potrat do európskeho práva, rozvracia Úniu,“ povedal v pondelok v relácii Na rovinu Ján Figeľ. „Akým právom to robia? Veď to nie je základné ľudské právo,“ vysvetlil ďalej Figeľ.
Bývalý predseda KDH týmito slovami reagoval na slová redaktora Petra Hanáka, ktorý spochybnil jeho predošlé slová o ideológii v EÚ. Prirovnal ich k vyhláseniam podobným Milanovi Uhríkovi, poslancovi európskeho parlamentu za stranu Republika.
„Základné ľudské právo podľa európskej charty hovorí, že každý má právo na život, slobodu, bezpečnosť, súhlasíte?“ spýtal sa Figeľ moderátora. „Táto relácia nemá byť o debate o potratoch. Európsky parlament nám tu nenadiktuje, že musíme zmeniť legislatívu. Nie je to nejaká fiktívna téma, ktorou sa má strašiť a mobilizovať konzervatívny volič?“ reagoval Hanák.
„Ale veď pred nedávnom Európsky parlament odhlasoval významnou väčšinou to, že chce presadiť do Európskej charty právo na potrat, Strana PS to objala,“ vysvetlil Hanákovi Figeľ. „Garantujem vám, že (takýto vývoj) rozvráti Úniu,“ uzavrel Figeľ.
Ján Figeľ bol prvý slovenský eurokomisár, vyjednával vstup SR do EÚ a NATO, je dlhoročným politikom za KDH. Hovoríme o minulosti, prítomnosti a budúcnosti európskej a euroatlantickej spolupráce, o perspektívach Slovenska v spoločenstve slobodných národov.
Foto: BORIS NÉMETH
Pán Figeľ, boli ste prítomný pri dôležitých okamihoch vytvárania slovenskej zahraničnej politiky a jej integrácii do euroatlantického priestoru. Boli ste eurokomisár, vyjednávali ste vstup SR do EÚ, pôsobili ste aj pri našom vstupe do NATO. Odvtedy sa mnoho udialo, ale tie položené základy tu stále sú. Mohli by sme teda začať – s odstupom rokov – malou rekapituláciou.
Hlavným vyjednávačom pre vstup SR do EÚ som bol vymenovaný vládou v októbri 1998. Keď sa Slovensko stalo členom Európskej únie 1. mája 2004, stal som sa ako prvý Slovák komisárom EÚ. V rokoch 2016 až 2019 som bol osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Od roku 1999 som bol aj spolupredsedom vládneho výboru PRENAME, teda „Preparation for NATO Membership“, spolu s kolegami z ministerstva obrany – Jozefom Pivarčim, neskoršie s Rastislavom Káčerom. V novembri 2002 na samite v Prahe sme spolu s ďalšími 6 štátmi získali pozvanie do Aliancie.
Ale tá naša cesta do NATO aj EÚ nebola taká ľahká, ako sa to dnes môže niekomu zdať v spätnom pohľade.
Nebola ľahká ani priamočiara. Slovensko sa na jednej strane hlásilo k spomenutým dvom cieľom za každej vlády od vzniku republiky v 1993; prihlášku do EÚ odovzdal v júni 1995 Vladimír Mečiar do rúk prezidenta Chiraca za vtedajšieho francúzskeho predsedníctva v Cannes. Pekné mesto…
Také filmové. Veď aj on tam „zafilmoval“…
(smiech) Áno, bolo v tom čosi teatrálne. Slovensko ako jediný z desiatich vtedy relevantných kandidátov nespĺňalo politické kritériá na členstvo.
Dá sa opísať konkrétne, v čom ich nespĺňalo, o aké parametre vtedy išlo? Ako sa to formulovalo?
Po páde komunizmu bolo evidentné, že téma „ako ďalej v Európe“ dostáva nový význam. V roku 1993 dvanástka EÚ v Kodani definovala tzv. kodanské kritériá na členstvo v Únii. Medzitým v roku 1995 pristúpili Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Bolo však zrejmé, že na obzore je historicky zlomové a najväčšie rozšírenie. Kodanské kritériá kládli na prvé miesto politické princípy. Ďalšie kritériá sa týkali ekonomickej konkurencieschopnosti, čo znamená v dôležitej miere obstáť tlaky konkurencie v prostredí Únie. K tomu patria aj záležitosti, ako boli zhoda výrobkov, verejné obstarávanie, štátna pomoc a pod. Ďalej tu bolo prevzatie acquis communautaire, teda harmonizácia legislatívy. V Madride roku 1995 pribudlo kritérium administratívnych kapacít, ktoré potrebuje štát nato, aby mohol fungovať v rámci väčšieho a komplexného spoločenstva. To všetko sa hodnotilo v roku 1997 v posudku Európskej komisie, a tam bolo Slovensko pri plnení politických kritérií v mínuse. Na Slovensku sme boli po zavlečení prezidentovho syna so spoluúčasťou štátnych štruktúr, došlo k vražde Róberta Remiáša, hrubo sa porušovala ústava, premiér Mečiar označil Ústavný súd za „chorý prvok“ na scéne. Boli manipulované verejnoprávne médiá a hrubo zneužívaná moc, čo začalo známou parlamentnou nocou.
Slovenská republika teda slávnostne zavŕšila proces vstupu 1. mája 2004. Oživte mi, prosím, pamäť: tí ostatní naši susedia z V4 vstúpili spolu s nami?
Do EÚ sme vstúpili naraz, v jeden deň. To bol optimálny scenár, pretože nebolo potrebné demontovať dobre fungujúcu colnú úniu s ČR. Nebolo potrebné v následnej fáze robiť Schengenský režim okolo Slovenska, ale dialo sa to spolu so Slovenskom. Ak by SR nebola v tejto skupine rozširovania, spomínané záležitosti by sa diali bez nás, resp. proti nám. Slovensko malo na začiatku rokovaní oproti susedom časový sklz dva roky a bolo náročné dostihnúť tento vývoj. Nikto nechcel kvôli nám čakať. Dokonca aj českí politici vysielali signály o tom, že ak by malo Slovensko zdržiavať proces, potom bude na príťaž.
Znamená to teda, že Dzurindova vláda urobila kus práce. Alebo môžeme povedať aj to, že, našťastie, tie škody, ku ktorým v predchádzajúcom období došlo, neboli nezvratné?
Dalo sa to napraviť, ale nemohli sme si dovoliť žiadne chyby, nesmeli vymeškať ani deň práce. Nešlo len o preberanie legislatívy, ale aj o mnohé reformy, počnúc samotnou ústavou. Tie politické zmeny neboli len odpoveďou na očakávania v Bruseli. Boli predovšetkým odpoveďou na naše domáce potreby.
Neboli za tým aj nejaké zahraničné záujmy? Povedzme záujmy Kremľa?
Geopolitika je realitou. Pamätám si vetu, ktorou sa Boris Jeľcin obrátil na Vladimíra Mečiara: „My očeň chotim, što by vy pobedili v vyborach.“ Želaním Moskvy bolo, aby Mečiarova politika pokračovala. Spomínam si tiež na ratifikáciu Severoatlantickej zmluvy, pri ktorej som bol ako spoločný spravodajca a predseda Zahraničného výboru v apríli 2003. Komunistická strana Slovenska s 11 poslancami vtedy ako jediná v parlamente oponovala vstupu do NATO; požadovali o tom referendum. Vláde Vladimíra Mečiara sa tiež žiadalo organizovať vlastné referendum vo februári 1997, no kvôli petičnej otázke o priamej voľbe prezidenta bolo vládou aj zmarené. To tiež potvrdilo, že zneužívanie moci na Slovensku v tom čase bolo pravidlom, nie výnimkou. A udialo sa to krátko pred samitom Aliancie v Madride v júli 1997.
A tam sme neboli prizvaní.
Nielen, že sme neboli prizvaní. Neboli sme ani spomenutí, čo už bolo vážne a kritické. Pod čiarou bolo spomenutých vlastne 5 krajín – Rumunsko, Slovinsko a tri baltské štáty ako krajiny s perspektívou členstva. Slovensko nebolo ani len pod čiarou. Okrem toho sme dostávali diplomatické demarše od EÚ a USA. Boli to jasné signály, že s takouto politikou určite nemáme šancu, a kým to nezmeníme, nikto s nami rokovať nebude. To sa naozaj a naplno zmenilo v roku 1998. Vďaka tomu bolo možné zvládnuť všetky deficity.
Zdá sa mi, že v tom čase aj časť HZDS či prinajmenšom niektorí jednotlivci začali meniť rétoriku aj viac proatlanticky.
Dobre si spomínate. Aj Vladimír Mečiar sa po voľbách v roku 2002 vyjadroval tak, že on a HZDS sú garantom integrácie, aj keď sú v opozícii, že Slovensko tam mieri, patrí, a že v tom bude úspešné. Pripomeniem len, že HZDS sa potom aktívne zúčastnilo aj predreferendovej kampane za vstup do EÚ, a fakticky už v ďalšom období nespochybňovalo ani naše ambície na členstvo v NATO. Vývoj v Európe a vo svete by jednak pokračoval aj bez Slovenska. Ak však Slovensko nevolí cestu izolácie, je zaujímavým partnerom, a dokonca môže byť dávané za príklad. Toto sme zažívali aj v rámci vyšehradskej spolupráce. Bez Slovenska je vyšehradský región nekompaktný a oslabený. Aj preto nás traja susedia výrazne podporovali pri vstupe do NATO.
Čiže dnešné radikálne pochybnosti o zmysle Vyšehradu nie sú namieste?
Stredná Európa je priestor menších štátov, ktoré v ťažkých obdobiach boli bojiskom medzi Východom a Západom. Dnes reprezentujú významný ekonomický, kultúrny a politický potenciál. V našom susedstve na Ukrajine prebieha vojna, a preto som presvedčený, že by sme si mali pestovať spôsobilosť hľadať riešenia, ktoré pomáhajú aj iným – či už tým myslíme Západ alebo Východ. Je to v našom geopolitickom a vlastnom záujme. Vyšehrad bol dobrý nástroj; nebol náhradou, ale príspevkom a prostriedkom pre cestu do EÚ aj do NATO.
Boli tu nejaké spory o priority, nejaké pnutia medzi projektom európskej integrácie a projektom Atlantickej aliancie?
To je dosť náročná, samostatná téma. Na americkej strane nebolo vždy dosť pochopenia pre súvislosti európskej integrácie. Minister zahraničia Dean Acheson, za ktorého pôsobenia bol zverejnený Schumanov plán, napísal vo svojej biografii, že ten plán bol „breath-taking“, teda dych vyrážajúci. Američania pripravovali anglo-americkú konferenciu, na ktorej mala byť riešená budúcnosť kontinentu po piatich rokoch od 2. svetovej vojny. A jeden deň predtým, 9. mája 1950 Robert Schuman oznámil plán, ktorým oslovil predovšetkým Nemecko. Skrátka, Schuman a následne aj Adenauer v ten deň predbehli anglo-americkú konferenciu, ktorá by bola rokovala v klasickom duchu vyvažovania síl. Samozrejme už mala vo vienku Marshallov plán, čo bolo prínosné. Ale zodpovedná Európa nemôže fungovať len ako spoločný trh.
Dobre, ale Európa vždy bola kultúrne rôznorodé prostredie, čo znamená aj politickú rôznorodosť.
Ide tu o jednotu v spoločných hodnotách. Keby európske krajiny neboli demokratické, keby tu neprevládali princípy právneho štátu, nedostali by sme sa k vecným témam spolupráce. Ale tým, že sme sa k nim prepracovali, môžeme hovoriť o ambícii, aby aj medzinárodné vzťahy boli založené viac na pravidlách než na sile. Súčasná, zjednocujúca sa Európa reprezentuje – aj so všetkými svojimi reálnymi problémami – predsa len istú formu rovnováhy medzi národným štátom s jeho záujmami a spoločenstvom. Na tomto princípe vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Cieľom bolo vytvoriť prostredie na reguláciu previazaním dvoch oblastí produkcie pôvodne kľúčových pre vedenie vojny, a teda zabrániť opakovaniu vojny medzi predtým znepriatelenými štátmi.
Podarilo sa?
Ten motív sa naplnil. Vojna v západnej Európe od r. 1945 nebola. Takúto realitu generácie predtým nepoznali. Vývoj Európy má svetový vplyv. Dnes máme znova vojnu na európskom kontinente. Ten vojnový vír vťahuje takmer polovicu sveta do vzťahu k nej. Je dôležité, aby to neprerástlo do svetového konfliktu. Sme šťastnou generáciou, ktorá sa nadýchla slobody. No zároveň je pozvaná riešiť takéto témy. Nielen konzumovať mier a eurozónu.
Nevzniká tu ale aj problém v dôsledku toho, že sme čosi premeškali, že sme príliš dlho len konzumovali, čerpali sme „mierové dividendy“, a nielen my, ale aj a predovšetkým západná Európa? Znova sa ukazuje, že ani sám európsky subkontinent nie je taký bezproblémový, ako sa niektorí domnievali. Nekládli sme príliš veľký dôraz na príslovečné „maslo“ namiesto „kanónov“?
Skôr by som povedal, že európske integračné procesy po páde Berlínskeho múru, po rozpade ZSSR, po rozpade Juhoslávie boli pomalé, až veľmi pomalé. Veď len náš proces od roku 1989 do vstupu do EÚ aj NATO trval 15 rokov. Po tom, čo sme sa nadýchli slobody, keď sme začali budovať demokraciu, nechali sme Východ v jeho postsovietskych problémoch. Teraz sa nám to vracia.
„Vojna v západnej Európe od r. 1945 nebola. Takúto realitu generácie predtým nepoznali.“
To, čo Schuman ponúkol, to nebola ilúzia. Išlo o prax solidarity medzi bývalými úhlavnými nepriateľmi, aby nemohla vzniknúť nová vojna. Až potom možno hovoriť o šanci na prosperitu. Toto je princíp, ktorý by mal platiť aj na východ od nás. Život nás učí, že nikdy nie je neskoro, iba ak by sme odmietli možnosť korektúry. K týmto princípom sa skrátka potrebujeme vrátiť.
Predstavuje však Európa dostatočnú masu kapacít na zvládnutie podobných problémov bez transatlantických väzieb? Nezvykli sme si tu žiť, ako keby niektoré veci skrátka neboli? Ako keby niektoré nebezpečenstvá neexistovali? Akoby tí zlí chlapci tam vonku neexistovali?
Áno, do veľkej miery sme si vytvorili aj predstavu, že po páde komunizmu, po zániku Varšavskej zmluvy atď. bude nasledovať len mierová Európa a…
… koniec dejín…
To bola, samozrejme, nezodpovedná ilúzia. Bezpečnosť a stabilita sú základom pre ďalšie veci. Aj u nás na Slovensku. Tieto základy sa podceňovali aj na Západe. A podobné signály od Američanov nás akoby stále vracali k tejto téme. Možno najviac za prezidenta Trumpa. Ten doslova pohrozil Európanom, že nebude brániť európske štáty.
Mohol by to ale Trump urobiť, keby si európski partneri plnili svoje záväzky prispievania do spoločného rozpočtu, a vôbec záväzky voči spoločnej bezpečnosti?
Uznávam, že nie je morálne ani politicky udržateľné, ak sa niekto dlhodobo len vezie ako čierny pasažier. Dnes je aj pre vojnu na Ukrajine situácia zmenená, mnohé štáty celkom zmenili svoje prístupy, robia radikálne kroky. To, že do Aliancie vstúpili neutráli ako Švédsko a Fínsko, je, samozrejme, výsledok Putinovej invázie, no hovorí to aj o tom, že my sme dnes takí početní a takí kompaktní, ako Aliancia dlhé desaťročia nebola.
Kompaktní? Veď je tu problém s americkými izolacionistickými náladami, a nielen to.
Áno, vždy je tu problém aj s izolacionistami aj s nedostatkom politickej vôle v jednotlivých krajinách vtedy, keď treba konať. NATO však narástlo z 12 na 32 štátov. Aj to je dôkaz jeho atraktívnosti.
No nezdá sa vám, že sa ten problém v poslednej dekáde a pol vracia a zosilňuje?
Dochádza však aj k zmenám. Keď Emanuel Macron začínal ako francúzsky prezident, vyjadril sa v zmysle, že NATO je v kóme. To bol veľmi silný výrok. A potom roky intenzívne, dokonca po začatí invázie vo februári 2022 komunikoval s Putinom v snahe negociovať zastavenie bojov. Teraz však hovorí o vyslaní vojakov na Ukrajinu. Reč je stále o tom istom prezidentovi tej istej krajiny.
Čo to vlastne Macron povedal v skutočnosti?
Nebol som pri tých rokovaniach. Ale viaceré krajiny vrátane Poľska a ČR sa vyjadrili v podobnom duchu, totiž, že treba zvažovať aj personálnu pomoc Ukrajine, ktorá je v ťažkej situácii. Ide predovšetkým o záležitosti logistiky.
To asi treba zdôrazniť, lebo niektorí tu narábajú propagandisticky s predstavou, že tam budeme posielať mladých chlapcov ako potravu pre kanóny.
Nie, tu ide predovšetkým o logistickú výpomoc, školenia, tréning ukrajinských síl, ženijné a odmínovacie práce. Moderné zbrane sa nedajú obsluhovať bez prípravy, bez inštruktáže. Postoje sa menia na základe aktuálneho diania, aj na základe obáv z budúcnosti, ktorá môže byť ešte horšia. Európsky vývoj za posledných 70 rokov akoby išiel z krízy do krízy, ale, a to je dôležité: po vzostupnej špirále. Najprv to bolo len o tom, aby nebola vojna. Potom išlo o ekonomickú spoluprácu, colnú úniu, spoločný trh, eurozónu; dnes je toto všetko realita, ale na začiatku bol len skromný plán.
To ale Európa vstávala z trosiek. Túto situáciu si mladšie ročníky nemajú šancu pamätať.
Je to tak. Na to všetko treba pamätať. No boli tu aj iné skúšky. Pamätám si to ešte ako mladík: ako v 70. rokoch na čiernobielych obrazovkách komunistická televízia opakovala, že na Západe je kríza, že ľudia jazdia bicyklami, lebo zdražela ropa, že poľnohospodári protestujú, vyhadzujú potraviny, a ako ten Západ nefunguje. Ten Západ sa však nadýchol; plán Jacquesa Delorsa na riešenie európskej „sklerózy“ bol európsky jednotný trh. Mnohí vtedy predpovedali koniec integrácie. Ale EÚ sa rozšírila o ďalších členov. Eurozóna neskôr prešla veľmi ťažkou skúškou pri gréckej kríze, a konzekvencie sme zažili aj v SR. Padla vláda, ktorá rozhodovala o stabilite a budúcnosti eura. Bol som jej členom.
Nevďačí Európa za niečo pozitívne práve tomu, že bola vnútorne rôznorodá? Nezrodil sa práve z tohto duch slobody, ktorý sa nakoniec vždy presadil – napriek iným, morbídnejším tendenciám? V takom prípade asi treba akceptovať aj istú mieru politických pnutí vo vnútri systému EÚ.
Politické pnutie môže byť tvorivé. Podobne ako plus a mínus na baterke je zdrojom energie. Keď sa to napätie stratí, stagnujeme, vývoj ustáva, pohyb sa zastaví… Ako príklad výhody rozmanitosti uvediem: záväzná európska legislatíva nemôže byť platná, kým nie je publikovaná aj v slovenčine. Ak sa občan obráti na európske inštitúcie v slovenskom jazyku, musí byť v tomto jazyku aj spätne vyrozumený.
To znamená ale aj tlak na tvorbu istých byrokratických štruktúr.
Áno, ale v službe človeka, v službe občana. Proces integrácie je otvorený, dá sa do EÚ nielen vstúpiť, ale aj vystúpiť. Ambícia „stále užšej Únie“ až na úroveň federácie alebo „superštátu“ je iracionálna. Potrebná je istá rovnováha, ktorá vždy obsahuje pnutia, záujmy, otázky. Napríklad v dobe Napoleona tu boli pokusy o zjednotenie Európy silou. Z toho sa Európa dlho liečila. A nemusím zvlášť pripomínať skazonosné hitlerovské či sovietske pokusy. Sú tu teda aj falošné alternatívy: na Východe to ešte zažívajú.
Ak zoberieme do úvahy brexit: často sa hovorí o tom, ako Briti zvládajú alebo nezvládajú jeho dôsledky. Ale nezmenil brexit aj vnútorné prostredie EÚ?
Na nás to má tiež isté dopady, prinajmenšom ten mocenský trojuholník medzi Francúzskom, Nemeckom a Spojeným kráľovstvom sa rozpadol. Ten trojuholník vyvažoval isté tendencie – napr. vo vzťahu k bruselskej centralizácii. Briti boli pri vstupe Slovenska otvorení pre slobodný pohyb pracovnej sily – na rozdiel od Nemcov a Rakúšanov, ktorí sa ho obávali, a pritom profitovali z pohybu pracovnej sily oveľa viac. Briti pomáhali, aby Únia bola otvorenou.
Budeme teda musieť riešiť nejakým spôsobom vzťah bŕzd a rovnováh v rámci Únie nanovo? A možno sa zbytočne pýtam, či si to naše politické elity na Slovensku dostatočne uvedomujú?
Politika spoločnej obrany a bezpečnosti by sa oveľa dôveryhodnejšie realizovala s Britmi. Mnohí dnes v Británii hovoria, že to rozhodnutie treba prehodnotiť. Nechcem predbiehať, ani to lacno komentovať. Británia pristupovala k európskej integrácii s odstupom. Pamätám si na telegram, ktorý britský veľvyslanec posielal do Londýna z rokovaní o vzniku EHS. Písal, že ak sa na tom šiesti premiéri aj dohodnú, tak to nepodpíšu, ak to podpíšu, tak to neratifikujú, a ak to ratifikujú, tak to nebude fungovať. Bola v tom nedôvera, v pozadí boli negatívne skúsenosti s mierovými iniciatívami. Ale zakladajúca „šestka“ začala spolupracovať a potom sa britskí konzervatívci rozhodli pridať. Následne labouristi zorganizovali referendum proti tomu, ale vstup do Únie získal väčšinovú podporu. Neskôr – a to už sú tie zmeny postojov – konzervatívci v súťaži s populistami sľúbili Britom referendum. A hoci premiér Cameron bol za zotrvanie, dopadlo to opačne. Politika je sama osebe zložitá, plná protichodných tendencií. Aj preto potrebuje rozumných a rozhodných lídrov.
Ktorí dokážu identifikovať spoločné princípy.
Keď hráme s populistami ich hru, výsledok bude ešte viac populizmu. Preteky v populizme. A to dopadne zle.
Máte istú skúsenosť z Blízkeho východu. Malo to nejaký vplyv na vaše nazeranie na európske záležitosti?
Bol som na území Iraku v čase boja o Mosul. Zaznamenával som priame svedectvá od ľudí, ktorí tam zostali; nastal tam totiž obrovský exodus, následkom ktorého bola aj európska migračná kríza v roku 2015, a tá otriasla celou Úniou. Brexit, koniec-koncov, prišiel krátko po tom. Ak nedbáme o problémy, ktoré sa dejú v susedstve, budeme následne platiť oveľa vyššiu cenu. Preto by EÚ mala byť spolutvorcom mieru a jeho udržateľnosti. Od Európy sa to aj očakáva. Model našej spolupráce je veľmi atraktívny. V kontraste s tým som zažil pálenie amerických vlajok v Sudáne, v Pakistane…
Isteže pálenie amerických vlajok, keďže EÚ pre nich nepredstavuje problém! Ale to, že sme neškodní, ešte neznamená, že sme efektívni.
Nenávisť a antiamerikanizmus sa ťažko prekonávajú. Ale voči EÚ som takéto prejavy nezažil. Únia je atraktívna. V medzinárodných vzťahoch existuje nielen „hard power“, tvrdá sila, ale aj „soft power“, mäkká sila. Sila, ktorá vás ovplyvňuje svojou príťažlivosťou.
A tým, že ju chráni americká „tvrdá sila“, americký nukleárny dáždnik, preto si môže dovoliť byť „mäkkou“.
Ale stále je to sila istého druhu. Dúfali sme, že v 21. storočí vo svete prevládne skôr právo a pravidlá než tvrdá sila. Európa je toho protagonistom. Áno, nám tá sila skôr absentuje, ale právo svedčí.
Ale aj právo musí byť vymožiteľné. Inak nie je právom.
Iste, mať za sebou tú silu bolo vždy dôležité. Európa nemôže zostať obrom na hlinených nohách. Ekonomicky a obchodne je to dnes obor, vzhľadom na svetové pomery, ale je veľmi zraniteľný.
Keď sa pozrieme na celkovú situáciu, aj doma, aj tam vonku: cítite sa optimistom?
Môj otec by bol rád, keby mohol riešiť naše dnešné ťažké otázky, mať naše dnešné problémy. Nedožil sa slobody, podobne ako jeho brat, po ktorom mám meno. ŠtB ho zlikvidovala a dodnes nepoznáme ani miesto jeho posledného odpočinku. Môžem tu parafrázovať Jeana Monneta, keď sa ho pýtali mladí v 50. rokoch v súvislosti s budúcnosťou Európy, či je optimista alebo pesimista. Odpovedal, že ani jedno, ani druhé, ale že zostáva odhodlaným. Budúcnosť je v našich rukách. Lebo slobodu sme nedostali preto, aby sme vyjadrovali pocity, ale aby sme vytvárali prostredie, ktoré je faktickou odpoveďou na aktuálne potreby, a, samozrejme, aby bolo lepším dedičstvom pre tých, ktorí prichádzajú po nás. To, čo zaplatili ľudia pred nami, je výzva aj pre osobnú, aj pre národnú pamäť, výzva na vďačnosť. Kde je vďačnosť, tam je aj úcta a tam je aj zodpovednosť. Toto aktívne a tvorivé úsilie a dlhodobé odhodlanie je moja odpoveď na otázku o budúcnosti.
Ján Figeľ
Narodil sa v roku 1960. Vyštudoval inžinierstvo v odbore výkonovej elektroniky na TU v Košiciach. V rokoch 1998 – 2002 štátny tajomník MZ SR, 1998 – 2003 hlavný vyjednávač v prístupových rokovaniach o vstupe SR do EÚ. 1999 – 2002 spolupredseda vládneho Prípravného výboru pre členstvo v NATO. 2004 – 2009 prvý slovenský komisár EÚ; 2003 – 2004 člen Predsedníctva frakcie EPP-ED v Európskom parlamente. 2016 až 2019 osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva mimo EÚ. Člen KDH od roku 1990, predseda KDH v rokoch 2009 – 2016. Ženatý, 4 deti. Žije v Bratislave.
Figeľ je vyše 30 rokov súčasťou slovenskej a európskej politiky. Bol hlavným bol Hlavným vyjednávačom pri vstupe Slovenska do Európskej únie a neskôr aj prvým slovenským eurokomisárom, ako predseda viedol KDH, pôsobil v slovenskej vláde aj v NR SR. V politike zdôrazňuje princíp spravodlivosti pre všetkých a spoločného dobra.
V relácii Téma okrem iného hovoril aj o tom,
– prečo malo mať KDH vlastného prezidentského kandidáta,
– o výzvach, ktoré dnes stoja pred konzervatívnymi a kresťanskými politikmi,
– ale aj o tom, čo nám Európska únia dala a čo vzala.
Záznam z diskusie o knihe Jána Figeľa Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky.
Pred desiatimi rokmi bol prijatý ústavný zákon, ktorý definoval manželstvo len ako zväzok muža a ženy. Presadenie tohto zákona bolo výsledkom politickej dohody medzi KDH a Smerom.
Politické pozadie prijatia tohto zákona opisuje vtedajší predseda Ján Figeľ vo svojej knihe Ochrana manželstva v Ústave SR. Diskusie k prezentácii knihy v bratislavskom divadle Teatro Colorato zorganizovala počas týždňa Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára spolu s Karpatskou platformou.
O tom, čo ústavná ochrana manželstva znamená, ako sa ju podarilo presadiť a či by takáto široká politická dohoda bola možná aj dnes, diskutoval bývalý šéf KDH Ján Figeľ, exminister kultúry a bývalý podpredseda Smeru Marek Maďarič s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom a exministrom spravodlivosti a súčasným podpredsedom KDH Viliamom Karasom.
Ktorý z poslancov Smeru za ústavný zákon nehlasoval? Aký nátlak proti zákonu robila americká ambasáda? A dokázalo by KDH aj dnes uzavrieť podobnú dohodu so Smerom, ktorý chce kresťanských demokratov „vykostiť“?
Pozrite si záznam z diskusie, ktorú moderovali Lenka Tkáčová z denníka Štandard a Jozef Majchrák z denníka Postoj.
Pripomína, že ľudia nevolia strany preto, aby im po pár dňoch od volieb odkázali, že idú na štyri roky do opozície.
Bratislava 7. októbra (TASR) – Vybrať sa hneď po voľbách do opozície je tá najľahšia možnosť, KDH by malo ísť ťažšou cestou dohody s parlamentnou väčšinou. Myslí si to bývalý predseda KDH Ján Figeľ. Preferovanejšia má byť podľa neho tá zostava, v ktorej dokáže KDH viac presadiť zo svojho programu a hodnôt. To však vyplynie až z aktívnych a profesionálnych rokovaní. Figeľ tiež pre TASR pripomenul, že hnutie Novembra ´89 je pri obnove krajiny potrebné, aby sa demokracia, sloboda a právny štát u nás upevňovali.
Figeľ odporúča KDH, aby sa nevybralo ľahšou a pohodlnejšou cestou, ale aby hľadalo to, čo potrebuje Slovensko, nie zvolení poslanci. “Ťažšou cestou než opozícia je dnes rozumná dohoda s výslednou parlamentnou väčšinou na programe, ktorý Slovensku pomôže k dvom kľúčovým cieľom a potrebám – k účinnej spravodlivosti pre všetkých a k všestrannému rozvoju,” skonštatoval pre TASR Figeľ, ktorý viedol kresťanských demokratov v rokoch 2009 až 2016.
Pripomína, že ľudia nevolia strany preto, aby im po pár dňoch od volieb odkázali, že idú na štyri roky do opozície. “Odporúčal by som KDH rokovať o podmienkach a programe s možnými alternatívami budúcej vládnej koalície. Slovensku a jeho politickému vývoju tým KDH pomôže viac,” doplnil s tým, že definitívne rozhodnutie prichádza až po rokovaniach.
Figeľ tiež pripomenul, že so Smerom-SD počas vlády Ivety Radičovej zažil “tvrdý politický stret” pre rušenie diaľničných PPP projektov. Spomína však aj serióznu dohodu na doplnení Ústavy SR o definíciu a ochranu manželstva a zmeny v justícii. “Aj potrebný ekonomický konflikt, aj novelizácia ústavy boli na prospech občanov Slovenska. Na takýto prospech sa má primárne zamerať KDH aj dnes,” dodal.
Predsedníctvo KDH v piatok (6. 10.) potvrdilo odmietavý postoj hnutia k spoločnej vláde so Smerom-SD. V utorok (3. 10.) predseda hnutia Milan Majerský vyhlásil, že to zatiaľ vyzerá tak, že KDH mieri do opozície. V prípadnej štvorkoalícii s Hlasom-SD, SaS a Progresívnym Slovenskom by podľa neho boli v niektorých otázkach priepastné rozdiely medzi stranami.
Pred časom článok vydaný v Štandarde argumentoval, že naša politka potrebuje zmenu paradigmy. Predseda KDH Milan Majerský v ňom píše: „Potrebujeme zmenu paradigmy politického boja: chceme bojovať ZA riešenia dobré pre ľudí a spoločnosť, a nie PROTI zlým politikom a stranám.“
Orientácia slovenskej politiky viac na program, na programové zhody a odlišnosti nás odvedie od dnešnej personifikácie a mocenskej polarity, ktoré našu situáciu charakterizujú. Ani svet, ani Slovensko nie sú čierno-biele. Nie sú tu dve skupiny ľudí – dobrí a zlí. Pomyselná morálna hranica ide cez svedomie každého človeka. Každá vládna moc potrebuje vyvažovanie a účinnú kontrolu. Ovocím takéhoto nastavenia verejnej moci je pluralita názorov a riešení. Pluralita je silou spoločnosti, nie slabosťou. Pluralita obohacuje a problémy nevytvára, ale rieši.
V článku M. Majerského sa spomína aj moje meno v súvislosti s ústavným ukotvením definície, ochrany a podpory manželstva. Pred 10 rokmi som totiž ako líder KDH inicioval parlamentné rokovania a následne aj legislatívny návrh, ktorý podporilo rekordných 40 poslancov – spolupredkladateľov. KDH bolo v tom období podľa výsledkov volieb po 18 rokoch znovu v čele opozície. Vládnuci Smer-SD najprv rokovanie o ústavnom ukotvení ochrany manželstva odmietol.
Keď sa však so záujmom o dohodu na ústavných zmenách v justícii prihlásil vtedajší premiér Robert Fico ako kandidát na prezidenta, KDH rokovanie s odvahou prijalo. Zároveň sme s rozvahou prizvali na účasť aj ďalšie strany vtedajšej Ľudovej platformy (SDKÚ-DS, Most-Híd), zapojili odborníkov a informovali verejnosť o rokovaniach o manželstve a súdnictve. Pre zjednodušenie, tú druhú tému mnohí nazývali “deharabinizácia”.
Zmena Ústavy SR nebola ani o politickom kšefte, ani o príprave na spoločné vládnutie. Obidva legislatívne zámery malo KDH vo svojom programe. So Smerom-SD sa o dva roky spojili vo vládnej koalícii práve tí, ktorí od tejto ústavnej dohody s hlučnou kritikou KDH odskočili. Ak chce strana v menšinovom postavení politicky uspieť, musí mať odvahu, tvorivosť a vytrvalosť.
Opozičné postavenie nemá byť dôvodom na rezignáciu na program a potreby ľudí. Novela ústavy slúži od 1. septembra 2014 ako posilnenie základu pre Slovensko, aby v našej krajine bolo viac solidarity, súdržnosti a spravodlivosti. Viac informácií o tejto ústavnej zmene vrátane relevantných dokumentov, možno nájsť v publikácii O ochrane manželstva v Ústave SR.
KDH má v sebe hodnotový a programový základ, vďaka ktorému už opakovane pomohlo Slovensku zrealizovať svoje historické ciele a emancipačné túžby. V podstate boli tri: slobodný a demokratický právny štát, európska integrácia a bezpečnosť, a spravodlivé a rozvinuté Slovensko.
Prvý bol zápas s komunizmom, ktorý bol nevyhnutným východiskom pre dnešnú slobodu a demokratický právny štát. Bol to zápas trvajúci desaťročia. Kresťanský a občiansky disent bol vytrvalý a nenásilný. Aj preto sme mali “nežnú” revolúciu. Po úvodnom vzopätí verejnosti a rýchlom rozpade VPN ako hlavnej sily Novembra, KDH svojimi ľuďmi (premiérom sa stal Ján Čarnogurský) a odhodlaním stabilizovalo a kultivovalo prvotné obdobie transformácie Slovenska a Československa na ceste k slobode a demokracii.
Druhým, zásadným zámerom bolo dosiahnuť európske a bezpečné Slovensko. KDH bolo prvou silou, ktorá ústami predsedu už vo februári 1990 postulovala cieľ “európskej stoličky a hviezdičky pre Slovensko”. Pre niektorých to bola ilúzia, pre iných provokácia. Dosiahnutie tohto cieľa spolu s Českom, Maďarskom a Poľskom – teda s našimi susedmi – sa stalo pre hnutie kresťanských demokratov centrálnou úlohou.
V čase rastúcej izolácie Slovenska za premiéra V. Mečiara sme sa úspešne integrovali do medzinárodných politických štruktúr EUCD, EDU a EPP. Kresťanskí demokrati nominovali v r. 1998 premiéra vlády širokej koalície M. Dzurindu, ktorá nás do EÚ a NATO úspešne doviedla. Bol som v tomto procese prítomný po celé obdobie ako hlavný vyjednávač pre vstup do Európskej únie.
V novembri 2002 som ako vedúci delegácie slovenských poslancov predniesol prvý prejav na pôde Európskeho parlamentu za našu krajinu. Dva podpisy pod Prístupovou zmluvou do EÚ patria kresťanským demokratom – premiérovi M. Dzurindovi a mne. Následne som až do vstupu SR do EÚ viedol skupinu slovenských poslancov – pozorovateľov v EP. Od 1. mája 2004 sa Slovenská republika stala členským štátom EÚ, a ja som sa stal členom Európskej komisie vedenej R. Prodim.
Podobne som až do Pražského samitu NATO v novembri 2002 viedol prípravu na členstvo v Severoatlantickej aliancii ako spolupredseda Výboru vlády PRENAME (PREparation for NAto MEmbership). Procesy, výsledky, podmienky a súvislosti sú aj pre budúce generácie autenticky zachytené v odborných publikáciách. Dôstojné a bezpečné postavenie Slovenska v Európe bolo dosiahnuté vďaka úsiliu občanov a spoločnosti, ale aj ich zodpovednej politickej reprezentácie. KDH, ako aj hlavná sila SDK po dlhé roky zohrávali v týchto procesoch kľúčovú, historickú úlohu.
Naša vízia má od začiatku aj tretí rozmer. Je to cieľ spravodlivého a rozvinutého Slovenska. Spravodlivosť je základom pokoja a zdrojom pokoja. Prázdne heslá, moc odtrhnutá od pravdy, kriminalizácia oponentov, kovbojské praktiky ani marketing spravodlivosť neprinášajú.
Opakované výzvy na slušnosť po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v r. 2018 nepriniesli potrebné dlhodobé kvalitatívne zmeny. Slušnosť je málo, je to nízky cieľ. Slušnosť sa dá aj zahrať, môže byť maskou. No spravodlivosť je veľmi vážny a šľachetný cieľ. Lebo čo je spravodlivé, je aj slušné. Spravodlivosť má byť východiskom, cieľom a kritériom politiky, podobne ako dôstojnosť človeka. A to spravodlivosť pre všetkých a pre každého – pre poctivých, obyčajných ľudí i pre vrahov a zločincov.
Tam, kde je účinná spravodlivosť, fungujúci právny štát a kvalifikovaná, slúžiaca verejná správa, tam je logicky prítomný aj všestranný rozvoj, ktorý Slovensko tak očakáva – na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Aby sa u nás dobre žilo, oplatilo pracovať, podnikať, investovať. Aby verejné zdravie a kvalitné vzdelanie boli dostupné pre všetkých. Vzhľadom na stav rezortov a sektorových politík prejavuje veľká časť spoločnosti nespokojnosť, výhrady a sklamanie. A to považujem za aktuálnu výzvu pre skúsené hnutie Novembra ’89, aby sa s plnou vážnosťou a zodpovednosťou pokúsilo ponúknuť vedenie a cestu pre spravodlivé a rozvinuté Slovensko.
Dňa 16. marca 2024 sa KDH schádza v Žiline na svojom sneme, ktorý je štatutárnym zhromaždením delegátov s právom voliť predsedu a vedenie, a prijať rozsiahlu novelu Stanov. Tridsaťštyri rokov presahuje tzv. Kristove roky. Je to vek pre potvrdenie zrelosti. Zrelosť slovenských parlamentných strán je nevyhnutným predpokladom pre zrelosť slovenskej politiky.
Vzhľadom na vývoj v Európe a jej okolí, na vojnu na Ukrajine a na stav našich vecí verejných, Slovensko potrebuje alternatívu rozumnej a zodpovednej politiky. Je to alternatíva voči súčasnej moci i voči nastupujúcemu progresivizmu. Bez KDH takáto alternatíva nevznikne. A či vznikne, to závisí od odhodlania a od vedenia, ktoré vzíde z blížiaceho sa snemu KDH.
Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.
