Tag: mier

  • Schumanov plán 2.0 pre trvalý mier v Európe

    Schumanov plán 2.0 pre trvalý mier v Európe

    Mier v Európe je potrebný a možný. Je základom stability, cieľom bezpečnosti a predpokladom prosperity. 9. mája 1950 vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman prišiel s plánom na vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele ako s ponukou pre porazené Nemecko a ďalšie krajiny. Bolo to prekvapenie pre mnohých. Niektorí to komentovali ako ilúziu či nereálny plán. Komunisti za to Schumana atakovali ako zradcu Francúzska.

    Prepojením výroby a obchodu komodít nevyhnutných pre ekonomiku a pre vedenie vojny sa presadil mierový záujem odvekých nepriateľov, ktorí si za trištvrte storočia od kancelára Bismarcka cez cisára Villiama II. až po Ríšskeho vodcu Hitlera opakovane vyhubili milióny vojakov a civilov. Za ďalších 75 rokov prerástlo toto spoločenstvo do 27- člennej Európskej únie s jednotným trhom, Schengenským systémom, spoločnou menou.

    Pred smrťou Schuman ako Otec Európy pripomínal, že „musíme vytvoriť Európu nielen v záujme slobodných národov, ale aj pre uvítanie národov z Východu, ktoré po uvoľnení z útlaku, ktorému sú vystavené, nás požiadajú o prijatie a o našu morálnu podporu“… Podobne zmýšľal aj K. Adenauer: „Zjednotená Európa bola snom niekoľkých, túžbou mnohých a stala sa nevyhnutnosťou pre všetkých.“

    Realitou však z viacerých príčin zostáva nedokončený proces vytvorenia mierovej Európy ako celku. Spoločný Európsky dom, o ktorom často hovoril R. Schuman a neskoršie M. Gorbačov, nebol dobudovaný. Znovu, už tri roky tu máme krvavú, tragickú vojnu, ktorú naplno zahájil vojenský útok Ruska na Ukrajinu vo februári 2022, ale korene má oveľa hlbšie. Ich vyjadrením je už vyše 10 rokov tzv. Druhá studená vojna. Pamätajme, že tri európske vojny v 20. storočí sa stali svetovými – Prvá, Druhá a Studená. Západ vyhral Studenú vojnu, ale nevyhral mier. Súčasnú vojnu v susedstve strednej Európy Ukrajina a Západ nevyhrávajú. Nesmierne škody a negatívne dôsledky narastajú každý deň. Mnohí komentátori a politici ju označujú za tzv. zástupnú vojnu medzi USA a RF, realizovanú na území Ukrajiny.

    Princípy Schumanovho plánu sa nevyčerpali. Sú ako korene, z ktorých žije strom i ľudské spoločenstvo. Korene – to nie je minulosť, to je súčasnosť a budúcnosť. Korene sú nevyhnutnosť. Z hlavných miest západnej Európy sa opakujú výzvy na zvýšenie zbrojenia, na rozsiahlejšie financovanie obrany. Zadlžené štáty a oslabené ekonomiky sa týmto neposilnia. Politikou zastrašovania možno vyhráme alebo aspoň remizujeme v Druhej studenej vojne, ale mier nezískame. A opakujem – mier je základom stability, cieľom bezpečnosti a predpokladom prosperity.

    Je nevyhnutné liečiť príčiny, nie symptómy konfliktu. Ak pred 75 rokmi mierový proces iniciovali pôvodní nepriatelia Francúzsko a Nemecko, dnes je to výzva pre dve vojensko-priemyselné a jadrové mocnosti v našom civilizačnom priestore. Rusko a USA sú už desaťročie v konfrontácii. Po výraznej zmene zahraničnej i vnútornej politiky v USA nástupom D. Trumpa a republikánskej väčšiny v Senáte i Snemovni Kongresu sú americké rozhodnutia rýchle, často prekvapivé, ale výrazne zamerané na skončenie vojny.

    Kde vidím teda cestu k mieru?  Zmena vzťahov začína dialógom, pokračuje  vzájomne výhodnou spoluprácou a smeruje ku kvalitatívnej zmene – k novému spoločenstvu národov. Tento dlhodobý zámer nie je o Trumpovi či Bidenovi, ani o Putinovi či Zelenskom. Lídri sú smrteľní, prichádzajú a odchádzajú, skôr alebo neskôr, ale istotne. Mier je v záujme národov, ktoré pretrvávajú a prežívajú aj vojnové útrapy a ľudské straty. Vo vojnách sa menia hranice. Ale najcennejší sú ľudia. Hodnota človeka presahuje materiálne rozmery. Preto je dôležité hľadať ukončenie bratovražedných operácií hľadaním novej kvality vzťahov, zameraných na dôstojnosť každej osoby, rodiny, národa a spoločenstva. Hlavný veliteľ Ukrajinskej armády Oleksander Syrskij má rodičov a brata žijúcich v Moskve. Sú Rusmi. Tento príklad hovorí boľavou rečou.

    Dialóg medzi USA a Ruskom by mal byť zameraný na rozhodujúce komodity a zdroje pre vedenie konfliktu a vojny – na energie, prírodné zdroje, informačné technológie, a ochranu duševného vlastníctva. Spojenie uvedených zdrojov a komodít a kľúčovej infraštruktúry do spoločných trhov by malo byť ponúknuté aj ďalším krajinám. Prepojí sa tým Aljaška s Kamčatkou cez Európu a cez strednú Áziu. História, blízke vzťahy a záujmy hovoria v prospech nového a pre svetový vývoj rozhodujúceho Spoločenstva severnej hemisféry. Vznikol by tak najväčší medzinárodný potenciál zameraný na mierovú spoluprácu. Bude to mať pozitívny vplyv na Blízky východ, Afriku a ďalšie regióny sveta. Takéto spoločenstvo prinesie nebývalý rozvoj zúčastnených štátov a ekonomík. Nie je to proti záujmom, pokračovaniu a lepšiemu fungovaniu EÚ. Súčasťou takejto kvalitatívnej zmeny hodnej ľudskejšieho 21. storočia je aj zdieľaná bezpečnostná architektúra, ktorá nevylučuje budúcu obrannú alianciu.

    Táto vízia zblíženia a spolupráce Západu a Východu bude dlhým procesom. Je v zhode s obrazom veľkého pápeža sv. Jána Pavla II. o Európe, ktorá dýcha oboma časťami pľúc – západnou i východnou. Dnes je západná oslabená etickým relativizmom a novými ideológiami a východná krváca bratovražedným konfliktom.

    Možno je takáto vízia v tejto chvíli ťažko uveriteľná, málo pravdepodobná, možno pre niektorých neprijateľná. Americký minister zahraničia Dean Acheson, s ktorým Schuman konzultoval svoj mierový plán deň pred jeho zverejnením, vo svojich pamätiach o tom napísal ako „o dych vyrážajúcom kroku k zjednoteniu západnej Európy, ktorý v prvej chvíli ani nedokázal pochopiť“. Dnes to už toto zjednotenie považujeme za samozrejmosť…

    V rámci takéhoto vývoja sa ľahšie a rýchlejšie nájde aj prijateľné riešenie pre mier na Ukrajine, pre návrat utečencov a pre dynamickú a úspešnú obnovu zničených území. Práve stredoeurópske krajiny, ktoré často boli bojovým poľom vo vojnách medzi mocnosťami, ktoré majú v pamäti inváziu a okupáciu, stratu slobody a nezávislosti, ale aj úspešnú demokratickú transformáciu a formovanie spoločnej Európy, by mali pritom zohrať aktívnu, konštruktívnu a tvorivú úlohu.

    Tvorivé a konštruktívne úsilie o mier musí prevýšiť doterajšie vojnové úsilie. Preto Západ potrebuje predovšetkým viac múdrosti a viac odvahy pre rozumnú a zodpovednú politiku, než len viac peňazí na muníciu a výzbroj.  Potrebujeme štátnikov, ktorí vidia veľký obraz a vidia do diaľky, na nasledujúce generácie. Čo sa týka budúcnosti, neodporúčam ani lacný optimizmus, ani temný pesimizmus, ale v prvom rade pevné odhodlanie. Mier, bezpečnosť a prosperita v našom civilizačnom priestore sú možné a sú dosiahnuteľné!

    Ján Figeľ

    7. 3. 2025, ISTROPOLIS SUMMIT v Bratislave

    Organizátor: MCC (Mathiac Corvinus Collegium) v partnerstve s Nadáciou NTPT a Spoločenstvom SLH

    Ján Figeľ je bývalý podpredseda vlády SR, viedol prístupové rokovania Slovenska do Európskej únie a prípravu na členstvo v NATO, vykonával mandáty komisára EÚ, bol Osobitným vyslancom pre slobodu náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, je zakladateľom EIT a predsedom Vedeckého výboru Nadácie Clementy pre štúdium Schumanovho dedičstva (www.janfigel.sk)

    https://www.teraz.sk/publicistika/analyza-j-figela-schumanov-plan-20/862500-clanok.html

    https://sita.sk/schumanov-plan-2-0-pre-trvaly-mier-v-europe-komentar

    https://www.postoj.sk/171887/schumanov-plan-20-pre-mier-veurope

    https://standard.sk/908581/schumanov-plan-2-0-pre-mier-v-europe-nove-spolocenstvo-zapadu-a-vychodu

  • Čo robil Figeľ na úrade vlády | Bývalý šéf KDH hovoril Gedrovi o mierovej iniciatíve, hnutie na rokovaní nezastupoval

    Čo robil Figeľ na úrade vlády | Bývalý šéf KDH hovoril Gedrovi o mierovej iniciatíve, hnutie na rokovaní nezastupoval

    Na Ficovom úrade chcú rozprávať o hraniciach tolerancie voči iným názorom, vyrušujú ich však novinárske výstupy.

    Vedúci úradu vlády Juraj Gedra sa stretol s exšéfom KDH a bývalým eurokomisárom Jánom Figeľom. Informoval o tom na sociálnej sieti, neprezradil však cieľ stretnutia.

    „Hodnotová vojna, ktorú dnes vedú progresívci voči všetkému tradičnému, rokmi overenému, a ja poviem aj normálnemu, vytvára spojenectvá aj tam, kde by sme ich možno nečakali,“ napísal Gedra, ktorý naďalej čelí obvineniam v kauze počas tretej Ficovej vlády.

    Gedrova kauza spôsobila štátu v rokoch 2016 až 2020 škodu vo výške 29 miliónov eur. Proti obvineniu podal sťažnosť, ale generálna prokuratúra ju minulý týždeň zamietla.

    Figeľ nevidel prekážku v stretnutí s Gedrom ani napriek jeho obvineniam. „Rešpektujem ústavný princíp prezumpcie neviny a zákonom definované kompetencie. Inak sa nedá v demokratickom štáte fungovať,“ uviedol exšéf KDH pre Postoj.

    O prijatie na úrade vlády požiadal sám Ján Figeľ „ako občan, ktorý je verejne a medzinárodne činný“. Odmietol, že by na stretnutí zastupoval súčasné KDH. „Nie som členom žiadneho orgánu KDH už osem rokov, preto ho ani v ničom nezastupujem,“ uviedol.

    Aj hnutie poprelo, že by bol Figeľ rokoval na úrade vlády v mene KDH. „Ide výsostne o osobnú iniciatívu pána Figeľa,“ uviedla hovorkyňa Lenka Kovár. Figeľ je členom KDH a v tomto roku kandidoval za hnutie do europarlamentu z posledného miesta kandidátky.

    Figeľ prišiel informovať o mierovej iniciatíve

    Figeľ pre Postoj uviedol, že na úrad vlády prišiel v prvom rade informovať predsedu vlády o obsahu a vývoji mierovej iniciatívy, ktorej súčasťou je aj bývalý šéf KDH. Išlo o stretnutie vyšších predstaviteľov Ruska a Spojených štátov, čo zorganizovala súkromná britská nadácia Clementy.

    „Už desať rokov prebieha druhá studená vojna medzi Západom a Východom a v jej rámci aj tragická horúca vojna – agresia na Ukrajine. S podobne zmýšľajúcimi hľadám východiská k mieru,“ uviedol Figeľ.

    Bývalý eurokomisár tvrdí, že nás medzinárodné udalosti posúvajú do nebezpečných súvislostí. „Nepovažujem náš vývoj už roky za dobrý,“ komentoval.

    S vedúcim úradu vlády sa rozprávali aj o „celkovom vývoji na Slovensku“, pričom spomenuli aj vyjadrenia Richarda Sulíka o tom, že „dnešná slovenská politika je hnusná“. Dodal, že lamentovať nám nepomôže. „Treba rozumnejšie a zodpovednejšie konať. A s odvahou a s odhodlaním hľadať pre takúto cestu aj spoločenskú zhodu. S týmto presvedčením sa teda aj roky angažujem.“

    Bývalý šéf KDH, ktorý strane predsedal od septembra 2009 do marca 2016, prišiel na úrad vlády niekoľko mesiacov po tom, čo šéf Smeru Robert Fico vyhlásil, že chce politicky vykostiť KDH.

    „Frajerom na záver je nepochybne celé Kresťanskodemokratické hnutie. To sa nedá ani vymyslieť, čo táto strana stvára,“ hovoril vtedy Fico. Podľa Figeľa „vykosťovanie kohokoľvek nepatrí do politiky a do medziľudskej komunikácie“. Pripomenul tiež, že po tejto nevhodnej slovnej hrozbe prišiel atentát na premiéra z mája tohto roku.

    Figeľ počas návštevy úradu vlády premiéra nestretol. Pripomenul však, že po atentáte mu sprostredkoval osobný videopozdrav od kardinála Pietra Parolina, ktorý sa o Ficov stav zaujímal.

    Gedra mal pochybnosti, nakoniec si s Figeľom rozumel

    Vedúci úradu vlády očakával, že sa stretne „s človekom s iným názorom“, no podľa Gedru sa jeho pohľad s Figeľovým vnímaním „úplne zhodoval“.

    „Nie je mojou úlohou hodnotiť postoje iných, ale som rád, že moje argumenty boli prijaté,“ komentoval Figeľ, ktorý Gedrovi predniesol aj námety na posilnenie prílevu zahraničných investícií.

    Konkrétne spomenul, že by rád videl bližšiu spoluprácu Slovenska s Európskym inovačným a technologickým inštitútom. „Vedúci úradu vlády to prijal ako dôležitý podnet. Ja som o tom rokoval aj s premiérmi Hegerom a Ódorom, ale nikam a k ničomu to, žiaľ, neviedlo,“ zhodnotil Figeľ.

    Úrad vlády sa v poslednom období snaží rozprávať o hraniciach tolerancie voči iným názorom. V júni spustili kampaň „Rešpektujem iný názor“, ktorá mala vyslať jasný odkaz spoločnosti, politickej scéne, novinárom a ďalším verejne činným osobám. „Ak chceme hovoriť o spoločenskom zmieri, bez vzájomného rešpektu voči rôznym postojom a politickým názorom to nepôjde,“ povedal vtedy Gedra.

    Podľa Gedru sa rešpekt medzi ľuďmi za posledného tri a pol roka vytratil. Úrad vlády komunikoval napríklad aj s raperom Patrikom „Rytmusom“ Vrbovským, o ktorom uvažovali ako o ambasádorovi slobody slova. Nakoniec od tohto plánu upustili. Hudobník pred prezidentskými voľbami podporil Petra Pellegriniho, o ktorom sám Fico tvrdí, že bol kandidátom koalície a nie všetkých ľudí.

    Úrad vlády komentuje výstupy novinárov

    Gedra často hodnotí novinárske výstupy, k niektorým dokonca zvolal tlačové konferencie. Kritizoval napríklad humoristický podcast Denníka N Toto vystrihneme, kde politický marketér a stratég Adam Znášik, ktorý je spoluautorom podcastov, hovoril o Erikovi Kaliňákovi, Richardovi Glückovi a Jurajovi Gedrovi, že sú to „traja debili“.

    „Viete, že my sme teraz momentálne medzi dvoma mlynskými kameňmi? Medzi našimi voličmi a voličmi Denníka N, denníka nenávisti, lebo toto nie je žiadna kritika, toto nie je žiadny názor, toto je prasprostá arogantná povýšenecká nenávisť,“ vravel vtedy Gedra.

    Úrad vlády ostro zaútočil aj na projekt fiktívnych novín, ktoré pripravoval reportér Tomáš Forró. Písal v nich o simulovaných útokoch Ruska na Slovensko. Podľa Gedru to bolo neakceptovateľné, Forró pritom od začiatku uvádzal, že ide o priznanú fikciu.

    Tri týždne po atentáte na premiéra sa objavila občianska iniciatíva o „pokojnej nedeli bez politických diskusií“, ktorú zastrešuje Ján Figeľ. Tvrdí, že sa k nej pridali mnohé osobnosti verejného života vrátane umelcov, historikov, primátorov a biskupov.

    „Žiadne politicko-stranícke zmierenie nenastalo ani sa nedá očakávať. Upokojenie v rodinách, v národe a v spoločnosti skrz nedeľu bez politiky môže priniesť viac pokoja a sústredenia sa na podstatu našich vzťahov a zodpovednosti, na kultúru,“ uviedol Figeľ.

    „Slovenské nedele bez politiky – to je rozhodnutie, ktoré nevyžaduje zmenu ústavy ani zákonov, ani nové financie. Stačí dobrá vôľa troch koaličných lídrov alebo štyroch opozičných strán a zlozvyk prepierania špinavého politického prádla z celého týždňa v nedeľu sa skončí,“ doplnil s tým, že by bolo ideálne, ak by si to osvojila aj verejnoprávna STVR.

    Gedra je blízky Ficovi

    Fico o Gedrovom obvinení tvrdil, že je to „absolútny nezmysel“. Špeciálna prokuratúra ho podľa premiéra začala stíhať účelovo. Generálna prokuratúra teraz uznala, že špeciálna prokuratúra konala oprávnene.

    Gedru obvinili v kauze týkajúcej sa právnych služieb pre MH Manažment počas tretej Ficovej vlády. Obvineniu v kauze čelí aj známy advokát Radomír Bžán.

    Obvinenie prišlo počas posledných dní fungovania špeciálnej prokuratúry. Gedru podozrievajú z machinácií pri verejnom obstarávaní a z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súvislosti so štátnou akciovkou MH Manažment.

    Gedra je blízky spolupracovník Roberta Fica. Prípad sa týka škandálu s právnymi službami, za ktoré advokát Bžán za éry Smeru údajne dostal od štátu vyše 70 miliónov eur za vyhratý spor o elektráreň v Gabčíkove.

    Gedra bol v čase škandálu vo vedení MH Manažmentu, ktoré uzatváralo zmluvy.

    Ján Figeľ: Zo strany politikov je nekultúrne tlačiť sa v nedeľu ľuďom do obývačiek

    Kto inicioval stretnutie s vedúcim úradu vlády Jurajom Gedrom? Zastupovali ste na úrade vlády hlas súčasného KDH?

    O prijatie som požiadal ako občan, ktorý je verejne a medzinárodne činný. Nie som členom žiadneho orgánu KDH už osem rokov, preto ho ani v ničom nezastupujem. Len v mesiaci september mám rokovania v Maďarsku, Poľsku a plánované verejné vystúpenia v New Yorku a Paname. Preto spájať svoje medzinárodné úsilie s vlastnou domovinou je pre mňa logické.

    O čom všetkom ste sa rozprávali?

    Hlavným bodom boli informácie pre predsedu vlády o obsahu a vývoji mierovej iniciatívy, ktorá od jari prebieha v Ríme pod záštitou Vatikánu a bude pokračovať. V jej rámci komunikujeme aj s európskymi predstaviteľmi. Už 10 rokov prebieha druhá studená vojna medzi Západom a Východom a v jej rámci aj tragická horúca vojna – agresia na Ukrajine. S podobne zmýšľajúcimi hľadám východiská k mieru.

    Boli súčasťou rozhovoru aj návrhy o „pokojnej nedeli bez politických diskusií“?

    Táto občianska iniciatíva, ktorú podporujú mnohé osobnosti verejného života – umelci, historici, primátori, biskupi –, vznikla tri týždne po atentáte na premiéra Roberta Fica. Žiadne politicko-stranícke zmierenie nenastalo ani sa nedá očakávať. Upokojenie v rodinách, v národe a v spoločnosti skrz nedeľu bez politiky môže priniesť viac pokoja a sústredenia sa na podstatu našich vzťahov a zodpovednosti, na kultúru.

    Zisky médií nemôžu byť viac než pokoj, ktorý je dnes taký vzácny. Je priam negustiózne a nekultúrne zo strany politikov a mediálnych aktérov tlačiť sa v nedeľu ľuďom do obývačiek v čase sviatočného obeda. Okrem toho, aj ženy a muži v politike majú rodiny a právo na deň pokoja. Slovenské nedele bez politiky – to je rozhodnutie, ktoré nevyžaduje zmenu ústavy ani zákonov, ani nové financie.

    Stačí dobrá vôľa troch koaličných lídrov alebo štyroch opozičných strán a zlozvyk prepierania špinavého politického prádla z celého týždňa v nedeľu sa skončí. Ideálne by bolo aj kultúrne gesto od verejnoprávnej televízie ako protagonistu verejného záujmu. Na politiku stačí šesť dní do týždňa. To sú naše argumenty pre zastavenie viditeľného úpadku, tak uvidíme.

    Debatovali ste aj o KDH? Práve šéf strany Smer totiž pred časom vyhlásil, že KDH bude treba politicky vykostiť…

    Diskutovali sme o celkovom vývoji na Slovensku. Zarezonovalo čerstvé vyjadrenie R. Sulíka o tom, že dnešná slovenská politika je hnusná. Zhoda pri hodnotení stavu môže byť však parciálna, pretože korene tohto stavu vidíme rôzne. Nepovažujem náš vývoj už roky za dobrý, pričom medzinárodné udalosti nás posúvajú do nebezpečných súvislostí.

    Lamentovanie nám však nepomôže ani komentovanie nič nevyrieši. Treba rozumnejšie a zodpovednejšie konať. A s odvahou a s odhodlaním hľadať pre takúto cestu aj spoločenskú zhodu. S týmto presvedčením sa teda aj roky angažujem.

    Nie som komentátor výrokov premiéra. Hľadám to, čo ma inšpiruje a povzbudzuje v osobnom i spoločenskom živote. Vykosťovanie kohokoľvek nepatrí do politiky a do medziľudskej komunikácie. Pripomínam, že paradoxne po tejto nevhodnej slovnej hrozbe prišiel život ohrozujúci útok na premiéra. KDH, ktoré sme zakladali v zápase o slobodu, demokraciu a európske Slovensko, je tu od Novembra ’89 a je potrebné pre rozumnú a zodpovednú správu vecí verejných.

    Naozaj to bolo tak, ako napísal pán Gedra v statuse na sociálnej sieti, že ste sa „úplne zhodli“ na všetkých témach?

    Nie je mojou úlohou hodnotiť postoje iných, ale som rád, že moje argumenty boli prijaté. Predniesol som aj námety na posilnenie prílevu zahraničných investícií pre nové technológie, ale aj vo forme podpory pre malých a stredných investorov a podnikateľov, ktorí nemajú dnes dobré podmienky.

    Slovensko by mohlo rýchlejšie napredovať a rozvíjať svoj potenciál. Odpoveďou by mala byť silná podpora inovácií. Ako eurokomisár som zakladal EIT – Európsky inovačný a technologický inštitút, ktorý sa za 15 rokov stal najväčším inovačným ekosystémom na svete. Dnes som členom jeho riadiacej rady a rád by som pritiahol viac záujmu a spolupráce EIT aj na Slovensko. Vedúci úradu vlády to prijal ako dôležitý podnet. Ja som o tom rokoval aj s premiérmi Hegerom a Ódorom, ale nikam a k ničomu to, žiaľ, neviedlo. Podobne som trom ministrom zahraničných vecí – R. Káčerovi, M. Wlachovskému a J. Blanárovi – postupne ponúkal medzinárodnú diplomatickú iniciatívu na vyhlásenie Dňa ľudskej dôstojnosti na pôde OSN. Nikam to neviedlo, aspoň nateraz. Ale nájdu sa iní, ktorí pre to majú zmysel a odhodlanie. Uruguaj, Keňa a Gambia sa už verejne ohlásili s aktívnou podporou návrhu.

    Záleží mi na vlastnej domovine. Kiežby bola znovu úspešným príbehom! Pritom rozumné iniciatívy a potrebné inovácie môžu byť východiskom zo súčasných ekonomických, finančných a energetických problémov.

    Brali ste do úvahy aj to, že Juraj Gedra naďalej čelí obvineniam v kauze, ktorá spôsobila štátu v rokoch 2016 až 2020 škodu vo výške 29 miliónov eur? Nevnímali ste to ako prekážku v stretnutí?

    Rešpektujem ústavný princíp prezumpcie neviny a zákonom definované kompetencie. Inak sa nedá v demokratickom štáte fungovať.

    Stretli ste počas návštevy na úrade vlády aj premiéra Roberta Fica? Prehodili ste pár slov? Ak áno, o čom ste sa rozprávali?

    Premiéra som nestretol. Krátko po atentáte som mu sprostredkoval osobný videopozdrav od kardinála Pietra Parolina, s ktorým sa stretávam a ktorý sa úprimne zaujímal o dianie na Slovensku a o premiérov zdravotný stav.

    Keby som ho bol stretol, bol by som mu daroval knihu O ochrane manželstva v Ústave SR, ktorú som v jari vydal. Tak som ju daroval vedúcemu úradu vlády. Teraz v septembri je to presne 10 rokov, čo sa definícia a povinnosť štátu všestranne chrániť a podporovať dobro manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou dostali do našej ústavy. Pribudli k tomu vtedy aj potrebné zmeny v justícii. 

    KDH ten návrh ako líder opozície iniciovalo a Smer-SD sa po úvodnom odmietnutí pridal k podpore spolu s dohodnutými zmenami v justícii. Napriek prehre v prezidentských voľbách a napriek našim často tvrdým politickým zápasom Robert Fico dohodu v jari 2014 dodržal. Svedectvo toho obdobia a príbehu ústavného ukotvenia manželstva je cenné aj dnes. Treba na tom stavať účinnú prorodinnú politiku. To je najefektívnejšia, najvýhodnejšia sociálna politika.

    https://www.postoj.sk/162085/dnes-treba-vediet

  • Slovenský eurokomisár varuje pred veľkou vojnou v Európe! Vyzýva na nový mierový plán

    Slovenský eurokomisár varuje pred veľkou vojnou v Európe! Vyzýva na nový mierový plán

    Ján Figeľ (Zdroj: Topky/Ján Zemiar)

    WASHINGTON/BRATISLAVA – Tri vojny v Európe počas 20. storočia prerástli do tragických a dlhých globálnych konfliktov. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie vo východnej Európe však stále existuje a rastie. Preto je dôležité pracovať na druhom Schumanovom pláne, napísal v komentári pre The Washington Times prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.

    Po viac ako dvoch rokoch od ruskej invázie a vojny na Ukrajine neustále rastú straty a miera devastácie. Škody sú nevyčísliteľné, píše Figeľ s tým, že viac ako kedykoľvek predtým je počuť výzvy na komplexný, spravodlivý a udržateľný mier. Dodal, že rastie aj pravdepodobnosť veľkej vojny.

    “Ak nebudeme robiť nič alebo pokračovať v súčasnom vývoji, dostaneme sa do kontinuity so zlom 20. storočia,” napísal s odkazom na vojnu medzi Moskvou a Kyjevom, pričom Rusko označil za agresora, ktorý porušuje medzinárodné právo. Východisko pre súčasnú krízu vidí Figeľ v inšpirovaní sa bývalým francúzskym ministrom zahraničných vecí Robertom Schumanom. Ten v roku 1950 predostrel bojujúcim krajinám vrátane Nemecka a Talianska mierový plán. Dôležitú úlohu vtedy zohrali podľa bývalého eurokomisára aj západonemecký kancelár Konrad Adenauer, taliansky premiér Alcide De Gasperi a francúzsky diplomat Jean Monnet.

    Zdôraznil ich snahy o spravodlivé spoločenstvo rovných, ktoré vybuduje obnovu a prosperitu pre všetkých. Pôvodný Schumanov plán mal zamedziť vzniku novej vojny v zjednotenej Európe. Tento projekt sa stal pre zúčastnené krajiny realitou, ktorá existovala viac ako 70 rokov. V kontexte s vojnou na Ukrajine je však podľa Figeľa v súčasnosti potrebný podobný, no na súčasné podmienky prispôsobený plán na zastavenie vojny v Európe, ktorý by zároveň fungoval preventívne aj do budúcnosti.

    Spolupráca Moskvy a Washingtonu

    Poukázal na to, že spolupráca Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom víťazstva nad nacizmom a fašizmom v Európe. Rovnako aj zánik komunizmu a pád železnej opony sa dosiahol nenásilnými prostriedkami vrátane dialógu medzi Západom a Východom, medzi Washingtonom a Moskvou.

    Podľa Figeľa je dôležité nadviazať dialóg medzi zástupcami Spojených štátov, Ruskej federácie a Európskej únie, ktorý vychádza z týchto historických udalostí a skúseností. “Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročia konfrontácie, ale aj vytvoriť podmienky na nastolenie dlhodobého mieru v strednej a východnej Európe a Strednej Ázii,” myslí si prvý slovenský eurokomisár.

    Schumanov a Marshallov plán 2.0

    Figeľ je presvedčený, že je potrebné spolupracovať na “Schumanovom a Marshallovom pláne 2.0 s podobne zmýšľajúcimi v Európe, USA a Ázii”. Treba však podľa neho prizvať všetkých aktérov na budovanie tejto iniciatívy a tiež je potrebné dbať aj na obnovu zničených území, najmä na Ukrajine, a navrhnúť systém stability a následnej prosperity. Takéto spoločenstvo môže podľa Figeľa vychádzať zo spoločného trhu s energiou, prírodnými zdrojmi, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom. Na záver Figeľ naznačil, že takáto “spoločná bezpečnosť” by sa mala ponúknuť a zaručiť všetkým krajinám Severoatlantickej aliancie a bývalého Sovietskeho zväzu.

    https://www.topky.sk/cl/11/2804571/Slovensky-eurokomisar-varuje-pred-velkou-vojnou-v-Europe–Vyzyva-na-novy-mierovy-plan

  • Na dosiahnutie mieru je potrebný Schumanov, Marshallov plán 2.0

    Na dosiahnutie mieru je potrebný Schumanov, Marshallov plán 2.0

    Po viac ako dvoch rokoch od ruskej invázie a vojny na Ukrajine neustále rastú straty a miera devastácie.

    Washington/Bratislava 12. júla (TASR) – Tri vojny v Európe počas 20. storočia prerástli do tragických a dlhých globálnych konfliktov. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie vo východnej Európe však stále existuje a rastie. Preto je dôležité pracovať na druhom Schumanovom pláne, napísal v komentári pre The Washington Times prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.

    Po viac ako dvoch rokoch od ruskej invázie a vojny na Ukrajine neustále rastú straty a miera devastácie. Škody sú nevyčísliteľné, píše Figeľ s tým, že viac ako kedykoľvek predtým je počuť výzvy na komplexný, spravodlivý a udržateľný mier. Dodal, že rastie aj pravdepodobnosť veľkej vojny.

    “Ak nebudeme robiť nič alebo pokračovať v súčasnom vývoji, dostaneme sa do kontinuity so zlom 20. storočia,” napísal s odkazom na vojnu medzi Moskvou a Kyjevom, pričom Rusko označil za agresora, ktorý porušuje medzinárodné právo.

    Východisko pre súčasnú krízu vidí Figeľ v inšpirovaní sa bývalým francúzskym ministrom zahraničných vecí Robertom Schumanom. Ten v roku 1950 predostrel bojujúcim krajinám vrátane Nemecka a Talianska mierový plán. Dôležitú úlohu vtedy zohrali podľa bývalého eurokomisára aj západonemecký kancelár Konrad Adenauer, taliansky premiér Alcide De Gasperi a francúzsky diplomat Jean Monnet.

    Zdôraznil ich snahy o spravodlivé spoločenstvo rovných, ktoré vybuduje obnovu a prosperitu pre všetkých. Pôvodný Schumanov plán mal zamedziť vzniku novej vojny v zjednotenej Európe. Tento projekt sa stal pre zúčastnené krajiny realitou, ktorá existovala viac ako 70 rokov.

    V kontexte s vojnou na Ukrajine je však podľa Figeľa v súčasnosti potrebný podobný, no na súčasné podmienky prispôsobený plán na zastavenie vojny v Európe, ktorý by zároveň fungoval preventívne aj do budúcnosti.

    Poukázal na to, že spolupráca Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom víťazstva nad nacizmom a fašizmom v Európe. Rovnako aj zánik komunizmu a pád železnej opony sa dosiahol nenásilnými prostriedkami vrátane dialógu medzi Západom a Východom, medzi Washingtonom a Moskvou.

    Podľa Figeľa je dôležité nadviazať dialóg medzi zástupcami Spojených štátov, Ruskej federácie a Európskej únie, ktorý vychádza z týchto historických udalostí a skúseností. “Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročia konfrontácie, ale aj vytvoriť podmienky na nastolenie dlhodobého mieru v strednej a východnej Európe a Strednej Ázii,” myslí si prvý slovenský eurokomisár.

    Figeľ je presvedčený, že je potrebné spolupracovať na “Schumanovom a Marshallovom pláne 2.0 s podobne zmýšľajúcimi v Európe, USA a Ázii”. Treba však podľa neho prizvať všetkých aktérov na budovanie tejto iniciatívy a tiež je potrebné dbať aj na obnovu zničených území, najmä na Ukrajine, a navrhnúť systém stability a následnej prosperity. Takéto spoločenstvo môže podľa Figeľa vychádzať zo spoločného trhu s energiou, prírodnými zdrojmi, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom.

    Na záver Figeľ naznačil, že takáto “spoločná bezpečnosť” by sa mala ponúknuť a zaručiť všetkým krajinám Severoatlantickej aliancie a bývalého Sovietskeho zväzu.

    https://www.teraz.sk/zahranicie/figelpre-dosiahnutie-mieru-je-potrebn/808378-clanok.html

  • Pre mier potrebujeme Schumanov a Marshallov plán 2.0

    Pre mier potrebujeme Schumanov a Marshallov plán 2.0

    Tri vojny v Európe v 20. storočí prerástli do tragických a dlhých globálnych konfliktov: prvá svetová vojna, druhá svetová vojna a studená vojna. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie konfliktu na východe Európy stále existuje a rastie.

    Rusko je agresorom porušujúcim platné medzinárodné právo. Za posledných 30 rokov sa východná Európa dostala do toku nevyriešených problémov. Rusko sa približuje k ďalšej globálnej veľmoci — Číne. Európske krajiny a Spojené štáty zostávajú jednotné, no platia aj vysokú vojnovú cenu.

    Po viac ako dvoch rokoch od ruskej invázie a vojny na Ukrajine krvavé straty a miera devastácie neustále rastú. Škody sú nesmerne — ľudské, morálne, kultúrne, ekonomické. Viditeľná je únava a apatia obyvateľstva. Viac ako kedykoľvek predtým možno počuť výzvy na komplexný, spravodlivý a udržateľný mier. Na druhej strane sa súvislosť veľkej vojny približuje. Jej pravdepodobnosť rastie.

    Ničnerobenie alebo súčasný vývoj by nás dostali do kontinuity so zlom 20. storočia. Vplyv škodlivých ideológií rastie. Konať v „bratskom duchu“ je osobnou povinnosťou každého z nás, najmä v čase prebiehajúcej bratovražednej vojny. K tejto povinnosti nás všetkých vyzýva článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.

    V rovnakom duchu v roku 1950 ponúkol znepriateleným národom Nemecka, Talianska a ďalších európskych krajín vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman bezprecedentný mierový plán. Lídri ako Schuman, západonemecký kancelár Konrad Adenauer, taliansky premiér Alcide De Gasperi a francúzsky diplomat Jean Monnet boli štátnici s rozumom a vierou, služobníci spravodlivosti pre všetkých, obrancovia ľudskej dôstojnosti a propagátori spoločného dobra.

    Výsledkom ich praktickej solidarity po druhej svetovej vojne bolo viac ako prímerie, upokojenie a deeskalácia – bola to spravodlivé, realistické a atraktívne spoločenstvo rovných budujúcich obnovu a postupnú prosperitu pre všetkých. Spoločenstvo bolo založené na zmierení, zmluvnom práve a spoločných inštitúciách.

    Pôvodný Schumanov plán bol o znemožnení novej vojny v zjednotenej Európe. Tento projekt sa pre zúčastnené krajiny stal realitou a existuje už viac ako 70 rokov. Dnes potrebujeme analogický a odlišný plán na zastavenie vojny v Európe a zabránenie akejkoľvek vojne v budúcnosti prostredníctvom rozumnej politiky a vzájomnej spolupráce. Premena konfrontácie na spoluprácu je v záujme národov a ich rozvoja. Vodcovia prichádzajú a odchádzajú, ale národy zostávajú. Pri konfrontácii tretie strany získavajú a rastú na dôležitosti.

    Spolupráca Východu a Západu, Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom víťazstva nad nacizmom a fašizmom v Európe. Rovnako aj zánik komunizmu a pád železnej opony bol dosiahnutý nenásilnými prostriedkami, vrátane dialógu medzi Západom a Východom, medzi Washingtonom a Moskvou. Zamatové víťazstvo nad krutým a násilným komunizmom bolo ovocím tohto porozumenia a spolupráce.

    Dnes mám tú česť predsedať súkromnej iniciatíve na vytvorenie nového dialógu medzi predstaviteľmi Spojených štátov, Ruskej federácie a Európskej únie, ktorý čerpá z týchto historických udalostí a skúseností. Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročia konfrontácie, ale aj vytvoriť podmienky na nastolenie dlhodobého mieru v strednej a východnej Európe a Strednej Ázii.

    Obojstranne výhodná spolupráca môže viesť k vytvoreniu veľkého spoločenstva od Anchorage na Aljaške po Vladivostok na Kamčatke v Rusku cez Európu a Strednú Áziu. Vojna v takomto spoločenstve sa môže stať nemožnou a nepredstaviteľnou, ako to bolo v prípade úspešného príbehu EÚ od roku 1950. Takáto veľká zóna bezpečnosti, spolupráce a prosperity na severnej pologuli by predstavovala bezprecedentnú a bezkonkurenčnú silu pre mier a stabilitu vo svete.

    Som hlboko presvedčený, že na Schumanovom a Marshallovom pláne 2.0 musíme spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi v Európe, USA a Ázii. Spoločný „dom Západ-Východ“ bude vybudovaný na pozvaní národov zo západu a východu do spoločnej bezpečnostnej architektúry so zdieľaným vlastníctvom.

    Takéto spoločné pozvanie musí zahŕňať obnovu zničených území, najmä na Ukrajine, a navrhnúť systém stability a následnej prosperity. Diskrétne prieskumy v rôznych centrách moci ukazujú povzbudivé reakcie. Vízia skorého mieru a zmierenia vrátane prechodnej spravodlivosti musí byť spojená so zdravou medzinárodnou architektúrou zaručujúcou bezpečnosť pre všetkých. Spoločenstvo praktickej solidarity môže prameniť zo spoločného trhu s energiou, prírodnými zdrojmi, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom (ako Európske spoločenstvo uhlia a ocele od roku 1950).

    Zdieľaná bezpečnosť by mala byť ponúknutá a garantovaná všetkým štátom NATO a bývalého Sovietskeho zväzu. Ako to urobili zakladatelia Európy, korene konfliktu musia byť odstránené a prevencia do budúcnosti spočíva v zdieľaní zdrojov a bezpečnosti.

    Spolu s Adenauerom je správne povedať, že „zjednotená Európa bola snom niekoľkých, túžbou mnohých a stala sa nevyhnutnosťou pre všetkých“. Inovácia podľa neho neprichádza z nových nápadov, ale zo schopnosti vidieť staré nápady v novom svetle.

    Schumanov plán z roku 1950 bol bezprecedentnou politickou inováciou. Pre mnohých Európanov to bola utópia, pre iných provokácia. Niektorí vo Francúzsku to považovali za zradu. Táto veľká a aktuálna inovácia podporovaná pevným odhodlaním zrelých národných lídrov sa ukázala ako skutočná a dôveryhodná cesta k mierovej, stabilnej a prosperujúcej Európe.

    Dnes si musíme znovu a rovnako pripomínať, že mier je potrebný a prospešný a že mier, bezpečnosť a prosperita pre všetkých sú možné. Mier si vyžaduje odvahu, vytrvalosť a konštruktívne úsilie. Som presvedčený, že takéto tvorivé a rastúce úsilie rovnako zmýšľajúcich ľudí v blízkej budúcnosti zvíťazí nad silami konfliktu, násilia a vojny. Čím skôr, tým lepšie.

    Článok uverejnil 11. júla 2024 denník The Washington Times ako op-ed.

    https://sita.sk/pre-mier-potrebujeme-schumanov-a-marshallov-plan-2-0-komentar

  • Mierové rokovania o Ukrajine vo Vatikáne? USA a Rusko chcú pokračovať

    Mierové rokovania o Ukrajine vo Vatikáne? USA a Rusko chcú pokračovať

    Ján Figeľ v pokračovaní rozhovoru o hľadaní mieru na Ukrajine, Schumanovom pláne pre východnú Európu a o tom, prečo je dôležité zastaviť zabíjanie.

    Ján Figeľ je dlhoročný slovenský politik. Počas výkonu funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí zodpovedal od roku 1998 ako hlavný vyjednávač za prístupové rokovania Slovenskej republiky do Európskej únie. Keď sa Slovensko 1. máj 2004 stalo členom EÚ, ako prvý Slovák vykonával funkciu komisára Európskej únie (2004-2009).

    V rokoch 2009 až 2016 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia. Medzitým bol v rokoch  2010 až 2012 zároveň ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a v rokoch 2012 až 2016 podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 2016 až 2019 bol osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ.

    Európa ako mierotvorca medzi jadrovými mocnosťami

    Nedávno prebehli eurovoľby, ako môže ich výsledok zmeniť postoj EÚ k vojne na Ukrajine? Mala by sa zmeniť podpora Ukrajiny zo strany Západu a USA?

    Podpora Ukrajiny v jej sebaoobrane je oprávnená a potrebná. Možno samozrejme diskutovať o miere podpory a jej spôsoboch, ale jej podpora je v súlade s morálkou, medzinárodným právom a aj našimi záujmami.

    Na druhej strane však vidím úlohu Európy ako tvorcu mieru, mala by sa usilovať o politické cesty k riešeniu, ktoré je možné a potrebné. Každá vojna raz skončí, ale ak skončí len vyčerpaním alebo zničením jednej strany, tzv. finálnym víťazstvom, pýtam sa ktorej strany a kedy to bude? A či tie obete medzitým nevnímame až príliš lacno.

    Primárna zodpovednosť je samozrejme na strane agresora, ktorým je Ruská federácia. Podieľam sa na súkromnej iniciatíve, ktorá so situáciou na východe Európy súvisí. Je sľubná preto, lebo vťahuje do dialógu hlavných aktérov.

    Na rokovaniach vo Švajčiarsku sa Rusko oficiálne nezúčastnilo…

    Ani tieto rokovania nepomôžu zastaviť vojnu, ak nevznikne dialóg a základné kroky smerom k Rusku. Na jednej strane je Rusko agresor, ale na druhej strane kroky k mieru vedú len cez totálne víťazstvo alebo cez dvojstranné rokovania. Nič také sa zatiaľ nečrtá, doterajšie iniciatívy to nepriniesli a preto by sme mali intenzívne hľadať politické a diplomatické riešenie. 

    Jeden zo zakladateľov Európskej únie, francúzsky politik Robert Schuman už vo svojej dobe ukazoval, že úsilie o mier musí byť aspoň také intenzívne, ako úsilie o vojnu. Je to tak matematicky povedané, ale vystihuje to podstatu, že cesta k mieru nie je rýchla, ľahká ani jednoduchá. Ale existuje. A čakať, že mier bude až potom, keď bude Putin porazený, môže byť veľmi drahou utópiou a ilúziou.

    Dlho trvajúcu vojnu si ani nechceme predstaviť, pretože to znamená každodenné straty na životoch a každodenné otrasné ničenie Ukrajiny. Porovnávanie, že s Hitlerom sa nerokovalo neobstojí, lebo každá vojna je iná. Zároveň lekcie z vojen v histórii hovoria, že mier je dôležitý nie pre lídrov, ale pre národy. Lídri sa menia, sú smrteľní tak ako my všetci, ale národy pretrvávajú a trpia. Osobitne na východe Európy bolo toho utrpenia neporovnateľne viac už od čias Lenina.

    Iniciatíva pápeža Františka

    Ste aktívny v iniciatíve, ktorú inicioval pápež František, kde prebehli rokovania medzi Ruskom a USA, čo v médiách takmer zaniklo. Ako to vyzeralo?

    Ide o súkromnú iniciatívu, ktorú dva roky pripravovala a rozvíjala Nadácia Clementy, ktorá pochádza z Veľkej Británie. Od začiatku vojny sa usilovala o dialóg a korekciu vzťahov medzi najväčšími mocnosťami nášho civilizačného okruhu – USA a Ruskom. Nie sú to obyčajné mocnosti ale jadrové. Bez zmeny ich vzťahu z konfrontácie na želanú spoluprácu ťažko očakávať skoré ukončenie vojny a mier na Ukrajine.

    Hovorím to s najväčšou možnou mierou realizmu, lebo aj mnohí politológovia a pozorovatelia označujú túto vojnu za zástupnú. Ak by USA Ukrajine nepomáhali, vojna by sa už dávno skončila. Ale to neznamená ani porazenectvo, ani zastavovanie pomoci, skôr realitu, pretože Rusko je mocnosť a dnes napreduje aj na fronte.

    Ja som bol prizvaný k tejto iniciatíve aj preto, že ma vo Vatikáne poznajú a spolupracoval som so zakladateľmi Nadácie Clementy, aby sme definovali možnú schumanovskú cestu pre východnú Európu. Schumanov plán vychádzal z osvedčených princípov, ktoré platia aj v tomto období, ale potrebuje aktualizáciu na dnešné pomery, ktoré sú iné ako pred 70 rokmi.

    Ani vtedy to nebolo ľahšie, pretože Francúzi a Nemci si vzájomne vyzabíjali milióny ľudí, dokonca opakovane. Takže hovoriť o dialógu a zmierení krátko po Druhej svetovej vojne bola pre mnohých ilúzia, pre iných zrada, pre ďalších slepá ulička.

    Pre mnohých to platí rovnako v prípade vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom…

    Napriek tomu a práve vďaka Schumanovým univerzálne platným princípom máme v zjednotenej Európe už 70 rokov mier. A tým aj stabilitu a prosperitu. To je bezprecedentný úspech. Originálne bol Schumanov plán zamýšľaný aj pre národy z východu. Robert Schuman a Konrad Adenauer o tom hovorili, že keď sa tie národy vymania z útlaku a zaklopú na dvere, mali by sme ako spoločenstvo byť pripravení prijať ich.

    Namiesto intenzívnej spolupráce však vtedy nastalo obdobie studenej vojny a dvoch Európ. Jedna sa integrovala, druhá ostala za plotom, už či na Balkáne alebo v sovietskej zóne. Nech to nie je sebaobviňovanie, ale podcenili sme vývoj.

    Napríklad Jeffrey Sachs, známy americký ekonóm, hovoril ako o chybe, že Poľsko po páde komunizmu dostalo pomoc, ale zároveň sa nepomáhalo Rusku a ďalším krajinám na východe, ktoré sa dostali do obrovských problémov, ekonomického úpadku, finančnej krízy, hyperinflácie, atď.

    Dopady nespolupráce a ľahostajnosti sú dnes evidentné, boľavé a mali by byť pre nás lekciou. Preto rokovania vo Vatikáne, ktoré sa v apríli otvorili, boli predovšetkým nadviazaním dialógu o možných oblastiach spolupráce medzi Ruskom a USA, pretože od týchto mocností najviac závisí.

    Ak sa nájde konvergencia záujmov v kontraste s dnešnou konfrontáciou, tak máme nádej na zmenu vývoja. Som o tom presvedčený, lebo poznám osvedčené princípy Schumanovho plánu a bol som na rokovaniach vo Vatikáne ako moderátor.

    Okno príležitosti 2024

    Aké sú výsledky rokovaní?

    Úspechom stretnutia z 13. apríla je v prvom rade, že vôbec bolo, že tam prišli relevantní ľudia z Moskvy a z Washingtonu. Po druhé, že bolo práve vo Vatikáne, ktorý má 2000-ročnú históriu, ale v tomto čase aj dôveryhodnosť v medzinárodnom prostredí. Pretože stretnúť sa dá hocikde, ale práve vo Vatikáne a s informovaním Svätého Otca a za účasti dôležitých aktérov – to je výraz dôveryhodnosti.

    Po tretie vidím úspech v tom, že je záujem o pokračovanie, že to nebolo jednorazové a dosť. Pripravujeme obsah a súvislosti na ďalšie rokovanie v júli. Po štvrté vidím, že je záujem zo strany mocných o väčšiu víziu a konkrétne projekty na tej ceste.

    To je silné, tento rok je také okno príležitostí. Ak by sme ho nestihli využiť, mám obavy, že zmeškáme oveľa viac. Tento rok sa rozhoduje v dôležitých centrálach aktérov, ktorí sú pri stole. Jedna strana je Rusko, kde prezident Putin bol potvrdený na 5 rokov s väčšou podporou ako pred vojnou. Môže sa nám to páčiť a nemusí, ale je to fakt.

    Druhá dôležitá vec, že teraz boli európske voľby, z ktorých vzíde reprezentácia na 5 rokov. Je dôležité, aby bola rozumná, zodpovedná,; uvidíme, ale sme pri tom. Po tretie, budú voľby v USA, z ktorých vzíde kongres a prezident, tretina senátu. To je veľmi dôležitá zlomová doba pre USA, pretože krajina je veľmi polarizovaná, prechádza ostrými vnútornými spormi.

    Zároveň sa tam evidentne mení pohľad na vojnu na Ukrajine. Len oneskorene a s veľkými ťažkosťami bola odsúhlasená pomoc pre Ukrajinu vo výške 60 mld. dolárov. Vojna má dopady aj na USA. Prináša to aj zisky v zbrojnom priemysle. Ale to nie je celkový záujem USA.

    Takže to okno príležitostí a udalostí nás vťahuje do úsilia, ktoré je už naštartované. Vatikán je jeho súčasťou, som veľmi rád. Záujem o dialóg je reálny a Slovensko tomu môže napomáhať aspoň na občianskej úrovni.

    Čo môže Slovensko urobiť pre ukončenie tejto hroznej vojny?

    O vývoj je stále záujem a situáciu vidím tak stredoeurópsky. Zo západnej Európy prichádzajú signály o účasti vojakov, najmä z Francúzska, ktoré nepovažujem za rozumné. Eskalácia vojny je však len opakovaním 20. storočia, veď svetové vojny vznikli v Európe.

    Ten model je známy, ak v tom budeme pokračovať, logika nepustí a je to logika vojny. Znamenalo by to jej prehlbovanie, eskaláciu do svetových alebo aspoň celoeurópskych rozmerov. Stredná Európa je na jednej strane rozmanitá, keď porovnáme postoje Poľska a Maďarska a medzitým Slovenska alebo V4 – je to rozporuplné.

    Je to však aktívny a angažovaný postoj v zmysle prežívania reality na hranici konfliktu. My sme krajiny, kde je najviac utečencov, kde je najviac pociťovaná vojna v susednej krajine. Sme krajiny, ktoré boli obeťou agresie a okupácie. Máme to v čerstvej pamäti, preto ten postsovietsky priestor poznáme lepšie ako krajiny západnej Európy.

    Preto si myslím, že empatické a realistické riešenie by mohlo prísť zo strednej Európy. Je to o rokovaní, diplomacii, hľadaní riešenia, ktoré potrebuje vojnou sužovaná východná Európa viac než pokračovanie konfliktu.

    Zároveň je to volanie po hľadaní dialógu. Nie že my jednostranne nadefinujeme a rozkážeme, čo majú robiť. Tak sa riešenie nenájde, treba ho hľadať v spolupráci, dialógu, konštruktívnom úsilí. Človek je tvor, ktorý dostal rozum, vôľu, ale aj schopnosti a jednou z nich je tvorivosť. Ďalšou je láska, ktorá ak sa prejaví, tieto ostatné dary využije na solidaritu a ľudskosť.

    Dedičstvo jednoty a mieru

    Na akej úrovni sa odohrávali rokovania?

    Na prvé rokovanie prišli ľudia, ktorí mali dôveru najvyššieho politického vedenia USA a Ruska – teda prezidentskej úrovne na jednej aj na druhej strane. Ak by to neboli relevantní ľudia, dialóg by nemal váhu a neprinášal by ani nádej na riešenie.

    Nemám oprávnenie hovoriť o menách, ani by som nepomohol vlastnému úsiliu. Skôr som chcel povedať, že relevancia rokovaní je potvrdená aj z Vatikánu, lebo Vatikán by nesúhlasil s nejakým prázdnym bezvýznamným stretávaním na svojej pôde. Rokovanie uviedol kardinál Peter Turkson z Afriky, veľmi vážený v Kúrii, lebo má na starosti pápežskú Akadémiu vied. Rokovanie bolo na pôde tejto akadémie.

    Účastníkom rokovaní bol blízky spolupracovník Svätého otca Arcibiskup Msgr. Bernard Ardura, zodpovedný za historický archív. Je však aj jedným z kompetentných v procese blahorečenia Schumana. Schumanovo meno súvisí s mierom a zjednotením, ktoré sa podarili v západnej Európe.

    Ak sa to podarilo v západnej časti Európy, ktorej sme už aktívnou súčasťou, tak sme zodpovední za to, aby sme zdieľali toto funkčné dedičstvo aj s tými, ktorí sú zatiaľ mimo. Zároveň je to osvedčená metóda, ktorej  ovocie vnímajú aj v Amerike. Hoci tam mnohí ledva rozumejú, ako funguje EÚ.

    Oni zrejme vnímajú Európsku úniu ako dosť neprehľadnú, najmä jej východnú časť…

    Americký minister zahraničných vecí kedysi napísal, že to, čo Schuman po vojne urobil, bolo dych vyrážajúce. Táto iniciatíva vtedy prevážila angloamerické riešenie, ktoré už bolo tiež rozpracované. Schuman s Adenauerom predbehli Američanov a Britov o jeden deň. Bolo mu jasné, že ak nevyužije to okno príležitosti 9. mája 1950, tak 10. mája sa už konala v Londýne angloamerická konferencia o budúcnosti Európy 5 rokov po vojne.

    To sú detaily histórie, ale sú dôležité pre nás, aby sme ich aplikovali v tejto dobe. Nie je dobre čakať na koniec vojny, či nahrádzať justíciu – že budeme hodnotiť a súdiť kohokoľvek vrátane Putina ako k tomu mnohí pristupujú. Naopak, pokúsme sa ukázať cestu dialógu, konvergencie a spolupráce medzi Ruskom a USA. Všetko ostatné príde potom, aj spravodlivosť.

    Ak sa tento proces nebude formovať a rozvíjať, alternatíva je len dnešný stav – pokračovanie vojny, počítanie strát a obavy, kde a ako sa to všetko skončí. Bol by som nerád, aby sme dopadli tak, že budeme len konštatovať, komentovať a kritizovať a celé generácie budú ďalej zomierať.

    Foto: Dominik Sepp

  • Korene konfliktu musia byť odstránené

    Korene konfliktu musia byť odstránené

    Ján Figeľ bol hlavným vyjednávačom o vstupe Slovenska do EÚ, neskôr prvým slovenským eurokomisárom. (Zdroj: Archív SME)

    Mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný.

    Dva roky som pracoval na príprave prvého stretnutia predstaviteľov z Moskvy a Washingtonu a moderoval ho. Uskutočnilo sa 13. apríla 2024 vo Vatikáne.

    Začal sa dôležitý dialóg, ktorý bude pokračovať. Podpora a dôvera Vatikánu je v tejto fáze kľúčová. Mierová iniciatíva a účasť v nej je v tejto fáze záležitosťou súkromnou.

     Po vyše dvoch rokoch od invázie Ruska a vojny na Ukrajine rastú krvavé straty na životoch a rozsiahla miera devastácie je viditeľná. Intenzita a dosah bojov zatiaľ eskalujú. Škody sú ľudské, morálne, kultúrne, hospodárske. Rastie únava, ba apatia obyvateľstva. Viac než predtým počuť volanie po zdravom, stabilnom a udržateľnom mieri.

    Kontinuita so zlom

     Tri vojny v Európe v 20. storočí eskalovali do podoby tragických a dlhých svetových konfliktov – prvá svetová vojna, druhá svetová a studená vojna. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie konfliktu na východe Európy stále existuje, ba rastie.

    Rusko je agresor, ktorý porušuje medzinárodné právo. Za uplynulých tridsať rokov sa celá východná Európa nachádza v toku neriešených problémov. Rusko sa posúva bližšie k totalitnej Číne. Európske krajiny a USA zatiaľ zostávajú zjednotené, ale tiež platia za vojnu nemalú cenu.

    Ničnerobenie, respektíve doterajší vývoj nás dostáva do kontinuity so zlom 20. storočia. Narastá vplyv škodlivých ideológií. Konanie „v duchu bratstva“ je osobitnou povinnosťou každého z nás práve v čase prebiehajúcej bratovražednej vojny. Vyzýva nás k tomu čl. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ktorá patrí k základným dokumentom OSN.

    Svätá stolica (Vatikán) má výnimočné skúsenosti a požíva dôveru mnohých strán ako hostiteľ úsilia o mier, zmierenie a vzájomne výhodnú perspektívu. Robert Schumann, Konrad Adenauer, Alcide De Gasperi, Jean Monnet boli štátnikmi s rozumom a vierou, služobníkmi spravodlivosti pre všetkých, obhajcovia ľudskej dôstojnosti a podporovatelia spoločného dobra. Výsledkom ich praktickej solidarity bolo viac než prímerie a deeskalácia – bolo ním férové, realistické a atraktívne spoločenstvo rovných upevňujúce prosperitu pre všetkých.

    Obrátenie konfrontácie na spoluprácu mocností je v záujme národov a ich vývoja. Lídri sa menia, národy pretrvávajú. Pri konfrontácii získavajú a mocensky narastajú tretie strany. Spolupráca Východu a Západu, Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom porážky nacizmu a fašizmu v Európe. Rovnako aj pád komunizmu bol dosiahnutý nenásilnou cestou s podporou dialógu medzi Východom a Západom, ich porozumenia a spolupráce.

    Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročie konfrontácie, ale vytvoriť predpoklady na zastavenie vojny na Ukrajine a na mier vo východnej Európe. Vzájomne výhodná spolupráca by dala podnet pre vznik veľkého spoločenstva od Anchorage na Aljaške až po Vladivostok na Kamčatke cez Európu a Strednú Áziu. Táto zóna bezpečnosti, spolupráce a prosperity na severnej pologuli by reprezentovala bezprecedentnú silu pre mier a stabilitu v celom svete.

    Spoločná bezpečnostná architektúra

     Dnes potrebujeme pracovať na Schumannovom a Marshallovom pláne č. 2. Spoločný dom by mal byť dokončený pozvaním národov Západu a Východu k spoločnej bezpečnostnej architektúre, obnove zničených území zvlášť na Ukrajine, k stabilite a systému prosperity.

     Prvé dôverné sondáže v rôznych krajinách ukazujú povzbudivé reakcie na tejto ceste. Vízia skorého mieru a zmierenia vrátane tranzitívnej spravodlivosti má byť spojená so zdravou medzinárodnou architektúrou, ktorá zaručí bezpečnosť pre všetkých. Spoločenstvo praktickej solidarity môže vychádzať zo spoločného trhu s energiami, surovinami, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom (ako Spoločenstvo pre uhlie a oceľ v roku 1950). Zdieľaná bezpečnosť by mala byť ponúknutá a zaručená medzi štátmi NATO a bývalého Sovietskeho zväzu. Tak ako to urobili zakladatelia zjednotenej Európy: korene konfliktu musia byť odstránené a riešenie konfliktnej minulosti spočíva v zdieľaní zdrojov a zodpovednosti za bezpečnosť.

    Adenauerovsky povedané, „zjednotená Európa bola snom niekoľkých, túžbou mnohých a stala sa nevyhnutnosťou pre všetkých“. Schumannova deklarácia – plán bol pre mnohých Európanov utópiou, pre niektorých Francúzov dokonca zradou. Aj dnes treba pripomínať, že mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný. Vyžaduje si odvahu, vytrvalosť a konštruktívne úsilie.

    Som presvedčený, že takéto tvorivé a rastúce úsilie podobne zmýšľajúcich ľudí v istej chvíli preváži nad silami konfliktu a vojny.

    https://komentare.sme.sk/c/23341984/korene-konfliktu-musia-byt-odstranene.html

  • Kto chce mier na Ukrajine? – Téma dňa na TA3

    Kto chce mier na Ukrajine? – Téma dňa na TA3

    Slovo mier už prestáva byť v EÚ tabu. Osvojuje si ho viacero politických strán, hovorí o ňom čoraz viac politikov. Napríklad český prezident Petr Pavel, ktorý najnovšie tvrdí, že treba zastaviť vojnu a začať vyjednávať. O téme sme sa rozprávali s Jánom Figeľom a Mariánom Kollárom. Samosprávy bilancovali. Nešlo len o peniaze, ale aj o legislatívu a pravidlá, ktoré im pripravil štát. Komunikuje vláda dostatočne so samosprávami? Opýtali sme sa Jozefa Božika.

    https://www.ta3.com/relacia/941633/kto-chce-mier-na-ukrajine-bilancia-miest-a-obci-slovenska

  • Mier a jednota v Európe sú prepojené

    Mier a jednota v Európe sú prepojené

    Májové výročia nie sú len príležitosťou pre úctu a spomienku. Sú aj pozvaním k účasti v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.

    Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Deň Európy (9. máj) nasledujú v kalendári po sebe. A hlavne, súvisia navzájom. Vzťah medzi dvoma dôležitými udalosťami a sviatkami súčasnej Európy nie je náhodný.

    Koniec II. svetovej vojny a víťazstvo nad nacizmom a fašizmom v Európe v roku 1945 vytvorilo podmienky pre zmierenie, obnovu a novú spoluprácu na kontinente. Vďaka prijatiu Schumanovho plánu v roku 1950 sa to na Západe aj podarilo.

    Schuman pracoval na svojom pláne pre reintegráciu Nemecka do rodiny slobodných národov od jesene 1949, kedy ho o to s dôverou požiadal americký minister zahraničných vecí Dean Acheson a pridal sa potom formálne aj britský kolega Ernest Bovin. Mali sa stretnúť na prerokovanie situácie a návrhov 10. mája v Londýne.

    Keby Schuman v úzkej spolupráci a dôvere s kancelárom Adenauerom nebol stihol termín, vývoj v Európe by sa zrejme odvíjal inak, v tradičnej anglo-americkej línii.

    Na francúzskou vládou 9. mája 1950 schválený plán o vytvorení nadnárodného spoločenstva pre uhlie a oceľ zareagovala nemecká vláda ešte v ten deň súhlasne. Plán bol otvorený aj pre ďalšie krajiny. Vo svojich pamätiach Adenauer napísal: „9. máj 1950 bol najkrajším dňom v mojom živote.“ Vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stala nemožnou. Zjednotenie šľachetných záujmov prinieslo dobré ovocie.

    Slovenský národ sa však zakrátko po skončení vojny spolu s ďalšími národmi strednej a východnej Európy ocitol v područí stalinského komunizmu a ideológie triedneho boja. Až pád totalitných režimov priniesol týmto národom príležitosť na pripojenie sa k spoločenstvu slobodných a demokratických krajín.

    Náš “návrat do Európy” znamenal vlastne zjednotenie kontinentu a trval 15 rokov, keď sa 1. mája 2004 zavŕšil vstupom do Európskej únie. A tak sme v plnom slova zmysle, nielen geograficky, „doma v Európe“. Nie sme turistami, návštevníkmi, či konzumentami, ale plnoprávnymi občanmi EÚ. Zrelý občan vie, že sloboda a domov sú výzvou k zodpovednosti, a že nárokovanie práv si vyžaduje aj plnenie povinností.

    Schumanova deklarácia pre zjednotenú Európu mohla zapustiť korene a prinášať ovocie mieru, stability a rozvoja iba v prostredí, ktoré odmieta totalitné ideológie, nenávisť a vojnovú konfrontáciu, ktoré si ctí slobodu a ľudské práva každého, ktoré je schopné skutočného zmierenia a rozumnej solidarity.

    Je dobré poznať vlastné dejiny a pripomínať si historické súvislosti, aby nám nezovšedneli obrovské obete, rozsiahle utrpenie a tvorivé úsilie predchádzajúcich generácií; aby sa formovalo vedomie dôležitosti princípov, na ktorých žije a funguje slobodné spoločenstvo. Aj vstup Slovenska do zjednotenej Európy prišiel až po skončení ďalšej vojny – studenej – a po osvojení si hodnôt a pravidiel, ktoré nás s takýmto spoločenstvom zbližujú a spájajú. Mier, sloboda, demokracia, právny štát, spoločná Európa – to nie sú samozrejmosti, nie sú raz a navždy dané konštanty. Vyžadujú si občiansku i spoločenskú zrelosť, angažovanosť a zodpovednosť.

    Slovenská vláda očakáva od EÚ sociálno-ekonomickú kohéziu, pritom svojou politikou dlhodobo prehlbuje domáce regionálne rozdiely. Slovensko málo investuje do vzdelávania, vedy a výskumu a do kvality inštitúcií. Čo si pod kvalitou inštitúcií predstaviť? Napríklad rozdeľovanie dotácií a eurofondov bez korupcie, nepredražené tendre a verejné obstarávania, dôveryhodne vedenú prokuratúru, ktorá účinne bojuje s mafiánmi a organizovaným zločinom, políciu, ktorá „pomáha a chráni“, nie šikanuje občanov, justíciu bez prepojení na zločin, ktorá je garantom spravodlivosti pre každého.

    Májové výročia nie sú len príležitosťou pre úctu a spomienku. Sú aj pozvaním k aktívnej účasti v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu. Sú príležitosťou odmietnuť extrémizmus, nacionalizmus a populizmus, ktoré sa tak viditeľne šíria v Európe i na Slovensku. Vedú ľudí a národy do slepej ekonomickej uličky a do politických konfliktov.

    Občania vo voľbách rozhodnú, či bude Európska únia smerovať k novým ideológiám, k oslabovaniu rodiny ako prirodzeného spoločenstva, k prehlbovaniu problémov a novému zadlžovaniu, alebo sa vydá na osvedčenú cestu, ktorú iniciovali kedysi Schuman a Adenauer a ich súputníci nielen pre Francúzsko a Nemecko, ale aj pre ďalšie demokratické národy. Je to cesta zvyšovania životnej úrovne cez zodpovednú sociálnu politiku a účinnú podporu rodín, cesta zdravého rastu ekonomiky, vyváženého rozvoja regiónov, vzdelanosti, účinnej spravodlivosti a tým aj celkovej perspektívy.

    https://dennikn.sk/1463524/mier-a-jednota-v-europe-su-prepojene/?cst=c490651db202cb8e478f0a367feaa05a6b88d231