Tag: náboženstvo

  • Náboženská sloboda chráni racionalitu, moralitu a spiritualitu človeka

    Náboženská sloboda chráni racionalitu, moralitu a spiritualitu človeka

    Od antického staroveku poznáme definíciu a cieľ spravodlivosti: Dať každému, čo mu patrí.

    Žiaľ, dnes sme na Slovensku ďaleko od tohoto cieľa, ba vzďaľujeme sa mu. A pritom na čele štátnej exekutívy poväčšine boli a sú právnici! Prijmime tento fakt ako výzvu k upevňovaniu právneho štátu a účinnejšej spravodlivosti pri uplatňovaní verejnej moci v našej domovine a ako volanie po skutočnom zmysle štúdia a aplikácie práva. Keď som bol mladý, nemali sme slobodný prístup k povolaniu a štúdiu, pretože pochádzam z rodiny, ktorá bola nekonformná s režimom. Právo a niektoré iné profesie boli vyhradené pre spoľahlivé osoby. Vážme si slobodnú voľbu povolania a štúdia ako výdobytok v zápase o slobodu, demokraciu, právny štát a európske Slovensko.

    Človeka najlepšie charakterizujú skutky, nie slová či nálepky

    Grécky filozof Celsus (2. stor. AD) charakterizoval právo takto: Ius est ars boni et aequi. Právo je umenie dobra a spravodlivosti. Jeho definícia bola zachovaná cez Justiniánovo dielo Digesta. Tomáš Akvinský sa o toto chápanie práva opieral. Celsus kritizoval ranokresťanské spoločenstvá z podrývania konzervatívnych hodnôt a tradícií, ktoré uznávala a udržiavala antická grécka kultúra. Cirkevný otec Origenes z Alexandrie (248 AD) napísal dielo Katá Kelsu – Contra Celsum na obhajobu kresťanov a ich štýlu života. Chcem týmto antickým príkladom obhajoby konzervativizmu upozorniť na škodlivosť nedefinovaných a dezinterpretovaných pojmov. Dávajme pozor na nálepky, aby nás nerozdeľovali v úsilí o dobro a spravodlivosť pre všetkých. Rád by som sa spýtal: Ježiš Kristus – určujúca osobnosť dejín, od ktorého historického zrodu počítame svoj osobný i spoločný letopočet, bol vo svojej dobe konzervatívec či liberál? Je najstaršia európska konzervatívna strana Conservative Party v Británii ešte vôbec konzervatívna? Je konzervatívne protipólom liberálneho? Je cennejšia sloboda či pravda?

    Pravda nás oslobodzuje. Pravda je v jadre spravodlivosti. Sloboda je ovocím pravdy, a je na pravde závislá. Život v klamstve a propagande je životom v neslobode. Strana SaS sídliaca v Liberálnom dome v Bratislave neobhajuje slobodu náboženstva, ani slobodu svedomia, teda typicky liberálne ciele. Jej súčasťou v parlamente je už opakovane OKS, podľa mena konzervatívna strana. Matovičova a Hegerova vláda boli považované za najkonzervatívnejšie v dejinách demokratického Slovenska. Vláda pritom vytvorila aj štátny Úrad pre ochranu náboženskej slobody! Pritom však za minulej vlády SR sme kvôli pandémii zatvárali kostoly najviac a najdlhšie v celom slobodnom svete…

    Veľký francúzsky fyzik a filozof Blaise Pascal zanechal po sebe poznámky, ktoré vyšli pod názvom Les Pensées. Píše v nich napríklad, že sme si urobili modlu z pravdy. Ale pravda bez lásky nie je Boh! Pascalovsky vyjadrené, pravda bez lásky neprináša dobro a spravodlivosť. Pozývam preto všetkých k  spoločnému a tvorivému úsiliu o pravdu a dobro medzi nami, namiesto upätého rozdeľovania ľudí a fragmentácie potrebného úsilia.

    Dôležitosť slobody náboženstva alebo viery – svedomie, osobné a kolektívne práva

    Uvedené je za normálnych pomerov liberálna agenda. Zdravo liberálne strany by mali presadzovať právo na výhradu vo svedomí či náboženskú slobodu. Nemáme také liberálne a občianske strany, žijeme v prevrátených časoch, kedy pojmy a slová menia svoj zmysel. Je to spoľahlivá cesta k nedorozumeniam, sporom a konfliktom. KDH vo svojej dobe s týmito pojmami neobchodovalo, ale ich aktívne presadzovalo a obhajovalo, a to tak v r. 2006 pri spore v druhej Dzurindovej vláde, ako aj v r. 2010 pri zostavovaní Radičovej vlády. Podobne, úspešné začlenenie definície, ochrany a podpory manželstva do Ústavy v r. 2014 po dohode medzi KDH a Smerom-SD nebolo žiadnym kšeftom, ale bolo odvážnym a spolu s „deharabinizáciou“ súdnictva dvojnásobným prínosom pre dobro národa a spoločnosti.

    Rád by som pripomenul štyri dôležité články zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN (1948):

    Článok 1 Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva.

    Článok 18 Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.

    Článok 19 Každý má právo na slobodu názoru a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje názory a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

    Článok 29  (1) Každý má povinnosť voči spoločenstvu; jedine v ňom môže slobodne a naplno rozvinúť svoju osobnosť.

    Náboženská sloboda je lakmusový test základných ľudských. Vyjadruje forum internumforum externum, teda vnútorný a vonkajší priestor človeka. Ak táto sloboda nie je rešpektovaná, nadväzujúce slobody a práva budú popierané určite (sloboda názoru, prejavu, médií, združovania, zhromažďovania, vlastníctva…). Aj podľa usporiadania ide o centrálne právo (čl. 18, 19), ktoré rezonuje s úvodným článkom celého katalógu. V USA je definované Prvým dodatkom Ústavy, a Američania ho zvyknú označovať za „Bohom dané právo“ (God given right). Keďže náboženská sloboda pokrýva dimenzie myslenia, svedomia a náboženstva, je dôležitá pre všetkých , pre ľudí od A po Z, od ateistov až po zoroastrijcov! Podľa správy Pew Research Center vo Washingtone 84% svetovej populácie sa hlási k náboženstvu. Pritom až 79% žije v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre vieru. Holandská charitatívna organizácia Open Doors uvádza, že až 350 mil. kresťanov zažíva prenasledovanie v súčasnom svete, čo je najviac zo všetkých vierovyznaní. Trpia však aj iné náboženské a etnické menšiny.  Formy útlaku začínajú pri netolerancii, pokračujú cez diskrimináciu až po prenasledovanie. Najhoršou formou, ktorá aj v 21. storočí existuje, je však genocída – zločin zločinov.

    Náboženská sloboda je atakovaná hlavne v totalitných a autokratických režimoch. Ale ani demokracie nie sú v tomto centrálnom práve imúnne voči porušovaniu, často hrubému.Nedávnym príkladom z nášho prostredia bolo zatváranie chrámov pre bohoslužby od konca r. 2020 kvôli ohrozeniu verejného zdravia vírusom COVID-19. Vláda k tomu siahla opakovane napriek Ústave, napriek Ústavnému zákonu v čase núdze a napriek Európskemu dohovoru o ľudských právach.  Paradoxne, v r. 2021 tá istá vládna koalícia založila dokonca Úrad na ochranu náboženskej slobody!  Slovenské kostoly boli pre veriacich najdlhšie zatvorené, v troch obdobiach. Pritom počas druhej vlny pandémie zomrelo na Slovensku najviac chorých per capita na svete.V tom čase som mal čerstvé medzinárodné skúsenosti ako historicky prvý Osobitný vyslanec pre slobodu náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19). Dať do protikladu náboženskú slobodu a verejné zdravie som považoval od začiatku za chybné východisko. Obmedzenia tejto citlivej slobody sú možné, ale podliehajú prísnym kritériám zákonnosti a nevyhnutnosti. Považoval som konanie Úradu verejného zdravotníctva splnomocneného Nariadením vlády za porušenie Ústavy SR (čl. 24) a EDĽP (čl. 9) z hľadiska legality, legitimity a proporcionality prijatých opatrení.

    Keďže v tejto veci právne kroky nekonali ani cirkevní štatutári, ani ústavní právnici, ani poslanci vládnej koalície či opozície, tak som sa rozhodol ozvať ako občan a obhajovať rešpektovanie náboženskej slobody v čase krízy aj u nás doma, na Slovensku. Vo viacerých demokratických krajinách prebiehali súdne spory, ktoré iniciovali biskupi, kňazi alebo laici ako občania (Belgicko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Škótsko, USA na úrovni viacerých jednotlivých štátov, …)

    Najprv som sa pokúsil riešiť situáciu vnútroštátne. Ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu som napísal listy s návrhom vhodných alternatívnych opatrení premiérovi a všetkým ministrom, dané na vedomie prezidentke a predsedovi NR SR. S prekvapením a sklamaním konštatujem, že mi na listy nikto neodpovedal. Politická a štátno-správna etika u nás klesla na minimum. Hovorím to kriticky, so skúsenosťou bývalého ministra a komisára EÚ. Primárna kultúra úradov má byť férová komunikácia s občanmi, firmami a inštitúciami, pričom jej cieľom je spoľahlivá služba ľuďom, ktorí za fungovanie štátu platia.

    Tak som následne podal dva podnety Generálnej prokuratúre SR, prvý individuálny a druhý kolektívny. Napriek pozitívnym uisteniam ich obsah týkajúci sa neprimeraného a nezákonného obmedzovania účasti veriacich na bohoslužbách nebol zakomponovaný do podnetu, ktorý GP v r. 2021 podal Ústavnému súdu SR. Keďže vnútroštátne som tým vyčerpal možnosti účinnej ochrany základných občianskych práv, rozhodol som sa využiť medzinárodné nástroje. Vzhľadom na medzinárodné skúsenosti a kontakty som sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Odbornú podporu mi poskytol JUDr. Martin Timcsák, a v neskoršom období aj známa organizácia na obranu slobody ADF International.

    Podnet, teda sťažnosť pre porušenie garantovaných práv podľa platného Dohovoru, som podal vo februári 2021 a doplnil v apríli 2021. Prvým dobrým signálom bolo zaregistrovanie podnetu v Štrasburgu. Má číslo 12131/21. V r. 2022 súd oficiálne zverejnil toto podanie na svojej webovej stránke. Ďalším povzbudením bol súhlas ESĽP daný tzv. tretím stranám ako účastníkom konania. Ide o ECLJ z Francúzska, Ordo Iuris z Poľska a Free University Tbilisi z Gruzínska. Všetky tri entity argumentujú v prospech uvedenej sťažnosti. Zo Slovenska sa nepridal nikto. Ide o prvý prijatý podnet vo veci obmedzovania náboženskej slobody v záujme ochrany verejného zdravia. Rozsudok bude záväzný pre SR a bude precedensom pre celý európsky kontinent. Po opakovaných dvoch kolách argumentácie z mojej strany a zo strany vlády SR zastúpenej ministerstvom spravodlivosti sa čaká na finálny verdikt. Ako sťažovateľ nepožadujem žiadne odškodnenie, ide mi o obhajobu a potvrdenie základného práva pre budúcnosť. Viac informácií je na www.janfigel.sk.

    Cieľ úsilia o základné slobody: Dôstojný život človeka

    Jestvuje silná a hlboká súvislosť medzi ľudskou dôstojnosťou a náboženskou slobodou. Nie náhodou II. Vatikánsky koncil Katolíckej cirkvi pomenoval svoj významný dokument o náboženskej slobode Dignitatis humanae (1965). Náboženská sloboda vyjadruje a chráni tri dimenzie človeka – racionalitu, moralitu, spiritualitu. Človek je viac, oveľa viac než len inteligentný živočích. V dôstojnosti sme si všetci rovní, kým v identite sme všetci odlišní. Taký je základný princíp tvorivosti, na rozdiel od kopírovania. Ľudská dôstojnosť je spoločný bod pre náboženských a sekulárnych humanistov.

    V našej dobe sa veľa hovorí o ľudských právach. Všetci chceme svoje práva, mnohí volajú po nových právach… Kultúra ľudských práv však má pamätať a všetkým pripomínať, že ony vyplývajú z dôstojnosti osoby. Ale z tej istej skutočnosti vyplývajú aj povinnosti osoby. Dve strany tvoria jednu mincu. Sú pozvaním k rovnováhe práv a povinností, slobody a zodpovednosti.  Sloboda bez zodpovednosti je deštruktívna, ba sebazničujúca. Toto poznanie je kľúčové pri výchove nových generácií, pretože strata slobody môže byť rýchlym, jednogeneračným procesom.

    Kultúra ľudskej dôstojnosti má antické korene. Stojí a napreduje na dvoch nohách, na dvoch princípoch: striebornom a zlatom etickom pravidle. Obidva sú rovnako dôležité, ako dve komory jedného srdca alebo dva laloky jedných pľúc. Strieborné pravidlo je základom reciprocity, vzájomnosti a spravodlivosti: Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám! A zlaté etické pravidlo je základom empatie, sympatie, solidarity a lásky: Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!

    Zlu sa v našej dobe veľmi darí, lebo má vplyvných a všade prítomných spojencov. Traja z nich sú ako súrodenci a sú v popredí: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú tu, ak nám je jedno čo sa deje relatívne ďaleko od nás, keď ani nechápeme, čo sa deje, a keď sa bojíme niečo povedať či napísať voči krivde a nespravodlivej moci. Ich veľmi potrebnou protiváhou sú spojenci dobra: angažovanosť, edukácia (výchova a vzdelávanie) a odvaha.

    Vďaka vzdelávaniu a odborným podujatiam sa formuje spoločenstvo odborníkov pre dobro a spravodlivosť, ktoré motivuje intelekt a vôľu a inšpiruje rozum a svedomie. Odhodlanie statočných a hodnotovo ukotvených ľudí je viac než pocity pesimizmu či optimizmu komentujúcich a lamentujúcich pozorovateľov. Je nádejou na tvorivú premenu človeka a spoločnosti. V čase krízy hodnôt, rastúceho násilia a vojny sú intenzívnejšie potrební noví štátnici a statoční právnici s víziou pokoja medzi ľuďmi a mieru medzi národmi, zdieľanej bezpečnosti a prosperity. Nájdu sa?

    Text odznelpri otvorení druhej Konzervatívnej právnickej konferencie SLH, 12. novembra 2024 na Univerzite Komenského v Bratislave.

    https://standard.sk/840836/nabozenska-sloboda-chrani-racionalitu-moralitu-a-spiritualitu-cloveka

  • Päť bodov o právach, povinnostiach a vzájomnosti

    Päť bodov o právach, povinnostiach a vzájomnosti

    Sme pozvaní žiť v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo pri hľadaní pravdy, pri práci pre spoločné dobro ľudí môžu poháňať našu civilizáciu vpred a nahor.

    Pokoj, shalom, salam, pax prajem všetkým účastníkom a rečníkom na dôležitom medzinárodnom samite Faith & Freedom v Panama City.

    Prečo je sloboda náboženstva alebo viery (SNV) dôležitá, prečo je ústredným ľudským právom, a prečo pre mier musíme viac rešpektovať ľudskú dôstojnosť a náboženskú slobodu?

    Mier je ovocím spravodlivosti. Jadro spravodlivosti je založené na dodržiavaní základných ľudských práv. Centrálne postavenie v sústave základných práv človeka má SNV. A východiskovým princípom ľudských práv je dôstojnosť každej osoby. Aby sa naša doba stala humánnejšou, musíme sa vrátiť k pôvodnému významu kľúčových dokumentov a definícií na túto tému.  V súčasnosti sa agendy ľudských práv zmocňujú rôzne skupiny reprezentujúce ideológie, násilný extrémizmus alebo etický relativizmus. Máme tiež tendenciu zabúdať alebo zanedbávať svoje ľudské povinnosti voči druhým a voči spoločnosti.  

    V piatich bodoch chcem hovoriť o právach, povinnostiach a vzájomnosti:   

    1., Medzi ľudskou dôstojnosťou všetkých a slobodou náboženského vyznania alebo viery (SNV) pre všetkých existuje silné a hlboké prepojenie. 

    Nasledujú tri základné zdroje, ktoré vyjadrujú prioritu ľudskej dôstojnosti – dva sekulárne dokumenty a dokument viery:

    a) Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)

    Preambula: „Keďže uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, …“

    Článok 1

    „Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Sú obdarené rozumom a svedomím a mali by sa k sebe správať v duchu bratstva.“

    b) Charta základných práv Európskej únie (2000) 

    Uznáva dôstojnosť ako prvú základnú hodnotu Únie a rešpektuje a chráni dôstojnosť v článku 1 hlavy 1.

    c) Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode Dignitatis Humanae (1965)

    „Koncil… vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj základ v samotnej dôstojnosti ľudskej osoby.“

    2., Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti je miestom stretnutia náboženských a sekulárnych humanistov. 

    Zbližovanie rôznych tradícií a koncepcií vedie od spoločného základu k spoločnému dobru. Židovsko-kresťanská tradícia uvádza, že človek je stvorený na podobu a obraz Boha. Karamah (v arabčine) má v islame koranické korene, keď anjeli sú žiadaní, aby sa poklonili pred Adamom.

    Dôstojnosť je najvyššia hodnosť, ktorú má každý človek, a preto presahuje celý materiálny svet. Každý človek je osobnosť: jedinečná bytosť s intelektuálnym, duchovným a materiálnym rozmerom. Len osoba môže mať práva a povinnosti. Osoba je vždy subjekt s rozumom, svedomím a slobodou.

    3., Práva nemôžu fungovať bez povinností.

    Mali by sme podporovať uvedomovanie si a rešpektovanie ľudských povinností. Kultúra ľudskej dôstojnosti spája dve staroveké etické pravidlá:

    Strieborné pravidlo: „Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe.“ To je základom spravodlivosti, vzájomnosti, tolerancie a rovnakého zaobchádzania. 

    Zlaté pravidlo: „Rob druhým to, čo chceš, aby robili tebe.“ To je zdrojom súcitu, prijatia, solidarity, dobročinnosti a lásky. 

    Dôstojnosť každého človeka predstavuje rovnováhu a vzájomnú závislosť práv a povinností, slobody a zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti nemôže prežiť. Moja dôstojnosť je výzvou pre moje povinnosti – ako otca, manžela, suseda, občana.

    4., Rovnaké občianstvo je plodom rovnakej dôstojnosti.

    Rovnaká dôstojnosť ako morálny princíp má sociálno-politický dôsledok: rovné, spravodlivé, inkluzívne, dôstojné občianstvo. 

    V dôstojnosti sme si všetci rovní. V identite sme všetci rôzni (ľudia minulosti, prítomnosti, budúcnosti). To nie je problém, to je princíp tvorivosti (v protiklade ku kopírovaniu alebo klonovaniu). 

    5., Dôstojnosť je najlepším námetom na učenie sa, ako spolu žiť, nielen spolu existovať. 

    Sme pozvaní žiť v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo pri hľadaní pravdy, pri práci pre spoločné dobro ľudí môžu poháňať našu civilizáciu vpred a nahor. Dôstojnosť je viac ako právo; je to skutočnosť, z ktorej sa práva odvodzujú. Dôstojnosť je každodenný proces učenia, prostredníctvom ktorého objavujeme, čo znamená byť človekom v každej situácii. Je to najlepšia trvalá lekcia o právach, povinnostiach a vzájomnosti.

    Prajem vám všetko najlepšie, plodné rokovania a úspešný samit v Paname.

    Odznelo na IV. Faith & Freedom Summit, v Panama City 24.-25. septembra 2024.

    https://standard.sk/801607/pat-bodov-o-pravach-povinnostiach-a-vzajomnosti

  • Náboženská sloboda je testom ostatných slobôd, uviedol Ján Figeľ pred americkými absolventmi

    Náboženská sloboda je testom ostatných slobôd, uviedol Ján Figeľ pred americkými absolventmi

    Ján Figeľ predniesol pred absolventmi HJ International Graduate School for Peace and Public Leadership v New York City prejav, v ktorom upozornil na nenahraditeľnosť a dôležitosť náboženskej slobody ako jedného zo základných kameňov demokratickej spoločnosti. Slovenský preklad prejavu priniesol denník Postoj.

    Figeľ na začiatku svojho prejavu spomínal na roky, ktoré strávil ako vôbec prvý osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie.

    „Počas štyroch náročných rokov som navštívil veľa krajín s cieľom podporiť slobodu nespravodlivo prenasledovaných, medzináboženský dialóg a zodpovednosť. Najväčším zadosťučinením mi bolo vidieť oslobodenie viacerých väzňov svedomia v Sudáne a Pakistane,“ uviedol bývalý vyslanec.

    Napriek tomu, že pri tejto práci videl množstvo utrpenia, zároveň bol aj svedkom „neochvejnej odvahy a nádeje“. Figeľ víta aj to, že po jeho vymenovaní za vyslanca viaceré európske krajiny vymenovali svojich osobitných vyslancov, veľvyslancov a splnomocnencov pre ochranu náboženskej slobody.

    Figeľ následne upozornil na nelichotivý stav náboženskej slobody vo svete. „Výskumné centrum Pew Research Center vo Washingtone DC zverejnilo údaj, že 84 % svetovej populácie sa hlási k nejakej forme náboženskej príslušnosti. Zároveň však 79 % svetovej populácie žije v krajinách, kde sa kladú veľké alebo veľmi veľké prekážky náboženskej slobode,“ uviedol.

    Obeťami vládneho útlaku, sociálneho nepriateľstva, násilného extrémizmu a terorizmu sú podľa jeho slov napríklad kresťania v Nigérii, Ujguri v Číne, Rohingovia v Mjanmarsku. Ohrozenie je však prítomné aj v niektorých demokratických krajinách, „napríklad v Japonsku, kde Združenie rodín pre svetový mier a zjednotenie čelí bolestivým tlakom“.

    Podľa Figeľa môže byť náboženská sloboda obmedzená z dôvodu nevyhnutného verejného záujmu, ale musia byť splnené tri podmienky – zákonnosť, legitimita a primeranosť.

    „Napríklad bolo správne alebo chybné uplatniť zo strany vlády rozsiahle obmedzenia na komunitné bohoslužby počas pandémie COVID-19? V slobodných a demokratických krajinách je potrebná kritická ostražitosť, aby sa v naradeniach vlády starostlivo rešpektovala aj náboženská sloboda,“ opísal tento princíp.

    Následne sa s poslucháčmi podelil o „tri dôležité posolstvá“: po prvé, právo na náboženskú slobodu je predpokladom pre iné práva, po druhé, náboženská sloboda vyžaduje zrelosť a zodpovednosť, a po tretie, náboženská sloboda je neoddeliteľná od ľudskej dôstojnosti.

    O prvej téze Figeľ uviedol, že medzinárodné právo definuje náboženskú slobodu spolu so slobodou myslenia a svedomia. Ide o jedno zo základných práv, ktoré určuje „osobné presvedčenie, životný štýl, základ kultúrneho a duchovného života, identitu a princíp príslušnosti k spoločenstvu podobne zmýšľajúcich“.

    Rozsah aktivít, ktoré náboženská sloboda zahŕňa, preto zaručuje, že sa na miere jej dodržiavania dá odhadnúť aj miera dodržiavania ostatných práv.

    O potrebe zrelosti a zodpovednosti Figeľ uviedol, že každá minca má dve strany – „slobodu a zodpovednosť, práva a povinnosti“. Aj integrácia stredoeurópskych národov do Európskej únie a NATO bola výsledkom zodpovednej slobody.

    Vo veci vzťahu náboženskej slobody a ľudskej dôstojnosti Figeľ uviedol, že ľudská dôstojnosť je bod stretnutia medzi náboženským a sekulárnym svetom. „Všetci sme odlišní v identite, ale všetci sme si rovní v dôstojnosti,“ uviedol.

    „Kultúra ľudskej dôstojnosti podľa mňa funguje na dvoch starobylých etických princípoch. Strieborný princíp etiky zdôrazňuje rovnosť, úctu a toleranciu. Hovorí: „Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám!“ Zlatý princíp etiky zdôrazňuje solidaritu a reciprocitu spravodlivosti a spoločného dobra. Hovorí: „Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!“ uviedol Figeľ.

    „Zlo je rozšírené, pretože má silných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ak sme nedbalí, ak nevieme alebo sa obávame niečo povedať alebo urobiť pre tých, čo sú bez hlasu a obhajoby, zlu sa darí,“ uzavrel Figeľ svoj prejav spolu s výzvou na podporu globálnych organizácií zastávajúcich sa náboženskej slobody.

  • Náboženská sloboda je lakmusovým testom všetkých ľudských práv

    Náboženská sloboda je lakmusovým testom všetkých ľudských práv

    V roku 2016 som sa stal vôbec prvým osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie. Bol to čas masového vraždenia príslušníkov náboženských a etnických menšín v Iraku a Sýrii zo strany teroristov a militantov ISIS.

    Počas štyroch náročných rokov som navštívil veľa krajín s cieľom podporiť slobodu nespravodlivo prenasledovaných, medzináboženský dialóg a zodpovednosť. Najväčším zadosťučinením mi bolo vidieť oslobodenie viacerých väzňov svedomia v Sudáne a Pakistane.

    Videl som veľa ľudského utrpenia, ale aj nedobytnú odvahu a nádej. Od roku 2016 veľa európskych krajín nasledovalo moju iniciačnú rolu nominovaním národných osobitných vyslancov, veľvyslancov a splnomocnencov. Tak sa sloboda náboženstva alebo viery stala viditeľnou a vitálnou časťou európskej a medzinárodnej spolupráce.

    Ak väčšine ľudí bude záležať na mieri, skutočne môžeme zažiť ľudskejšie a pokojnejšie 21. storočie.

    Ale aká je realita náboženskej slobody v 21. storočí? Výskumné centrum Pew Research Center vo Washingtone DC hlási, že 84 % svetovej populácie vyznáva nejakú formu náboženskej príslušnosti. Zároveň však 79 % svetovej populácie žije v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre náboženskú slobodu.

    Skrátka, stovky miliónov ľudí sa nemôžu tešiť náboženskej slobode. Môžeme to vidieť v rámci vládneho útlaku, sociálneho nepriateľstva, násilného extrémizmu a terorizmu. Príklady? Kresťania v Nigérii, Ujguri v Číne, Rohingovia v Myanmarsku.

    Náboženská sloboda je pod rastúcim tlakom aj v niektorých demokratických krajinách. Napríklad v Japonsku, kde Rodinná federácia pre svetový mier a zjednotenie čelí bolestivým tlakom.

    Náboženská sloboda môže byť obmedzená z dôvodu nevyhnutného verejného záujmu, ale iba v súlade s tromi podmienkami: zákonnosti, legitimity a primeranosti.

    Napríklad, bolo správne alebo chybné uplatniť zo strany vlády rozsiahle obmedzenia na komunitné bohoslužby počas pandémie COVID-19? Ostražitosť v slobodných a demokratických krajinách je kritická, aby vláda zákona a náboženská sloboda boli starostlivo rešpektované.

    Rád by som sa podelil o tri dôležité posolstvá:

    Právo na náboženskú slobodu je predpokladom pre iné práva

    Medzinárodné právo definuje náboženskú slobodu spolu so slobodou myslenia a svedomia. Je to veľmi ústredné ľudské právo určujúce osobné presvedčenie, životný štýl, základ kultúrneho a duchovného života, identitu a princíp príslušnosti k spoločenstvu podobne zmýšľajúcich.

    Právo na slobodu náboženstva alebo viery je tiež veľmi komplexným právom, keďže sa týka ich vyučovania, praktizovania, bohoslužby a dodržiavania v súkromí alebo vo verejnom živote, individuálne alebo v komunite, pre veriacich i neveriacich.

    Preto sa dá povedať, že toto právo je lakmusovým testom všetkých ľudských práv. Právo na slobodu náboženstva alebo viery reprezentuje trojjediný rozmer osoby človeka: homo rationalis, homo moralis, homo religiosus. Naša racionalita, morálnosť a náboženskosť sú neoddeliteľné.

    Náboženská sloboda vyžaduje zrelosť a zodpovednosť

    Sloboda je krásna, ale krehká a zraniteľná dcéra, ktorá potrebuje byť blízko svojej múdrej a statočnej matky nazývanej Pravda. Sloboda bez pravdy neprežije a prestane existovať.

    Krízu možno interpretovať ako nedostatok zrelosti a absenciu rovnováhy. Každá platná minca má dve strany: slobodu a zodpovednosť, práva a povinnosti. Preto kedykoľvek som stretol náboženských predstaviteľov – veľkých imámov, veľkých ajatolláhov, rímskeho pápeža, koptského pápeža, tibetského dalajlámu, hlavných rabínov, patriarchov a biskupov –, vždy som hovoril o náboženskej sociálnej zodpovednosti.

    Integrácia stredoeurópskych národov do Európskej únie a NATO, do euroatlantického spoločenstva demokracií bolo výsledkom zodpovednej slobody.

    Náboženská sloboda je neoddeliteľná od ľudskej dôstojnosti

    Ak existuje bod stretnutia medzi náboženským a sekulárnym svetom, je ním ľudská dôstojnosť. Kvôli pravému pokoju medzi ľuďmi a národmi musíme ísť hlbšie: Všetci sme odlišní v identite, ale všetci sme si rovní v dôstojnosti.

    Kultúra ľudskej dôstojnosti podľa mňa funguje na dvoch starobylých etických princípoch. Strieborný princíp etiky zdôrazňuje rovnosť, úctu a toleranciu. Hovorí: „Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám!“

    Sloboda je krásna, ale krehká a zraniteľná dcéra, ktorá potrebuje byť blízko svojej múdrej a statočnej matky nazývanej Pravda.

    Zlatý princíp etiky zdôrazňuje solidaritu a reciprocitu spravodlivosti a spoločného dobra. Hovorí: „Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!“

    Vyzdvihnutie ľudskej dôstojnosti je také potrebné, že medzinárodní akademici, politickí a náboženskí lídri a experti prijali v roku 2018 Deklaráciu z Punta del Este (mesto na východnom pobreží v Uruguaji) o ľudskej dôstojnosti pre každého a všade (Punta del Este Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere). Tento živý dokument je otvorený pre signatárov z celého sveta.

    Zlo je rozšírené, pretože má silných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ak nedbáme, ak nevieme a ak sa obávame niečo povedať alebo urobiť pre tých, čo sú bez hlasu a obhajoby, zlu sa darí.

    Preto živme spojencov dobra: výchovu a vzdelávanie, činorodú angažovanosť a odvahu. Môžeme posilniť rastúce globálne hnutie za náboženskú slobodu, ako sú IRF Roundtables, IRF summit, G20 Interfaith Forum a Alianciu IRFBA.

    Prednáška Jána Figeľa odznela 27. mája 2023 pre absolventov HJ International Graduate School for Peace and Public Leadership v New York City. Skrátený text bol uverejnený v denníku The Washington Times.

    https://svetkrestanstva.postoj.sk/134493/nabozenska-sloboda-je-lakmusovym-testom-vsetkych-ludskych-prav

  • Eurokomisia čelí kritike za zrušenie pozície vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu

    Rozhodnutie Európskej komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej pranierujú politici aj náboženskí predstavitelia.

    Európska komisia (EK) sa rozhodla nepredĺžiť mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, ktorým bol Slovák Ján Figeľ.

    Svoje rozhodnutie zdôvodňuje v liste adresovanom International Religious Freedom Roundtable (Okrúhly stôl pre medzinárodnú náboženskú slobodu), ktorý zverejnila na svojej webovej stránke právnická organizácia Alliance Defending Freedom (ADF).

    „V tejto fáze sa komisárka Urpilainenová (zodpovedná za medzinárodné partnerstvo EÚ, pozn. red.) rozhodla, že na tento účel neustanoví osobitného vyslanca, a Komisia diskutuje o tom, ako najlepšie pokračovať v podpore uvedených cieľov,“ uviedla v liste Chiara Adamová, vedúca oddelenia EK pre rodovú rovnosť, ľudské práva a demokratickú správu vecí verejných.

    Zároveň uznala, že „na celom svete sa útočí na slobodu náboženského vyznania a presvedčenia“, preto je EÚ „odhodlaná podporovať túto základnú slobodu vo svojej zahraničnej činnosti vrátane zahraničných nástrojov“. Spomenula napríklad Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, ktorý financoval od roku 2007 projekty vo výške 30 miliónov eur.

    Ozývajú sa poslanci, biskupi aj rabín

    Rozhodnutie EK neobnoviť platnosť mandátu skritizovali politici z rôznych krajín. Rakúsky parlamentný výbor pre zahraničnú politiku minulý týždeň jednomyseľne schválil návrh uznesenia Rakúskej ľudovej strany a Zelených, ktorým vyzval federálnu vládu, aby „sa na európskej úrovni a v príslušných orgánoch snažila zabezpečiť, aby bola znovu obsadená funkcia osobitného zástupcu Európskej komisie pre slobodu náboženského vyznania a presvedčenia mimo Európskej únie“. O navrhovanom uznesení by mal rakúsky parlament rokovať tento týždeň v stredu.

    Podobne 135 členovia nemeckého Bundestagu z rôznych frakcií vyzvali, aby sa pokračovalo v práci osobitného zástupcu EÚ pre náboženskú slobodu. Požiadali nemeckú vládu, aby sa počas nemeckého predsedníctva v Rade EÚ zasadzovala za pokračovanie tejto pozície.

    To isté žiadajú aj poslanci združení v Medziskupine pre slobodu náboženského vyznania alebo viery a pre náboženskú toleranciu v Európskom parlamente: „Mandát pre osobitného vyslanca EÚ sa od decembra, keď Komisia von der Leyenovej začala svoju prácu, neobnovil. Potrebujeme viac náboženskej slobody na celom svete a musíme podporovať pozitívny vývoj v tejto oblasti. Apelujeme preto na predsedníčku Komisie, aby čo najskôr obnovila mandát osobitného vyslanca EÚ.“

    K tomu vyzýva aj arcibiskup nemeckého Bambergu Ludwig Schick. Eurokomisia má v tejto veci podľa neho „zaujať jasnú pozíciu a naďalej vysoko uprednostňovať ochranu náboženskej slobody na inštitucionálnej úrovni“. Rovnaký postoj deklaroval aj kardinál Jean-Claude Hollerich, predseda Komisie európskych biskupských konferencií (COMECE), či hlavný moskovský rabín Pinchas Goldschmidt, ktorý je predsedom Európskej rabínskej konferencie.

    Figeľa v úrade si pochvaľovali

    EÚ vyslala pozastavením tohto úradu zmiešané posolstvo a urobila krok zlým smerom, upozorňuje Adina Portaru z advokátskej organizácie ADF: „Vzhľadom na pozitívny vplyv pozície – modelu, ktorý sa teraz zavádza v mnohých krajinách po celom svete –, je ťažké pochopiť, prečo bola pozícia prerušená. Ľudia na celom svete sú kvôli svojej viere vylúčení, väznení, mučení a zabití. V čase rastúcich obmedzení slobody náboženského vyznania dúfame, že EÚ bude presadzovať toto základné právo inými prostriedkami.“

    Doterajší osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu Ján Figeľ pre Postoj povedal, že pokračovanie tejto pozície je dôležité pre prenasledovaných ľudí vo svete aj pre dôveryhodnosť samotnej EÚ.

    „Táto pozícia je významný príspevok pre mier a udržateľný rozvoj okolo Európy a tiež preventívne opatrenie voči možnej budúcej utečeneckej a migračnej vlne. Bolo veľmi povzbudivé vidieť, ako mnohé členské štáty EÚ nasledovali túto inšpiráciu a obdobne nominovali svojich vyslancov alebo predstaviteľov. Bolo to Dánsko, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Nemecko, Litva, Estónsko, Holandsko, Česká republika. Slovensko sa na to pripravuje tiež. Preto vnímam rastúcu potrebu, aby Únia bola v popredí a ponúkla koordináciu a spoluprácu v oblasti politiky a aktivít na podporu náboženskej slobody,“ vyhlásil Figeľ.

    Jeho práca podľa ADF a viacerých novinárov prispela k posilneniu EÚ ako „soft power“ pri podpore náboženskej slobody vo svete, keďže bývalý slovenský politik ako diplomat EÚ „dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov“.

    Za jeden z nich býva označované oslobodenie pakistanskej kresťanky Asie Bibiovej, ktorú odsúdili za rúhanie a čelila trestu smrti. Pakistanská kresťanka vtedy Figeľovi poďakovala za podporu.

    Vznik nového úradu osobitného vyslanca EÚ pre podporu náboženskej slobody alebo viery mimo EÚ ohlásil bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Stalo sa tak vo Vatikáne v roku 2016, kde sa zúčastnil odovzdávania európskej Ceny Karola Veľkého pre pápeža Františka.

    https://svetkrestanstva.postoj.sk/57806/eurokomisia-celi-kritike-za-zrusenie-pozicie-vyslanca-eu-pre-nabozensku-slobodu

  • Ján Figeľ: Mnohým „sekularistom“ prekáža, žeby sa inštitúcie EÚ mali systematicky zaoberať náboženstvom

    Ján Figeľ: Mnohým „sekularistom“ prekáža, žeby sa inštitúcie EÚ mali systematicky zaoberať náboženstvom

    S Ing. Jánom Figeľom, osobitným vyslancom Európskej únie (EÚ) pre podporu náboženskej slobody mimo krajín EÚ hovoríme o tom, čo jeho misia a poslanie zahŕňa, čo sa mu dosiaľ na tomto poste podarilo, aký je stav náboženskej slobody vo svete v súčasnosti. Hovoríme aj o pápežovej ceste do Spojených arabských emirátov a výsledkoch tejto cesty, o jeho angažovaní sa v prípade oslobodenia Asie Bibiovej, ale i prekonávaní ťažkej choroby a jeho vzťahu k jezuitom.

    Pán Figeľ, od 6. mája 2016 ste osobitným vyslancom Európskej únie (EÚ) pre podporu náboženskej slobody mimo krajín EÚ. Vedenie EU vám každoročne tento mandát predlžuje. A stalo sa tak aj nedávno, na ďalšie obdobie. Čo to pre vás znamená?

    Tento post vznikol ako reakcia na genocídu kresťanov, jezídov a iných menšín, páchaných teroristami z ISIS v Iraku a v Sýrii od roku 2014. Európsky parlament vyzval na vytvorenie postu stáleho Osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Takýto model by mal silné postavenie v systéme diplomacie EÚ, ale predpokladá konsenzus všetkých členských štátov. A to by bolo veľmi zložité dosiahnuť. Preto Junckerova komisia zvolila zjednodušené riešenie v podobe osobitného vyslanca vymenovaného v máji 2016 na obdobie jedného roka. Keďže s mojou prácou bola spokojnosť, bol tento mandát obnovovaný až doteraz. Bez dôvery by som takúto prácu nemohol vykonávať. Túto dôveru vyjadruje aj rezolúcia Európskeho parlamentu (EP), ktorú v januári podporilo 576 poslancov. Môj mandát však končí spolu s mandátom celej Komisie. O budúcnosti tejto úlohy rozhodne nová Európska komisia.

    Prezraďte, keďže ste prvým človekom EÚ na tomto poste a predtým táto funkcia neexistovala, čo všetko jej zriadeniu vlastne predchádzalo? Ako ste obhájili potrebu pozície osobitného vyslanca práve pre témy náboženskej slobody a jej podpory v krajinách mimo EU? Jednoduché to zrejme nebolo.

    Problémom náboženskej neslobody som sa venoval už v minulosti. Napríklad v roku 2008 som si na diaľku adoptoval rodinu žalárovaného kubánskeho disidenta Alfreda Battistu. Pomáhal som im a usiloval sa o jeho oslobodenie. Po siedmich rokoch väznenia a po dlhej hladovke mu hrozila smrť v žalári. V roku 2011 sa ho po apeloch na kubánsku vládu podarilo dostať na slobodu. V tom čase som sa tiež zasadil za prepustenie pastora Iousufa Nadarkhaniho v Iráne, ktorý bol za konverziu odsúdený na trest smrti. Podarilo sa to. Po prepuknutí masového vraždenia v Sýrii a v Iraku zo strany ISIS som apeloval na lídrov Európskej únie, aby sme konali aktívnejšie z hľadiska pomoci obetiam, ale aj proti zločincom páchajúcim genocídu. Napísal som vyše 70 listov lídrom, ako sú Merkelová, Juncker, Tusk, Schultz. Začiatkom marca 2015 som vystúpil na verejnom zhromaždení pred prezidentským palácom v Bratislave na podporu prenasledovaných kresťanov. Následne som ako podpred-seda NR SR spolu s arcibiskupom Babjakom pozval melchitského patriarchu Gregoriosa III. z Damašku na návštevu Slovenska, aby našej verejnosti vydal svedectvo o situácii v Sýrii. Som rád, že sa to v máji 2016 nakoniec v EÚ „pohlo“, ale netušil som, že sa to vráti ku mne ako pozvanie pracovať na tom naplno. Toto prebudenie v EÚ nebolo však dielom lobingu a rokovaní. Je to ovocie martýria – mučeníctva prenasledovaných.

    Ako reflektujete vaše cesty a ich závery samotnému vedeniu EÚ, jej vrcholným predstaviteľom? Sú to formy konkrétnych správ, návrhov?

    Za tri roky som vykonal mnoho ciest, zvlášť do krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, subsaharskej Afriky, južnej a juhovýchodnej Ázie. Z každej cesty podávam správu vybraným členom Európskej komisie a predstaviteľom diplomacie EÚ. Obsahom správy je opis situácie z hľadiska slobody náboženstva alebo viery, prehľad rokovaní s politickými, náboženskými a spoločenskými predstaviteľmi, ale aj návrh opatrení na zlepšenie situácie alebo posilnenie rozvoja. Vďaka tomu EÚ ako najväčší donor rozvojovej pomoci sa v týchto rokoch začala venovať aj projektom podpory medzináboženského a medzikultúrneho dialógu. V rámci odporúčaní sa usilujeme využiť nielen projekty, ale aj dvojstranné politické, obchodné a ekonomické dohody a nástroje. Zároveň sa usilujem rozvíjať spoluprácu s členskými štátmi EÚ a mimovládnymi organizáciami pri vzájomnej koordinácii a pomoci. Súčasťou zámerov je formovanie podpory a budovanie dôvery, aby sa podpora náboženskej slobody vo svete stala v EÚ permanentnou a účinnou politikou.

    Čím musí človek disponovať okrem kontaktov v diplomacii, aby mohol byť úspešný v takomto poslaní, ktoré si žiada aj odvahu, guráž a je náročné aj po zdravotnej stránke? Predsa len, prekonali ste vážne ochorenie a pri cestách po svete musíte odolávať zmenám klímy, gastronómie, nehovoriac o náročnosti rokovaní napríklad v oblasti Blízkeho východu.

    Agenda náboženskej slobody nie je bežná diplomacia. Vyžaduje si poznatky z histórie, kultúry, náboženskú gramotnosť a najmä empatiu a dôveru. Bez porozumenia a dôveryhodnosti človek nič nedosiahne, ba neprijmú ho s vážnosťou. Opakovane som sa presvedčil, aká dôležitá je empatia a trpezlivosť pre otvorenie nielen dverí, ale aj myslí a sŕdc u partnerov. Napríklad v Iraku ma vo februári 2017 prijali na vysokej úrovni nielen kresťania a Kurdi, ale aj šíti a sunniti. Prišiel som totiž počas vojnovej operácie v Mosule, čo znamenalo nielen odvahu, ale aj výraz solidarity s irackým ľudom. A po druhé, keď sa Západ rozhodoval pre vojenskú inváziu do Iraku v marci 2003, ako predseda Zahraničného výboru NR SR som nepodporil slovenskú vládu v účasti na tejto invázii. Čas a vývoj potvrdil správnosť zdržanlivého postoja. A dnes mi tento postoj pomáha v zložitých situáciách ako osobné svedectvo empatie s trpiacimi a zmyslu pre rešpektovanie medzinárodného práva.

    Účastníci jednej z konferenciií o ľudskej dôstojnosti, Univerzita v Oxforde, august 2018

    Často spomínate Roberta Schumanna (1886 – 1963), otca myšlienky EÚ. Máte svoj vzor v poslaní, ktoré plníte, alebo je ním práve on, hlboko veriaci muž, politik?

    Robert Schuman je u nás málo poznanou osobnosťou. Aj preto som sa ako hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do EÚ pousiloval v roku 2002 o vydanie jeho politického testamentu – knihy Pre Európu. Často sa k jeho odkazu vraciam, keď hľadám odpovede na výzvy súčasnosti. Jeho matka mu vštepila hlbokú vieru. Nechal sa inšpirovať Maritainom a Bergsonom. Z jeho postojov vyžaruje kresťanský personalizmus a integrálny humanizmus. Napriek tomu, či práve preto, bol vo vtedajšom francúzskom politickom prostredí tvrdo atakovaný. Ale jeho dielo, ktoré ho presiahlo a preslávilo, žije. ASchuman aj dnes inšpiruje.

    Čo považujete za najťažšie vo vašom poslaní?

    Bolestné je vnímať rozsah zla a intenzitu ľudskej zloby, ktorý sa spája s náboženskou slobodou vo svete. Zlo má vplyvných, všadeprítomných spojencov vo svete. Sú nimi ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Náboženská sloboda je jednoducho záležitosťou života a smrti. Zároveň ťaživé je vnímanie protikladných trendov o tom, že na jednej strane ide o civilizačné kritérium a základ ľudskej dôstojnosti, na druhej strane má táto oblasť veľa odporcov aj v samotnej EÚ. Mnohým sekularistom prekáža, žeby sa inštitúcie EÚ mali systematicky a dlhodobo zaoberať náboženskými právami a komunitami vo svete. Som presvedčený, že to je zásadná otázka pre charakter modernej spoločnosti, pre správne chápanie základných ľudských práv, a tým aj našu identitu a pre viac spravodlivosti a pokoja vo svete.

    Ako prijala vaša rodina vaše nové poslanie, keď ste opustili aktívnu politiku na Slovensku a prijali rozhodnutie pôsobiť na súčasnom poste?

    Rodina je pre mňa ako bezpečný a stabilný prístav pre cesty do náročných teritórií a vzťahov. V apríli 2016 som si začal hľadať prácu po marcových parlamentných voľbách, ktoré – dovolím si povedať – nedopadli dobre ani pre KDH, ani pre Slovensko. Keď na konci apríla prišlo od J. C. Junckera pozvanie robiť osobitného vyslanca EÚ, bol som prekvapený i povzbudený. Považovali sme toto pozvanie k dovtedy nejestvujúcej, bezprecedentnej úlohe za „Prozreteľnostné“. Aj rodina, zvlášť manželka Mária, v tom vidí posvätnosť slobody ľudskej osoby, dôležitosť pomoci prenasledovaným pre vieru a formovanie zjednotenej Európy v čase krízy.

    Máte pozvanie na Srí Lanku, ktorá sa nedávno nečakane stala miestom hrozivých atentátov na katolícke chrámy a ľudia sa tam stále boja o svoju bezpečnosť. Ako uviedol aj hovorca Konferencie biskupov M. Kramara, do chvíle atentátov bola táto krajina vnímaná ako pokojné miesto pre spolužitie niekoľkých náboženstiev. Čo by ste rád ako posolstvo ponúkli tamojším obyvateľom počas vašej návštevy?

    Islamisti vo veľkonočnom čase krvavo zaútočili na plné katolícke chrámy a hotely. Vyše 250 mŕtvych a 500 zranených malo byť pomstou za marcové vraždenie v dvoch mešitách v Christchurch na Novom Zélande. Odkaz – a nielen môj – je odmietnutie násilia a posilnenie bezpečnosti a spravodlivosti pre obyvateľov ostrova. Súčasťou toho musí byť stíhanie a trest pre teroristov. Vláda urobila viacero účinných krokov. Zatkla a súdi vysokých predstaviteľov bezpečnostných síl, ktorí zanedbali svoje povinnosti, keďže o príprave útokov mali vopred informácie z Indie. EÚ je pre Srí Lanku dôležitým partnerom. Únia tu má stálu delegáciu. Pokojné spolužitie rôznych náboženských komunít – budhistov, hinduistov, kresťanov, moslimov a ďalších – si zaslúži našu podporu. Je to aj v európskom záujme.

    Výrazne, hoci „potichu“ ste sa angažovali v prípade oslobodenia Asie Bibiovej v Pakistane, v prípade, ktorý svet zaujal. Prezraďte, ako vnímate osobnosť tejto ženy, ktorá si mnoho vytrpela? Čo podľa vašich poznatkov napokon –okrem modlitieb tisícok ľudí – napokon najviac pomohlo k jej oslobodeniu?

    Asia Bibiová mala byť prvou ženou popravenou v Pakistane za rúhanie. Celý svet citlivo vnímal tento príbeh. Stala sa čestnou občiankou Paríža. Aj keď pomaly a s problémami, súdnictvo v Pakistane funguje. Potvrdil to aj verdikt Najvyššieho súdu v prípade Asie Bibiovej, keď jej smrť požadovali dve nižšie súdne inštancie a v uliciach jej obesenie požadovali milióny ľudí. Problémom Pakistanu je násilný extrémizmus živený mullahmi na lokálnej úrovni, veľmi zlé zákony a nízka vymožiteľnosť práva. Po počiatočných odmietnutiach mojej návštevy som sa do Pakistanu opakovane dostal. Na všetkých úrovniach rokovaní v decembri 2017 a v máji 2018 som argumentoval dôležitosťou vlády zákona a spravodlivosti pre všetkých, poukazujúc na vleklý a medzinárodne sledovaný prípad Asie Bibiovej. Jedna z najmilitantnejších islamistických organizácií vydala po oslobodení Asie Bibiovej ostré vyhlásenie proti vláde, ktorá sa podľa nich „poddáva tlaku Európskej únie“. Vo vyhlásení citujú moje slová počas návštevy Pakistanu a spomínajú tiež pápeža Františka, ktorý prijal vo Vatikáne rodinu Asie Bibiovej. Rozhodujúcim pre zlom v tomto prípade bol dlhodobý medzinárodný, zvlášť európsky tlak na spravodlivý proces. Asia Bibiová je statočná matka a hrdá žena. Mohla sa vyhnúť trestu smrti a žalárovaniu, keby sa zriekla kresťanskej viery a konvertovala na islam. Jej viera je jednoduchá a pevná. Pre mňa je obdivuhodná jej pokora a pokojné znášanie utrpenia. Dnes žije v bezpečnej krajine, ale úklady fanatikov na jej život a rodinu sú snované naďalej.

    Záver prvej pracovnej cesty v Pakistane, Lahore, december 2017

    Cesta pápeža Františka do Spojených arabských emirátov bola pozoruhodným počinom, hoci naše médiá k nej boli strohé, akoby ani nevedeli, ako nato zareagovať. Pripomenula aj odvážny čin sv. Františka z Assisi, ktorý pred stovkami rokov navštívil sultána Sulejmana a ako ste uviedli, nie náhodou práve pápež, ktorý nosí meno František, navštívil arabský svet. Ako vnímate túto výnimočnú cestu Svätého Otca, jej závery? Čo považujete za to najdôležitejšie, čo sa možno nedá vidieť na pohľad, ale len čítať medzi riadkami?

    Pápežova návšteva na Arabskom polostrove bola skutočne prelomová a zanechala hlboké stopy. Bola nateraz vyvrcholením intenzívneho dialógu Vatikánu s duchovným a univerzitným centrom Al Ahzar v Káhire, ktoré vedie Veľký imám Al Tayyeb a ktoré je považované za vrcholnú autoritu sunnitského, teda väčšinového islamu. V Spojených arabských emirátoch vyrastá po návšteve Abrahámovský dom ako výraz bratstva medzi moslimami, kresťanmi a židmi. Prebieha tam rok tolerancie s podnetnými aktivitami. Kto iný, ak nie ohlasovatelia jedného Boha – Stvoriteľa, by mali o ňom svedčiť v duchu bratstva? Tento duch dnes absentuje v medzinárodných vzťahoch. A pritom sme k nemu pozývaní aj Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorá bola prijatá v roku 1948. Kresťania a moslimovia reprezentujú zhruba 55 % svetovej populácie. Ak väčšine ľudí bude záležať na ľudskejšom svete, máme nádej na pokojnejšie 21. storočie. Treba v tomto duchu pokračovať. Napriek zložitostiam a nedostatkom má uvedená deklarácia o ľudskom bratstve a mierovom spolužití veľký význam v súčasnom svete.

    Svätý Otec je jezuitom. Aj v našom čísle časopisu sa venujeme jezuitským témam. Je vám blízka jezuitská spiritualita, ktorá sa snaží Boha hľadať vo všetkom?

    Svätý Otec zviditeľňuje nielen jezuitskú spiritualitu, ale aj františkánsky príklad a ideály. Ako človek z Latinskej Ameriky zároveň prináša silný sociálny rozmer svojho pontifikátu. Preto je jeho pôsobenie iné oproti predchodcom a zároveň také aktuálne v našich časoch narastajúcich rozdielov vo svete, náboženského prenasledovania, šírenia nových ideológií a dehumanizácie ekonomických procesov. Ako kresťania veríme, že v Bohu žijeme, hýbeme sa a sme. To nám dáva silu pre službu Životu a zmysel pre kríž, ktorý je znamením pokory i víťazstva. Rád čítam posolstvá pápeža Františka, prehlbujú a rozširujú moje poznanie. Azároveň pozývajú na aktívne konanie v prospech slabých a prenasledovaných.

    So sv. Otcom Františkom, august 2018

    Aké ďalšie cesty vás ešte čakajú v tomto roku?

    Pripravujeme návštevu v Indonézii a Malajzii, kde v ostatných rokoch rastie islamský radikalizmus a prejavy násilia voči náboženským menšinám. Tiež ma čaká niekoľko vystúpení na druhom ministerskom summite na podporu náboženskej slobody vo Washingtone v USA. Ostatné už závisí od toho, ako s touto funkciou naloží od novembra nastupujúca nová Európska komisia.

    Na čo z toho, čo sa vám od roku 2016, odkedy zastávate súčasný post vyslanca EU, až dosiaľ podarilo, na čo ste najviac hrdý?

    Najväčším povzbudením v ďalšej práci a zároveň satisfakciou za vynaložené úsilie bolo oslobodenie Asie Bibiovej, ale aj deviatich väzňov svedomia v Sudáne. Boli to dve skupiny, jedna odsúdená pre kresťanské aktivity, druhá bola nepohodlná vládnucemu režimu. Petr Jašek, český aktivista, dostal doživotie a Ibrahimovi Mudawimu, sudánskemu obhajcovi ľudských práv, hrozil tiež doživotný trest. Nielenže sú všetci na slobode, ale vo väzbe je po rokoch samotný diktátor – zvrhnutý prezident Umar Bašír, ktorý je zodpovedný za množstvo utrpenia v Sudáne. Som rád narastajúcej dôvere okolo témy náboženskej slobody v EÚ. Som hrdý na akademickú iniciatívu vyjadrenú v Deklarácii o ľudskej dôstojnosti pre každého a všade (www.dignityforeveryone.org), ktorú početní signatári z celého sveta vydali v decembri 2018. Teší ma založenie Európskej akadémie náboženstva v Bologni. Ale zachrániť človeka a vrátiť mu slobodu, to je najcennejšie.

    Prekonali ste veľmi ťažké zdravotné obdobie, ťažkú chorobu. Ak môžete byť osobný, aké poznanie ste si z tohto obdobia odniesli pre ďalší život?

    Choroba je kríž, ktorý sa dá niesť, ak ho prijmeme. Ochorenie mi dalo poznanie a skúsenosť, akú som nemal. Nielen so sebou, ale aj s blízkymi a s okolím. Nielen fyzickú, ale aj duchovnú, za ktorú som osobitne vďačný. Spoznal som lepšie, kto sú moji priatelia. Keď je ťažko, priateľ vás neopustí; odídu tí, čo sa tak len tvárili. Mal som veľa známych a kolegov. Dnes môžem poradiť alebo pomôcť ľuďom s podobnou diagnózou, keďže sa na mňa mnohí obracajú. Na druhej strane stretávam trpiacich a prenasledovaných, ktorí majú oveľa ťažšie kríže. Choroba nás robí citlivejšími na bolesti druhých a je výzvou načierať hlbšie v duchovnom živote. Paradoxne, najväčšie výsledky v mojom úsilí prišli, keď som bol najslabší. Dnes lepšie chápem mnohé silné vyjadrenia sv. Pavla.

    Často cestujete do krajín, kde je náboženská sloboda obmedzovaná, kde vládne napätie namiesto pokoja, neistota. Za predstaviteľmi moslimských či pravoslávnych krajín prichádzate z Európy, o ktorej vládne mienka, že upustila od svojich kresťanských koreňov, že zabúda na svoje historické kresťanské dedičstvo. Ako vôbec ľudia v týchto krajinách vnímajú Európu, Európanov dnešných dní? Aké poznanie ste získali?

    Európa je vnímaná ako malý, ale vplyvný a príťažlivý kontinent. Nie všetci dostatočne rozlišujú, že Západ nie je jednoliaty, že Európa je iná ako Amerika. Ľahšie sa argumentuje tam, kde poznajú Európsku úniu ako spoločenstvo demokratických krajín. Usilujem sa práve toto rozlíšenie zdôrazňovať, lebo potvrdzuje, že jednota v rozmanitosti je možná, že sa dá žiť v mieri a preto aj v prosperite. Európska identita je bez kresťanského kultúrneho dedičstva nepredstaviteľná. Náboženská viera alebo presvedčenie patrí k identite človeka, rodiny, národa. Preto musí byť súčasťou základných slobôd a primerane patrí aj do verejného života spoločnosti. Náboženský život Európy zoslabol pod vplyvom rastúceho sekularizmu. Napriek tomu je dôležitou súčasťou vývoja kontinentu, zvlášť v postkomunistickej časti. Migračná a utečenecká kríza oživila otázky o identite a charaktere jednotlivých krajín. Kríza však môže byť príležitosťou pre obnovu historickej pamäti a hodnôt, na ktorých Európa vyrástla. Koptský pápež Tawadros II. mi v rozhovore povedal, že Orient je ako chrám, kým Západ je ako laboratórium plné nových technológií a inovácií. My potrebujeme oboje, aby sme mohli dosahovať integrálny ľudský rozvoj. Nacizmus a komunizmus, ktoré vzišli z Európy a dlho ju nivočili, boli jeho popretím.

    Hypoteticky vzaté: ak by žil Robert Schumann dnes a mali by ste možnosť sa s ním rozprávať, na ktoré otázky by ste sa ho určite opýtali, čo by vás zaujímalo pri stretnutí s ním?

    U Schumana je obdivuhodné, ako dokáže prirodzene rozvíjať spoločné i partikulárne záujmy krajín na báze jednoty hodnôt a spojenia ich oprávnených záujmov. Mal veľký zmysel pre náboženskú slobodu. Aj preto na základe Lex Schuman v jeho rodnom Lotrinsku a Alsasku platia iné vzťahy medzi štátom a cirkvou než v ostatnom Francúzsku. Diskutoval by som s ním, ako slobodne a prakticky realizovať princíp subsidiarity a zodpovednej solidarity, aby sa jeho jedinečný odkaz pre Európu ďalej rozvíjal, aby zjednotená Európa bola vodkyňou ľudskosti a príkladom všeobecnej solidarity vo svete.

    Sú podľa vás dnešní lídri krajín EÚ ľudia naplnení Duchom Svätým? Nechýba mnohým práve duchovný rozmer života?

    Duch Svätý vanie, kade chce. Moja nominácia za prvého Osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu vo svete bola predsedom EK Junckerom oznámená nie v Bruseli, ale vo Vatikáne. Boli tam všetci lídri krajín EÚ, aby pri príležitosti Schumanovho dňa Európy odovzdali európsku Cenu Karola Veľkého pápežovi Františkovi za jeho solidaritu a ľudskosť a podporu procesu európskeho zjednotenia. Boli tam všetci, aj keď účasť nebola povinná. A rozhodnutie ohlásiť podporu náboženskej slobode vo svete tak dostalo silnejší rozmer. Treba lídrov zodpovedne vyberať, veď vzchádzajú z volieb. A potom ich v zodpovednom úsilí podporovať slovom či modlitbou, povzbudením. Žiaľ, mnohí aj veriaci ľudia sú pasívni pri voľbách a kritickí pri problémoch. Ovocie, a tým aj prítomnosť Ducha Svätého, je možné poznať podľa skutkov. Stretávam úctyhodných lídrov, ale aj takých, čo svoju moc zneužívajú. Poznáme to aj na Slovensku. Ak hovoríme o Európe, treba začať od Slovenska, z domu.

    Zaujímalo by ma ešte na záver, ktoré zážitky z ciest a stretnutí na poli osobitného vyslanca EÚ považujete za najsilnejšie, ktoré si nosíte v duši a ku ktorým sa rád vraciate?

    Rád spomínam na mnohé misie, z rôznych príčin – napríklad v Iraku na návštevu Bagdadu, Najafu a Erbilu. Na objav úcty k Svätej Rodine v Egypte a zároveň na rozhovor s hlavou koptských kresťanov pápežom Tawadrosom II., na návštevu profesora Mudawiho vo vyšetrovacej cele v Chartúme, na rozhovor s nebohým kardinálom Jean-Louis Tauranom o ekuméne a medzináboženskom dialógu. Zaujímavé bolo spoznať etiku budhizmu cez stretnutia s tibetským dalajlámom, hinduistov a sikhov v Indii, šítov, sunnitov, sufijcov a ďalšie komunity na Blízkom východe. V rámci svojej zodpovednosti sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí trpia pre svoje nenáboženské presvedčenie, zvlášť v tzv. náboženských krajinách. Skúsenosti potvrdzujú, aké dôležité je náboženstvo v histórii i v súčasnosti ľudstva. Ten, kto nechápe náboženstvo, a zvlášť jeho zneužívanie, nemôže chápať, čo sa deje vo svete. A ak nechápeme stav a súvislosti, nemôžeme ani pomôcť s riešením. Náboženstvo je obrovskou silou, podobne ako veda. Tam, kde sú náboženstvo a veda, viera a rozum zamerané na pravdu a spoločné dobro, tam spoločnosť napreduje. A kde sú v konflikte, mnohí ľudia trpia a celá spoločnosť stráca.

    Ďakujeme za rozhovor.

  • Prenasledovanie pre náboženské presvedčenie je podľa Figeľa rozsiahle, Slovensko by malo urobiť viac

    Prenasledovanie pre náboženské presvedčenie je podľa Figeľa rozsiahle, Slovensko by malo urobiť viac

    Prenasledovanie a diskriminácia pre náboženské alebo sekulárne presvedčenie je vo svete rozsiahla a má rastúci trend. Osobitne na Blízkom východe, v subsaharskej Afrike a v juhovýchodnej Ázii. Pripomína to osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.

    „Pre milióny ľudí je to otázka života a smrti. Vyše 70 štátov trestá rúhanie, 22 krajín má hrdelné tresty za náboženskú konverziu a v 13 štátoch je hrozba trestu smrti za ateizmus. Prenasledovanie organizujú niektoré režimy alebo ide o pôsobenie teroristických skupín alebo o davové útoky,“ uviedol Figeľ.

    Priblížil, že Medzinárodný deň pamäte na obete náboženského násilia, 22. august, bol tento rok po prvýkrát vyhlásený na základe májového rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN.

    GENOCÍDA JEZÍDOV AJ KRESŤANOV

    Podľa Figeľa to súvisí s genocídou jezídov, kresťanov a iných menšín v Iraku zo strany teroristickej organizácie tzv. Islamského štátu (ISIS), ktorá sa začala na Ninivskej planine v severnom Iraku v auguste pred piatimi rokmi. Priblížil, že doteraz bolo objavených vyše dvesto hromadných hrobov s obeťami brutálneho násilia.

    Figeľov mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete sa začal v máji 2016 a bol reakciou Európskeho parlamentu a Komisie na genocídu menšín na Blízkom východe.

    „Je to po prvýkrát, čo sa EÚ zaoberá náboženskou slobodou takouto formou. Moja súčasná práca sa zavŕši s ukončením činnosti predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, teda na konci októbra,” dodal s tým, že pripravuje celkovú hodnotiacu správu o svojom trojročnom pôsobení v tejto novej, medzinárodne citlivej úlohe. Za politický úspech považuje dôveru vyjadrenú podporou 576 europoslancov pri hlasovaní v januári, ktorí požadovali posilnenie a kontinuitu tohto mandátu.

    POMOC UTEČENCOM Z BLÍZKEHO VÝCHODU

    Figeľ dodal, že po jeho vymenovaní v roku 2016 sa k tomuto úsiliu pridali podobnými rozhodnutiami diplomacie v Maďarsku, Veľkej Británii, Nemecku, Dánsku, Litve. Od 1. septembra bude mať Osobitného predstaviteľa pre náboženskú slobodu aj vláda Holandska. Aj preto sa Figeľ v júli stretol s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, aby s ním rokoval o tejto agende na Slovensku.

    „Slovensko by malo urobiť viac pre prenasledovaných vo svete, a zároveň túto pomoc spojiť a rozvinúť aj v rámci Visegrádskej skupiny. Je to jeden zo spôsobov, ako pomôcť utečencom z Blízkeho východu pri návrate do ich zničených domov a sídiel a zároveň predchádzať podobným krízam v budúcnosti. Rozumná solidarita sa vyplatí,” uzavrel Figeľ s tým, že na septembrovej schôdzi má o podpore náboženskej slobody hlasovať aj slovenský parlament.

    Do ukončenia mandátu čakajú Figeľa ešte viaceré medzinárodné povinnosti. Za tie náročnejšie považuje pracovné cesty do povojnového Iraku a do Indonézie, ktorá je najľudnatejšou moslimskou krajinou a kde je na vzostupe náboženský radikalizmus.

    https://www.webnoviny.sk/prenasledovanie-pre-nabozenske-presvedcenie-je-podla-figela-rozsiahle-slovensko-by-malo-urobit-viac

  • Omezování náboženské svobody

    Omezování náboženské svobody

    Dnes a denně je v mnoha zemích světa pošlapáváno právo svobodně vyznávat své náboženské přesvědčení. Jak vážná situace je? A lze nějak pomoci?

    © Jan Hrubý KOMENTÁŘ Jána Figeľa Náboženská svoboda je civilizační hodnota. Její dodržování je lakmusovým testem pro všechna ostatní lidská práva. Reprezentuje důstojnost člověka. Mezinárodní právo ji uznává od roku 1948, kdy byla přijata Všeobecná deklarace lidských práv. Článek 18 říká: „Každý má právo na svobodu myšlení, svědomí a náboženství; toto právo obsahuje i svobodu změnit náboženství nebo víru, jakož i svobodu projevovat své náboženství či víru, sám nebo společně s jinými, ať už veřejně nebo soukromě, vyučováním, vykonáváním náboženských úkonů, bohoslužbou a zachováváním předpisů.“ Stejně tak ji garantuje Mezinárodní úmluva o občanských a politických právech. Tyto dokumenty spolu s Mezinárodní úmluvou o ekonomických, sociálních a kulturních právech tvoří Listinu základních práv a svobod. Ta byla jako celek zahrnuta do Ústavy ČSFR a následně i do Ústavy ČR a SR. Kromě toho náboženskou svobodu chrání i Evropská úmluva o lidských právech v čl. 9, přičemž nejvyšší soudní institucí úmluvy je Evropský soud pro lidská práva ve Štrasburku. V rámci EU byla přijata Charta základních práv, která o náboženské svobodě hovoří v čl. 22. Garantem smluvního práva EU je Evropský soudní dvůr v Lucemburku. Právo versus realita Náboženskou svobodu podle analýzy amerického střediska Pew Research Center nerespektuje nebo omezuje více než polovina zemí světa. V zemích, kde jsou „velké“ nebo „velmi velké“ překážky pro náboženskou svobodu, žije 79 procent lidí. Patří sem totiž nejlidnatější země světa, jako Čína a Indie, ale i Pákistán či Nigérie. A co je neméně špatné – tento trend je progresivní; náboženské svobody ubývá. Formy perzekuce nebo diskriminace jsou různé: omezování náboženské svobody ze strany autoritářských nebo fundamentalistických režimů, sociální násilí či působení nestátních aktérů, jako jsou teroristické organizace. Zákony proti rouhání jsou uplatňovány ve více než 70 státech světa, zákony proti konverzi ve 22 zemích. Za ateismus hrozí hrdelní trest ve 13 zemích. Každá totalita usiluje o ovládnutí myšlení, přesvědčení a jednání člověka, a tím i o vládu nad jeho hodnotovou orientací a kulturou. EU a podpora náboženské svobody V posledních letech roste v EU podpora tématu náboženské svobody zvláště po genocidě křesťanů, jezídů a jiných menšin ze strany tzv. Islámského státu v Iráku a Sýrii, která začala v létě 2014. Následně vypukla uprchlická a migrační krize, která zasáhla i náš kontinent. Evropský parlament přijal jednoznačnou rezoluci proti této genocidě v únoru 2016. Kromě jiného v ní požádal o vytvoření institutu zvláštního zmocněnce EU pro náboženskou svobodu ve světě. V dubnu 2016 se na mě obrátil předseda Komise Jean-Claude Juncker a já jsem přijal mandát prvního zvláštního vyslance pro podporu svobody náboženství či víry v zemích mimo EU. Mým úkolem je pomáhat tomuto záměru prostřednictvím rozvojové spolupráce. S malým týmem diplomatů jsem navštívil mnohé země světa, navrhuji různá opatření a projekty. Spolupracuji s evropskou komisí, diplomacií EU, Evropským parlamentem, členskými státy, nevládními organizacemi, církvemi a náboženskými představiteli. Za prioritní regiony považuji Blízký východ, subsaharskou Afriku, jižní a jihovýchodní Asii. Angažoval jsem se při osvobození Petra Jaška a jeho společníků a Ibrahima Mudawiho v Súdánu, stejně jako v případě Asie Bibi odsouzené k trestu smrti v Pákistánu. Spolupracuji s charitativními, humanitárními a lidskoprávními organizacemi. Právo pro všechny V případě svobody náboženství či víry jde o právo pro všechny – věřící i nevěřící. Nejvíce pronásledovanou náboženskou skupinou ve světě jsou křesťané. Nadace ACN uvádí 200 milionů pronásledovaných a 350 milionů diskriminovaných. Důsledky jsou varovné. Například v Iráku po letech války, chaosu a genocidy zůstala jen sedmina z původního počtu křesťanů. Dnes trpí ve světě na mnohých územích Židé, šíité, rohingové, ahmádijci, bahájci, buddhisté, hinduisté, svědkové Jehovovi, Ujguři, příslušníci Falun Gong a další. Na druhé straně jsou v mnoha státech atakováni nevěřící, blogeři, humanisté či vězni svědomí. Formy pronásledování jsou rozmanité: zastrašování, diskriminace, znásilňování, lynčování, věznění, mučení, popravy. Obecně lze říci, že kde je pronásledována jedna náboženská menšina, čeká podobný úděl i jiné menšiny. Už nikdy více zločin zločinů Genocida byla definována po druhé světové válce. V roce 1948 byla přijata Mezinárodní úmluva proti genocidě. Mezinárodní společenství se tehdy zavázalo „nikdy více“ nepřipustit tento zločin zločinů. Realita je však odlišná. Spíše bohužel platí „znovu a opět“, než „nikdy více“. Nelidskými a likvidačními byly totiž nejen nacistické koncentrační tábory, ale i sovětské gulagy. Nesmíme zapomenout na genocidy v Osmanské říši, Kambodži, Rwandě, Bosně, na Blízkém východě. Bude „století genocid“ vystřídáno „stoletím naděje“? Nebo to bude století kontinuity? Zlu ve světě se daří i proto, že má silné spojence. Jde o tři „sourozence“: lhostejnost, nevědomost a strach. Jsou v nás a mezi námi: když nám je jedno, co se děje ve světě; když neznáme a nehledáme pravdu; když se bojíme ozvat anebo něco vykonat pro spravedlnost. Proto potřebujeme zvyšovat povědomí o důležitosti náboženské svobody a úcty k důstojnosti každé osoby. Rozumná solidarita se vyplatí. Když nejsme ochotni ji poskytnout preventivně, budeme prožívat důsledky krize. I proto nabyla uprchlická a migrační krize tak velkých rozměrů. Svoboda je vzácný dar. Zve nás k odpovědnosti za její obsah, smysl i naplnění. Zda bude svět ve 21. století lepší než v tom předcházejícím, závisí i na nás. Bude lepší, když mezi námi bude více lidskosti a solidarity. Autor je slovenský politik, bývalý předseda Křesťanskodemokratického hnutí, v letech 2004–2010 eurokomisař pro výchovu a vzdělávání. Od roku 2016 je zvláštním vyslancem EU pro náboženskou svobodu v zemích mimo EU. Katolický týdeník: http://www.katyd.cz/nazory/omezovani-nabozenske-svobody.html

  • Ministerský summit na podporu náboženskej slobody vo svete

    Ministerský summit na podporu náboženskej slobody vo svete

    V polovici júla sa v hlavnom meste USA vo Washingtone DC uskutočnil Ministerský summit na podporu náboženskej slobody vo svete. Bolo to historicky najväčšie politické a spoločenské podujatie s týmto zameraním, keďže sa ho zúčastnili predstavitelia 104 štátov a zhruba 1000 organizácií občianskej spoločnosti a náboženských komunít.

    Medzi účastníkmi boli aj preživší z viacerých nedávnych teroristických útokov na chrámy a náboženské zhromaždenia (napríklad v synagóge v Pittsburgu, v kostolochna Srí Lanke, v mešitách v Christchurch na Novom Zélande), ale aj mnohí prenasledovaní kresťania, moslimovia, Židia, budhisti, bahájci, jezídi, hinduisti, Falun Gong, sekulárni humanisti a iní. Oproti úvodnému, prvému ministerskému summitu v roku 2018 sa podarilo zorganizovať trojdňové fórum, ktoré bolo viac otvorené, vyvážené, inkluzívne z hľadiska rozmanitosti vývoja a problémov vo svete.

    Hlavný prejav predniesol americký viceprezident Mike Pence, v ktorom zdôraznil nielen oddanosť zakladateľov USA obhajobe náboženskej slobody, ale aj jej dôležitosť pre vývoj USA a pre medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti. Pozval zúčastnené krajiny k vytvoreniu globálnej aliancie na podporu náboženskej slobody. Na summite boli prijaté viaceré kritické vyhlásenia – k situácii v Číne, Mjanmarsku a v Iráne a k novým výzvam v medzinárodnom prostredí – k novým technológiám a náboženskej slobode, k zákonom o rúhaní a konverzii, o antiterorizme ako zámienke pre potláčanie náboženskej slobody, o ochrane bohoslužobných miest a podobne.

    Európsku úniu zastupoval Osobitný predstaviteľ pre ľudské práva Eamon Gilmore a Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (autor komentára). Okrem toho, členské štáty boli zastúpené veľmi viditeľne nielen ministrami, ale viaceré aj špeciálnymi predstaviteľmi pre náboženskú slobodu. Od môjho vymenovania v máji 2016 mi takto pribudli kolegovia v Dánsku, Maďarsku, Nemecku, Veľkej Británii, Litve. Od septembra nastupuje poprvýkrát takýto vyslanec aj v holandskej diplomacii.

    Za Slovensko prehovoril minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Nádejam sa, že súčasná alebo budúca slovenská vláda po voľbách sa odhodlá k podobnej inštitucionalizácii podpory náboženskej slobody vo svete. Jej stav je výzvou aj pre nás. Rozumná solidarita sa oplatí. A je to aj naša zodpovednosť upevňovať spravodlivosť vo svete, nezabúdať na prenasledovaných ľudí. Naše novodobé dejiny sú pre nás mementom i pozvaním k morálnej podpore prenasledovaných. Záujem a postoje, ktoré sme vítali v čase totality, sme dnes dlžní komunitám prenasledovaným pre ich presvedčenie a vieru v Európe a vo svete. Lebo sloboda myslenia, svedomia a náboženstva je zásadným testom pre rešpektovanie všetkých základných ľudských práv. Je to výraz dôstojnosti každého človeka a civilizačná hodnota.

    https://www.slovoplus.sk/ministersky-summit-na-podporu-nabozenskej-slobody-vo-svete