Téma: Memorandum budúcej vlády
Hostia: Ján Figeľ, Peter Weiss
Moderátor: Juraj Jedinák
Odvysielané 12.10.2023.
Rádio Slovensko v relácii Z prvej ruky prináša aktuálne debaty na politické, občianske a spoločenské témy, ktoré rezonujú v spoločnosti.
Tag: vláda
-
Súd v Štrasburgu rozhodne o Figeľovej sťažnosti, vypočuje si aj slovenskú vládu
Rozhodnutie ESĽP bude precedensom, pričom podľa Jána Figeľa síce nezmení minulosť, no bude dôležitým pre budúcnosť.
Ilustračné foto: TASR/Roman Hanc
Na jar 2021 vrcholila na Slovensku druhá vlna pandémie koronavírusu, vláda sa opatreniami snažila zabrániť šíreniu covidu. Obmedzila všetky verejné podujatia vrátane bohoslužieb. Slovensko sa tak v jednom momente stalo krajinou s najdlhším plošným zákazom verejných svätých omší.
Bývalý vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu Ján Figeľ preto podal vo februári 2021 sťažnosť do Štrasburgu na Európsky súd pre ľudské práva. Neskôr ju ešte doplnil. V podnete namietal porušenie náboženskej slobody vo vzťahu k Európskemu dohovoru o ľudských právach faktickým zákazom bohoslužieb.
„V tom čase už boli rozsiahle skúsenosti z prvej vlny, no napriek tomu slovenská vláda prijímala rozhodnutia, ktoré zdravotnú situáciu nezlepšili, ba naopak,“ uviedol Figeľ pre denník Postoj. Podľa neho nebol na obmedzenie náboženskej slobody zákonný základ. Namietal „legalitu, legitimitu a proporcionalitu opakovaného zákazu kolektívnych bohoslužieb“.
Vlády v okolitých krajinách síce zavádzali lockdowny, no nie také reštriktívne vo vzťahu k náboženskému životu ako na Slovensku. Biskupi sa ohradzovali voči nariadeniam iba veľmi chabo, čo však bolo pochopiteľné pre vtedajšiu kritickú situáciu v nemocniciach. Denne zomieralo na covid niekoľko desiatok ľudí.
Biskupi preto v rámci svojich diecéz vydávali pre veriacich dišpenzy od povinných účastí na bohoslužbách.
Európsky súd pre ľudské práva teraz zverejnil sťažnosť Jána Figeľa a oboznámil s ňou slovenskú vládu. Znamená to, že ju považuje za opodstatnenú a vynesie v tejto veci rozsudok. Figeľ už tento fakt pokladá za úspech, keďže zvyčajne viac ako 90 percent predložených sťažností je súdom vyhlásených za neprijateľné.
Rozhodnutie bude precedensom, keďže pôjde o prvý prípad, keď štrasburský súd preskúma covidové obmedzenia týkajúce sa cirkví.
Čo bude nasledovať?
Keďže súd považuje sťažnosť za opodstatnenú, vyzval slovenskú vládu na predloženie stanoviska. V tomto prípade bude správu vypracovávať ministerstvo spravodlivosti.
Štát bude vysvetľovať zásahy do jednotlivých základných práv a slobôd, teda bude musieť vysvetliť, podložiť a preukázať svoje konanie počas pandémie.
Následne sa „sťažovateľ vyjadrí k stanovisku vlády, zároveň si bude formulovať požiadavky na spravodlivé zadosťučinenie. K tomu sa ešte vyjadrí vláda a potom už bude mať súd všetky dokumenty na to, aby rozhodol“, opísala proces bývalá zástupkyňa Slovenska pred štrasburským súdom Marica Pirošíková.
Figeľ upozornil, že právo na vyjadrenie majú aj tretie subjekty, ktoré sa do konania prihlásili. Stanovisko k prípadu teda ponúkne aj napríklad Európske centrum pre právo a spravodlivosť so sídlom v Štrasburgu.
Konečný rozsudok bude záväzný a štát je povinný ho vykonať. Podľa Pirošíkovej sa však nedá rozhodnutie časovo odhadnúť, môže to trvať mesiace, ale aj roky. „Závisí to od toho, akú prioritu súd prikladá tomuto prípadu,“ dodala pre denník Postoj.
Podľa Figeľa sa rozhodnutím nebude dať zmeniť minulosť, no rozsudok bude „dôležitým odkazom pre budúcnosť“.
„Pôjde o precedens – o prvé rozhodnutie tohto druhu pre Slovensko a európsky kontinent. V tom bude hlavný význam rozsudku. Žiadne kompenzácie neboli požadované,“ uviedol Figeľ s tým, že túto iniciatívu podporili aj katolícki, evanjelickí a pravoslávni biskupi.
„Ak nám súd vyhovie, rozsudok môže prispieť k spresneniu právnej úpravy obmedzovania základných ľudských práv v krízových situáciách, ako aj k zodpovednejšiemu prístupu zo strany výkonnej moci v štáte,“ povedal bývalý predseda KDH.
Podnet má šancu na úspech
Podľa Pirošíkovej má Figeľov podnet šancu na úspech. Nasvedčovať majú tomu rozhodnutia z krajín, kde súdy riešili uzatvorenie chrámov počas pandémie. „Viaceré vnútroštátne súdy vyhodnotili tieto zásahy ako neprimerané,“ uviedla Pirošíková, podľa ktorej si ESĽP tieto rozhodnutia všíma.
Napríklad belgický súd v decembri 2020 rozhodol, že úplné uzatvorenie miest na náboženské obrady nie je v súlade s princípom proporcionality a že obrady by sa mohli konať za prísnych hygienických podmienok. Podobne rozhodol súd aj vo Francúzsku.
Bývalá zástupkyňa Slovenska pred ESĽP uviedla, že pri rozsudku bude záležať na tom, či štrasburský súd pôjde v rámci rozhodnutia aj do právneho základu. Súd tiež bude posudzovať primeranosť vo vzťahu k sledovanému cieľu – čiže riešiť môže vtedajšiu epidemickú situáciu a zdôvodnenia, či bolo v tom čase potrebné uzavrieť kostoly a znemožniť tak právo na praktizovanie náboženskej slobody.
-
Zatvorené kostoly a tri návrhy pre vládu
Faktické zrušenie verejných bohoslužieb na Slovensku od Nového roka 2021, ktoré je aj dnes platné ako súčasť takzvaného covid automatu, považujem za nezákonné, pretože je v rozpore s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ľudských právach.
Ústava SR v čl. 24 potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo, ktorého uplatňovanie má aj verejný a kolektívny rozmer a pokrýva štyri oblasti: bohoslužby, náboženské úkony, zachovávanie obradov a vyučovanie.
Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy. Výkon týchto práv možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a iných slobôd.
Rozpor nielen s domácim právom
Podobne, pre Slovensko záväzný a vymožiteľný Európsky dohovor o ľudských právach, rozpracovaný aj judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva, v čl. 9 garantuje tiež kolektívnu a verejnú formu realizácie náboženskej slobody.
Toto právo nemožno zo strany štátu zrušiť ani de iure, ani de facto. To platí aj pre tzv. čierne pásmo covid automatu. Akékoľvek obmedzenia, ktoré sú „nevyhnutné v záujme ochrany zdravia“, musia spĺňať kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti.
Podnet na Európsky súd
Spolu s mnohými občanmi SR považujem zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva. Znenie §4 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nespĺňa ani jedno z troch uvedených nevyhnutných kritérií súladu s Európskym dohovorom. Preto sa obraciam na vládu so žiadosťou, aby tento problém bezodkladne riešila ústavne súladným spôsobom.
Súc presvedčený o oprávnenosti tohto postoja a vzhľadom na naliehavosť situácie, podal som v tejto veci vo februári podnet ESĽP v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi SR so žiadosťou, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR. Zároveň som sa však obrátil listom na vládu SR s návrhom na potrebné zmeny predpisov čo najskôr.
Otázka nestojí tak, či uprednostníme slobodu alebo poriadok v záujme zdravia. Ak zachováme potrebný poriadok, ten nám bude slúžiť a našu slobodu to posilní. Ústava a platné medzinárodné právo sú však v tomto zmysle v jadre tohto poriadku. A tento poriadok kladie oblasť náboženskej slobody medzi základné práva a potreby človeka. Okrem toho chcem však upozorniť na ďalšie súvislosti duchovného života dôležité pre zdravý vývoj, obnovu a rozvoj nášho národa a spoločnosti.
V porovnaní so susedmi sme unikát
Po prvé, duševné zdravie je základnou súčasťou fyzického a celkového zdravia človeka. Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie. Bez rešpektovania duše človeka a jeho celistvej dôstojnosti sa život mení na obyčajné vecné zabezpečenie a administratívnu správu rôznych záležitostí. Po stáročia sú v centre našich miest a obcí chrámy, ktoré sú strediskami duchovného života. Nie náhodou sa naša ústavnosť a štátnosť spája s „cyrilometodským duchovným dedičstvom“.
Po druhé, pri podobnej pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované také striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku. Štátna moc v našom okolí býva v konštruktívnom dialógu a v potrebnej súčinnosti s predstaviteľmi duchovného života, takže nie sú potrebné ani apely a listy zo strany biskupov, tak ako u nás. Demokratické vlády rešpektujú konštitučnú autonómiu cirkví a náboženských spoločností, pričom potrebné opatrenia sú prijímané v dialógu a v spolupráci s nimi.
Súčasný kritický vývoj z hľadiska počtov mŕtvych a hospitalizovaných na Slovensku sa zlepší len rozumnou zmenou opatrení, ktoré budú v súlade s Ústavou SR a budú dôsledne dodržiavané. Zároveň je nevyhnutné uplatňovať účinnú zdravotnú terapiu pri liečbe pacientov, ale aj overené postupy v rámci prevencie šírenia choroby, zvlášť urýchlenej vakcinácie.
Tri návrhy na nápravu
V zhode s mnohými spoluobčanmi preto žiadam vládu o bezodkladné prijatie rozhodnutí, ktoré povedú k zmene §4 a ďalších ustanovení Vyhlášky ÚVZ (tzv. covid automat) tak,
1) aby bolo rešpektované základné právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie v spoločenstve a verejne, ako to garantuje čl. 24 Ústavy SR a čl. 9 Európskeho dohovoru a aby prijaté obmedzenia s cieľom ochrany zdravia nespochybniteľne spĺňali kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. Ústavný zákon 227/2002 Z. z. o núdzovom stave neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb.
Rozumným a lepším východiskom z neústavného stavu a spravodlivým riešením v súlade s právom môže byť prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločností na základe dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.
Ako adekvátny model pre „duchovnú výživu“ môžu poslúžiť opatrenia platné pre dostupnosť „fyzickej výživy“ (potravín), drogérie a základných potrieb obyvateľov, ktoré stanovuje Vyhláška ÚVZ (limit počtu osôb podľa plochy chrámu), v kombinácii s dodržiavaním základných protiepidemických pravidiel. Primerané a logické je umožniť účasť na bohoslužbách pre ľudí s negatívnym testom a hlavne pre rastúci počet zaočkovaných (k 7. marcu vyše 338-tisíc).
2) Vláda a ÚVZ by nemali ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života spájať s opatreniami „športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy“. Táto oblasť sa má riešiť samostatne, priamo a jednoznačne.
Zároveň je potrebné pri ďalšom pokračovaní protiepidemických obmedzení podporiť samostatné, špecifické a primerané podmienky pre udržanie živej kultúry a športovej činnosti. Kultúra ako tvorivý sektor si zaslúži citlivé opatrenia, podobne ako ekonomika, ktorú vnímame ako zásadnú pre vitalitu spoločnosti. Povedané hanusovsky, človek a kultúra sú dve tváre tej istej reality.
Európa je z hľadiska histórie a súčasnosti svetovou veľmocou v kultúre a športe, lebo im poskytovala osobitný význam, podporu a priestor. Kultúra a vzdelanie najviac ovplyvnili dejiny Európy. Slovensko by malo byť v centre takéhoto chápania a vývoja nielen zemepisne, ale hlavne mentálne a prakticky. Primerané opatrenia a fungovanie nemateriálnej sféry života človeka a spoločnosti, vrátane vzdelania, kultúry a športu, sa nám vrátia v zdraví a celkovej zrelosti našich obyvateľov, zvlášť mladých.
3) Podľa čl. 40 Ústavy SR “Každý má právo na ochranu zdravia.” Pri pandémii ide nielen o ochranu zdravia, ale aj životov vo veľkom rozsahu. Bez účinnej prevencie a v jej rámci dostupnej a bezpečnej vakcinácie, bude štát opakovane zlyhávať z hľadiska tejto zodpovednosti.
Vakcíny si vieme vyrábať sami
Očkovanie patrí medzi najefektívnejšie preventívne opatrenia. Problémy s nedostatkom vakcín by do budúcnosti v podstatnej miere vyriešila výroba pandemickej vakcíny na Slovensku, ktorá ju zabezpečí včas a v potrebnom množstve.
Keďže SR má výrobné skúsenosti a kapacity, treba prikročiť k strategickej štátnej investícii, vyčleniť z eurofondov potrebné prostriedky (odhadom max. 35 mil. €) a bezodkladne začať vo vhodnej lokalite výstavbu takejto výrobnej haly s vakcinačnou technológiou s kapacitou 5 miliónov vakcín vyrobených v priebehu pol roka. Pre iniciáciu tohto zámeru a jeho dynamický rozbeh by ministerstvo zdravotníctva alebo Správa štátnych hmotných rezerv SR mali využiť súčasné podmienky núdzového stavu.
Pandémia, ktorá nás ohrozuje, je rozsiahla a nebezpečná, ale nie je ani prvou ani poslednou krízou, ktorou ľudstvo a Slovensko prechádza. Východiskom z každej krízy je zdravý rozum a živé svedomie. Teda konštruktívna a účinná politika, ktorá je založená na racionálnych, odborne podložených, logických opatreniach, a na zodpovednom konaní voči všetkým občanom, najstarším i najmladším, chorým aj zdravým, v súlade s Ústavou SR.
List s uvedenými návrhmi bol 1. marca 2021 zaslaný premiérovi a všetkým členom vlády, tiež prezidentke SR a predsedovi NR SR. Jeho plné znenie spolu s hlavnými právnymi argumentmi podnetu pre ESĽP je dostupné na tejto adrese.
https://dennikstandard.sk/42355/zatvorene-kostoly-a-tri-navrhy-pre-vladu