Ján Figeľ: V záujme mierovej iniciatívy, ktorej som ako moderátor súčasťou a ktorá už od jari prebieha s podporou Vatikánu, nemôžem vyjadriť svoj personifikovaný názor, ale pár programových myšlienok zdieľam rád: USA sú považované za silného obhajcu a protagonistu slobody a demokracie. Avšak sloboda a demokracia musia v záujme sebazáchovy rešpektovať, chrániť a podporovať základné hodnoty, na ktorých stojí spolužitie ľudí a národov a rozvíja sa stabilita, pokoj, spravodlivosť a spoločné dobro PRE VŠETKÝCH. Miera zodpovednosti každého spoločenstva je určená mierou jeho vplyvu. Z tohoto pohľadu sú USA na prvom mieste v zodpovednosti za stav a vývoj vo svete. To neznamená poslanie byť svetovým policajtom. To je pozvanie k rozumnej, konštruktívnej a dôveryhodnej politike, ktorú potrebujú USA doma, ale aj Európa a svet navôkol. Obrazne povedané, Socha slobody pri pobreží Ameriky v New Yorku potrebuje (dnes chýbajúcu) dvojičku v podobe Sochy zodpovednosti. Takýto celkovo zrelý a vyvážený politický program potrebujeme všetci. Takúto politiku aktívne podporujem doma i v medzinárodných vzťahoch.
Na Slovensku sa skončili spojené komunálne voľby a voľby do vyšších územných celkov. Čo sa dialo po zatvorení volebných miestností, a aký bol priebeh volieb? Pozreli sme sa na to v špeciálnom supervolebnom Štúdiu ta3. Prvé gratulácie i ďakovné slová. V niektorých volebných centrálach sa kandidáti tešili úspechu, inde si museli priznať trpkú prehru.
Ako sa postavili k neúspechu? Priebeh výsledkov sme podrobne mapovali s bývalým predsedom KDH Jánom Figeľom a bývalým predsedom KSS Petrom Weissom.
Volebné preferencie Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na úrovni sedem percent nie sú dôvodom na uspokojenie. Myslí si to bývalý predseda KDH a jeho súčasný člen Ján Figeľ, ktorý to uviedol v rozhovore pre agentúru SITA. Podľa neho je súčasný líder kresťanských demokratov Alojz Hlina pracovitý a vytrvalý.
„Chodí medzi ľudí v regiónoch, čo je veľmi dôležité. Ale sedem percent nie je dôvod na uspokojenie. Pol roka pred minulými voľbami malo KDH deväť percent a nestačilo to. Je čas získať späť hlasy, ktoré vtedy odtiahol Radoslav Procházka (bývalý predseda strany Sieť, pozn. SITA) k Robertovi Ficovi (Smer-SD) a Daniel Lipšic k Igorovi Matovičovi (OĽaNO). Dôsledkom toho trieštenia síl bolo nielen oslabenie KDH, ale vznik tretej Ficovej vlády a celkový úpadok spravodlivosti na Slovensku. Podpora a politika KDH nikdy nebola výsledkom práce jedného človeka,“ uviedol Figeľ s tým, že je potrebné, aby spoločným úsilím hnutie formovalo politickú líniu a predstavilo príťažlivú programovú a personálnu ponuku do volieb.
Figeľ tvrdí, že s Hlinom má korektný vzťah, čo však neznamená totožnosť názorov. „Stretneme sa, ak je na to dôvod. Rešpektujem jeho úlohu a zodpovednosť. Viackrát sme sa rozprávali až pri eurovoľbách, keďže som bol pozvaný na kandidačnú listinu.
Som rád, že aj pri mojej veľmi striedmej kampani tie získané hlasy hnutiu významne pomohli, priniesol som takmer 24 tisíc preferenčných hlasov. Ale KDH mohlo mať ako predtým aj ďalší, tretí mandát, nebyť nezodpovedného trieštenia a účelového vzniku strany Kresťanskej únie,“ podotkol.
Figeľ, stále člen hnutia, ktoré v minulosti zakladal, v máji kandidoval do europarlamentu. Chcel zviditeľniť dôležitosť podpory náboženskej slobody, ktorá sa spolu s KDH dostala do úzadia, a zároveň chcel pomôcť hnutiu, keď ho iní opustili či atakujú. „Myslím, že oboje sa podarilo,“ vyjadril. Na otázku, či bude kandidovať aj v parlamentných voľbách vo februári, však neodpovedal.
Mimoparlamentné KDH sa v prieskume agentúry Focus dostalo na piate miesto, oslovilo by 7,3 percenta voličov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý realizovala agentúra Focus v dňoch 13. až 19. augusta na vzorke 1 010 respondentov vo veku nad 18 rokov. V parlamente by obsadili 12 kresiel.
Celkový nedostatok spravodlivosti na Slovensku má svoje korene už v samotných volebných procesoch. Vplyv občanov na výsledky hlasovania a legitimitu reprezentácie vo verejnej správe treba posilňovať, nie naopak. Je to dôležité, stojí to za námahu, nesmie nám to byť jedno. Nekompetentná a/alebo skorumpovaná verejná správa totiž pripravuje ľudí o miliardy eur. Spravodlivejší výber nositeľov moci znamená rozsiahle materiálne a nemateriálne prínosy pre fungovanie každej demokracie. Ponúkam k tomu tri účinné návrhy:
1) Zrušenie dvojkolovej voľby županov je definitívne. Tak rozhodla vládnúca koalícia. Toto zjednodušenie síce šetrí náklady na voľby, ale znižuje spravodlivosť výberu a legitimitu zvolených predsedov VÚC.
Nasledujúce voľby predsedov VÚC môže výrazne vylepšiť tzv. alternatívny systém hlasovania. Ten znamená, že volič povinne dá hlas nielen svojmu preferovanému kandidátovi, ale na hlasovacom lístku určí aj poradie ďalších kandidátov. Stačí prideliť aspoň prvé tri miesta. V kraji zvíťazí ten kandidát, ktorý získal absolútnu väčšinu hlasov. Ak nikto nezíska absolútnu väčšinu, škrtne sa kandidát s najnižším počtom prvých umiestnení a jeho preferencie sú prerozdelené medzi ostatných kandidátov podľa pridelených druhých preferenčných hlasov. Takto sa postupuje, až kým jeden z kandidátov nedosiahne absolútnu väčšinu platných hlasov.
Takýto model viacnásobnej voľby jednorazovým aktom pridáva k slobode výberu aj viac spravodlivosti. Víťaz disponuje absolútnou väčšinou preferenčných hlasov, systém lepšie spája záujmy voličov a kandidátov, zabraňuje štiepeniu hlasov a vedie k vyváženej, umiernenej politike. Je to nástroj proti extrémizmu. Takéto hlasovanie zvýši spravodlivosť a legitimitu aj pri voľbách primátorov a starostov. Väčšinový systém obmedzeného alebo plného alternatívneho hlasovania používa stále viac štátov, napríklad Austrália, Írsko, krajiny Tichomoria alebo USA pri voľbách primátorov miest.
Osem volebných obvodov – podľa hraníc samosprávnych krajov – by priblížilo výkon moci k občanom, a prinieslo väčšiu adresnosť a vyváženosť politiky vo vzťahu k regiónom. 2) Okrem zrušenia Mečiarových amnestií, ktoré boli hrubým zneužitím práva na zakrytie štátom organizovaných a páchaných zločinov, slovenský parlament dlhuje ľuďom aj návrat k veľmi dôležitej vlastnosti volebného systému spred r. 1998 – k rozdeleniu Slovenska na viaceré volebné obvody (vtedy štyri). Toto rozdelenie oslabí prehnaný centralizmus a vodcovský vplyv v politike. Oslabila by sa v súčasnosti neprimerane veľká bratislavská dominancia. Súťažiace subjekty by museli ponúknuť ľuďom do regiónov viac lídrov než je tomu dnes, a niesť po celé štyri roky pri výkone mandátov aj silnejšiu regionálnu zodpovednosť. Rozdelenie Slovenska na osem (alebo viac) volebných obvodov je jedným z najúčinnejších systémových nástrojov na zastavenie a zvrátenie súčasného trendu prehlbovania regionálnych rozdielov a rastúcej frustrácie občanov z nedostatku vplyvu na reálnu politiku.
Preto by parlament mal zlepšiť a zjednodušiť možnosti korešpondenčného hlasovania občanov žijúcich prechodne v zahraničí pri voľbách na všetkých úrovniach. Bude to dôležitý signál a potvrdenie záujmu domovskej krajiny o svojich nateraz vzdialených ľudí. Takýto nástroj posilní výkon volebného práva a spravodlivosť volieb.3) Počet Slovákov žijúcich a pracujúcich v zahraničí presahuje 300 tisíc. Reprezentujú virtuálne mesto väčšie než Košice… Trend odchodov z rôznych príčin rastie. Oslabuje to našu spoločnosť a ekonomiku, ale vylepšuje “Richterovu stupnicu” nezamestnanosti. Aby sa znížilo odcudzovanie medzi touto prevažne mladou a vzdelanou generáciou občanov pracujúcich a žijúcich v zahraničí, treba naštartovať pozitívne zmeny v školstve, zdravotníctve (najviac odchádzajú lekári), v podnikaní a vo verejnej správe. A znovu: hlavným nástrojom pre naštartovanie potrebných zmien sú voľby.
Ak sa pre úpravu volebných zákonov nájde väčšinová vôľa v parlamente, občania Slovenska môžu mať už čoskoro nielen slobodné, ale aj spravodlivejšie voľby nositeľov ich prenesenej moci. Kde je vôľa, tam je cesta. Nájde sa v dnešnej slovenskej politike?
