Ján Figeľ

Tag: zákaz

  • Ján Figeľ: zákaz verejných bohoslužieb je evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva

    Považujem aktuálny zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva a za chybné rozhodnutie. Ústava SR a Európsky dohovor o ľudských právach garantujú aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Toto právo nemožno za žiadnych okolností zo strany vlády zrušiť ani de iure, ani de facto. To platí aj pre tzv. čierne pásmo “COVID automatu”. Akékoľvek obmedzenia, ktoré sú “nevyhnutné v záujme ochrany zdravia”, musia spĺňať kritérium zákonnosti, legitimity a primeranosti. Opatrenie ÚVZ je v rozpore s týmito kritériami. Už v marci som v tejto veci podal ESĽP v Štrasburgu sťažnosť, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie.

    Po druhé, duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka. Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje tým jej duševné zdravie. Po tretie, žiadna iná európska krajina nezaobchádza v tomto období s náboženskou slobodou tak reštriktívne ako Slovensko.

    Bez rešpektovania duše človeka a jeho celkovej dôstojnosti sa život mení na jeho púhe vecné zabezpečenie a administratívu. Človek je však viac než inteligentný živočích. Pre budúcnosť považujem za kľúčové zaradiť komunitné, verejné bohoslužby a duchovný život medzi základné, esenciálne potreby človeka, podobne ako potraviny, lieky a hygienické potreby. To zároveň predpokladá plné rešpektovanie ústavy a platného európskeho práva.

    Ján Figeľ,

    bývalý Osobitný vyslanec EÚ

    pre náboženskú slobodu vo svete

    25. 11. 2021

    https://svetkrestanstva.postoj.sk/93318/vlada-nam-opatrenia-len-oznamila-tvrdi-hovorca-kbs

  • Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

    Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda.

    Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody. Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania.

    Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že „Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu… je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.“

    OKLIEŠTENIE NÁBOŽENSKEJ SLOBODY

    Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie.

    Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená.

    Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP).

    V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané. Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9). Zároveň sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.

    SPRAVODLIVÝ A DEMOKRATICKÝ ŠTÁT?

    Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň tridsiatich poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy „rozhodujú o svojich záležitostiach samy“, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov.

    Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva.

    Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti?

    Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.

    AUTOR: Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19); JUDr. Martin Timcsák, advokát

    https://www.slovoplus.sk/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-us

    https://europskenoviny.sk/2021/04/08/j-figel-zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-us

    https://www.aktuality.sk/clanok/880333/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-ustavneho-sudu-nazor

  • Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

    Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

    Ústavný súd SR zatiaľ meritórne nerozhodol o tom, či vládne opatrenia odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie.

    FOTO TASR – František Iván

    Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda. Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody.

    Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania. Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že “Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu… je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.”

    Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie.

    Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená.

    Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP).

    V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané. Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9).

    Zároveň sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.

    Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň 30 poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy “rozhodujú o svojich záležitostiach samy”, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov. Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva.

    Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti? Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.

    Ján Figeľ Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19)

    JUDr. Martin Timcsák advokát

    https://blog.postoj.sk/76228/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-ustavneho-sudu

  • Figeľ opäť žiada prešetriť zákaz bohoslužieb, pridali sa k nemu ďalší

    Bratislava 22. marca (TK KBS) Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a bývalý eurokomisár Ján Figeľ podal na Generálnu prokuratúru ďalší podnet vo veci zákazu verejných bohoslužieb. Ide o návrh, ktorým aktualizoval svoj podnet z 15. februára. Opiera sa o rozhodnutie vlády predĺžiť výnimočný stav o ďalších 40 dní.

    Pridalo sa k nemu ďalších deväť predkladateľov, ktorí reprezentujú rôzne oblasti spoločenského života, rozmanitosť profesií a vierovyznaní (Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, Tomáš Kuzár, Viktor Vlasák, Bohdan Hroboň, Róbert Letz, Andrea Turčanová, Marek Šmid, Juraj Šúst). Generálneho prokurátora Maroša Žilinku žiadajú, aby podnet z dôvodu protiústavnosti niektorých protiepidemických opatrení postúpil Ústavnému súdu SR.

    Ústavný zákon o bezpečnosti štátu neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody.

    “Som vďačný skupine podporovateľov za spoločný postoj, pretože pri opätovnom umožnení bohoslužieb a obradov ide o dôležitú verejnú záležitosť. Ústavnosť a zákonnosť musí základom poriadku počas krízy i pre budúcnosť,” hovorí pre TK KBS Ján Figeľ. Zároveň argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.

    Rozumným a ústavne súladným východiskom môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

    https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210322041

  • Ján Figeľ o zákaze bohoslužieb na TA3

    Ján Figeľ o zákaze bohoslužieb na TA3

    Bývalý predseda KDH Ján Figeľ žiada vládu, aby upravila pravidlá COVID automatu. Chce, aby sa zachovalo právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania. S Figeľom sa rozprávala Barbara Štefanovičová.

    Odvysielané: 4.3.2021

  • Figeľ označil zákaz verejných bohoslužieb za porušenie práva

    Figeľ argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.

    Bratislava 3. marca (TASR) – Zákaz verejných bohoslužieb považuje predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ za porušenie ústavného a medzinárodného práva. Žiada preto vládu, aby upravila pravidlá COVID automatu tak, aby sa zachovalo právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie. Zároveň podal v tejto veci podnet Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR.

    Ústavný zákon neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody.

    Figeľ argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka. “Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie,” uviedol v liste premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽANO) a členom vlády. Upozornil tiež, že v pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované tak striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku.

    Rozumným a jednoduchším východiskom môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

    https://www.teraz.sk/slovensko/figel-oznacil-zakaz-verejnych-bohosl/532266-clanok.html

  • Figeľ považuje zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva

    Figeľ považuje zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva

    SITA/Branislav Bibel

    Predseda Nadácie Antona Tunegu (NAT) Ján Figeľ považuje zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva. Uviedol to v liste, ktorý zaslal členom vlády.

    Ústava SR podľa neho explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. V článku 24 sa hovorí o tom, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru.

    Figeľ sa rozhodol podľa podnet

    Každý má právo byť bez náboženského vyznania a každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Figeľ sa rozhodol v tejto veci podať podnet Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR.

    Ústava hovorí aj o tom, že každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní. Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva.

    „Naliehavosť celkovej situácie a zhoršovanie spoločenskej atmosféry ma vedie k tomu, aby som sa primerane ozval a konal v tomto zmysle tak v záujme celkového zdravia ľudí, ako aj v záujme zdravého vývoja našej domoviny, Slovenska,” napísal Figeľ v liste, ktorý poskytol agentúre SITA.

    Čierne pásmo COVID automatu

    Pre Slovensko záväzný a vymožiteľný Európsky dohovor o ľudských právach garantuje podľa Figeľa aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Toto právo nemožno podľa neho za žiadnych okolností zo strany vlády zrušiť ani de iure, ani de facto. To platí aj pre takzvané čierne pásmo COVID automatu.

    Dodáva, že akékoľvek obmedzenia, ktoré sú „nevyhnutné v záujme ochrany zdravia”, musia spĺňať kritérium zákonnosti, legitimity a primeranosti. „Pri obdobnej pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované tak striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku,” podotkol.

    Figeľ v liste tiež uvádza, že vláda a Úrad verejného zdravotníctva SR by v rámci núdzového stavu ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života nemala explicitne alebo implicitne spájať s opatreniami „športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy”.

    https://www.webnoviny.sk/figel-povazuje-zakaz-verejnych-bohosluzieb-za-evidentne-porusenie-ustavneho-a-medzinarodneho-prava