Podujatie organizované NR SR
Bratislava, 18. január 2008

Úvod
Ďakujem za pozvanie na túto parlamentnú konferenciu o vstupe
Slovenska do eurozóny. Považujem za veľmi dôležité, keď sa na
spoločnom fóre stretnú a spolu diskutujú hlavní predstavitelia legislatívy,
exekutívy, regiónov a zástupcovia bánk, spotrebiteľských
a podnikateľských asociácií a združení. Zároveň je veľmi prínosné vypočuť
si skúsenosti tých ľudí, ktorí sa v nedávnej minulosti podieľali na začlenení
svojich krajín do eurozóny.
Európska komisia je partnerom Slovenska v tomto procese. V
novembri sme s Ministerstvom financií SR podpísali dohodu o podpore
slovenskej komunikačnej stratégie pre prípravu na prevzatie európskej
spoločnej meny.

Euro v kontexte európskej integrácie
Myšlienka spoločnej Európy prešla vývojom – od prvých cieľov ako bolo
vytvorenie colnej únie, spoločnej poľnohospodárskej politiky až po
zložitejšie projekty ako spoločný trh či jednotná mena. Tak, ako
zjednocovanie Európy nebol a nie je priamočiary proces, nebolo a nie je
tomu tak ani v prípade vytvorenia a zavedenia spoločnej meny. Pokusy o
užšiu spoluprácu v menovej oblasti sú takmer rovnako staré ako samotný
európsky integračný proces. Počnúc Európskou platobnou úniou v 50.
rokoch, cez vytvorenie Európskeho menového systému až po Ekonomickú
a menovú úniu. Tento rok je tomu už desať rokov od vytvorenia EMU, čo je
príležitosťou pre zhodnotenie dosiahnutých úspechov a pre prípravu na
nadchádzajúce výzvy v rámci eurozóny (dúfam, že už za aktívnej účasti
Slovenska).
EMU je najrozvinutejší stupeň ekonomickej integrácie v súčasnosti.
EMU sa postupne stáva dôležitým motorom pre ešte užšiu spoluprácu v
rámci únie. Pre 319 miliónov ľudí, ktorí používajú euro v každodennom
živote, je spoločná mena hmatateľným symbolom zdieľaného úspechu a
výziev pre Európu do budúcnosti.
Za vyše päť rokov v obehu potvrdilo euro svoju životaschopnosť, ale aj
výrazný prínos pre európsky a medzinárodný obchodný a finančný vývoj.

Rozšírenie eurozóny
Rozšírenie eurozóny o Slovinsko, Maltu a Cyprus sú dôkazom jej
otvoreného charakteru. Slovensko má ambíciu prijať euro k 1. 1. 2009.
Proces prípravy sa netýka iba Národnej banky a vlády, ale celej krajiny,
každého občana (viac ako Schengen). Preto si príprava vyžaduje
rozumnú politiku a rozsiahlu informačnú a vzdelávaciu kampaň. Prieskumy
(napr. Eurobarometer zo septembra 2007) hovoria, že väčšina Slovákov
(55%) súhlasí s prijatím eura za národnú menu, avšak až 43% chce čo
najskôr viac informácií o jej zavedení.
Prínos eura pre občanov, podnikateľov a firmy
Euro ponúka množstvo praktických výhod najmä pre občanov, napr.
jednoduchšie cestovanie v rámci eurozóny, bez zbytočných starostí so
zamieňaním peňazí pri každom prekročení hranice; ako aj ľahšie
porovnávanie cien v rámci krajín eurozóny;
Jednotná mena napomáha vyššiemu rastu cez znižovanie menových
výkyvov, čím sa vytvára stabilnejšie prostredie pre obchod a znižujú sa
riziká a neistoty pre obchodných partnerov pri dovoze a vývoze svojich
výrobkov;
Podnikatelia ľahšie plánujú a prijímajú investičné rozhodnutia, keďže
neistoty spojené s kurzovými výkyvmi sú zredukované na minimum;
Otvára sa aj viacej možností pre spotrebiteľov: jednotná mena umožní
spotrebiteľom jednoduchšie nakupovanie a využívanie služieb v zahraničí,
spojené najmä s rozvojom elektronického obchodu;
Veľký spoločný trh s jednotnou menou znamená pre investorov, že ich
investície a obchod sa realizujú v stabilnom ekonomickom prostredí.

Riziká a otázniky spojené so vstupom do eurozóny
Musím však aj spomenúť, že vstup do eurozóny prináša riziká, pokiaľ
krajina nie je na tento vstup dostatočne pripravená.
Ekonomická politika krajiny by sa mala zamerať na
makroekonomickú stabilitu a vytvorenie rámcových podmienok pre reálne
ekonomické dobiehanie (catching-up). Kľúčové v tomto kontexte sú
obozretná rozpočtová politika, uvážlivý vývoj v mzdovej politike, silný
finančný dohľad a zdravé štrukturálne politiky smerujúce k udržateľnému
rastu. Dôležitými výzvami pre Slovensko je dynamicky pokračovať v
rozpočtovej konsolidácii a udržať nízku infláciu.
Pred vstupom Slovenska do EÚ oponenti vstupu argumentovali najmä
dramatickým zvyšovaním cien po vstupe. My sme tvrdili, že ceny
porastú, rast cien sa nedá zastaviť, ale na ich rast budú vplývať aj iné
okolnosti ako bol samotný vstup do EÚ. Reálna situácia len potvrdila naše
tvrdenia. K žiadnemu dramatickému nárastu cien nedošlo. Navyše sme
cenovú hladinu dostali na úroveň, ktorá spĺňa maastrichtské kritériá. Ani
dnes nemožno tvrdiť, že ceny nebudú rásť. Ceny budú rásť, ale môžu
v priebehu času pri rozumnej, zodpovednej politike rásť pomalšie.
Ako vidieť z vývoja cenovej úrovne v roku 2007 na Slovensku v
porovnaní s vývojom cien eurozóne (Graf č. 1), tento v podstate
kopíroval vývoj cien v EÚ. Takýto vývoj je logický a len potvrdzuje
skutočnosť, že jednak na cenovú úroveň vyplývajú aj vonkajšie podmienky
(veľmi otvorená ekonomika) a po druhé, tak ako z 2. grafu jasne vidieť,
rast cien na Slovensku je nižší v porovnaní s priemernou infláciou v EÚ.

Obavy z vývoja cien po vstupe do eurozóny boli spoločné pre všetkých
jej nových členov. Slovinsko, Malta či Cyprus rozbehli iniciatívy, ktoré
zabránili maloobchodníkom zneužívať situáciu. Napríklad, v rámci
iniciatívy FAIR (Fair-pricing Agreements in Retailing) sa zaviazalo 5000
maltských obchodníkov, že nebudú neopodstatnene zvyšovať svoje
ceny a budú správne zobrazovať ceny v obidvoch menách. Na strane
spotrebiteľov zase existuje ostražitosť pri odhaľovaní prípadov zneužívania
situácie. Táto ostražitosť je však potrebná nielen za začiatku dvojitého
oceňovania, ale treba sa pripraviť na dlhodobejšiu aktivitu a poučiť sa zo
slovinského prípadu, kde ostražitosť bola vysoká iba v prvých týždňoch po
zavedení eura.

Posilňovanie slovenskej koruny za posledné obdobie je potešujúcou
skutočnosťou. Odráža sa tu zdravý ekonomický vývoj a dôvera v
slovenskú ekonomiku. Je prínosom aj pre občanov cez zlacňovanie dovozov tovarov a služieb. Posilňovanie meny nie je nekonečný
proces; existujú určité saturačné hranice, dokedy sa môže mena
spevňovať. Na druhej strane je potrebné si však uvedomiť, že pre podniky,
ktoré sú zamerané na export, posilňovanie znamená nižšie príjmy, čo sa
prejavuje na ich ekonomickom výsledku. Preto vstup do eurozóny vytvorí
stabilnejšie ekonomické prostredie aj pre firmy, podnikateľov a umožní im
udržateľne sa rozvíjať a pritiahne to aj viac investícií.
Častokrát počúvame hlasy, že susedné krajiny čakajú so vstupom do
Eurozóny a že my sa ponáhľame. V žiadnom prípade by nemalo ísť o
preteky, ako tomu nešlo ani v prípade rozširovania EU v roku 2004. Každá
krajina bola posudzovaná individuálne na základe dosiahnutých výsledkov
v procese rozširovania. Ak však krajina dodrží stanovený termín, lepšie
dokáže odhadnúť svoje sily, a schopnosti a dokáže sa prispôsobiť
náročným kritériám, stáva sa dôveryhodnejšou
. Prijatie eura je
dôkazom zdravého ekonomického vývoja krajiny, stability cien, a vytvára
sa aj stabilnejšie prostredie vo verejných financiách.

Taktiež bolo opakovane počuť argument, že Komisia preferuje blokové
vstupovanie do eurozóny (spoločne V4 alebo pobaltské krajiny). Tu by
som chcel opätovne zdôrazniť, že to nie je pravda, čo dokazuje aj
doterajšie rozširovanie. Komisia posudzovala 4 žiadosti o rozširovanie, z
toho tri odporučila a jednu zamietla. Realita potvrdila, že rozhodnutie
Komisie bolo správne. Litva nespĺňala inflačné kritérium ani (tesne)
nominálne, ani z dlhodobého hľadiska udržateľne. V prípade Slovinska
nastal v roku 2007 výraznejší nárast cien, ale tento však nesúvisí výlučne
so zavedením eura, ktorému možno pripísať 0,6 p.b. na zvýšení inflácie.
Na rast inflácie vplýval najmä rastúci dopyt, nárast cien potravín a energií
ako i skutočnosť, že Slovinsko zaznamenalo historicky najnižšiu mieru
nezamestnanosti a zároveň presiahlo svoje kapacitné možnosti a začalo
sa boriť s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.

Záver
Najhoršie by bolo, keby sme začali špekulovať alebo polemizovať či
teraz ÁNO alebo NIE do eurozóny, pretože toto nie je o nejakých
pocitových rozhodnutiach. Musí to byť veľmi racionálne a zároveň
konsenzuálne, stabilné rozhodnutie. To znamená, že vstup do eurozóny
si vyžaduje súhlas a stálosť stratégií na politickej i spoločenskej úrovni.
Krajina len vtedy môže byť úspešná v takýchto náročný súvislostiach ako
je integrácia, ak nemení svoju orientáciu, nespochybňuje svoje vlastné
ambície, nemení ciele a priority, ale zodpovedne a vytrvalo na nich
pracuje.
Bez existencie eura by sme v súčasnosti oveľa viac pociťovali
historicky najvyššie ceny ropy, oveľa viac by na nás vplývala kríza na
americkom finančnom trhu. Tým, že táto zóna stability má aj svoje
konkrétne nástroje a Slovensko je už na ňu naviazané, výrazne to pomáha
aj nášmu rozvoju. Ak sa staneme jeho plnohodnotnou súčasťou, tak tento
vnútorný rozvoj sa môže ešte viac posilniť. Nie však automaticky, ale
pokračujúcou sústredenosťou na ďalšie dôležité stratégie a reformy.
Napríklad, na regionálny rozvoj, na skutočné vytváranie podmienok pre
vedomostnú ekonomiku, pre inovácie a pre lepšie podnikateľské
prostredie. Samotný vstup do eurozóny problémy a výzvy nevyrieši. Môže
tomu však výrazne napomáhať, ak je krajina na tieto výzvy sústredená a
dlhodobo na nich pracuje.
Ostáva 349 dní do plánovaného zavedenia eura na Slovensku. Máme
pred sebou niekoľko veľmi náročných mesiacov a zopár kľúčových
dátumov. Koncom januára (30. 1. 2008) prijme Európska komisia svoje
odporúčania pre stanovisko Rady k aktualizovanému konvergenčnému
programu Slovenska. V máji Komisia a ECB predložia svoje posudky,
či Slovensko spĺňa kritériá na prijatie spoločnej meny. Rada ministrov
definitívne rozhodne v júni/júli a stanoví neodvolateľný konverzný kurz
medzi korunou a eurom.
Proces vstupu Slovenska do eurozóny je náročný proces, ktorý treba
zvládnuť nielen technicky, ale hlavne ekonomicky a sociálne. Dotkne sa
všetkých obyvateľov krajiny. Preto je dôležité, aby sme na to boli dobre
pripravení. Na integrácii získavajú, ako doteraz, tí, ktorí sú pripravení a
aktívni. Tí, ktorí dokážu chápať súvislosti a využívať ich pre svoj prospech
a pre prospech spoločenstva, v ktorom žijú.
Som presvedčený, že Slovensko môže byť úspešné aj po roku 2009 so
spoločnou európskou menou. Napokon, dôveryhodná európska mena je
už dnes jednou z dôležitých podmienok pre stabilitu a pre ďalší
hospodársky rast a celkový rozvoj Európskej únie a jej členských krajín.