Ján Figeľ

Month: May 2016

Figeľ o novom pôsobisku: Nejde mi o post, ale o ohrozených kresťanov

Odchádzajúci predseda KDH sa oddnes stáva osobitným veľvyslancom EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete. Za vznik takéhoto úradu sám loboval.

Ešte pred mesiacom končiaci predseda KDH Ján Figeľ nevedel, kde bude jeho nové pôsobisko. Vravel však, že v hnutí už pracovať nebude. „Budem rozmýšľať, ako ďalej, a budovať nové vzťahy,“ povedal v rozhovore pre Denník N.

„Nebojím sa o robotu, skôr je to dôležitá životná križovatka, aby som sa neunáhlil alebo nerozhodol tak, že mi to neumožní vrátiť rodine, čo jej dlhujem za roky neprítomnosti doma.“

Nakoniec to vyzerá, že si ho doma až tak neužijú. Oddnes začína pôsobiť ako osobitný vyslanec Európskej komisie pre podporu náboženskej slobody. Zamerať by sa mal na krajiny mimo Únie, kde je náboženská sloboda ohrozená.

Je to viac ako post, vraví Figeľ

V novej práci bude pendlovať medzi Bratislavou, Bruselom a ďalšími krajinami. Viac na dennikn.sk

7 May 2016
Ján Figeľ v relácii “SVET Tu a Teraz”

Funkciu osobitného vyslanca EÚ pre náboženské slobody vo svete bude Ján Figeľ vykonávať v úrade eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu.

Brusel/Bratislava 6. mája (TASR) – Bývalý líder KDH a prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ sa od dnešného dňa stane historicky prvým osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. Svoju funkciu bude vykonávať v úrade eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu. Pôjde o jednoročný mandát, ktorý však môže byť obnovený a predĺžený. Viac na teraz.sk

Reláciu SVET Tu a Teraz s moderátorom Pavlom Demešom a hosťom Jánom Figeľom nájdete tu

6 May 2016
Le président Juncker désigne le premier envoyé spécial pour la promotion de la liberté de religion o

Cité du Vatican, le 6 mai 2016

L’ancien commissaire européen Ján Figeľ prend ses fonctions dès aujourd’hui pour un mandat initial d’un an

Prenant la parole au Vatican aujourd’hui à l’occasion de la remise du Prix Charlemagne au pape François, le président Jean-Claude Juncker a annoncé sa décision de nommer M. Ján Figeľ (qui a été le commissaire européen chargé de l’éducation, de la formation, de la culture et de la jeunesse de 2004 à 2009) en tant que premier représentant spécial pour la promotion de la liberté de religion ou de conviction à l’extérieur de l’Union européenne. M. Figeľ prend ses fonctions dès aujourd’hui pour un mandat initial d’un an.

Le président Juncker a déclaré: « La liberté de religion ou de conviction est un droit fondamental faisant partie des fondements de l’Union européenne. La persistance des persécutions dont sont victimes les minorités religieuses et ethniques rend d’autant plus indispensable la protection et la promotion de cette liberté à l’intérieur et à l’extérieur de l’Union. Notre représentant spécial, M. Ján Figeľ, saura nous aider dans cette entreprise en veillant à ce que cette importante question bénéficie de toute l’attention qu’elle mérite ».

Le Parlement européen soutient cette initiative qu’il a appelée de ses vœux dans sa résolution du 4 février 2016. Compte tenu de l’importance de la promotion et de la protection de la liberté de religion ou de conviction à l’extérieur de l’Union dans le cadre du dialogue de l’Union européenne avec les pays tiers et des programmes d’aide qui leur sont destinés, le représentant spécial fera office de conseiller spécial auprès du commissaire européen chargé de la coopération internationale et du développement, M. Neven Mimica. Son mandat d’un an est renouvelable.

M. Figeľ apporte sa vaste expérience des affaires européennes et internationales. Il a occupé le poste de commissaire européen chargé de l’éducation, de la formation, de la culture et de la jeunesse de 2004 à 2009 et a été premier vice-Premier ministre de la République slovaque de 2010 à 2012.

Dans le cadre de sa mission, M. Figeľ présentera un rapport pour contribuer au dialogue régulier entre la Commission européenne, les églises et les associations ou communautés religieuses, qui est mené par M. Frans Timmermans, premier vice-président de la Commission.

L’article: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-1670_fr.htm

6 May 2016
Ján Figel, premier envoyé spécial pour la liberté de religion et de conviction de l’UE

Le président de la Commission européenne, Jean-Claude Juncker, a nommé, vendredi 6 mai, le premier « envoyé spécial pour la promotion de la liberté de religion et de conviction en dehors de l’Union européenne ».

Homme politique slovaque, ancien commissaire européen à l’éducation, formation, culture et jeunesse de 2004 à 2009), Ján Figel sera le premier « envoyé spécial pour la promotion de la liberté de religion et de conviction en dehors de l’Union européenne ».

Ainsi en a décidé le président de la Commission européenne, Jean-Claude Juncker, qui a annoncé sa nomination vendredi 6 mai, en marge de la remise du Prix Charlemagne au pape François à Rome.

Ján Figel a été nommé pour un mandat initial d’un an.

« La liberté de religion ou de conviction est un droit fondamental qui fait partie de la fondation de l’Union européenne », a rappelé Jean-Claude Juncker dans son allocution. « La persécution persistante des minorités religieuses et ethniques rend la protection et la promotion de cette liberté à l’intérieur et à l’extérieur de l’UE toujours plus essentielles ».

Homme politique slovaque, Ján Figel est membre du Mouvement chrétien-démocrate (KDH). Député au Conseil national de la République slovaque de 1992 à 1998 puis de nouveau de 2002 à 2004, il est spécialiste des questions européennes et a occupé les fonctions de secrétaire d’État au ministère des affaires étrangères, puis négociateur en chef pour l’adhésion de la Slovaquie à l’UE de 1998 à 2003.

L’article:

6 May 2016
Figeľ sa stane osobitným vyslancom EÚ pre náboženské slobody vo svete

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker oficiálne oznámi vytvorenie tejto pozície dnes poobede v Ríme v rámci slávnostného udelenia Medzinárodnej ceny Karola Veľkého pápežovi Františkovi.

Brusel 6. mája (TASR) – Bývalý líder KDH a prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ sa od dnešného dňa stane historicky prvým osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. Svoju funkciu bude vykonávať v úrade eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu. Pôjde o jednoročný mandát, ktorý však môže byť obnovený a predĺžený. TASR to potvrdili nemenované diplomatické zdroje z prostredia exekutívy EÚ.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker oficiálne oznámil vytvorenie tejto pozície dnes poobede v Ríme v rámci slávnostného udelenia Medzinárodnej ceny Karola Veľkého pápežovi Františkovi. “Náboženská sloboda je princíp zakotvený v základoch Európskej únie. Ochrana a propagácia tejto slobody vnútri i mimo EÚ je pre pretrvávajúce prenasledovanie náboženských a etnických menšín čoraz dôležitejšia. Verím, že Ján Figeľ, náš osobitný vyslanec, nám v tomto úsilí pomôže, zaostrí našu pozornosť a zabezpečí, aby sa tejto dôležitej téme dostalo toľko pozornosti, koľko si zaslúži,” povedal Juncker.
O Figeľovom vymenovaní rozhodlo v stredu kolégium komisárov na podnet Junckera. Ten sa s Figeľom stretol koncom januára a vypočul si jeho návrh na vytvorenie postu osobitného vyslanca EÚ pre ochranu náboženských slobôd. Juncker o tejto iniciatíve informoval aj predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, ktorý ju privítal.
Verejne túto možnosť Figeľ predstavil 19. marca na zjazde Európskej ľudovej strany (EĽS) v Bruseli, keď jeho iniciatívu podporil aj šéf ľudovcov Joseph Daul. Táto myšlienka našla priaznivú odozvu aj u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Figeľ pre TASR ešte pred zjazdom EĽS povedal, že poslal oficiálny list najvyšším predstaviteľom EÚ, v ktorom s myšlienkou vytvorenia nového postu v exekutíve EÚ oslovil nielen Junckera, ale aj predsedu Európskej rady Donalda Tuska a šéfku diplomacie EÚ Federicu Mogheriniovú.
Figeľ v tejto súvislosti konštatoval, že “doterajšie aktivity, ktoré EÚ vyvíja v rámci humanitárnej a rozvojovej pomoci alebo na poli diplomacie, nepostačujú z hľadiska účinnej ochrany veriacich”. Dodal, že vytvorenie osobitného postu v exekutíve EÚ by pomohlo zviditeľniť túto agendu a urobiť ju oveľa účinnejšou.

Čítajte na teraz.sk

Čítajte aj na aktuality.sk, sme.sk, hnonline.sk

6 May 2016
Ein Grundrecht, auf dem die EU aufgebaut ist

Jean-Claude Jucnker © Olivier Hoslet (dpa)

EU-Kommissionspräsident Jean-Claude Juncker hat den ersten Sonderbeauftragten für Religions- und Glaubensfreiheit außerhalb der EU ernannt. Er solle das europäische Ideal der Religionsfreiheit gegenüber Drittstaaten vertreten.

Der ehemalige EU-Kommissar Jan Figel (56) werde für 2017 Sondergesandter für Religions- und Glaubensfreiheit außerhalb der EU sein, sagte Juncker in seiner Rede bei der Karlspreisvergabe an Papst Franziskus im Vatikan.Religions- und Glaubensfreiheit seien ein Grundrecht, auf dem die EU aufgebaut sei. Die Verfolgung von religiösen und ethnischen Minderheiten mache es wichtiger denn je, diese Freiheit innerhalb und außerhalb der EU zu fördern, so Juncker.

Das EU-Parlament hatte sich im Februar in einer Resolution für ein solches Amt ausgesprochen. Besonders im Dialog der EU mit Drittstaaten zum Beispiel über Entwicklungsprogramme sei dieses Thema wichtig.

Der Sonderbeauftragte soll dem EU-Kommissar für Entwicklungszusammenarbeit, Neven Mimica, zuarbeiten. Teil seiner Arbeit soll auch der Bericht über den Dialog zwischen Kirchen, Religionsgemeinschaften und der EU-Kommission sein. Figel, Figel, Vorsitzender der katholisch-konservativen Partei KDH, war von 2004 bis 2009 EU-Kommissar für Bildung und Kultur. war von 2004 bis 2009 EU-Kommissar für Bildung, Kultur und Jugend und von 2010 bis 2012 Vize-Ministerpräsident der Slowakei.

(KNA)

Artikel: https://www.domradio.de/themen/kirche-und-politik/2016-05-06/juncker-ernennt-eu-sonderbeauftragten-fuer-religionsfreiheit

6 May 2016
Il presidente Juncker nomina Figeľ inviato speciale per la libertà religiosa

Il presidente Juncker nomina il primo inviato speciale per la promozione della libertà di religione e di credo al di fuori dell’Unione europea.

Oggi nel suo discorso in Vaticano in occasione della consegna del premio Carlo Magno a Papa Francesco, il Presidente della Commissione europea Jean-Claude Juncker ha annunciato che nominerà Ján Figeľ, ex Commissario responsabile per l’Istruzione, la formazione, la cultura e la gioventù, nel periodo 2004-2009, primo inviato speciale per la promozione della libertà di religione e di credo al di fuori dell’Unione europea. Figeľ assume oggi la carica con un primo mandato di un anno.

Il Presidente Juncker ha dichiarato: “La libertà di religione e credo è un diritto fondamentale alla base della costruzione dell’Unione europea. Alla luce delle persecuzioni che continuano a colpire le minoranze etniche e religiose, è ancor più importante proteggere e promuovere questo diritto dentro e fuori l’Unione. Sono certo che Ján Figeľ, il nostro inviato speciale, ci sosterrà in questo compito aiutandoci a mettere meglio a fuoco il problema e assicurando che questa importante questione riceva tutta l’attenzione che merita.”

L’iniziativa è sostenuta dal Parlamento europeo, che l’aveva auspicata nella risoluzione del 4 febbraio 2016. In considerazione dell’importanza della promozione e della protezione della libertà di religione e credo al di fuori dell’UE, nel contesto dei programmi UE di dialogo e assistenza che riguardano i paesi terzi, l’inviato speciale avrà la funzione di consulente speciale del Commissario per la cooperazione e lo sviluppo Neven Mimica. Il mandato di un anno è rinnovabile.

Ján Figeľ, che ha una vasta esperienza in politica europea e internazionale, è stato Commissario per l’Istruzione, la formazione, la cultura e la gioventù dal 2004 al 2009 e vice Primo ministro della Repubblica slovacca dal 2010 al 2012.

Come parte del suo incarico Figeľ presenterà una relazione nel contesto del dialogo, in corso tra la Commissione, le chiese e le comunità e associazioni religiose, condotto dal primo Vicepresidente Frans Timmermans.

Articolo: https://ec.europa.eu/italy/node/1091_it

6 May 2016
20 rokov po smrti Roberta Remiáša: Ľudia si zaslúžia pravdu a spravodlivosť

Citát z Programového vyhlásenia vlády: “Vláda SR pripraví ústavný zákon, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998, ktorými sa zamedzilo dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia.” Nedajte sa prekvapiť: Taký zámer v programe vlády SMERu nenájdete – ani v prvej, ani v druhej. A keďže máme tretiu Ficovu “vládu kontinuity”, tak zámer zrušiť amorálne samoamnestie kriminálnych činov slovenskej štátnej moci z rokov 1994 – 98 nenájdeme ani u novej garnitúry. Dnešní koaliční partneri SMERu pri narýchlo spísanej marcovej vládnej dohode mali evidentne iné priority…

Uvedený citát je z programu koalície Ivety Radičovej. Vytrvalým nositeľom aktívnej pamäti na zavraždeného Roberta Remiáša a úsilia o spravodlivosť bolo zvlášť KDH. Keď to v roku 2010 s vládnym návrhom nevyšlo, a keď predseda SMERu neprejavil v r. 2014 ochotu podporiť či pripraviť takýto návrh spoločne, predložil som začiatkom uplynulého roku nový návrh ústavného zákona spolu s početnou skupinou takmer všetkých opozičných poslancov. Bol dosiahnutý absolútny parlamentný rekord: Legislatívny návrh mal 60 signatárov – spolupredkladateľov. Som rád, že to bol rekord dosiahnutý práve pri téme spravodlivosti. Lebo zmysel pre spravodlivosť je základom skutočnej slobody a demokracie; a na Slovensku je jej nedostatok. Máme tu selektívnu zákonnosť a selektívnu spravodlivosť – výhodnú pre istotných, pre vplyvných, moci blízkych ľudí. Aj keď sme pri hlasovaní v marci 2015 nedosiahli schválenie návrhu, bola to dobrá príprava na úspešné budúce hlasovanie. Stále verím, že raz príde, lenže pri inak zloženom parlamentnom zbore. Dôležitý princíp našej etiky hovorí, že v životných zápasoch nemusíme vždy vyhrávať, ale nesmieme sa nikdy vzdávať. Vzdať sa v zápase o spravodlivosť je totiž prehra vopred – sama osebe. Príležitosť sa v parlamente naplní, keď sa časti demokraticky (slobodne, netotalitne a zodpovedne) zmýšľajúcej časti koalície spoja s tými opozičnými a naprieč spektrom strán a jednotlivcov sa pokúsia o ústavnú väčšinu pri hlasovaní o predmetnom zákone. Návrh podaný poslancom Jánom Budajom dostatočnú zhodu nezískal. Bolo však potrebné hľadať čo najširšiu politickú podporu. Sólovanie a trieštenie zhodu neprinesie. Smrť Roberta Remiáša je dôležitou a stále aktuálnou výzvou k objasneniu a potrestaniu nielen zosnovateľov kriminálneho únosu a zavlečenia občana Slovenska do cudziny, ale aj páchateľov úkladnej, objednanej vraždy. Zrušenie Mečiarových amnestií nie je pre vyšetrovanie vraždy zásadnou prekážkou, ako potvrdzujú mnohí odborníci a statoční vyšetrovatelia. Slovensko je však jedinou krajinou v modernej demokratickej Európe, kde takáto anomália v práve stále platí. Je nezhojenou, krvácajúcou ranou na mladej slovenskej demokracii. Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležité viac pre budúcnosť Slovenska, než pre vysporiadanie sa s minulostou. Je to viac o formovaní a charaktere štátu než len o presadení účinnej spravodlivosti v jednom zločinnom príbehu. Maximum, čo nateraz dokázal zo seba v tejto záležitosti Robert Fico dostať, bolo morálne odsúdenie Mečiarových amnestií. Ale formálnoprávne ich nikdy nebol ochotný zrušiť. Napriek tomu, že boli prijaté v hrubom rozpore s princípmi právneho štátu. Nekonaním tak radšej zostáva lojálny svojmu bývalému koaličnému partnerovi z trenčianskej Elektry. Tentoraz bola šanca oveľa väčšia. SMER už zablokovať ústavnú väčšinu nedokáže. Keby v parlamente neprevládli právnické kľučky, ale statočnosť a odvaha, keby zmysel pre právny štát prevládol nad kontinuálnym budovaním právnického štátu, hlasovanie o zrušení hanebných amnestií by bolo úspešné a posledné. Ide o postoj dôležitý nielen pre spravodlivosť pri aktoch štátneho terorizmu, dôležitý nielen pre matku a príbuzných Roberta Remiáša, ale pre celý národ, spoločnosť a štát. Je to rozhodnutie nie o minulosti, ale o budúcnosti Slovenska. Smutné, 20. výročie známej vraždy pre tento parlament – žiaľ – nebolo momentom pre posilnenie spravodlivosti. Škoda… Ale nesmieme sa vzdávať! Človek potrebuje pravdu a spravodlivosť, aby žil dôstojným životom. Ľudia si zaslúžia pravdu a spravodlivosť viac než vlaky zadarmo!

Čítajte na cestaplus.sk

2 May 2016
Remiášova smrť: Nesmieme to nechať tak

Zabudnúť na zabitého znamená druhýkrát ho zabiť. Nesmieme zabúdať na obete zápasu o slobodu a demokraciu. Nemáme tieto vymoženosti zadarmo, nikdy nebudú samozrejmosťou.

Na spravodlivosti záleží! Ľudia si zaslúžia istoty. Pamätáte na tie bilbordy? A tak dostanú vlaky zadarmo, kontinuálne aj naďalej, a niektorým štátna moc garantuje beztrestnosť.

V príbehu únosu syna prezidenta a úkladnej vraždy Róberta Remiáša ide o akty štátneho teroru. Dopustili sa ho nie moslimskí džihádisti či migranti, ale nositelia štátnej moci v rokoch 1995 – 1996.

A každý, kto pri tom argumentuje princípom retroaktivity, je proti právnej istote, lebo v tomto príbehu argument retroaktivity znamená zakrývanie, zatváranie dverí, znemožňovanie vyšetrovania a účinnej spravodlivosti.

Zločinci, kolaboranti, prisluhovači

Jedni zločiny páchajú – sú zločincami. Ďalší s nimi kolaborujú – sú kolaborantmi a prisluhovačmi. Ďalší sú pozorovateľmi – sú to diváci. A iní bez záujmu alebo s obavami prechádzajú okolo. Ľahostajnosť a strach sú súrodencami zla.

Spoločnosť, kde je veľa ľahostajnosti a strachu, sa dá ľahko ovládať. Namiesto pravdy v nej dominuje propaganda, namiesto spravodlivosti ideológia, namiesto slobody závislosť od moci.

Zabudnúť na zabitého znamená druhýkrát ho zabiť. Nesmieme zabúdať na obete zápasu o slobodu a demokraciu. Nemáme tieto vymoženosti zadarmo, nikdy nebudú samozrejmosťou.

V Európe je jeden jediný štát, kde exekutívna moc, predseda vlády a vláda v zastúpení prezidenta amnestovala samu seba. Ten štát sa volá Slovenská republika.

Právny a či právnicky štát

Každý, kto hľadá cestu pre spravodlivosť, ju v právnom štáte nájde. V slušnej, demokratickej spoločnosti sú na to nástroje pre spoločné dobro a vo verejnom záujme.

Ale neplatí to v právnickom štáte, o ktorý sa náš nateraz najpodporovanejší politik – premiér a právnik – usiluje od roku 2006. Keď nastúpil Robert Fico k moci spolu s Mečiarom a Slotom, bolo v septembri 2006 zastavené trestné stíhanie vo veci úkladnej vraždy Róberta Remiáša.

Nezomrel náhodou – zomrel tragicky a úkladne, na objednávku štátnej moci. A aj keď je dnes hodnotová politika v menšine, som presvedčený, že pravda a spravodlivosť Viac na sme.sk

2 May 2016
Amnestie chránia zločiny v mene štátu

Ľudia si zaslúžia pravdu a spravodlivosť viac než vlaky zadarmo.

Autor je bývalý predseda KDH

Citát z programového vyhlásenia vlády: „Vláda SR pripraví ústavný zákon, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998, ktorými sa zamedzilo dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia.“

Ktorí ste citátom zaskočení, chcem vás uSMERniť: taký zámer vo vláde Smeru nenájdete – ani v prvej, ani v druhej. A keďže máme tretiu Ficovu „vládu kontinuity“, tak zámer zrušiť amorálne samoamnestie kriminálnych činov slovenskej štátnej moci z rokov 1994-98 nenájdete ani u novej garnitúry. Dnešní koaliční partneri Smeru pri narýchlo spísanej marcovej vládnej dohode mali evidentne iné priority…

Uvedený citát je z programu koalície Ivety Radičovej. Vytrvalým nositeľom aktívnej pamäti na zavraždeného Róberta Remiáša a úsilia o spravodlivosť bolo zvlášť KDH. Keď to v roku 2010 s vládnym návrhom nevyšlo, a keď predseda Smeru neprejavil v roku 2014 ochotu podporiť či pripraviť takýto návrh spoločne, predložil som začiatkom uplynulého roku nový návrh ústavného zákona spolu s početnou skupinou takmer všetkých opozičných poslancov.

Bol dosiahnutý absolútny parlamentný rekord: legislatívny návrh mal 60 signatárov – spolupredkladateľov. Som rád, že to bol rekord pri téme spravodlivosti. Lebo zmysel pre spravodlivosť je základom skutočnej slobody a demokracie. Aj keď sme v hlasovaní nedosiahli schválenie návrhu, bola to dobrá príprava na úspešné budúce hlasovanie. Stále verím, že raz príde, lenže pri inak zloženom parlamente.

Dôležitý princíp našej etiky hovorí, že v životných zápasoch nemusíme vždy vyhrávať, len sa nesmieme nikdy vzdávať. Vzdať sa v zápase o spravodlivosť je totiž prehra sama osebe. Príležitosť sa v parlamente naplní, keď sa zvyšky demokraticky (slobodne, netotalitne a zodpovedne) zmýšľajúcej časti koalície spoja s tými opozičnými a naprieč spektrom strán a jednotlivcov sa pokúsia o ústavnú väčšinu pri hlasovaní o predmetnom zákone. Návrh podaný poslancom Jánom Budajom dostatočnú zhodu nepriniesol. Bolo však potrebné hľadať čo najširšiu politickú podporu. Sólovanie a trieštenie zhodu neprinesie.

Smrť Róberta Remiáša je dôležitou a stále aktuálnou výzvou na objasnenie a potrestanie nielen zosnovateľov kriminálneho únosu a zavlečenia občana Slovenska do cudziny, ale aj páchateľov úkladnej, objednanej vraždy. Zrušenie Mečiarových amnestií nie je pre vyšetrovanie vraždy zásadnou prekážkou, ako potvrdzujú mnohí odborníci a statoční vyšetrovatelia. Slovensko je však jedinou krajinou v modernej demokratickej Európe, kde takáto anomália v práve stále platí. Je nezhojenou, krvácajúcou ranou na mladej slovenskej demokracii. Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležité viac pre budúcnosť Slovenska než pre vyrovnanie sa s minulosťou. Je to viac o charaktere štátu než o presadení účinnej spravodlivosti v tomto zločinnom príbehu.

Maximum, čo nateraz dokázal zo seba v tejto záležitosti Robert Fico dostať, bolo morálne odsúdenie Mečiarových amnestií. Formálnoprávne ich však nikdy nebol ochotný zrušiť. Napriek tomu, že boli prijaté v hrubom rozpore s princípmi právneho štátu. Nekonaním tak radšej zostal lojálny svojmu bývalému koaličnému partnerovi z trenčianskej Elektry.

Tentoraz bola šanca oveľa väčšia. Smer už zablokovať ústavnú väčšinu nedokáže. Keby v parlamente neprevládli právnické kľučky, ale statočnosť a odvaha, keby zmysel pre právny štát prevládol nad kontinuálnym budovaním právnického štátu, hlasovanie o zrušení hanebných amnestií by bolo úspešné a posledné. Ide o postoj dôležitý nielen pre spravodlivosť pri aktoch štátneho terorizmu, dôležitý nielen pre matku a príbuzných Roberta Remiáša, ale pre celý národ, spoločnosť a štát. Je to rozhodnutie nie o minulosti, ale o budúcnosti Slovenska. Smutné, 20. výročie známej vraždy pre tento parlament – žiaľ – nebolo momentom pre posilnenie spravodlivosti. Škoda… Ale nesmieme sa vzdávať!

Ľudia si zaslúžia pravdu a spravodlivosť viac než vlaky zadarmo!

Tento text nájdete na dennikn.sk

2 May 2016