Author: Marek Olšanský

  • ‘Peace Talks’ Must Go Beyond Ending the War in Ukraine

    ‘Peace Talks’ Must Go Beyond Ending the War in Ukraine

    COMMENTARY: Seventy-five years ago, Robert Schuman’s vision for economic partnership among the combatants of World War II led to the creation of the now 27-member European Union. A new West-East economic and trade community could make Schuman’s goal of lasting peace a reality.

    French Foreign Minister Robert Schuman delivers a speech during a press conference at The Quai d'Orsay prior to the publication of the north atlantic pact in Paris on March 18, 1949.
    French Foreign Minister Robert Schuman delivers a speech during a press conference at The Quai d’Orsay prior to the publication of the north atlantic pact in Paris on March 18, 1949. (photo: News Photo / Getty Images)

    March 25, 2025

    Peace in Europe is needed and possible. But as the Cold War of the last century demonstrated, there is a difference between an end to open hostilities and real peace. The best way to achieve the latter is through multilateral agreements that prioritize economic and trade cooperation and the common good.

    This was the vision that Robert Schuman had in the aftermath of World War II. Today we recognize Schuman as a modern-day “Father of Europe.” But on May 9, 1950, when he was the French foreign minister, his proposal to invite Germany and other countries to form a cooperative European Coal and Steel Community — shrewdly creating a common market for the very commodities necessary for waging war — was dismissed by many as illusory. Communists attacked Schuman as a traitor of France.

    Declared “Venerable” by Pope Francis in 2021, Schuman persevered, as great statesmen do. And over the next 75 years, his peace community grew into a 27-member European Union with a single market — the Schengen system — and a common currency.

    Before his death in 1963, Schuman emphasized that “we must create Europe not only in the interests of free nations, but also to welcome the nations of the East, who, after being freed from the oppression to which they are subjected, will ask us for acceptance and our moral support.” The first democratic chancellor of Germany, Konrad Adenauer, thought similarly. “A united Europe,” he observed, “was the dream of a few, the desire of many and has become a necessity for all.”

    However, for several reasons, the formation of a peaceful Europe remains an unfinished project. The now-three-year-old war in Ukraine testifies to this tragic reality.

    The bloodshed must stop. Yet the nations of Western Europe are making a critical mistake if they applaud those who say the solution is to boost defense spending and rearm themselves. Indebted states and weakened economies will not be strengthened by this shift. With a policy of deterrence, we may win or at least achieve a draw in this Second Cold War, but we will surely not win peace.

    The principles of the Schuman Plan have not been exhausted. They are like the roots from which the tree of the human community draw life. 

    Transformation of relations begins with dialogue, which is now underway on the initiative of the new Trump administration in the United States. It is paramount, though, that these efforts be directed toward the creation of a new community of nations. 

    In that vein, the dialogue between the United States and Russia should focus on establishing common markets, open to other countries and designed for the participants’ mutual benefit, for the crucial commodities needed to wage war. This would encompass not only natural resources and energy but information technologies and the protection of intellectual property. 

    Such a Northern Hemisphere Community or West-East Community would connect Alaska with Kamchatka through Europe and Central Asia, spanning three continents — with Europe at its center. It would bring unprecedented development to the participating states, economies and regions.

    This kind of framework need not supplant or rival the EU. But part of such a qualitative change, worthy of a more humane 21st century, is the need for a shared security architecture, which does not exclude a future defense alliance. 

    This long-term vision is not about leaders, who come and go. Peace is in the interests of nations that persist and must shoulder the hardships of war and the burden of human losses. The value of a person goes beyond material dimensions. Therefore, it is important to seek the end of fratricidal devastation by seeking a new quality of relations, focused on the dignity of each person, family, nation and community. The commander-in-chief of the Ukrainian army, Gen. Oleksandr Syrskyi, has parents and a brother living in Moscow. They are Russians. This example speaks painfully.

    This vision of rapprochement and cooperation between the West and the East will require a long and demanding process. It is in line with the image presented by the great Pope St. John Paul II of Europe breathing with both lungs — the West and the East. Today the West is sick with ethical relativism and new ideologies, and the East is bleeding in fratricidal conflict.

    Perhaps such a vision may seem surprising or improbable at this moment, perhaps unacceptable to some. U.S. Secretary of State Dean Acheson wrote about the Schuman Plan in his memoirs as “a breathtaking step towards the unification of Western Europe, which he could not even understand at first.”Today we take the EU for granted.

    We need such a breathtaking U-turn in the current situation. Crisis and ongoing tragedy of war may turn into a historical disaster or into a new beginning for the qualitative change of relations. Within the framework of such a Great Deal, an acceptable solution for peace in Ukraine, for the return of refugees and for the dynamic and successful reconstruction of the destroyed territories will also be found more easily and more quickly. 

    We in the West need above all more wisdom and more courage for a reasonable and responsible policy, rather than only more money for ammunition and armaments. We need statesmen and leaders who see the big picture and look into the distance to future generations. 

    Concerning the future, I recommend neither a cheap optimism, nor a dark pessimism, but first of all we must stay committed. Peace, security and prosperity in our civilizational space is possible and achievable!

    Original link: https://www.ncregister.com/commentaries/schuman-s-goal-of-lasting-peace-ukraine

  • Schumanov plán 2.0 pre trvalý mier v Európe

    Schumanov plán 2.0 pre trvalý mier v Európe

    Mier v Európe je potrebný a možný. Je základom stability, cieľom bezpečnosti a predpokladom prosperity. 9. mája 1950 vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman prišiel s plánom na vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele ako s ponukou pre porazené Nemecko a ďalšie krajiny. Bolo to prekvapenie pre mnohých. Niektorí to komentovali ako ilúziu či nereálny plán. Komunisti za to Schumana atakovali ako zradcu Francúzska.

    Prepojením výroby a obchodu komodít nevyhnutných pre ekonomiku a pre vedenie vojny sa presadil mierový záujem odvekých nepriateľov, ktorí si za trištvrte storočia od kancelára Bismarcka cez cisára Villiama II. až po Ríšskeho vodcu Hitlera opakovane vyhubili milióny vojakov a civilov. Za ďalších 75 rokov prerástlo toto spoločenstvo do 27- člennej Európskej únie s jednotným trhom, Schengenským systémom, spoločnou menou.

    Pred smrťou Schuman ako Otec Európy pripomínal, že „musíme vytvoriť Európu nielen v záujme slobodných národov, ale aj pre uvítanie národov z Východu, ktoré po uvoľnení z útlaku, ktorému sú vystavené, nás požiadajú o prijatie a o našu morálnu podporu“… Podobne zmýšľal aj K. Adenauer: „Zjednotená Európa bola snom niekoľkých, túžbou mnohých a stala sa nevyhnutnosťou pre všetkých.“

    Realitou však z viacerých príčin zostáva nedokončený proces vytvorenia mierovej Európy ako celku. Spoločný Európsky dom, o ktorom často hovoril R. Schuman a neskoršie M. Gorbačov, nebol dobudovaný. Znovu, už tri roky tu máme krvavú, tragickú vojnu, ktorú naplno zahájil vojenský útok Ruska na Ukrajinu vo februári 2022, ale korene má oveľa hlbšie. Ich vyjadrením je už vyše 10 rokov tzv. Druhá studená vojna. Pamätajme, že tri európske vojny v 20. storočí sa stali svetovými – Prvá, Druhá a Studená. Západ vyhral Studenú vojnu, ale nevyhral mier. Súčasnú vojnu v susedstve strednej Európy Ukrajina a Západ nevyhrávajú. Nesmierne škody a negatívne dôsledky narastajú každý deň. Mnohí komentátori a politici ju označujú za tzv. zástupnú vojnu medzi USA a RF, realizovanú na území Ukrajiny.

    Princípy Schumanovho plánu sa nevyčerpali. Sú ako korene, z ktorých žije strom i ľudské spoločenstvo. Korene – to nie je minulosť, to je súčasnosť a budúcnosť. Korene sú nevyhnutnosť. Z hlavných miest západnej Európy sa opakujú výzvy na zvýšenie zbrojenia, na rozsiahlejšie financovanie obrany. Zadlžené štáty a oslabené ekonomiky sa týmto neposilnia. Politikou zastrašovania možno vyhráme alebo aspoň remizujeme v Druhej studenej vojne, ale mier nezískame. A opakujem – mier je základom stability, cieľom bezpečnosti a predpokladom prosperity.

    Je nevyhnutné liečiť príčiny, nie symptómy konfliktu. Ak pred 75 rokmi mierový proces iniciovali pôvodní nepriatelia Francúzsko a Nemecko, dnes je to výzva pre dve vojensko-priemyselné a jadrové mocnosti v našom civilizačnom priestore. Rusko a USA sú už desaťročie v konfrontácii. Po výraznej zmene zahraničnej i vnútornej politiky v USA nástupom D. Trumpa a republikánskej väčšiny v Senáte i Snemovni Kongresu sú americké rozhodnutia rýchle, často prekvapivé, ale výrazne zamerané na skončenie vojny.

    Kde vidím teda cestu k mieru?  Zmena vzťahov začína dialógom, pokračuje  vzájomne výhodnou spoluprácou a smeruje ku kvalitatívnej zmene – k novému spoločenstvu národov. Tento dlhodobý zámer nie je o Trumpovi či Bidenovi, ani o Putinovi či Zelenskom. Lídri sú smrteľní, prichádzajú a odchádzajú, skôr alebo neskôr, ale istotne. Mier je v záujme národov, ktoré pretrvávajú a prežívajú aj vojnové útrapy a ľudské straty. Vo vojnách sa menia hranice. Ale najcennejší sú ľudia. Hodnota človeka presahuje materiálne rozmery. Preto je dôležité hľadať ukončenie bratovražedných operácií hľadaním novej kvality vzťahov, zameraných na dôstojnosť každej osoby, rodiny, národa a spoločenstva. Hlavný veliteľ Ukrajinskej armády Oleksander Syrskij má rodičov a brata žijúcich v Moskve. Sú Rusmi. Tento príklad hovorí boľavou rečou.

    Dialóg medzi USA a Ruskom by mal byť zameraný na rozhodujúce komodity a zdroje pre vedenie konfliktu a vojny – na energie, prírodné zdroje, informačné technológie, a ochranu duševného vlastníctva. Spojenie uvedených zdrojov a komodít a kľúčovej infraštruktúry do spoločných trhov by malo byť ponúknuté aj ďalším krajinám. Prepojí sa tým Aljaška s Kamčatkou cez Európu a cez strednú Áziu. História, blízke vzťahy a záujmy hovoria v prospech nového a pre svetový vývoj rozhodujúceho Spoločenstva severnej hemisféry. Vznikol by tak najväčší medzinárodný potenciál zameraný na mierovú spoluprácu. Bude to mať pozitívny vplyv na Blízky východ, Afriku a ďalšie regióny sveta. Takéto spoločenstvo prinesie nebývalý rozvoj zúčastnených štátov a ekonomík. Nie je to proti záujmom, pokračovaniu a lepšiemu fungovaniu EÚ. Súčasťou takejto kvalitatívnej zmeny hodnej ľudskejšieho 21. storočia je aj zdieľaná bezpečnostná architektúra, ktorá nevylučuje budúcu obrannú alianciu.

    Táto vízia zblíženia a spolupráce Západu a Východu bude dlhým procesom. Je v zhode s obrazom veľkého pápeža sv. Jána Pavla II. o Európe, ktorá dýcha oboma časťami pľúc – západnou i východnou. Dnes je západná oslabená etickým relativizmom a novými ideológiami a východná krváca bratovražedným konfliktom.

    Možno je takáto vízia v tejto chvíli ťažko uveriteľná, málo pravdepodobná, možno pre niektorých neprijateľná. Americký minister zahraničia Dean Acheson, s ktorým Schuman konzultoval svoj mierový plán deň pred jeho zverejnením, vo svojich pamätiach o tom napísal ako „o dych vyrážajúcom kroku k zjednoteniu západnej Európy, ktorý v prvej chvíli ani nedokázal pochopiť“. Dnes to už toto zjednotenie považujeme za samozrejmosť…

    V rámci takéhoto vývoja sa ľahšie a rýchlejšie nájde aj prijateľné riešenie pre mier na Ukrajine, pre návrat utečencov a pre dynamickú a úspešnú obnovu zničených území. Práve stredoeurópske krajiny, ktoré často boli bojovým poľom vo vojnách medzi mocnosťami, ktoré majú v pamäti inváziu a okupáciu, stratu slobody a nezávislosti, ale aj úspešnú demokratickú transformáciu a formovanie spoločnej Európy, by mali pritom zohrať aktívnu, konštruktívnu a tvorivú úlohu.

    Tvorivé a konštruktívne úsilie o mier musí prevýšiť doterajšie vojnové úsilie. Preto Západ potrebuje predovšetkým viac múdrosti a viac odvahy pre rozumnú a zodpovednú politiku, než len viac peňazí na muníciu a výzbroj.  Potrebujeme štátnikov, ktorí vidia veľký obraz a vidia do diaľky, na nasledujúce generácie. Čo sa týka budúcnosti, neodporúčam ani lacný optimizmus, ani temný pesimizmus, ale v prvom rade pevné odhodlanie. Mier, bezpečnosť a prosperita v našom civilizačnom priestore sú možné a sú dosiahnuteľné!

    Ján Figeľ

    7. 3. 2025, ISTROPOLIS SUMMIT v Bratislave

    Organizátor: MCC (Mathiac Corvinus Collegium) v partnerstve s Nadáciou NTPT a Spoločenstvom SLH

    Ján Figeľ je bývalý podpredseda vlády SR, viedol prístupové rokovania Slovenska do Európskej únie a prípravu na členstvo v NATO, vykonával mandáty komisára EÚ, bol Osobitným vyslancom pre slobodu náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, je zakladateľom EIT a predsedom Vedeckého výboru Nadácie Clementy pre štúdium Schumanovho dedičstva (www.janfigel.sk)

    https://www.teraz.sk/publicistika/analyza-j-figela-schumanov-plan-20/862500-clanok.html

    https://sita.sk/schumanov-plan-2-0-pre-trvaly-mier-v-europe-komentar

    https://www.postoj.sk/171887/schumanov-plan-20-pre-mier-veurope

    https://standard.sk/908581/schumanov-plan-2-0-pre-mier-v-europe-nove-spolocenstvo-zapadu-a-vychodu

  • Dokážeme si odoprieť politiku aspoň v nedeľu? Figeľ sa obáva, že nás zastaví až ďalší atentát

    Dokážeme si odoprieť politiku aspoň v nedeľu? Figeľ sa obáva, že nás zastaví až ďalší atentát

    Zvulgarizovaná politika sa dostáva až do obývačiek rodín, zdôrazňuje bývalý podpredseda vlády Ján Figeľ. Apeluje preto na politické strany, aby podporili iniciatívu Nedeľa bez politiky. Súčinnosť, ktorá neprišla, najviac očakával od KDH.

    Týždeň politických diskusií by sa mal začínať pondelkom a končiť sobotou, nedeľa by nemala byť len dňom pracovného pokoja, ale aj dňom bez politiky, navrhuje Ján Figeľ, dlhodobo bývalý slovenský eurokomisár a niekdajší predseda kresťanskodemokratického hnutia (KDH), informuje portál Teraz. Figeľ zdôrazňuje, že nejde o snahu eliminovať politiku zo Slovenska, ale len o zavedenie jedného dňa v týždni, ktorý by bol od nej oslobodený.

    Bývalý podpredseda vlády a exminister dopravy predstavil svoju iniciatívu necelý mesiac po atentáte na premiéra Roberta Fica, ktorý bol 15. mája 2024 postrelený na Námestí baníkov pred kultúrnym domom v Handlovej.

    „Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých,“ zverejnil vtedy Figeľ na sociálnych sieti. Podľa jeho slov ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cennejšie ako pokoj v rodinách, v národe a spoločnosti.

    Za nedeľou bez politiky stojí viacero verejných mien

    Výzvu na zavedenie „nedele bez politiky“ podporilo viacero významných osobností z rôznych oblastí spoločenského života. Medzi signatármi sú herečka a členka činohry SND Božidara Turzonovová, arcibiskup Košickej gréckokatolíckej eparchie Cyril Vasiľ, biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ján Hroboň či primátori viacerých miest vrátane Richarda Rybníčka (Trenčín), Ota Kleina (Nové Zámky) a Jozefa Božíka (Partizánske).

    Podporu iniciatíve vyjadrili aj paralympionik a predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš, univerzitní profesori Robert Letz a Martin Homza, filmový režisér Ján Oparty, scenárista a dramaturg Svetozár Martinický či člen činohry SND a pedagóg Štefan Bučko. Medzi signatármi sú tiež teológ Matúš Hagara, publicista Marek Nikolov, programátor Miroslav Nagy, manažér Emil Mucha, prezident UPF Slovensko Miloš Klas a ďalší.

    Figeľ prezradil, že sa v minulosti na túto tému už rozprával so šéfom jednej zo slovenských televízií. „Namiesto dobrej polievky máme zvulgarizovanú konfrontačnú politiku. Nedeľa bez politiky si nevyžaduje zmenu ústavy, zákonov ani investície, len pokoj a stíšenie. Je to téma pre politikov a nosné televízie,“ tvrdí exminister dopravy, ktorý adresoval listy všetkým politickým stranám a poprosil ich o súčinnosť.

    Počas jednej nedele majú slovenskí diváci na výber zo štyroch po sebe nasledujúcich politických diskusií. Na televíznych obrazovkách sa tak pravidelne objavujú relácie V politike (TA3), O 5 minút 12 (STVR), Na telo (Markíza) a najnovší formát Politika 24 z produkcie JOJ Group s moderátorkou Lenkou Ježovou.

    Štandard oslovil so žiadosťou o vyjadrenie všetky z dotknutých televízií, poskytla ho však len STVR.

    Slovenská televízia a rozhlas pre Štandard potvrdili, že momentálne neuvažujú o zmene vysielania televíznej politickej diskusie O 5 minút 12 v rámci vysielacej štruktúry.

    „Nedeľa je na Slovensku historicky dlhodobo vnímaná ako deň, kedy sú v televízii vysielané v rámci publicistiky aj politické diskusné relácie,“ dodáva za STVR Andrea Pivarčiová s dôvetkom, že ide o dlhodobo zaužívaný návyk, na ktorý nadviazali aj komerčné televízne stanice.

    Podľa slov Pivarčiovej je z dlhodobého hľadiska tradícia nedeľných politických diskusií veľmi silná a ich sledovanosť odráža divácky návyk, ktorý sa budoval doposiaľ viac ako 35 rokov.

    „STVR vysiela politickú diskusnú reláciu aj počas sobôt. Ide o Sobotné dialógy, ktoré vysielame v Rádiu Slovensko a aj na spravodajskej :24,“ dopĺňa hovorkyňa.

    Figeľ pre Štandard naopak potvrdzuje, že rozhovor so šéfom jednej zo slovenských televízií sa uskutočnil v septembri a bol v atmosfére zhody. „V tom čase bolo Slovensko ešte atentátom na premiéra otrasené a diskusie v nedeľu vysielali len STVR a TA3,“ dodáva bývalý podpredseda vlády, podľa ktorého by mala byť verejnoprávna televízia vlajkovou loďou tvorivého a zodpovedného prístupu k hodnotám, záujmom a potrebám ľudí.

    „Stačí v pondelok uviesť situáciu a najbližšie zámery a v sobotu zhodnotiť, čo týždeň dal. Slušní ľudia neperú v nedeľu nazbieranú špinavú bielizeň,“ predstavuje potenciálny nový systém realizácie diskusných relácií Ján Figeľ, podľa ktorého, ak v médiách prevláda kritérium sledovanosti a ziskov, kultúra ide do kúta.

    Ako reaguje na nedeľu bez politiky opozícia a koalícia?

    Štandard sa obrátil na jednotlivé parlamentné politické subjekty, aby sa oboznámil s ich názormi a postojmi k iniciatívnej téme Nedeľa bez politiky. Cieľom je zistiť, ako vnímajú tento návrh a aké postoje zastávajú v súvislosti s jeho realizáciou.

    Zo všetkých oslovených súčasných parlamentných strán sa pre Štandard vyjdarili jedine opozičné Sloboda a solidarita (SaS) a Slovensko (niekdajšie OĽaNO).

    SaS je podľa jej hovorcu Ondreja Šprláka zástancom slobody, preto Šprlák za stranu pre Štandard tvrdí, ak chce niekto sledovať politiku, nech ju sleduje aj v nedeľu.

    „Ak chce ísť niekto v nedeľu do prírody, nech ide. To platí aj o ambícii zatvárať obchody v nedeľu. Táto téma je preto absolútne irelevantná,“ myslí si SaS.

    Ani opozičné Slovensko nepovažuje zasahovanie do tvorby zo strany politickej moci za šťastný krok. „V čase sociálnych sietí, kde je politika prístupná kedykoľvek, by takéto opatrenie nič nezmenilo. Ľudia by aj naďalej rozhodovali o tom, či daný obsah chcú sledovať alebo nie,“ zdôrazňuje pre Štandard hovorca Matúš Bystriansky.

    Štandard sa všetkých politických subjektov pýtal rovnaké otázky, a to, či by podporili iniciatívu zavedenia „nedelí bez politiky“ a ak nie, aké dôvody ich k tomu vedú. Zároveň sa pýtal, kde by bolo potrebné začať, aby sa diskusia v tejto téme posunula vpred.

    V prípade získania ďalších relevantných odpovedí budeme článok aktualizovať.

    Figeľ: Zvulgarizovaná a úpadková politika sa tlačí priamo do rodín

    Bývalý podpredseda vlády sa obáva, že zvulgarizovanú a úpadkovú politiku, ktorá sa napriek opakovaným atentátom a rastúcemu násiliu nekultúrne tlačí priamo do rodín a obývačiek v čase nedeľného pokoja, zastaví možno až ďalší atentát.

    „Nedajbože. Alebo sa nájdu traja lídri na strane vládnucej väčšiny alebo traja z opozičnej menšiny s odvahou a schopnosťou darovať Slovensku nedele ako dni pokoja od politiky,“ nádeja sa Figeľ, ktorý si myslí, že mediálne manažmenty potrebný pokoj kultivovať a obhajovať nebudú.

    „Pokoj potrebujeme všetci. Je ovocím spravodlivosti a základom stability, a tým aj rozvoja človeka, rodín, národa a spoločnosti,“ tvrdí bývalý minister dopravy s tým, že nedeľu označujeme zákonom za deň bez nevyhnutnej práce a za deň pracovného pokoja. 

    Podľa Figeľa ide tiež o prejav úcty k Desatoru a rešpektovania Cyrilo-metodskej duchovnej tradície.

    „Aj politici majú rodiny a právo na deň pokoja od politiky. Inak sa stanú jej nevoľníkmi. Spolitizované nedele nepovedú ľudí k bohatstvu, ale k chudobe a prázdnote,“ myslí si prvý slovenský eurokomisár.

    Formálne na Figeľovo oslovenie nereagovala žiadna zo siedmich parlamentných strán. Neformálne podľa jeho slov vyjadrili porozumenie pre zmenu predstavitelia Smeru, Hlasu a SNS.

    Figeľovo očakávanie od KDH

    „Prirodzene, najviac som očakával iniciatívu od hnutia, ktoré som zakladal, budoval i viedol. Tu netreba zmenu ústavy, zákonov či rozpočtu,“ dodáva niekdajší líder KDH, podľa ktorého na rozdiel od takzvaných okrúhlych stolov, ktoré po májovom atentáte ani neboli a ani nebudú, viac pokoja by pomohlo všetkým – spoločnosti i politikom.

    Na záver zdôrazňujeme fakt, o ktorom Štandard informoval ešte vlani, konkrétne, že politické diskusné relácie sa aj počas kalendárneho obdobia 2023 tešili v slovenskom televíznom priestore mimoriadnej sledovanosti. Tie najsledovanejšie dokonca dosiahli parametre najobľúbenejších seriálov či zábavných programov.

    „Tento typ relácií sa teší vysokej sledovanosti v rámci televízneho trhu. Nedeľnú politickú diskusnú reláciu O 5 minút 12 vysielame pravidelne v nedeľu o 11.55 h súbežne na televíznych okruhoch Jednotka a :24,“ tvrdí za STVR Pivarčiová. Podľa jej slov na Jednotke dosiahla relácia v roku 2024 priemernú sledovanosť 328-tisíc divákov a trhový podiel bol 27,6 percenta.

    Na spravodajskom okruhu :24 priemerne sledovalo reláciu ďalších 63-tisíc divákov s trhovým podielom okolo 5,3 percenta v cieľovej skupine 12+

    https://standard.sk/879743/dokazeme-si-odopriet-politiku-aspon-v-nedelu-figel-sa-obava-ze-nas-zastavi-az-dalsi-atentat

  • Slovakia’s path to the EU. Important Information for Ukraine on the path to the EU.

    Slovakia’s path to the EU. Important Information for Ukraine on the path to the EU.

    Today, we were visited by Jan Figel, the former chief negotiator of the Slovak Republic for EU accession. This person’s experience is especially valuable to us, because some of the challenges we currently face on our path to the European Union are very similar to those that Mr. Figel had to overcome during the negotiation process. Like Slovakia in the past, modern Ukraine is on a difficult path to membership in the union, so now, more than ever, it is important to listen to professional information from our friends and partners. See more about Slovakia’s path to the EU in the new issue of EuroSapiens.

    The video was prepared with the support of the European Union and the International Renaissance Foundation as part of the joint initiative “European Renaissance of Ukraine”. The video represents the position of the authors and does not necessarily reflect the position of the European Union or the International Renaissance Foundation.

    “EuroSapiens” with Ivanna Klympush-Tsintsadze is a dialogue with people of convictions and values. Their word carries weight, and experience can be useful. Listen, comment and share – so that there are more responsible Ukrainians, and our European and Euro-Atlantic dream – closer.

    Subscribe to EuroSapiens:

    Facebook – / eurosapiensivanna

    Send a link to this video to those who care about the future of Ukraine!

    #EuroSapiens #EuroRevival #Let‘sGoTogether

  • Шлях Словаччини в ЄС. Важлива Інформація для УКРАЇНИ на шляху до ЄВРОСОЮЗУ. Переговорник Ян Фігель

    Шлях Словаччини в ЄС. Важлива Інформація для УКРАЇНИ на шляху до ЄВРОСОЮЗУ. Переговорник Ян Фігель

    огодні до нас завітав Ян Фігель, колишній головний переговірник Словацької Республіки щодо вступу в ЄС. Досвід цієї людини особливо цінний для нас, адже частину викликів, які наразі маємо на нашому шляху до Євросоюзу, дуже схожі на ті, які довелося долати пану Фігелю під час переговорного процесу. Як і Словаччина колись, сучасна Україна на важкому шляху до членства в союзі, тож зараз, як ніколи, важливо дослухатися до фахової інформації від наших друзів та партнерів. Дивіться більше про шлях Словаччини в ЄС в новому випуску ЄвроSapiens.

    Відеоролик підготовлено за підтримки Європейського Союзу та Міжнародного Фонду «Відродження» в рамках спільної ініціативи «Європейське Відродження України». Відео представляє позицію авторів і не обов’язково відображає позицію Європейського Союзу чи Міжнародного фонду «Відродження».

    «Євросапієнс» з Іванною Климпуш-Цинцадзе – це діалоги з людьми переконань і цінностей. Їхнє слово має вагу, а досвід може стати в нагоді. Слухайте, коментуйте і поширюйте – аби відповідальних українців ставало більше, а наша європейська та євроатлантича мрія – ближчою.

  • Gabbardovú v USA prísnejšie kontrolovali po schôdzke, kde bol aj Figeľ

    Gabbardovú v USA prísnejšie kontrolovali po schôdzke, kde bol aj Figeľ

    Denník The New York Times pripúšťa, že neexistujú žiadne indície, že cestou do Vatikánu urobila Gabbardová niečo nezákonné.

    Nominantka amerického prezidenta Donalda Trumpa na pozíciu riaditeľky tajných služieb USA Tulsi Gabbardová. Foto: TASR/AP
    Nominantka amerického prezidenta Donalda Trumpa na pozíciu riaditeľky tajných služieb USA Tulsi Gabbardová. Foto: TASR/AP

    Washington 29. januára (TASR) – Nominantka amerického prezidenta Donalda Trumpa na pozíciu riaditeľky tajných služieb USA Tulsi Gabbardová sa vlani na dva týždne dostala do osobitnej pozornosti Správy leteckej bezpečnosti USA po tom, čo sa vo Vatikáne zúčastnila na rokovaní usporiadanom nadáciou nemenovaného európskeho podnikateľa zo zoznamu záujmových osôb monitorovacieho centra terorizmu FBI. S odvolaním sa na vysokopostavené vládne zdroje v USA to napísal v utorok denník The New York Times (NYT). Noviny v súvislosti s organizáciou schôdzky vo Vatikáne spomínajú aj bývalého slovenského eurokomisára Jána Figeľa, píše TASR.

    Denník pripúšťa, že neexistujú žiadne indície, že cestou do Vatikánu urobila Gabbardová niečo nezákonné. A takisto nie je jasné, prečo FBI umiestnila spomínaného podnikateľa na svoj zoznam a či je tam oprávnene.

    Po ceste do Vatikánu však americká Správa leteckej bezpečnosti zaradila bývalú kongresmanku a jej manžela na zoznam cestujúcich, u ktorých je z dôvodu podozrenia na bezpečnostné riziko súvisiace s terorizmom potrebné vykonávať prísnejšie kontroly. Gabbardová tvrdila, že na zoznam sa dostala za svoju kritiku vtedajšej viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej.

    Uvedený nemenovaný podnikateľ z Európy o sebe podľa NYT hovorí ako o investorovi v oblasti private equity, ktorý v minulosti investoval okrem iných štátov aj v Rusku. Je zakladateľom nadácie, ktorá vo Vatikáne pravidelne organizuje stretnutia, na ktorých sa zúčastňujú hostia z USA, Ruska, Ukrajiny a ďalších štátov. Podľa bývalého riaditeľa kancelárie Bieleho domu za Trumpovej prvej administratívy Micka Mulvaneyho, ktorý bol taktiež v poradnom zbore nadácie, prišla Gabbardová na stretnutie do Vatikánu vlani v júli na jeho pozvanie. Záštitu nad podujatím prevzal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.

    V poradnom zbore nadácie je aj Figeľ, ktorý sa v tom čase pre médiá vyjadril, že účelom schôdzky bolo spojiť predstaviteľov USA a Ruska a podporiť diplomatické riešenie vojny na Ukrajine. Mulvaney podotkol, že cieľom nebolo debatovať o žiadnych konkrétnych plánoch ukončenia vojny na Ukrajine. Mená účastníkov z Ruska si podľa vlastných slov nepamätá, ale “neboli to ľudia z úzkeho okruhu” ruského prezidenta Vladimira Putina.

    Figeľ ani zakladateľ nadácie sa k zoznamu účastníkov nechceli vyjadriť s tým, že ide o dôverné informácie zakotvené aj zmluvne.

    https://www.teraz.sk/slovensko/gabbardovu-v-usa-prisnejsie-kontrolov/852791-clanok.html

  • Fico sa prezentuje zakotvením definície manželstva v ústave, opak je však pravdou

    Fico sa prezentuje zakotvením definície manželstva v ústave, opak je však pravdou

    Bolo to práve KDH, ktoré sa v tom čase o zakotvenie ochrany manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do Ústavy SR usilovalo niekoľkokrát. A úspešne.

    NR SR v roku 2014. Vtedajší premiér Robert Fico a poslanci Ján Figeľ (KDH) a Erika Jurinová (OĽaNO). Foto: Michal Svítok/TASR

    Ako už vieme, premiér Robert Fico (Smer) predstavil v pondelok (27.1.) koncept zmeny Ústavy SR, ktorý obsahuje úpravy kultúrno-etických otázok. Predseda vlády hovoril o piatich okruhoch, ktoré má v pláne predložiť partnerom koalície aj opozície, ale aj celej Slovenskej republike na diskusiu. Ako sám tvrdí, ak o tento typ zmeny novely ústavy bude záujem, bude na nej tvrdohlavo pracovať až do finálnej fázy zmeny zákona.

    Počas tlačovej konferencie Fico zopakoval, že slovenská ústava už obsahuje definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy, ako aj odkaz na cyrilo-metodské tradície, ktoré považuje za základné hodnoty Slovenska.

    Premiér: do ústavy definíciu manželstva presadil Smer

    Zásadným však bolo to, aký dôvetok za tým povedal slovenský premiér, a to: „Pamätáte, teraz tu nehrám žiadnu falošnú hru, že to bol Smer, ktorý presadil do ústavy definíciu manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy, preto všetko vychádza z tejto definície, ktorú už máme v Ústave SR,“ zdôraznil počas svojho prejavu Fico.

    Opak je však pravdou.

    Ústavnoprávna iniciatíva definície manželstva zakotvená v Ústave Slovenskej republiky sa pred viac ako desiatimi rokmi síce podarila politickou dohodou medzi stranami KDH a Smer, nebol to však Smer, ktorý ju presadil.

    KDH sa o ňu v minulosti snažilo niekoľkokrát a podarilo sa to v roku 2014, keď sa pod predložený návrh ústavného zákona na ochranu manželstva podpísal rekordný počet signatárov (40). V parlamente ho nakoniec podporilo 102 poslancov z 90 potrebných, a tak 1. septembra 2014 vstúpila novela ústavy do platnosti.

    https://www.facebook.com/UradVladySR/posts/1017955340361752?ref=embed_post

    „Pôvodná ústava ako základný zákon štátu z roku 1992 neobsahovala ani definíciu, ani povinnosť štátnej moci chrániť manželstvo muža a ženy,“ pripomenul prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ a hlavný signatár tejto zmeny.

    Článok 41 sa tak rozšíril o dve vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“

    „Každé slovo tu má svoju silnú váhu. Ich význam sa rozumne nedá spochybniť,“ dodal bývalý podpredseda Národnej rady SR Figeľ.

    Fico ústavnú ochranu manželstva najprv odmietol

    Prvý návrh na prijatie ústavného zákona o ochrane manželstva predložili poslanci KDH už v roku 2006 ako reakciu na pokusy o harmonizáciu práva EÚ vo veci uznávania manželstiev v rámci slobodného pohybu osôb.

    „Pre úplnosť genézy treba dodať, že tento text doplnený o ďalšie ustanovenie predložili v NR SR v januári 2009 štyria poslanci pod vedením Vladimíra Palka, ktorí v r. 2008 odišli z KDH a založili stranu KDS (Konzervatívni demokrati Slovenska). Návrh ústavného zákona v parlamentnom hlasovaní však opätovne neprešiel,“ objasnil Figeľ, niekdajší líder KDH.

    V roku 2011 padla Radičovej vláda, v roku 2012 KDH opäť zaradilo cieľ ústavného ukotvenia manželstva do predvolebného programu, vznikla jednofarebná, druhá Ficova vláda. Jedinou vládnou stranou bol Smer.

    Vláda prišla v tom čase s prvou celoštátnou stratégiou ľudských práv. KDH vyjadrilo nesúhlas a začiatkom septembra 2013 prišlo opäť s návrhom ústavnej ochrany manželstva. Manželstvo vtedy redefinovali najväčšie štáty západu (Fancúzsko, Veľká Británia, USA či Nemecko). 

    „10. septembra 2013 som listami oslovil predsedov parlamentných strán s pozvaním na bilaterálne rokovania o ústavnom zákone. Na rokovanie som predložil pôvodný trojbodový návrh ústavného zákona z r. 2006. Po absolvovaní rokovaní bolo jasné, že takto koncipovaný návrh nemá šancu na prijatie,“ vyjadril sa bývalý podpredseda Národnej rady SR, keďže okrem kresťanských demokratov by ho vraj podporilo len zopár jednotlivcov.

    „Návrh ústavného zákona nepodporila žiadna ďalšia parlamentná strana. SaS požadovala za svoju podporu odobrenie legislatívy o registrovaných partnerstvách. Smer rokovanie odmietol,“ zdôraznil Figeľ. V tom čase mala predsedovi KDH namiesto predsedu strany Smeru Roberta Fica listom odpovedať predsedníčka klubu poslancov Jana Laššáková s tým, že platný právny stav je pre ochranu manželstva postačujúci a nie je dôvod ho meniť.

    Návrh KDH dosiahol rekordný počet spolupredkladateľov

    V roku 2014 poslal prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ listy 149 poslancom.

    „Viac než mesiac sme spolu s kolegami z Klubu KDH zbierali podpisy pod tento návrh. Každý, kto chcel, sa pripojil; niektorí váhali, niektorí odmietli. Napríklad predseda SDKÚ vyše dva týždne zvažoval svoj podpis, ale nakoniec ho nepripojil. Iný poslanec opozície tak urobil, ale na druhý deň prišiel za mnou s tým, že ho manželka a priatelia presvedčili o nesprávnosti jeho kroku,“ dodal hlavný predkladateľ ústavnej ochrany manželstva.

    Napriek tomu dosiahlo KDH rekordný počet – 40 spolupredkladateľov, čo možno považovať za najvyšší od roku 1989.

    Smer súhlasil s podporou KDH s tým, že oni ich, naopak, podporia v ich plánovaných zmenách v justícii. Poslanci hlasovali na Deň počatého dieťaťa v marci 2014, odhlasovať sa ústavnú ochranu manželstva medzi mužom a ženou podarilo 4. júna 2014, do platnosti vstúpila v septembri 2014.

    Okrem poslanca Ľuboša Blahu zahlasoval každý poslanec Smeru a KDH.

    „Bez hlasov Smeru, ale ani bez 13 hlasov KDH by predložený návrh nebol prijatý. Robert Fico našu dohodu v tejto záležitosti naplnil. Za dodržanie slova mu patrí moje uznanie a poďakovanie,“ uzavrel Figeľ.

  • Môžeme zohrať rolu pri ukončení vojny na Ukrajine? – Relácia Do kríža na STVR 15.1.2025

    Môžeme zohrať rolu pri ukončení vojny na Ukrajine? – Relácia Do kríža na STVR 15.1.2025

    Môže Slovensko zohrať úlohu pri mierových rokovaniach o skončení vojny na Ukrajine? Je Bratislava vhodným miestom a ako by také rokovania mohli vyzerať? Hostia: Miroslav Wlachovský (bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí), Ján Figeľ (prvý slovenský eurokomisár), Ašot Grigorian (prezident Viedenského klubu PANAP)

    Do kríža je polemická relácia RTVS, ktorá hľadá odpovede na závažné spoločenské, politické, kultúrne a náboženské otázky.

    Z archívu STVR: www.rtvs.sk/televizia/archiv/15289

  • Náboženská sloboda chráni racionalitu, moralitu a spiritualitu človeka

    Náboženská sloboda chráni racionalitu, moralitu a spiritualitu človeka

    Od antického staroveku poznáme definíciu a cieľ spravodlivosti: Dať každému, čo mu patrí.

    Žiaľ, dnes sme na Slovensku ďaleko od tohoto cieľa, ba vzďaľujeme sa mu. A pritom na čele štátnej exekutívy poväčšine boli a sú právnici! Prijmime tento fakt ako výzvu k upevňovaniu právneho štátu a účinnejšej spravodlivosti pri uplatňovaní verejnej moci v našej domovine a ako volanie po skutočnom zmysle štúdia a aplikácie práva. Keď som bol mladý, nemali sme slobodný prístup k povolaniu a štúdiu, pretože pochádzam z rodiny, ktorá bola nekonformná s režimom. Právo a niektoré iné profesie boli vyhradené pre spoľahlivé osoby. Vážme si slobodnú voľbu povolania a štúdia ako výdobytok v zápase o slobodu, demokraciu, právny štát a európske Slovensko.

    Človeka najlepšie charakterizujú skutky, nie slová či nálepky

    Grécky filozof Celsus (2. stor. AD) charakterizoval právo takto: Ius est ars boni et aequi. Právo je umenie dobra a spravodlivosti. Jeho definícia bola zachovaná cez Justiniánovo dielo Digesta. Tomáš Akvinský sa o toto chápanie práva opieral. Celsus kritizoval ranokresťanské spoločenstvá z podrývania konzervatívnych hodnôt a tradícií, ktoré uznávala a udržiavala antická grécka kultúra. Cirkevný otec Origenes z Alexandrie (248 AD) napísal dielo Katá Kelsu – Contra Celsum na obhajobu kresťanov a ich štýlu života. Chcem týmto antickým príkladom obhajoby konzervativizmu upozorniť na škodlivosť nedefinovaných a dezinterpretovaných pojmov. Dávajme pozor na nálepky, aby nás nerozdeľovali v úsilí o dobro a spravodlivosť pre všetkých. Rád by som sa spýtal: Ježiš Kristus – určujúca osobnosť dejín, od ktorého historického zrodu počítame svoj osobný i spoločný letopočet, bol vo svojej dobe konzervatívec či liberál? Je najstaršia európska konzervatívna strana Conservative Party v Británii ešte vôbec konzervatívna? Je konzervatívne protipólom liberálneho? Je cennejšia sloboda či pravda?

    Pravda nás oslobodzuje. Pravda je v jadre spravodlivosti. Sloboda je ovocím pravdy, a je na pravde závislá. Život v klamstve a propagande je životom v neslobode. Strana SaS sídliaca v Liberálnom dome v Bratislave neobhajuje slobodu náboženstva, ani slobodu svedomia, teda typicky liberálne ciele. Jej súčasťou v parlamente je už opakovane OKS, podľa mena konzervatívna strana. Matovičova a Hegerova vláda boli považované za najkonzervatívnejšie v dejinách demokratického Slovenska. Vláda pritom vytvorila aj štátny Úrad pre ochranu náboženskej slobody! Pritom však za minulej vlády SR sme kvôli pandémii zatvárali kostoly najviac a najdlhšie v celom slobodnom svete…

    Veľký francúzsky fyzik a filozof Blaise Pascal zanechal po sebe poznámky, ktoré vyšli pod názvom Les Pensées. Píše v nich napríklad, že sme si urobili modlu z pravdy. Ale pravda bez lásky nie je Boh! Pascalovsky vyjadrené, pravda bez lásky neprináša dobro a spravodlivosť. Pozývam preto všetkých k  spoločnému a tvorivému úsiliu o pravdu a dobro medzi nami, namiesto upätého rozdeľovania ľudí a fragmentácie potrebného úsilia.

    Dôležitosť slobody náboženstva alebo viery – svedomie, osobné a kolektívne práva

    Uvedené je za normálnych pomerov liberálna agenda. Zdravo liberálne strany by mali presadzovať právo na výhradu vo svedomí či náboženskú slobodu. Nemáme také liberálne a občianske strany, žijeme v prevrátených časoch, kedy pojmy a slová menia svoj zmysel. Je to spoľahlivá cesta k nedorozumeniam, sporom a konfliktom. KDH vo svojej dobe s týmito pojmami neobchodovalo, ale ich aktívne presadzovalo a obhajovalo, a to tak v r. 2006 pri spore v druhej Dzurindovej vláde, ako aj v r. 2010 pri zostavovaní Radičovej vlády. Podobne, úspešné začlenenie definície, ochrany a podpory manželstva do Ústavy v r. 2014 po dohode medzi KDH a Smerom-SD nebolo žiadnym kšeftom, ale bolo odvážnym a spolu s „deharabinizáciou“ súdnictva dvojnásobným prínosom pre dobro národa a spoločnosti.

    Rád by som pripomenul štyri dôležité články zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN (1948):

    Článok 1 Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva.

    Článok 18 Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.

    Článok 19 Každý má právo na slobodu názoru a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje názory a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

    Článok 29  (1) Každý má povinnosť voči spoločenstvu; jedine v ňom môže slobodne a naplno rozvinúť svoju osobnosť.

    Náboženská sloboda je lakmusový test základných ľudských. Vyjadruje forum internumforum externum, teda vnútorný a vonkajší priestor človeka. Ak táto sloboda nie je rešpektovaná, nadväzujúce slobody a práva budú popierané určite (sloboda názoru, prejavu, médií, združovania, zhromažďovania, vlastníctva…). Aj podľa usporiadania ide o centrálne právo (čl. 18, 19), ktoré rezonuje s úvodným článkom celého katalógu. V USA je definované Prvým dodatkom Ústavy, a Američania ho zvyknú označovať za „Bohom dané právo“ (God given right). Keďže náboženská sloboda pokrýva dimenzie myslenia, svedomia a náboženstva, je dôležitá pre všetkých , pre ľudí od A po Z, od ateistov až po zoroastrijcov! Podľa správy Pew Research Center vo Washingtone 84% svetovej populácie sa hlási k náboženstvu. Pritom až 79% žije v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre vieru. Holandská charitatívna organizácia Open Doors uvádza, že až 350 mil. kresťanov zažíva prenasledovanie v súčasnom svete, čo je najviac zo všetkých vierovyznaní. Trpia však aj iné náboženské a etnické menšiny.  Formy útlaku začínajú pri netolerancii, pokračujú cez diskrimináciu až po prenasledovanie. Najhoršou formou, ktorá aj v 21. storočí existuje, je však genocída – zločin zločinov.

    Náboženská sloboda je atakovaná hlavne v totalitných a autokratických režimoch. Ale ani demokracie nie sú v tomto centrálnom práve imúnne voči porušovaniu, často hrubému.Nedávnym príkladom z nášho prostredia bolo zatváranie chrámov pre bohoslužby od konca r. 2020 kvôli ohrozeniu verejného zdravia vírusom COVID-19. Vláda k tomu siahla opakovane napriek Ústave, napriek Ústavnému zákonu v čase núdze a napriek Európskemu dohovoru o ľudských právach.  Paradoxne, v r. 2021 tá istá vládna koalícia založila dokonca Úrad na ochranu náboženskej slobody!  Slovenské kostoly boli pre veriacich najdlhšie zatvorené, v troch obdobiach. Pritom počas druhej vlny pandémie zomrelo na Slovensku najviac chorých per capita na svete.V tom čase som mal čerstvé medzinárodné skúsenosti ako historicky prvý Osobitný vyslanec pre slobodu náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19). Dať do protikladu náboženskú slobodu a verejné zdravie som považoval od začiatku za chybné východisko. Obmedzenia tejto citlivej slobody sú možné, ale podliehajú prísnym kritériám zákonnosti a nevyhnutnosti. Považoval som konanie Úradu verejného zdravotníctva splnomocneného Nariadením vlády za porušenie Ústavy SR (čl. 24) a EDĽP (čl. 9) z hľadiska legality, legitimity a proporcionality prijatých opatrení.

    Keďže v tejto veci právne kroky nekonali ani cirkevní štatutári, ani ústavní právnici, ani poslanci vládnej koalície či opozície, tak som sa rozhodol ozvať ako občan a obhajovať rešpektovanie náboženskej slobody v čase krízy aj u nás doma, na Slovensku. Vo viacerých demokratických krajinách prebiehali súdne spory, ktoré iniciovali biskupi, kňazi alebo laici ako občania (Belgicko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Škótsko, USA na úrovni viacerých jednotlivých štátov, …)

    Najprv som sa pokúsil riešiť situáciu vnútroštátne. Ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu som napísal listy s návrhom vhodných alternatívnych opatrení premiérovi a všetkým ministrom, dané na vedomie prezidentke a predsedovi NR SR. S prekvapením a sklamaním konštatujem, že mi na listy nikto neodpovedal. Politická a štátno-správna etika u nás klesla na minimum. Hovorím to kriticky, so skúsenosťou bývalého ministra a komisára EÚ. Primárna kultúra úradov má byť férová komunikácia s občanmi, firmami a inštitúciami, pričom jej cieľom je spoľahlivá služba ľuďom, ktorí za fungovanie štátu platia.

    Tak som následne podal dva podnety Generálnej prokuratúre SR, prvý individuálny a druhý kolektívny. Napriek pozitívnym uisteniam ich obsah týkajúci sa neprimeraného a nezákonného obmedzovania účasti veriacich na bohoslužbách nebol zakomponovaný do podnetu, ktorý GP v r. 2021 podal Ústavnému súdu SR. Keďže vnútroštátne som tým vyčerpal možnosti účinnej ochrany základných občianskych práv, rozhodol som sa využiť medzinárodné nástroje. Vzhľadom na medzinárodné skúsenosti a kontakty som sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Odbornú podporu mi poskytol JUDr. Martin Timcsák, a v neskoršom období aj známa organizácia na obranu slobody ADF International.

    Podnet, teda sťažnosť pre porušenie garantovaných práv podľa platného Dohovoru, som podal vo februári 2021 a doplnil v apríli 2021. Prvým dobrým signálom bolo zaregistrovanie podnetu v Štrasburgu. Má číslo 12131/21. V r. 2022 súd oficiálne zverejnil toto podanie na svojej webovej stránke. Ďalším povzbudením bol súhlas ESĽP daný tzv. tretím stranám ako účastníkom konania. Ide o ECLJ z Francúzska, Ordo Iuris z Poľska a Free University Tbilisi z Gruzínska. Všetky tri entity argumentujú v prospech uvedenej sťažnosti. Zo Slovenska sa nepridal nikto. Ide o prvý prijatý podnet vo veci obmedzovania náboženskej slobody v záujme ochrany verejného zdravia. Rozsudok bude záväzný pre SR a bude precedensom pre celý európsky kontinent. Po opakovaných dvoch kolách argumentácie z mojej strany a zo strany vlády SR zastúpenej ministerstvom spravodlivosti sa čaká na finálny verdikt. Ako sťažovateľ nepožadujem žiadne odškodnenie, ide mi o obhajobu a potvrdenie základného práva pre budúcnosť. Viac informácií je na www.janfigel.sk.

    Cieľ úsilia o základné slobody: Dôstojný život človeka

    Jestvuje silná a hlboká súvislosť medzi ľudskou dôstojnosťou a náboženskou slobodou. Nie náhodou II. Vatikánsky koncil Katolíckej cirkvi pomenoval svoj významný dokument o náboženskej slobode Dignitatis humanae (1965). Náboženská sloboda vyjadruje a chráni tri dimenzie človeka – racionalitu, moralitu, spiritualitu. Človek je viac, oveľa viac než len inteligentný živočích. V dôstojnosti sme si všetci rovní, kým v identite sme všetci odlišní. Taký je základný princíp tvorivosti, na rozdiel od kopírovania. Ľudská dôstojnosť je spoločný bod pre náboženských a sekulárnych humanistov.

    V našej dobe sa veľa hovorí o ľudských právach. Všetci chceme svoje práva, mnohí volajú po nových právach… Kultúra ľudských práv však má pamätať a všetkým pripomínať, že ony vyplývajú z dôstojnosti osoby. Ale z tej istej skutočnosti vyplývajú aj povinnosti osoby. Dve strany tvoria jednu mincu. Sú pozvaním k rovnováhe práv a povinností, slobody a zodpovednosti.  Sloboda bez zodpovednosti je deštruktívna, ba sebazničujúca. Toto poznanie je kľúčové pri výchove nových generácií, pretože strata slobody môže byť rýchlym, jednogeneračným procesom.

    Kultúra ľudskej dôstojnosti má antické korene. Stojí a napreduje na dvoch nohách, na dvoch princípoch: striebornom a zlatom etickom pravidle. Obidva sú rovnako dôležité, ako dve komory jedného srdca alebo dva laloky jedných pľúc. Strieborné pravidlo je základom reciprocity, vzájomnosti a spravodlivosti: Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám! A zlaté etické pravidlo je základom empatie, sympatie, solidarity a lásky: Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!

    Zlu sa v našej dobe veľmi darí, lebo má vplyvných a všade prítomných spojencov. Traja z nich sú ako súrodenci a sú v popredí: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú tu, ak nám je jedno čo sa deje relatívne ďaleko od nás, keď ani nechápeme, čo sa deje, a keď sa bojíme niečo povedať či napísať voči krivde a nespravodlivej moci. Ich veľmi potrebnou protiváhou sú spojenci dobra: angažovanosť, edukácia (výchova a vzdelávanie) a odvaha.

    Vďaka vzdelávaniu a odborným podujatiam sa formuje spoločenstvo odborníkov pre dobro a spravodlivosť, ktoré motivuje intelekt a vôľu a inšpiruje rozum a svedomie. Odhodlanie statočných a hodnotovo ukotvených ľudí je viac než pocity pesimizmu či optimizmu komentujúcich a lamentujúcich pozorovateľov. Je nádejou na tvorivú premenu človeka a spoločnosti. V čase krízy hodnôt, rastúceho násilia a vojny sú intenzívnejšie potrební noví štátnici a statoční právnici s víziou pokoja medzi ľuďmi a mieru medzi národmi, zdieľanej bezpečnosti a prosperity. Nájdu sa?

    Text odznelpri otvorení druhej Konzervatívnej právnickej konferencie SLH, 12. novembra 2024 na Univerzite Komenského v Bratislave.

    https://standard.sk/840836/nabozenska-sloboda-chrani-racionalitu-moralitu-a-spiritualitu-cloveka