Bratislava 8. januára (TASR) – Prvý slovanský pápež Ján Pavol II. mal vo zvyku pri návšteve krajiny pri príchode pobozkať zem. V Československu v roku 1990 však podľa predsedu Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Jána Figeľa urobil výnimku a zem pobozkal dvakrát, raz v Prahe a druhýkrát v Bratislave. „Bolo to až prorocké gesto. Signál, že toto je ďalšia zem v rámci Československa. Za dva roky sa stala samostatnou,“ povedal Figeľ v diskusii na TASR.TV. Bratislavské mestské zastupiteľstvo 17. decembra udelilo in memoriam čestné občianstvo pápežovi Jánovi Pavlovi II. na základe výzvy Figeľa. Ako pripomenul, žiaden iný pápež na Slovensku nebol.„Benedikt XVI. bol v Česku, dokonca v Brne, blízko slovenských hraníc, ale tu nebol,“ pripomenul Figeľ.
Zrušenie čestného občianstva Stalinovi
Zastupiteľstvo zároveň na návrh Petržalského okrášľovacieho spolku zrušilo čestné občianstvo bývalému sovietskemu diktátorovi Josifovi Vissarionovičovi Stalinovi a prvému komunistickému prezidentovi Československa Klementovi Gottwaldovi. Figeľ poukázal, že Gottwald začiatkom 50. rokov odmietol udeliť milosť Albertovi Púčikovi, Eduardovi Tesárovi a Antonovi Tunegovi.
„Títo traja mučeníci režimu, ktorí boli popravení v Bratislave 20. februára 1951, reprezentujú akoby vrchol hnutia, ktoré malo názov Biela légia. Bolo to idealistické alebo nenásilné kresťanské protikomunistické hnutie, vznikalo už v predvečer prevratu na jeseň v štyridsiatom siedmom roku,“
naznačil Figeľ.
Štátne vyznamenanie pre trojicu mučeníkov?
Podľa Figeľa bolo v monsterprocese s Bielou légiou odsúdených 48 ľudí, z toho traja na trest smrti.„Patril k najväčším vo vtedajšom Československu, aj keď nie je taký známy, ako je to napríklad v prípade Milady Horákovej,“ povedal.
Figeľ sa obrátil na prezidentku Zuzanu Čaputovú s návrhom na udelenie štátneho vyznamenania Tunegovi, Tesárovi a Púčikovi. „Kladiem si za povinnosť, aj ako predseda nadácie, ktorá má za sebou 28 rokov činnosti, aby sme týchto martýrov ocenili a pripomenuli verejnosti. Mali sme kolaborantov, ale mali sme aj hrdinov. Je už potom našou vinou, ak sú verejnosti neznámi,“ konštatoval.
The Bratislava city council made the decision have granted honorary citizenship to the late John Paul II in memoriam, per proposal of Ján Figeľ, president of the Anton Tunega Foundation, former EU Commissioner and former EU Special Envoy for Religious Freedom (2016-2019).
The honorary citizenship was awarded to the late pope in recognition of his exceptional relationship to Slovakia and Bratislava, as well as gratitude and respect towards him and his legacy. John Paul II visited Bratislava three times during his papacy (1990, 1995, 2003).
At the same time, the city of Bratislava has revoked the honorary citizenship for Soviet dictator Joseph Stalin and first Communist president of Czechoslovakia Klement Gottwald.
“By honorary citizenship granted to St. John Paul II in memoriam contemporary Slovakia through its Capital City of Bratislava confirms its affinity to the values and relations that are timeless and inspiring for our development in the spirit of integral humanism. In combination with cancellation of the same past awards to XX Century dictators Stalin and Gottwald this decision represents a purification and formation of nation’s memory and concience” Jan Figel commented for The European Post.
Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ navrhol prezidentke udeliť Antonovi Tunegovi, Albertovi Púčikovi, Eduardovi Tesárovi štátne vyznamenanie in memoriam.
Bratislava 8. januára (Teraz.sk) – Prvý slovanský pápež Ján Pavol II. mal vo zvyku pri návšteve krajiny pri príchode pobozkať zem, v Československu v roku 1990 však podľa predsedu Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Jánu Figeľa urobil výnimku a zem pobozkal dvakrát, raz v Prahe a druhý krát v Bratislave. „Robieval to vždy len jeden krát, na úvod, pri jeho príchode a to bolo v Prahe. Ale tu to urobil aj druhýkrát, čo bolo až prorocké gesto. Signál, že toto je ďalšia zem v rámci Československa. Za dva roky sa stala samostatnou,“ povedal Figeľ v diskusii na TASR TV.
Bratislavské mestské zastupiteľstvo 17. decembra udelilo in memoriam čestné občianstvo pápežovi Jánovi Pavlovi II. práve na základe výzvy Jána Figeľa. „Bratislava ako hlavné mesto Jána Pavla II. privítala pri každej jednej návšteve. A on prechádzal od Vajnor cez Staré mesto, Raču až po Petržalku. Bol dokonca v Primaciálnom paláci, kde svojho času dočasne sídlil prezident Michal Kováč. Navštívil katedrálu sv. Martina. Bratislava udelením čestného občianstva za tento vzťah ďakuje. Ale prešiel aj všetky regióny Slovenska, bolo to akoby gesto od otca, ktorý nechce nikoho vynechať,“ poznamenal Figeľ.
Dodal, že až tri z celkovo 104 ciest Jána Pavla II. viedli na Slovensko. „Žiaden iný pápež na Slovensku nebol, Benedikt XVI. bol v Čechách, dokonca v Brne, blízko slovenských hraníc, ale tu nebol,“ pripomenul Figeľ.
„Ja som sa s Jánom Pavlom II. stretol v Ríme aj v Poľsku. Neboli to dlhé rozhovory, lebo tých, ktorí s ním chceli alebo mohli hovoriť bolo množstvo. Ale jeho pohľad a vyjadrenie boli intenzívne a osobné, nebolo to technické, alebo z povinnosti. Bolo cítiť živý záujem. Takto to hodnotila aj moja manželka a deti, keď sme sa stretli. Odniesli si zážitok na celý život,“ poznamenal Ján Figeľ.
„Chcel by som poďakovať primátorovi a mestskému zastupiteľstvu, že túto iniciatívu nie iba prijalo, ale aj jednomyseľne podporilo. Je to signál, že návrh nebol kontroverzný a bol zrelý na to, aby sa realizoval,“ dodal.
Stalin a Gottwald
To isté zastupiteľstvo na návrh Petržalského okrášľovacieho spolku zrušilo čestné občianstvo bývalému sovietskemu diktátorovi Josifovi Vissarionovičovi Stalinovi a prvému komunistickému prezidentovi Československa Klementovi Gottwaldovi.
„To je skôr smutná vizitka, že v tom zozname boli aj dvaja diktátori. Je to výzvou na to, aby sme si dávali do poriadku vzťahy, aby to netrvalo 30 rokov, ale aby to bol dynamický proces, ktorý reaguje na to, k akým hodnotám sa hlásime. Napríklad Košice to urobili oveľa skôr. Osobne by som rád vyjadril poďakovanie Petržalskému okrášľovaciemu spolku za to, že s touto iniciatívou prišiel. A zároveň mestskému zastupiteľstvu za to, že sa od totalitnej minulosti dištancovalo,“ reaguje Figeľ.
Poprava členov Bielej légie
Dodáva, že Gottwald začiatkom päťdesiatych rokov odmietol udeliť milosť Albertovi Púčikovi, Eduardovi Tesárovi a Antonovi Tunegovi. Meno posledného z trojice nesie nadácia, ktorej Figeľ predsedá.
„Títo traja mučeníci režimu, ktorí boli popravení v Bratislave 20. februára 1951, reprezentujú akoby vrchol hnutia, ktoré malo názov Biela légia. Bolo to idealistické alebo nenásilné kresťanské protikomunistické hnutie, vznikalo už v predvečer prevratu v jeseni štyridsiatom siedmom roku. Snažilo sa upozorňovať na nebezpečenstvo nástupu komunizmu v Európe,“ naznačil Figeľ.
„Bola to už súčasť vznikajúceho tzv. tretieho odboja. Bolo to vtedy považované za pokus o podrývanie ľudovodemokratického zriadenia. Hnutie malo za cieľ šíriť informácie, pomáhať pri prechode cez hranice, naštartovalo vysielanie do zahraničia a zo zahraničia. Vysielač sa nazýval Biela légia a bol to predchodca stanice Slobodná Európa,“ dodal.
„…ja sám mám meno po strýkovi, o ktorom neviem, kde má hrob. Zahynul v päťdesiatom treťom roku. Mnohí vtedajší pamätníci spomínajú, že to bola ešte represia za Bielu légiu.“
Podľa Figeľa bolo v monsterprocese s Bielou légiou odsúdených 48 ľudí, z toho traja na trest smrti. „Patril k najväčším vo vtedajšom Československu, aj keď nie je tak známy, ako je to napríklad v prípade Milady Horákovej,“ povedal.
Figeľ sa aktuálne obrátil na prezidentku Zuzanu Čaputovú s návrhom na udelenie štátneho vyznamenania Tunegovi, Tesárovi a Púčikovi. „Kladiem si to za povinnosť aj ako predseda nadácie, ktorá vznikla ešte v roku 1992, má za sebou 28 rokov činnosti, aby sme týchto martýrov ocenili a pripomenuli verejnosti. Mali sme kolaborantov, ale mali sme aj hrdinov. Je už potom našou vinou, ak sú verejnosti neznámi,“ konštatoval.
„Prezidentke pripravuje podklady pre finálne rozhodnutie komisia, ktorá je na tento účel zriadená pri Kancelárii prezidenta republiky. Ale je na prezidentke, ako sa rozhodne. Mohla by to urobiť pri príležitosti niektorého významného jubilea, napríklad 20. februára bude 70. výročie ich popravy,“ uzavrel Figeľ.
Ján Pavol II. s prezidentom Michalom Kováčom 30. júna 1995 na bratislavskom letisku. Foto: Benko/TASR
Ján Figeľ opisuje, prečo inicioval udelenie čestného občianstva svätcovi a pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý najnovšie v Poľsku aj inde po svete čelí vlne útokov.
Medzinárodné spoločenstvo krajín, médiá a mnohé inštitúcie si v tomto roku pripomínali 100 rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností 20. storočia a životov našich súčasných generácií – Karola Wojtyłu, ktorý sa ako prvý Slovan stal 16. októbra 1978 pápežom, a prijal meno Ján Pavol II.
Jeho pontifikát bol dlhý, tvorivý a plodný. Zanechal trvalé stopy a rozsiahle dedičstvo nielen v cirkevnom vývoji, ale aj v mnohých oblastiach svetového, spoločenského, kultúrneho a duchovného života, s presahom na politiku a medzinárodné vzťahy. Karol Wojtyla aktívne čelil dvom totalitným režimom a pri páde komunizmu bol zvlášť považovaný za hlavného inšpirátora duchovnej a nenásilnej zmeny, ku ktorým patrí aj naša Nežná revolúcia z roku 1989. Ján Pavol II. počas svojich návštev a pútí veriacim Poliakom ukázal, že oni, a nie prívrženci režimu, majú v krajine väčšinu. Návrat slobody v strednej a východnej Európe sa preto významne spája aj s jeho menom a úsilím.
Prílet pápeža Jána Pavla II. na Slovensko 22. apríla 1990 a dnes už slávne gesto pobozkania zeme. Toto gesto robil pápež iba v suverénnych štátoch, vo vtedajšom Česko-Slovensku pobozkal zem dvakrát. Foto: Vladimír Benko/TASR
V rámci celoživotného pôsobenia sa veľmi viditeľne prejavoval jeho osobný a osobitný vzťah k Slovensku a k Bratislave. Bol to vzťah priateľstva a úprimného slovanského bratstva. Keď po prvýkrát prišiel do Československa, pobozkal nielen pôdu v Prahe, ale tento výraz hlbokej úcty zopakoval aj na Vajnorskom letisku ako osobitné pozdravenie slovenskej krajine. Bolo to nielen gesto úcty, ale aj prorocké posolstvo o budúcej samostatnosti našej vlasti. Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát. Pritom vždy navštívil aj Bratislavu a jej viaceré mestské časti – Staré Mesto, Vajnory, Raču, Petržalku. V roku 1995 vstúpil aj do Primaciálneho paláca, sídla primátora mesta, kde ho prijal vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.
Hneď v prvom roku pontifikátu vyhlásil našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, aby tak zvýraznil význam a zmysel nášho duchovného dedičstva, na ktoré sa odvoláva aj preambula Ústavy Slovenskej republiky. V roku 1985 vydal k tomu samostatnú encykliku Apoštoli Slovanov. Vymenúvanie jeho historických zásluh a výrazov spolupatričnosti k Slovensku by tvorilo dlhý súpis. Túto blízkosť vyjadroval na stretnutiach s predstaviteľmi nášho štátu, cirkví, samosprávy, kultúrneho a politického života, ale aj s tisíckami slovenských pútnikov v Ríme, respektíve v Bratislave, Trnave, Šaštíne, Nitre, Košiciach, Levoči, Banskej Bystrici, Rožňave a v Prešove.
Z dôvodu reprezentatívneho postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky a vzhľadom na výnimočnosť osobnosti, života a diela Jána Pavla II., som ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, ktorá je nositeľkou aktívnej pamäte na odkaz početných obetí zápasu o slobodu a spravodlivosť v našej vlasti, i ako občan Bratislavy, oslovil primátora a jednotlivo aj každého poslanca mestského zastupiteľstva s návrhom, aby na základe čl. 97, ods. 1 a 2 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy rozhodlo o udelení čestného občianstva mesta Bratislava in memoriam sv. Jánovi Pavlovi II. ako osobe, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a rozvoj Slovenska a Bratislavy v opätovne slobodnej a zjednotenej Európe, a ako osobitného výrazu ocenenia jeho výnimočného vzťahu k Slovensku a k Bratislave.
Ocenenie in memoriam je násobným vyjadrením výnimočnosti tohto pokračujúceho vzťahu z našej strany. Som presvedčený, že takéto neobvyklé a zároveň najvyššie ocenenie z úrovne hlavného mesta nášho štátu, bude verejnosťou chápané ako vyjadrenie živého vzťahu, vďaky a úcty k výnimočnej osobnosti Jána Pavla II. od občanov celého Slovenska. Dá sa chápať ako výraz pokračujúcej blízkosti a spolupatričnosti s ocenenou osobou a jej odkazom.
Fotografia z 11. septembra 2003, z tretej návštevy pápeža Jána Pavla II. v Bratislave. Foto: Vladimír Benko/TASR
Krátko pred Vianocami, dňa 17. decembra bol uvedený návrh všetkými poslankyňami a poslancami jednomyseľne prijatý. V jubilejnom roku storočnice od narodenia sv. Jána Pavla II. tak Slovensko prostredníctvom Bratislavy ako svojho hlavného mesta prejavuje svoj pokračujúci a výnimočný vzťah k osobnosti, ktorá mala zásadný podiel na našom návrate k slobode a na duchovnej a spoločenskej obnove po páde totalitných režimov v Európe. Týmto sa Bratislava a Slovensko hlásia k hodnotám a vzťahom, ktoré sú nadčasové a inšpirujúce pre náš rozvoj v duchu integrálneho humanizmu a pre našu ďalšiu cestu dejinami.
V kombinácii so zrušením rovnakého ocenenia pre komunistických diktátorov Josifa Vissarionoviča Stalina a Klementa Gottwalda po 30. rokoch slobody, ide pri tomto akte predstaviteľov hlavného mesta Slovenskej republiky o čírenie pamäti národa a formovanie nášho historického vedomia a svedomia. Zvlášť to platí teraz, keď Ján Pavol čelí mnohým útokom a diskreditačným kampaniam na Západe, aj v rodnom Poľsku. Spolu s mnohými spoluobčanmi chcem vyjadriť poďakovanie za tieto zodpovedné postoje.
Medzinárodné spoločenstvo krajín, médiá a mnohé inštitúcie si v tomto roku pripomínali 100 rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností 20. storočia a životov našich súčasných generácií – Karola Wojtylu, ktorý ako prvý Slovan sa 16. októbra1978 stal pápežom a prijal meno Ján Pavol II.
Jeho pontifikát bol dlhý, tvorivý a plodný. Zanechal trvalé stopy a rozsiahle dedičstvo nielen v cirkevnom vývoji, ale aj v mnohých oblastiach svetového spoločenského, kultúrneho a duchovného života, s presahom na politiku a medzinárodné vzťahy. Karol Wojtyla aktívne čelil dvom totalitným režimom a zvlášť pri páde komunizmu bol považovaný za hlavného inšpirátora duchovnej a nenásilnej zmeny, ku ktorým patrí aj naša Nežná revolúcia r. 1989. Návrat slobody v strednej a východnej Európe sa preto významne spája aj s jeho menom a úsilím.
V rámci celoživotného pôsobenia sa veľmi viditeľne prejavoval jeho osobný a osobitný vzťah k Slovensku a k Bratislave. Bol to vzťah priateľstva a úprimného slovanského bratstva. Keď prišiel po prvýkrát do Československa, pobozkal nielen pôdu v Prahe, ale zopakoval tento výraz hlbokej úcty aj na Vajnorskom letisku ako osobitné pozdravenie slovenskej krajine. Bolo to nielen gesto úcty, ale aj prorocké posolstvo o budúcej samostatnosti našej vlasti. Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát. Pritom vždy navštívil aj Bratislavu a jej viaceré mestské časti – Staré Mesto, Vajnory, Raču, Petržalku. V roku 1995 vstúpil aj do Primaciálneho paláca – sídla primátora mesta, kde ho prijal vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.
Hneď v prvom roku pontifikátu vyhlásil našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, aby tak zvýraznil význam a zmysel nášho duchovného dedičstva, na ktoré sa odvoláva aj Preambula Ústavy Slovenskej republiky. V roku 1985 vydal k tomu samostatnú encykliku Apoštoli Slovanov. Vymenúvanie jeho historických zásluh a výrazov spolupatričnosti k Slovensku by tvorilo dlhý súpis. Túto blízkosť vyjadroval na stretnutiach s predstaviteľmi nášho štátu, cirkví, samosprávy, kultúrneho a politického života, ale aj s tisíckami slovenských pútnikov v Ríme respektíve v Bratislave, Trnave, Šaštíne, Nitre, Košiciach, Levoči, Banskej Bystrici, Rožňave a v Prešove.
Z dôvodu reprezentatívneho postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky a vzhľadom na výnimočnosť osobnosti, života a diela Jána Pavla II. som ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, ktorá je nositeľkou aktívnej pamäte na odkaz početných obetí zápasu o slobodu a spravodlivosť v našej vlasti, i ako občan Bratislavy oslovil primátora a jednotlivo aj každého poslanca MsZ s návrhom, aby Mestské zastupiteľstvo na základe čl. 97, ods. 1 a 2 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy rozhodlo o udelení čestného občianstva mesta Bratislava in memoriam sv. Jánovi Pavlovi II. ako osobe, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a rozvoj Slovenska a Bratislavy v opätovne slobodnej a zjednotenej Európe, a ako osobitného výrazu ocenenia jeho výnimočného vzťahu k Slovensku a k Bratislave.
Ocenenie in memoriam je násobným vyjadrením výnimočnosti tohto pokračujúceho vzťahu z našej strany. Som presvedčený, že takéto neobvyklé a zároveň najvyššie ocenenie z úrovne hlavného mesta nášho štátu bude verejnosťou chápané ako vyjadrenie živého vzťahu, vďaky a úcty k výnimočnej osobnosti Jána Pavla II. od občanov celého Slovenska. Dá sa chápať ako výraz pokračujúcej blízkosti a spolupatričnosti s ocenenou osobou a jej odkazom.
17. decembra bol uvedený návrh všetkými poslankyniami a poslancami jednomyseľne prijatý. V jubilejnom roku storočnice od narodenia sv. Jána Pavla II. tak Slovensko prostredníctvom Bratislavy ako svojho hlavného mesta prejavuje svoj pokračujúci a výnimočný vzťah k osobnosti, ktorá mala zásadný podiel na našom návrate k slobode a na duchovnej a spoločenskej obnove po páde totalitných režimov v Európe. Týmto sa Bratislava a Slovensko hlásia k hodnotám a vzťahom, ktoré sú nadčasové a inšpirujúce pre náš rozvoj v duchu integrálneho humanizmu a pre našu ďalšiu cestu dejinami.
V kombinácii so zrušením rovnakého ocenenia pre komunistických diktátorov J. V. Stalina a K. Gottwalda po 30 rokoch slobody ide pri tomto akte predstaviteľov hlavného mesta Slovenskej republiky o čírenie pamäti národa a formovanie nášho historického vedomia a svedomia. Spolu s mnohými spoluobčanmi chcem vyjadriť poďakovanie za tieto zodpovedné postoje.
Bratysława nadała honorowe obywatelstwo św. Janowi Pawłowi II. Decyzja została podjęta w czwartek przez Radę Miasta Bratysławy. Uznano, że Jan Paweł II znacząco przyczynił się do pokoju i przyjaźni między narodami, wzbogacił ludzką wiedzę i przyczynił się do podkreślenia roli Słowacji w Europie.
Stolica Słowacji odebrała honorowe obywatelstwo sowieckiemu dyktatorowi Józefowi Stalinowi i pierwszemu komunistycznemu prezydentowi Czechosłowacji Klementowi Gottwaldowi. Z kolei obywatelstwo honorowe zostało nadane Papieżowi, św. Janowi Pawłowi II. Decyzja została podjęta w czwartek przez Radę Miasta Bratysławy.
Wniosek o nadanie Janowi Pawłowi II honorowego obywatelstwa Bratysławy, wysunął Ján Figeľ, prezes zarządu Fundacji Antona Tunega. W liście do burmistrza Bratysławy stwierdził, że Jan Paweł II znacząco przyczynił się do pokoju i przyjaźni między narodami, wzbogacił ludzką wiedzę i przyczynił się do podkreślenia roli Słowacji i Bratysławy w odbudowanej i zjednoczonej Europie.
Nadanie honorowego obywatelstwa powinno zatem być wyrazem uznania dla jego wyjątkowego odniesienia do Słowacji i Bratysławy, wyrazem wdzięczności i szacunku dla jego osobowości, a także przynależności do jego spuścizny. Papież Jan Paweł II odwiedził Słowację trzy razy – w 1990, 1995 oraz 2003, zawsze odwiedzając stolicę kraju– Bratysławę.
CITTÀ DEL VATICANO , 19 dicembre, 2020 / 1:00 PM (ACI Stampa).
Giovedì scorso, 17 dicembre, il Consiglio comunale della capitale della Slovacchia ha preso la decisione di dichiarare cittadino onorario di Bratislava san Giovanni Paolo II, ha annunciato l’agenzia TASR.
La proposta di concedere la cittadinanza onoraria al Papa slavo è stata fatta da Ján Figel, presidente della Fondazione Anton Tunega, negli anni 2016-2019 inviato speciale dell’UE per la libertà religiosa. In una lettera al sindaco della capitale Matus Vallo, Figel ha ricordato come Giovanni Paolo II abbia contribuito in modo significativo alla pace e all’amicizia tra le nazioni, ha arricchito la conoscenza umana e ha aiutato nello sviluppo della Slovacchia e di Bratislava in un’Europa diventata di nuovo libera e unita.
La concessione della cittadinanza onoraria dovrebbe essere quindi un apprezzamento e gratitudine per il suo rapporto eccezionale con la Slovacchia e Bratislava, un’espressione di rispetto per la sua persona, nonché un segno di appartenenza alla sua eredità. Giovanni Paolo II ha visitato la Slovacchia tre volte: nel 1990, quattro mesi dopo la caduta della cortina di ferro in quella che allora era la Cecoslovacchia, nel 1995 quando visitò Bratislava, Nitra, Šaštín, Košice, Prešov, Spišská Kapitula, Levoča, Poprad e i monti Alti Tatra; la sua ultima visita la fece nel 2003 quando si recò a Banská Bystrica, Rožňava e Bratislava.
Come ha sottolineato l’ambasciatore della Repubblica Slovacca presso la Santa Sede, Marek Lisánsky in occasione del centenario della nascita di Karol Wojtyla “Papa San Giovanni Paolo II è una delle personalità più importanti nella storia del mondo non solo del XX secolo e ha un posto permanente e insostituibile nella nostra storia slovacca”.
La cittadinanza onoraria può essere concessa ai cittadini slovacchi ma anche agli stranieri. Per la concessione della cittadinanza onoraria viene rilasciato uno speciale documento firmato dal sindaco e il nome del cittadino onorario viene registrato in un Libro d’Oro di Bratislava.
E’ un fatto molto significativo che la cittadinanza onoraria a Giovanni Paolo II è stata concessa mentre la città di Bratislava revocava tale cittadinanza al dittatore sovietico Joseph Stalin e al primo presidente comunista della Cecoslovacchia, Klement Gottwald.
Bratislava 17. decembra (TASR) – Mesto Bratislava odňalo čestné občianstvo sovietskemu diktátorovi Josifovi Stalinovi a prvému komunistickému prezidentovi Československa Klementovi Gottwaldovi. Čestné občianstvo, naopak, udelilo in memoriam pápežovi Jánovi Pavlovi II. Vo štvrtok o tom rozhodlo bratislavské mestské zastupiteľstvo.
Návrhom na udelenie čestného občianstva Bratislavy Jánovi Pavlovi II. sa mesto zaoberalo na základe návrhu Jána Figeľa, predsedu Správnej rady Nadácie Antona Tunegu. V liste bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi Figeľ uviedol, že Ján Pavol II. sa významným spôsobom zaslúžil o mier a priateľstvo medzi národmi, obohatil ľudské poznanie a zaslúžil sa o povznesenie a rozvoj Slovenska a Bratislavy v opätovne slobodnej a zjednotenej Európe. Udelenie čestného občianstva má byť teda ocenením jeho výnimočného vzťahu k Slovensku a k Bratislave, vyjadrením vďaky a úcty k jeho osobnosti, ako aj spolupatričnosti s jeho odkazom. Pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko trikrát, pričom vždy navštívil i Bratislavu.
Pre zrušenie čestného občianstva Bratislavy Klementovi Gottwaldovi a Jozefovi Vissarionovičovi Stalinovi sa rozhodlo hlavné mesto pre ich konanie, ktoré, ako tvrdí, nebolo zlučiteľné s takýmto ocenením. Stalinovi bolo čestné občianstvo Bratislavy udelené v roku 1946 a Gottwaldovi v roku 1948. Bratislava rozhodovala o týchto odňatiach na základe návrhu podpredsedu Petržalského okrášľovacieho spolku Ernesta Husku.
Čestné občianstvo udeľuje hlavné mesto osobám, ktoré sa osobitne významným spôsobom zaslúžili o Bratislavu a jej obyvateľov či o mier a priateľstvo medzi národmi, alebo osobám, ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. Čestné občianstvo možno udeliť aj cudzím štátnym príslušníkom. O udelení čestného občianstva sa vydáva listina, ktorú podpisuje primátor. Listina sa pečatí pečaťou Bratislavy. Čestný občan Bratislavy sa pri tejto príležitosti alebo pri svojej prvej návšteve hlavného mesta zapisuje do Zlatej knihy Bratislavy.
Mestské zastupiteľstvo môže udelené čestné občianstvo odňať, ak zo závažných dôvodov čestný občan tejto pocty nie je hodný. Návrhy na udelenie čestného občianstva a jeho odňatie posudzuje osobitná komisia, ktorú zriaďuje mestské zastupiteľstvo.
NET@WORK online conference of Wilfried Martens Centre for European Studies.
Speakers: Heiner Bielefeldt, Ján Figeľ, Rebecca Shah
Moderator: Miriam Lexmann
25 November 2020
The Martens Centre held its 2020 edition of NET@WORK, on the theme ‘Geopolitical Europe – Adapting, Reshaping, Engaging’. Held in a digital format, this conference presented eight panels of expert speakers over two days. The event also brought together the Martens Centre’s impressive network of member foundations.
