Prinášame rozhovor s Jánom Figeľom – prvým slovenským eurokomisárom, ktorý sa v Ríme stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom.
Zuzana Klimanová – Vatican News
S kard. Parolinom spoločne hovorili o niekoľkých iniciatívach: v apríli sa vo Vatikáne uskutočnil „koncert pre mier“ i konferencia „o tom ako v dialógu a spolupráci prekonať konfrontáciu medzi Západom a Východom, (…) ktorej najvypuklejším prejavom je vojna – vojna na Ukrajine a svojím spôsobom aj konflikt na Blízkom východe“.
Ján Figeľ odpovedá aj na otázku o náboženskej slobode vo svete, keďže v období 2016 – 2019 bol osobitným vyslancom EÚ pre slobodu náboženstva alebo viery mimo EÚ. Ďalšou témou rozhovoru je ľudská dôstojnosť a tohtoročný dokument Svätej stolice Dignitas infinita. Ján Figeľ zároveň spomína snahu o ustanovenie Dňa ľudskej dôstojnosti v rámci OSN – navrhovaným dátumom je 10. jún.
„Úprimná modlitba, to je najväčšia sila“, konštatuje Ján Figeľ a dodáva, že vďačnosť je preňho podstatou modlitby. Ako spomína, skúsenosť fatálnej choroby, ktorou si prešiel, ho obohatila: „Dalo mi to iný pohľad na vlastný život i na život tých okolo mňa, na utrpenie druhých“. Ján Figeľ sa zmieňuje aj o „ruženci vďačnosti“, ktorý sa modlia veriaci v Nigérii a Camerune.
Ján Figeľ bol hlavným vyjednávačom o vstupe Slovenska do EÚ, neskôr prvým slovenským eurokomisárom. (Zdroj: Archív SME)
Mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný.
Dva roky som pracoval na príprave prvého stretnutia predstaviteľov z Moskvy a Washingtonu a moderoval ho. Uskutočnilo sa 13. apríla 2024 vo Vatikáne.
Začal sa dôležitý dialóg, ktorý bude pokračovať. Podpora a dôvera Vatikánu je v tejto fáze kľúčová. Mierová iniciatíva a účasť v nej je v tejto fáze záležitosťou súkromnou.
Po vyše dvoch rokoch od invázie Ruska a vojny na Ukrajine rastú krvavé straty na životoch a rozsiahla miera devastácie je viditeľná. Intenzita a dosah bojov zatiaľ eskalujú. Škody sú ľudské, morálne, kultúrne, hospodárske. Rastie únava, ba apatia obyvateľstva. Viac než predtým počuť volanie po zdravom, stabilnom a udržateľnom mieri.
Kontinuita so zlom
Tri vojny v Európe v 20. storočí eskalovali do podoby tragických a dlhých svetových konfliktov – prvá svetová vojna, druhá svetová a studená vojna. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie konfliktu na východe Európy stále existuje, ba rastie.
Rusko je agresor, ktorý porušuje medzinárodné právo. Za uplynulých tridsať rokov sa celá východná Európa nachádza v toku neriešených problémov. Rusko sa posúva bližšie k totalitnej Číne. Európske krajiny a USA zatiaľ zostávajú zjednotené, ale tiež platia za vojnu nemalú cenu.
Ničnerobenie, respektíve doterajší vývoj nás dostáva do kontinuity so zlom 20. storočia. Narastá vplyv škodlivých ideológií. Konanie „v duchu bratstva“ je osobitnou povinnosťou každého z nás práve v čase prebiehajúcej bratovražednej vojny. Vyzýva nás k tomu čl. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ktorá patrí k základným dokumentom OSN.
Svätá stolica (Vatikán) má výnimočné skúsenosti a požíva dôveru mnohých strán ako hostiteľ úsilia o mier, zmierenie a vzájomne výhodnú perspektívu. Robert Schumann, Konrad Adenauer, Alcide De Gasperi, Jean Monnet boli štátnikmi s rozumom a vierou, služobníkmi spravodlivosti pre všetkých, obhajcovia ľudskej dôstojnosti a podporovatelia spoločného dobra. Výsledkom ich praktickej solidarity bolo viac než prímerie a deeskalácia – bolo ním férové, realistické a atraktívne spoločenstvo rovných upevňujúce prosperitu pre všetkých.
Obrátenie konfrontácie na spoluprácu mocností je v záujme národov a ich vývoja. Lídri sa menia, národy pretrvávajú. Pri konfrontácii získavajú a mocensky narastajú tretie strany. Spolupráca Východu a Západu, Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom porážky nacizmu a fašizmu v Európe. Rovnako aj pád komunizmu bol dosiahnutý nenásilnou cestou s podporou dialógu medzi Východom a Západom, ich porozumenia a spolupráce.
Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročie konfrontácie, ale vytvoriť predpoklady na zastavenie vojny na Ukrajine a na mier vo východnej Európe. Vzájomne výhodná spolupráca by dala podnet pre vznik veľkého spoločenstva od Anchorage na Aljaške až po Vladivostok na Kamčatke cez Európu a Strednú Áziu. Táto zóna bezpečnosti, spolupráce a prosperity na severnej pologuli by reprezentovala bezprecedentnú silu pre mier a stabilitu v celom svete.
Spoločná bezpečnostná architektúra
Dnes potrebujeme pracovať na Schumannovom a Marshallovom pláne č. 2. Spoločný dom by mal byť dokončený pozvaním národov Západu a Východu k spoločnej bezpečnostnej architektúre, obnove zničených území zvlášť na Ukrajine, k stabilite a systému prosperity.
Prvé dôverné sondáže v rôznych krajinách ukazujú povzbudivé reakcie na tejto ceste. Vízia skorého mieru a zmierenia vrátane tranzitívnej spravodlivosti má byť spojená so zdravou medzinárodnou architektúrou, ktorá zaručí bezpečnosť pre všetkých. Spoločenstvo praktickej solidarity môže vychádzať zo spoločného trhu s energiami, surovinami, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom (ako Spoločenstvo pre uhlie a oceľ v roku 1950). Zdieľaná bezpečnosť by mala byť ponúknutá a zaručená medzi štátmi NATO a bývalého Sovietskeho zväzu. Tak ako to urobili zakladatelia zjednotenej Európy: korene konfliktu musia byť odstránené a riešenie konfliktnej minulosti spočíva v zdieľaní zdrojov a zodpovednosti za bezpečnosť.
Adenauerovsky povedané, „zjednotená Európa bola snom niekoľkých, túžbou mnohých a stala sa nevyhnutnosťou pre všetkých“. Schumannova deklarácia – plán bol pre mnohých Európanov utópiou, pre niektorých Francúzov dokonca zradou. Aj dnes treba pripomínať, že mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný. Vyžaduje si odvahu, vytrvalosť a konštruktívne úsilie.
Som presvedčený, že takéto tvorivé a rastúce úsilie podobne zmýšľajúcich ľudí v istej chvíli preváži nad silami konfliktu a vojny.
Dlhoročný predstaviteľ EÚ tvrdí, že Európska únia nerobí dosť pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyzýva tiež členské štáty, aby hľadali inšpiráciu v Spojených štátoch. Šéf Vatikánskej redakcie EWTN Andreas Thonhauser mal možnosť urobiť rozhovor s Jánom Figeľom. Figeľ bol prvým osobitným vyslancom pre náboženskú slobodu presvedčenia pre Európsku úniu. Diskutuje o tom, či sa dnes v Európe a vo svete robí dosť pre ochranu náboženskej slobody. Figeľ vysvetľuje, prečo je dôležité viac hovoriť o ľudskej dôstojnosti. Figeľ tiež hovorí o tom, ako Dignitas Infinita súvisí s ľudskou dôstojnosťou.
Atentát na premiéra Roberta Fica je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Iniciátori výzvy za „Nedeľu bez politiky“ apelujú na návrat k vzájomnej úcte, dialógu a zodpovednosti.
„Potrebujeme návrat k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo,“ uviedol jeden z organizátorov výzvy Ján Figeľ.
Politici majú ísť príkladom
Organizátori výzvy zdôrazňujú význam nedele ako dňa pracovného pokoja, odpočinku, duchovna a času stráveného s rodinou a priateľmi.
„Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja. Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa,“ dodal Figeľ.
Upozorňujú na mediálne zisky
Organizátori upozorňujú, že ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v rodinách, v národe a spoločnosti. „Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky,“ uzavrel Figeľ.
Pod výzvu sa podpísali také osobnosti ako Božidara Turzonovová (členka činohry SND), Cyril Vasiľ (arcibiskup, Košická GK eparchia), Ján Hroboň (biskup, Západný dištrikt ECAV), Richard Rybníček (primátor Trenčína), Oto Klein (primátor Nové Zámky), Ján Oparty (vysokoškolský pedagóg a filmový režisér), Jozef Božík (primátor Partizánske), Martin Homza (profesor slovenských dejín), Štefan Bučko (vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND), Vladimír Farkaš (dekan RKC, Partizánske), Svetozár Martinický (scenárista a dramaturg).
Práve na túto tému zorganizoval Maďarský inštitút medzinárodných záležitostí, v Budapešti konferenciu v rámci prípravy na nadchádzajúce predsedníctvo Maďarska v EÚ a oslavuje vstup Maďarska do EÚ pred dvadsiatimi rokmi.
Na tejto konferencii vystúpil aj Ján Figeľ, bývalý európsky komisár, bývalý osobitný vyslanec pre propagáciu slobody náboženského vyznania mimo EÚ.
Diskutujúci, Anton Rop, bývalý predseda vlády Slovinska Enikő Győri, poslankyňa Európskeho parlamentu, bývalá štátna tajomníčka pre Záležitosti Európskej únie, člen dozornej rady HIIA
Péter Gottfried, člen menovej rady, bývalý šéf úradu pre Európske záležitosti, bývalý štátny tajomník pre integráciu sa ďalej zaoberali nanajvýš aktuálnymi témami, ktoré sú momentálne kľúčové pre celú Európu.
Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.
Preto cestou k základným hodnotám vo verejnom živote je rešpektovanie NEDELE ako dňa pracovného pokoja. Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja. Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku. Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky!
Bratislava, 5. jún 2024
Dnes bola hlavným televíznym vysielateľom a predsedom parlamentných strán doručená výzva vo forme videonahrávky a textu v prílohe. Zasielam Vám túto podnetnú a pritom nenáročnú iniciatívu pre Vašu informovanosť a podporu. Nevyžaduje si investície ani novú legislatívu, a pritom ňou získaný pokoj spoločnosti veľa prináša.
Vážený pán predseda strany,
nedávny atentát na predsedu slovenskej vlády znamenal šok a otras pre celú slovenskú spoločnosť. Politika je už roky u nás zvulgarizovaná a konfrontačná. Potrebujeme viac pokoja, ktorý je ovocím spravodlivosti. Cesta k nemu vedie cez základné hodnoty a osvedčené pravidlá. Jedným z tradičných spôsobov je rešpektovanie nedele ako dňa pracovného pokoja – aj od politiky, aj pre ľudí v politike. Spolu s ďalšími osobnosťami verejného života adresujeme priloženú výzvu predstaviteľom parlamentných politických strán a hlavných televízií. Výzva je k dispozícii ako text a videozáznam.
Ďakujem už vopred za Vaše porozumenie a konštruktívny prístup.
S úctou a s pozdravom
Ján Figeľ
Predseda SpR NTPT
Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára
Video posolstvo:
Výzvu ZA NEDEĽU BEZ POLITIKY podporujú:
Božidara Turzonovová, členka činohry SND
Cyril Vasiľ, arcibiskup, Košická GK eparchia
Ján Hroboň, biskup, Západný dištrikt ECAV
Richard Rybníček, primátor, Trenčín
Ján Riapoš, paralympionik, predseda SPOV
Oto Klein, primátor, Nové Zámky
Ján Oparty, vysokoškolský pedagóg a filmový režisér
Jozef Božík, primátor, Partizánske
Martin Homza, profesor slovenských dejín
Štefan Bučko, vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND
Bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ktorý za hnutie kandiduje v sobotných eurovoľbách, zverejnil netradičnú výzvu, aby politici a televízie upustili od nedeľných politických debát. „Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku,“ píše sa vo výzve.
Figeľ bol kedysi známy presadzovaním toho, aby sa v nedeľu nepracovalo.
Atentát na premiéra Roberta Fica je podľa Figeľa „výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry“.
„Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti,“ podotýka Figeľ vo výzve, ktorú zakončil slovami: „Darujme Slovensku nedele bez politiky“.
Ako došiel k tomu, že riešením pre napätú situáciu na Slovensku by mali byť nedele bez politiky, tlačová správa nespomína.
S výzvou prišiel bývalý eurokomisár Figeľ v čase, keď sa v televízii Markíza vyostruje situácia v súvislosti so zrušením najsledovanejšej politickej debaty Na telo, ktorá sa vysielala v nedeľu. Televízia ju stopla po tom, ako moderátor diskusie Michal Kovačič prehovoril o cenzúre v Markíze.
Koalícia sa snaží o zmeny v prípade verejnoprávnej televízie RTVS. Poslanec Roman Michelko z SNS už avizoval, že by mali odtiaľ odísť moderátori nedeľnej diskusie O päť minút 12 Marta Jančkárová a Marek Makara.
Celé znenie výzvy „Za nedeľu bez politiky“
Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.
Preto cestou k základným hodnotám vo verejnom živote je rešpektovanie NEDELE ako dňa pracovného pokoja. Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja.
Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku.Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky!
Výzvu podporujú:
Božidara Turzonovová, členka činohry SND
Cyril Vasiľ, arcibiskup, Košická GK eparchia
Ján Hroboň, biskup, Západný dištrikt ECAV
Richard Rybníček, primátor, Trenčín
Ján Riapoš, paralympionik, predseda SPOV
Oto Klein, primátor, Nové Zámky
Ján Oparty, vysokoškolský pedagóg a filmový režisér
Jozef Božík, primátor, Partizánske
Martin Homza, profesor slovenských dejín
Štefan Bučko, vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND
4. júna 2024 je presne desať rokov od prijatia novely Ústavy SR, ktorou sa do jej článku č. 41 vložila definícia, ochrana a podpora manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Okrem toho boli uplatnené dôležité zmeny v systéme slovenského súdnictva. Iniciatívu KDH pod vedením Jána Figeľa podporila a o zmeny v súdnictve rozšírila po dohode strana Smer-SD pod vedením Roberta Fica. Legislatívny návrh odhlasovalo 102 poslancov. Ján Figeľ o tom napísal knihu Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky. Jej vydanie zrealizovala Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára. Autor a vtedajší podpredseda NR SR navštívil Ústavný súd SR a knihu so sprievodným listom doručil všetkým sudcom Ústavného súdu na čele s predsedom JUDr. Ivanom Fiačanom.
Podľa J. Figeľa je dôležité, aby pri právnych sporoch a podnetoch sudcovia Ústavného súdu poznali úmysel a argumenty ústavodarcu. Kniha je súborom dobových textov a súvisiacich dokumentov, ktoré novelizáciu ústavy opisujú a vysvetľujú. Novelizácia bola vykonaná v súlade s medzinárodným právom, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou.
„Chcem zdôrazniť, že ľudia sú si podľa ústavy rovní. Vyplýva to z dôstojnosti každého človeka. Zároveň však ústava stanovuje, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Dôvodová správa k parlamentnej tlači č. 891 z 24. februára 2014 uvádza: „Jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak.“ Ak je teda predložená otázka právneho postavenia rovnakopohlavných dvojíc, tie nemožno porovnávať s manželstvom, ktoré je priamo ústavodarcom vyňaté z porovnávania ako jedinečné“, uviedol Ján Figeľ v liste sudcom ÚS SR.
Autor tiež vyjadruje nádej, že pri posudzovaní ústavného súladu zákona o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, bude Ústavný súd plne rešpektovať trojdelenie štátnej moci, ako to definuje slovenská ústava.
Ústavný súd posúdi ústavnosť častí zákonov týkajúcich sa manželstva. Zároveň odmietol návrh skupiny 33 poslancov NRSR na posúdenie legislatívnej nečinnosti Národnej rady SR, spočívajúcej v neprijatí právnej úpravy uznávajúcej páry rovnakého pohlavia.
Taktiež začne konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR. Ide o návrh, v ktorom identifikovali dva zdroje protiústavnosti – legislatívnu nečinnosť NRSR v otázke práv párov rovnakého pohlavia a rozpor ustanovení predovšetkým Zákona o rodine, o sociálnom poistení a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Snahou poslancov v podaní bolo okrem iného rozšíriť ochranu zákona o rodine aj na rodiny založené inak ako manželstvom a vytvoriť tak aj priestor pre inštitút na uznanie a ochranu párov rovnakého pohlavia.
Napadnuté časti sa týkajú zákona o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cez podanie na ústavný súd poslanci žiadali, aby naplnil ľudskoprávne štandardy uznania a ochrany vzťahov párov rovnakého pohlavia.
Poslanci SaS, PS (Valášek) a Demokrati (Čekovský, Kollár a Kozelová) chceli, aby Ústavný súd de facto zaviazal Národnú radu, aby prijala legislatívu v prospech uznania párov rovnakého pohlavia.
Podanie skupina vtedajších poslancov zdôvodnila tým, že sa doteraz nepodarilo v NR SR presadiť legislatívne návrhy na uznanie párov rovnakého pohlavia. V niektorých krajinách, kde podľa nich politici neboli schopní sa posunúť ďalej na ceste k rešpektovaniu práv menšín, pomohol ústavný súd.
Nečinnosť NRSR v otázke práv párov rovnakého pohlavia považovali poslanci za protiústavnú, pretože Slovenská republika má z judikatúry ESĽP pozitívny záväzok právne uznať páry rovnakého pohlavia a poskytnúť im primeraný rámec práv. Legislatívna nečinnosť tak zapríčiňuje porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ale aj princípu nediskriminácie.
Zhrnutie: Súd bude v konaní pokračovať a bude sa zaoberať súladom článku ústavy so spomenutými právnymi predpismi. Názory v neprospech nečinnosti parlamentu vo veci práv párov rovnakého pohlavia odmietol.
Predseda správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Fige¾ poèas panychídy za Róberta Remiáa pri spomienkovom kríi na Karloveskej ceste. Róberta Remiáa zavradili pred 22 rokmi, veèer 29. apríla 1996. Bratislava, 30. apríl 2018. Foto: SITA/Branislav Bibel
V utorok uplynulo desať rokov od prijatia novely Ústavy SR, ktorou sa do ústavy vložila definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Okrem toho boli uplatnené dôležité zmeny v systéme slovenského súdnictva.
Iniciatívu KDH pod vedením Jána Figeľa podporila vtedy aj strana Smer-SD pod vedením Roberta Fica, čo viedlo k odhlasovaniu legislatívneho návrhu 102 poslancami. Podľa Figeľa je nevyhnutné, aby sudcovia pri právnych sporoch a podnetoch poznali úmysel a argumenty ústavodarcu.
„Chcem zdôrazniť, že ľudia sú si podľa ústavy rovní. Vyplýva to z dôstojnosti každého človeka. Zároveň však ústava stanovuje, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Ak je teda predložená otázka právneho postavenia rovnakopohlavných dvojíc, tie nemožno porovnávať s manželstvom, ktoré je priamo ústavodarcom vyňaté z porovnávania ako jedinečné,’“ uviedol Figeľ v liste adresovanom sudcom ÚS SR.
Ján Figeľ, bývalý podpredseda NR SR, vydal pri príležitosti spomínaného výročia knihu „Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky“. Figeľ v nej vyjadruje nádej, že pri posudzovaní ústavného súladu zákonov o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, bude ústavný súd plne rešpektovať trojdelenie štátnej moci, ako to definuje slovenská ústava.
„Ja vám hovorím, že napríklad to, že mnohí poslanci, aj z PS, pretláčajú potrat do európskeho práva, rozvracia Úniu,“ povedal v pondelok v relácii Na rovinu Ján Figeľ. „Akým právom to robia? Veď to nie je základné ľudské právo,“ vysvetlil ďalej Figeľ.
Bývalý predseda KDH týmito slovami reagoval na slová redaktora Petra Hanáka, ktorý spochybnil jeho predošlé slová o ideológii v EÚ. Prirovnal ich k vyhláseniam podobným Milanovi Uhríkovi, poslancovi európskeho parlamentu za stranu Republika.
„Základné ľudské právo podľa európskej charty hovorí, že každý má právo na život, slobodu, bezpečnosť, súhlasíte?“ spýtal sa Figeľ moderátora. „Táto relácia nemá byť o debate o potratoch. Európsky parlament nám tu nenadiktuje, že musíme zmeniť legislatívu. Nie je to nejaká fiktívna téma, ktorou sa má strašiť a mobilizovať konzervatívny volič?“ reagoval Hanák.
„Ale veď pred nedávnom Európsky parlament odhlasoval významnou väčšinou to, že chce presadiť do Európskej charty právo na potrat, Strana PS to objala,“ vysvetlil Hanákovi Figeľ. „Garantujem vám, že (takýto vývoj) rozvráti Úniu,“ uzavrel Figeľ.
