Ján Figeľ

Category: Language

  • Niet ruže bez tŕnia, ani životnej cesty bez utrpenia

    Niet ruže bez tŕnia, ani životnej cesty bez utrpenia

    Ján Figeľ (58) prešiel rôznymi politickými funkciami. Od vyjednávača vstupu Slovenska do EÚ, komisára Európskej komisie, ministra dopravy, podpredsedu NR SR, predsedu KDH… až po tú dnešnú, ktorou je osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Popri tom prechádza zrejme svojou najdôležitejšou skúsenosťou, ktorou je vážne ochorenie kostnej drene. V našom rozhovore sa môžete dozvedieť, ako to všetko zvláda. Okrem iného sme hovorili aj o zmysle utrpenia, o minulosti a predpokladanej budúcnosti KDH, tiež o náboženskej slobode vo svete a v EÚ.

    Ako sa máte?

    Ďakujem za otázku a záujem, ide to. (úsmev) Z hľadiska duchovného lepšie, ako si zaslúžim. Mám milujúcu manželku a peknú, rozrastajúcu sa rodinu, čo ma robí šťastným a vďačným. Z hľadiska zdravotného zápasím s vážnou chorobou, ale výsledky sú nádejné.

    Pracovne som vyťažený. Začal som pred dvomi rokmi rozvíjať novú misiu ako prvý osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva alebo viery vo svete – je to náročné, výnimočné a veľmi potrebné poslanie. Vidím v tom aj kus poslania Slovenska, ktoré sa však v ostatných rokoch trápi s nedostatkom bezpečnosti a spravodlivosti pre vlastných občanov a na úrovni štátnej moci, žiaľ, nevenuje žiadnu pozornosť a podporu náboženskej slobode vo svete. Vytváranie falošného obrazu ohrozenia a nepriateľa umožňuje mocným nerušene zneužívať moc. Tak to bolo za Mečiara (opozícia, médiá, Západ) a tak je to aj za Fica (opozícia, médiá, migranti, Soros)…

    Z vašich slov vyplýva, že sa aj napriek narušenému zdraviu pevne držíte pravidla rakúskeho psychiatra Viktora Frankla, ktoré je vám blízke: „Princíp života od nás vyžaduje, že nemusíme vždy vyhrávať, ale nesmieme sa nikdy vzdávať.“ Aplikovali ste ho v politickom živote a robíte to aj teraz počas ťažkej choroby…

    Život je prvý a najväčší dar a má svoj zmysel. Kde je zmysel života, tam je aj vôľa k životu a cesta dopredu, v každej situácii. A najväčším zmyslom života je láska. Viktor Frankl svoju terapiu vybudoval po tom, čo prešiel „fabrikou na smrť“ v koncentračnom tábore Osvienčim. Napriek tomu, ba priam preto, šíril svoje pozitívne myslenie a terapiu zmyslu po celý svoj život. Ani v športe, politike, podnikaní, pri výchove, v medicíne nie vždy vyhrávame, ale kto sa vzdáva, ten už prehráva. Áno, čo rozhoduje v živote je odvaha a vytrvalosť, nie úspechy a prehry. Tie sa striedajú. A nevzdávam sa ani v zápase s chorobou.

    Platí tento princíp aj vo vašom duchovnom živote?

    Áno, lebo aj tam sú víťazstvá a pády, rôzne obdobia a zápasiace protiklady. Pápež František inšpirujúco hovorí, že „každý svätec má minulosť a každý hriešnik má budúcnosť“. Je to jednoducho vyjadrená skúsenosť a odhodlanie, ktoré poznajúc a prijímajúc minulosť tu a teraz koná tak, aby sa formovala lepšia budúcnosť, ba čo viac, večnosť.

    Niektorí ľudia, ktorí zažívali podobnú skúsenosť s chorobou ako vy, hovoria, že sa im život zrýchlil. Iní zase, tvrdia presný opak. Ako sa zmenilo vnímanie času u vás?

    Skôr vnímanie obsahu života a vzťahov sa podľa mňa mení pri chorobe. Rýchlosť je vysoká stále, mám taký pocit. Možno preto, že nie som ležiaci alebo domáci pacient, ale pracujem aj vo svete. Vážne ochorenie nás formuje oveľa väčšmi než všednosť každodennosti, sviatočné dni či dovolenka. Choroba mi pomohla lepšie spoznať hodnotu každého dňa, týždňa a mesiaca. Ale predovšetkým nanovo usporiadať priority, posilniť rodinnú vzájomnosť a lásku, prehĺbiť duchovný život, rozlíšiť priateľov od kolegov a známych. Skutočné priateľstvo je vzácne.

    V Pôstnom období pred veľkonočnými sviatkami sme sa snažili viac ako inokedy vnímať Ježišovo utrpenie a smrť, ktorou nás vykúpil. Má, podľa vás utrpenie zmysel aj v našom vlastnom živote?

    Niet ruže bez tŕnia, ani životnej cesty bez utrpenia. Ak je prázdne, bez zmyslu, je až neznesiteľným bremenom. Utrpenie je boľavým tajomstvom, zvlášť keď postihuje spravodlivých a nevinné deti. Ale ak je prijaté a pretavené na obetu, mení človeka, rodinu a spoločnosť, prináša dobré ovocie. Budúcnosť sa rodí cez obetu, počnúc zodpovedným materstvom a otcovstvom pri prijatí dieťaťa. Budúcnosť sa ničí konzumizmom, nenávisťou, sebectvom, strachom či ľahostajnosťou. Preto je Ježišov kríž a evanjeliová zvesť dôležitým potvrdením víťazstva nad smrťou. Smrť čaká každého z nás, len nevieme kedy. Ale s Kristom po Veľkom piatku pre nás prichádza veľkonočné vzkriesenie. Kristus so svojím krížom je inšpiráciou a silou pre tých, ktorí ho poznali a prijali. On má silu zmeniť naše osobné, spoločenské a svetové dejiny, nielen náš letopočet. Ale necháva nám úplnú slobodu rozhodovania.

    Diskusia o ľudských právach na záver filmového festivalu v Islamabáde v Pakistane (december 2017)

    Zmenilo utrpenie váš pohľad na Boha?

    Nielen pohľad, ale hlavne vzťah je iný. Obdobie vážnej choroby mi prinieslo osobnú, opakovanú skúsenosť s Bohom. Vďaka rodičom a výchove som od detstva spoznával príbehy velikánov dejín spásy. Napríklad praotca Abraháma. Bez skúsenosti s Bohom by určite nebol schopný obetovať svojho syna, veď milujúci otec to nerobí. Dnes už rozumiem, prečo sv. Pavol hovorí viac o istote, než o viere: „Viem, komu som uveril, a som si istý!“ Viera je z počutia, istota je zo skúsenosti. Boh je Svetlo sveta, je živý a je blízko.

    Ako popri vážnej chorobe zvládate pracovné vyťaženie? Minimálne podľa programu zahraničných ciest nie je malé. Pokojový režim to ani náhodou nepripomína.

    Viem, že pokoj vyzerá inak a je príjemný. Ale to by som považoval za vzdávanie sa v zápase s chorobou. Moja liečba na NOÚ v Bratislave je ambulantná a bolo možné ju zladiť s pracovnými povinnosťami vo svete. Moja práca je všestranne náročná, s rizikami, rozrastá sa. Ale ide to a robím po dohode s lekármi. A hlavne, výsledky mojich testov sú stále lepšie.

    Od mája 2016 ste osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. O vašej práci, vašom novom poslaní, ste dosť podrobne informovali v rozhovore pre náš magazín približne pred rokom. Podaril sa vám odvtedy podobný úspech, ako bolo napríklad vyslobodenie viacerých ľudí z väzenia v Sudáne, vrátane českého kresťanského misionára Petra Jaška?

    Úspešné boli rôznym spôsobom aj misie do Iraku, Jordánska, Spojených arabských emirátov, Senegalu, Maroka, i nedávno do Pakistanu, Vietnamu a Južnej Kórey. Všade je iná situácia. Niektoré krajiny sú po konflikte, niektoré sú príkladom medzináboženského dialógu a spolupráce. Mojou úlohou je napomáhať náboženskú slobodu a spolužitie s podporou nástrojov rozvojovej politiky EÚ. Stretávam pritom predstaviteľov politického, náboženského, akademického a spoločenského života. Niektoré návštevy priniesli opätovné pozvanie na návštevu a pokračovanie v spolupráci – napríklad v Iraku, Pakistane, Sudáne, Vietname. A to je dobrý znak, lebo v tejto agende ide o dlhodobé procesy a ciele. O citlivých veciach nemôžem hovoriť, kým nie sú uzavreté. Pracujem na viacerých záležitostiach v zložitých podmienkach prenasledovania.

    V Sudáne sa vám podaril veľký diplomatický úspech. Pustili vás k významnému obhajcovi ľudských práv, profesorovi Ibrahimovi Mudawimu, ktorý bol nominovaný na Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu. O tejto krajine je známe, že odmieta púšťať k väzňom svedomia zahraničných predstaviteľov. Nakoniec to bol váš osobný prístup, ktorý pomohol otvoriť dvere väzenskej cely. Ocenil ho aj miestny minister zahraničia, ktorý sa zrejme medzi diplomatmi s niečím podobným nestretáva…

    Znamená to, že je dôležitý aj spoločenský takt? Môže sa v podobných situáciách, v súvislosti s niektorými diplomatmi, negatívne odzrkadľovať akási nadradenosť „civilizovanejšej“ Európy?

    Na úvod mojej návštevy som bol svedkom ostrého odmietnutia takejto požiadavky od skupiny európskych diplomatov s tým, že je to neprípustné zasahovanie do vyšetrovania a vnútorných záležitostí Sudánu. Pri osobnom stretnutí so šéfom sudánskej diplomacie som nielen vyjadril záujem o vážnu spoluprácu, ale aj záujem o konkrétne prípady väznených Sudáncov, medzi nimi Ibrahima Mudawiho. Ja som neprišiel poúčať, obviňovať či zahanbovať, ale pracovať na pozitívnych zmenách s tými, ktorí sú ochotní prijať takúto spoluprácu a ciele. A bolo ich celkom dosť. Hovoril som o náboženskej slobode v parlamente, v Národnej komisii pre ľudské práva, na dievčenskej univerzite v Chartúme, s ministrami, s predsedom Najvyššieho súdu.

    Po dvoch dňoch mi politické a bezpečnostné zložky odkázali, že Mudawiho môžem navštíviť, ale hneď a bez sprievodu. Bolo to prelomové gesto a nezabudnuteľné stretnutie, vrátane polemiky s vyšetrovateľmi. Keď som sa pýtal ministra zahraničia Ghandoura na dôvod tohto ústretového rozhodnutia, povedal mi, že si cenia môj odlišný, konštruktívny prístup.

    Patriarcha koptskych katolíkov Sidrak z egyptskej Alexandrie.

    Ak sa nemýlim, profesorovi Mudawimu hrozilo vo väzení doživotie. Nakoniec bol po stretnutí s vami prepustený na slobodu… Vnímate to v novej funkcii ako najväčší úspech?

    Áno, sudánske výsledky boli zatiaľ najväčším úspechom. Profesor Mudawi bol neskoršie, po mojej návšteve prepustený na slobodu spolu s ďalšími piatimi ľudskoprávnymi aktivistami. Čo bolo pozoruhodné, minister Ghandour ma informoval diskrétne vopred, deň pred zverejnením prezidentovej milosti. A zdôraznil, že mi to oznamuje ako prvému zahraničnému predstaviteľovi. Neinformoval prv mocných kolegov na čele diplomacií USA, Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka či EÚ, ale mňa ako osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu. Bolo to ovocie dôvery a signál o záujme pokračovať v začatej spolupráci. Na osude každého človeka záleží. Dôležité sú preto nielen pozitívne procesy a aktivity, ale aj konkrétne prípady prenasledovaných. Pomohol som oslobodiť v Sudáne spolu deväť väzňov svedomia. Človeka to nesmierne teší a povzbudzuje v ďalšom úsilí. Obetiam nespravodlivosti ubližuje nielen zločin, ale aj naša ľahostajnosť a mlčanie.

    Európa môže pre mier, stabilitu a rozvoj v konfliktných oblastiach urobiť veľa. Na rozdiel od USA nemá také zaťažené vzťahy a negatívne vnímanie verejnosti. Zjednotená Európa je videná ako reálny príklad mierového a slobodného spoločenstva štátov, ktoré je prosperujúce a atraktívne. Čím viac sme schopní predchádzať konfliktom a prenasledovaniu vo svete, tým viac preventívne riešime utečeneckú a migračnú krízu tam, kde vzniká, už pred hranicami Európy. Je to naša zodpovednosť i náš záujem.

    V spomínanom rozhovore pre náš magazín ste definovali, čo znamená náboženská sloboda, ktorú sa ako zástupca EÚ snažíte presadzovať vo svete. Povedali ste, že je to okrem iného aj právo „sám alebo v spoločenstve s inými verejne alebo súkromne manifestovať vieru či svoje náboženstvo“. Asi nie je jednoduché toto právo obhajovať v nedemokratických krajinách. Však?

    Je to veľmi náročné, zároveň ale veľmi potrebné, pretože tu ide o základnú, univerzálnu hodnotu dôstojnosti každého človeka, ktorý sa rodí slobodný a rovný v právach. A sloboda veriť či neveriť alebo zmeniť vieru je najvnútornejším výrazom slobody svedomia. Zároveň je to právo prejavovať túto slobodu „učením, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov“. Treba povedať, že ide o lakmusový test ostatných politických, občianskych, ekonomických a kultúrnych práv. Mali by sme si to ešte pamätať z obdobia komunistickej totality. Sloboda náboženstva a svedomia, ako ukázala napríklad aj sovietska diktatúra, je dôležitá ani nie tak pre prežitie jednotlivých náboženstiev, ale pre spravodlivosť a dobré spravovanie spoločnosti, ktoré je tak veľmi dôležité pre veriacich i neveriacich, pre ľudí nábožensky i sekulárne založených.

    Tri štvrtiny ľudí vo svete dnes žijú v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké obmedzenia slobody náboženstva a svedomia. A trend je negatívny. Je to aj vďaka pomerom v najľudnatejších štátoch – v Číne a Indii, v Ázii, Afrike, na Blízkom východe. Okrem toho existuje diskriminácia či prenasledovanie vďaka neštátnym aktérom, akými sú teroristické či islamistické bojové organizácie ako ISIS, Boko Haram, Taliban a ďalšie.

    Článok: https://www.slovoplus.sk/clanok/jan-figel-niet-ruze-bez-trnia-ani-zivotnej-cesty-bez-utrpenia

  • Ako zaobchádzame s našou slobodou?

    Ako zaobchádzame s našou slobodou?

    Príhovor Jána Figeľa, ktorý predniesol 25. marca 2018, na 30. výročie Sviečkovej manifestácie na konferencii Ako zaobchádzame s našou slobodou v rámci X. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia v Primaciálnom paláci.

    Sviečková manifestácia pred 30 rokmi sa stala hviezdnou udalosťou našich moderných dejín. Bola časom svitania slobody, ktorá naplno prišla po pol druha roku v novembri ’89.

    Toto výročie si pripomíname ako Deň zápasu za ľudské práva, pretože náboženská sloboda je kritériom aj ďalších základných práv človeka. Právom môžeme a máme byť na túto udalosť hrdí. Slovensko sa ňou autenticky a originálne zapojilo do stredoeurópskeho vzopätia proti komunistickej totalite.

    Vďaka patrí preto všetkým, ktorí sa jej zúčastnili ako odvážni a statoční občania a veriaci ľudia. Vďaka a úcta patrí všetkým obetiam, zvlášť tým najväčším, ktoré boli za 40 rokov útlaku prinesené v zápase za slobodu a dôstojný život v našej krajine. Len tam, kde aj po desaťročiach žije aktívna pamäť, kde je obetiam prejavovaná vďaka a úcta, len tam je prítomná aj zodpovednosť za ovocie týchto obetí – za slobodu a demokraciu.

    Bratislavský Veľký piatok 1988 slúži aj dnes ako inšpirácia vo viacerých dimenziách:

    1. Aktívne a tvorivé menšiny formujú a menia dejiny spoločnosti. Základom zrelého občianskeho postoja je odvaha a statočnosť. Práve odvaha a statočnosť boli rozhodujúce tak na Hviezdoslavovom námestí pred 30 rokmi, ako aj v celom zápase s komunizmom či nacizmom. Netreba sa báť napriek tomu, že sme v úsilí o spoločné dobro často v menšine. Ako výraz solidarity zapálená svieca, modlitba či slovo vyjadrené na obhajobu pravdy a práva majú silu svedectva a inšpirácie, a preto dokážu meniť spoločnosť. Väčšina sa pridá, keď menšina sa nepoddá, ani neuhne. Silou slabých je ich viera. Slabosťou silných býva ich morálna prázdnota. Naše dejiny sú toho opakovaným potvrdením.

    2. Zápas za spravodlivú a slušnú krajinu je ustavičnou výzvou, týka sa osobne každého a osobitne, nanovo aj každej generácie. Sloboda, demokracia, právny štát, spoločná Európa – nie sú a nikdy nebudú samozrejmosťou. Vyžadujú si našu zrelosť a zodpovednosť pri ich rozvíjaní.

    Spravodlivosť je základom slušnosti a slušnosť bez spravodlivosti je len divadlom. Napokon, takým bol komunizmus: hlásajúci rovnosť a spravodlivosť, ale v skutočnosti postavený na lži a násilí. Skutočným základom spravodlivosti má byť pravda, lebo ona oslobodzuje. Pravda nás učí o rovnakej dôstojnosti každej ľudskej osoby. A ovocím pravdy je láska, čiže solidarita so slabými a trpiacimi. Sloboda je dar, ktorý nás pozýva k zodpovednosti. Bez zodpovednosti sa sloboda stratí, neprežije. Preto, ako hovorí pápež František, „kresťan sa má miešať do politiky“.

    Jeho predchodca sv. Pavol VI. považoval politiku dokonca za „najvyššiu formu lásky“! Ako veľmi sme sa vzdialili od týchto ideálov – kto by to o politike a politikoch na Slovensku dnes povedal? A o našom vmiešavaní sa do politiky svedčí napríklad len trinásťpercentná účasť voličov v ostatných eurovoľbách, najnižšia zo všetkých štátov EÚ! Pritom na charaktere, orientácii a akcieschopnosti Európy nám musí záležať. Tak ako sme spolu so susedmi o slobodu prišli, tak sme ju aj v roku 1989 znovu nadobudli. Je to naša zjednotená Európa, ako spoločenstvo demokracií, ekonomík a kultúr. Naša sloboda sa európskym zjednotením rozšírila.

    Ak národu nezáleží na spravodlivosti, bude žiť v jej nedostatku a v krivde. Či to tak nebolo v uplynulom desaťročí? Či nízka vymožiteľnosť práva nebola ovocím postoja väčšiny spoločnosti napríklad k takzvaným Mečiarovým amnestiám? 16 rokov dnes ešte stále najpopulárnejšia strana a jej líder bránili ich zrušeniu, keďže to vraj nie je možné. A ľudia im tlieskali a dávali hlasy v najväčšej miere. Ten stav sa zmenil až smrťou prezidenta Michala Kováča a úspešným filmom Únos. Keď sa verejná mienka prebudila a výrazne zmenila, zmenil sa aj postoj k nezrušiteľnosti amnestií. Bolo by smutné, keby nikto nebol potrestaný za úkladnú vraždu mladého Róberta Remiáša či za ďalšie zločiny z tej doby. Podobne ako nikto nebol potrestaný za vraždy kňazov Cubínka, Sénašiho, Rusnáka, Gona, Coufala, Schmiestera, Poláka a ďalších spred roku 1988.

    Žijeme v štáte, kde sa generálna prokuratúra odmieta zaoberať brutálnymi trestnými činmi z 50. rokov po nástupe komunizmu. V Česku a Poľsku sa s týmito zločinmi proti ľudskosti štát dokázal vyrovnať. Zároveň sme počuli generálneho prokurátora hovoriť o tom, že tu „urobí peklo“, ak sa preukáže spojitosť vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice s jeho investigatívnou prácou. Takéto slová nepatria do úst dôveryhodného strážcu zákonnosti. To je jazyk mafiánov a kovbojov.

    Pre slušné Slovensko stačí, keď bude prokuratúra spolu s políciou a súdmi permanentne, nestranne, neselektívne a nebojácne konať v záujme vlády zákona a spravodlivosti. Slovensko sa nadýchne lepšej perspektívy. A bude viac tvorivého pokoja, viac nepredražených diaľnic a tendrov a viac financií pre upadajúce školstvo, pre zadlžené, chorľavé zdravotníctvo či pre zaostávajúce regióny.

    3. Náboženská sloboda je slobodou svedomia a myslenia, je slobodou veriť, či neveriť, alebo vieru zmeniť. Je to civilizačné kritérium budúcnosti našej spoločnosti a sveta. Veľmi na nej záleží. Ochrana života, ktorá je tiež spätá s týmto sviatočným dňom a ktorou sa začínajú práva každej – aj nenarodenej – osoby, podpora manželstva a rodiny a sloboda svedomia sú tri základné civilizačné piliere. Vyrastajú z kresťanského, respektíve integrálneho humanizmu. Každá vláda – totalitná či demokratická –, ktorá tieto piliere podrýva a rozvracia, oslabuje vlastný národ, jeho kultúru, vitalitu a celkovú perspektívu.

    V súčasnosti len štvrtina svetovej populácie žije v podmienkach náboženskej slobody. Druhou zlou správou je skutočnosť, že rozsah náboženskej intolerancie, diskriminácie a prenasledovania vo svete narastá. Málo ľudí u nás si to, žiaľ, uvedomuje a málo pre viac slobody vo svete robíme. Za ostatné roky sa ani vláda, ani parlament napríklad nezmohli na vážny postoj ku genocíde a k prenasledovaniu kresťanov a iných náboženských menšín na Blízkom východe zo strany teroristov ISIS. Akoby to nebol aj náš svet, akoby utrpenie nevinných v kolíske našej civilizácie sa nás netýkalo, akoby nám stačili domáce korupčné záujmy a kauzy.

    Ako teda zaobchádzame s našou slobodou?

    Slobodu máme radi, ale pri jej prežívaní nie sme dosť dôslední a dosť zodpovední. Ale učíme sa tejto zodpovednosti. Je to proces. Lebo sloboda nám dáva možnosť výberu a voľby, ale zodpovedná sloboda znamená rozhodovanie pre dobro, pre spoločné dobro. Len zodpovedne spravovaná sloboda je udržateľná. Lebo ako spravodlivosť bez slobody je proti človeku, tak je proti nemu aj sloboda bez spravodlivosti. Nezávislosť a samostatnosť Slovenskej republiky neboli možné bez slobody a bez demokracie. Pritom mnohé opatrenia z obdobia mečiarizmu s hrubým zneužívaním štátnej moci, ktoré sa zaštiťovali záujmami novej suverenity, boli proti spravodlivosti a proti našej slobode.

    Keby sme boli pri zaobchádzaní so slobodou dôslední, nemohol by nás desať rokov viesť ako prezident človek, ktorý protiústavne odobral mandát dvom zvoleným členom parlamentu a do tretice ho neudelil ani platne zvolenému kandidátovi na generálneho prokurátora. Keby sme boli dôslední v zodpovednosti za slobodu, nemali by sme na jednej strane Dunaja Bránu slobody pod Devínom ako pamätník 400 mužov a žien zavraždených pri pokuse o útek za železnú oponu a na druhej strane, priamo v hlavnom meste, Námestie hraničiarov pomenované po likvidátoroch spomínaných obetí. Keby nám viac záležalo na aktívnej pamäti, nedovolili by sme súčasnú paralýzu ÚPN, dôležitej inštitúcie pre súčasnosť a pre budúcnosť národa, pre výchovu a vzdelávanie nových generácií. Ak nám bude záležať na živom svedomí a na aktívnej pamäti, budeme potrebovať múzeum zločinov spáchaných nielen totalitnou, ale aj demokraticky zvolenou štátnou mocou. Lebo demokracia bez skutočných hodnôt sa stáva púhou totalitou väčšiny.

    Viete, kde sa najviac darí nespravodlivosti, etickému relativizmu a neslobode? Tam, kde má zlo veľa prisluhovačov a spojencov. Najsilnejšími spojencami zla sú ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Nikdy nedovoľme, aby ľahostajnosť, nevedomosť a strach prevládli v našich rodinách, v našich spoločenstvách a v našej krajine. To je odkaz spred 30 rokov.

    Slovensko je dnes znovu v pohybe, zvlášť mladí ľudia. A preto má aj novú nádej na zodpovednú slobodu. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej volá po spravodlivosti a zodpovednosti. Príliš dlho nebola vládna moc na Slovensku účinne kontrolovaná. Príliš dlho selektívna zákonnosť chránila ľudí s označením „náš človek“, voľakedy nazývaný súdruh. Príliš dlho mafiánske praktiky, korupcia či zneužívanie moci prerastali cez štruktúry štátu.

    Budeme potrebovať náročné zmeny, nielen personálne, ale aj systémové. Prvou z nich je rozdelenie Slovenska pri parlamentných voľbách na viac obvodov, aby sa politika priblížila k ľuďom a do regiónov a bolo tým po 20 rokoch prekonané dedičstvo mečiarizmu, ktoré sa stalo nástrojom silnej centralizácie politiky a nárastu partokracie.

    Nech jubileum Sviečkovej manifestácie nie je len spomienkou na významnú udalosť našich dejín, ale aj odhodlaním na novú odvahu a statočnosť vo verejnom živote! Aby sme obnovili dôveru v demokraciu, vo vlastný štát a v samých seba. Aby sme slobodne a zodpovedne napĺňali odkaz zápasu o ľudské práva a za dôstojný život na Slovensku a v Európe.

    https://dennikn.sk/1076746/jan-figel-ako-zaobchadzame-s-nasou-slobodou/?ref=list

  • Silence and indifference help the persecutors. The Colosseum in red can help to open hearts and mind

    Silence and indifference help the persecutors. The Colosseum in red can help to open hearts and mind

    This weekend on 24 February at 6 p.m. Rome’s Colosseum will be bathed in red light to commemorate the blood of the Christian martyrs – particularly the martyrs of our own time. Simultaneously, both in Mosul, Iraq and in Aleppo, Syria, prominent symbolic buildings will be similarly illuminated, in union with the initiative. In Portugal too the Sanctuary of Christ the King in Almada, overlooking the city of Lisbon, will be lit up in red light in the same way.

    “I truly appreciate this initiative, which is very relevant at this time and links past history with the present situation. Events like the illumination of the Colosseum can open people’s hearts and minds, awaken their interest in the subject of religious freedom and encourage them to show greater solidarity with those who suffer in this way.” With these words, Ján Figel, the EU Special Envoy for the promotion of religious freedom, expressed his support for the forthcoming initiative, organized by the international Catholic pastoral charity and pontifical foundation Aid to the Church in Need (ACN).

    Among the senior figures who have announced their participation in the event in Italy are suchpersonalities such as the Vatican’s Secretary of State, Cardinal Pietro Parolin, the Secretary-General of the Italian Episcopal Conference, Bishop Nunzio Galantino, and the President of the European Parliament, Antonio Tajani.

    ACN is organizing these initiatives to open the eyes of the world to the violations of religious freedom, which are all too often overlooked by the world media and the international community. An indifference likewise deplored by Ján Figel himself. “Unfortunately, the media and the politicians do not pay sufficient attention to this situation. This silence and indifference can only help those who commit these crimes and discriminate still further against their victims.”

    Paul Bhatti, the brother of Shahbaz Bhatti, the Pakistani Minorities Minister assassinated on 2 March 2011, has also praised the initiative of ACN. “We cannot remain silent in the face of these brave people who have sacrificed their lives for their faith in Christ and for their fellow men”, he said. During the commemoration ceremony the faces of several of the Christian victims of persecution in our time will be projected onto the facade of the Colosseum, including that of Shahbaz Bhatti himself. “My brother gave his life, not only for the rights of Christians, but for those of all the minorities, including the Muslims”, Paul Bhatti remarked, recalling the work of the Pakistani minister, who was assassinated for his efforts to modify the so-called blasphemy laws. “It is a duty”, he added, “to pay homage to these martyrs by means of events such as this one and to honor their memory.”

    The current absence of respect for religious freedom and freedom of worship is “alarming”, said the EU Special Envoy for freedom of religion or belief. “Some 75% of the world’s population today lives in countries where there are grave and even extreme violations of this fundamental human right. And unfortunately this tendency is continuing to worsen. The denial of these rights is being exacerbated by intolerance and discrimination and persecution, even to the point of genocide.”

    Reflecting on the heroism of these new martyrs is also a means of nurturing the faith of the West, said Magdalena Santoro, the sister of Father Andrea Santoro, the Catholic priest murdered in Turkey on 5 February 2006. “If my brother was concerned for the few Christians still remaining in Turkey, who suffer serious limitations in the practice of their faith, he was still more concerned at the lack of faith in the West. ‘You don’t know what you’re losing’, he used to tell us, every time he visited us in Italy.”

    Ján Figel concluded: “There are many stories of this kind which are a great source of inspiration for us all. One figure particularly dear to me is Saint Maximilian Kolbe, the Polish priest who offered his life in the Auschwitz concentration camp to save the life of another man.”

    Article: https://acninternational.org/featured/silence-indifference-help-persecutors-colosseum-red-can-help-open-hearts-minds/

  • “El Coliseo de Roma iluminado de rojo puede abrir mentes y corazones”

    “El Coliseo de Roma iluminado de rojo puede abrir mentes y corazones”

    Ján Figel, enviado especial de la Unión Europea para la Promoción de la Libertad Religiosa, expresa su apoyo a la iniciativa de Ayuda a la Iglesia Necesitada

    20/02/2018

    ACN.- El Coliseo de Roma se teñirá de rojo el próximo 24 de febrero a las 18:00, en memoria de la sangre derramada por los cristianos,incluidos los mártires de nuestra era. Tanto en Mosul como en Alepo edificios simbólicos serán iluminados para unirse a la iniciativa. Así mismo en Portugal el Santuario de Cristo Rey en Almada se iluminará de rojo.

    “Realmente aprecio esta iniciativa que es muy relevante y conecta lo histórico con la situación actual. Eventos como la iluminación del Coliseo logran abrir las mentes y los corazones de las personas;despertar el interés por el tema de la libertad religiosa y mostrar más solidaridad con los que sufren por este motivo”. Con estas palabras, Ján Figel, enviado especial de la Unión Europea para la Promoción de la Libertad Religiosa, expresa su apoyo a la próxima iniciativa de la fundación pontificia Ayuda a la Iglesia Necesitada y en particular, de la oficina en Italia.

    A la celebración en Italia han anunciado su participación personalidades como el secretario de Estado del Vaticano, cardenal Pietro Parolin, el secretario general de la Conferencia Episcopal Italiana, monseñor Nunzio Galantino y el presidente del Parlamento Europeo, Antonio Tajani.

    ACN organiza tales iniciativas para que el mundo abra los ojos a las violaciones contra la libertad religiosa, silenciadas con demasiada frecuencia por los medios y la comunidad internacional. Una queja compartida por el mismo Figel. “Desafortunadamente, los medios y los políticos no prestan suficiente atención a esta situación. Ese silencio e indiferencia ayudan a quienes cometen tales crímenes y perjudican aún más a las víctimas”.

    Cartel del evento de Ayuda a la Iglesia Necesitada el 24 de febrero en el Coliseo de Roma

    Paul Bhatti, hermano de Shahbaz Bhatti, ministro paquistaní asesinado el 2 de marzo de 2011, elogia la iniciativa de ACN: “No podemos permanecer en silencio frente a estas personas valientes que sacrificaron sus vidas por su fe en Cristo y por los demás”. Durante la celebración se proyectarán en la fachada del Coliseo rostros de víctimas de la persecución cristiana en nuestros días, entre ellos Shahbaz Bhatti: “Mi hermano dio su vida no solo por los derechos de los cristianos, sino por los de todas las minorías, también de los musulmanes”, comenta Paul Bhatti recordando el trabajo del ministro asesinado en Pakistán por su esfuerzo para modificar la ley contra la blasfemia. “Es un deber – agregó Bhatti – rendir homenaje a estos mártires a través de eventos como este y honrar su memoria”.

    El estado actual de respeto a la libertad religiosa y al culto es “alarmante”, como dice el enviado de la UE para la libertad religiosa en el mundo. “El 75 por ciento de la población mundial vive en países donde existen violaciones graves o incluso extremas de este derecho fundamental. Y desafortunadamente esta tendencia continúa empeorando: las negaciones se ven exacerbadas por la intolerancia y la discriminación y, por la persecución que conduce incluso al genocidio”.

    Contemplar la heroicidad de los mártires es también dar aliento a la fe de Occidente, apunta Magdalena Santoro, hermana de Don Andrea, sacerdote asesinado en Turquía el 5 de febrero de 2006: “Si mi hermano estaba preocupado por los pocos cristianos que quedan en Turquía y que sufren serias limitaciones en la práctica de su fe, más aún lo estaba por la falta de fe en Occidente. ‘No sabéis lo que estáis perdiendo’, nos decía cada vez que nos visitaba en Italia”. “Hay muchas de esas historias que son una gran fuente de inspiración para todos nosotros – concluye Figel – Una figura que es particularmente querida para mí es la de San Maximiliano Kolbe, el sacerdote polaco que ofreció su vida en el campo de concentración Auschwitz para salvar la de un hombre de familia “.

    https://www.ayudaalaiglesianecesitada.org/noticias/el-coliseo-de-roma-iluminado-de-rojo-puede-abrir-mentes-y-corazones

  • “El Coliseo de Roma iluminado de rojo puede abrir mentes y corazones”

    “El Coliseo de Roma iluminado de rojo puede abrir mentes y corazones”

    Ján Figel, enviado especial de la Unión Europea para la Promoción de la Libertad Religiosa, expresa su apoyo a la iniciativa de Ayuda a la Iglesia Necesitada

    20/02/2018

    ACN.- El Coliseo de Roma se teñirá de rojo el próximo 24 de febrero a las 18:00, en memoria de la sangre derramada por los cristianos,incluidos los mártires de nuestra era. Tanto en Mosul como en Alepo edificios simbólicos serán iluminados para unirse a la iniciativa. Así mismo en Portugal el Santuario de Cristo Rey en Almada se iluminará de rojo.

    “Realmente aprecio esta iniciativa que es muy relevante y conecta lo histórico con la situación actual. Eventos como la iluminación del Coliseo logran abrir las mentes y los corazones de las personas;despertar el interés por el tema de la libertad religiosa y mostrar más solidaridad con los que sufren por este motivo”. Con estas palabras, Ján Figel, enviado especial de la Unión Europea para la Promoción de la Libertad Religiosa, expresa su apoyo a la próxima iniciativa de la fundación pontificia Ayuda a la Iglesia Necesitada y en particular, de la oficina en Italia.

    A la celebración en Italia han anunciado su participación personalidades como el secretario de Estado del Vaticano, cardenal Pietro Parolin, el secretario general de la Conferencia Episcopal Italiana, monseñor Nunzio Galantino y el presidente del Parlamento Europeo, Antonio Tajani.

    ACN organiza tales iniciativas para que el mundo abra los ojos a las violaciones contra la libertad religiosa, silenciadas con demasiada frecuencia por los medios y la comunidad internacional. Una queja compartida por el mismo Figel. “Desafortunadamente, los medios y los políticos no prestan suficiente atención a esta situación. Ese silencio e indiferencia ayudan a quienes cometen tales crímenes y perjudican aún más a las víctimas”.

    Cartel del evento de Ayuda a la Iglesia Necesitada el 24 de febrero en el Coliseo de Roma

    Paul Bhatti, hermano de Shahbaz Bhatti, ministro paquistaní asesinado el 2 de marzo de 2011, elogia la iniciativa de ACN: “No podemos permanecer en silencio frente a estas personas valientes que sacrificaron sus vidas por su fe en Cristo y por los demás”. Durante la celebración se proyectarán en la fachada del Coliseo rostros de víctimas de la persecución cristiana en nuestros días, entre ellos Shahbaz Bhatti: “Mi hermano dio su vida no solo por los derechos de los cristianos, sino por los de todas las minorías, también de los musulmanes”, comenta Paul Bhatti recordando el trabajo del ministro asesinado en Pakistán por su esfuerzo para modificar la ley contra la blasfemia. “Es un deber – agregó Bhatti – rendir homenaje a estos mártires a través de eventos como este y honrar su memoria”.

    El estado actual de respeto a la libertad religiosa y al culto es “alarmante”, como dice el enviado de la UE para la libertad religiosa en el mundo. “El 75 por ciento de la población mundial vive en países donde existen violaciones graves o incluso extremas de este derecho fundamental. Y desafortunadamente esta tendencia continúa empeorando: las negaciones se ven exacerbadas por la intolerancia y la discriminación y, por la persecución que conduce incluso al genocidio”.

    Contemplar la heroicidad de los mártires es también dar aliento a la fe de Occidente, apunta Magdalena Santoro, hermana de Don Andrea, sacerdote asesinado en Turquía el 5 de febrero de 2006: “Si mi hermano estaba preocupado por los pocos cristianos que quedan en Turquía y que sufren serias limitaciones en la práctica de su fe, más aún lo estaba por la falta de fe en Occidente. ‘No sabéis lo que estáis perdiendo’, nos decía cada vez que nos visitaba en Italia”. “Hay muchas de esas historias que son una gran fuente de inspiración para todos nosotros – concluye Figel – Una figura que es particularmente querida para mí es la de San Maximiliano Kolbe, el sacerdote polaco que ofreció su vida en el campo de concentración Auschwitz para salvar la de un hombre de familia “.

    https://www.ayudaalaiglesianecesitada.org/noticias/el-coliseo-de-roma-iluminado-de-rojo-puede-abrir-mentes-y-corazones
  • Cristiani perseguitati: Ján Figel (Ue) aderisce all’iniziativa di Acs. Il 24 febbraio il Colosseo sa

    Cristiani perseguitati: Ján Figel (Ue) aderisce all’iniziativa di Acs. Il 24 febbraio il Colosseo sa

    “Apprezzo molto questa iniziativa che è altamente rilevante e capace di connettere la storia con l’attuale situazione. Eventi come l’illuminazione del Colosseo riescono ad aprire le menti e i cuori delle persone, facendole interessare al tema della libertà di fede”. Ján Figel, inviato speciale dell’Unione europea per la promozione della libertà religiosa, esprime il proprio sostegno all’iniziativa di Aiuto alla Chiesa che soffre (Acs). Il prossimo 24 febbraio alle 18, la Fondazione pontificia illuminerà di rosso il Colosseo “in ricordo – spiega un comunicato – del sangue versato ancora oggi da tanti cristiani, in una serata che vedrà collegamenti con Mosul e Aleppo, nonché la partecipazione di personalità quali il segretario di Stato vaticano, il card. Pietro Parolin, il segretario generale della Cei, mons. Nunzio Galantino, e il presidente del Parlamento europeo, Antonio Tajani”. L’iniziativa di Acs intende “far volgere lo sguardo del mondo alle violazioni alla libertà religiosa, troppo spesso taciute da mezzi d’informazione e comunità internazionale”. La denuncia è condivisa dallo stesso Figel: “Purtroppo i media e i politici non prestano sufficiente attenzione a questa situazione. Il silenzio e l’indifferenza, invece, aiutano chi commette tali crimini e feriscono ulteriormente le vittime”.

    Per maggiori informazioni acs-italia.org/colosseo.

    Articolo: https://www.agensir.it/quotidiano/2018/2/16/cristiani-perseguitati-jan-figel-ue-aderisce-alliniziativa-di-acs-il-24-febbraio-il-colosseo-sara-colorato-di-rosso/

  • JÁN FIGEL, INVIATO SPECIALE UE, AD ACS: «SILENZIO E INDIFFERENZA AIUTANO I PERSECUTORI. IL COLOSSEO

    JÁN FIGEL, INVIATO SPECIALE UE, AD ACS: «SILENZIO E INDIFFERENZA AIUTANO I PERSECUTORI. IL COLOSSEO

    «Apprezzo molto questa iniziativa che è altamente rilevante e capace di connettere la storia con l’attuale situazione. Eventi come l’illuminazione del Colosseo riescono ad aprire le menti e i cuori delle persone, facendole interessare al tema della libertà di fede e al tempo stesso facendo loro mostrare maggiore solidarietà con le comunità sofferenti in tutto il mondo». Con queste parole Ján Figel, inviato speciale dell’Unione Europea per la Promozione della Libertà Religiosa, esprime il proprio sostegno all’iniziativa di Aiuto alla Chiesa che Soffre. Il prossimo 24 febbraio alle ore 18, la Fondazione pontificia illuminerà di rosso il Colosseo in ricordo del sangue versato ancora oggi da tanti cristiani, in una serata che vedrà collegamenti con Mosul e Aleppo, nonché la partecipazione di personalità quali il segretario di stato vaticano, il cardinale Pietro Parolin, il segretario generale della Cei, monsignor Nunzio Galantino, e il presidente del Parlamento europeo Antonio Tajani.

    Se ACS organizza simili iniziative è per far volgere lo sguardo del mondo alle violazioni alla libertà religiosa, troppo spesso taciute da mezzi d’informazione e comunità internazionale. Una denuncia condivisa dallo stesso Figel. «Purtroppo i media e i politici non prestano sufficiente attenzione a questa situazione. Il silenzio e l’indifferenza, invece, aiutano chi commette tali crimini e feriscono ulteriormente le vittime».

    Lo stato attuale del rispetto della libertà religiosa e di culto in tutto il mondo è «allarmante», come afferma lo stesso inviato Ue per la libertà religiosa nel mondo. «Il 75 percento della popolazione mondiale vive in paesi in cui si registrano gravi o perfino estreme violazioni a tale fondamentale diritto. E si tratta purtroppo di una tendenza che continua a peggiorare: le negazioni si inaspriscono dall’intolleranza e dalla discriminazione e attraverso la persecuzione sfociano perfino nel genocidio».

    Di fronte ad un quadro tanto cupo è dunque imperativo squarciare il velo dell’indifferenza, anche attraverso il ricordo dei martiri cristiani di ieri e di oggi. «Ve ne sono molti le cui storie sono una grande fonte d’ispirazione per tutti noi – nota Figel – Una figura che, per affetto e cultura, mi è particolarmente cara è quella di San Massimiliano Kolbe, il sacerdote polacco che nel campo di concentramento di Auschwitz ha offerto la propria vita per salvare quella di un padre di famiglia».

    L’appuntamento è sabato 24 febbraio alle ore 18 in Largo Gaetana Agnesi.

    Per maggiori informazioni acs-italia.org/colosseo

    Articolo: http://acs-italia.org/acs-notizie-dal-mondo/jan-figel-inviato-speciale-ue-ad-acs-silenzio-indifferenza-aiutano-persecutori-colosseo-rosso-puo-aprire-menti-cuori/

  • Ján Figeľ: Dôležité je nevzdať sa a bojovať

    Ján Figeľ: Dôležité je nevzdať sa a bojovať

    Bývalý predseda KDH hovorí o svojom politickom páde, diaľniciach, súčasnej práci a o tom, ako bojuje proti vážnej chorobe.

    Rozhovor dostupný tu: https://www.tyzden.sk/spolocnost/45206/jan-figel-dolezite-je-nevzdat-sa-a-bojovat/

  • European Commission Special Envoy Ján Figeľ says Pakistan can change!

    European Commission Special Envoy Ján Figeľ says Pakistan can change!

    KARACHI: Ján Figeľ European Union Special Envoy for promotion of freedom of religion or belief outside the EU spoke at Alliance Française de Karachi on Towards an Education System for Human Rights and Pluralism.

    The Envoy, while maintaining that education is the most influential tool to change society, insinuated towards nexus between fundamentalism and madrassas in Pakistan.

    During his talk Ján Figeľ stressed on the importance of accepting diversity while working for oneness and mused: “A creative artist does not copy!”

    He noted that ignorance (lack of knowledge and education), indifference and lack of courage (fear) were hindering pluralism.

    Pointing out that those problems could be overcome via reconciliation efforts by courageous leaders as is evident in the case of France and Germany, he stressed “it is not a fairytale, it works”!

    On being told that in Pakistan religion was being manipulated for maintaining political power, Ján Figeľ conceded that state-power was being hijacked by religious parties.

    Warning that extremists were defining ‘who we are‘ and ‘who they are‘, he said that credible religious leaders should educate masses that hatred is against the religion.

    Special Envoy, while stating that there were 244m migrants all over the world, told that 65m of them were forced to migrate.

    Commending Pakistan for accommodating 3m Afghans the Special Envoy stated that Pakistan might and can change!

    When reminded by this scribe that it was the West that had created and nurtured Talibaans as a force against Soviets (who had invaded Afghanistan in an effort to reach the warm waters), the European Commission Special Envoy Ján Figeľ said that EU could not be held responsible for all that had been done by others in the history.

    Answering to another query he said that status quo – as desired by powers with vested interests – should not prevail.

    He said that meeting between Pope and the Jama al-Azhar Grand Mufti propagated a message that was not possible via volumes of fatwaz!

    Article available here: https://www.newspakistan.tv/video-text-european-commission-special-envoy-jan-figel-sayd-pakistan-can-change/

  • Svetové náboženstvá približuje unikátna sada medailí

    Svetové náboženstvá približuje unikátna sada medailí

    TRENČÍN. Hlavné svetové náboženstvá hinduizmus, judaizmus, budhizmus, kresťanstvo a islam zobrazuje špeciálna edícia pamätných medailí s názvom Svetové náboženstvá, ktorú pripravili Karol Podhora a Igor Chyla z Trenčína.

    Ide o celosvetový unikát, ktorý bude na budúci rok vystavený aj v Európskom parlamente v Bruseli. Kolekcia piatich obojstranných medailí v dvoch prevedeniach, v zlate a striebre, bola vyrazená v kremnickej mincovni v limitovanom náklade 100 kusov číslovaných sád.

    Autorkou výtvarného spracovania je akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová.

    Súčasťou projektu je aj publikácia v dvoch jazykových mutáciach, na ktorej sa podieľali vedeckí pracovníci Univerzity Komenského v Bratislave. „Medaily sú nielen pôsobivým umeleckým dielom, ale aj príspevkom k poznaniu duchovnej a náboženskej rozmanitosti ľudstva. Táto rozmanitosť je pozvaním na dialóg a vedomie spoluzodpovednosti za stav a ďalší vývoj na našej planéte,“ povedal o nevšednom vydavateľskom počine Ján Figeľ, osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.

    Článok dostupný tu: https://mytrencin.sme.sk/c/20725807/svetove-nabozenstva-priblizuje-unikatna-sada-medaili.html#ixzz53KvbrOb3

    Viac o sade medailí: http://svetovenabozenstva.com/sk