Ján Figeľ

Category: Slovensky

  • Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

    Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda.

    Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody. Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania.

    Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že „Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu… je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.“

    OKLIEŠTENIE NÁBOŽENSKEJ SLOBODY

    Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie.

    Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená.

    Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP).

    V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané. Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9). Zároveň sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.

    SPRAVODLIVÝ A DEMOKRATICKÝ ŠTÁT?

    Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň tridsiatich poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy „rozhodujú o svojich záležitostiach samy“, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov.

    Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva.

    Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti?

    Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.

    AUTOR: Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19); JUDr. Martin Timcsák, advokát

    https://www.slovoplus.sk/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-us

    https://europskenoviny.sk/2021/04/08/j-figel-zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-us

    https://www.aktuality.sk/clanok/880333/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-ustavneho-sudu-nazor

  • Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

    Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

    Ústavný súd SR zatiaľ meritórne nerozhodol o tom, či vládne opatrenia odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie.

    FOTO TASR – František Iván

    Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda. Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody.

    Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania. Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že “Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu… je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.”

    Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie.

    Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená.

    Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP).

    V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané. Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9).

    Zároveň sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.

    Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň 30 poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy “rozhodujú o svojich záležitostiach samy”, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov. Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva.

    Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti? Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.

    Ján Figeľ Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19)

    JUDr. Martin Timcsák advokát

    https://blog.postoj.sk/76228/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-ustavneho-sudu

  • Bohoslužby chráni ústava, upozorňuje Figeľ. Reštrikcie sú podľa neho veľmi prísne

    Vláda sa pred sviatkami rozhodla uvoľniť opatrenia a povolila individuálne návštevy kostolov, bohoslužby pritom ostali zakázané. Uvoľnenie opatrení pre kostoly zároveň spustilo vlnu nespokojnosti, ľudia sa pýtajú, prečo kostoly áno a divadlá, šport či obchody a reštaurácie nie.

    Opatrenia by mali mať logiku

    Mali by sme prijímať opatrenia, ktoré sú logické a dá sa im rozumieť, povedal bývalý eurokomisár Ján Figeľ v TA3. Priznal, že on osobne má problém s tým, že opatreniam, s ktorými prichádza vláda, často chýba logika. Figeľ upozornil, že bohoslužby sú podľa ústavy chránené článkom 24. “Zasiahnuť do tohto článku je možné na základe zákona, ale primeraným spôsobom, čo sa podľa mňa neuskutočnilo,” vyjadril sa Figeľ s tým, že ťažká situácia je v súvislosti s koronavírusom aj v Európe a v okolí Slovenska, ale “nikde neprijali také reštriktívne opatrenia, ako u nás.” Tieto opatrenia však želaný efekt nepriniesli a Slovensko patrilo ku krajinám, kde si koronavírus vyžiadal najvac obetí.

    Náboženská sloboda na Slovensku

    Figeľ sa podľa svojich slov rozhodol polemizovať s debatami na sociálnych sieťach či v médiách a dal vo februári podnet na Európsky súd pre ľudské práva a ďalší v marci generálnemu prokurátorovi spolu “s dodatkom, aby podal podnet ústavnému súdu vo veci porušovania náboženskej slobody na Slovensku,” vysvetlil Figeľ.

    “Dal som podnet, aby sa konalo, to nie je len nejaká dišputa, ale proces,” povedal bývalý eurokomisár. “Čo sa týka opatrení, my nie sme len inteligentné zvieratá, ktoré potrebujú najesť,” vyjadril sa Figeľ. Podotkol, že človek má dušu a duchovný život. Podľa Figeľa niekto potrebuje psychiatra, niekto kňaza. Figeľ však uznáva, že je potrebné rozvíjať viaceré oblasti, vrátane kultúry a športu.

    Keby vláda riešila ekonomicko-sociálne témy profesionálne, promptne či dokonca v predstihu, podľa Figeľa by nebolo problémom diskutovať o interrupciách. To nám však podľa Figeľa chýba. Myslí si, že sme v chaose, kým ľudia zomierajú na koronavírus. “Buď je všetko zakazované a obmedzované ako za totality, alebo budeme hľadať racionálnosť a efektivitu obmedzení,” čo sa podľa Figeľa nedialo. Figeľ si myslí, že súdy na Slovensku dostatočne neriešia ľudské práva a nechránia záujmy tých najslabších.

    Celú reláciu Tak takto?! si môžete pozrieť tu:

    https://www.ta3.com/clanok/1207104/kostoly-ano-divadla-a-sport-nie.html

    https://www.ta3.com/clanok/1207135/bohosluzby-chrani-ustava-upozornuje-figel-restrikcie-su-podla-neho-velmi-prisne.html

  • Kostoly áno, divadlá a šport nie | 1.4.2021 na TA3

    Kostoly áno, divadlá a šport nie | 1.4.2021 na TA3

    Pred veľkonočnými sviatkami vláda uvoľnila opatrenia a umožnila individuálne návštevy kostolov. Neznamená to však, že sa budú môcť konať bohoslužby. Núdzový stav a obmedzenia s ním spojené napadol na Ústavnom súde aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Súd však rozhodol, že všetko je v súlade s ústavou. O téme sme hovorili s bývalým eurokomisárom pre školstvo a kultúru Jánom Figeľom.

    https://www.ta3.com/relacia/20207/kostoly-ano-divadla-a-sport-nie

  • Relácia „Tak takto?!“ s Jánom Figeľom na TA3

    Pred veľkonočnými sviatkami vláda uvoľnila opatrenia a umožnila individuálne návštevy kostolov. Neznamená to však, že sa budú môcť konať bohoslužby. Núdzový stav a obmedzenia s ním spojené napadol na Ústavnom súde aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. O téme sme hovorili s bývalým eurokomisárom pre školstvo a kultúru Jánom Figeľom. Rozhovor o protiústavnosti zákazu verejných bohoslužieb, obmedzeniach v oblasti kultúry, športu, podnikania, ale aj o rošáde vo vláde a potrebe zmeny volebného systému…

    https://www.ta3.com/relacia/20207/kostoly-ano-divadla-a-sport-nie
  • Relácia Zaostrené na Rádiu Lumen s Cyrilom Vasiľom a Jánom Figeľom

    Relácia Zaostrené na Rádiu Lumen s Cyrilom Vasiľom a Jánom Figeľom

    Dokedy majú veriaci vydržať zastavenie akejkoľvek pastorácie? Hostia: Arcibiskup Cyril Vasiľ; predkladateľ podnetu na Generálnu prokuratúru – Ján Figeľ. Moderátor: Ivo Novák

    Relácia Zaostrené na Rádiu Lumen 29.03.2021

    Z archívu Rádia Lumen: https://www.lumen.sk/archiv-play/135018

  • Tri návrhy vláde a zatvorené kostoly

    Tri návrhy vláde a zatvorené kostoly

    Otázka podľa Jána Figeľa nestojí tak, či uprednostníme slobodu alebo poriadok v záujme zdravia.

    Zdroj: TASR/František Iván

    V Škótsku vláda v januári zatvorila chrámy. Skupinu 28 kňazov a duchovných predstaviteľov rôznych vierovyznaní tento tvrdý prístup viedol k petícii pred Najvyšším civilným súdom. Tento týždeň súd uznal ich argumenty a vládne opatrenie zrušil ako neprimerané voči cieľu ochrany zdravia a v porovnaní s inými reguláciami základných potrieb občanov. Podobne uspeli takéto súdne protesty tohto roku vo Francúzsku a vo Švajčiarsku a minulého roku v Nemecku. Slovenská exekutíva zahľadená do seba a pristupujúca k vládnutiu simplicisticky a k moci etatisticky už po tretíkrát za rok siahla na základné ľudské práva bez ohľadu na ústavu a platné medzinárodné právo. Ústava (čl. 24) garantuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Jeho uplatňovanie má aj verejný a kolektívny rozmer a pokrýva štyri oblasti: bohoslužby, náboženské úkony, zachovávanie obradov a vyučovanie. Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy. Výkon týchto práv možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti napríklad na ochranu verejného zdravia. Podobne, pre Slovensko záväzný Európsky dohovor o ľudských právach, rozpracovaný aj judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva, v čl. 9 potvrdzuje kolektívnu a verejnú formu realizácie náboženskej slobody. Toto právo nemožno zo strany štátu zrušiť ani de iure, ani de facto. To platí aj pre tzv. čierne pásmo “COVID AUTOMATu”. Akékoľvek obmedzenia, ktoré sú “nevyhnutné v záujme ochrany zdravia”, musia spĺňať kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. §4 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nespĺňa ani jedno z troch nevyhnutných kritérií súladu s Európskym dohovorom. Vyhláška ÚVZ je v rozpore s Ústavou SR a s Dohovorom. Preto som sa obrátil 1. marca na vládu so žiadosťou, aby tento problém vyriešila ústavne súladným spôsobom. Vláda však rieši už dlho hlavne samu seba a na listy nikto ani neodpovedá. Kto však odpovedá, je ESĽP a GP, kde som v tomto zmysle podal právne podnety. Prvý z 15. februára sa týkal neústavnosti Vyhlášky. Druhý, spolu so skupinou 9 spoluobčanov, podaný 22. marca spochybňuje ústavnosť samotného predĺženia núdzového stavu. Obidva boli prijaté na ďalšie konanie pred Ústavným súdom. Prípad v Štrasburgu bol zaregistrovaný pod č. 12131.

    Duchovný život a zdravie

    Otázka nestojí tak, či uprednostníme slobodu alebo poriadok v záujme zdravia. Ak zachováme potrebný poriadok, ten nám bude slúžiť a našu slobodu to posilní. Ústava a platné medzinárodné právo musia byť v jadre tohto poriadku. Okrem toho, duševné zdravie je základnou súčasťou celkového zdravia človeka. Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie. Bez rešpektovania duše človeka a jeho celkovej dôstojnosti sa život mení len na vecné zabezpečenie a administratívnu správu rôznych záležitostí. Po stáročia sú v centre našich miest a obcí chrámy, ktoré sú strediskami duchovného života a kultúry vzťahov. Nie náhodou sa naša ústavnosť a štátnosť spája s “cyrilo-metodským duchovným dedičstvom”.

    Po druhé, pri podobnej pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované tak striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku.

    Demokratické vlády rešpektujú konštitučnú autonómiu cirkví a náboženských spoločností, pričom potrebné opatrenia sú prijímané v dialógu a v spolupráci s nimi. Podobne by to malo byť tiež vo vzťahu k podnikateľom, živnostníkom a ich organizáciám.

    Kritický vývoj z hľadiska počtov obetí pandémie a hospitalizovaných sa zlepší rozumnou zmenou opatrení, ktoré budú v súlade s Ústavou a budú dôsledne dodržiavané. Zároveň je nevyhnutné rozvinúť účinnejšiu liečbu pacientov, ale aj overené postupy v rámci prevencie šírenia choroby a zvlášť urýchliť vakcináciu.

    Tri návrhy pre vládu

    V zhode s mnohými spoluobčanmi som preto požiadal vládu o bezodkladné prijatie rozhodnutí, ktoré povedú k zmene ustanovení Vyhlášky ÚVZ (tzv. COVID AUTOMAT) tak, (1) aby bolo rešpektované základné právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie v spoločenstve a verejne, ako to garantuje čl. 24 Ústavy SR a čl. 9 Európskeho dohovoru, a aby prijaté obmedzenia s cieľom ochrany zdravia nespochybniteľne spĺňali kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. Ústavný zákon 227/2002 Z. z. o núdzovom stave neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb. A iným zákazom (pohybu či zhromažďovania) sa nerušia ďalšie základné práva. Sú navzájom rovnocenné. Nález ÚS to potvrdil už v r. 2002. Rozumným a ústavne konformným východiskom a spravodlivým riešením v súlade s právom môže byť prijatie nevyhnutných opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločností na základe dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom. Ako adekvátny model pre “duchovnú výživu” môžu slúžiť opatrenia platné pre dostupnosť “fyzickej výživy” (potravín), drogérie a základných potrieb obyvateľov (limit počtu osôb podľa plochy chrámu), v kombinácii s dodržiavaním základných protiepidemických pravidiel. Správne je tiež zohľadniť úsilie zodpovedných ľudí s negatívnym testom a rastúci počet zaočkovaných.

    (2) Vláda by nemala ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života spájať s opatreniami “športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy”, ako je tomu dnes. Tieto oblasti sa majú riešiť samostatne, špecificky a primerane pre udržanie živej kultúry a športovej činnosti. Kultúra ako tvorivý sektor si zaslúži citlivé opatrenia, podobne ako ekonomika, ktorú vnímame ako zásadnú pre vitalitu spoločnosti. Povedané hanusovsky, človek a kultúra sú dve tváre tej istej reality. Európa je z hľadiska histórie a súčasnosti svetovou veľmocou v kultúre a športe, lebo im poskytovala osobitnú podporu a priestor. Kultúra a vzdelanie najviac ovplyvnili dejiny Európy. Z tohto pohľadu úplné zrušenie maturít je chybným rozhodnutím. Snáď to nový minister školstva ešte stihne napraviť. Kým nebude školstvo prioritou pre samotného premiéra a pre vládu ako celok, bude sa trápiť. Primerané opatrenia a lepšie fungovanie nemateriálnej sféry života spoločnosti sa nám vrátia v zdraví a celkovej zrelosti našich obyvateľov, zvlášť mladých.

    (3) Podľa čl. 40 Ústavy SR “Každý má právo na ochranu zdravia”. Pri pandémii ide o ochranu zdravia a životov vo veľkom rozsahu. Bez účinnej prevencie a v jej rámci dostupnej a bezpečnej vakcinácie bude štát pri tejto zodpovednosti zlyhávať.

    Očkovanie patrí medzi najefektívnejšie preventívne opatrenia. Problémy s nedostatkom vakcín by do budúcnosti v podstatnej miere vyriešila výroba pandemickej vakcíny na Slovensku, ktorá ju zabezpečí včas a v potrebnom množstve. Keďže SR má výrobné skúsenosti a kapacity, je potrebné prikročiť k strategickej štátnej investícii, vyčleniť z eurofondov potrebné prostriedky (odhadom max. 35 mil. €) a bezodkladne začať vo vhodnej lokalite výstavbu takejto výrobnej haly s vakcinačnou technológiou s kapacitou 5 miliónov vakcín vyrobených v priebehu pol roka. Pre iniciáciu tohto zámeru a jeho dynamický rozbeh by Ministerstvo zdravotníctva alebo Správa štátnych hmotných rezerv mali využiť súčasné podmienky núdzového stavu.

    Nová zostava to môže zvládnuť

    Vzhľadom na dnešný nedostatok dobrej vôle hľadať rozumné a predvídavé vládne opatrenia a hlavne komunikovať s občanmi, predpokladám skôr nápravu porušovania základných práv súdnou cestou. Rozhodnutia ÚS a ESĽP sú precedensom aj pre budúcnosť. Druhý bod si vyžaduje exekutívu so zmyslom pre špecifický a zodpovedný postoj ku kultúre, vzdelávaniu, športu, ale aj obchodu a službám. Spolu so strategickou investíciou do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku to zostáva výzvou pre budúcu vládnu zostavu.

    Pandémia, ktorá nás ohrozuje, je rozsiahla a nebezpečná, ale nie je ani prvou ani poslednou krízou, ktorou ľudstvo a Slovensko prechádza. Východiskom z každej krízy je zdravý rozum a živé svedomie. Teda konštruktívne a účinné konanie, ktoré je založené na rozumných, odborných a primeraných opatreniach a na zodpovednosti voči všetkým občanom – najstarším i najmladším, chorým aj zdravým, v súlade s ústavou a právom. Požadujeme príliš veľa? Autor bol v r. 2016-19 Osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. List premiérovi a všetkým členom vlády a tiež prezidentke SR a predsedovi NR SR je spolu s hlavnými právnymi argumentmi podnetu pre ESĽP a obidve podania na GP sú dostupné na https://www.janfigel.eu/single-post/list-vlade-slovenskej-republiky-3-3-2021.

    https://www.aktuality.sk/clanok/877542/nazor-jana-figela-tri-navrhy-vlade-a-zatvorene-kostoly

  • Súdy a kostoly: Biskupi ocenili iniciatívu Figeľa, ten podal ďalší podnet

    Súdy a kostoly: Biskupi ocenili iniciatívu Figeľa, ten podal ďalší podnet

    Mnohí sú presvedčení, že štát pre vnútorné spory stratil ochotu zaoberať sa duchovnými potrebami obyvateľov, tvrdí Zvolenský.

    Katolícki biskupi ocenili aktivitu bývalého eurokomisára Jána Figeľa v prípade plošného zákazu verejných bohoslužieb.

    Podľa biskupov ide o dobrú iniciatívu, zhodli sa na spoločnom rokovaní.

    Figeľ označil úplný zákaz verejných bohoslužieb za porušenie ústavného aj medzinárodného práva a podal na generálnu prokuratúru podnet, aby ho posunula na Ústavný súd. Druhý podnet podal Figeľ v tej istej veci na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

    V pondelok Figeľ podal na generálnu prokuratúru ďalší podnet pre zákaz verejných bohoslužieb. Týmto návrhom aktualizoval svoj pôvodný podnet z 15. februára, opiera sa v ňom o rozhodnutie vlády z minulej stredy predĺžiť výnimočný stav o ďalších 40 dní.

    K novému podnetu sa pridalo ďalších desať predkladateľov z rôznych oblastí spoločenského života. Medzi nimi je napríklad Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, Tomáš Kuzár, Viktor Vlasák, Bohdan Hroboň, Róbert Letz, Andrea Turčanová, Marek Šmid či Juraj Šúst.

    Generálneho prokurátora Maroša Žilinku žiadajú, aby podnet z dôvodu protiústavnosti niektorých protiepidemických opatrení postúpil Ústavnému súdu.

    „Som vďačný skupine podporovateľov za spoločný postoj, pretože pri opätovnom umožnení bohoslužieb a obradov ide o dôležitú verejnú záležitosť. Ústavnosť a zákonnosť musí byť základom poriadku počas krízy i pre budúcnosť,“ uviedol Figeľ. Zároveň argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.

    KBS: Prekračuje sa hranica primeranosti

    Katolícki biskupi na online rokovaní opäť potvrdili svoj kritický postoj k aktuálnemu stavu, keď konštatovali, že praktické znemožnenie nielen verejných slávení, ale aj individuálnej pastoračnej služby na základe platných nariadení predstavuje neadekvátny, ba aj neúnosný zásah verejnej moci do náboženského života.

    „Opakované žiadosti cirkvi o nápravu, žiaľ, štátni predstavitelia neberú do úvahy,“ vyhlásil predseda KBS arcibiskup Stanislav Zvolenský s tým, že cirkev už rok nabáda na dôsledné zachovávanie opatrení, pokoj a trpezlivosť. V úsilí o spoločné dobro a ochranu života obyvateľov zniesla viaceré nadmerné zásahy do svojho pôsobenia, a to bez sporov a konfliktov.

    Avšak stav od nového roka, ktorý duchovný život v krajine celkom odsunul na vedľajšiu koľaj, vyvoláva podľa biskupov čoraz väčšiu nespokojnosť. Biskupi vnímajú, že ľudia si oprávnene žiadajú primeranejšie určenie pravidiel vzhľadom na svoje duchovné potreby.

    Hoci cirkev podľa arcibiskupa Zvolenského robí, čo je v jej silách, aby sa ťažkosti riešili komunikáciou a dohodou, mnohí nadobúdajú presvedčenie, že štát pre vnútorné spory stratil ochotu zaoberať sa duchovnými potrebami svojich obyvateľov.

    „Spôsob, ktorým sa obmedzujú možnosti pastoračnej služby a s nimi aj uplatňovanie náboženskej slobody v krajine, žiaľ, prekračuje hranice primeranosti. V danej situácii preto všetci slovenskí biskupi iniciatívu pána Figeľa vnímajú ako správnu a potrebnú,“ uzavrel predseda KBS.

    Mala by sa cirkev k sťažnosti Jána Figeľa vyslovene pridať, prípadne podať samostatnú sťažnosť? Ján Duda, cirkevný právnik Na otázku, či by sa mala k tejto žalobe cirkev pridať, odpovedám podľa svojho názoru, že áno. Ale je to na rozhodnutí pánov biskupov, či tak urobia alebo nie. A prečo si to myslím? Lebo súdne orgány sú na to, aby – ak je to potrebné – sme sa ich opýtali, či boli alebo neboli práva veriacich porušené. Nepovažujem to za nič osobné či nepriateľské, využiť služby súdnych orgánov, ak sa to ukazuje ako potrebné alebo dokonca nevyhnutné. Úlohou súdov je vykladať zákony a právne princípy a bolo by správne sa dozvedieť, či sa verejné štátne inštitúcie zachovali k cirkvi a k veriacim v súlade s právom. Anton Ziolkovský, bývalý výkonný sekretár KBS Od začiatku som presvedčený, že úplný zákaz verejných bohoslužieb a obmedzenia, ktoré neumožňujú legálne ani len individuálnu situáciu, nemožno považovať za primerané. Zvlášť, keď si uvedomíme, že tak prísne opatrenia sa nezaviedli v Európe takmer nikde. Najhoršie je, a navonok to tak vyzerá, že vláda nemá záujem túto situáciu riešiť. Z komunikácie biskupov sa dá dedukovať, že ich v podstate ignoruje. Ak by to bolo naozaj tak a nedôjde k náprave situácie v najbližších dňoch, táto vláda sa zapíše do novodobých slovenských dejín ako tá, ktorá neprimerane obmedzila náboženskú slobodu, čo sa okrem komunistov nikomu nepodarilo. Konzervatívci a kresťanskí demokrati v koalícii by si toto mali dobre uvedomiť. Ak sa nebudú aktívne podieľať na zmene tak, aby to bolo známe aj verejnosti, určite to poškodí ich reputáciu. Iniciatívu Jána Figeľa vítam. Nie som právnik, ale verím v jej úspech. KBS aj v minulosti vstúpila do sporov na ESĽP, ak išlo o náboženskú slobodu alebo ľudské práva, predpokladám, že sa bude angažovať aj tentoraz.

  • Figeľ opäť žiada prešetriť zákaz bohoslužieb, pridali sa k nemu ďalší

    Bratislava 22. marca (TK KBS) Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a bývalý eurokomisár Ján Figeľ podal na Generálnu prokuratúru ďalší podnet vo veci zákazu verejných bohoslužieb. Ide o návrh, ktorým aktualizoval svoj podnet z 15. februára. Opiera sa o rozhodnutie vlády predĺžiť výnimočný stav o ďalších 40 dní.

    Pridalo sa k nemu ďalších deväť predkladateľov, ktorí reprezentujú rôzne oblasti spoločenského života, rozmanitosť profesií a vierovyznaní (Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, Tomáš Kuzár, Viktor Vlasák, Bohdan Hroboň, Róbert Letz, Andrea Turčanová, Marek Šmid, Juraj Šúst). Generálneho prokurátora Maroša Žilinku žiadajú, aby podnet z dôvodu protiústavnosti niektorých protiepidemických opatrení postúpil Ústavnému súdu SR.

    Ústavný zákon o bezpečnosti štátu neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody.

    “Som vďačný skupine podporovateľov za spoločný postoj, pretože pri opätovnom umožnení bohoslužieb a obradov ide o dôležitú verejnú záležitosť. Ústavnosť a zákonnosť musí základom poriadku počas krízy i pre budúcnosť,” hovorí pre TK KBS Ján Figeľ. Zároveň argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.

    Rozumným a ústavne súladným východiskom môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

    https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210322041

  • Tretí (spoločný) podnet generálnemu prokurátorovi SR

    Podnet na Generálnu prokuratúru 22.3.2021Download