Súčasťou úloh vyslanca EÚ pre slobodu viery je predchádzať prípadom, ako bolo odsúdenie pakistanskej kresťanky Asie Bibiovej alebo saudskoarabského liberálneho aktivistu Ráifa Badawího.
Uznesenie, ktoré nemá legislatívnu váhu, prešlo v europarlamente veľkou väčšinou. Až 576 europoslancov hlasovalo za, 46 proti a 73 poslancov sa zdržalo.
Europoslanci chcú, aby bola EÚ čo najaktívnejšia pri ochrane náboženskej slobody vo svojich vonkajších politikách. Odvolávajú sa na náboženskú slobodu ako základné ľudské právo definované v kľúčových medzinárodných dokumentoch, pri rešpektovaní „ústavnej zásady odluky cirkvi od štátu“.
Spravodajcom uznesenia v europarlamente je Poliak Andrzej Grzyb (EĽS, Poľská ľudová strana). Prijatie mandátu EÚ pre „stabilnejšiu a efektívnejšiu propagáciu a ochranu slobodu viery a vyznania na celom svete“, v Európskom parlamente žiadala aj občianska petícia na portáli CitizenGo.sk
Podľa slovenskej europoslankyne Anny Záborskej (EĽS, KDH) majú krajiny ako Poľsko a Slovensko „na rozdiel od našich priateľov zo starých členských štátov, ešte v živej pamäti, čo znamená prenasledovanie pre vieru zo strany štátnej moci“.
„Aj vďaka tomuto uzneseniu sa táto naša skúsenosť stáva súčasťou spoločnej európskej,“ uviedla po hlasovaní na tlačovej konferencii Záborská.
Uznesenie sa zaoberá mandátom osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery, ktorým je od roku 2016 bývalý predseda KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ.
Mandát vyslanca by sa mal podľa europoslancov posilniť. Jeho povinnosti by sa mali zameriavať na presadzovanie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ale aj na právo neveriť, právo odpadlíctva od viery „a právo zastávať ateistické názory, pričom by sa mala venovať pozornosť aj situácii neveriacich, ktorí sú ohrození“.
Europoslanci odporúčajú, aby úloha osobitného vyslanca zahŕňala právomoci, ako sú: zvyšovanie viditeľnosti, účinnosti, súdržnosti a zodpovednosti politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ. Mal by tiež podávať výročnú správu európskym inštitúciám.
Správa upozorňuje, že v práci vyslanca sa treba vyhýbať duplicitám s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva. Keďže niekoľko členských štátov nedávno vytvorilo podobné posty zodpovedné za slobodu náboženského vyznania a viery, volajú europoslanci po jednotnom prístupe a odporúčajú vytvorenie neformálnej poradnej pracovnej skupiny.
Navrhujú tiež aby osobitný vyslanec spolupracoval so spravodajcami OSN a prípadne predkladal spoločné iniciatívy EÚ a OSN „v oblasti diskriminácie náboženských skupín a menšín, ako aj neveriacich a osôb, ktoré zmenia náboženské vyznanie alebo kritizujú určité náboženstvo, či sa svojho náboženského vyznania vzdajú, a aby tiež formuloval spoločné návrhy o tom, ako s takouto diskrimináciou skoncovať.“
Europoslanci mysleli aj na finančné krytie takýchto aktivít. Žiadajú členské štáty, aby v rámci sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 zachovali dostatočné finančné prostriedky na projekty týkajúce sa slobody náboženského vyznania a viery v rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ. Priestor vidia nie len vo fondoch zameraných na ľudské práva, ale aj také, ktoré sú určené na určené na predchádzanie konfliktom alebo vzdelávanie a kultúru.
Europoslanci chcú, aby boli európskemu nástroju pre demokraciu a ľudské právaná (EIDHR) poskytnuté prostriedky na financovanie ochrany alebo exfiltrácie slobodne zmýšľajúcich osôb a aktivistov za ľudské práva, ktorí sú ohrození alebo prenasledovaní v krajine ich pôvodu.
Medzi medializované prípady takéhoto prenasledovania patrí laureát Sacharovovej ceny saudskoarabský aktivista Ráif Badawí, ktorý bojuje za sekularizmus alebo pakistanská kresťanka Asia Bibiová a jej rodina.
Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou. Bratislava 5. januára (TASR) – Situácia v oblasti náboženskej slobody sa vlani výrazne nezlepšila, negatívne trendy v mnohých regiónoch sveta, hlavne v Afrike a Ázii, sa ďalej prehlbovali. Takto zhodnotil rok 2018 osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.
“K zhoršeniu postavenia náboženských menšín došlo v Číne a v Indii. Blízky východ a juhovýchodnú Áziu považujem za aktuálne prioritné regióny pre obranu náboženskej slobody,” uviedol pre TASR Figeľ.
Podmienky pre príslušníkov náboženských a etnických menšín sa zlepšili v Iraku a Sýrii a to vďaka porážke teroristickej organizácie ISIS. Podľa Figeľových slov sa zlepšili natoľko, že sa ľudia začali vracať domov po rokoch strávených v utečeneckých táboroch.
Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách, spomína napríklad Nemecko, Veľkú Britániu, Dánsko či Spojené štáty. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou.
“Nevyužilo na to ani svoje historicky prvé Predsedníctvo Rady EÚ, prebiehajúce v čase genocídneho vraždenia na Blízkom východe, aj keď predseda NR SR po našom rokovaní v júli 2016 sľúbil otvoriť tému náboženského prenasledovania na parlamentnej úrovni,” uviedol Figeľ, podľa ktorého dnešná politická moc na Slovensku “má evidentne iné záujmy a priority”.
Ocenil konanie mimovládneho sektora a občianskej spoločnosti. “Pri podpore náboženskej slobody vo svete sú oveľa aktívnejšie než štátne orgány a organizácie. Pomáhajú trpiacim a prenasledovaným a robia tým aj dobré meno celému Slovensku,” poznamenal.
Figeľ vlani navštívil viaceré krajiny a hovorí o potrebe väčšej pozornosti Európskej únie napríklad voči Bosne či Egyptu. “V Bosne majú najvyšší náboženskí predstavitelia moslimov, katolíckych a pravoslávnych kresťanov oveľa vyššiu dôveryhodnosť než politici. Preto majú aj veľkú mieru zodpovednosti za orientáciu spoločnosti, jej zmierenie a súdržnosť. EÚ však s nimi spolupracovala doteraz minimálne. Je čas a dôvody to zmeniť,” podotkol.
V prípade Egypta poukázal na koptských kresťanov, ktorí sa usilujú o jednotu v zápase s fanatizmom. Figeľ upozornil, že keby sa situácia vrátila do nepokojov z obdobia vlády Moslimského bratstva prezidenta Morsího, “mali by sme v susedstve Európy ďalšiu občiansku vojnu, ešte nebezpečnejšiu než v Sýrii”. “Preto si Egypt zaslúži väčšiu pozornosť a cielenú spoluprácu Európskej únie,” zdôraznil Figeľ.
Nikde vo svete som sa nestretol so zásadnými rozpormi s tým, čo reprezentuje Európska únia. Videl som veľa antiamerikanizmu, povedal v TABLET.TV vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ.
Bratislava 27. decembra (Teraz.sk) – Ľudia si oveľa viac vážia účinnú pomoc vtedy, ak ju dostanú v čase, keď ju súrne potrebujú, než ak k nim príde až po vyriešení problému alebo dokonca len formou verbálneho povzbudenia. Týmito slovami reagoval v diskusii na TABLET.TV osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ na otázku, či je pravda, že sa v Pakistane v dôsledku svojich snáh o pomoc miestnej kresťanke Asie Bibi stal terčom vyhrážok islamských radikálov. „Ja som zažil mnohé zložité situácie, či už to bolo v Iraku, Sudáne, alebo v samotnom Pakistane, človek je často až blízko riziku smrti, sú rôzne ataky a teroristické signály,“ poznamenal Figeľ. Pakistanská kresťanka sa dostala aj s celou rodinou do vážneho ohrozenia po tom, čo ju po banálnej hádke s moslimskými ženami pri studni obvinili z rúhania a odsúdili na smrť. Hádku spustila rozšírená povera, podľa ktorej ak sa kresťan napije z moslimskej studne, znečistí tým vodu. „Nedostatok vzdelanosti, poverčivosť a predsudky sú základom pre neznášanlivosť. Dnes má v Pakistane veľký priestor fundamentalizmus až fanatizmus. Chcem len pripomenúť, že v trinástich štátoch sveta je trest smrti za ateizmus, v 22 štátoch, väčšinou sú to moslimské, je trest smrti za odpadnutie od viery a vyše 70 štátov sveta používa zákony proti rúhaniu. Pakistan je spolu s Mauretániou najvypuklejší príklad,“ reagoval Figeľ. Aj v Pakistane sa však našlo viacero politikov, ktorí neboli s odsúdením ženy na smrť za banálnu hádku spokojní, jedného z nich, guvernéra Salmána Taseera, však preto zastrelil jeho vlastný ochrankár. Ten bol za vraždu neskôr odsúdený a popravený, množstvo radikálnych moslimov ho však v Pakistane považuje za martýra. A keď pakistanský najvyšší súd Asiu Bibi spod trestu smrti napokon oslobodil, v Pakistane vypukli masové nepokoje. „Ja som bol minulého roku vládou Pakistanu dvakrát odmietnutý s mojou misiou s tým, že nebol vhodný čas, respektíve boli použité iné diplomatické dôvody. Ale následne ma na vysokej úrovni pozvali, bol som tam v decembri minulého roka a tohto roka znovu,“ uviedol Figeľ. „Angažoval som sa najmä preto, aby sa začalo viac dariť agende plurality a rovnocenného občianstva. Ale zároveň som sa stretol veľmi zblízka s príbehom Asie Bibi,“ dodal. Rodina Asie Bibi už je podľa Figeľa na bezpečnom mieste. „Ale ona je spolu s manželom v policajnej ochrane po tom, čo bola oslobodená najvyšším súdom, ale na základe veľkých nepokojov, obrovských škôd a tlaku extrémistov prijala vláda akoby kompromis. V ňom využíva veľmi zvláštny, ale ústavou garantovaný právny nástroj, podľa ktorého je aj po rozhodnutí najvyššieho súdu možná revízia rozhodnutia. Ale s tým, že ho realizuje ten istý najvyšší súd v tom istom zložení. Takže je predpoklad, že to dopadne rovnako. Ale kým proces revízie nie je ukončený, ona nemôže opustiť územie Pakistanu,“ zhrnul Figeľ.
VIDEO
Egypt
Za mimoriadne dôležitú považuje aj svoju návštevu Egypta, kde v rokoch 2011–2013 vládol politický režim na čele s militantným Moslimským bratstvom a exprezidentom Muhammadom Mursím. Do ťažkej pozície sa vtedy dostala asi pätnásťmiliónová menšina koptských kresťanov. „Po roku 2013 sa to vrátilo do vyváženosti. Zápasia síce s terorizmom, ale zápasia s ním ako Egypt. Nám nemôže byť jedno, čo sa deje v Egypte. V Egypte je päť až sedem miliónov migrantov z iných krajín. Ak by sa to pohlo, náš problém bude oveľa väčší,“ upozornil Figeľ. Súčasný prezident Abdal Fattáh Sísí podľa neho robí veľa pre to, aby Egypťanov čo najviac zjednotil. Viacerí egyptskí politici podľa Figeľa v súvislosti s Koptami zámerne nehovoria o menšine, ale o „komunite“, aby tak verbálne nestavali proti sebe egyptských moslimov a kresťanov. „Napríklad egyptský prezident v minulosti nikdy nechodieval na veľké kresťanské sviatky, ale prezident Sísí chodí do kresťanských koptských chrámov pravidelne. Na základe kvóty majú Kopti 39 poslancov, majú dvoch kresťanských guvernérov a troch primátorov,“poznamenal Figeľ.
Stretnutie v Rakúsku
Aj na nedávnom stretnutí s patriarchami kresťanských cirkví zo Sýrie a Iraku u rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza sa podľa neho hovorilo o tom, že ľuďom treba pomáhať priamo tam, kde trpia. Nie iba preto, aby nemuseli utekať zo svojich domovov, ale aj preto, aby sa do nich mohli časom vracať. „Rakúsko teraz predsedá Rade Európskej únie, prizvali ma tam ako osobitného vyslanca,“ povedal Figeľ. Dodal, že kresťania plnia v nepokojnom regióne často stmeľujúcu funkciu. „V niektorých krajinách je rozdelenie medzi islamskými šiitmi a sunnitmi také veľké, že sa nestretávajú. Ale ak ich pozve kresťanská rodina, tak prídu. Aj preto je dôležité pomôcť kresťanom na Blízkom východe, lebo tým pomáhame aj ostatným komunitám nažívať pospolu a hľadať vyváženú, občiansku spoločnosť, ktorá je najlepším riešením pre všetkých,“ povedal Figeľ. Pre Európsku úniu je podľa neho podpora občianskej spoločnosti prirodzená vec, jej budovaním v problematických regiónoch však zároveň vytvára prevenciu voči nekontrolovanej migrácii. „Nikde vo svete som sa nestretol s nejakými zásadnými rozpormi s tým, čo reprezentuje Európska únia. Videl som veľa antiamerikanizmu. Ale Únia je skôr vnímaná ako spoločenstvo, ktoré prináša reálny príklad toho, ako žiť pospolu v mieri, stabilite a dnes už aj prosperite,“ povedal Figeľ. „Je to atraktívne aj pre ľudí v Ázii či Afrike, na celom svete. Aj preto sa sem mnohí pohýnajú. Ale našou úlohou je pomôcť tam, kde sú ľudia prenasledovaní, kde prebieha konflikt. Lebo potom riešime aj migračnú krízu, vo forme prevencie a lokálnych riešení, aj pomáhame svetu, aby v 21. storočí nedominovali konflikty,“ povedal.
Agenda vyslanca
Aj z týchto dôvodov sa podujal na rozbehnutie agendy osobitného vyslanca Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete, ktorá bola pôvodne zriadená na jeden rok a odvtedy sa jej mandát každý rok predlžoval. Aktuálne by však mohla dostať stabilnejšiu podporu. „Na pôde Európskeho parlamentu je rezolúcia, ktorá v januári dôjde na najvyššiu úroveň, pléna. Kde o nej bude rozhodovať celý Európsky parlament po tom, čo ju v septembri rozbehol podvýbor pre ľudské práva, v decembri o nej konsenzuálne hlasoval zahraničný výbor parlamentu. Výbor žiada v správe, aby tento mandát bol viacročný, lebo môj je iba jednoročný a vždy je predlžovaný a zároveň aby bol posilnený aj personálne a finančne. Mojou úlohou bolo rozbehnúť túto agendu a vytvoriť predpoklady, aby sa pretavila do budúceho obdobia ako permanentná a efektívna,“ zhrnul Figeľ. Európska únia je podľa neho sekulárne zoskupenie štátov, ktoré sa neviaže na žiadne náboženstvo. „Ale niekedy prevládali až trendy sekularizmu akoby náhrady plurality. Teraz akoby sme sa prebudili do reality, podľa ktorej náboženstvá vo svete sú, majú svoj vplyv a zároveň sú často zneužívané pre politické ciele,“ povedal Ján Figeľ. Preto je podľa neho dôležité, aby sa Európska únia nezaujímala o otázky náboženskej slobody len na svojom území, kde ju garantujú ústavy jednotlivých štátov a celoúnijne Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ale aktívne pristupovala k tejto agende aj na celosvetovej úrovni.
Politik hovorí o svojom páde v politike a živote s rakovinou.
Foto N – Tomáš Benedikovič
JÁN FIGEĽ sa narodil v roku 1960 v Čaklove, vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach. Bol hlavným vyjednávačom vstupu Slovenska do EÚ, komisárom EÚ, ministrom dopravy, podpredsedom vlády aj parlamentu a predsedom KDH. Od mája 2016 je osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Je ženatý, má štyri deti, žije v Bratislave.
Ako sa dnes cítite?
Ďakujem, dobre. Dobro rád vnímam, prežívam, zdieľam. O to viac ma mrzí, že nám často chýba zmysel pre spoločné dobro.
Posledné dva roky máte ťažké. Dlhé roky sa vám darilo, ste skúsený diplomat, zastávali ste významné funkcie. Zrazu prišiel pád – KDH neprešlo do parlamentu, prestali ste ho viesť, bulvár vyťahoval informácie o vašej údajnej nevere. Aby toho nebolo málo, pridala sa rakovina. Čo ste cítili, keď sa vám všetko začalo sypať pod rukami?
Nič sa nedeje náhodou. Všetky tieto skúšky sú pozvaním k prehĺbeniu života, usporiadaniu priorít a k zrelosti. Nehovorím to ako frázu. Keď prišiel volebný šok a KDH tesne neprekročilo hranicu vstupu do parlamentu, veľmi mi pomohlo poznanie, že každá ľudská cesta má dve časti – prvá je dôležitá a druhá rozhodujúca.
Zlom nastáva pri zaťažkávajúcich a zložitých udalostiach v živote – haváriách, krízach, tragédiách. Nájsť odpovede v takejto situácii mi pomohla kniha Padanie do výšky od Richarda Rohra.
Akú odpoveď ste našli?
Že podstatným zmyslom druhej časti života je láska ako najkrajšia vlastnosť, ktorú človek dokáže rozvinúť. Dôležité je spoznať, že sme milovaní a máme milovať. Dva roky, na ktoré sa pýtate, sú naozaj iné. Sú hlbšie, ťažšie a celé mi to dáva zmysel.
Konkrétne?
Mám viac nového poznania. A držím sa toho, že kto nedokáže čestne prehrávať, nemôže ani čestne vyhrávať. Víťaziť v živote je potrebné – nad sebou, egom, nad zákernými prekážkami. Stojí to predo mnou ako výzva nikdy sa nevzdávať.
Ste hlboko veriaci. Prišli momenty, keď ste o viere zapochybovali, keď ste obviňovali Boha, prečo práve vy?
Výčitky voči Bohu neprišli, bolestivé postavenie sa zoči-voči realite áno. Viera potrebuje rozum, ten však nie je absolútny, preto potrebuje aj sebareflexiu. Ako cez Malého princa povedal Antoine de Saint-Exupéry, najlepšie vidíme srdcom.
Paradoxne, všetko, čo sa mi udialo politicky a zdravotne, moju vieru prehĺbilo. Bude to znieť zvláštne, ale aj za všetky negatívne skúsenosti som vďačný. Človek síce chorobu nevíta, ona mu napriek tomu dáva veľa – spozná, aký je sám, ale aj to, kto sú jeho skutoční priatelia.
V politike ste mali veľa partnerov aj protivníkov. Spomenuli si na vás v chorobe?
Niektorí áno, iní nie. Vážna choroba je dobrý spôsob, ako spoznať, kto bol priateľ a kto iba kolega. V núdzi poznáš priateľa je naozaj múdre príslovie. V politike síce nie je veľa priateľov, ale nejakí predsa len existujú.
Môžete ich menovať?
Hneď na úvod reagovali povzbudením prezident Andrej Kiska, Béla Bugár, Ivan Uhliarik, Ján Čarnogurský, Alojz Hlina, potom pár ďalších. Nechcem ten zoznam uzatvárať, možno sa niektorí ešte ozvú. Počas rokov v politike som nestíhal reagovať na všetky telefonáty. Dnes mobil zvoní zriedkavo, a aj za to som vďačný.
Poznám veriacich ľudí, ktorí veľmi ťažké chvíle vnímali ako trest od Boha za to, ako žili, konali. Že boli málo empatickí, zahľadení do seba, málo pomáhali a podobne. Nebojovali ste s tým, že to môže byť čosi ako trest?
Z pohľadu viery Boh nechce, aby sme boli chorí. Dôkazom je evanjelium, ktoré hovorí, že kade Kristus chodil, tam uzdravoval, dokonca kriesil mŕtvych, konal zázraky. Ak veríme, že je živý, musíme veriť, že rovnaký je aj dnes.
Choroba nepochádza od Boha, ale od zlého. Je to aj dôsledok zlej životosprávy, silných stresov a preťaženia, čoho súčasťou som bol dlhé roky v politike aj ja. Náročných bolo najmä sedem rokov v pozícii predsedu KDH, keď bolo treba nonstop riešiť problémy iných. Pod úspech sa vždy podpíše veľa autorov, pod neúspech tí istí podpíšu len jedného.
Nemyslím si, že na človeka má potom doľahnúť skepsa alebo strach, musí však byť pripravený na to, že občas to v živote jednoducho schytávame. A ja som to schytal. Stále však treba dodať, že sú aj ťažšie príbehy ako môj.
Aj preto som prijal pozvanie účinkovať v televíznej relácii (V siedmom nebi, pozn. autora) s dievčinou, ktorú lekári poslali domov zomrieť. Ja už mám predsa len čosi odžité, ju by však to najkrajšie ešte len malo čakať.
Doľahol na vás po oznámení diagnózy čosi ako ťaživý smútok?
Slzy ani depresia sa nedostavili, prvou reakciou bol silný otras. Prišlo to v momente, keď mi lekárka oznámila, že moja diagnóza je vážna, že je to rakovina kostnej drene a bez liečby to bude veľmi krátky proces. S liečbou síce existuje nádej, ale dobrý výsledok nik negarantuje.
Ihneď som začal študovať, čo moja diagnóza znamená. Dozvedel som sa, že pacienti s touto chorobou sa dožívajú maximálne 42 mesiacov. Musel som sa vrátiť k viere a uvedomiť si, že ľudský život je konečný, že zomrieť musí každý.
Všetci prakticky celý život fungujeme tak, že na vlastnú smrť nemyslíme, nie sme na ňu pripravení, skôr vnímame problémy a ťažkosti druhých. Uvedomenie a prijatie vlastnej smrteľnosti mi pomohlo asi najviac.
Kedy prišli najťažšie chvíle?
V strede júna tohto roka. Vtedy som mal taký zlý zdravotný stav, aký som nikdy predtým nepociťoval. Myslel som si, že ten deň je môj posledný. Manželka trikrát volala záchranku, prišla až na tretí pokus, s húkačkami som skončil v nemocnici. Nikdy na tie pocity nezabudnem. Vnímal som, ako mi úplne odchádza telo, ale aj to, že nemám nástroje, silu ani metódy to zvrátiť. Mohol som sa len nádejať, že čosi sa udeje a prežijem.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Máte 57 rokov. Môžu ťažké chvíle človeka zmeniť aj v zrelom veku? Nie je to už na formovanie osobnosti neskoro?
Každý z nás by sa mal stále usilovať o zmenu k lepšiemu, rovnako ju žičiť ostatným. Je to vec vôle a poznania. Poznanie prichádza s osobnou skúsenosťou. Vzdelanie je mimoriadne dôležité, špecifickú životnú skúsenosť však nenahradí.
Z tohto pohľadu sa môj život prehĺbil, či som však teraz lepším človekom, musia povedať iní. Dodám však, že človek sa môže meniť k lepšiemu ešte aj v posledných chvíľach na tomto svete.
Nie je to fráza?
Nie. Prvým svätcom, uznávaným tradíciou, je lotor Dismas. Boli dvaja. Jeden sa na kríži na Golgote v poslednej chvíli pokoril, lebo spoznal Krista, a ten mu povedal – ešte dnes budeš so mnou v raji. Na rozdiel od toho druhého, ktorého pýcha držala až do poslednej chvíle.
Mnohí, dokonca aj ateisti či agnostici v posledných chvíľach života uveria a dajú sa vyspovedať. Nie je to však už vtedy skôr otázka strachu, možno aj vypočítavosti, že čo ak som sa predsa len celý život mýlil? Môže byť za tým potom hlboká úprimnosť?
Nepoznám prípad človeka, ktorý by sa pred smrťou zriekol Boha či viery, ak ju už mal. Pre hlbšie spoznanie, že život sa neodníma, ale len mení, že existuje spravodlivý sudca, ktorý odmeňuje dobrých a trestá zlých, môže byť rozhodujúca aj posledná chvíľa. Obrátenie v posledných chvíľach života je milosť.
Musí to však byť úprimné. Pripúšťam, že v niektorých prípadoch to môže byť špekulatívne, prípadne sa to udeje v záujme uspokojenia blízkych. Tak či tak v poslednej chvíli človek ostáva zoči-voči mystériu smrti a Bohu sám.
Vravíte, že obrátenie v poslednej chvíli môže byť rozhodujúce. Neznamená to, že človek môže celý život konať zlo, lebo ak sa na konci úprimne obráti, zneguje tým všetko zlé, čo napáchal? Nie je to potom príliš ľahké?
Nie, lebo mu to nemusí vyjsť. Jeho osud nikdy nie je úplne v jeho rukách. Napríklad ja neviem, či sa vôbec dožijem publikovania tohto rozhovoru, hoci sa na všetko pozerám s nádejou. Boh je milujúci a milosrdný ako otec voči dieťaťu, ktoré sa dalo na zlé cesty. A Boh nerozdáva dary alebo tresty 10, 20 či 100 rokov, dáva „totál“, absolútno, teda večnosť – buď v radosti, alebo naopak.
Dopracovať sa k tomuto poznaniu je možné výchovou v detstve, životnými skúsenosťami, alebo na konci života v rámci milosti, možno dokonca vyprosenej mamou, otcom či inými blízkymi. Aj o tom je najkrajší príbeh v evanjeliu o návrate márnotratného syna. Človek je k poznaniu a k návratu domov pozývaný v priebehu celého života.
Choroba mení človeka viac ako zdravie. Je to ako s dovolenkou a krížom. Kým počas dovolenky oddychujete, kríž vás formuje. Niet pritom ľudského osudu bez kríža. Nehovorím to bolestínsky, svoj kríž akceptujem. Niesť kríž sa pritom nedá bez lásky. Dospieť k tomuto poznaniu znamená prijať ho a milovať.
To, že máte rakovinu, ste sa dozvedeli v máji tohto roka po biopsii kostnej drene. Cítili ste už predtým, že čosi sa v tele deje?
Mal som dve biopsie – prvá ukázala, že chorobné prejavy sú spôsobené ochorením obličiek. Druhá sa týkala kostnej drene a potvrdila rakovinu. Počas života som však prekonal viac vážnych zdravotných problémov.
Prvým bol zápal obličiek počas vysokej školy, keď sme v zime hrávali futbal. Nikdy nezabudnem ani na september 2001, keď som si pri futbale zranil chrbticu tak, že som mal kvadruparézu, teda ochrnutie všetkých končatín. Musel som absolvovať tri operácie a desaťtýždňovú rehabilitáciu. Neskôr sa všetko prejavilo na vážnom ochorení pľúc. Všetko, čo som spomínal, však malo nakoniec dobrý záver, a tak sa pozerám aj na aktuálnu chorobu.
Mali ste nejaké príznaky ešte pred biopsiami?
Mal, všetko som však spájal so svojím pracovným pôsobením, keďže sa ako vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu angažujem v problémových krajinách iných kontinentov. V januári som bol v Indii, vo februári v Iraku, v marci v Sudáne.
V apríli sa mi objavili opuchy nôh. Myslel som si, že je to späté s ťažkosťami, prípadne chorobami, ktoré som si nechtiac priniesol z iných krajín. Súvis to však nemalo, čo sa ukázalo v máji.
Rakovina je často dôsledkom toho, ako žijete, takže je možné, že sa len prevalilo všetko, čo sa vo mne zbieralo dlhé roky. Nie som prvý ani posledný, hoci som musel nielen zmierniť tempo, ale úplne zmeniť život.
Vašou diagnózou je primárna amyloidóza. Jedna vec je dozvedieť sa diagnózu, iná prognózu, že tu možno budete už len 42 mesiacov. Začne sa vtedy človek správať inak, aby stihol všetko, čo chce?
Jeden múdry človek povedal, že keby sa dozvedel, že ráno zomrie, pokračoval by v tom, čo robil. Je to vec zrelosti. Každý chce život rozvinúť, nebyť tu len na chvíľu. Žiaľ, ani moji predkovia nežili dlho. Môj otec sa dožil len 62 rokov, jeho otec ešte menej, lebo ho zložilo, keď mu v roku 1953 zmizol ďalší syn. Bol to môj strýko, ktorého zlikvidovala ŠtB a dodnes nevieme, kde má hrob.
Toto vedomie ma uisťuje v tom, aby som prehlboval svoje konanie. Chcem žiť tak, aby to dávalo zmysel nielen mne, ale aj okoliu. Som otvorený tomu, čo má prísť, všetko však spájam s nádejou. Neviem, koľko času ma čaká na tomto svete, existujú aj iné riziká ako chorobopisy. Padajú lietadlá, havarujú autá, dejú sa útoky.
Ja som na svoju cestu pripravený. Liberálna spoločnosť má heslo ži a nechaj žiť. Ja som našiel krajšie – ži a pomáhaj žiť. Za dôležité pritom považujem tri piliere – život, svedomie a rodinu. Sú to zároveň civilizačné hodnoty.
Bývalý a súčasný predseda KDH. Foto – TASR
Spomínali ste vysoké pracovné tempo, stresy a životosprávu. Nemali by ste práve preto ubrať a liečiť sa? Minulý týždeň ste strávili v Pakistane.
Keď mi bolo najťažšie, niektoré činnosti som obmedzil. Fyzicky som bol na tom veľmi zle, v istých fázach som mal problém vyjsť čo len po schodoch. Od septembra sa mi sily začali vracať, tak som to konzultoval s lekármi. Sami povedali, že je lepšie kombinovať liečbu s prácou, než sa vzdať a opustiť. Konám teda racionálne.
Do Pakistanu som mal ísť už vo februári a apríli, tamojšia vláda si to však neželala. Keď potom v Islamabade najvyšší súd odvolal premiéra a na stôl sa dostala obchodná zmluva výhodná pre Pakistan, zrazu prišli oni za mnou. Naozaj som nemohol odmietnuť.
Vrátil som sa spokojný. Žiaľ, už na druhý deň bol spáchaný teroristický útok na jeden tamojší kresťanský chrám. Keď som bol v Iraku, tesne po mojom odchode z Bagdadu do iného mesta zabili pri teroristickom útoku viac ako 50 ľudí. Sú to riskantné cesty, ale treba ich absolvovať.
Nenahraditeľných sú plné cintoríny. Nevaruje vás to?
Poznám tento apel, už mi ho hovorili aj doma. Do Iraku som však ísť chcel, veď za viac ako rok tam nik z vážnejších predstaviteľov EÚ nebol. Dôvodom boli vojnové operácie. Vnímal som, že sa završuje vojna s Islamským štátom, a chcel som pomôcť k zmiereniu a vytvoreniu podmienok na spoluprácu rôznych komunít.
V Sudáne sa nám podarilo dostať z väzenia deväť ľudí, pričom jeden bol odsúdený na doživotie. Tie cesty teda majú zmysel. Keby neboli náročné, neboli by ani významné. Navyše, istá miera rizika je aj doma, stačí vyjsť na diaľnicu.
Boli ste veľmi sklamaný, keď ste zistili, že ľudia vo voľbách nereflektovali na vašu politiku?
Sklamanie bolo, nesúviselo však ani tak s mojou osobou, ako skôr s tým, čo v našej spoločnosti a v parlamente prevládlo. Pozrite sa, kto tam sedí.
Áno, mrzelo ma, že ľudia zabudli, ako som v pozícii ministra zachránil národu pri výstavbe piatich úsekov diaľnic dve miliardy eur na betóne a asfalte. Nestavali sme totiž predražene a potvrdzujú to odborníci aj médiá. A keďže sme lojálni voči svojmu programu a hodnotám, ústavnú ochranu vďaka nám požíva aj manželstvo muža a ženy.
Voliči napriek tomu dali prednosť korupčníkom, ktorí predražujú všetko, čo sa dá, a my sme boli odsunutí z parlamentu. Dostali sa tam subjekty typu Sieť Rada Procházku alebo Nova Daniela Lipšica, pričom roztrieštili hlasy hnutia, na ktorom obaja vyrástli.
V čom konkrétne spočíva práca vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu vo svete? Je to úplne nová funkcia.
Vytvorená bola prvýkrát po 60 rokoch existencie a rozvoja európskej integrácie. Okolo nás prebieha genocída rôznych náboženských a etnických skupín, ktorú najmä na Blízkom východe pácha Islamský štát. EÚ na to reagovala okrem iného aj vytvorením tejto pozície.
Podstatou je, že každý človek na svete má právo v niečo veriť, prípadne svoju vieru zmeniť. Ide však o civilizačnú hodnotu, moja agenda je preto viac ako pre jednotlivcov potrebná pre dobro spoločnosti ako celku.
Skúsme konkrétne. Pricestujete do Pakistanu a čo nasleduje?
Pakistan má viac ako 200 miliónov obyvateľov a dobre rozvinuté vzťahy s EÚ, pričom sa nachádza v strategickom priestore medzi Čínou a Indiou. Chváli sa, že je islamskou demokraciou, má to však svoje slabiny, menšiny sa tam necítia dobre. Je to jedna z popredných krajín, kde panuje náboženská diskriminácia a intolerancia.
Moja úloha bola viac politická ako kultúrna. Hovoril som s členmi vlády, s poradcom pre národnú bezpečnosť, s expertmi na ľudské práva, s náboženskými predstaviteľmi, mal som prednášku na univerzite.
Z ich strany som cítil záujem, aby sa krajina pohla z ťaživej situácie, keď tam narastá extrémizmus a násilie tým, že štát do rúk preberajú fundamentalisti. Opakovane som apeloval aj na neodkladnú spravodlivosť v prípade Asie Bibi, ktorá je už od roku 2009 vo väzení a čelí trestu smrti za takzvané rúhanie.
Je vaša pozícia vytvorená len na ochranu kresťanov, alebo žiadate slobodu pre ľudí akéhokoľvek náboženstva? Ak by niekde utláčali moslimov, riešili by ste to?
Samozrejme. Princípom je náboženská sloboda pre všetkých, teda aj sloboda neveriť, alebo byť agnostikom. V Pakistane som sa stretol aj s ahmadíjcami, ktorí sa považujú za moslimov, väčšinoví sunniti ich však majú za odpadlíkov. Reprezentujú pritom diskriminovanú menšinu asi pol milióna ľudí.
Rovnako som sa vyjadril proti zákazu Svedkov Jehovových v Rusku. Zakazoval ich Hitler, Stalin aj Castro na Kube. Nedávno som vyjadril podporu prenasledovaným Bahájcom a Falun Gongu v Číne, ale aj budhistom v Tibete.
Afiliáciu k nejakému náboženstvu vyjadruje až 84 percent ľudí na svete. Zlou správu je, že najmenej 40 krajín sveta uplatňuje výrazné reštrikcie náboženskej slobody. Tieto krajiny pritom reprezentujú viac ako 74 percent svetovej populácie. Inými slovami, väčšina sveta nemá slobodu náboženstva a presvedčenia ako trebárs my od roku 1989. Druhou zlou správou je, že podobných štátov pribúda.
Čo je teraz vašou prioritou?
Pomoc tým, čo trpia vo svete, pozdvihnúť vedomie o tom, že na náboženskej slobode veľmi záleží, a presadiť, aby moja terajšia pozícia nebola len dočasná a spájaná s mojou osobou, ale stala sa trvalou.
Myslel som si, že ako prioritu uvediete to, že chcete prežiť. To ostatné môžete robiť až potom.
Veď žijem, hoci prežívam aj horšie dni. Výsledky sa menia, niektoré sa zlepšujú. Zavŕšil som štvrtý cyklus chemoterapie a uvidíme, čo bude ďalej. Zároveň sa na mňa priamo na onkológii začalo obracať veľa ľudí, keďže v čakárňach stretávam stovky ľudí. Prosia o radu či pomoc, rozprávame sa, takže aj to je súčasť môjho stavu a spoznávania. Všetko spájam s nádejou.
Únia podľa správy Európskeho parlamentu nerobí dosť pre ochranu náboženskej slobody vo svete. Odpoveďou má byť posilnenie pozície osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu, ktorú v súčasnosti zastáva bývalý predseda KDH Ján Figeľ.
Členovia Európskeho parlamentu v správe poľského poslanca Andrzeja Grzyba (EPP), požiadali Európsku komisiu a členské štáty, aby inštitucionalizovali pozíciu osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu. Správu prijal parlamentný výbor pre zahraničné veci (AFET) 6. decembra 2018.
Od mája 2016, kedy Komisia vytvorenie pozície schválila, ju zastáva bývalý eurokomisár pre vzdelávanie a kultúru Ján Figeľ, ktorý jej vytvorenie sám inicioval. Komisia Figeľovi udelila ročný mandát, ktorý už dvakrát predĺžila. Podľa niektorých názorov je jeden rok príliš krátky čas a neumožňuje vyslancovi vytvárať a aplikovať dlhodobé strategické plány.
Ročný mandát nestačí
Europoslanci v správe pochválili Figeľovu prácu. Počas svojho mandátu sa mu podľa nich „podarilo vytvoriť efektívne pracovné siete v rámci európskych inštitúcii.“ Ako pozitívum europoslanci vyhodnotili aj „nepretržitú spoluprácu so špeciálnym zástupcom únie pre ľudské práva.“
Komisiu správa vyzýva, aby prehodnotila súčasné postavenie osobitného vyslanca a jeho inštitucionálne zakotvenie. Podľa správy by sa mandát vyslanca mal predĺžiť na päť rokov, aby sa zhodoval s mandátom Komisie. Tá by mu takisto mala poskytnúť dostatočné ľudské aj finančné zdroje na výkon jeho činnosti.
Správa žiada vytvoriť poradnú pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov členských štátov, europoslancov, inštitúcií zaoberajúcich sa otázkami náboženskej slobody, akademikov, občianskej spoločnosti a jednotlivých cirkví.
V súčasnosti nemá Ján Figeľ ako osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu v rámci Únie formálny status ani rozpočet. Oficiálne pôsobí ako špeciálny poradca pre Nevena Mimicu, eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj. K dispozícií má jedného asistenta, čo je menej ako obdobná pozícia federálneho komisára pre svetovú slobodu vierovyznania vytvorená v rámci nemeckého vládneho kabinetu.
Únia musí robiť viac
Nejasný stav okolo pozície osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu kritizuje aj konzervatívny think-tank ADF International, ktorý sa otázkam okolo tejto témy dlhodobo venuje. Slobode vierovyznania európske inštitúcie podľa jeho zástupkyne Adiny Portaru nepriznávajú dostatočnú dôležitosť.
„Pokiaľ sa Únia chce stať lídrom v ochrane náboženskej slobody a slobody vierovyznania, musí úloha osobitného vyslanca, navrhnutá v roku 2013, prejsť úpravou,“ tvrdí Portaru.
O posilnení Figeľovho mandátu hovoril na podujatí v Európskom parlamente pri príležitosti 70. výročia deklarácie ľudských práv aj výskumník z Cambridgskeho inštitútu pre náboženstvo Pasquale Annichino.
Vo svojom prejave kritizoval Vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničnú politiku Federicu Mogheriniovú za jej chýbajúcu reakciu v prípade pakistanskej kresťanky, ktorú oslobodili po ôsmich rokoch väzenia za údajné rúhanie. Jej prípad podporil aj predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.
Posty pre podporu náboženskej slobody vnikajú vo viacerých členských štátoch. Vlastných vyslancov už menovali nielen v Nemecku, ale aj v Dánsku a Spojenom kráľovstve.
Osobitný veľvyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ vysvetlil, že náboženská sloboda je expanzívne ľudské právo.
Bratislava 23. novembra (TASR) – Počet prenasledovaných ľudí pre svoju vieru rastie. Vyplýva to zo Správy o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú v piatok predstavili v Bratislave. Správu pripravila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Podľa zástupkyne nadácie ACN pri EÚ a OSN Marcely Szymanski sú dôvodom zhoršenej situácie aj represie zo strany vlád. Upozorňuje, že náboženská sloboda je úzko prepojená so slobodou prejavu, zhromažďovania či pohybu. Správu o náboženskej slobode vytvárajú každé dva roky. Podľa Szymanski sa situácia v tejto oblasti zhoršuje. “Vo všeobecnosti vidíme represie zo strany vlád, v minulosti to boli teroristické skupiny. Máme tu napríklad vlády, ktoré prijali rozhodnutie o tom, že národné náboženstvo je len jedno, a to treba rešpektovať. Tým sa zatláčajú iné náboženstvá. Napríklad v Číne a Indii sa práve takýmito rozhodnutiami vrátili o storočie späť,” priblížila Szymanski. Poukázala tiež na to, že jednotlivé slobody sú prepojené. “Ide o prípady, keď sa niektorí ľudia nemôžu vyjadrovať k určitým veciam, lebo budú vyhlásené za nenávistné prejavy. Máme prípady, že ľudia nemôžu nosiť kríž, navštevovať určité miesta, ísť na púť, je to potom napojené napríklad na slobodu pohybu,” uviedla. Osobitný veľvyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ vysvetlil, že náboženská sloboda je expanzívne ľudské právo. “Tam, kde táto sloboda je rešpektovaná, sú rešpektované aj občianske slobody,” uviedol. Trend je podľa neho negatívny.”Pribúda režimov, ktoré vytvárajú diskrimináciu, dnes najčastejšie na báze ultranacionalizmu, alebo pribúda sociálneho násilia na občianskej úrovni, ktorú štát nedokáže regulovať,” vysvetlil. Je preto podľa neho potrebné dvíhať vo svete povedomie o tom, čo sa deje. Ocenil zámer Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý má vytvoriť komisiu pre ochranu prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Je to podľa neho krok k tomu, aby bolo Slovensko v tejto oblasti aktívnejšie. Správa o stave náboženskej slobody bola na Slovensku predstavená po prvýkrát. Je v nej zmapovaný stav náboženskej slobody v 196 krajinách v období rokov 2016 až 2018. V 38 krajinách zistili vážne porušovanie náboženskej slobody, z ktorých sa v 18 krajinách situácia zhoršila. Okrem Číny a Indie sa situácia zhoršila napríklad aj v Rusku a Kirgizsku. Tieto krajiny boli po prvýkrát označené ako diskriminované v oblasti náboženskej slobody. Predstavenie správy bolo organizované v rámci Týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom.
Veľa cestujete, nedávno ste sa vrátili z Burkina Faso, pred tým ste boli v Libanone. Na základe čoho si tieto krajiny vyberáte a čo je Vašou úlohou, keď ich navštívite?
Na návštevu ma pozval prezident Burkina Faso Roch Kaboré v júni. Pred rokom som v tomto regióne Sahelu navštívil Senegal. Tieto krajiny sú ekonomicky chudobné, ale ich bohatstvom je tradícia spolužitia v rozmanitosti a v porozumení. Mojou úlohou je zmapovať situáciu z pohľadu náboženskej slobody ako predpokladu udržateľného rozvoja. Následne predkladám Európskej komisii a diplomacii odporúčania na konkrétne opatrenia, nové projekty a zacielenie programov EÚ v týchto krajinách. Osobne sa zapájam do podpory medzináboženského dialógu a spolupráce komunít, aby sa prekonávali konflikty a vytvárala súdržná spoločnosť. Vo februári bude v hlavnom meste Ouagadogou celoafrický filmový a televízny festival FESPACO, ktorý je zameraný na dialóg rôznych kultúr. Už teraz ma naň organizátori pozvali.
Ako riešiť prudký nárast extrémizmu v takejto chudobnej krajine, kde vôbec majú začať?
Násilie sem prichádza spoza hraníc, hlavne z Mali a Nigeru. Je podporované aj exportom radikálneho islamu z krajín Arabského polostrova, pričom chudoba, nedostatok ekonomickej perspektívy a generačné problémy vytvárajú živnú pôdu pre radikalizáciu a násilný extrémizmus. Štát musí konať – chrániť obyvateľov a trestať zločincov. Spravodlivosť musí prevládnuť nad terorizmom. Riešením je intenzívnejší rozvoj hospodárstva a spoločnosti. To znamená budovanie ciest, dostupnosť vzdelávania a rast zamestnanosti. Európska únia pri tom pomáha Burkine aj finančne, v tomto roku v objeme 220 mil. eur. Kým inde riešime prepustenie väzňov, tu sme sa dohodli na novej, účinnejšej forme dialógu s predstaviteľmi náboženských a občianskych spoločenstiev, aby sme tým zmenšovali priestor pre násilný extrémizmus a intoleranciu.
Aké problémy tam pociťujú domáci, deti, učitelia? Dá sa s tým niečo z Vašej pozície robiť?
Naša mládež si snáď ani nevie predstaviť tak biedne pomery, kde sa v oplechovanom priestore a v horúčave tiesni aj 90 detí. A to je v hlavnom meste Ouagadogou. Kompetencie a učitelia pre praktické uplatnenie chýbajú. Tu vidím najväčšie výzvy, lebo výchova a vzdelávanie je najsilnejším nástrojom na zmenu spoločnosti. Aj preto teroristi útočia na školy, na výstrahu zabijú riaditeľa alebo pár učiteľov. Dal som po návrate odporúčanie Európskej komisii, aby sme viac pomáhali školstvu v tejto krajine na všetkých úrovniach, lebo bez dostupnosti relevantného vzdelávania sa krajina nepozdvihne.
Nie je, čo sa týka Vášho zdravia, mimoriadne náročné cestovať po svete do rôznych krajín? Podstupujete ešte liečbu?
Moje zdravotné výsledky sa od minulého leta zlepšili, nastal pozitívny posun. Som aj naďalej pacientom NOÚ v Bratislave. Zmenil som životosprávu, pokračujem aj v podpornej liečbe.
Umožňuje Vám Váš zdravotný stav takéto ďaleké cesty?
Keby som nevládal, alebo mi to lekári nedovolili, necestoval by som. Ale nevzdávam sa, keď vidím oveľa ťažšie kríže druhých okolo seba alebo osudy prenasledovaných vo svete. Ako hovorieval Churchill, rozhodujúce v živote nie sú víťazstvá a prehry, ale odvaha a vytrvalosť.
Aké iné krajiny ste v poslednej dobe navštívili, kam sa ešte tento rok chystáte?
Nedávno som sa vrátil z Malajzie, kde v lete skončil dlhoročný režim. Medzitým som bol v Macedónsku, ktoré sa pripravuje na integráciu do EÚ. Teraz sa chystám do Egypta, kde je stále veľa napätia kvôli útokom teroristov ISIS na koptské komunity a do Veľkej Británie na medzinárodnú konferenciu.
Ako to momentálne vyzerá s Vaším mandátom? Ako to bolo s jeho vznikom a čo konkrétne chce na tejto funkcii posilniť Európsky parlament?
Táto agenda v EÚ dlho chýbala. EP vyzval k vytvoreniu tohto postu, keď tvrdo genocídu kresťanov, jezídov a iných menšín v Iraku a v Sýrii. Nevznikol kvôli mne, ako to niektorí u nás úmyselne prekrúcali, ale kvôli nárastu prenasledovania vo svete. Návrh EP je potvrdením dôvery, ktorú sa podarilo vybudovať na základe výsledkov. Vyjadruje vôľu inštitucionalizovať a posilniť pozíciu budúceho Osobitného vyslanca personálne a rozpočtovo. Môj mandát je len jednoročný, bol dvakrát obnovený a končí v máji.
V rozhovore hovorí osobitný vyslanec EÚ pre náboženské slobody vo svete – Ján Figeľ – o svojich cestách, zdravotnom stave i dôležitosti svojho mandátu.
Veľa cestujete, nedávno ste sa vrátili z Burkina Faso, pred tým ste boli v Libanone. Na základe čoho si tieto krajiny vyberáte a čo je Vašou úlohou, keď ich navštívite?
Na návštevu ma pozval prezident Burkina Faso Roch Kaboré v júni. Pred rokom som v tomto regióne Sahelu navštívil Senegal. Tieto krajiny sú ekonomicky chudobné, ale ich bohatstvom je tradícia spolužitia v rozmanitosti a v porozumení. Mojou úlohou je zmapovať situáciu z pohľadu náboženskej slobody ako predpokladu udržateľného rozvoja. Následne predkladám Európskej komisii a diplomacii odporúčania na konkrétne opatrenia, nové projekty a zacielenie programov EÚ v týchto krajinách.
Osobne sa zapájam do podpory medzináboženského dialógu a spolupráce komunít, aby sa prekonávali konflikty a vytvárala súdržná spoločnosť. Vo februári bude v hlavnom meste Ouagadogou celoafrický filmový a televízny festival FESPACO, ktorý je zameraný na dialóg rôznych kultúr. Už teraz ma naň organizátori pozvali.
Ako riešiť prudký nárast extrémizmu v takejto chudobnej krajine, kde vôbec majú začať?
Násilie sem prichádza spoza hraníc, hlavne z Mali a Nigeru. Je podporované aj exportom radikálneho islamu z krajín Arabského polostrova, pričom chudoba, nedostatok ekonomickej perspektívy a generačné problémy vytvárajú živnú pôdu pre radikalizáciu a násilný extrémizmus. Štát musí konať – chrániť obyvateľov a trestať zločincov. Spravodlivosť musí prevládnuť nad terorizmom. Riešením je intenzívnejší rozvoj hospodárstva a spoločnosti.
To znamená budovanie ciest, dostupnosť vzdelávania a rast zamestnanosti. Európska únia pri tom pomáha Burkine aj finančne, v tomto roku v objeme 220 mil. eur. Kým inde riešime prepustenie väzňov, tu sme sa dohodli na novej, účinnejšej forme dialógu s predstaviteľmi náboženských a občianskych spoločenstiev, aby sme tým zmenšovali priestor pre násilný extrémizmus a intoleranciu.
Aké problémy tam pociťujú domáci, deti, učitelia? Dá sa s tým niečo z Vašej pozície robiť?
Naša mládež si snáď ani nevie predstaviť tak biedne pomery, kde sa v oplechovanom priestore a v horúčave tiesni aj 90 detí. A to je v hlavnom meste Ouagadogou. Kompetencie a učitelia pre praktické uplatnenie chýbajú. Tu vidím najväčšie výzvy, lebo výchova a vzdelávanie je najsilnejším nástrojom na zmenu spoločnosti.
Aj preto teroristi útočia na školy, na výstrahu zabijú riaditeľa alebo pár učiteľov. Dal som po návrate odporúčanie Európskej komisii, aby sme viac pomáhali školstvu v tejto krajine na všetkých úrovniach, lebo bez dostupnosti relevantného vzdelávania sa krajina nepozdvihne.
Nie je, čo sa týka Vášho zdravia, mimoriadne náročné cestovať po svete do rôznych krajín? Podstupujete ešte liečbu?
Moje zdravotné výsledky sa od minulého leta zlepšili, nastal pozitívny posun. Som aj naďalej pacientom NOÚ v Bratislave. Zmenil som životosprávu, a pokračujem aj v podpornej liečbe.
Umožňuje Vám Váš zdravotný stav takéto ďaleké cesty?
Keby som nevládal, alebo mi to lekári nedovolili, necestoval by som. Ale nevzdávam sa, keď vidím oveľa ťažšie kríže druhých okolo seba alebo osudy prenasledovaných vo svete. Ako hovorieval Churchill, rozhodujúce v živote nie sú víťazstvá a prehry, ale odvaha a vytrvalosť.
Aké iné krajiny ste v poslednej dobe navštívili, kam sa ešte tento rok chystáte?
Nedávno som sa vrátil z Malajzie, kde v lete skončil dlhoročný režim. Medzitým som bol v Macedónsku, ktoré sa pripravuje na integráciu do EÚ. Teraz sa chystám do Egypta, kde je stále veľa napätia kvôli útokom teroristov ISIS na koptské komunity a do Veľkej Británie na medzinárodnú konferenciu.
Ako to momentálne vyzerá s Vaším mandátom? Ako to bolo s jeho vznikom a čo konkrétne chce na tejto funkcii posilniť Európsky parlament?
Táto agenda v EÚ dlho chýbala. EP vyzval k vytvoreniu tohto postu, keď tvrdo genocídu kresťanov, jezídov a iných menšín v Iraku a v Sýrii. Nevznikol kvôli mne, ako to niektorí u nás úmyselne prekrúcali, ale kvôli nárastu náboženského prenasledovania vo svete. Návrh EP je potvrdením dôvery, ktorú sa podarilo vybudovať na základe výsledkov. Vyjadruje vôľu inštitucionalizovať a posilniť pozíciu budúceho Osobitného vyslanca personálne a rozpočtovo. Môj mandát je len jednoročný, bol dvakrát obnovený a končí v máji.
Hosťom Pavla Demeša v relácii SVET Tu a teraz je osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.
Počas troch rokov pôsobenia vo funkcii vyslanca navštívil Ján Figeľ viac než 30 krajín, pretože Európska únia je podľa neho dôležitým partnerom pre mnohé štáty sveta. Jednou z najcitlivejších bola návšteva Iraku počas otvorených vojnových stretov. “Musel som nosiť helmu i nepriestrelnú vestu a návštevu som považoval za výraz záujmu o krajinu, ktorá je v totálnych ťažkostiach,” dodáva J. Figeľ.
Ako osobitný vyslanec sa snažil pretlmočiť postoj EÚ aj na stretnutiach s pakistanskými predstaviteľmi, ktoré sa týkali na smrť odsúdenej kresťanky Asie Bibi. Tá bola pred ôsmimi rokmi odsúdená za bohorúhačstvo a tento týždeň ju najvyšší súd zbavil viny.
“Stav vo svete je rozmanitý a veľmi zložitý, trend je skôr negatívny. A predsa nás to nemôže nechávať skeptickými, pretože ide o civilizačný zápas, pričom sloboda svedomia, myslenia a človeka je výrazom ľudskej dôstojnosti a my sme zodpovední za to, čo prevláda vo svete. Ak nie, tak potom na to doplácame,” myslí si J. Figeľ.
“Žijeme v reálnom svete a tento reálny svet musíme formovať,” odpovedá J. Figeľ na otázku, ako sa vysporiadať so šírením extrémistického hnutia v Európe. “Mali by sme pamätať na to predchádzajúce a usilovať sa o to, aby sa to zlé, čo bolo, neopakovalo. Európa je plná lekcií a zároveň trpí stratou pamäti. Mnohí smútia za minulosťou, keď tu bola prítomná totalita a prenasledovanie pre presvedčenie,” tvrdí J. Figeľ.
Nielen o úlohe cirkvi pri boji s extrémizmom, ale aj o používaní náboženských tém v predvolebnom zápase debatuje Pavol Demeš so svojím hosťom v relácii SVET Tu a teraz.
