Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker oficiálne oznámi vytvorenie tejto pozície dnes poobede v Ríme v rámci slávnostného udelenia Medzinárodnej ceny Karola Veľkého pápežovi Františkovi.

Brusel 6. mája (TASR) – Bývalý líder KDH a prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ sa od dnešného dňa stane historicky prvým osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. Svoju funkciu bude vykonávať v úrade eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu. Pôjde o jednoročný mandát, ktorý však môže byť obnovený a predĺžený. TASR to potvrdili nemenované diplomatické zdroje z prostredia exekutívy EÚ.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker oficiálne oznámil vytvorenie tejto pozície dnes poobede v Ríme v rámci slávnostného udelenia Medzinárodnej ceny Karola Veľkého pápežovi Františkovi. “Náboženská sloboda je princíp zakotvený v základoch Európskej únie. Ochrana a propagácia tejto slobody vnútri i mimo EÚ je pre pretrvávajúce prenasledovanie náboženských a etnických menšín čoraz dôležitejšia. Verím, že Ján Figeľ, náš osobitný vyslanec, nám v tomto úsilí pomôže, zaostrí našu pozornosť a zabezpečí, aby sa tejto dôležitej téme dostalo toľko pozornosti, koľko si zaslúži,” povedal Juncker.
O Figeľovom vymenovaní rozhodlo v stredu kolégium komisárov na podnet Junckera. Ten sa s Figeľom stretol koncom januára a vypočul si jeho návrh na vytvorenie postu osobitného vyslanca EÚ pre ochranu náboženských slobôd. Juncker o tejto iniciatíve informoval aj predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, ktorý ju privítal.
Verejne túto možnosť Figeľ predstavil 19. marca na zjazde Európskej ľudovej strany (EĽS) v Bruseli, keď jeho iniciatívu podporil aj šéf ľudovcov Joseph Daul. Táto myšlienka našla priaznivú odozvu aj u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Figeľ pre TASR ešte pred zjazdom EĽS povedal, že poslal oficiálny list najvyšším predstaviteľom EÚ, v ktorom s myšlienkou vytvorenia nového postu v exekutíve EÚ oslovil nielen Junckera, ale aj predsedu Európskej rady Donalda Tuska a šéfku diplomacie EÚ Federicu Mogheriniovú.
Figeľ v tejto súvislosti konštatoval, že “doterajšie aktivity, ktoré EÚ vyvíja v rámci humanitárnej a rozvojovej pomoci alebo na poli diplomacie, nepostačujú z hľadiska účinnej ochrany veriacich”. Dodal, že vytvorenie osobitného postu v exekutíve EÚ by pomohlo zviditeľniť túto agendu a urobiť ju oveľa účinnejšou.

Čítajte na teraz.sk

Čítajte aj na aktuality.sk, sme.sk, hnonline.sk

Citát z Programového vyhlásenia vlády: “Vláda SR pripraví ústavný zákon, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998, ktorými sa zamedzilo dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia.” Nedajte sa prekvapiť: Taký zámer v programe vlády SMERu nenájdete – ani v prvej, ani v druhej. A keďže máme tretiu Ficovu “vládu kontinuity”, tak zámer zrušiť amorálne samoamnestie kriminálnych činov slovenskej štátnej moci z rokov 1994 – 98 nenájdeme ani u novej garnitúry. Dnešní koaliční partneri SMERu pri narýchlo spísanej marcovej vládnej dohode mali evidentne iné priority…

Uvedený citát je z programu koalície Ivety Radičovej. Vytrvalým nositeľom aktívnej pamäti na zavraždeného Roberta Remiáša a úsilia o spravodlivosť bolo zvlášť KDH. Keď to v roku 2010 s vládnym návrhom nevyšlo, a keď predseda SMERu neprejavil v r. 2014 ochotu podporiť či pripraviť takýto návrh spoločne, predložil som začiatkom uplynulého roku nový návrh ústavného zákona spolu s početnou skupinou takmer všetkých opozičných poslancov. Bol dosiahnutý absolútny parlamentný rekord: Legislatívny návrh mal 60 signatárov – spolupredkladateľov. Som rád, že to bol rekord dosiahnutý práve pri téme spravodlivosti. Lebo zmysel pre spravodlivosť je základom skutočnej slobody a demokracie; a na Slovensku je jej nedostatok. Máme tu selektívnu zákonnosť a selektívnu spravodlivosť – výhodnú pre istotných, pre vplyvných, moci blízkych ľudí. Aj keď sme pri hlasovaní v marci 2015 nedosiahli schválenie návrhu, bola to dobrá príprava na úspešné budúce hlasovanie. Stále verím, že raz príde, lenže pri inak zloženom parlamentnom zbore. Dôležitý princíp našej etiky hovorí, že v životných zápasoch nemusíme vždy vyhrávať, ale nesmieme sa nikdy vzdávať. Vzdať sa v zápase o spravodlivosť je totiž prehra vopred – sama osebe. Príležitosť sa v parlamente naplní, keď sa časti demokraticky (slobodne, netotalitne a zodpovedne) zmýšľajúcej časti koalície spoja s tými opozičnými a naprieč spektrom strán a jednotlivcov sa pokúsia o ústavnú väčšinu pri hlasovaní o predmetnom zákone. Návrh podaný poslancom Jánom Budajom dostatočnú zhodu nezískal. Bolo však potrebné hľadať čo najširšiu politickú podporu. Sólovanie a trieštenie zhodu neprinesie. Smrť Roberta Remiáša je dôležitou a stále aktuálnou výzvou k objasneniu a potrestaniu nielen zosnovateľov kriminálneho únosu a zavlečenia občana Slovenska do cudziny, ale aj páchateľov úkladnej, objednanej vraždy. Zrušenie Mečiarových amnestií nie je pre vyšetrovanie vraždy zásadnou prekážkou, ako potvrdzujú mnohí odborníci a statoční vyšetrovatelia. Slovensko je však jedinou krajinou v modernej demokratickej Európe, kde takáto anomália v práve stále platí. Je nezhojenou, krvácajúcou ranou na mladej slovenskej demokracii. Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležité viac pre budúcnosť Slovenska, než pre vysporiadanie sa s minulostou. Je to viac o formovaní a charaktere štátu než len o presadení účinnej spravodlivosti v jednom zločinnom príbehu. Maximum, čo nateraz dokázal zo seba v tejto záležitosti Robert Fico dostať, bolo morálne odsúdenie Mečiarových amnestií. Ale formálnoprávne ich nikdy nebol ochotný zrušiť. Napriek tomu, že boli prijaté v hrubom rozpore s princípmi právneho štátu. Nekonaním tak radšej zostáva lojálny svojmu bývalému koaličnému partnerovi z trenčianskej Elektry. Tentoraz bola šanca oveľa väčšia. SMER už zablokovať ústavnú väčšinu nedokáže. Keby v parlamente neprevládli právnické kľučky, ale statočnosť a odvaha, keby zmysel pre právny štát prevládol nad kontinuálnym budovaním právnického štátu, hlasovanie o zrušení hanebných amnestií by bolo úspešné a posledné. Ide o postoj dôležitý nielen pre spravodlivosť pri aktoch štátneho terorizmu, dôležitý nielen pre matku a príbuzných Roberta Remiáša, ale pre celý národ, spoločnosť a štát. Je to rozhodnutie nie o minulosti, ale o budúcnosti Slovenska. Smutné, 20. výročie známej vraždy pre tento parlament – žiaľ – nebolo momentom pre posilnenie spravodlivosti. Škoda… Ale nesmieme sa vzdávať! Človek potrebuje pravdu a spravodlivosť, aby žil dôstojným životom.  Ľudia si zaslúžia pravdu a spravodlivosť viac než vlaky zadarmo!

Čítajte na cestaplus.sk

Zabudnúť na zabitého znamená druhýkrát ho zabiť. Nesmieme zabúdať na obete zápasu o slobodu a demokraciu. Nemáme tieto vymoženosti zadarmo, nikdy nebudú samozrejmosťou.

Na spravodlivosti záleží! Ľudia si zaslúžia istoty. Pamätáte na tie bilbordy? A tak dostanú vlaky zadarmo, kontinuálne aj naďalej, a niektorým štátna moc garantuje beztrestnosť.

V príbehu únosu syna prezidenta a úkladnej vraždy Róberta Remiáša ide o akty štátneho teroru. Dopustili sa ho nie moslimskí džihádisti či migranti, ale nositelia štátnej moci v rokoch 1995 – 1996.

A každý, kto pri tom argumentuje princípom retroaktivity, je proti právnej istote, lebo v tomto príbehu argument retroaktivity znamená zakrývanie, zatváranie dverí, znemožňovanie vyšetrovania a účinnej spravodlivosti.

Zločinci, kolaboranti, prisluhovači

Jedni zločiny páchajú – sú zločincami. Ďalší s nimi kolaborujú – sú kolaborantmi a prisluhovačmi. Ďalší sú pozorovateľmi – sú to diváci. A iní bez záujmu alebo s obavami prechádzajú okolo. Ľahostajnosť a strach sú súrodencami zla.

Spoločnosť, kde je veľa ľahostajnosti a strachu, sa dá ľahko ovládať. Namiesto pravdy v nej dominuje propaganda, namiesto spravodlivosti ideológia, namiesto slobody závislosť od moci.

Zabudnúť na zabitého znamená druhýkrát ho zabiť. Nesmieme zabúdať na obete zápasu o slobodu a demokraciu. Nemáme tieto vymoženosti zadarmo, nikdy nebudú samozrejmosťou.

 V Európe je jeden jediný štát, kde exekutívna moc, predseda vlády a vláda v zastúpení prezidenta amnestovala samu seba. Ten štát sa volá Slovenská republika.

Právny a či právnicky štát

Každý, kto hľadá cestu pre spravodlivosť, ju v právnom štáte nájde. V slušnej, demokratickej spoločnosti sú na to nástroje pre spoločné dobro a vo verejnom záujme.

Ale neplatí to v právnickom štáte, o ktorý sa náš nateraz najpodporovanejší politik – premiér a právnik – usiluje od roku 2006. Keď nastúpil Robert Fico k moci spolu s Mečiarom a Slotom, bolo v septembri 2006 zastavené trestné stíhanie vo veci úkladnej vraždy Róberta Remiáša.

Nezomrel náhodou – zomrel tragicky a úkladne, na objednávku štátnej moci. A aj keď je dnes hodnotová politika v menšine, som presvedčený, že pravda a spravodlivosť  Viac na sme.sk

Schengenský priestor znamená podľa Figeľa bezpečnostnú záležitosť a súvisí s väčšou mierou slobody pohybu, bývania, štúdia a využívania všetkých možností jednotnej Európy.

Brusel 20. apríla (TASR) – Utečenecká kríza, ktorí zaskočila Európanov, má celokontinentálny charakter, odpovede na integráciu utečencov a migrantov však treba hľadať aj na regionálnej a lokálnej úrovni, s čím súvisí aj otázka fungovania Schengenu. Ján Figeľ to uviedol dnes v Bruseli na medzinárodnej konferencii so zameraním na riešenie otázok migrácie, terorizmu a menšín.

Figeľ pre TASR uviedol, že na konferenciu, ktorú zorganizovalo Centrum Wilfrieda Martensa propagujúce politiku a hodnoty Európskej ľudovej strany (EĽS), bol pozvaný ako bývalý eurokomisár zodpovedný za školstvo a kultúru. Bývalý šéf KDH je zároveň predsedom Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, ktorá bola spoluorganizátorom bruselskej konferencie a pripravila jeden z pracovných panelov venovaných otázke integrácie migrantov do spoločnosti.

“Kríza na kontinente je veľmi rozsiahla, ale riešenia treba hľadať aj na regionálnej a miestnej úrovni. Všade tam, kde ľudia žijú, dochádza buď ku konfliktom, alebo k spolužitiu a naplneniu slobody zodpovednosťou, alebo naopak, nezodpovedným konaním a až fanatickým ohrozovaním tých druhých,” upozornil Figeľ na konkrétne integračné aspekty súvisiace s migračnou krízou.

Dodal, že sa to priamo týka aj existencie Schengenu, lebo schengenský priestor znamená bezpečnostnú záležitosť a súvisí s väčšou mierou slobody pohybu, bývania, štúdia a využívania všetkých možností jednotnej Európy.

“Každá sloboda potrebuje zodpovednosť. To znamená riešiť tému integrácie migrantov a utečencov. Za rozhodujúce pre naozajstné spolužitie, nielen spoluexistenciu, považujem príspevky školstva a kultúry, lebo ignorancia a nepoznanie živia intoleranciu a odtiaľ je len krok na ceste ku konfliktom, xenofóbii, neznášanlivosti až nenávisti. Toho bola Európa plná v 20. storočí a niektoré mestá a regióny v Európe sú dnes toho tiež plné, čo treba riešiť,” povedal Figeľ. Dodal, že ak Európa 20. storočia bola v znamení svetových vojen, masových hrobov a krvavých hraníc, Európa v 21. storočí má na viac, základom však musí byť ľudskosť a solidarita. Viac na teraz.sk

Čítajte aj na topky.sk