U Igora Matoviča vidí predseda KDH Ján Figeľ progres a strana Borisa Kollára Sme rodina mu pripomína skôr rodinu mohamedánsku.

Videli sme vás v debate u Sajfu, aj sme si všimli, že si video z nej sponzorujete na Facebooku.  Takto veselo sa plánujete predviesť aj v televízii?

Som skôr veselý človek a prekvapilo ma, keď si o mne niektorí mysleli, že mám rád byrokraciu a papiere. Vzdelaním som technik, meno mám figliarske, takže treba držať identitu a rozvíjať ju. S úsmevom ide život ľahšie.

Po vtipe s vylučovaním by už o vás novinári nemali písať, že ste nudný.

Zareagoval som na slovo, ktoré sa v otázkach novinárov vyskytuje takmer každý druhý deň, teda či vylučujeme spoluprácu s tým alebo oným. Vylučovnie je v živote veľmi potrebné, dôležité a regulérne, ale treba premýšľať aj nad obsahom týchto slov a vzťahov.

Preferencie KDH sú najnižšie za posledných päť rokov. Agentúra Focus tvrdí, že môžete prísť až o polovicu svojich voličov.

Tieto signály nás skôr povzbudzujú. Možno je to dôsledok decembrových udalostí v parlamente, ale prieskumy z princípu nekomentujeme. Našou úlohou je presvedčiť voličov, aby nerezignovali a nepodcenili súvislosti. V štyroch ostatných voľbách sme boli druhí a v regionálnych, komunálnych a európskych voľbách sme mali dvojciferný výsledok. Považujem to za primeranú a oprávnenú ambíciu aj pre marcové voľby.

Martin Slosiarik z Focusu povedal: „Ak majú v štruktúre výrazne veľa ľudí v dôchodkovom veku, je prirodzené, že ich časom budú strácať aj z dôvodu úmrtnosti. Pokiaľ sa elektorát nebude dopĺňať strednými a mladšími vekovými vrstvami, bude prirodzene zanikať. Pred KDH je preto veľká úloha nájsť si nových voličov. Ďalšie voľby by mohli byť pre nich už rozhodujúce.“ Vedia sa v KDH presadiť mladší a ambicióznejší politici?

V prvej dvadsiatke kandidátov do Národnej rady je desať nových tvárí, teda polovica. To je obnova, akú si nepamätám. Najmladšia kandidátka Katka Hudáková má dvadsaťdva rokov. Šéf KDMS Rado Gondžúr je na najvyššom mieste v dejinách. Najmladší podpredseda parlamentnej strany je z KDH, volá sa Miloš Moravčík a má tridsaťdva rokov. Obnovu považujem za prirodzenú, KDH oslávilo 26 rokov, krásny mladý vek. Žiaľ, nikto iný tak dlho nevydržal. Toto potvrdzuje, že na hodnotách sa dá nielen existovať, ale aj budovať moderné, vyspelé a spravodlivé Slovensko. Kresťanské hodnoty sú základom našej kultúry aj charakteru spoločnosti.

Prvá desiatka nie je naplnená až takými výraznými ľuďmi, ak nerátame vás ako predsedu.

Trocha by som s vami polemizoval, viacerých je vidieť. Zostavujeme kandidátku možno najdemokratickejšie zo všetkých strán a nové tváre navrhujeme tak, aby boli zvoliteľné. Možno len málo poznáte polovicu vedenia: traja naši podpredsedovia – Mirka Szitová, Peter Belinský a Miloš Moravčík – zatiaľ neboli v parlamente. Iní sú v parlamente a sú aktívni. Paľo Zajac, Julo Brocka, Jano Hudacký a Paľo Abrhan sú súčasťou skúsenejšej garnitúry a dopĺňajú to, čo znamená novosť a mladosť.

Nie je osmička na kandidátke pre Pavla Hrušovského vzhľadom na jeho výsledok v prezidentských voľbách a aj napriek tomu, že bol predsedom KDH, príliš vysoké miesto?

Bol dvojnásobným predsedom parlamentu. Jeho skúsenosti sú výnimočné a jeho rada v kritických momentoch cenná a často priam rozhodujúca. Svojimi znalosťami a skúsenosťami, najmä z oblasti justície, právneho štátu a ústavnosti, má čo v parlamentnej demokracii povedať. Voliči rozhodnú a toto nie sú prezidentské voľby. Účasť v tíme je iná ako sólo. Pri prezidentských voľbách výrazne zaplatil cenu aj za vtedajšiu zmenu ústavy, ktorá bola realizovaná hlasmi KDH a Smeru na tému ochrany manželstva a deharabinizácie. Považovali sme to, napriek veľkému riziku, za hodné podpory a dôležité pre Slovensko.

Dvojka na kandidátke je neznáma Miroslava Szitová. Oveľa známejšia Nataša Žembová je až číslo 100. Iné strany by z televízie známu osobnosť dali vyššie. Prečo vy nie?

Na kandidátkach KDH sa vždy niekto prekrúžkoval, čím chcem zdôrazniť dôležitosť každého miesta až po 150. V OĽaNO je koniec dokonca rozhodujúci a tí, čo sú na konci, majú byť prví. Nataša Žembová je známa a aktívna, ale kandidátku sme zostavovali systémom: vedenie hnutia, regionálni lídri a následne ďalší – či už z hľadiska profesionality, alebo iného mixu. Šancu na zvolenie má každý, kto je na listine.

Nebolo zlyhaním KDH, že zo strany odišli Radoslav Procházka, Daniel Lipšic, Jana Žitňanská?

Som presvedčený, že v KDH je stále priestor aj pre tých, ktorých ste spomínali.

Stále je?

My sme nezavreli dvere. Neorganizujem teraz návraty, ale mnohí sa vrátili, napríklad Ivan Šimko alebo Jozef Mikuš. Keď sa pozrieme spätne, fakty potvrdzujú, že z tých, čo odišli, sa nikto dlhodobo neudržal. Ani ako nové strany, ani ako jednotlivci.

Ani Procházka?

Hovorím o minulosti. Kde je SKDH, kde je KSÚ, kde je KDS? Pozrite, čo sa deje s SDKÚ. V Afrike majú dobré príslovie: Ak chceš ísť rýchlo, choď sám, ak chceš ísť ďaleko, choďte spolu. A my chceme ísť s krajinou ďaleko. Vernosť a vytrvalosť pri hodnotách a vzťahoch sú pre takúto cestu základ. Nemyslím, že tí, ktorí si zvolili iné, urobili lepšie. Ale sme slobodné hnutie, nikto tu nie je nasilu, nie sme v rukách žiadnych mecenášov a túto originalitu a autenticitu si chránime ako základ.

Vidíte spätne pri týchto odchodoch aj nejakú svoju chybu? Ponúkli ste im vzhľadom na ich ambície dosť?

Daniel Lipšic mal v hnutí taký vplyv ako nikto. O funkciách počnúc lídrom a podpredsedami rozhoduje snem. Obaja odišli bez toho, aby vôbec kandidovali. Hnutie je skutočne demokratické a ja súťaž vítam, pretože ak je férová, posilňuje všetkých. V roku 2000 som súťažil o predsedu, lebo som cítil, že je to po veľkom nedorozumení a rozporoch pri vzniku SDKÚ moja úloha. A hoci som vtedy nezvíťazil, tak som zmenu pomohol realizovať a z hnutia som neodišiel. Čo bol oproti iným súťažiacim jediný takýto príbeh. Tí keď nevyhrali, našli si argumenty a hnutie opustili, ba dokonca založili konkurenčné subjekty.

Číslo 70 na kandidátke má Alojz Hlina. Páčilo sa vám, keď viezol veľký balík alobalu pred komplex Bonaparte, kde býva Robert Fico?

Alojz je špecifický a veľmi expresívny vo svojich komunikačných spôsoboch. V rozhodujúcich témach sme sa zhodli, napríklad pri hlasovaní proti úžere, proti rozsiahlym exekúciám, pri novele ústavy. Zastal som sa ho, keď ho policajti neprimeraným spôsobom zadržali a predviedli za jeho protest pred nebankovkou. Stojím si za spoluprácou s ním, potvrdzuje to otvorenosť KDH a férovosť k tým, ktorí k nám majú hodnotovo a programovo blízko. Preto Občania SK kandidujú s nami, preto DS volí KDH, preto levočské SDKÚ volí KDH.

Viete si predstaviť, že by ste sa k podobnému živelnejšiemu protestu pripojili? Napríklad k protestu pred centrálou, kde ľuďom nad hlavami vial toaletný papier.

Organizovali sme spolu napríklad protesty proti úžere, spolu sme stáli na tribúne aj 17. novembra. Jeho strana je však samostatný subjekt, robí svoje aktivity, o ktorých sa navzájom informujeme, a považujem to za férový vzťah.

V relácii O 5 minút 12 ste pred Roberta Fica vytiahli model sifónu, čo bolo celkom akčné. Nechcelo by to z vašej strany viac takýchto situácií?

Vidím, že sa vám to páčilo, a áno, mal som ho aj vybaliť, no tu máme program, ktorý je hodnotený ako jeden z najlepších. Ak štát kupuje sifón, ktorý stojí 8 eur, do škôl za takmer 300, je to trestuhodné. Pri diaľniciach je ten rozdiel viacnásobný a znamená miliardy straty pre ľudí. Slovensko má krátku skúsenosť s demokraciou a ľudia, pochopiteľne, celkom nerozumejú tomu, ako veľa je miliarda. Vedia, že CT-čko je pri lekárskom vyšetrení veľmi dôležité, rozumejú sifónu, možno aj niektorým obrazom s toaletným papierom. Súhlasím, že príklady sú potrebné.

V tej istej relácii vám Robert Fico vyčítal, že Ivan Uhliarik je Pentliarik, a odporučil pozrieť sa na to, s kým obchodovala Uhliarikova manželka. Máte o tom nejaké informácie?

Jediný výrazný obrat v podnikaní pani Uhliarikovej nastal, keď predala nehnuteľnosť. Všetko ostatné boli normálne čitateľné vzťahy. Fico Uhliarika nenávidí, lebo Smeru prekazil všetky plány v oblasti zdravotníctva a na ministerstve zmenil pomery.  Podarilo sa napríklad zachrániť to najcennejšie v systéme – kmeň poistencov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Po Zuzane Zvolenskej sme ju našli zadĺženú mínus 120 miliónov eur a pred nútenou správou. Takisto sme zmenili referencovanie cien liekov na druhú najnižšiu úroveň v Európe. Oddlžili sme nemocnice na úrovni 420 miliónov, zaviedli doplatky za lieky pre seniorov a zdravotne ťažko postihnuté osoby. Bol to silný zásah do systému, kde Smer rozvinul to, čo je dnes evidentné v kauzách ako masér Kostka, teta Anka a pri mnohých iných subjektoch, ktoré vyciciavajú zdravotníctvo.

Kto je vaším kandidátom na ministra zdravotníctva? Ivan Uhliarik alebo Marian Faktor?

Je dobre, že sa pýtate, je dobré, že máme ľudí, že máme dobrý program k zdravotníctvu nazvaný Zdravá spoločnosť. Spolu so SaS je hodnotený ako jeden z najlepších.

Marian Faktor pracoval pre Dôveru, ktorú vlastní Penta. Ak by mal funkciu v zdravotníctve, nebude v konflikte záujmov vzhľadom na to, čo všetko Penta v zdravotníctve vlastní?

Marian Faktor bol generálnym riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď jej hrozila nútená správa. Urgentne sme to riešili a keby vtedy niekto chcel robiť v prospech súkromnej konkurenčnej poisťovne, nebude zachraňovať štátnu.

Vraveli ste, že ste sa zastali Alojza Hlinu, keď ho zatkla polícia. Nemali sa opozičné strany zastať aj Igora Matoviča, keď ho pred voľbami začala naháňať polícia?

Súhlasím. Premiér konal evidentne v rozpore so zákonom, keď zverejnil daňové tajomstvo. Pripomenulo mi to zašlé časy Mečiara, ktorý tiež na stole nachádzal rôzne materiály a používal ich v politickom boji. Selektívna spravodlivosť je pre štát najhoršia, to tu bolo za komunizmu. Štátostrana vtedy riadila justíciu, políciu, všetky mocenské zložky. Neviem, či aj teraz telefonoval premiér alebo minister vnútra, ale polícia koná evidentne inak voči opozícii ako voči vládnym prestaviteľom. S Igorom Matovičom sa v zápase za spravodlivosť alebo v boji proti korupcii zhodujeme veľmi často.

Vidíte u neho nejaký progres?

OĽaNO je atypické, názvom aj charakterom fungovania. Ak je to tak, že dávali všetkým kandidátom podpísať prehlásenie, že nepoložia vládu, je to progres a prajem im ďalší. Lebo položiť svoju vlastnú vládu na veci, ktorá evidentne nebola riešením ani pre Európu, ani pre Slovensko, ale pre Fica, na to treba dobrý nádych. No keď ma minulý rok na jar Smer absurdne odvolával za kauzu Váhostav, čo bolo nielen arogantné, ale aj veľmi poučné, OĽaNO na čele s Matovičom sa ma zastalo ako prvé. A to nehovorím preto, že ide o mňa, ale preto, že ide o princíp.

Je pravda, že Bugár vtedy váhal?

Na to nech odpovie on, ale prvý, kto ma verejne podporil, bol Matovič.

Povedali ste, že si viete predstaviť spoluprácu s SNS, „ktorá naplní základné potreby vládnutia – stabilitu a zodpovednosť; taká kombinácia znamená politiku, ktorá je nastavená na verejný záujem s cieľom spoločného dobra; ak sa v tomto vieme zhodnúť, v čo dúfam, tak nielen moja predstavivosť, ale aj moja pripravenosť je naporúdzi“. Aký máte vzťah s Andrejom Dankom?

Slovo naporúdzi som málokedy použil v politickej reči. Je to pekné, staré slovo. Všade je náznak podmienky. Prajem SNS zmenu k lepšiemu. Ako som povedal, prekonať dedičstvo Slotu a Mečiara. Lebo ak budeme stále iba meniť postavičky a nie charakter politiky, tak sme na tom ako spoločnosť zle.

Stretávate sa s Andrejom Dankom?

Keď prevzal zodpovednosť predsedu, požiadal o prijatie, stretli sme sa, prišiel sa mi predstaviť. Bolo to ešte pred regionálnymi voľbami a chcel mi tlmočiť dva zámery. Myslím, že budem korektný, ak to poviem. Jeden bol prekonať dedičstvo Jána Slotu a druhý ukázať a vymedziť SNS ako stranu, ktorá nie je v područí Fica a Smeru.

A vy takto SNS skutočne vnímate?

Ja im to prajem. A či je to tak, treba veľmi citlivo analyzovať, lebo na kandidátke majú mnohých priateľov Vladimíra Mečiara a Jána Slotu.

Veď práve. Ak hovoríte, že chcete v týchto voľbách zabrániť tandemu Fico – Široký, dá sa to s SNS? Na kandidátke majú veľa ľudí vrátane pána Danka, ktorí mali kšefty za Mečiara aj za Slotu.

Nezostavujem vládu ani nepredbieham voľby. Dôležité však je, aby tu nebola taká veľká dominancia Smeru, tandemu Fico – Široký. Toto ekonomicko-politické prostredie je také zabarikádované a vplyvné, že rozhoduje o všetkom. O zákonoch aj o osudoch. Na zmenu toho môže byť premena strany, ktorá zrejme bude v parlamente, nástrojom. A ja im tú premenu k lepšiemu prajem. Kristus bol ukrižovaný s dvoma lotrami. Tie tri kríže na Golgote sú jedným z najsilnejších obrazov o ľudskej civilizácii. V strede je pravda, ten nevinný, a na bokoch sú dvaja lotri. A ich osud bol taký, že jeden sa stal prvým svätcom a druhý ostal lotrom. Lebo aj v poslednej chvíli pokora znamená nielen múdrosť, ale aj zmenu.

Tak na to treba silnú vieru, aby sme verili, že sa z Andreja Danka stane svätec.

Toto je obraz. Želať každému, počnúc samým sebou, zmenu k lepšiemu, je dôležité, aj vám to odporúčam.

V roku 2006 hovoril Mikuláš Dzurinda, že vláda pravicových strán s HZDS by bola pre krajinu lepšia ako vláda Smeru s kýmkoľvek. KDH to však vtedy vzhľadom na Vladimíra Mečiara odmietlo. Bola by dnes vláda pravice s SNS pre Slovensko lepšia ako Smeru s kýmkoľvek?

Oceňujem, že robíte toto prirovnanie, pretože na príkladoch sa lepšie vysvetľuje. Dnešná SNS je neporovnateľná s HZDS vedeným Vladimírom Mečiarom. Ak sme tvrdili, že má krvavé ruky, tak z presvedčenia, že štátne zločiny majú byť dovyšetrené a stíhané. Toto je neporovnateľné, a preto si dovolím pripustiť, že by to mohol byť lepší scenár. Ale nie je len v mojich rukách a rozhodnú o ňom ľudia. Priveľa podmieňovania môže spôsobiť, že ľudia budú príliš frustrovaní, sklamaní, že neuvidia alternatívu voči súčasnosti, a buď neprídu voliť, čím sa zväčší šanca pre extrémistov, alebo zahlasujú radšej za jednoduchú kontinuitu.

Naozaj to pripúšťate? Na kandidátke SNS je veľa ľudí z HZDS.

Odpovedám na otázku, kde na jednej strane je pravicová koalícia, ktorej súčasťou je SNS, a na druhej je dominantný Smer s jednou stranou. To bol váš príklad.

V diskusii Denníka N ste na otázku, prečo voliť práve KDH, odpovedali, že ste stabilní a že sa oplatí stavať na niečom, čo vydrží. Bolo to však KDH, ktoré v roku 2006 odišlo z vlády pre výhradu vo svedomí. Končí sa vaša stabilita pri kultúrno-etických otázkach?

Perfektná otázka. Pre vás je svedomie dôležité?

Je, ale nespájame ho s prijatím Vatikánskej zmluvy.

Objednávam sa na samostatný rozhovor o svedomí, lebo toto je veľké nedorozumenie. Vláda nepadla na Vatikánskej zmluve, ale na nedodržiavaní dohôd. Dodržiavať dohody je dôležité v medzinárodných vzťahoch aj v medziľudských. Premiér vtedy nenaplnil programové vyhlásenie vlády a do jej konca zostávalo šesť mesiacov. To, že takto pripravenú zmluvu sa premiér Slovenska odhodlal nenaplniť, považovali predstavitelia KDH za porušenie koaličnej zmluvy. Je dobré mať strany, ktoré hovoria nielen o DPH a HDP, ale pamätajú aj na slobodu svedomia.

Kultúrno-etické otázky teraz rieši deklarácia Hlas za rodinu. Vy ste ju nepodpísali. Prečo?

V našom programe sú body z tejto deklarácie, ale Hlas za rodinu by napríklad odstránil kvórum pri referende, ja nie. Viem totiž, čo by to znamenalo – ústavný a politický rozvrat. Akákoľvek menšina, ktorá sa stáva väčšinou z hľadiska rozhodovania v referende, mení pomery tak, že by sme sa len dívali.

Nie ste teda menej konzervatívny ako Sieť, kde to podpísala pätina kandidátky?

Neviem, čo je Sieť dlhodobo, lebo ešte len vznikajú. To, ako sa zachovajú v jednotlivých otázkach, sa dá len tipovať. Rado Procházka odišiel pred hlasovaním o novele ústavy o manželstve a justícii v júni 2014 zo sály. Pri registrovaných partnerstvách v roku 2012 bol jediný, kto sa z nášho klubu zdržal.

Má Procházka na to, aby bol premiérom?

Na premiéra má ten, kto dostane dôveru od ľudí v dostatočnom rozsahu, aby zložil väčšinovú vládu. A to už je umenie politiky.

Aj vy sa uchádzate o túto dôveru ako možný budúci premiér?

My sa uchádzame o dôveru občanov nielen súťažiť, ale aj víťaziť. To víťazstvo chápte ako víťazstvo zodpovednosti, alternatívy, ktorá k dnešnému stavu ponúkne zodpovednú politiku.

Procházka o sebe hovorí ako o možnom budúcom premiérovi. U vás táto rétorika chýba.

Nebudem hovoriť o sebe, ale o hnutí, ktoré premiérov stavalo, bolo pri zásadných rozhodnutiach o vývoji Slovenska a – dnes už môžem povedať – aj spoločnej Európy. Menili sme ústavu v oblasti deharabinizácie, manželstva, ba aj vody. Akcieschopné hnutie je pre mňa viac ako rozdelený, rozbitý a nečitateľný subjekt, ktorý môže mať viac mandátov, ale menšiu akcieschopnosť, ktorá je pre nás rozhodujúca. V tomto zmysle je a bude premiérom v koalícii ten, kto má nielen najviac mandátov, ale aj najviac dôvery a schopnosti túto väčšinu viesť.

Chcete byť tým premiérom?

Som v politike preto, aby sa kresťanským hodnotám, na ktorých spočíva naša tradícia, darilo.

A chcete byť premiérom?

To nie je o chcení. Ale o odhodlanosti a pripravenosti prijať väčšiu zodpovednosť. Som pripravený na väčšiu zodpovednosť.

Strana Borisa Kollára sa volá Sme rodina a jej preferencie naznačujú, že by sa mohla dostať do parlamentu. Ako tento subjekt vnímate?

Poznám jeho príbehy len z médií a najmä z bulváru. My sme za kresťanské rodiny a za hodnoty, ktoré sa dajú cez rodinu formovať. Tento príbeh mi však pripomína skôr mohamedánsku rodinu.

Tento rozhovor nájdete na dennikn.sk