Osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu Ján Figeľ hovorí o prípade českého misionára Petra Jaška a ďalších príbehoch náboženského prenasledovania vo svete, ale aj v samotnej Európe.
Foto – TASR/Jakub Kotian
Keď ste sa pred rokom stali vyslancom Európskej únie pre podporu náboženskej slobody a vyznania vo svete, zaznievali skeptické hlasy, že ide len o trafiku bez reálneho dosahu na dianie. Aká je vaša ročná skúsenosť?
Je to úplne nová pozícia v rámci medzinárodných vzťahov. Môj vplyv je skôr politický, pretože mám za úlohu napomáhať náboženskú slobodu. Základným predpokladom je akceptácia, aby ma tí, ktorých oslovujem a navštevujem, brali ako potrebnú osobu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že tento post je vnímaný s očakávaním a vážnosťou. Dôkazom je aj to, že Európska komisia chce predĺžiť túto funkciu, keďže pôvodne bola vytýčená len na jeden rok.
Je vôbec možné cez takýto miniúrad reálne pomáhať ľuďom, ktorých náboženská sloboda je potláčaná či úplne znemožňovaná?
Zo svojej pozície môžem napomáhať pozitívne procesy, projekty a rozhodnutia. Hlavným motívom tohto snaženia je dvíhať povedomie ľudí, aby boli informovaní, nie zavádzaní o tom, čo sa deje vo svete. Nejde tu o veľkosť úradu alebo počty úradníkov, ale o účinnosť a dôveryhodnosť posolstiev, ktoré chceme zdieľať. Aj v sekulárnej Európe bol duchovný rozmer často vytláčaný, a to bola chyba. My predsa máme byť jeho nositeľmi vo svete.
Ste skôr úradníkom alebo terénnym pracovníkom? Nakoľko prichádzate do bezprostredného kontaktu s prenasledovanými veriacimi?
Keď vo februári minulého roka Európsky parlament označil masové vraždenie bojovníkmi ISIS na Blízkom východe za genocídu, zároveň vyzval Európsku komisiu, aby vytvorila pozíciu stáleho predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Blízky východ je kolíska kresťanstva a hlavných svetových náboženstiev, nedbať o ňu by bolo nezodpovedné a nebezpečné.
Moja prvá cesta na Blízky východ viedla do Jordánska, neskôr som navštívil Spojené arabské emiráty, Irak, chystám sa do Egypta. Bol som aj v Indii, pripravujeme cesty do Maroka, Pakistanu a Mjanmarska.
Distribúcia potravinovej pomoci pre utečencov v Ankawe na severe Iraku. Vľavo arcibiskup Warda z Erbilu, vpravo arcibiskup Mirkis z Kirkuku. Foto – archív Jána Figeľa
Je Blízky východ vašou prioritou?
Ten záber je nielen blízkovýchodný, ale isté priority sú logické. Dôležité sú aj oblasti subsaharskej Afriky a južnej, strednej a juhovýchodnej Ázie. Náboženská sloboda je dnes pod obrovským tlakom a tento trend rastie.
Naposledy ste boli v Sudáne, ktorý po občianskej vojne čelí ďalším konfliktom a hladomoru. S akým zámerom ste tam išli?
Spájalo sa to s príbehom českého misionára Petra Jaška, na ktorého ma upozornil novinár Daniel Raus. Sprostredkoval mi kontakt na rodinu Petra Jaška. Angažoval som sa v tomto prípade tichou diplomaciou a politicky. Jeho prepustenie je spoločným úspechom, dôležitú rolu zohrala česká diplomacia a občianske aktivity aj na Slovensku, ktoré Jaškov príbeh sprostredkovali svetovej verejnosti.
Bol verejný tlak dôležitý pri jeho prepustení?
Určite áno. Z minulosti si predsa pamätáme, aké dôležité bolo, keď sa počas komunizmu niekto spoza hraníc ozval s apelom na dodržiavanie ľudských práv, ktoré vtedajší režim potláčal. Pre prenasledovaných ľudí je každý signál záujmu dôležitý a potrebný. Tí, ktorí sa nemôžu brániť, sú skúšaní vo svojej viere, my ostatní sme však skúšaní v súcite a solidarite.
V Sudáne ste sa angažovali aj za prepustenie ďalších ľudí, ktorí boli väznení spolu s Jaškom. Aká je ich situácia?
Počas štyroch rokovaní v Sudáne som apeloval na udelenie prezidentskej milosti dvom Jaškovým spolupracovníkom. Keďže naďalej prebieha odvolacie konanie, sudánske úrady podľa vlastných slov do živého procesu nezasahujú. Dúfam, že nech bude rozhodnutie súdov akékoľvek, náznak otvorenosti a zmyslu pre rovnaké zaobchádzanie sa vo forme prezidentskej milosti prejavia aj v ich prípade. (Medzičasom bol jeden z Jaškových spoluväzňov prepustený, pozn.)
V Sudáne som sa dozvedel aj o mnohých ďalších väzňoch svedomia. Keď som na rokovaniach hovoril o československých skúsenostiach s totalitou a ponúkol som skôr spoluprácu ako poúčanie, zakrátko som dostal povolenie navštíviť zadržiavaného lekára a obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho. Keď predtým požiadali o stretnutie európski diplomati, bolo im rázne zamietnuté.
S predsedom Najvyššieho súdu v Sudáne Heiderom Daffalom. Foto – archív Jána Figeľa
Najčastejšie sa u nás hovorí o prenasledovaní kresťanov. Zameriavate sa iba na túto náboženskú skupinu?
Nie, náboženské prenasledovanie vo svete je veľmi pestré. Príkladom je brutálne likvidovaná moslimská komunita v Mjanmarsku, kde dominuje nacionálny budhizmus. V Pakistane sú zasa podpaľované aj ahmádijské mešity.
Na irackej vlajke je napísané Allahu Akbar, čo je zároveň bojový pokrik islamistov. Náboženstvo je dnes často zneužívané na páchanie zločinov a treba to odhaľovať. Žiadne náboženstvo nesmie byť stotožňované s terorizmom. To nie je len postoj pápeža, ale aj medzinárodného spoločenstva. Náboženská idea je taká silná, že si ju podmaňujú vodcovia, ktorí túžia po politickej moci.
Mojou úlohou je zastávať sa všetkých, pretože sloboda myslenia, svedomia a náboženského presvedčenia je univerzálna. A ak je prvou univerzálnou hodnotou ľudská dôstojnosť, mali by sa pri nej aktívne spájať kresťanskí aj sekulárni humanisti.
Stretli ste sa s nejakým konkrétnym príbehom prenasledovania, ktorý vás osobitne zasiahol?
Ešte ako eurokomisár som sa angažoval za prepustenie kubánskeho politického väzňa Alfreda Batistu, ktorý bol zdravotne už na hranici smrti. Podarilo sa ho zachrániť, dnes žije v USA a dokonca sme sa neskôr spoločne stretli aj na Slovensku. Ďalší silný príbeh bol osud protestantského pastora Yousefa Nadarkhaniho z Iránu, ktorý bol za konverziu z islamu na kresťanstvo odsúdený v roku 2011 na smrť. Svojimi apelmi cez Radu EÚ na iránsku vládu sa nám podarilo dosiahnuť jeho prepustenie. Medzitým som sa dozvedel, že je znova vo väzení, takže sa opäť v tejto záležitosti angažujem.
Existuje nejaká šanca, že sa prenasledovanie náboženských skupín začne riešiť systémovo?
Je to v rukách medzinárodného spoločenstva. Miera zodpovednosti je daná mierou vplyvu, čo znamená, že najväčší dosah majú najmocnejší. Systémové zmeny vidím hlavne v tom, aby svetové spoločenstvo dokázalo realizovať tri základné princípy, ktoré sme v Európe dohodli po druhej svetovej vojne: prevencia genocídy, ochrana jej obetí a potrestanie páchateľov. Zatiaľ sme slabí vo všetkých troch oblastiach, preto sa to opakuje. Dnes môžeme genocídne vraždenie sledovať online. Nie je skryté, ale je súčasťou šírenia ideológie tzv. Islamského štátu a strachu.
Beztrestnosť je v medzinárodných vzťahoch veľmi viditeľná. Ak budeme prijímať záväzky v zmysle „nikdy viac“, ale realita bude „znovu a znovu“ a OSN bude iba diskusným priestorom, tak sa obávam, že storočie genocíd sa iba prečísluje a bude pokračovať. Ak súčasné dianie nepohne svedomím OSN, tak sa obávam, že stratí aj tú mieru dôveryhodnosti, ktorú ešte má. Nový generálny tajomník Antonio Guteres je skúsený v tejto oblasti a očakávam od neho rázny a efektívny prístup. Je to však aj naším záujmom, pretože my sami sme členmi OSN. Slovensko nikdy nemalo takú váhu a slovo v medzinárodných vzťahoch, akú má teraz.
Čo môžu ľudia na Slovensku urobiť pre prenasledovaných vo svete?
Známym heslom svätého Benedikta bolo Ora et labora. Modlitbou sme schopní pomôcť trpiacim vždy a všade. „Labora“ spočíva v hľadaní najrôznejších spôsobov pomoci. Jediné euro neraz predstavuje denný príjem niektorých chudobných v Afrike. Spôsoby pomoci musíme nachádzať aj na vládnej úrovni. Keď nám kedysi v minulosti iní pomáhali, tak už len z vďaky sme dnes na rade my. Petície, cez ktoré môžeme pozdvihnúť hlas na medzinárodnej úrovni, sú tiež veľmi dôležitým signálom záujmu a tlaku na riešenie konkrétnych prípadov. Obrovskú moc majú aj médiá, ktoré cez konkrétne príbehy ľudí môžu slúžiť pravde a spravodlivosti.
S pápežom Františkom a kardinálom Christophom Schönbornom v Ríme v auguste 2016. Foto – archív Jána Figeľa
Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Gallagher nedávno povedal, že náboženská sloboda je obmedzovaná aj v samotnej Európe. Vidíte svoje poslanie poukazovať na tieto veci aj v rámci Európy?
Náboženská sloboda bola v histórii často potláčaná a zneucťovaná. Tento stav nie je ideálny ani dnes, no Európa má oproti zvyšku sveta vytvorené predpoklady, aby sa náboženskej slobode darilo lepšie. Na druhej strane, niektoré európske krajiny chcú náboženskú slobodu nahradiť sekularizmom, relativizmom alebo väčšinovým životným štýlom.
Príkladom môže byť Francúzsko, kde úrady reagovali na teroristické útoky islamistov snahou o zákaz nosenia burkín, ženských celotelových plaviek. To je prípad, keď náboženskú slobodu nahradí životný štýl, ktorý chce cez politické rozhodnutie riešiť situáciu v spoločnosti. Našťastie to francúzske súdy zrušili, pretože tu naozaj išlo o rešpektovanie náboženskej slobody, nie o riešenie terorizmu.
Podobným prípadom je nosenie moslimskej šatky na pracovisku. Ak sa náboženská neutralita povýši, tak potom nikto nemôže nosiť nijaké náboženské symboly. Správny sekulárny štát je nábožensky neutrálny, no nehlása sekularizmus ako ideológiu, nenahrádza náboženstvá, ale vytvára priestor pre ich pluralitu. Sekularizmus dovedený do absolutória je nehumánny.
Moja úloha, ako to vyplýva aj z názvu funkcie, je predovšetkým smerom navonok, ale informovanie a spolupráca má napomáhať spravodlivosť aj vo vnútri Európy. Už samotný záujem EÚ o stav a podporu náboženskej slobody je dobrý signál. Náboženská sloboda je lakmusový test pre všetky ľudské práva. Európa nemôže mať veľké očakávania od sveta a zároveň vnútorné deficity, ktoré jej svet bude vyčítať. Má byť príkladom mierového spolužitia a zodpovednej solidarity.
Religious freedom is one of the most essential human rights, enshrined solidly in international law. Being part of EU primary law, the Union has committed to promote and protect religious freedom worldwide.
However, according to the Pew Research Center, about three-quarters of the world’s population live in countries with high or very high restrictions or social hostilities to religious minorities. This decade has also witnessed a rise in religion-related terrorism, with some regions being more affected than others, which has also led to armed conflict and sectarian violence.
To answer to this global problem, in May 2016, Commission President Juncker appointed Ján Figel’ as the first Special Envoy for the promotion of freedom of religion or belief outside the European Union. His mandate is due to expire in May 2017, potentially leaving the EU without representation in this arena.
EURACTIV organised a stakeholder workshop to discuss the freedom of religion and belief outside the EU. Questions included:
– How can the inclusion of all religious minorities be ensured?
– Should the mandate of the Special Envoy be renewed and if so, should his/her position be strengthened?
– Is the current institutional set-up suitable to guarantee the promotion and protection of freedom of religion and belief?
To see our upcoming events, visit: http://events.euractiv.com/
Celkový nedostatok spravodlivosti na Slovensku má svoje korene už v samotných volebných procesoch. Vplyv občanov na výsledky hlasovania a legitimitu reprezentácie vo verejnej správe treba posilňovať, nie naopak. Je to dôležité, stojí to za námahu, nesmie nám to byť jedno. Nekompetentná a/alebo skorumpovaná verejná správa totiž pripravuje ľudí o miliardy eur. Spravodlivejší výber nositeľov moci znamená rozsiahle materiálne a nemateriálne prínosy pre fungovanie každej demokracie. Ponúkam k tomu tri účinné návrhy:
1) Zrušenie dvojkolovej voľby županov je definitívne. Tak rozhodla vládnúca koalícia. Toto zjednodušenie síce šetrí náklady na voľby, ale znižuje spravodlivosť výberu a legitimitu zvolených predsedov VÚC.
Nasledujúce voľby predsedov VÚC môže výrazne vylepšiť tzv. alternatívny systém hlasovania. Ten znamená, že volič povinne dá hlas nielen svojmu preferovanému kandidátovi, ale na hlasovacom lístku určí aj poradie ďalších kandidátov. Stačí prideliť aspoň prvé tri miesta. V kraji zvíťazí ten kandidát, ktorý získal absolútnu väčšinu hlasov. Ak nikto nezíska absolútnu väčšinu, škrtne sa kandidát s najnižším počtom prvých umiestnení a jeho preferencie sú prerozdelené medzi ostatných kandidátov podľa pridelených druhých preferenčných hlasov. Takto sa postupuje, až kým jeden z kandidátov nedosiahne absolútnu väčšinu platných hlasov.
Takýto model viacnásobnej voľby jednorazovým aktom pridáva k slobode výberu aj viac spravodlivosti. Víťaz disponuje absolútnou väčšinou preferenčných hlasov, systém lepšie spája záujmy voličov a kandidátov, zabraňuje štiepeniu hlasov a vedie k vyváženej, umiernenej politike. Je to nástroj proti extrémizmu. Takéto hlasovanie zvýši spravodlivosť a legitimitu aj pri voľbách primátorov a starostov. Väčšinový systém obmedzeného alebo plného alternatívneho hlasovania používa stále viac štátov, napríklad Austrália, Írsko, krajiny Tichomoria alebo USA pri voľbách primátorov miest.
Osem volebných obvodov – podľa hraníc samosprávnych krajov – by priblížilo výkon moci k občanom, a prinieslo väčšiu adresnosť a vyváženosť politiky vo vzťahu k regiónom. 2) Okrem zrušenia Mečiarových amnestií, ktoré boli hrubým zneužitím práva na zakrytie štátom organizovaných a páchaných zločinov, slovenský parlament dlhuje ľuďom aj návrat k veľmi dôležitej vlastnosti volebného systému spred r. 1998 – k rozdeleniu Slovenska na viaceré volebné obvody (vtedy štyri). Toto rozdelenie oslabí prehnaný centralizmus a vodcovský vplyv v politike. Oslabila by sa v súčasnosti neprimerane veľká bratislavská dominancia. Súťažiace subjekty by museli ponúknuť ľuďom do regiónov viac lídrov než je tomu dnes, a niesť po celé štyri roky pri výkone mandátov aj silnejšiu regionálnu zodpovednosť. Rozdelenie Slovenska na osem (alebo viac) volebných obvodov je jedným z najúčinnejších systémových nástrojov na zastavenie a zvrátenie súčasného trendu prehlbovania regionálnych rozdielov a rastúcej frustrácie občanov z nedostatku vplyvu na reálnu politiku.
Preto by parlament mal zlepšiť a zjednodušiť možnosti korešpondenčného hlasovania občanov žijúcich prechodne v zahraničí pri voľbách na všetkých úrovniach. Bude to dôležitý signál a potvrdenie záujmu domovskej krajiny o svojich nateraz vzdialených ľudí. Takýto nástroj posilní výkon volebného práva a spravodlivosť volieb.3) Počet Slovákov žijúcich a pracujúcich v zahraničí presahuje 300 tisíc. Reprezentujú virtuálne mesto väčšie než Košice… Trend odchodov z rôznych príčin rastie. Oslabuje to našu spoločnosť a ekonomiku, ale vylepšuje “Richterovu stupnicu” nezamestnanosti. Aby sa znížilo odcudzovanie medzi touto prevažne mladou a vzdelanou generáciou občanov pracujúcich a žijúcich v zahraničí, treba naštartovať pozitívne zmeny v školstve, zdravotníctve (najviac odchádzajú lekári), v podnikaní a vo verejnej správe. A znovu: hlavným nástrojom pre naštartovanie potrebných zmien sú voľby.
Ak sa pre úpravu volebných zákonov nájde väčšinová vôľa v parlamente, občania Slovenska môžu mať už čoskoro nielen slobodné, ale aj spravodlivejšie voľby nositeľov ich prenesenej moci. Kde je vôľa, tam je cesta. Nájde sa v dnešnej slovenskej politike?
Christian villages need $200 million (about 188 million euros) to facilitate their reconstruction in Iraq’s Nineveh Plain, according to the Pontifical Foundation ‘Aid to the Church in Need’. More than 12,000 houses have been vandalized by the cutthroats of ISIS in twelve Christian villages, including Qaraqosh, Batnaya, Bartella in the Nineveh Plain, where 669 of them have been set on fire and completely destroyed.
Iraq Survey – Destroyed houses in the Nineveh Plains
Almost half of Christian families who escaped ISIS soldiers and fled to Erbil, capital of the Iraqi Kurdistan, want to go back to their homeland and consider returning home, according to a poll ran by ‘Aid to the Church in Need’. Out of 1,500 Christian families they interviewed, 41% of them want to go back while 46% said that they are seriously considering their return. In a previous poll in November 2016, only 3% of Christians interviewed said they wanted to return to their abandoned villages once ISIS is defeated.
The return of Christians to their homeland is a crucial problem. Christianity risks extinction in Iraq and the real danger is the de-Christianisation of the region, the end-goal ISIS is striving for. In a step forward towards protection and resolution, the European Parliament and the Council of Europe recently recognized the systematic mass murder of Christians, Yazidis and other religious minorities in the Middle East as ‘genocide.’
And another sign of hope also comes from the EU, which “has committed itself to provide efficient complex aid, including financial one, on the road towards reconstruction of Iraq for its people, living in safe, just and democratic conditions” said Jan Figel, EU Special Envoy for Religious Freedom.
Trying to show strength and unity, ten Iraqi Christian-Assyrian parties met in Erbil at the end of March, asking the International Community for aid to create and recognize their region as an autonomous Christian province of the Nineveh Plain.
“We call EU High representative for Foreign Policy Federica Mogherini, the UN Security Council and the UN Mission to Iraq to recognize and to monitor the creation of an Autonomous Province of the Nineveh Plain to give to Iraqi Christians the possibility of their self-determination and to control their future,” said Kaldo Ramzi foreign policy adviser of the Christian-Assyrian Democratic party to The European Post.
The ball is now in Europe’s camp, which has the potential to successfully help the minorities in Iraq, according to Jan Figel. He was the first EU authority to visit Iraq in February this year, after years of isolation, where he met religious leaders and discussed the situation facing Iraq’s minorities. “It’s Europe’sresponsibility to help religious and ethnics minorities also because in Iraq there is a lot of anti-Americanism but there is not anti-Europeanism and Europe is seen as a credible partner,” Figel said in an interview with The European Post.
“Peaceful and united Europe was built after unprecedented bloodshed and on ruins of World War II through reconciliation, new relations based on justice and reconstruction including Marshall Plan. This is the road for Iraq and its people as well,” according to Figel.
(in the cover picture: a house totally destroyed and burnt in the Christian Village in Qaraqosh, Iraq; photo credit: Marco Gombacci – The European Post)
The EU’s first ever Special Envoy for the promotion of religion or belief outside the EU has been reappointed to another 12-month term.
Ján Figeľ, a former Commissioner and Slovak politician, became the EU’s inaugural such envoy a year ago, in an announcement at a special ceremony at the Vatican with Jean-Claude Juncker and Pope Francis.
However, with his initial 12-month mandate about to expire, there was some concern the post may not have been retained.
It comes against a backdrop of both extremist Islamist terror attacks within the EU, and ongoing religious strife across the Middle East and other parts of the world.
At the weekend, some 44 Coptic Christians were killed in a bombing of churches in Egypt on Palm Sunday, claimed by ISIS, and injuring a further 120 people.
Those attacks were condemned by the EU, with EU Foreign Affairs chief, Federica Mogherini declaring that “Worshippers, no matter what their belief is, should always be free to pray in peace.”
Since his appointment, Figeľ has visited Egypt, among other countries.
However, there has been concern in some diplomatic circles that the Special Envoy role, devoid of much backroom staff and based in the Berlaymont, rather than in the External Action Service, was too reliant on ‘soft power’ and Figeľ’s own charisma.
A Catholic brought up under the communist regime in then Czechoslovakia, in a recent interview with EURACTIV.com, Figeľ expressed “mixed feelings” over the recent decision by the European Court of Justice that allowed employers to ban their workers from wearing religious or political symbols at work.
Figeľ worried that it sent out the wrong message at a time when the EU is trying to promote religious freedom and tolerance.
Swedish midwife
News of his reappointment came as a Christian midwife lost her battle to able to refuse to assist in abortions, due to her religious beliefs, in Sweden.
Ellinor Grimmark had been refused a job in three regional clinics due to her position. In November 2015 she lost a case at Jonkoping district court saying her right to freedom of conscience had been violated.
Today (12 April), Grimmark lost an appeal against that ruling at the Swedish Labour Court of Appeal.
Robert Clarke, the director of European Advocacy for ADF International, said: “The desire to protect life is what leads many midwives and nurses to enter the medical profession in the first place. Instead of forcing desperately needed midwives out of a profession, states should look to safeguard the moral convictions of their staff.
“The Parliamentary Assembly of the Council of Europe has affirmed that ‘no person, hospital or institution shall be coerced, held liable or discriminated against in any manner because of a refusal to perform, accommodate, assist or submit to an abortion,” he added.
Although ostensibly concerned with religious freedom outside the 28-member bloc, Figeľ has to contend with the increasing ostracisation of Muslims within the EU, whilst looking after the rights of Christians in the Middle East, Tamils in Sri Lanka, and Buddhists in Myanmar, among many religiously-motivated oppressions.
Turkey, a neighbour of the EU and potential member, has seen a huge crackdown on the rival Islamic Gülen movement, as well as on the media, civil society and the universities.
There was no immediate comment from Figeľ’s office on his reappointment.
Figeľ officially works under the Commissioner for Development, Neven Mimica, in DG Devco.
During the Barroso Commission, Figeľ served as a Commissioner for Youth, Education and Training, having also led Slovakia’s accession process in 2004.
Od mája 2016 je osobitným vyslancom Európskej únie pre podporu náboženskej slobody a vyznania vo svete. Cesta+ sa s ním rozprávala o tom, v ktorých krajinách je prenasledovanie najhoršie, čo môže urobiť konkrétny veriaci Slovák pre trpiacich bratov a sestry a v čom je funkcia osobitného veľvyslanca nápomocná v dnešnom svete. Ján Figeľ.
Čo je vlastne náboženská sloboda? Je základnou univerzálnou ľudskou hodnotou. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia. Toto právo zahŕňa – aj podľa medzinárodných dohovorov – slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru a zároveň slobodu sám alebo v spoločenstve s inými verejne alebo súkromne manifestovať vieru či svoje náboženstvo. Robiť to modlitbou, vyučovaním, praktizovaním, dodržiavaním prikázaní. Toto právo je možné obmedziť – nie je absolútne –, ale treba to urobiť opatreniami, ktoré sú uzákonené a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti alebo pre ochranu verejného poriadku, zdravia či morálky, respektíve pre ochranu práv a slobôd iných ľudí. Vy tvrdíte, že treba začať premýšľať od ľudskej dôstojnosti… Áno, je to najdôležitejšia, prvá hodnota, ktorú citujú aj dohovory. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti bez náboženskej slobody nie je možné. A ľudská dôstojnosť je prvá a najdôležitejšia hodnota, lebo hovorí nielen o práve na život, ale aj o rovnosti a slobode každej osoby s jej neodňateľnými a nenarušiteľnými právami. Dôstojnosť človeka reprezentuje základ celej univerzality ľudských práv. V tomto chápaní sme si všetci rovní v dôstojnosti bez ohľadu na pôvod, rasu, náboženstvo a iné danosti a zároveň sme všetci jedineční z hľadiska identity – nikto nie je nikoho kópiou – a to ani pri pohľade do minulosti, ani pri pohľade do budúcnosti, ak sa ľudské bytosti nenaklonujú. Viac na cestaplus.sk
Od mája 2016 je osobitným vyslancom Európskej únie pre podporu náboženskej slobody a vyznania vo svete. Cesta+ sa s ním rozprávala o tom, v ktorých krajinách je prenasledovanie najhoršie, čo môže urobiť konkrétny veriaci Slovák pre trpiacich bratov a sestry a v čom je funkcia osobitného veľvyslanca nápomocná v dnešnom svete. Ján Figeľ.
Snímka: Zaujímavý rozhovor s Grand Ajatoláhom Al Najafim v Iraku. Vľavo veľvyslanec EÚ Patrick Simonet.
Čo je vlastne náboženská sloboda?
Je základnou univerzálnou ľudskou hodnotou. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia. Toto právo zahŕňa – aj podľa medzinárodných dohovorov – slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru a zároveň slobodu sám alebo v spoločenstve s inými verejne alebo súkromne manifestovať vieru či svoje náboženstvo. Robiť to modlitbou, vyučovaním, praktizovaním, dodržiavaním prikázaní.
Toto právo je možné obmedziť – nie je absolútne –, ale treba to urobiť opatreniami, ktoré sú uzákonené a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti alebo pre ochranu verejného poriadku, zdravia či morálky, respektíve pre ochranu práv a slobôd iných ľudí.
Vy tvrdíte, že treba začať premýšľať o ľudskej dôstojnosti…
Áno, je to najdôležitejšia, prvá hodnota, ktorú citujú aj dohovory. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti bez náboženskej slobody nie je možné. A ľudská dôstojnosť je prvá a najdôležitejšia hodnota, lebo hovorí nielen o práve na život, ale aj o rovnosti a slobode každej osoby s jej neodňateľnými a nenarušiteľnými právami.
Dôstojnosť človeka reprezentuje základ celej univerzality ľudských práv. V tomto chápaní sme si všetci rovní v dôstojnosti bez ohľadu na pôvod, rasu, náboženstvo a iné danosti a zároveň sme všetci jedineční z hľadiska identity – nikto nie je nikoho kópiou – a to ani pri pohľade do minulosti, ani pri pohľade do budúcnosti, ak sa ľudské bytosti nenaklonujú.
NIE KOMENTOVAŤ, ALE ZASTAVIŤ NÁSILIE
Snímka: S kresťanskými utečencami z Iraku v Nitre. …
Vážime si tu, na Slovensku, náboženskú slobodu? Máme v úcte ľudskú dôstojnosť?
Zjednodušene by som povedal, že áno, ale máme v tom veľké rezervy. Málo si vážime základné a zásadné hodnoty, na ktorých spočíva slušný, spravodlivý a zodpovedný život. Ak bude ľuďom viac záležať na vlakoch zadarmo, tak možno k nim pribudnú aj autobusy zadarmo. Obidva prostriedky cestovania však ekonomicky zadarmo nie sú. No zasahujú do mentality mladej generácie, pretože ju učia, že niečo v živote môže byť bez práce a bez pričinenia – a to je veľká deformácia.
Povinnosť štátu je garantovať bezpečnosť a spravodlivosť. Ak to štát nerobí, ľudia berú spravodlivosť do vlastných rúk, uzavrú sa v skepse alebo sa rozhodnú pre odchod do inej krajiny.
Treba si vážiť slobodu, aj tú náboženskú, lebo je veľmi vzácna. Vo svete dnes až tri štvrtiny ľudí čelia prenasledovaniu, výraznej diskriminácii či systematickej intolerancii svojej viery alebo náboženstva.
My žijeme v tej menšej, lepšej časti sveta, kde je po roku 1989 náboženská a politická sloboda realitou aj vďaka nasadeniu kresťanov; pamätajme na prínos trpiacej Cirkvi a udalostí, ako bola Bratislavská Sviečková manifestácia.
Pápež František často zdôrazňuje, že dnešné prenasledovanie je intenzívnejšie ako za čias prvých kresťanov. Súhlasíte s ním?
Pápež František dokonca použil výraz genocída vo vzťahu k dianiu na Blízkom východe. Súhlasím s ním. Keď som to spomenul v jednej televíznej debate v jeseni roku 2014, projekt demagog.sk to označil za zavádzanie.
Skutočne sme v období, keď prebieha genocída kresťanov, jezídov i ďalších náboženských a etnických menšín na územiach ovládaných takzvaným Islamským štátom ISIS. Je to teroristická organizácia. Nestačí genocídu komentovať. Zločincov treba zastaviť a priniesť ľuďom spravodlivosť a perspektívu. Podľa dôveryhodných medzinárodných zdrojov je dnes vo svete atakovaných a prenasledovaných pre vieru až dvesto miliónov kresťanov a ročne ich zahynie zhruba stotisíc. Je to prenasledovanie, ktoré v niektorých regiónoch prekonáva i krvavé obdobia Rímskej ríše.
Premýšľali ste nad tým, čo vedie k takému výraznému a krvavému prenasledovaniu kresťanov? Aký je to dôvod?
Sú to buď mocenské, politické alebo ideologické dôvody. Napríklad ISIS nie je náboženstvo, ale utopická ideológia spojená s militantným fanatizmom, ktorého cieľom je vybudovať jednoliaty celosvetový islamský kalifát. Kresťania sú pre džihádistov menejcennými neveriacimi a prekážkou pre nábožensky usporiadanú spoločnosť a vládu šaríje.
Zároveň v nich vidia spojencov alebo kolaborantov Západu. Západ, USA i Európu, považujú za nepriateľov a miestnych kresťanov atakujú. Je im ponúknuté konvertovať na islam, platiť daň za ochranu pri obmedzenom postavení v spoločnosti alebo smrť. Mnohí preto volia útek zo svojich domovov a z krajiny, so všetkými rizikami. Takto konajú v Ázii a v Afrike aj iné militantné skupiny, ako je napríklad Boko Haram, Al-Nusra, Taliban, Al-Káida.
Treba povedať, že kresťanstvo má na Blízkom východe svoju kolísku. Prinášalo tu otvorenosť, kultúru a vzdelanosť, civilizačný rozvoj. História potvrdzuje, že kresťania boli a sú autonómnou a originálnou súčasťou tohto priestoru, veľmi dôležitou pre rovnováhu a súdržnosť spoločnosti. Ich likvidácia a exodus povedie k sektárskym konfliktom; územie bude síce etnicky či nábožensky vyčistené, ale neslobodné a totalitné.
POLITIKA NAPOMÁHA SOLIDARITE KRAJINY
Snímka: Prijatie delegácie duchovných lídrov kresťanských cirkví zo Sýrie pod vedením melchitského Patriarchu Gregoriosa III. Lahama.
Kde vo svete je situácia najvážnejšia?
Už sme hovorili o Blízkom východe, ktorý je dnes dejiskom prenasledovania, ktoré mnohé inštitúcie označili za zločin zločinov – za genocídu. Ide o územia obsadené Islamským štátom v Sýrii a v Iraku. Prenasledovanie sa však odohráva aj v iných krajinách.
Existujú pravidelné správy a prehľady, ktoré pri takomto popise najčastejšie uvádzajú päticu krajín – Severná Kórea, Somálsko, Afganistan, Pakistan a Sudán. V týchto krajinách sú prenasledovaní kresťania, no nielen oni. Títo ľudia potrebujú viac pozornosti a pomoci zo strany slobodného sveta a medzinárodného spoločenstva.
Osobne ste sa stretli s pápežom Františkom, ktorý sa zasadzuje aktívne za pomoc prenasledovaným kresťanom. Hovorili ste s ním o týchto veciach?
So Svätým Otcom som bol na dvoch osobitných audienciách, boli to povzbudivé a inšpirujúce stretnutia. Vážnejšie rozhovory na tému postavenia kresťanov či náboženských menšín vo svete som viedol s kardinálom Pietrom Parolinom, ktorý je šéfom vatikánskej administratívy. Tiež s kardinálom Leonardom Sandrim, ktorý vedie Kongregáciu pre východné cirkvi, s Paulom Gallagherom, ktorý je zodpovedný za vatikánsku diplomaciu, a s kardinálom Jean-Louisom Tauranom, ktorý je zodpovedný za medzináboženský dialóg.
Dobre sa mi však spolupracuje na týchto záležitostiach aj s viedenským kardinálom Christophom Schönbornom, ktorý v detstve okúsil osud utečenca a má k tejto téme osobný vzťah a záujem.
Vaša funkcia sa vníma politicky. Môže politik meniť prenasledovanie kresťanov?
Výhrady voči tejto funkcii a mojej osobe vnímam ako prejavy buď nepochopenia, alebo zlomyseľnosti. Sú súčasťou hodnotového zápasu vo svete i na Slovensku.
Už v minulosti som presadzoval tému slobody svedomia ako civilizačné kritérium, napríklad pri obhajobe politických väzňov na Kube, v Iráne či inde na svete. Táto téma nemôže byť okrajová alebo krátkodobá, ale musí byť principiálna a dlhodobá. Politika má totiž napomáhať človeku v konkrétnej situácii, v nešťastí či pri ohrození. Ak nepomôžeme zranenému a núdznemu na ceste, sme ako ľahostajný a vystrašený levita či kňaz z evanjeliového podobenstva. Ak pomáhame, napodobňujeme milosrdného samaritána. Zároveň je však dôležité investovať do budúcnosti, do bezpečnej a spravodlivej perspektívy.
Čo to znamená?
Znamená to vytvárať systém, kde bude menej útokov, menej zranených a kde nebude prenasledovanie. Zodpovedná politika tvorí podmienky pre mier, zmierenie a spravodlivosť v krajine i vo svete.
Svet potrebuje prevenciu voči prenasledovaniu a zneužívaniu moci, ochranu najslabších. Potrebujeme spravodlivosť a solidaritu ako program, ktorý prechádza do zákonov, do ústavných inštitúcií a do verejného života. Je nerozumné nechávať politiku a politikov bokom a zameriavať sa len na konkrétnu solidaritu. Jedno s druhým totiž úzko súvisí. Mojou úlohou je dvíhať povedomie o dôležitosti náboženskej slobody pre súčasnosť a budúcnosť. Európska únia to dlhé desaťročia zanedbávala.
ĽAHOSTAJNOSŤ, NEVEDOMOSŤ A STRACH
Snímka: ABC News, Washington DC, televízna debata o náboženskej slobode vo svete. Vľavo Prof. Thomas Farr, Georgetown University, vpravo David Saperstein, osobitný veľvyslanec USA pre nábož. slobodu, a Prof. Brett Scharff, BYU University.
Dnešná doba je instantná a všetci čakajú okamžité výsledky. Veci, o ktorých hovoríte a nastavujete, sa ukážu až o niekoľko rokov. Neodradzuje vás to?
Áno, sme chvíľkoví a kampaňovití: podľa toho, čo sa deje aktuálne vo svete alebo čo prinášajú médiá – bežíme za aktuálnou správou či situáciou. Rozumní viac vnímajú trendy a tieto aktívne, zodpovedne a systémovo ovplyvňujú tak, aby prinášali do národných či medzinárodných vzťahov viac spravodlivosti, stability, ľudskosti.
Existuje nejaký jednoduchý recept, ako vyriešiť problém prenasledovania kresťanov?
Vo svete bude vždy zlo, vždy bude nejaká miera konfliktných záujmov. Je však rozhodujúce, či prevláda zodpovednosť, ľudskosť a solidarita, alebo ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Je na nás, ktorú stranu podporujeme svojím konaním a komunikáciou, svojím ľudským a spoločenským potenciálom. Svet sa dá zmeniť. Dvadsiate prvé storočie môže byť lepšie ako dvadsiate, stačí si spomenúť na svetové vojny a totality. Môže to však byť aj naopak.
Pred sto rokmi prišli dve dôležité udalosti. Jednou bola boľševická revolúcia v Rusku, druhým fatimské posolstvo z Portugalska. Zápas o slobodu, o úctu k pravde a ľudskej dôstojnosti bol veľmi krvavý. Dnes môžeme hovoriť o porážke boľševizmu. Najrukolapnejším príkladom je vývoj v Severnej a Južnej Kórei. Na severe, kde ešte vládne boľševizmus, ľudia hladujú, tristotisíc je ich uväznených. Južná Kórea je slobodná a má jednu z najlepších úrovní vzdelanosti na svete a investuje úspešne po celom svete, aj na Slovensku. Pritom obe krajiny vychádzali z jedného povojnového stavu. Pripomínam to aj pre tých, ktorým je aj u nás, na Slovensku, ešte stále clivo za komunizmom.
Stretávate sa priamo s konkrétnymi prenasledovanými kresťanmi? Hovorí sa, že jeden osud sa nás dotkne, pričom stovky obetí sú len štatistikou.
Je to tak. Ak ste zachránili jeden život, zachránili ste ľudstvo. Ak však zabudnete na obeť, ako keby ste ju druhýkrát zabili. Tieto etické princípy sú veľmi dôležité. Je falošné hovoriť, že milujeme ľudstvo, a zároveň, že nám vadí ten a tamtí. Filantropia môže byť neosobným vzťahom, niekedy až teatrálnym. Láska je vždy osobná a skutočná, účinná.
Dnes sú mnohé prípady prenasledovania známe vďaka médiám a preto je jednoduchšie zdvihnúť hlas za umlčaných, je možné pomáhať bezbranným a bezmocným.
Samozrejme, dostal som sa aj ku konkrétnym prípadom ľudí, niektorí sú známi aj na Slovensku. Spomeniem už oslobodeného Petra Jaška, ktorý bol pätnásť mesiacov väznený s dvomi miestnymi misionármi v Sudáne. Ďalší známy príbeh je o matke piatich detí: Asia Bibi bola v Pakistane v roku 2010 odsúdená na smrť za urážku proroka Mohameda, teda za blasfémiu – rúhanie. Čaká na posledné súdne rozhodnutie o jej odvolaní – buď oslobodenie, alebo popravu. Nie je mi to jedno. A nemôže nám to byť jedno, aj keď ju osobne nepoznáme.
Pre slobodu nespravodlivo prenasledovaných môžeme urobiť mnoho, ako slobodná krajina či jednotlivo, alebo spolu s inými na medzinárodnej úrovni. Slovensko nikdy nemalo také silné postavenie vo svete, ako má dnes. Nespravodlivosť kdekoľvek sa týka aj nás a to od chvíle, keď sa o tom dozvieme. A nemôžeme byť ľahostajní preto, lebo je to ďaleko.
Ak sa vrátime do minulosti, aj u nás boli ľudia prenasledovaní. A každý záujem, podpora či signál zo zahraničia bol pre nás povzbudením a nádejou. Dnes je aj našou zodpovednosťou šíriť nádej pre trpiacich a prenasledovaných ľudí.
KAŽDÝ MÁME VPLYV NA VÝVOJ
Snímka: Vystúpenie na Globálnom summite Náboženstvo, mier a bezpečnosť v Ženeve, november 2016. Vpravo nuncius Mons. Ivan Jurković.
Ak by sme to ešte rozšírili: Čo môže urobiť konkrétny človek, ktorý vedie klasický život, pre trpiacich bratov a sestry vo viere?
Predovšetkým treba odmietať ľahostajnosť, nevedomosť a strach. To sú spojenci zla. Zlu sa darí už len tým, že mnohí z nás sa boja, mnohým z nás je to jedno a mnohí z nás o problémoch druhých ani nevedia alebo sa o ne nezaujímajú. To je minimum, aby sme boli aspoň v neutrálnej polohe, nie negatívnej. Samozrejme, lepšia je plusová pozícia – zdvihnúť hlas, podpísať petíciu, vstať a urobiť niečo.
Dá sa prispieť na materiálne či finančné zbierky, ktoré sú organizované napríklad pre trpiacich v Sýrii či Iraku. Zvlášť si poďakovanie zaslúžia naši lekári, dobrovoľníci, sociálni pracovníci a misionári, ktorí pomáhajú utečencom alebo v rizikových krajinách slúžia ľuďom v núdzi. A vždy je dobrá modlitba za trpiacich vo svete. Oni sú skúšaní vo viere, a my všetci sme skúšaní z lásky.
Môžu pomôcť aj internetové petície?
Môžu, pretože podľa národných i európskych pravidiel je petičné právo dôležitou súčasťou občianskej spoločnosti. A petíciou, ktorá spĺňa predpísané náležitosti, sa musia národné či medzinárodné inštitúcie zaoberať.
Je dobré, ak sa naši ľudia vedia zorientovať, ozvať sa – napríklad v prípade Petra Jaška. Jeho petícia bola doručená predstaviteľom OSN v Ženeve a predstaviteľom Sudánu.
Samozrejme, oveľa viac znamená konkrétna pomoc trpiacim a núdznym, ktorá môže byť vo forme finančnej zbierky alebo dobrovoľníctva v daných krajinách.
Ďalej to môže byť adopcia na diaľku či modlitba za prenasledovaných.
Každý podľa toho, ako vládze?
Miera zodpovednosti každého z nás je daná mierou vplyvu každého z nás. A každý máme nejaký vplyv. Najhoršie je, keď si to neuvedomujeme, nedbáme na to, čo môžeme urobiť. Ľudské šťastie a zmysel života sa dá naplniť len vo vzťahu k druhým osobám. Nikto nedokáže urobiť sám seba šťastného. Musíme si uvedomiť, že každá pomoc núdznym obohacuje nás samotných. Lebo skutočne bohatý je ten, kto dáva. Bohatý je ten, kto má to, čo sa nedá kúpiť. Bohatý je, kto má Boha.
A práve tento rozmer ľudskosti, empatie, solidarity voči ľuďom okolo nás vytvára ľudskejšiu spoločnosť a prináša nádej na lepšie časy. Možno by naši otcovia a ich otcovia mali radi problémy tejto doby. Teraz sa ľudia tlačia do Európy, keď predtým z Európy utekali. Čo je lepšie? Boli tu masové hroby, krvavé hranice, genocída. A dnes sme schopní žiť v mieri a v jednom spoločenstve! To, čo sa deje, treba vidieť aj z historickej perspektívy, ale aj z pohľadu našej osobnej zodpovednosti za stav vecí, aké sme zdedili. Európa a Slovensko sa dajú zlepšiť, ak sa o to účinne a zodpovedne pousilujeme.
BLÍZKY VÝCHOD JE PRIORITA
Snímka: Prijatie u predsedu Kurdskej regionálnej vlády v Erbile Nerchevana Barzániho.
Kam smerujú vaše cesty ako osobitného veľvyslanca?
Prvou prioritou je Blízky východ, ktorý je nám blízky nielen geograficky a názvom, ale aj kultúrne a civilizačne. Je to kolíska kresťanstva. Máme záujem, aby tam bol mier a stabilita. Je to nesmierne dôležité.
Nakoniec, aj moja funkcia vznikla ako odozva na genocídnu situáciu na Blízkom východe. Vznikla na základe silnej rezolúcie Európskeho parlamentu z februára 2016. Po svojom nástupe v máji 2016 som definoval viaceré geografické priority: Blízky východ, južnú a juhovýchodnú Áziu, severnú a subsaharskú Afriku.
Neznamená to, že v iných častiach nie sú problémy, ale pre daný rok tohto mandátu to postačuje ako zámer a náplň. Mandát možno obnoviť a ďalšie aktivity môžu nadviazať na výsledky.
Ktoré krajiny ste osobne navštívili?
Za posledné mesiace to bolo Jordánsko, Spojené arabské emiráty, India, Irak a Sudán. Rozpracované sú misie v Egypte, Pakistane, Mjanmarsku, Maroku, Stredoafrickej republike a v Libanone. Viackrát som vystúpil na podujatiach OSN v Ženeve, v USA, vo Veľkej Británii, v Taliansku, Nemecku, Českej republike a inde. Je to úloha, ktorá je náročná po každej stránke.
Osobitný veľvyslanec Európskej únie je prijímaný na vysokých, ba najvyšších úrovniach, čo potvrdzuje dôležitosť tejto agendy i veľký záujem v jednotlivých krajinách.
Výsledkom týchto ciest sú závery alebo odporúčania pre nové opatrenia v EÚ, hlavne v oblasti rozvojovej pomoci, pre programy a projekty, kde má náboženská sloboda principiálne miesto a úlohu. Novinkou je napríklad uvedenie novej ceny EÚ pre novinárov – profesionálov a amatérov, ktorí zaujímavo odovzdávajú príbehy o náboženskej slobode a spolupráci vo svete.
Čerstvo ste sa vrátili z cesty do Sudánu, ktorú ste nazvali náročnou, ale vydarenou. Čo bolo jej cieľom?
Sudán patrí k najväčším africkým krajinám. Pritom v roku 2011 sa po dlhej občianskej vojne a referende od neho oddelil Južný Sudán, s prevažne kresťanským obyvateľstvom. Dnes je tam hladomor a konflikty pokračujú. Na severe nastali pokojnejšie časy, ale násilie sa pácha v regiónoch na juhu – Modrý Níl, Južný Kordofán a Darfúr. V krajine vládne režim prezidenta Umara Bašíra, je veľa politických väzňov.
Napriek problémom som cítil nový vietor a otvorenosť vlády a parlamentu pre ústavné reformy. Napríklad, po požiadaní mi bolo umožnené stretnutie so známym obhajcom ľudských práv v Sudáne doktorom Ibrahimom Mudawim, ktorý je zadržiavaný a vyšetrovaný pre údajné konanie proti záujmom štátu. Podľa mňa je to statočný človek, navrhovaný dokonca na Sacharovovu cenu za slobodu svedomia. Bolo to prvýkrát, čo sudánska vláda umožnila cudzincovi takýto styk s politicky prenasledovanou osobou.
Cieľom mojej cesty bolo začať pracovať na podpore zmierenia a na medzináboženskom dialógu, ktorý by priniesol krajine viac pokoja, stability a rozvoja. Sudán je kľúčový štát v regióne Afrického rohu. Ak sa bude postupne stabilizovať, môže zohrať prínosnú úlohu pre bezpečnosť a stabilitu aj vo svojom okolí.
VIEM, KOMU SOM UVERIL
Snímka: Súfijská slávnosť – piatkové modlitby v meste Omdurman, v Sudáne.
Aká je situácia ľudí a kresťanov v tejto krajine?
Kresťania sú v Sudáne vo výraznej menšine. V stredoveku to však bolo naopak. Možno aj preto je islam v Sudáne skôr umiernený. Je tu veľa súfijcov, ktorí umiernenú vetvu islamu formujú a reprezentujú. Kým koptských ortodoxných kresťanov tu považujú za tradičných, pribúdajú aj nové komunity hlavne evanjelikálnych cirkví. Mnoho ľudí sem prichádza z Južného Sudánu kvôli tamojším nepokojom. Môj odkaz všetkým politickým a spoločenským lídrom bol, že jednofarebný, moslimský Sudán a uniformita nie sú silou, ale sú ochudobnením a oslabením krajiny. Pluralita kultúr a náboženstiev obohacuje krajinu a národ. Štát má slúžiť rovnako a spravodlivo všetkým svojim občanom.
Dôležitými otázkami vašej cesty boli väzni svedomia a búranie kostolov. Aká je situácia v Sudáne a aké sú vyhliadky na zlepšenie?
Na viacerých rokovaniach som upozornil na dôležitosť ľudskej dôstojnosti pre všetkých, zvlášť pre menšiny. Pri rôznosti, ktorá je definičným princípom, sme si rovní v dôstojnosti, bez ohľadu na rasu, pôvod či náboženstvo. Podobne som apeloval na prepustenie dvoch Sudáncov, ktorí boli odsúdení v skupine Petra Jaška, českého misionára v januári. Dostali dvanásť rokov žalára.
Keď dostal hlavný predstaviteľ vo februári chvályhodne prezidentskú milosť a bol prepustený, jeho pomocníci by mali mať rovnaké zaobchádzanie. Predpokladám, že po ukončení odvolacieho súdneho konania budú oslobodení spod trestu aj títo dvaja odsúdenci.
Vládne orgány nedávno ohlásili demoláciu dvadsiatich siedmich kostolov, ktoré nemali z minulosti zákonné stavebné povolenia. Tu sa to však považuje za úradnú svojvôľu, lebo často sa k povoleniam ani nedá dostať, respektíve ide o súkromné stavby. Minister pre náboženské záležitosti sľúbil pozastavenie tohto rozhodnutia rezortu výstavby a opätovné preskúmanie súvislostí. Od ľudsko-právnych obhajcov cez aktivistov až po nuncia, protestantov a Koptov som cítil, aké je dôležité ozývať sa za diskriminovaných a prenasledovaných.
Na záver štvordňovej misie ma v chráme svätého Marka a Juraja v Chartúme vítali zvonmi ako mimoriadneho hosťa. S úsmevom som im povedal, že naposledy sa mi to stalo pri sobáši pred vyše tridsiatimi tromi rokmi. Sú tu jednoduchí a pohostinní ľudia a sú vďační za každú formu pomoci a podpory.
Posledná – osobnejšia – otázka. Ste veriaci človek, kresťan. Mnohí kresťania sa dnes zamýšľajú nad tým, že by museli dosvedčiť svoju vieru svojím životom ako ich prenasledovaní bratia a sestry. Premýšľali ste už nad tým?
Nedávno som bol v Iraku, ktorý ešte stále prežíva vojnový konflikt s Islamským štátom. Časť cesty, hlavne v Bagdade, som realizoval za použitia nepriestrelnej vesty a helmy. Zabíjanie je tam na každodennom programe, čo človek v našich podmienkach nezažíva. Uvedomujem si, že v tejto misii môžem byť nepohodlný pre oponentov slobody.
Viera nám dáva nielen citlivosť pre ľudí a problémy doby, ale aj silu pre osobné životné svedectvo. Netreba vyhľadávať riziko a ani nežijeme v mediálnom divadle. Ale na svedectvo viery a presvedčenia treba byť pripravený. Život potrebuje zmysel. A práve zmysel žitia nás ťahá dopredu a dáva nám odpoveď na neistotu či riziká. Viem, komu som uveril, a som si istý.
Snímka: Minister zahraničných vecí Sudánu Ibrahim Gandour.
Snímka: Sv. Otec František a kardinál Christoph Schönborn (Rím, august 2016).
Snímka: Tibetský duchovný vodca Dalajláma (Brusel, september 2016).
