Orientácie, Relácia RTVS, 10.1.2021
Z archívu RTVS: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14119/255704#729
Month: January 2021
-
Bratislava granted honorary citizenship to John Paul II
The Bratislava city council made the decision have granted honorary citizenship to the late John Paul II in memoriam, per proposal of Ján Figeľ, president of the Anton Tunega Foundation, former EU Commissioner and former EU Special Envoy for Religious Freedom (2016-2019).
The honorary citizenship was awarded to the late pope in recognition of his exceptional relationship to Slovakia and Bratislava, as well as gratitude and respect towards him and his legacy. John Paul II visited Bratislava three times during his papacy (1990, 1995, 2003).
At the same time, the city of Bratislava has revoked the honorary citizenship for Soviet dictator Joseph Stalin and first Communist president of Czechoslovakia Klement Gottwald.
“By honorary citizenship granted to St. John Paul II in memoriam contemporary Slovakia through its Capital City of Bratislava confirms its affinity to the values and relations that are timeless and inspiring for our development in the spirit of integral humanism. In combination with cancellation of the same past awards to XX Century dictators Stalin and Gottwald this decision represents a purification and formation of nation’s memory and concience” Jan Figel commented for The European Post.
http://europeanpost.co/bratislava-granted-honorary-citizenship-to-john-paul-ii/
-
Pápež urobil v Československu výnimku a zem pobozkal dvakrát
Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ navrhol prezidentke udeliť Antonovi Tunegovi, Albertovi Púčikovi, Eduardovi Tesárovi štátne vyznamenanie in memoriam.
Bratislava 8. januára (Teraz.sk) – Prvý slovanský pápež Ján Pavol II. mal vo zvyku pri návšteve krajiny pri príchode pobozkať zem, v Československu v roku 1990 však podľa predsedu Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Jánu Figeľa urobil výnimku a zem pobozkal dvakrát, raz v Prahe a druhý krát v Bratislave. „Robieval to vždy len jeden krát, na úvod, pri jeho príchode a to bolo v Prahe. Ale tu to urobil aj druhýkrát, čo bolo až prorocké gesto. Signál, že toto je ďalšia zem v rámci Československa. Za dva roky sa stala samostatnou,“ povedal Figeľ v diskusii na TASR TV.
Bratislavské mestské zastupiteľstvo 17. decembra udelilo in memoriam čestné občianstvo pápežovi Jánovi Pavlovi II. práve na základe výzvy Jána Figeľa. „Bratislava ako hlavné mesto Jána Pavla II. privítala pri každej jednej návšteve. A on prechádzal od Vajnor cez Staré mesto, Raču až po Petržalku. Bol dokonca v Primaciálnom paláci, kde svojho času dočasne sídlil prezident Michal Kováč. Navštívil katedrálu sv. Martina. Bratislava udelením čestného občianstva za tento vzťah ďakuje. Ale prešiel aj všetky regióny Slovenska, bolo to akoby gesto od otca, ktorý nechce nikoho vynechať,“ poznamenal Figeľ.
Dodal, že až tri z celkovo 104 ciest Jána Pavla II. viedli na Slovensko. „Žiaden iný pápež na Slovensku nebol, Benedikt XVI. bol v Čechách, dokonca v Brne, blízko slovenských hraníc, ale tu nebol,“ pripomenul Figeľ.
„Ja som sa s Jánom Pavlom II. stretol v Ríme aj v Poľsku. Neboli to dlhé rozhovory, lebo tých, ktorí s ním chceli alebo mohli hovoriť bolo množstvo. Ale jeho pohľad a vyjadrenie boli intenzívne a osobné, nebolo to technické, alebo z povinnosti. Bolo cítiť živý záujem. Takto to hodnotila aj moja manželka a deti, keď sme sa stretli. Odniesli si zážitok na celý život,“ poznamenal Ján Figeľ.
„Chcel by som poďakovať primátorovi a mestskému zastupiteľstvu, že túto iniciatívu nie iba prijalo, ale aj jednomyseľne podporilo. Je to signál, že návrh nebol kontroverzný a bol zrelý na to, aby sa realizoval,“ dodal.
Stalin a Gottwald
To isté zastupiteľstvo na návrh Petržalského okrášľovacieho spolku zrušilo čestné občianstvo bývalému sovietskemu diktátorovi Josifovi Vissarionovičovi Stalinovi a prvému komunistickému prezidentovi Československa Klementovi Gottwaldovi.
„To je skôr smutná vizitka, že v tom zozname boli aj dvaja diktátori. Je to výzvou na to, aby sme si dávali do poriadku vzťahy, aby to netrvalo 30 rokov, ale aby to bol dynamický proces, ktorý reaguje na to, k akým hodnotám sa hlásime. Napríklad Košice to urobili oveľa skôr. Osobne by som rád vyjadril poďakovanie Petržalskému okrášľovaciemu spolku za to, že s touto iniciatívou prišiel. A zároveň mestskému zastupiteľstvu za to, že sa od totalitnej minulosti dištancovalo,“ reaguje Figeľ.
Poprava členov Bielej légie
Dodáva, že Gottwald začiatkom päťdesiatych rokov odmietol udeliť milosť Albertovi Púčikovi, Eduardovi Tesárovi a Antonovi Tunegovi. Meno posledného z trojice nesie nadácia, ktorej Figeľ predsedá.
„Títo traja mučeníci režimu, ktorí boli popravení v Bratislave 20. februára 1951, reprezentujú akoby vrchol hnutia, ktoré malo názov Biela légia. Bolo to idealistické alebo nenásilné kresťanské protikomunistické hnutie, vznikalo už v predvečer prevratu v jeseni štyridsiatom siedmom roku. Snažilo sa upozorňovať na nebezpečenstvo nástupu komunizmu v Európe,“ naznačil Figeľ.
„Bola to už súčasť vznikajúceho tzv. tretieho odboja. Bolo to vtedy považované za pokus o podrývanie ľudovodemokratického zriadenia. Hnutie malo za cieľ šíriť informácie, pomáhať pri prechode cez hranice, naštartovalo vysielanie do zahraničia a zo zahraničia. Vysielač sa nazýval Biela légia a bol to predchodca stanice Slobodná Európa,“ dodal.
„…ja sám mám meno po strýkovi, o ktorom neviem, kde má hrob. Zahynul v päťdesiatom treťom roku. Mnohí vtedajší pamätníci spomínajú, že to bola ešte represia za Bielu légiu.“
Podľa Figeľa bolo v monsterprocese s Bielou légiou odsúdených 48 ľudí, z toho traja na trest smrti. „Patril k najväčším vo vtedajšom Československu, aj keď nie je tak známy, ako je to napríklad v prípade Milady Horákovej,“ povedal.
Figeľ sa aktuálne obrátil na prezidentku Zuzanu Čaputovú s návrhom na udelenie štátneho vyznamenania Tunegovi, Tesárovi a Púčikovi. „Kladiem si to za povinnosť aj ako predseda nadácie, ktorá vznikla ešte v roku 1992, má za sebou 28 rokov činnosti, aby sme týchto martýrov ocenili a pripomenuli verejnosti. Mali sme kolaborantov, ale mali sme aj hrdinov. Je už potom našou vinou, ak sú verejnosti neznámi,“ konštatoval.
„Prezidentke pripravuje podklady pre finálne rozhodnutie komisia, ktorá je na tento účel zriadená pri Kancelárii prezidenta republiky. Ale je na prezidentke, ako sa rozhodne. Mohla by to urobiť pri príležitosti niektorého významného jubilea, napríklad 20. februára bude 70. výročie ich popravy,“ uzavrel Figeľ.
https://www.teraz.sk/publicistika/figel-papez-jan-pavol-pobozkal-zem-dva-k/518921-clanok.html
-
Kto má a kto nemá byť čestným občanom Bratislavy
Ján Pavol II. s prezidentom Michalom Kováčom 30. júna 1995 na bratislavskom letisku. Foto: Benko/TASR
Ján Figeľ opisuje, prečo inicioval udelenie čestného občianstva svätcovi a pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý najnovšie v Poľsku aj inde po svete čelí vlne útokov.
Medzinárodné spoločenstvo krajín, médiá a mnohé inštitúcie si v tomto roku pripomínali 100 rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností 20. storočia a životov našich súčasných generácií – Karola Wojtyłu, ktorý sa ako prvý Slovan stal 16. októbra 1978 pápežom, a prijal meno Ján Pavol II.
Jeho pontifikát bol dlhý, tvorivý a plodný. Zanechal trvalé stopy a rozsiahle dedičstvo nielen v cirkevnom vývoji, ale aj v mnohých oblastiach svetového, spoločenského, kultúrneho a duchovného života, s presahom na politiku a medzinárodné vzťahy. Karol Wojtyla aktívne čelil dvom totalitným režimom a pri páde komunizmu bol zvlášť považovaný za hlavného inšpirátora duchovnej a nenásilnej zmeny, ku ktorým patrí aj naša Nežná revolúcia z roku 1989. Ján Pavol II. počas svojich návštev a pútí veriacim Poliakom ukázal, že oni, a nie prívrženci režimu, majú v krajine väčšinu. Návrat slobody v strednej a východnej Európe sa preto významne spája aj s jeho menom a úsilím.
Prílet pápeža Jána Pavla II. na Slovensko 22. apríla 1990 a dnes už slávne gesto pobozkania zeme. Toto gesto robil pápež iba v suverénnych štátoch, vo vtedajšom Česko-Slovensku pobozkal zem dvakrát. Foto: Vladimír Benko/TASR
V rámci celoživotného pôsobenia sa veľmi viditeľne prejavoval jeho osobný a osobitný vzťah k Slovensku a k Bratislave. Bol to vzťah priateľstva a úprimného slovanského bratstva. Keď po prvýkrát prišiel do Československa, pobozkal nielen pôdu v Prahe, ale tento výraz hlbokej úcty zopakoval aj na Vajnorskom letisku ako osobitné pozdravenie slovenskej krajine. Bolo to nielen gesto úcty, ale aj prorocké posolstvo o budúcej samostatnosti našej vlasti. Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát. Pritom vždy navštívil aj Bratislavu a jej viaceré mestské časti – Staré Mesto, Vajnory, Raču, Petržalku. V roku 1995 vstúpil aj do Primaciálneho paláca, sídla primátora mesta, kde ho prijal vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.
Hneď v prvom roku pontifikátu vyhlásil našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, aby tak zvýraznil význam a zmysel nášho duchovného dedičstva, na ktoré sa odvoláva aj preambula Ústavy Slovenskej republiky. V roku 1985 vydal k tomu samostatnú encykliku Apoštoli Slovanov. Vymenúvanie jeho historických zásluh a výrazov spolupatričnosti k Slovensku by tvorilo dlhý súpis. Túto blízkosť vyjadroval na stretnutiach s predstaviteľmi nášho štátu, cirkví, samosprávy, kultúrneho a politického života, ale aj s tisíckami slovenských pútnikov v Ríme, respektíve v Bratislave, Trnave, Šaštíne, Nitre, Košiciach, Levoči, Banskej Bystrici, Rožňave a v Prešove.
Z dôvodu reprezentatívneho postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky a vzhľadom na výnimočnosť osobnosti, života a diela Jána Pavla II., som ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, ktorá je nositeľkou aktívnej pamäte na odkaz početných obetí zápasu o slobodu a spravodlivosť v našej vlasti, i ako občan Bratislavy, oslovil primátora a jednotlivo aj každého poslanca mestského zastupiteľstva s návrhom, aby na základe čl. 97, ods. 1 a 2 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy rozhodlo o udelení čestného občianstva mesta Bratislava in memoriam sv. Jánovi Pavlovi II. ako osobe, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a rozvoj Slovenska a Bratislavy v opätovne slobodnej a zjednotenej Európe, a ako osobitného výrazu ocenenia jeho výnimočného vzťahu k Slovensku a k Bratislave.
Ocenenie in memoriam je násobným vyjadrením výnimočnosti tohto pokračujúceho vzťahu z našej strany. Som presvedčený, že takéto neobvyklé a zároveň najvyššie ocenenie z úrovne hlavného mesta nášho štátu, bude verejnosťou chápané ako vyjadrenie živého vzťahu, vďaky a úcty k výnimočnej osobnosti Jána Pavla II. od občanov celého Slovenska. Dá sa chápať ako výraz pokračujúcej blízkosti a spolupatričnosti s ocenenou osobou a jej odkazom.
Fotografia z 11. septembra 2003, z tretej návštevy pápeža Jána Pavla II. v Bratislave. Foto: Vladimír Benko/TASR
Krátko pred Vianocami, dňa 17. decembra bol uvedený návrh všetkými poslankyňami a poslancami jednomyseľne prijatý. V jubilejnom roku storočnice od narodenia sv. Jána Pavla II. tak Slovensko prostredníctvom Bratislavy ako svojho hlavného mesta prejavuje svoj pokračujúci a výnimočný vzťah k osobnosti, ktorá mala zásadný podiel na našom návrate k slobode a na duchovnej a spoločenskej obnove po páde totalitných režimov v Európe. Týmto sa Bratislava a Slovensko hlásia k hodnotám a vzťahom, ktoré sú nadčasové a inšpirujúce pre náš rozvoj v duchu integrálneho humanizmu a pre našu ďalšiu cestu dejinami.
V kombinácii so zrušením rovnakého ocenenia pre komunistických diktátorov Josifa Vissarionoviča Stalina a Klementa Gottwalda po 30. rokoch slobody, ide pri tomto akte predstaviteľov hlavného mesta Slovenskej republiky o čírenie pamäti národa a formovanie nášho historického vedomia a svedomia. Zvlášť to platí teraz, keď Ján Pavol čelí mnohým útokom a diskreditačným kampaniam na Západe, aj v rodnom Poľsku. Spolu s mnohými spoluobčanmi chcem vyjadriť poďakovanie za tieto zodpovedné postoje.
https://dennikstandard.sk/16130/kto-ma-a-kto-nema-byt-cestnym-obcanom-bratislavy