Month: September 2024

  • HN Konferencie: Umelá inteligencia a biznis (29.9.2024)

    HN Konferencie: Umelá inteligencia a biznis (29.9.2024)

    Umelá inteligencia je najväčším súčasným fenoménom vo svete technológií. Jej vývoj a pokrok napreduje míľovými krokmi. Na to, ako využitie AI ovplyvňuje biznis modely vo finančných inštitúciách, hľadala odpoveď odborná diskusia v rámci podujatia HN konferencie.

    https://joj24.noviny.sk/spravy-joj-24/973486-hn-konferencie-umela-inteligencia-a-biznis

  • Päť bodov o právach, povinnostiach a vzájomnosti

    Päť bodov o právach, povinnostiach a vzájomnosti

    Sme pozvaní žiť v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo pri hľadaní pravdy, pri práci pre spoločné dobro ľudí môžu poháňať našu civilizáciu vpred a nahor.

    Pokoj, shalom, salam, pax prajem všetkým účastníkom a rečníkom na dôležitom medzinárodnom samite Faith & Freedom v Panama City.

    Prečo je sloboda náboženstva alebo viery (SNV) dôležitá, prečo je ústredným ľudským právom, a prečo pre mier musíme viac rešpektovať ľudskú dôstojnosť a náboženskú slobodu?

    Mier je ovocím spravodlivosti. Jadro spravodlivosti je založené na dodržiavaní základných ľudských práv. Centrálne postavenie v sústave základných práv človeka má SNV. A východiskovým princípom ľudských práv je dôstojnosť každej osoby. Aby sa naša doba stala humánnejšou, musíme sa vrátiť k pôvodnému významu kľúčových dokumentov a definícií na túto tému.  V súčasnosti sa agendy ľudských práv zmocňujú rôzne skupiny reprezentujúce ideológie, násilný extrémizmus alebo etický relativizmus. Máme tiež tendenciu zabúdať alebo zanedbávať svoje ľudské povinnosti voči druhým a voči spoločnosti.  

    V piatich bodoch chcem hovoriť o právach, povinnostiach a vzájomnosti:   

    1., Medzi ľudskou dôstojnosťou všetkých a slobodou náboženského vyznania alebo viery (SNV) pre všetkých existuje silné a hlboké prepojenie. 

    Nasledujú tri základné zdroje, ktoré vyjadrujú prioritu ľudskej dôstojnosti – dva sekulárne dokumenty a dokument viery:

    a) Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)

    Preambula: „Keďže uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, …“

    Článok 1

    „Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Sú obdarené rozumom a svedomím a mali by sa k sebe správať v duchu bratstva.“

    b) Charta základných práv Európskej únie (2000) 

    Uznáva dôstojnosť ako prvú základnú hodnotu Únie a rešpektuje a chráni dôstojnosť v článku 1 hlavy 1.

    c) Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode Dignitatis Humanae (1965)

    „Koncil… vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj základ v samotnej dôstojnosti ľudskej osoby.“

    2., Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti je miestom stretnutia náboženských a sekulárnych humanistov. 

    Zbližovanie rôznych tradícií a koncepcií vedie od spoločného základu k spoločnému dobru. Židovsko-kresťanská tradícia uvádza, že človek je stvorený na podobu a obraz Boha. Karamah (v arabčine) má v islame koranické korene, keď anjeli sú žiadaní, aby sa poklonili pred Adamom.

    Dôstojnosť je najvyššia hodnosť, ktorú má každý človek, a preto presahuje celý materiálny svet. Každý človek je osobnosť: jedinečná bytosť s intelektuálnym, duchovným a materiálnym rozmerom. Len osoba môže mať práva a povinnosti. Osoba je vždy subjekt s rozumom, svedomím a slobodou.

    3., Práva nemôžu fungovať bez povinností.

    Mali by sme podporovať uvedomovanie si a rešpektovanie ľudských povinností. Kultúra ľudskej dôstojnosti spája dve staroveké etické pravidlá:

    Strieborné pravidlo: „Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe.“ To je základom spravodlivosti, vzájomnosti, tolerancie a rovnakého zaobchádzania. 

    Zlaté pravidlo: „Rob druhým to, čo chceš, aby robili tebe.“ To je zdrojom súcitu, prijatia, solidarity, dobročinnosti a lásky. 

    Dôstojnosť každého človeka predstavuje rovnováhu a vzájomnú závislosť práv a povinností, slobody a zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti nemôže prežiť. Moja dôstojnosť je výzvou pre moje povinnosti – ako otca, manžela, suseda, občana.

    4., Rovnaké občianstvo je plodom rovnakej dôstojnosti.

    Rovnaká dôstojnosť ako morálny princíp má sociálno-politický dôsledok: rovné, spravodlivé, inkluzívne, dôstojné občianstvo. 

    V dôstojnosti sme si všetci rovní. V identite sme všetci rôzni (ľudia minulosti, prítomnosti, budúcnosti). To nie je problém, to je princíp tvorivosti (v protiklade ku kopírovaniu alebo klonovaniu). 

    5., Dôstojnosť je najlepším námetom na učenie sa, ako spolu žiť, nielen spolu existovať. 

    Sme pozvaní žiť v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo pri hľadaní pravdy, pri práci pre spoločné dobro ľudí môžu poháňať našu civilizáciu vpred a nahor. Dôstojnosť je viac ako právo; je to skutočnosť, z ktorej sa práva odvodzujú. Dôstojnosť je každodenný proces učenia, prostredníctvom ktorého objavujeme, čo znamená byť človekom v každej situácii. Je to najlepšia trvalá lekcia o právach, povinnostiach a vzájomnosti.

    Prajem vám všetko najlepšie, plodné rokovania a úspešný samit v Paname.

    Odznelo na IV. Faith & Freedom Summit, v Panama City 24.-25. septembra 2024.

    https://standard.sk/801607/pat-bodov-o-pravach-povinnostiach-a-vzajomnosti

  • Zloženie novej Európskej komisie – Relácia Z prvej ruky na RTVS (24.09.2024)

    Zloženie novej Európskej komisie – Relácia Z prvej ruky na RTVS (24.09.2024)

    Zloženie novej Európskej komisie.

    Hostia: Vladimír Šucha (vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku) a Ján Figeľ (bývalý eurokomisár).

    Spôsob výberu nových členov EK. Akým spôsobom a podľa akých priorít sú vyberaní nominanti na jednotlivé posty? Ako prebiehajú rokovania o pridelení portfólií? Majú už oznámení nominanti a nominantky svoje miesta isté, alebo môžu naraziť v Európskom parlamente? Portfólio Maroša Šefčoviča: V novej exekutíve Európskej únie bude mať portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť, aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť. Je to posun vpred v porovnaní s doterajšou náplňou? Čo presne toto portfólio znamená a aké výzvy sa s ním spájajú? Čím si Slovensko zaslúžilo takýto mandát – stáli oň napríklad aj v Česku? Ako sa posudzuje sila jednotlivých portfólií? Smerovanie politiky EK: Nová Eurokomisia má podľa predsedníčky šesť priorít. Posilnenie technológií, bezpečnosti a demokracie, silnejšia priemyselná stratégia, ďalší rozvoj európskych regiónov prostredníctvom kohéznej politiky, väčšia sociálna prosperita prostredníctvom odbornej prípravy, obrana európskeho sociálneho modelu a dynamickejší vonkajší rozmer. V čom je toto nasmerovanie iné? Odrážajú tieto priority súčasné potreby členských štátov?

    Moderuje: Juraj Jedinák.

    Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

    https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/2396417

  • Čo robil Figeľ na úrade vlády | Bývalý šéf KDH hovoril Gedrovi o mierovej iniciatíve, hnutie na rokovaní nezastupoval

    Čo robil Figeľ na úrade vlády | Bývalý šéf KDH hovoril Gedrovi o mierovej iniciatíve, hnutie na rokovaní nezastupoval

    Na Ficovom úrade chcú rozprávať o hraniciach tolerancie voči iným názorom, vyrušujú ich však novinárske výstupy.

    Vedúci úradu vlády Juraj Gedra sa stretol s exšéfom KDH a bývalým eurokomisárom Jánom Figeľom. Informoval o tom na sociálnej sieti, neprezradil však cieľ stretnutia.

    „Hodnotová vojna, ktorú dnes vedú progresívci voči všetkému tradičnému, rokmi overenému, a ja poviem aj normálnemu, vytvára spojenectvá aj tam, kde by sme ich možno nečakali,“ napísal Gedra, ktorý naďalej čelí obvineniam v kauze počas tretej Ficovej vlády.

    Gedrova kauza spôsobila štátu v rokoch 2016 až 2020 škodu vo výške 29 miliónov eur. Proti obvineniu podal sťažnosť, ale generálna prokuratúra ju minulý týždeň zamietla.

    Figeľ nevidel prekážku v stretnutí s Gedrom ani napriek jeho obvineniam. „Rešpektujem ústavný princíp prezumpcie neviny a zákonom definované kompetencie. Inak sa nedá v demokratickom štáte fungovať,“ uviedol exšéf KDH pre Postoj.

    O prijatie na úrade vlády požiadal sám Ján Figeľ „ako občan, ktorý je verejne a medzinárodne činný“. Odmietol, že by na stretnutí zastupoval súčasné KDH. „Nie som členom žiadneho orgánu KDH už osem rokov, preto ho ani v ničom nezastupujem,“ uviedol.

    Aj hnutie poprelo, že by bol Figeľ rokoval na úrade vlády v mene KDH. „Ide výsostne o osobnú iniciatívu pána Figeľa,“ uviedla hovorkyňa Lenka Kovár. Figeľ je členom KDH a v tomto roku kandidoval za hnutie do europarlamentu z posledného miesta kandidátky.

    Figeľ prišiel informovať o mierovej iniciatíve

    Figeľ pre Postoj uviedol, že na úrad vlády prišiel v prvom rade informovať predsedu vlády o obsahu a vývoji mierovej iniciatívy, ktorej súčasťou je aj bývalý šéf KDH. Išlo o stretnutie vyšších predstaviteľov Ruska a Spojených štátov, čo zorganizovala súkromná britská nadácia Clementy.

    „Už desať rokov prebieha druhá studená vojna medzi Západom a Východom a v jej rámci aj tragická horúca vojna – agresia na Ukrajine. S podobne zmýšľajúcimi hľadám východiská k mieru,“ uviedol Figeľ.

    Bývalý eurokomisár tvrdí, že nás medzinárodné udalosti posúvajú do nebezpečných súvislostí. „Nepovažujem náš vývoj už roky za dobrý,“ komentoval.

    S vedúcim úradu vlády sa rozprávali aj o „celkovom vývoji na Slovensku“, pričom spomenuli aj vyjadrenia Richarda Sulíka o tom, že „dnešná slovenská politika je hnusná“. Dodal, že lamentovať nám nepomôže. „Treba rozumnejšie a zodpovednejšie konať. A s odvahou a s odhodlaním hľadať pre takúto cestu aj spoločenskú zhodu. S týmto presvedčením sa teda aj roky angažujem.“

    Bývalý šéf KDH, ktorý strane predsedal od septembra 2009 do marca 2016, prišiel na úrad vlády niekoľko mesiacov po tom, čo šéf Smeru Robert Fico vyhlásil, že chce politicky vykostiť KDH.

    „Frajerom na záver je nepochybne celé Kresťanskodemokratické hnutie. To sa nedá ani vymyslieť, čo táto strana stvára,“ hovoril vtedy Fico. Podľa Figeľa „vykosťovanie kohokoľvek nepatrí do politiky a do medziľudskej komunikácie“. Pripomenul tiež, že po tejto nevhodnej slovnej hrozbe prišiel atentát na premiéra z mája tohto roku.

    Figeľ počas návštevy úradu vlády premiéra nestretol. Pripomenul však, že po atentáte mu sprostredkoval osobný videopozdrav od kardinála Pietra Parolina, ktorý sa o Ficov stav zaujímal.

    Gedra mal pochybnosti, nakoniec si s Figeľom rozumel

    Vedúci úradu vlády očakával, že sa stretne „s človekom s iným názorom“, no podľa Gedru sa jeho pohľad s Figeľovým vnímaním „úplne zhodoval“.

    „Nie je mojou úlohou hodnotiť postoje iných, ale som rád, že moje argumenty boli prijaté,“ komentoval Figeľ, ktorý Gedrovi predniesol aj námety na posilnenie prílevu zahraničných investícií.

    Konkrétne spomenul, že by rád videl bližšiu spoluprácu Slovenska s Európskym inovačným a technologickým inštitútom. „Vedúci úradu vlády to prijal ako dôležitý podnet. Ja som o tom rokoval aj s premiérmi Hegerom a Ódorom, ale nikam a k ničomu to, žiaľ, neviedlo,“ zhodnotil Figeľ.

    Úrad vlády sa v poslednom období snaží rozprávať o hraniciach tolerancie voči iným názorom. V júni spustili kampaň „Rešpektujem iný názor“, ktorá mala vyslať jasný odkaz spoločnosti, politickej scéne, novinárom a ďalším verejne činným osobám. „Ak chceme hovoriť o spoločenskom zmieri, bez vzájomného rešpektu voči rôznym postojom a politickým názorom to nepôjde,“ povedal vtedy Gedra.

    Podľa Gedru sa rešpekt medzi ľuďmi za posledného tri a pol roka vytratil. Úrad vlády komunikoval napríklad aj s raperom Patrikom „Rytmusom“ Vrbovským, o ktorom uvažovali ako o ambasádorovi slobody slova. Nakoniec od tohto plánu upustili. Hudobník pred prezidentskými voľbami podporil Petra Pellegriniho, o ktorom sám Fico tvrdí, že bol kandidátom koalície a nie všetkých ľudí.

    Úrad vlády komentuje výstupy novinárov

    Gedra často hodnotí novinárske výstupy, k niektorým dokonca zvolal tlačové konferencie. Kritizoval napríklad humoristický podcast Denníka N Toto vystrihneme, kde politický marketér a stratég Adam Znášik, ktorý je spoluautorom podcastov, hovoril o Erikovi Kaliňákovi, Richardovi Glückovi a Jurajovi Gedrovi, že sú to „traja debili“.

    „Viete, že my sme teraz momentálne medzi dvoma mlynskými kameňmi? Medzi našimi voličmi a voličmi Denníka N, denníka nenávisti, lebo toto nie je žiadna kritika, toto nie je žiadny názor, toto je prasprostá arogantná povýšenecká nenávisť,“ vravel vtedy Gedra.

    Úrad vlády ostro zaútočil aj na projekt fiktívnych novín, ktoré pripravoval reportér Tomáš Forró. Písal v nich o simulovaných útokoch Ruska na Slovensko. Podľa Gedru to bolo neakceptovateľné, Forró pritom od začiatku uvádzal, že ide o priznanú fikciu.

    Tri týždne po atentáte na premiéra sa objavila občianska iniciatíva o „pokojnej nedeli bez politických diskusií“, ktorú zastrešuje Ján Figeľ. Tvrdí, že sa k nej pridali mnohé osobnosti verejného života vrátane umelcov, historikov, primátorov a biskupov.

    „Žiadne politicko-stranícke zmierenie nenastalo ani sa nedá očakávať. Upokojenie v rodinách, v národe a v spoločnosti skrz nedeľu bez politiky môže priniesť viac pokoja a sústredenia sa na podstatu našich vzťahov a zodpovednosti, na kultúru,“ uviedol Figeľ.

    „Slovenské nedele bez politiky – to je rozhodnutie, ktoré nevyžaduje zmenu ústavy ani zákonov, ani nové financie. Stačí dobrá vôľa troch koaličných lídrov alebo štyroch opozičných strán a zlozvyk prepierania špinavého politického prádla z celého týždňa v nedeľu sa skončí,“ doplnil s tým, že by bolo ideálne, ak by si to osvojila aj verejnoprávna STVR.

    Gedra je blízky Ficovi

    Fico o Gedrovom obvinení tvrdil, že je to „absolútny nezmysel“. Špeciálna prokuratúra ho podľa premiéra začala stíhať účelovo. Generálna prokuratúra teraz uznala, že špeciálna prokuratúra konala oprávnene.

    Gedru obvinili v kauze týkajúcej sa právnych služieb pre MH Manažment počas tretej Ficovej vlády. Obvineniu v kauze čelí aj známy advokát Radomír Bžán.

    Obvinenie prišlo počas posledných dní fungovania špeciálnej prokuratúry. Gedru podozrievajú z machinácií pri verejnom obstarávaní a z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súvislosti so štátnou akciovkou MH Manažment.

    Gedra je blízky spolupracovník Roberta Fica. Prípad sa týka škandálu s právnymi službami, za ktoré advokát Bžán za éry Smeru údajne dostal od štátu vyše 70 miliónov eur za vyhratý spor o elektráreň v Gabčíkove.

    Gedra bol v čase škandálu vo vedení MH Manažmentu, ktoré uzatváralo zmluvy.

    Ján Figeľ: Zo strany politikov je nekultúrne tlačiť sa v nedeľu ľuďom do obývačiek

    Kto inicioval stretnutie s vedúcim úradu vlády Jurajom Gedrom? Zastupovali ste na úrade vlády hlas súčasného KDH?

    O prijatie som požiadal ako občan, ktorý je verejne a medzinárodne činný. Nie som členom žiadneho orgánu KDH už osem rokov, preto ho ani v ničom nezastupujem. Len v mesiaci september mám rokovania v Maďarsku, Poľsku a plánované verejné vystúpenia v New Yorku a Paname. Preto spájať svoje medzinárodné úsilie s vlastnou domovinou je pre mňa logické.

    O čom všetkom ste sa rozprávali?

    Hlavným bodom boli informácie pre predsedu vlády o obsahu a vývoji mierovej iniciatívy, ktorá od jari prebieha v Ríme pod záštitou Vatikánu a bude pokračovať. V jej rámci komunikujeme aj s európskymi predstaviteľmi. Už 10 rokov prebieha druhá studená vojna medzi Západom a Východom a v jej rámci aj tragická horúca vojna – agresia na Ukrajine. S podobne zmýšľajúcimi hľadám východiská k mieru.

    Boli súčasťou rozhovoru aj návrhy o „pokojnej nedeli bez politických diskusií“?

    Táto občianska iniciatíva, ktorú podporujú mnohé osobnosti verejného života – umelci, historici, primátori, biskupi –, vznikla tri týždne po atentáte na premiéra Roberta Fica. Žiadne politicko-stranícke zmierenie nenastalo ani sa nedá očakávať. Upokojenie v rodinách, v národe a v spoločnosti skrz nedeľu bez politiky môže priniesť viac pokoja a sústredenia sa na podstatu našich vzťahov a zodpovednosti, na kultúru.

    Zisky médií nemôžu byť viac než pokoj, ktorý je dnes taký vzácny. Je priam negustiózne a nekultúrne zo strany politikov a mediálnych aktérov tlačiť sa v nedeľu ľuďom do obývačiek v čase sviatočného obeda. Okrem toho, aj ženy a muži v politike majú rodiny a právo na deň pokoja. Slovenské nedele bez politiky – to je rozhodnutie, ktoré nevyžaduje zmenu ústavy ani zákonov, ani nové financie.

    Stačí dobrá vôľa troch koaličných lídrov alebo štyroch opozičných strán a zlozvyk prepierania špinavého politického prádla z celého týždňa v nedeľu sa skončí. Ideálne by bolo aj kultúrne gesto od verejnoprávnej televízie ako protagonistu verejného záujmu. Na politiku stačí šesť dní do týždňa. To sú naše argumenty pre zastavenie viditeľného úpadku, tak uvidíme.

    Debatovali ste aj o KDH? Práve šéf strany Smer totiž pred časom vyhlásil, že KDH bude treba politicky vykostiť…

    Diskutovali sme o celkovom vývoji na Slovensku. Zarezonovalo čerstvé vyjadrenie R. Sulíka o tom, že dnešná slovenská politika je hnusná. Zhoda pri hodnotení stavu môže byť však parciálna, pretože korene tohto stavu vidíme rôzne. Nepovažujem náš vývoj už roky za dobrý, pričom medzinárodné udalosti nás posúvajú do nebezpečných súvislostí.

    Lamentovanie nám však nepomôže ani komentovanie nič nevyrieši. Treba rozumnejšie a zodpovednejšie konať. A s odvahou a s odhodlaním hľadať pre takúto cestu aj spoločenskú zhodu. S týmto presvedčením sa teda aj roky angažujem.

    Nie som komentátor výrokov premiéra. Hľadám to, čo ma inšpiruje a povzbudzuje v osobnom i spoločenskom živote. Vykosťovanie kohokoľvek nepatrí do politiky a do medziľudskej komunikácie. Pripomínam, že paradoxne po tejto nevhodnej slovnej hrozbe prišiel život ohrozujúci útok na premiéra. KDH, ktoré sme zakladali v zápase o slobodu, demokraciu a európske Slovensko, je tu od Novembra ’89 a je potrebné pre rozumnú a zodpovednú správu vecí verejných.

    Naozaj to bolo tak, ako napísal pán Gedra v statuse na sociálnej sieti, že ste sa „úplne zhodli“ na všetkých témach?

    Nie je mojou úlohou hodnotiť postoje iných, ale som rád, že moje argumenty boli prijaté. Predniesol som aj námety na posilnenie prílevu zahraničných investícií pre nové technológie, ale aj vo forme podpory pre malých a stredných investorov a podnikateľov, ktorí nemajú dnes dobré podmienky.

    Slovensko by mohlo rýchlejšie napredovať a rozvíjať svoj potenciál. Odpoveďou by mala byť silná podpora inovácií. Ako eurokomisár som zakladal EIT – Európsky inovačný a technologický inštitút, ktorý sa za 15 rokov stal najväčším inovačným ekosystémom na svete. Dnes som členom jeho riadiacej rady a rád by som pritiahol viac záujmu a spolupráce EIT aj na Slovensko. Vedúci úradu vlády to prijal ako dôležitý podnet. Ja som o tom rokoval aj s premiérmi Hegerom a Ódorom, ale nikam a k ničomu to, žiaľ, neviedlo. Podobne som trom ministrom zahraničných vecí – R. Káčerovi, M. Wlachovskému a J. Blanárovi – postupne ponúkal medzinárodnú diplomatickú iniciatívu na vyhlásenie Dňa ľudskej dôstojnosti na pôde OSN. Nikam to neviedlo, aspoň nateraz. Ale nájdu sa iní, ktorí pre to majú zmysel a odhodlanie. Uruguaj, Keňa a Gambia sa už verejne ohlásili s aktívnou podporou návrhu.

    Záleží mi na vlastnej domovine. Kiežby bola znovu úspešným príbehom! Pritom rozumné iniciatívy a potrebné inovácie môžu byť východiskom zo súčasných ekonomických, finančných a energetických problémov.

    Brali ste do úvahy aj to, že Juraj Gedra naďalej čelí obvineniam v kauze, ktorá spôsobila štátu v rokoch 2016 až 2020 škodu vo výške 29 miliónov eur? Nevnímali ste to ako prekážku v stretnutí?

    Rešpektujem ústavný princíp prezumpcie neviny a zákonom definované kompetencie. Inak sa nedá v demokratickom štáte fungovať.

    Stretli ste počas návštevy na úrade vlády aj premiéra Roberta Fica? Prehodili ste pár slov? Ak áno, o čom ste sa rozprávali?

    Premiéra som nestretol. Krátko po atentáte som mu sprostredkoval osobný videopozdrav od kardinála Pietra Parolina, s ktorým sa stretávam a ktorý sa úprimne zaujímal o dianie na Slovensku a o premiérov zdravotný stav.

    Keby som ho bol stretol, bol by som mu daroval knihu O ochrane manželstva v Ústave SR, ktorú som v jari vydal. Tak som ju daroval vedúcemu úradu vlády. Teraz v septembri je to presne 10 rokov, čo sa definícia a povinnosť štátu všestranne chrániť a podporovať dobro manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou dostali do našej ústavy. Pribudli k tomu vtedy aj potrebné zmeny v justícii. 

    KDH ten návrh ako líder opozície iniciovalo a Smer-SD sa po úvodnom odmietnutí pridal k podpore spolu s dohodnutými zmenami v justícii. Napriek prehre v prezidentských voľbách a napriek našim často tvrdým politickým zápasom Robert Fico dohodu v jari 2014 dodržal. Svedectvo toho obdobia a príbehu ústavného ukotvenia manželstva je cenné aj dnes. Treba na tom stavať účinnú prorodinnú politiku. To je najefektívnejšia, najvýhodnejšia sociálna politika.

    https://www.postoj.sk/162085/dnes-treba-vediet

  • Nedeľa by mala byť dňom bez politiky

    Nedeľa by mala byť dňom bez politiky

    Relácia Zaostrené odvysielaná 9. 9. 2024 na Rádiu Lumen

    Hostia: Ján Figeľ, autor iniciatívy Nedeľa bez politiky;

    Cyril Vasiľ, košický eparchiálny arcibiskup

    Moderátorka: Kavecká Júlia

    Z archívu Rádia Lumen: https://www.lumen.sk/archiv-play/182349