Zaujalo ma hodnotenie témy bezpečnosti z pohľadu volebnej kampane v denníku SME dňa 4. januára (tu). Pre kresťanských demokratov patrí téma bezpečnosti a obrany k trvalým a kľúčovým programovým prioritám.
Tak tomu bolo aj v minulosti – pri integrácii do euroatlantických štruktúr, pri formovaní a modernizácii našich Ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek. A tak je tomu aj dnes, keď sa menia vnútorné a vonkajšie ohrozenia obyvateľov a štátu.
17. november, ktorý je pre nás nielen dňom voľna, ale hlavne sviatkom – Dňom zápasu o slobodu a demokraciu, som v historickej budove SNR predniesol príhovor o tom AKÉ BUDE SLOVENSKO po voľbách. Našu víziu a presvedčenie som zhrnul nasledovne:
“Pomôžeme Slovensku, aby bolo bezpečné, spravodlivé a vyspelé.
Štát si dôsledne a zodpovedne musí plniť svoje úlohy voči občanom. A bezpečnosť všetkých, nielen niektorých, je prvou z nich. Polícia nesmie vyšetrovať a prokuratúra konať podľa politického zadania a mocenských vzťahov, ale na báze rovnosti pred zákonom. Pomáhať a chrániť slušných a siahať na kriminálnikov. Slovensko má byť spoľahlivým a zodpovedným partnerom, priateľom a spojencom slušných doma aj v zahraničí. Posilníme bezpečnosť kvôli ochrane slobody a demokracie, nie na ich úkor.
Chceme Slovensko spravodlivé, s efektívnou vymožiteľnosťou práva. Súdnictvo nemôže byť nadávka a čierna schránka. Preto deharabinizácia justície je nevyhnutná. Je tiež nefér, keď na ochranu záujmov spriatelenej firmy vláda mení reštrukturalizačnú legislatívu a dlhy privátne zaplatia občania. Slovensko patrí k najhorším štátom EÚ z hľadiska platobnej disciplíny a vymožiteľnosti práva. A najhorším neplatičom je štát – štátne inštitúcie. Spravodlivosť je potrebná aj v sociálnej a hospodárskej politike. Je nefér, keď dopravu zadarmo nemajú deti cestujúce autobusom, akoby boli od macochy.
Chceme Slovensko vyspelé – kultúrne, ekonomicky, sociálne a environmentálne.
Slovensko, ktoré demograficky nevymiera, kde mladé rodiny majú dostatok nájomných bytov a neboja sa mať viac detí. Najlepšia a najúčinnejšia sociálna politika podporuje rodiny a zamestnanosť. Sociálne služby pre rodiny s deťmi a pre seniorov sú súčasťou verejného záujmu a sociálnej infraštruktúry. Kvalitné a dostupné školstvo a zdravotníctvo musí byť prioritou verejnej správy na všetkých úrovniach. Lebo vzdelaná, tvorivá a zdravá populácia je najlepším a rozhodujúcim potenciálom pre budúcnosť Slovenska. Je naozaj čas VIACEJ TVORIŤ A MENEJ TROVIŤ – naplníme tak nielen dávnu výzvu Ľudovíta Štúra, ale tiež prestaneme zadlžovať naše deti. To je úloha nielen finančného, ale hlavne morálneho charakteru.
17. november je pozvaním, záväzkom a inšpiráciou k tomu, aby sme zostali verní osvedčeným hodnotám, pravde a spravodlivosti, lebo ich ovocím je lepší, ľudskejší svet. Za seba a za KDH ako hnutie Novembra ’89 chcem všetkých ubezpečiť, že v otvorenosti pre konštruktívnu hodnotovú a programovú spoluprácu s občanmi, odborníkmi a politickými partnermi urobíme všetko, čo je v našich silách, aby u nás vo voľbách vznikla skutočná alternatíva voči populizmu, korupcii a nezodpovednosti. Aby Slovensko bolo domovinou bezpečnou, spravodlivou a vyspelou.”
5. január 2016
Blog Jána Figeľa nájdete aj na sme.sk
Mám rád našu domovinu. Ako eurokomisár, minister či hlavný vyjednávač s EÚ som navštívil veľa štátov a roky som žil v zahraničí. No niet na svete iné také miesto, ako je domov. Chceme, aby Slovensko bolo nielen stabilné, ale aj dôveryhodné a vyspelé. Bolo by mi veľmi ľúto, ak by nasledujúce roky mali vyzerať podobne ako tie posledné štyri.
Pred dvoma rokmi, 1. mája 2012 zomrel kňaz, osobnosť slovenského kresťanského disentu, označovaná aj za “generála tajnej Cirkvi” – Vladimír Jukl. Pripájam spomienku z príhovoru pri poslednej rozlúčke 2. mája, na druhý deň po tom, čo Vladimír Jukl odišiel spomedzi nás, Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila minútou ticha svoju úctu tejto vzácnej osobnosti. Bol to moment veľmi hĺbavý. V parlamentnej sále bolo zvláštne, až mrazivé ticho. Myslím, že to bolo úprimné vyjadrenie úcty a vďaky. Niekedy ticho vyjadrí viac než slová. Dovoľte mi však predsa pridať niekoľko slov k jeho odchodu, ktorý je výzvou, je pozvaním a inšpiráciou k nasledovaniu a spolupráci na dobrom diele.
Pápež Ján Pavol II. bol pre Cirkev a svet veľkým darom. Jeho pôsobenie zmenilo Cirkev i svet. Pre nás všetkých je dedičstvo tohto velikána našej doby obohatením a pozvaním k jeho poznávaniu, prežívaniu a nasledovaniu. Človek ako on prichádza snáď raz za storočie. Prišiel do storočia, ktoré v bezprecedentnom rozsahu zabudlo na ľudskosť. Zabudlo na dôstojnosť každého človeka, lebo zabudlo na Boha. Pre Karola Wojtylu – ako robotníka, herca, básnika, atléta, dramatika, kňaza a filozofa – človek bol vždy subjektom histórie, nikdy nie jej objektom.
