Ján Figeľ a José Manuel Barroso. [Archív Jána Figeľa]
Nástupca výskumného programu Horizont musí naplniť očakávanie posunúť konkurencieschopnosť EÚ v nasledujúcom desaťročí, píšu José Manuel BARROSO a Ján FIGEĽ.
José Manuel Barroso je bývalý predseda Európskej komisie. Ján Figeľ je bývalý európsky komisár pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež, a v súčasnosti člen Riadiacej rady EIT. Momentálne kandiduje za KDH v eurovoľbách.
Jeden z najväčších výskumných rámcov na svete – Horizont Európa, ktorý má silný presah aj mimo EÚ, sa v priebehu najbližších pár rokov uzavrie. Prebiehajú preto diskusie o budúcnosti európskeho výskumného a inovačného ekosystému.
Podobná diskusia o potrebách budúcej inovačnej stratégie Európy prebiehala aj pred 20 rokmi. Z nej vzišla zásadná myšlienka vytvoriť inštitút pre inovácie, ktorého poslaním bude stať sa ekosystémom pre celoeurópske inovácie vďaka lepšiemu prepojeniu „vedomostného trojuholníka“: vzdelávania, výskumu a podnikania.
Fragmentácia, špeciálne medzi štátmi sťažuje inovácie a bráni tomu, aby sa úspechy vedy a výskumu preniesli do výrobkov a služieb, ktoré pomôžu odpovedať na spoločenské výzvy. Inovatívny podnikateľ by mal byť schopný ísť na úrad v Portugalsku a dostať podporu, aby mohol rásť a získať prístup na nový trh hoci aj na druhej strane kontinentu na Slovensku, alebo mimo EÚ.
Európsky inovačný a technologický inštitút
Európsky inovačný a technologický inštitút sa zrodil z tejto myšlienky. Počas uplynulých 15 rokov vytváral chýbajúce prepojenia nevyhnutné pre rozvoj inovácií, predovšetkým cez prepájanie podnikateľov, výskumu a vzdelávania.
EIT bol vytvorený špecifickým spôsobom: nielenže spojil vynikajúce mozgy z rôznych sektorov, ale dal im aj autonómiu, aby sa mohli sústrediť na inovácie zdola nahor a zároveň ich nasmeroval. Vďaka tomu sa verejné a súkromné investície zamerali na oblasti, ktoré sú užitočné pre strategické priority EÚ.
Týmto spôsobom založil EIT inovačné klastre známe ako Poznatkové a inovačné spoločenstvá (KIC), každé z nich v oblasti zodpovedajúcej aktuálnym globálnym výzvam od energie, zdravia, potravín a surovín po mobilitu, klímu, výrobné procesy a digitalizáciu.
Partneri sa v nich prepojili a čo ich motivovalo k vývoju: univerzity získali tým, že sa zlepšilo podnikateľské vzdelávanie absolventov-inžinierov, podniky sa podieľali na tvorbe učebného plánu a mali prístup k talentom a výskumné centrá získali podporu pre komercializáciu produktov z laboratória.
Úspechy inovačných klastrov
Pri spätnom pohľade si nikto nedokázal predstaviť rýchlosť, ktorou EIT rástol, a stal sa preukázateľne najväčším inovačným ekosystémom na svete. Dnes jeho dopad hovorí sám za seba: s viac než 50 inovačnými klastrami v Európe, EIT podporil vyše 10 tisíc spoločností, pomohol im získať vyše 9,5 miliardy eur súkromných investícií a uviesť na trh vyše 2 400 nových výrobkov.
Jeden z týchto výrobkov prišiel zo švédskeho batériového gigantu Northvolt, ktorého hodnota je dnes vyše 10 miliárd eur a má päť gigafabrík plánovaných v Európe a v severnej Amerike. Táto firma, ktorú po návrate do Európy založili dvaja bývalí inžinieri Tesly, vďačí spoločenstvu EIT ako jednému z prvých podporovateľov za počiatočné financovanie a za jej prepojenie na investorov a zákazníkov.
Ďalší úspech prišiel od Dr. Laury Soucek, ktorej sa pomocou troch rôznych EIT akcelerátorov podarilo spojiť s odborníkmi a investormi. To umožnilo start-upu Peptomyc dosiahnuť veľký míľnik, keď vo februári tohto roku publikoval dôkazy o bezpečnosti a účinnosti novej liečby rakoviny. Vďaka skorej podpore EIT narástol Peptomyc do úrovne, pri ktorej už mohol získať financovanie z Akcelerátora Európskej inovačnej rady (EIC) pre start-upy v zrelej fáze.
EIT tiež priniesol inovácie v tom, ako môže EÚ mobilizovať miestnych a regionálnych partnerov k vytvoreniu udržateľných ekosystémov. KIC spoločenstvá boli vytvorené so životným cyklom 15 rokov, aby pri správnom riadení mohli fungovať aj bez financovania z EIT. Tento 15-ročný míľnik sa v prípade troch prvých KIC rýchlo blíži. Všetky sú v dobrej finančnej kondícii, jeden z nich je dokonca oceňovaný na takmer 1 miliardu eur.
KIC zohrali so svojou expertízou vedúce úlohy v rámci priemyselných aliancií v kľúčových strategických oblastiach ako uhlíkovo-neutrálne európske mestá, batérie a umelá inteligencia.
Zachovať čo funguje a pridať nové
Mandát EIT a potreba spolupráce pri riešení strategických výziev nám dáva dôležitú lekciu: nezastavujme to, čo funguje. Nový Európsky program pre výskum a inovácie by mal pokračovať v investovaní do modelov, ktoré fungujú – ako je EIT, ale mal by tiež priniesť odvážne a cielené nápady odrážajúce silu EÚ pri podpore spolupráce.
Čelíme mnohým ťaživým globálnym výzvam. Dva vojenské konflikty, ktoré prebiehajú na našom prahu sem radia obranu nášho kontinentu, ale sú to aj šírenie strojového učenia a nedostatok prírodných zdrojov.
Výsledky, ktoré bol EIT schopný za svojich prvých 15 rokov preukázať, hovoria za to, aby mu bolo umožnené rásť aj v nasledujúcej dekáde. Môžeme byť hrdí na úspešných inovátorov, podniky a univerzity v Európe, a na osobitný model európskych otvorených inovácií. Nestrácajme túto perspektívu, keď pozeráme do budúcnosti.
