Ján Figeľ

Tag: pravda

  • Päť bodov o právach, povinnostiach a vzájomnosti

    Päť bodov o právach, povinnostiach a vzájomnosti

    Sme pozvaní žiť v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo pri hľadaní pravdy, pri práci pre spoločné dobro ľudí môžu poháňať našu civilizáciu vpred a nahor.

    Pokoj, shalom, salam, pax prajem všetkým účastníkom a rečníkom na dôležitom medzinárodnom samite Faith & Freedom v Panama City.

    Prečo je sloboda náboženstva alebo viery (SNV) dôležitá, prečo je ústredným ľudským právom, a prečo pre mier musíme viac rešpektovať ľudskú dôstojnosť a náboženskú slobodu?

    Mier je ovocím spravodlivosti. Jadro spravodlivosti je založené na dodržiavaní základných ľudských práv. Centrálne postavenie v sústave základných práv človeka má SNV. A východiskovým princípom ľudských práv je dôstojnosť každej osoby. Aby sa naša doba stala humánnejšou, musíme sa vrátiť k pôvodnému významu kľúčových dokumentov a definícií na túto tému.  V súčasnosti sa agendy ľudských práv zmocňujú rôzne skupiny reprezentujúce ideológie, násilný extrémizmus alebo etický relativizmus. Máme tiež tendenciu zabúdať alebo zanedbávať svoje ľudské povinnosti voči druhým a voči spoločnosti.  

    V piatich bodoch chcem hovoriť o právach, povinnostiach a vzájomnosti:   

    1., Medzi ľudskou dôstojnosťou všetkých a slobodou náboženského vyznania alebo viery (SNV) pre všetkých existuje silné a hlboké prepojenie. 

    Nasledujú tri základné zdroje, ktoré vyjadrujú prioritu ľudskej dôstojnosti – dva sekulárne dokumenty a dokument viery:

    a) Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)

    Preambula: „Keďže uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, …“

    Článok 1

    „Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Sú obdarené rozumom a svedomím a mali by sa k sebe správať v duchu bratstva.“

    b) Charta základných práv Európskej únie (2000) 

    Uznáva dôstojnosť ako prvú základnú hodnotu Únie a rešpektuje a chráni dôstojnosť v článku 1 hlavy 1.

    c) Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode Dignitatis Humanae (1965)

    „Koncil… vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj základ v samotnej dôstojnosti ľudskej osoby.“

    2., Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti je miestom stretnutia náboženských a sekulárnych humanistov. 

    Zbližovanie rôznych tradícií a koncepcií vedie od spoločného základu k spoločnému dobru. Židovsko-kresťanská tradícia uvádza, že človek je stvorený na podobu a obraz Boha. Karamah (v arabčine) má v islame koranické korene, keď anjeli sú žiadaní, aby sa poklonili pred Adamom.

    Dôstojnosť je najvyššia hodnosť, ktorú má každý človek, a preto presahuje celý materiálny svet. Každý človek je osobnosť: jedinečná bytosť s intelektuálnym, duchovným a materiálnym rozmerom. Len osoba môže mať práva a povinnosti. Osoba je vždy subjekt s rozumom, svedomím a slobodou.

    3., Práva nemôžu fungovať bez povinností.

    Mali by sme podporovať uvedomovanie si a rešpektovanie ľudských povinností. Kultúra ľudskej dôstojnosti spája dve staroveké etické pravidlá:

    Strieborné pravidlo: „Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe.“ To je základom spravodlivosti, vzájomnosti, tolerancie a rovnakého zaobchádzania. 

    Zlaté pravidlo: „Rob druhým to, čo chceš, aby robili tebe.“ To je zdrojom súcitu, prijatia, solidarity, dobročinnosti a lásky. 

    Dôstojnosť každého človeka predstavuje rovnováhu a vzájomnú závislosť práv a povinností, slobody a zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti nemôže prežiť. Moja dôstojnosť je výzvou pre moje povinnosti – ako otca, manžela, suseda, občana.

    4., Rovnaké občianstvo je plodom rovnakej dôstojnosti.

    Rovnaká dôstojnosť ako morálny princíp má sociálno-politický dôsledok: rovné, spravodlivé, inkluzívne, dôstojné občianstvo. 

    V dôstojnosti sme si všetci rovní. V identite sme všetci rôzni (ľudia minulosti, prítomnosti, budúcnosti). To nie je problém, to je princíp tvorivosti (v protiklade ku kopírovaniu alebo klonovaniu). 

    5., Dôstojnosť je najlepším námetom na učenie sa, ako spolu žiť, nielen spolu existovať. 

    Sme pozvaní žiť v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo pri hľadaní pravdy, pri práci pre spoločné dobro ľudí môžu poháňať našu civilizáciu vpred a nahor. Dôstojnosť je viac ako právo; je to skutočnosť, z ktorej sa práva odvodzujú. Dôstojnosť je každodenný proces učenia, prostredníctvom ktorého objavujeme, čo znamená byť človekom v každej situácii. Je to najlepšia trvalá lekcia o právach, povinnostiach a vzájomnosti.

    Prajem vám všetko najlepšie, plodné rokovania a úspešný samit v Paname.

    Odznelo na IV. Faith & Freedom Summit, v Panama City 24.-25. septembra 2024.

    https://standard.sk/801607/pat-bodov-o-pravach-povinnostiach-a-vzajomnosti

  • Pravda je viac ako sloboda

    Pravda je viac ako sloboda

    O kríze liberálnej demokracie

    Liberálna demokracia považuje slobodu sa rozhodujúcu hodnotu a základné kritérium pre spoločenský vývoj. Kríza liberálnej demokracie je logickým dôsledkom oddeľovania slobody od zodpovednosti. Prejavuje sa nárastom nových očakávaní, požiadaviek a práv a odmietaním či obchádzaním povinností. Mentalita “všetko a hneď” je zameraná na okamžitú spotrebu, na ekonomický rast bez ohľadu na jeho udržateľnosť či poškodzovanie životného prostredia, na zadlžovanie nasledujúcich generácií. Táto mentalita upevňuje etický relativizmus.

    Sloboda (výberu, vzťahov, vyjadrovania a pod.) je pre demokraciu a pre dôstojný život človeka nevyhnutná, ale nie je sama osebe postačujúca. Sloboda sa neudrží bez napĺňania svojho pravého zmyslu. Pravým zmyslom slobody je nachádzať v živote šťastie, a to plné a trvalé. Ako zapísal už staroveký Tukidydes odkaz od Perikla, “niet šťastia bez slobody a niet slobody bez statočnosti”.

    Sám seba nikto nedokáže urobiť šťastným, ani pri bezbrehej slobode. Práve naopak: po prvé, moja sloboda má hranice tam, kde sa začína sloboda druhých ľudí okolo mňa. A po druhé, človek môže byť šťastným iba vo vzťahu k inej osobe. Skutočné šťastie sa dá vytvoriť a nájsť len tak, že ho zdieľame s druhými, že robíme šťastnými iných.

    Miera slobody u nás a na Západe je dnes bezprecedentná. Narástla pádom totalitných režimov a vďaka procesu európskej integrácie. Napriek tomu je v západnom svete i u nás klesajúca miera spokojnosti s demokraciou. V mnohých krajinách narástli extrémistické strany. Príčiny treba hľadať vo viacerých javoch – problémom sú nefungujúce inštitúcie právneho štátu a korupcia politického systému, klesajúca schopnosť štátov garantovať bezpečnosť a čeliť novým hrozbám, ale aj úpadok vzdelávania, médií, kultúry a duchovného života.

    A tu sa dostávame k druhému a podstatnému problému liberálnej demokracie. Ak je sloboda hlavnou hodnotou, cieľom a kritériom spoločenského a politického života, môže sa zo strany dominujúcej väčšiny spoločnosti stať zneužívaným výdobytkom na presadzovanie svojho videnia sveta a svojich zájmov. Demokracia bez rešpektovania základných, univerzálnych hodnôt sa stáva diktátom väčšiny. Zákony prijímané demokraticky z vôle väčšiny tak obmedzujú slobody a práva menšín respektíve jednotlivcov s iným svetonázorom. V spoločnosti rastie napätie, rozdelenie a konfrontácia.

    Pravda je viac ako sloboda

    Kde máme hľadať riešenie, ak nechceme našu slobodu a demokraciu odovzdať do rúk škodlivému extrémizmu či nebezpečnému populizmu? Správnou odpoveďou na krízu slobodných národov a etablovaných demokracií je úcta k pravde. Pravda je viac ako sloboda. Lebo pravda nás oslobodzuje, len ona môže zvíťaziť nad demagógiou a pokrytectvom. Je náročná, ale rozhodujúca pre charakter človeka a spoločnosti. Otázka pontského Piláta “Čo je pravda?” rezonuje celými dejinami. Je aj našou úlohou si ju klásť a hľadať odpovede. Ale je aj našou zodpovednosťou poznanej pravdy sa držať a podľa nej aj rozhodovať, ako nás pozýval “hľadač pravdy” Pavol Strauss. S úctou pripomínam postoj Silva Krčméryho pred komunistickým súdom v r. 1954: “Vy máte moc, my však máme pravdu!” Pravda pre Krčméryho a pre tisíce režimom prenasledovaných spoluobčanov bola cennejšia ako sloboda. Inak by ich konanie nemalo zmysel. Vďaka ich obetiam sme znovu nadobudli slobodu. Odkazom umučených a prenasledovaných, ale aj generácií statočných pred nami je držať sa pravdy, ak nechceme prísť o slobodu znova, postupne, plazivo. V tom spočíva ohrozenie liberálnej demokracie, ktorá relativizuje alebo nectí si pravdu, a tým zvnútra ohrozuje samu seba.

    Zodpovedná demokracia

    Partikulárny prívlastok slobodnej, liberálnej demokracie sa používa hlavne preto, lebo existujú aj iné, ktoré karikujú túto formu vládnutia: napríklad ľudová či socialistická demokracia. Preto ak potrebuje naša demokracia prívlastok, tak nech je vyvážený vo vzťahu k zmyslu slobody a motivuje k jej zrelosti: zodpovedná demokracia. Veď čo iné potrebujú bežní, poctiví občania od verejnej moci na úrovni štátu, samosprávy i Európskej únie, ak nie zodpovednú správu verejných vecí? Čo iné, než zodpovednú politiku a účinnú spravodlivosť potrebujeme uplatniť voči korupčníkom, zločincom a oligarchom? Čo iné očakávame od EÚ, než väčšiu slobodu a bezpečnosť v nestabilnom medzinárodnom prostredí? Vyjadrením spätosti slobody, spravodlivosti a potrebnej solidarity je rešpektovanie a posilňovanie subsidiarity. S týmto princípom, žiaľ, má bruselská i bratislavská byrokracia snáď najväčší mentálny problém. Poznal som to zblízka.

    Talenty a charakter sú ako moc a pravda. Judáš Iškariotský bol veľmi talentovaný, najviac vzdelaný spomedzi apoštolov Krista. Zlyhal však pre nedostatok charakteru. Ak talent či moc neslúžia pravde, stávajú sa zradnými, nebezpečnými. Zrada pravdy je častejšia tam, kde je viac prítomný vplyvu – v politike, ekonomike, finančníctve, v médiách. Dnes pôsobí v politike veľa prekrúcačov pravdy – klamárov a pokrytcov. Slovenský politický systém je voči tomuto trendu málo imúnny. Aj preto sa súčasný parlament podobá na nedôstojný cirkus a štátne inštitúcie sú popretkávané korupciou. Dopyt po pravde a po statočnosti je evidentný, ale ponuky je tu málo! Žijeme vo veľkej nerovnováhe, ktorá je zdrojom krízy.

    Rozhodovanie vo svetle pravdy a skúsenosti

    V našej domovine máme slobodu a demokraciu, ale chýba nám účinná spravodlivosť a rozumná solidarita. Narastajú sociálne i regionálne rozdiely. Namiesto zrelej prorodinnej politiky tu pribúdajú sociálne deformácie a ich neudržateľné financovanie. Korupcia a nízka vymožiteľnosť práva sú skôr pravidlom, než výnimkou.

    Voľby 29. februára nebudú jednoduché. Ide v nich o veľa, niektorým v nich ide o všetko. Sú však kľúčovou príležitosťou pre posilnenie zodpovednej demokracie a pre jej ozdravenie po 30 rokoch. Predpokladom zlepšenia slovenských pomerov je účasť vo voľbách a rozhodovanie vo svetle pravdy a skúsenosti. Lebo pravda je viac ako sloboda. Pravda – to je základ slobody a spravodlivosti pre človeka, pre národ a pre celú spoločnosť.

    Podľa viacerých analytikov súčasný parlament z hľadiska celkovej úrovne a politickej kultúry bol najhorším za 30 rokov. Po prvýkrát v ňom chýbalo hnutie Novembra ‘89. V roku 2016 neprehralo len KDH, ale celé slušné Slovensko. Tá prehra mala až krvavé dôsledky a vysokú cenu. Návrat KDH do parlamentu je v záujme slušného Slovenska. Je to dôležité pre zodpovednú demokraciu. Preto ho podporujem.

    Autorom komentáru je Ján Figeľ.

    https://europskenoviny.sk/2020/02/26/jan-figel-pravda-je-viac-ako-sloboda