Môže Slovensko zohrať úlohu pri mierových rokovaniach o skončení vojny na Ukrajine? Je Bratislava vhodným miestom a ako by také rokovania mohli vyzerať? Hostia: Miroslav Wlachovský (bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí), Ján Figeľ (prvý slovenský eurokomisár), Ašot Grigorian (prezident Viedenského klubu PANAP)
Do kríža je polemická relácia RTVS, ktorá hľadá odpovede na závažné spoločenské, politické, kultúrne a náboženské otázky.
WASHINGTON/BRATISLAVA – Tri vojny v Európe počas 20. storočia prerástli do tragických a dlhých globálnych konfliktov. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie vo východnej Európe však stále existuje a rastie. Preto je dôležité pracovať na druhom Schumanovom pláne, napísal v komentári pre The Washington Times prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.
Po viac ako dvoch rokoch od ruskej invázie a vojny na Ukrajine neustále rastú straty a miera devastácie. Škody sú nevyčísliteľné, píše Figeľ s tým, že viac ako kedykoľvek predtým je počuť výzvy na komplexný, spravodlivý a udržateľný mier. Dodal, že rastie aj pravdepodobnosť veľkej vojny.
“Ak nebudeme robiť nič alebo pokračovať v súčasnom vývoji, dostaneme sa do kontinuity so zlom 20. storočia,” napísal s odkazom na vojnu medzi Moskvou a Kyjevom, pričom Rusko označil za agresora, ktorý porušuje medzinárodné právo. Východisko pre súčasnú krízu vidí Figeľ v inšpirovaní sa bývalým francúzskym ministrom zahraničných vecí Robertom Schumanom. Ten v roku 1950 predostrel bojujúcim krajinám vrátane Nemecka a Talianska mierový plán. Dôležitú úlohu vtedy zohrali podľa bývalého eurokomisára aj západonemecký kancelár Konrad Adenauer, taliansky premiér Alcide De Gasperi a francúzsky diplomat Jean Monnet.
Zdôraznil ich snahy o spravodlivé spoločenstvo rovných, ktoré vybuduje obnovu a prosperitu pre všetkých. Pôvodný Schumanov plán mal zamedziť vzniku novej vojny v zjednotenej Európe. Tento projekt sa stal pre zúčastnené krajiny realitou, ktorá existovala viac ako 70 rokov. V kontexte s vojnou na Ukrajine je však podľa Figeľa v súčasnosti potrebný podobný, no na súčasné podmienky prispôsobený plán na zastavenie vojny v Európe, ktorý by zároveň fungoval preventívne aj do budúcnosti.
Spolupráca Moskvy a Washingtonu
Poukázal na to, že spolupráca Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom víťazstva nad nacizmom a fašizmom v Európe. Rovnako aj zánik komunizmu a pád železnej opony sa dosiahol nenásilnými prostriedkami vrátane dialógu medzi Západom a Východom, medzi Washingtonom a Moskvou.
Podľa Figeľa je dôležité nadviazať dialóg medzi zástupcami Spojených štátov, Ruskej federácie a Európskej únie, ktorý vychádza z týchto historických udalostí a skúseností. “Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročia konfrontácie, ale aj vytvoriť podmienky na nastolenie dlhodobého mieru v strednej a východnej Európe a Strednej Ázii,” myslí si prvý slovenský eurokomisár.
Schumanov a Marshallov plán 2.0
Figeľ je presvedčený, že je potrebné spolupracovať na “Schumanovom a Marshallovom pláne 2.0 s podobne zmýšľajúcimi v Európe, USA a Ázii”. Treba však podľa neho prizvať všetkých aktérov na budovanie tejto iniciatívy a tiež je potrebné dbať aj na obnovu zničených území, najmä na Ukrajine, a navrhnúť systém stability a následnej prosperity. Takéto spoločenstvo môže podľa Figeľa vychádzať zo spoločného trhu s energiou, prírodnými zdrojmi, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom. Na záver Figeľ naznačil, že takáto “spoločná bezpečnosť” by sa mala ponúknuť a zaručiť všetkým krajinám Severoatlantickej aliancie a bývalého Sovietskeho zväzu.
Ján Figeľ bol hlavným vyjednávačom o vstupe Slovenska do EÚ, neskôr prvým slovenským eurokomisárom. (Zdroj: Archív SME)
Mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný.
Dva roky som pracoval na príprave prvého stretnutia predstaviteľov z Moskvy a Washingtonu a moderoval ho. Uskutočnilo sa 13. apríla 2024 vo Vatikáne.
Začal sa dôležitý dialóg, ktorý bude pokračovať. Podpora a dôvera Vatikánu je v tejto fáze kľúčová. Mierová iniciatíva a účasť v nej je v tejto fáze záležitosťou súkromnou.
Po vyše dvoch rokoch od invázie Ruska a vojny na Ukrajine rastú krvavé straty na životoch a rozsiahla miera devastácie je viditeľná. Intenzita a dosah bojov zatiaľ eskalujú. Škody sú ľudské, morálne, kultúrne, hospodárske. Rastie únava, ba apatia obyvateľstva. Viac než predtým počuť volanie po zdravom, stabilnom a udržateľnom mieri.
Kontinuita so zlom
Tri vojny v Európe v 20. storočí eskalovali do podoby tragických a dlhých svetových konfliktov – prvá svetová vojna, druhá svetová a studená vojna. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie konfliktu na východe Európy stále existuje, ba rastie.
Rusko je agresor, ktorý porušuje medzinárodné právo. Za uplynulých tridsať rokov sa celá východná Európa nachádza v toku neriešených problémov. Rusko sa posúva bližšie k totalitnej Číne. Európske krajiny a USA zatiaľ zostávajú zjednotené, ale tiež platia za vojnu nemalú cenu.
Ničnerobenie, respektíve doterajší vývoj nás dostáva do kontinuity so zlom 20. storočia. Narastá vplyv škodlivých ideológií. Konanie „v duchu bratstva“ je osobitnou povinnosťou každého z nás práve v čase prebiehajúcej bratovražednej vojny. Vyzýva nás k tomu čl. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ktorá patrí k základným dokumentom OSN.
Svätá stolica (Vatikán) má výnimočné skúsenosti a požíva dôveru mnohých strán ako hostiteľ úsilia o mier, zmierenie a vzájomne výhodnú perspektívu. Robert Schumann, Konrad Adenauer, Alcide De Gasperi, Jean Monnet boli štátnikmi s rozumom a vierou, služobníkmi spravodlivosti pre všetkých, obhajcovia ľudskej dôstojnosti a podporovatelia spoločného dobra. Výsledkom ich praktickej solidarity bolo viac než prímerie a deeskalácia – bolo ním férové, realistické a atraktívne spoločenstvo rovných upevňujúce prosperitu pre všetkých.
Obrátenie konfrontácie na spoluprácu mocností je v záujme národov a ich vývoja. Lídri sa menia, národy pretrvávajú. Pri konfrontácii získavajú a mocensky narastajú tretie strany. Spolupráca Východu a Západu, Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom porážky nacizmu a fašizmu v Európe. Rovnako aj pád komunizmu bol dosiahnutý nenásilnou cestou s podporou dialógu medzi Východom a Západom, ich porozumenia a spolupráce.
Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročie konfrontácie, ale vytvoriť predpoklady na zastavenie vojny na Ukrajine a na mier vo východnej Európe. Vzájomne výhodná spolupráca by dala podnet pre vznik veľkého spoločenstva od Anchorage na Aljaške až po Vladivostok na Kamčatke cez Európu a Strednú Áziu. Táto zóna bezpečnosti, spolupráce a prosperity na severnej pologuli by reprezentovala bezprecedentnú silu pre mier a stabilitu v celom svete.
Spoločná bezpečnostná architektúra
Dnes potrebujeme pracovať na Schumannovom a Marshallovom pláne č. 2. Spoločný dom by mal byť dokončený pozvaním národov Západu a Východu k spoločnej bezpečnostnej architektúre, obnove zničených území zvlášť na Ukrajine, k stabilite a systému prosperity.
Prvé dôverné sondáže v rôznych krajinách ukazujú povzbudivé reakcie na tejto ceste. Vízia skorého mieru a zmierenia vrátane tranzitívnej spravodlivosti má byť spojená so zdravou medzinárodnou architektúrou, ktorá zaručí bezpečnosť pre všetkých. Spoločenstvo praktickej solidarity môže vychádzať zo spoločného trhu s energiami, surovinami, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom (ako Spoločenstvo pre uhlie a oceľ v roku 1950). Zdieľaná bezpečnosť by mala byť ponúknutá a zaručená medzi štátmi NATO a bývalého Sovietskeho zväzu. Tak ako to urobili zakladatelia zjednotenej Európy: korene konfliktu musia byť odstránené a riešenie konfliktnej minulosti spočíva v zdieľaní zdrojov a zodpovednosti za bezpečnosť.
Adenauerovsky povedané, „zjednotená Európa bola snom niekoľkých, túžbou mnohých a stala sa nevyhnutnosťou pre všetkých“. Schumannova deklarácia – plán bol pre mnohých Európanov utópiou, pre niektorých Francúzov dokonca zradou. Aj dnes treba pripomínať, že mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný. Vyžaduje si odvahu, vytrvalosť a konštruktívne úsilie.
Som presvedčený, že takéto tvorivé a rastúce úsilie podobne zmýšľajúcich ľudí v istej chvíli preváži nad silami konfliktu a vojny.
