(Niekoľko myšlienok pri 20. výročí prijatia Deklarácie o zvrchovanosti a Ústavy SR)
Predpokladom pre súčasnú slovenskú samostatnosť a štátnosť bol pád komunizmu v Európe. Bol výsledkom nielen zlyhania totalitného systému a medzinárodného tlaku, ale aj desaťročí zápasu o slobodu a ľudské a občianske práva. Obete totality a nositelia tohto zápasu si zaslúžia našu trvalú úctu, vďaku a pamäť. Slovenská republika by nebola vznikla bez zásadných spoločenských a politických zmien v Novembri 1989. Bez Novembra ´89 by nebolo ani Januára ´93. Zvrchovanosť a zodpovedná sloboda národa sú obsahom a zmyslom suverenity. Kto spochybňuje November 1989, spochybňuje aj všetky spoločenské a politické rozhodnutia, ktoré sú jeho ovocím, vrátane Deklarácie, Ústavy Slovenskej republiky a získania našej štátnej suverenity.
KDH sa zachovalo zodpovedne a prezieravo, keď odmietlo spoluprácu s politikmi a so stranami, ktoré sa spreneverili demokratickým ideálom, kvôli ktorým si mnohí občania želali samostatnosť Slovenska. Hrubé porušovanie zákonov a nerešpektovanie ústavnosti, akty štátneho zločinu a zneužívanie moci dostali Slovensko mimo euroatlantickej integrácie a do faktickej medzinárodnej izolácie. Divoká, netransparentná privatizácia národného majetku spôsobila najväčšiu sociálnu nespravodlivosť v moderných dejinách Slovenska. KDH tak vďaka vernosti demokratickým princípom spravovania vecí verejných mohlo spolu s ďalšími stranami ponúknuť v nasledujúcom období politickú alternatívu pre občanov, pre Slovensko. Dokázali sme nielen odmietnuť zneužívanie moci, ale aj prekonať izoláciu a ponúknuť Slovensku perspektívu demokratického rozvoja a euroatlantickej integrácie.
Česko-slovenská republika bola dôležitým štátnym útvarom pre uchovanie a rozvoj slovenskej kultúry, identity a hospodárstva. Spolužitie v rámci jedného štátu prinieslo Slovensku okrem iného zakotvenie jeho hraníc, hlavne na juhu a na východe. KDH, zrodené v zápase s komunizmom, sa od svojho založenia usilovalo predovšetkým o uzákonenie dôležitých princípov a pravidiel pre slobodnú, spravodlivú a demokratickú spoločnosť a pre sociálne trhové hospodárstvo . Súčasťou tohto snaženia bolo nové štátoprávne usporiadanie, ktorého zavŕšením mala byť rovnocenná účasť Slovenska na projekte zjednotenej Európy. Bola to známa vízia „slovenskej hviezdičky na európskej vlajke a slovenskej stoličky pri európskom spoločnom stole”. Už vo februári 1990 (!) na ustanovujúcom sneme predseda KDH povedal: „Sme za to, aby Slovensko pri budúcej integrácii vystupovalo ako samostatný subjekt.” V auguste a viackrát neskoršie to KDH ostro vytýkal vtedajší koaličný partner – VPN a premiér Vladimír Mečiar. KDH konzistentne ponúkalo predstavu o rovnocennom a hrdom Slovensku integrovanom do Európskych spoločenstiev súčasne s Českou republikou, ale aj s Poľskom a Maďarskom. Tak sa aj nakoniec stalo. Ale nebolo to tak jednoduché. Sen o slobodnom a európskom Slovensku sa stal skutočnosťou len vďaka náročnému zápasu o demokraciu s podporou občanov. V roku 1996 ma Václav Klaus, vtedy predseda ODS, v jednom osobnom rozhovore nástojčivo presviedčal, že on proces rozdelenia federácie spája hlavne s dvomi menami: Ján Čarnogurský (predseda KDH a do júna 1992 predseda vlády SR) a Michal Kováč (predseda FZ ČSFR v roku 1992)…
Dnes je Slovenská republika plnoprávnym členom Európskej únie a NATO. To nás všetkých pozýva k zodpovednosti za ďalší vývoj našej domoviny a spoločnej Európy. Únia nepotrebuje centralizáciu, ale rešpektovanie princípu subsidiarity a dôsledné dodržiavanie vlastných pravidiel a dohôd, čo posilní jej akcieschopnosť a obnoví jej vnútornú a vonkajšiu dôveru.
Kresťanskí demokrati podporovali a podporujú demokratickú štátnosť ako cestu budovania spravodlivého a solidárneho Slovenska pre ľudí.