Ján Figeľ prijal kandidatúru na post podpredsedu Európskej ľudovej strany (EPP). Jeho kandidatúru osobne podporil aj jej predseda Wilfried Martens. V osobe Jána Figeľa vidí predseda EPP zástancu tradičných hodnôt, na ktorých je postavená kultúra Európy. Ján Figeľ sa bude o post podpredsedu sa bude uchádzať 17-18-10. na XXI. kongrese EPP v Bukurešti.
Prečo kandidujem?
Od prvých rokov v politike som postupne pracoval na našej európskej ceste – v rámci KDH i v rámci Slovenska; v zápase s mečiarizmom a pri vytváraní vzťahov a budovaní dôvery pre Slovensko, jeho záujmy a postavenie pri formovaní zjednotenej Európy. Ako hlavný vyjednávač pre vstup SR do EÚ, neskôr ako prvý eurokomisár zo Slovenska som pracoval na realizácii vízie “slovenskej hviezdičky” na európskej vlajke. Prijal som pred tromi rokmi zodpovednosť za KDH ako predseda. Vrátili sme sa spolu s partnermi v roku 2010 na zodpovednú cestu hospodárskej konsolidácie a udržateľného rozvoja. Koalícia sa zasekla pre postoj liberálov práve na európskej agende, na eurovale. Bol som spolu s hnutím aktívnou súčasťou EUCD (Európskej únie kresťanských demokratov) a následne EPP (Európskej ľudovej strany). Nikdy nebolo Slovensko zastúpené priamo v jej vedení. Ide o stranu, ktorá vyhrala troje posledných volieb do Európskeho Parlamentu. Chcem vložiť dôveru a kontakty vďaka doterajšiemu pôsobeniu do vedenia EPP, aby rozhodnutia v EÚ boli viac ovplyvňované aj hlasom a záujmami Slovenska, kresťanskej demokracie a stredopravých strán.
Akú máte podporu a šance?
Dôveru a povzbudenia ku kandidatúre mi vyjadrili mnohí partneri, vrátane samotného predsedu EPP Wilfrieda Martensa. Samozrejme, že nekandidujem sám, bude aj konkurencia. Súťaž patrí k demokratickým voľbám. Väčšie šance majú veľké krajiny, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Holandsko. Menší by sa mali dohodnúť. Z nášho bezprostredného okolia kandiduje aj Rakúšan (komisár J. Hahn) a Čech (minister K. Schwarzenberg). Je 14 kandidátov na 10 miest v Prezídiu EPP. Uvidíme.
Aké je Vaše postavenie v rámci EPP?
Už pri vstupe do EU v roku 2003 po podpise Prístupovej zmluvy som bol ako pozorovateľ pozvaný do Predsedníctva frakcie v rámci EP ako reprezentant všetkých nových poslancov za EPP-CD. Bola to významná dôvera prejavená osobitne Hans-Gerd Pötteringom, neskorším šéfom EP. Tohoto roku som sa stal po marcových parlamentných voľbách súčasťou summitov EPP spolu s premiérmi. V Bukurešti bude prijímaný aj nový program a programový dokument – manifest, ku ktorého som bol pozvaný ako spolutvorca. EPP nie je byrokratická, ale dynamická, politická štruktúra. Združuje vyše 70 strán z Európy. Presadiť sa v jej rámci nie je jednoduché. Som rád, že v tomto prostredí aktívne pôsobia aj moji kolegovia A. Záborská a M. Mikolášik a poslanci za SDKÚ-DS a SMK.
Ako bude pokračovať platforma na Slovensku?
W. Martens a kolegovia v EPP si všimli aj vznik Ľudovej platformy troch parlamentných strán, ktorú som v júni na sneme KDH ponúkol predsedom SDKU-DS a Mostu-Híd. Privítali túto spoluprácu a podporujú jej upevňovanie. Považujú ju za základ reálnej politickej alternatívy stredopravych strán voči vláde SMERu. Signál z Bukurešti by túto iniciatívu mohol podporiť a posilniť.
Čo chcete ponúknuť pre zvolenie?
Hlavne skúsenosti a rozvinutie dvoch rozhodujúcich línií pre budúcnosť Európy: po prvé, obnovy hodnôt, na ktorých spoločná Európa rástla a stojí . Dlhová kríza má totiž korene v zlyhajúcej etike. Zadĺženosť, nesolventnosť, neúnosné deficity štátov – to sú jej prejavy. Odpoveďou je tu predovšetkým zodpovednosť voči ľuďom a zdrojom na všetkých úrovniach. Druhou líniou je rozvoj na báze zamestnanosti, vzdelávania, tvorivosti a inovácií. Aj Európa, aj Slovensko musí viac tvoriť ako troviť. Všetky prijímané opatrenia by mali napomáhať tomu, aby vznikali nové pracovné miesta, boli ozdravované hospodárske odvetvia a vzdelávacie, zdravotné a sociálne systémy. Striedme a efektívne hospodárenie štátov a rast zamestnanosti – to je základ obživy pre rodiny, ale aj konsolidácie rozpočtov verejnej správy.
Bol som pri vzniku inovácií v EÚ, napríklad od r. 2004 som rozbiehal univerzitný program Erasmus Mundus, ktorý sa stal celosvetovo najlepším modernizačným mobilitným programom. V roku 2008 som zakladal EIT – Európsky inovačný a technologický inštitút, ktorý už potvrdil svoju životaschopnosť a prínos pre vedu, výskum, vzdelávanie a inovácie.
Čo s návrhmi na nové mechanizmy, ako sú banková únia, fiškálna únia?
EU potrebuje byť dobre zorganizovaným a efektívne fungujúcim spoločenstvom krajín. Nie superštátom či zložitou štruktúrou. Dôveryhodnosť únie a eura závisí predovšetkým od dodržiavnia už prijatých dohôd. Vymýšľať stále nové nestačí, ak nedodržiavame doterajšie. V tomto zmysle je EU na križovatke. Nebránime sa zmenám, ktoré sa ukážu ako nevyhnutné a rozumné v záujme členských krajín a spoločenstva, ale hovoríme NIE automatickému, tendenčnému prenášaniu kompetencií do Bruselu. Únia nepotrebuje centralizáciu, ale subsidiarizaciu. A čo potrebuje najviac, to je zodpovednosť jej lídrov a členov.
Na fotografii:
1. Rím, September 2012
2. Bratislava, Február 2012, 22 rokov KDH spolu s J. Filcom