Dokedy majú veriaci vydržať zastavenie akejkoľvek pastorácie? Hostia: Arcibiskup Cyril Vasiľ; predkladateľ podnetu na Generálnu prokuratúru – Ján Figeľ. Moderátor: Ivo Novák
Relácia Zaostrené na Rádiu Lumen 29.03.2021
Z archívu Rádia Lumen: https://www.lumen.sk/archiv-play/135018
Otázka podľa Jána Figeľa nestojí tak, či uprednostníme slobodu alebo poriadok v záujme zdravia.
Zdroj: TASR/František Iván
V Škótsku vláda v januári zatvorila chrámy. Skupinu 28 kňazov a duchovných predstaviteľov rôznych vierovyznaní tento tvrdý prístup viedol k petícii pred Najvyšším civilným súdom. Tento týždeň súd uznal ich argumenty a vládne opatrenie zrušil ako neprimerané voči cieľu ochrany zdravia a v porovnaní s inými reguláciami základných potrieb občanov. Podobne uspeli takéto súdne protesty tohto roku vo Francúzsku a vo Švajčiarsku a minulého roku v Nemecku. Slovenská exekutíva zahľadená do seba a pristupujúca k vládnutiu simplicisticky a k moci etatisticky už po tretíkrát za rok siahla na základné ľudské práva bez ohľadu na ústavu a platné medzinárodné právo. Ústava (čl. 24) garantuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Jeho uplatňovanie má aj verejný a kolektívny rozmer a pokrýva štyri oblasti: bohoslužby, náboženské úkony, zachovávanie obradov a vyučovanie. Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy. Výkon týchto práv možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti napríklad na ochranu verejného zdravia. Podobne, pre Slovensko záväzný Európsky dohovor o ľudských právach, rozpracovaný aj judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva, v čl. 9 potvrdzuje kolektívnu a verejnú formu realizácie náboženskej slobody. Toto právo nemožno zo strany štátu zrušiť ani de iure, ani de facto. To platí aj pre tzv. čierne pásmo “COVID AUTOMATu”. Akékoľvek obmedzenia, ktoré sú “nevyhnutné v záujme ochrany zdravia”, musia spĺňať kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. §4 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nespĺňa ani jedno z troch nevyhnutných kritérií súladu s Európskym dohovorom. Vyhláška ÚVZ je v rozpore s Ústavou SR a s Dohovorom. Preto som sa obrátil 1. marca na vládu so žiadosťou, aby tento problém vyriešila ústavne súladným spôsobom. Vláda však rieši už dlho hlavne samu seba a na listy nikto ani neodpovedá. Kto však odpovedá, je ESĽP a GP, kde som v tomto zmysle podal právne podnety. Prvý z 15. februára sa týkal neústavnosti Vyhlášky. Druhý, spolu so skupinou 9 spoluobčanov, podaný 22. marca spochybňuje ústavnosť samotného predĺženia núdzového stavu. Obidva boli prijaté na ďalšie konanie pred Ústavným súdom. Prípad v Štrasburgu bol zaregistrovaný pod č. 12131.
Duchovný život a zdravie
Otázka nestojí tak, či uprednostníme slobodu alebo poriadok v záujme zdravia. Ak zachováme potrebný poriadok, ten nám bude slúžiť a našu slobodu to posilní. Ústava a platné medzinárodné právo musia byť v jadre tohto poriadku. Okrem toho, duševné zdravie je základnou súčasťou celkového zdravia človeka. Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie. Bez rešpektovania duše človeka a jeho celkovej dôstojnosti sa život mení len na vecné zabezpečenie a administratívnu správu rôznych záležitostí. Po stáročia sú v centre našich miest a obcí chrámy, ktoré sú strediskami duchovného života a kultúry vzťahov. Nie náhodou sa naša ústavnosť a štátnosť spája s “cyrilo-metodským duchovným dedičstvom”.
Po druhé, pri podobnej pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované tak striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku.
Demokratické vlády rešpektujú konštitučnú autonómiu cirkví a náboženských spoločností, pričom potrebné opatrenia sú prijímané v dialógu a v spolupráci s nimi. Podobne by to malo byť tiež vo vzťahu k podnikateľom, živnostníkom a ich organizáciám.
Kritický vývoj z hľadiska počtov obetí pandémie a hospitalizovaných sa zlepší rozumnou zmenou opatrení, ktoré budú v súlade s Ústavou a budú dôsledne dodržiavané. Zároveň je nevyhnutné rozvinúť účinnejšiu liečbu pacientov, ale aj overené postupy v rámci prevencie šírenia choroby a zvlášť urýchliť vakcináciu.
Tri návrhy pre vládu
V zhode s mnohými spoluobčanmi som preto požiadal vládu o bezodkladné prijatie rozhodnutí, ktoré povedú k zmene ustanovení Vyhlášky ÚVZ (tzv. COVID AUTOMAT) tak, (1) aby bolo rešpektované základné právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie v spoločenstve a verejne, ako to garantuje čl. 24 Ústavy SR a čl. 9 Európskeho dohovoru, a aby prijaté obmedzenia s cieľom ochrany zdravia nespochybniteľne spĺňali kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. Ústavný zákon 227/2002 Z. z. o núdzovom stave neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb. A iným zákazom (pohybu či zhromažďovania) sa nerušia ďalšie základné práva. Sú navzájom rovnocenné. Nález ÚS to potvrdil už v r. 2002. Rozumným a ústavne konformným východiskom a spravodlivým riešením v súlade s právom môže byť prijatie nevyhnutných opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločností na základe dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom. Ako adekvátny model pre “duchovnú výživu” môžu slúžiť opatrenia platné pre dostupnosť “fyzickej výživy” (potravín), drogérie a základných potrieb obyvateľov (limit počtu osôb podľa plochy chrámu), v kombinácii s dodržiavaním základných protiepidemických pravidiel. Správne je tiež zohľadniť úsilie zodpovedných ľudí s negatívnym testom a rastúci počet zaočkovaných.
(2) Vláda by nemala ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života spájať s opatreniami “športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy”, ako je tomu dnes. Tieto oblasti sa majú riešiť samostatne, špecificky a primerane pre udržanie živej kultúry a športovej činnosti. Kultúra ako tvorivý sektor si zaslúži citlivé opatrenia, podobne ako ekonomika, ktorú vnímame ako zásadnú pre vitalitu spoločnosti. Povedané hanusovsky, človek a kultúra sú dve tváre tej istej reality. Európa je z hľadiska histórie a súčasnosti svetovou veľmocou v kultúre a športe, lebo im poskytovala osobitnú podporu a priestor. Kultúra a vzdelanie najviac ovplyvnili dejiny Európy. Z tohto pohľadu úplné zrušenie maturít je chybným rozhodnutím. Snáď to nový minister školstva ešte stihne napraviť. Kým nebude školstvo prioritou pre samotného premiéra a pre vládu ako celok, bude sa trápiť. Primerané opatrenia a lepšie fungovanie nemateriálnej sféry života spoločnosti sa nám vrátia v zdraví a celkovej zrelosti našich obyvateľov, zvlášť mladých.
(3) Podľa čl. 40 Ústavy SR “Každý má právo na ochranu zdravia”. Pri pandémii ide o ochranu zdravia a životov vo veľkom rozsahu. Bez účinnej prevencie a v jej rámci dostupnej a bezpečnej vakcinácie bude štát pri tejto zodpovednosti zlyhávať.
Očkovanie patrí medzi najefektívnejšie preventívne opatrenia. Problémy s nedostatkom vakcín by do budúcnosti v podstatnej miere vyriešila výroba pandemickej vakcíny na Slovensku, ktorá ju zabezpečí včas a v potrebnom množstve. Keďže SR má výrobné skúsenosti a kapacity, je potrebné prikročiť k strategickej štátnej investícii, vyčleniť z eurofondov potrebné prostriedky (odhadom max. 35 mil. €) a bezodkladne začať vo vhodnej lokalite výstavbu takejto výrobnej haly s vakcinačnou technológiou s kapacitou 5 miliónov vakcín vyrobených v priebehu pol roka. Pre iniciáciu tohto zámeru a jeho dynamický rozbeh by Ministerstvo zdravotníctva alebo Správa štátnych hmotných rezerv mali využiť súčasné podmienky núdzového stavu.
Nová zostava to môže zvládnuť
Vzhľadom na dnešný nedostatok dobrej vôle hľadať rozumné a predvídavé vládne opatrenia a hlavne komunikovať s občanmi, predpokladám skôr nápravu porušovania základných práv súdnou cestou. Rozhodnutia ÚS a ESĽP sú precedensom aj pre budúcnosť. Druhý bod si vyžaduje exekutívu so zmyslom pre špecifický a zodpovedný postoj ku kultúre, vzdelávaniu, športu, ale aj obchodu a službám. Spolu so strategickou investíciou do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku to zostáva výzvou pre budúcu vládnu zostavu.
Pandémia, ktorá nás ohrozuje, je rozsiahla a nebezpečná, ale nie je ani prvou ani poslednou krízou, ktorou ľudstvo a Slovensko prechádza. Východiskom z každej krízy je zdravý rozum a živé svedomie. Teda konštruktívne a účinné konanie, ktoré je založené na rozumných, odborných a primeraných opatreniach a na zodpovednosti voči všetkým občanom – najstarším i najmladším, chorým aj zdravým, v súlade s ústavou a právom. Požadujeme príliš veľa? Autor bol v r. 2016-19 Osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. List premiérovi a všetkým členom vlády a tiež prezidentke SR a predsedovi NR SR je spolu s hlavnými právnymi argumentmi podnetu pre ESĽP a obidve podania na GP sú dostupné na https://www.janfigel.eu/single-post/list-vlade-slovenskej-republiky-3-3-2021.
https://www.aktuality.sk/clanok/877542/nazor-jana-figela-tri-navrhy-vlade-a-zatvorene-kostoly
Fot. Kelly Sikkema / Unsplash
Powodem jest decyzja rządu z 17 marca przedłużająca stan wyjątkowy o 40 dni, a więc ze świętami Wielkanocy włącznie. Na początku marca chrześcijański demokrata Figeľ zaapelował do rządu Słowacji oraz Europejskiego Trybunału Praw Człowieka o generalne zniesienie zakazu sprawowania nabożeństw, który jest sprzeczny z konstytucją, a także z Europejską Konwencją Praw Człowieka.
Także prokurator generalny Maroš Žilinka zwrócił się 24 marca do słowackiego Trybunału Konstytucyjnego z prośbą o sprawdzenie, czy ograniczenia swobody poruszana się są zgodne z konstytucją Słowacji. Zdaniem prokuratora, także w ogłoszonym przez rząd stanie wyjątkowym ingerencja w prawa podstawowe musi być adekwatna do danej sprawy. Aktualnie obowiązujące w Słowacji środki na czas pandemii utrudniają korzystanie z prawa własności, prawa do swobodnego wyznawania religii, prawa do wolności zgromadzeń oraz prawa do wykonywania zawodu, uważa prokurator Žilinka.
Inicjatywę Figeľa popierają również biskupi katoliccy. Wielokrotne apele Kościoła o dostosowanie przepisów „nie zostały wzięte pod uwagę przez przedstawicieli państwa”, ostrzegł przewodniczący Konferencji Biskupów Słowacji abp Stanislav Zvolenský z Bratysławy. Nawiązując do trwającego od kilku tygodni kryzysu rządowego, hierarcha dodał, że wielu przekonało się, iż państwo z powodu wewnętrznych sporów straciło gotowość do zaspokajania duchowych potrzeb mieszkańców. W tej sytuacji biskupi uznali „inicjatywę pana Figeľa za słuszną i potrzebną”.
Tymczasem do inicjatywy przyłączyli się zwierzchnicy Kościoła prawosławnego i ewangelickiego Konfesji Augsburskiej. Byłoby „dobrze, gdyby władza państwowa przynajmniej okazywała Kościołom tyle szacunku i poważania, ile Kościoły okazywały jej w zrozumieniu jej działań”, stwierdzili prawosławni hierarchowie. Ewangelicki biskup generalny Ivan Eľko powiedział, że jest przekonany, iż jeśli zasady państwa prawa będą przestrzegane, obywatele będą „bardziej skłonni do zaufania państwu i bardziej zmotywowani do opracowania wspólnej strategii”.
Ostatnio słowacki arcybiskup Cyril Vasiľ zaproponował, aby ci wierni, którzy zostali zaszczepieni przeciwko COVID-19 lub już wyzdrowieli po przebytej chorobie, mogli znowu uczestniczyć w nabożeństwach. Administrator apostolski greckokatolickiej eparchii koszyckiej widzi w tym sposób na złagodzenie obowiązującego obecnie całkowitego zakazu sprawowania nabożeństw z udziałem wiernych.
Mnohí sú presvedčení, že štát pre vnútorné spory stratil ochotu zaoberať sa duchovnými potrebami obyvateľov, tvrdí Zvolenský.
Katolícki biskupi ocenili aktivitu bývalého eurokomisára Jána Figeľa v prípade plošného zákazu verejných bohoslužieb.
Podľa biskupov ide o dobrú iniciatívu, zhodli sa na spoločnom rokovaní.
Figeľ označil úplný zákaz verejných bohoslužieb za porušenie ústavného aj medzinárodného práva a podal na generálnu prokuratúru podnet, aby ho posunula na Ústavný súd. Druhý podnet podal Figeľ v tej istej veci na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
V pondelok Figeľ podal na generálnu prokuratúru ďalší podnet pre zákaz verejných bohoslužieb. Týmto návrhom aktualizoval svoj pôvodný podnet z 15. februára, opiera sa v ňom o rozhodnutie vlády z minulej stredy predĺžiť výnimočný stav o ďalších 40 dní.
K novému podnetu sa pridalo ďalších desať predkladateľov z rôznych oblastí spoločenského života. Medzi nimi je napríklad Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, Tomáš Kuzár, Viktor Vlasák, Bohdan Hroboň, Róbert Letz, Andrea Turčanová, Marek Šmid či Juraj Šúst.
Generálneho prokurátora Maroša Žilinku žiadajú, aby podnet z dôvodu protiústavnosti niektorých protiepidemických opatrení postúpil Ústavnému súdu.
„Som vďačný skupine podporovateľov za spoločný postoj, pretože pri opätovnom umožnení bohoslužieb a obradov ide o dôležitú verejnú záležitosť. Ústavnosť a zákonnosť musí byť základom poriadku počas krízy i pre budúcnosť,“ uviedol Figeľ. Zároveň argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.
KBS: Prekračuje sa hranica primeranosti
Katolícki biskupi na online rokovaní opäť potvrdili svoj kritický postoj k aktuálnemu stavu, keď konštatovali, že praktické znemožnenie nielen verejných slávení, ale aj individuálnej pastoračnej služby na základe platných nariadení predstavuje neadekvátny, ba aj neúnosný zásah verejnej moci do náboženského života.
„Opakované žiadosti cirkvi o nápravu, žiaľ, štátni predstavitelia neberú do úvahy,“ vyhlásil predseda KBS arcibiskup Stanislav Zvolenský s tým, že cirkev už rok nabáda na dôsledné zachovávanie opatrení, pokoj a trpezlivosť. V úsilí o spoločné dobro a ochranu života obyvateľov zniesla viaceré nadmerné zásahy do svojho pôsobenia, a to bez sporov a konfliktov.
Avšak stav od nového roka, ktorý duchovný život v krajine celkom odsunul na vedľajšiu koľaj, vyvoláva podľa biskupov čoraz väčšiu nespokojnosť. Biskupi vnímajú, že ľudia si oprávnene žiadajú primeranejšie určenie pravidiel vzhľadom na svoje duchovné potreby.
Hoci cirkev podľa arcibiskupa Zvolenského robí, čo je v jej silách, aby sa ťažkosti riešili komunikáciou a dohodou, mnohí nadobúdajú presvedčenie, že štát pre vnútorné spory stratil ochotu zaoberať sa duchovnými potrebami svojich obyvateľov.
„Spôsob, ktorým sa obmedzujú možnosti pastoračnej služby a s nimi aj uplatňovanie náboženskej slobody v krajine, žiaľ, prekračuje hranice primeranosti. V danej situácii preto všetci slovenskí biskupi iniciatívu pána Figeľa vnímajú ako správnu a potrebnú,“ uzavrel predseda KBS.
Mala by sa cirkev k sťažnosti Jána Figeľa vyslovene pridať, prípadne podať samostatnú sťažnosť? Ján Duda, cirkevný právnik Na otázku, či by sa mala k tejto žalobe cirkev pridať, odpovedám podľa svojho názoru, že áno. Ale je to na rozhodnutí pánov biskupov, či tak urobia alebo nie. A prečo si to myslím? Lebo súdne orgány sú na to, aby – ak je to potrebné – sme sa ich opýtali, či boli alebo neboli práva veriacich porušené. Nepovažujem to za nič osobné či nepriateľské, využiť služby súdnych orgánov, ak sa to ukazuje ako potrebné alebo dokonca nevyhnutné. Úlohou súdov je vykladať zákony a právne princípy a bolo by správne sa dozvedieť, či sa verejné štátne inštitúcie zachovali k cirkvi a k veriacim v súlade s právom. Anton Ziolkovský, bývalý výkonný sekretár KBS Od začiatku som presvedčený, že úplný zákaz verejných bohoslužieb a obmedzenia, ktoré neumožňujú legálne ani len individuálnu situáciu, nemožno považovať za primerané. Zvlášť, keď si uvedomíme, že tak prísne opatrenia sa nezaviedli v Európe takmer nikde. Najhoršie je, a navonok to tak vyzerá, že vláda nemá záujem túto situáciu riešiť. Z komunikácie biskupov sa dá dedukovať, že ich v podstate ignoruje. Ak by to bolo naozaj tak a nedôjde k náprave situácie v najbližších dňoch, táto vláda sa zapíše do novodobých slovenských dejín ako tá, ktorá neprimerane obmedzila náboženskú slobodu, čo sa okrem komunistov nikomu nepodarilo. Konzervatívci a kresťanskí demokrati v koalícii by si toto mali dobre uvedomiť. Ak sa nebudú aktívne podieľať na zmene tak, aby to bolo známe aj verejnosti, určite to poškodí ich reputáciu. Iniciatívu Jána Figeľa vítam. Nie som právnik, ale verím v jej úspech. KBS aj v minulosti vstúpila do sporov na ESĽP, ak išlo o náboženskú slobodu alebo ľudské práva, predpokladám, že sa bude angažovať aj tentoraz.
Bratislava 22. marca (TK KBS) Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a bývalý eurokomisár Ján Figeľ podal na Generálnu prokuratúru ďalší podnet vo veci zákazu verejných bohoslužieb. Ide o návrh, ktorým aktualizoval svoj podnet z 15. februára. Opiera sa o rozhodnutie vlády predĺžiť výnimočný stav o ďalších 40 dní.
Pridalo sa k nemu ďalších deväť predkladateľov, ktorí reprezentujú rôzne oblasti spoločenského života, rozmanitosť profesií a vierovyznaní (Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, Tomáš Kuzár, Viktor Vlasák, Bohdan Hroboň, Róbert Letz, Andrea Turčanová, Marek Šmid, Juraj Šúst). Generálneho prokurátora Maroša Žilinku žiadajú, aby podnet z dôvodu protiústavnosti niektorých protiepidemických opatrení postúpil Ústavnému súdu SR.
Ústavný zákon o bezpečnosti štátu neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody.
“Som vďačný skupine podporovateľov za spoločný postoj, pretože pri opätovnom umožnení bohoslužieb a obradov ide o dôležitú verejnú záležitosť. Ústavnosť a zákonnosť musí základom poriadku počas krízy i pre budúcnosť,” hovorí pre TK KBS Ján Figeľ. Zároveň argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.
Rozumným a ústavne súladným východiskom môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.
Košice 12. marca (TK KBS) Vladyka Cyril Vasiľ SJ sa zhoduje s predsedom správnej rady Nadácie Antota Tunegu Jánom Figeľom, že zatvorené chrámy sú veľkým problémom nielen z pohľadu možnosti uplatňovania slobody náboženského vyznania, ale predovšetkým z dôvodu podpory duševného zdravia, v tomto psychicky namáhavom období pandémie. K riešeniu tejto problematickej otázky môže prispieť niekoľko opatrení. Obaja sa tiež zhodli, že výkon náboženskej slobody prostredníctvom verejných bohoslužieb nie je rovnocenný či porovnateľný s účasťou na iných verejných podujatiach športového, rekreačného či zábavného charakteru. Keďže výkon náboženskej slobody vychádza z ústavného práva, jeho obmedzenie musí byť proporčné, primerané a nevyhnutné. Arcibiskup Cyril Vasiľ diskutoval o zatvorených chrámoch s Jánom Figeľom v TV Zemplín.
Cirkev si je podľa vladyku vedomá, že výkon náboženskej slobody je možné obmedziť a sama je tak ochotná urobiť vždy, keď vníma ohrozenie verejného zdravia a životov, ktoré považuje za veľké dobro. Upozornil, že cirkevné inštitúcie podporujú všetky primerané protiepidemické opatrenia, ale súčasne sú presvedčené, že ich aplikácia neznamená nevyhnutne kompletný plošný zákaz verejného slávenia, ale že je možné nájsť kompromisné riešenie umožňujúce aspoň parciálnu účasť veriacich na liturgickom živote s dodržaním potrebných hygienických opatrení.
Dôležitou súčasťou riešenia tejto problematiky je dialóg medzi štátom a cirkvami pri vydávaní protiepidemických opatrení, ktoré sú v záujme všetkých obyvateľov Slovenska. Konkrétnym návrhom je aj zohľadnenie veľkého počtu tých, ktorí už prekonali Covid-19, resp. sú už zaočkovaní, pri umožnení verejného výkonu náboženskej slobody v čase pandémie. K celkovému uvoľňovaniu opatrení by prispela aj vyššia zaočkovanosť populácie, ak by došlo aj na Slovensku k rozbehnutiu výroby vakcín, v spolupráci so zahraničnými partnermi.
Téma otvárania kostolov sa stala kontroverznou diskusiou, ktorá rozdeľuje ľudí na dva tábory. Kým niektorí tvrdia, že kostoly majú ostať zatvorené presne tak ako obchody a služby, iní sú presvedčení, že veriaci potrebujú chrámy a sviatosti, ktoré sa v nich slúžia. Pozvanie do štúdia prijali arcibiskup Košickej gréckokatolíckej eparchie vladyka Cyril Vasiľ SJ a Ján Figeľ, predseda správnej rady Nadácie Antona Tunegu. Okrem iného porozprávali, prečo sú zatvorené chrámy problémom a čo vidia ako riešenie tejto problematickej otázky.
Štát by mal investovať do koprodukčnej výroby pandemickej vakcíny od niektorého svetového výrobcu priamo na Slovensku, povedal Figeľ v TASR TV.
Bratislava 10. marca (Teraz.sk) – Plošné testovanie antigénovými testami, vyhýbanie sa prísnemu lockdownu, keď to bolo potrebné a zároveň dlhodobé zakazovanie činností, ktoré by sa v primeranom rozsahu realizovať mohli, podľa predsedu Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Jána Figeľa vedie k tomu, že protiepidemické opatrenia v praxi nezaberajú. „Od Nového roka sú chrámy zavreté, ale čísla sú zlé, ak nie priam svetovo najhoršie. Teda je niečo v konaní kompetentných chybné,“ povedal Figeľ v diskusii na TASR TV.
Tvrdí, že kľúčovou súčasťou prevencie je očkovanie a lieková politika štátu, ale v širšom ponímaní aj starosť o psychické zdravie a duchovný život občanov.
„Trvá to už tretí mesiac, čo sú znemožnené verejné bohoslužby. Podľa mňa ide o protiústavný stav. Ústava veľmi explicitne garantuje slobodu náboženského vyznania, ktorá má tak súkromnú, ako aj verejnú dimenziu vo forme bohoslužby, slúženia obradov a vyučovania,“ tvrdí Figeľ.
„Také striktné opatrenia, ako u nás, nie sú prijaté v žiadnom z okolitých štátov, v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku dokonca ani v Česku,“ dodáva. Napríklad katedrála vo Viedni podľa neho obmedzila svoju kapacitu na maximálne dve stovky veriacich, ale verejné bohoslužby v nej prebiehajú naďalej.
Podľa Figeľa existuje mnoho spôsobov, ako zaistiť bezpečnosť prítomných. Je možné pri miestach na státie vyžadovať pre jedného človeka alebo rodinu najmenej 15 metrov štvorcových priestoru, znížiť kapacitu miest na sedenie, vyžadovať od ľudí ochranu respirátorom, prípadne požadovať pri vstupe certifikát o testovaní alebo očkovaní. „Možno by účasť takýchto osôb na obradoch počas Veľkej noci mohla byť signálom, že na očkovaní záleží,“ povedal Figeľ.
Na potrebu diskusie o umožnení verejných bohoslužieb podľa neho už upozornili slovenskí biskupi, ale aj minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) „Písal som list pani prezidentke a tak isto predsedovi parlamentu a vláde, lebo to považujem za dôležité. Aj preto, aby sme sa vrátili k ústavnosti, aj preto, aby sme sa vrátili k opatreniam, ktoré sú rozumné, zodpovedné a pomôžu cieľu,“ zdôraznil.
Bývalý slovenský eurokomisár Figeľ v tejto veci podal aj dva právne podnety, z toho jeden na Európsky súd pre ľudské práva a druhý by chcel prostredníctvom generálnej prokuratúry adresovať Ústavnému súdu SR. „Môže to byť aj precedens. Lebo ak sa raz rozhodne v tejto veci, bude to do budúcnosti jednoznačná odpoveď pre akékoľvek budúce situácie. Ale aj keď tieto inštitúcie dospejú k rozhodnutiu, že je porušované právo, či už domáce alebo medzinárodné, jednak to bude trvať dosť dlho, jednak to aj tak musí korigovať nejaký exekutívny orgán,“ priznáva.
Na margo očkovania Figeľ poznamenal, že prioritou vlády by malo byť získanie partnera na koprodukčnú výrobu pandemickej vakcíny priamo na Slovensku. „Investícia tohto typu by podľa mňa do roka vedela garantovať výrobu piatich miliónov vakcín v časovom horizonte pol roka, ktoré by pokryli potreby Slovenska,“ uzavrel Figeľ.
https://www.teraz.sk/publicistika/j-figel-od-noveho-roka-su-chramy-z/533913-clanok.html
