Bývalý predseda KDH Ján Figeľ v relácii Téma dňa na ta3 obhajoval podporu ústavnej novely, odmietol obavy z konfliktu s právom EÚ a skritizoval vnútorné výkyvy v klube KDH aj programovú prázdnotu opozície. V zahraničnej politike privítal výsledok volieb v Česku, volá po „V3“ a aktívnejšom regionálnom tlaku na mierové riešenie vojny na Ukrajine.

Figeľ obhajuje hlasovanie o novele ústavy kultúrno-etickými témami a princípom subsidiarity v Únii. „Osobne som rád, že to prešlo,“ povedal s tým, že ústava má chrániť základy štátu proti trendom, ktoré boli ešte nedávno nepredstaviteľné. „Že sa obchoduje napríklad s deťmi alebo s materstvom. To už sú novodobé formy otroctva, zneužívania človeka,“ uviedol.
Zároveň odmietol interpretácie o „odchode z Únie“ či o kolízii s európskym právom. „Európska únia je postavená na princípe subsidiarity (…) A tento text novely ústavy nie je v rozpore so slovenskými záväzkami a zmluvným právom, ktorého sme súčasťou,“ vyhlásil. Pripomenul, že podobné ustanovenia majú aj iné členské štáty a že Slovensko už pred vstupom do EÚ prijalo deklaráciu o zvrchovanosti v kultúrno-etických veciach.
„Európa, to sme aj my. To nie je Brusel,“ zdôraznil s poukazom na to, že „pánmi Únie sú jej štáty“ a zásadné rozhodnutia sa prijímajú jednomyseľne. „Bez rozhodnutia všetkých nebude nikto prijatý. Bez rozhodnutia všetkých jednomyseľne nebude schválený žiaden rozpočet,“ pripomenul.
Ako bývalý hlavný vyjednávač pri vstupe Slovenska do EÚ pripomenul aj vlastnú účasť na kľúčových momentoch integrácie. Spomenul, že v roku 2003 presadzoval, aby sa jednostranná deklarácia o kultúrno-etickej zvrchovanosti stala prílohou prístupovej zmluvy, hoci vtedy narazila na koaličné výhrady.
„Góly do vlastnej brány“ a otázka jednoty KDH
K nepodporeniu novely dvoma poslancami KDH sa Figeľ postavil priamo. „Ja to považujem za problém,“ povedal a pri Františkovi Mikloškovi pripomenul, že kedysi patril k protagonistom hodnotovej deklarácie. „Táto zmena postoja za 20 rokov je zvláštna,“ dodal. Podľa Figeľa má byť hnutie pri identitných témach disciplinované.
„A toto sú góly do vlastnej brány, lebo to zneisťuje voličov (…) Na základných, zásadných otázkach je vždy škodlivé nemať jednotu,“ upozornil.
S odstupom spomenul aj kontrast s obdobím ústavnej úpravy manželstva spred desiatich rokov: „Nám tam nikto neodskočil (…) Získali sme podporu celkovo 102 hlasov,“ zdôraznil a prirovnal dnešnú situáciu k zápasu „Dávida a Goliáša“, v ktorom sa dá vyhrať len s integritou a vnútornou jednotou.
Kam má mať KDH bližšie? Záleží od tém
V širšom pohľade na opozíciu Figeľ nevidí ucelenú alternatívu. „Alternatíva je slabá. Ak vôbec,“ skonštatoval. Kritizoval, že mnohé strany fungujú ako „jednoosobové eseročky“ bez stabilného programu a stavajú len na heslách či tlačovkách. „Mať politiku len proti vláde je tak ploché, tak málo,“ povedal.
Za potrebný považuje návrat k hodnotovému kompasu a k programovej práci. V hospodárskej politike varoval pred ľahkovážnym zadlžovaním. „Vláda alebo politická štruktúra, keď zadlžuje národ, koná nemorálne,“ dodal s tým, že Slovensko už cíti tlak zadlženia aj slabnúce verejné služby od zdravotníctva po školstvo.
Na otázku, či má KDH bližšie k vláde alebo k opozícii, Ján Figeľ odpovedal, že hnutie sa nedá jednoducho zaradiť na jednu stranu, pretože jeho postoje sa líšia podľa oblasti politiky. „KDH má bližšie cez napríklad hlasovanie o novele ústavy k súčasnej koalícii. Ale v ekonomike, vo financiách, v tých rezortných záležitostiach, hlavne v školstve a zdravotníctve, možno povedať jednoznačne, že k opozičným stranám,“ uviedol.
Odmietol však predčasné koaličné nálepkovanie a pripomenul historickú stabilitu hnutia. Ako dodal, má podľa neho aj dnes prirodzený potenciál. „KDH je hnutie, ktoré má skúsenosti, zvládalo ťažké témy v zápase aj o demokraciu, aj o európsku integráciu, o bezpečnosť v rámci spoločenstva Severoatlantickej aliancie. A preto som presvedčený, že má potenciál, ktorý je zdola, ktorý je prirodzene programový, založený na presvedčení ľudí, nie na marketingu,“ vyhlásil.
V4 nie, skôr V3
K politickému obratu v Česku Figeľ hovorí o šanci na reštart susedskej politiky po období chladných vzťahov. „Ja si myslím, že je to dobrá správa,“ povedal.
„Očakávam, že aj ten osobný rozmer, ale aj sila jeho mandátu, sa pretaví do dialógu, do susedskej spolupráce,“ vyjadril sa k Andrejovi Babišovi. Spomenul aj spoločné míľniky oboch štátov – „Nežnú revolúciu, nežný rozvod a nežný sobáš“ v roku 2004 pri vstupe do EÚ – a dodal, že koordinácia Prahy a Bratislavy prinášala výhodu v európskych rozhodnutiach.
Vyšehradskú skupinu Figeľ označil za nástroj, ktorý závisí od ochoty lídrov. „Po nástupe novej českej vlády začnú tri krajiny tvoriť akoby agendu medzi sebou a pre Európu,“ načrtol s tým, že Varšava je momentálne vnútorné rozdelená. Vo „V3“ vidí priestor na spoločné postoje k priemyselnej politike, emisným povolenkám či automobilovému priemyslu v rámci zelených reforiem.
K vojne na Ukrajine Figeľ hovorí, že Európa si na konflikt „zvykla“ a chýba jej vlastná diplomatická iniciatíva. „Dialóg je nevyhnutný,“ vyhlásil a zdôraznil potrebu zjednotiť sa najprv na svojej strane, v EÚ a NATO, a potom tlačiť na politické riešenia.
„Päť percent na zbrojenie. To sú nezmysly, pretože základ bezpečnosti a obrany je múdra politika,“ dodal a pripomenul odkaz povojnovej generácie európskych lídrov, ktorí hľadali zmierenie „od Atlantiku po Ural“. Stredná Európa má podľa neho pamäť aj motiváciu hľadať udržateľný mierový balík.



















