Parlament rozhodol, že ďalej bude rokovať už len o vládnom návrhu ústavného zákona v kultúrno-etických otázkach. Podobnú iniciatívu KDH poslanci koalície odmietli. Od kresťanských demokratov teraz závisí, či Ficovu novelu ústavy napokon prijmú.
Igor Stupňan|10.4. o 18:00
Vládny návrh stanovuje, že štát uznáva len pohlavie muža a ženy. Podobne ako KDH hovorí o zvrchovanosti štátu v kultúrno-etických otázkach. Zámer vlády upravuje výchovno-vzdelávací proces v školách, adopcie detí a rovnaké odmeňovanie mužov a žien.
Koalícia má dohromady 79 hlasov, klub KDH disponuje 11 hlasmi. Ak sa k tomu pripočítajú ešte dva hlasy poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku z Kresťanskej únie, zmena ústavy má šancu na schválenie. Potrebných bude aspoň 90 hlasov. Predseda KDH Milan Majerský tvrdí, že hnutie je pripravené rokovať, aby sa jeho zámery dostali do vládneho návrhu.
Bývalých kresťansko-demokratických politikov sa Štandard spýtal dve otázky:
1. Ako ste vyhodnotili, že KDH nepodporilo vládny návrh na zmenu ústavy v kultúrno-etických otázkach a koalícia zase nehlasovala za návrh ústavného zákona v tejto veci z dielne KDH?
2. Teraz sa už bude rokovať v parlamente iba o návrhu vlády. Myslíte si, že koalícia sa s KDH dohodne na kompromise a KDH nepodľahne tlakom zvnútra alebo opozičných strán PS a SaS, že nemá spolupracovať na zákone s vládnou koalíciou?
Ján Čarnogurský, bývalý predseda KDH:
1. KDH vidí prednosti svojho návrhu a vládna koalícia zasa toho svojho. Každý návrh je politicko-ideologicky podmienený tým, kto ho vypracoval. Nevidím tragédiu v tom, že KDH hlasovalo oddelene.
2. Nepustím sa do predpovede, ako si myslím, že KDH bude hlasovať, tým viac, že nemám žiadne kontakty s KDH, a teda ani žiadne informácie. Pri ďalšom hlasovaní sa však ukáže politická rozhľadenosť najmä KDH. V politike veľmi často, ak nie aj vždy, nemožno dosiahnuť všetky svoje ciele a treba robiť isté kompromisy.
Do ďalšieho legislatívneho procesu prešiel iba vládny návrh. Aj keď nemá všetky prednosti, ktoré KDH videlo vo svojom návrhu, ale v každom prípade má viacero predností z hľadiska ideovej línie KDH. To znamená, že KDH by malo vládny návrh podporiť, pretože ak aj nedosiahne všetky svoje ciele, ale aspoň časť z nich by dosiahlo schválením spomínaného vládneho návrhu.
Vladimír Palko, exminister vnútra:
1. Predovšetkým treba zdôrazniť, že návrh KDH je komplexnejší a celkovo lepší. O Smere je známe, že spoľahlivo zahlasuje za konzervatívne návrhy vtedy, keď je ich predkladateľom. To je štýl ich predsedu. Veľkorysosť tam absentuje. Aj za ochranu manželstva zahlasovali v roku 2014, ale v roku 2009 hlasovali proti. Aj teraz nehlasovali za návrh KDH. Tento spôsob ich konzervativizmu zostane zapamätaný.
Čo sa týka toho, že KDH nehlasovalo za návrh Smeru, neviem, či neriskovalo to, že ani ten by neprešiel. Mali hlasovať za.
2. V druhom čítaní by sa KDH malo snažiť o vsunutie prvkov zo svojho návrhu do návrhu Smeru. Keby aj nebolo úspešné, malo by za návrh zahlasovať. KDH z toho môže vyjsť ako to principiálne, škoda toho hlasovania v prvom čítaní, mohlo z toho vyjsť ešte lepšie. Smer bude vyzerať ako mocenský hráč, ktorého presvedčenie je otázne.
Ján Figeľ, bývalý predseda KDH:
1. Potvrdilo to prevládajúcu jednostrannosť v príprave a neschopnosť hlbšej dohody vo veci. Akoby rýchlosť predloženia vážnych zmien a intenzita ich komunikácie v médiách boli dôležitejšie než výsledok. O základných hodnotách nestačí hovoriť – treba ich múdro upevňovať v osobnom a spoločenskom živote. Obávam sa, že nezrelé prístupy neprinesú dobrú zmenu ústavy.
Keď KDH v roku 2014 navrhovalo zmenu ústavy vo veci ochrany manželstva, nepredložili sme stranícky návrh, ale text podpísaný 40 poslancami – to je dodnes rekord v našom demokratickom parlamentarizme. Potom som sa ako predseda KDH stretol s predsedom Smeru a vlády, keďže v tom čase vyšiel s vládnym návrhom na ústavné zmeny v justícii. S cieľom presadenia návrhov sme sa stretli opakovane a vznikol z toho spoločný návrh integrujúci obidve témy. V prvom čítaní vďaka vzájomnej podpore prešli ďalej oba návrhy. V druhom čítaní to dopadlo podľa dosiahnutej dohody. O tom príbehu je vydané aj knižné svedectvo. Konštruktívne vyjednávanie, kvalitný návrh a dodržiavanie dohôd – to je aj dnes cesta k dobrým výsledkom pre národ a spoločnosť i pre zúčastnené strany.
2. Tlakom podliehajú mäkkýše, kým zrelí ľudia s chrbticou a charakterom zodpovedne menia vývoj a spoločnosť. Hlasovanie potvrdilo dominanciu politickej jednostrannosti. Konečný výsledok bude závisieť od toho, čo prevládne v nasledujúcich týždňoch – straníckosť a partikulárne záujmy alebo úsilie o konštruktívnu dohodu a spoločné dobro. Všetko ostatné je politické pózovanie a rečnícky folklór.
Pavol Hrušovský, bývalý predseda KDH:
1. Stále existuje priestor na rozhovory. Odporúčal by som KDH, aj keď jeho návrh neprešiel, aby rokovalo o zmenách v ústave a presadilo svoje zámery. Nechal by som na vyjednávačoch KDH, v akom rozsahu sa im to podarí.
2. Odporúčal by som, aby sa najskôr vedenie strany a poslanecký klub KDH dohodli, čo je ich najväčší záujem pri presadzovaní ustanovení, ktoré by chceli zmeniť a zapracovať do vládneho návrhu. Potom už bude záležať na výsledkoch rokovaní, čo budú považovať za úspech, aby KDH bolo pripravené podporiť v druhom čítaní aj vládny návrh zákona, hoci tam problém vidím v inom ako v obsahu.