Ján Figeľ

Author: Marek Olšanský

  • Zatvorené kostoly a tri návrhy pre vládu

    Faktické zrušenie verejných bohoslužieb na Slovensku od Nového roka 2021, ktoré je aj dnes platné ako súčasť takzvaného covid automatu, považujem za nezákonné, pretože je v rozpore s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ľudských právach.

    Ústava SR v čl. 24 potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo, ktorého uplatňovanie má aj verejný a kolektívny rozmer a pokrýva štyri oblasti: bohoslužby, náboženské úkony, zachovávanie obradov a vyučovanie.

    Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy. Výkon týchto práv možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a iných slobôd.

    Rozpor nielen s domácim právom

    Podobne, pre Slovensko záväzný a vymožiteľný Európsky dohovor o ľudských právach, rozpracovaný aj judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva, v čl. 9 garantuje tiež kolektívnu a verejnú formu realizácie náboženskej slobody.

    Toto právo nemožno zo strany štátu zrušiť ani de iure, ani de facto. To platí aj pre tzv. čierne pásmo covid automatu. Akékoľvek obmedzenia, ktoré sú „nevyhnutné v záujme ochrany zdravia“, musia spĺňať kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti.

    Podnet na Európsky súd

    Spolu s mnohými občanmi SR považujem zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva. Znenie §4 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nespĺňa ani jedno z troch uvedených nevyhnutných kritérií súladu s Európskym dohovorom. Preto sa obraciam na vládu so žiadosťou, aby tento problém bezodkladne riešila ústavne súladným spôsobom.

    Súc presvedčený o oprávnenosti tohto postoja a vzhľadom na naliehavosť situácie, podal som v tejto veci vo februári podnet ESĽP v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi SR so žiadosťou, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR. Zároveň som sa však obrátil listom na vládu SR s návrhom na potrebné zmeny predpisov čo najskôr.

    Otázka nestojí tak, či uprednostníme slobodu alebo poriadok v záujme zdravia. Ak zachováme potrebný poriadok, ten nám bude slúžiť a našu slobodu to posilní. Ústava a platné medzinárodné právo sú však v tomto zmysle v jadre tohto poriadku. A tento poriadok kladie oblasť náboženskej slobody medzi základné práva a potreby človeka. Okrem toho chcem však upozorniť na ďalšie súvislosti duchovného života dôležité pre zdravý vývoj, obnovu a rozvoj nášho národa a spoločnosti.

    V porovnaní so susedmi sme unikát

    Po prvé, duševné zdravie je základnou súčasťou fyzického a celkového zdravia človeka. Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie. Bez rešpektovania duše človeka a jeho celistvej dôstojnosti sa život mení na obyčajné vecné zabezpečenie a administratívnu správu rôznych záležitostí. Po stáročia sú v centre našich miest a obcí chrámy, ktoré sú strediskami duchovného života. Nie náhodou sa naša ústavnosť a štátnosť spája s „cyrilometodským duchovným dedičstvom“.

    Po druhé, pri podobnej pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované také striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku. Štátna moc v našom okolí býva v konštruktívnom dialógu a v potrebnej súčinnosti s predstaviteľmi duchovného života, takže nie sú potrebné ani apely a listy zo strany biskupov, tak ako u nás. Demokratické vlády rešpektujú konštitučnú autonómiu cirkví a náboženských spoločností, pričom potrebné opatrenia sú prijímané v dialógu a v spolupráci s nimi.

    Súčasný kritický vývoj z hľadiska počtov mŕtvych a hospitalizovaných na Slovensku sa zlepší len rozumnou zmenou opatrení, ktoré budú v súlade s Ústavou SR a budú dôsledne dodržiavané. Zároveň je nevyhnutné uplatňovať účinnú zdravotnú terapiu pri liečbe pacientov, ale aj overené postupy v rámci prevencie šírenia choroby, zvlášť urýchlenej vakcinácie.

    Tri návrhy na nápravu

    V zhode s mnohými spoluobčanmi preto žiadam vládu o bezodkladné prijatie rozhodnutí, ktoré povedú k zmene §4 a ďalších ustanovení Vyhlášky ÚVZ (tzv. covid automat) tak,

    1) aby bolo rešpektované základné právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie v spoločenstve a verejne, ako to garantuje čl. 24 Ústavy SR a čl. 9 Európskeho dohovoru a aby prijaté obmedzenia s cieľom ochrany zdravia nespochybniteľne spĺňali kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. Ústavný zákon 227/2002 Z. z. o núdzovom stave neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb.

    Rozumným a lepším východiskom z neústavného stavu a spravodlivým riešením v súlade s právom môže byť prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločností na základe dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

    Ako adekvátny model pre „duchovnú výživu“ môžu poslúžiť opatrenia platné pre dostupnosť „fyzickej výživy“ (potravín), drogérie a základných potrieb obyvateľov, ktoré stanovuje Vyhláška ÚVZ (limit počtu osôb podľa plochy chrámu), v kombinácii s dodržiavaním základných protiepidemických pravidiel. Primerané a logické je umožniť účasť na bohoslužbách pre ľudí s negatívnym testom a hlavne pre rastúci počet zaočkovaných (k 7. marcu vyše 338-tisíc).

    2) Vláda a ÚVZ by nemali ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života spájať s opatreniami „športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy“. Táto oblasť sa má riešiť samostatne, priamo a jednoznačne.

    Zároveň je potrebné pri ďalšom pokračovaní protiepidemických obmedzení podporiť samostatné, špecifické a primerané podmienky pre udržanie živej kultúry a športovej činnosti. Kultúra ako tvorivý sektor si zaslúži citlivé opatrenia, podobne ako ekonomika, ktorú vnímame ako zásadnú pre vitalitu spoločnosti. Povedané hanusovsky, človek a kultúra sú dve tváre tej istej reality.

    Európa je z hľadiska histórie a súčasnosti svetovou veľmocou v kultúre a športe, lebo im poskytovala osobitný význam, podporu a priestor. Kultúra a vzdelanie najviac ovplyvnili dejiny Európy. Slovensko by malo byť v centre takéhoto chápania a vývoja nielen zemepisne, ale hlavne mentálne a prakticky. Primerané opatrenia a fungovanie nemateriálnej sféry života človeka a spoločnosti, vrátane vzdelania, kultúry a športu, sa nám vrátia v zdraví a celkovej zrelosti našich obyvateľov, zvlášť mladých.

    3) Podľa čl. 40 Ústavy SR “Každý má právo na ochranu zdravia.” Pri pandémii ide nielen o ochranu zdravia, ale aj životov vo veľkom rozsahu. Bez účinnej prevencie a v jej rámci dostupnej a bezpečnej vakcinácie, bude štát opakovane zlyhávať z hľadiska tejto zodpovednosti.

    Vakcíny si vieme vyrábať sami

    Očkovanie patrí medzi najefektívnejšie preventívne opatrenia. Problémy s nedostatkom vakcín by do budúcnosti v podstatnej miere vyriešila výroba pandemickej vakcíny na Slovensku, ktorá ju zabezpečí včas a v potrebnom množstve.

    Keďže SR má výrobné skúsenosti a kapacity, treba prikročiť k strategickej štátnej investícii, vyčleniť z eurofondov potrebné prostriedky (odhadom max. 35 mil. €) a bezodkladne začať vo vhodnej lokalite výstavbu takejto výrobnej haly s vakcinačnou technológiou s kapacitou 5 miliónov vakcín vyrobených v priebehu pol roka. Pre iniciáciu tohto zámeru a jeho dynamický rozbeh by ministerstvo zdravotníctva alebo Správa štátnych hmotných rezerv SR mali využiť súčasné podmienky núdzového stavu.

    Pandémia, ktorá nás ohrozuje, je rozsiahla a nebezpečná, ale nie je ani prvou ani poslednou krízou, ktorou ľudstvo a Slovensko prechádza. Východiskom z každej krízy je zdravý rozum a živé svedomie. Teda konštruktívna a účinná politika, ktorá je založená na racionálnych, odborne podložených, logických opatreniach, a na zodpovednom konaní voči všetkým občanom, najstarším i najmladším, chorým aj zdravým, v súlade s Ústavou SR.

    List s uvedenými návrhmi bol 1. marca 2021 zaslaný premiérovi a všetkým členom vlády, tiež prezidentke SR a predsedovi NR SR. Jeho plné znenie spolu s hlavnými právnymi argumentmi podnetu pre ESĽP je dostupné na tejto adrese.

    https://dennikstandard.sk/42355/zatvorene-kostoly-a-tri-navrhy-pre-vladu

  • Figeľ označil zákaz verejných bohoslužieb za porušenie práva

    Figeľ argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.

    Bratislava 3. marca (TASR) – Zákaz verejných bohoslužieb považuje predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ za porušenie ústavného a medzinárodného práva. Žiada preto vládu, aby upravila pravidlá COVID automatu tak, aby sa zachovalo právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie. Zároveň podal v tejto veci podnet Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR.

    Ústavný zákon neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody.

    Figeľ argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka. “Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie,” uviedol v liste premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽANO) a členom vlády. Upozornil tiež, že v pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované tak striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku.

    Rozumným a jednoduchším východiskom môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

    https://www.teraz.sk/slovensko/figel-oznacil-zakaz-verejnych-bohosl/532266-clanok.html

  • List vláde Slovenskej republiky

    List vláde SR 3-3-2021Download

  • Figeľ považuje zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva

    Figeľ považuje zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva

    SITA/Branislav Bibel

    Predseda Nadácie Antona Tunegu (NAT) Ján Figeľ považuje zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva. Uviedol to v liste, ktorý zaslal členom vlády.

    Ústava SR podľa neho explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. V článku 24 sa hovorí o tom, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru.

    Figeľ sa rozhodol podľa podnet

    Každý má právo byť bez náboženského vyznania a každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Figeľ sa rozhodol v tejto veci podať podnet Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR.

    Ústava hovorí aj o tom, že každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní. Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva.

    „Naliehavosť celkovej situácie a zhoršovanie spoločenskej atmosféry ma vedie k tomu, aby som sa primerane ozval a konal v tomto zmysle tak v záujme celkového zdravia ľudí, ako aj v záujme zdravého vývoja našej domoviny, Slovenska,” napísal Figeľ v liste, ktorý poskytol agentúre SITA.

    Čierne pásmo COVID automatu

    Pre Slovensko záväzný a vymožiteľný Európsky dohovor o ľudských právach garantuje podľa Figeľa aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Toto právo nemožno podľa neho za žiadnych okolností zo strany vlády zrušiť ani de iure, ani de facto. To platí aj pre takzvané čierne pásmo COVID automatu.

    Dodáva, že akékoľvek obmedzenia, ktoré sú „nevyhnutné v záujme ochrany zdravia”, musia spĺňať kritérium zákonnosti, legitimity a primeranosti. „Pri obdobnej pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované tak striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku,” podotkol.

    Figeľ v liste tiež uvádza, že vláda a Úrad verejného zdravotníctva SR by v rámci núdzového stavu ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života nemala explicitne alebo implicitne spájať s opatreniami „športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy”.

    https://www.webnoviny.sk/figel-povazuje-zakaz-verejnych-bohosluzieb-za-evidentne-porusenie-ustavneho-a-medzinarodneho-prava

  • Podanie na Európsky súd pre ľudské práva

    podanie na ESĽP (1)Download

  • Pred 70 rokmi popravili Púčika, Tunegu a Tesára, členov Bielej légie

    Pred 70 rokmi popravili Púčika, Tunegu a Tesára, členov Bielej légie

    Pozrite si diskusiu Pavla Demeša s Jánom Figeľom a Jánom Budajom.

    Autor Márius Kopcsay/TASR Bratislava 19. februára (TASR) – Členovia hnutia Bielej légie Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár sa postavili proti komunistickému režimu, ktorý sa v tom čase ešte len etabloval. To je dôkaz, že na Slovensku existoval odpor a odboj proti komunizmu už od začiatku. Pre TASR to uviedol historik Peter Jašek z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Púčika, Tunegu a Tesára popravili 20. februára 1951. V sobotu 20. februára uplynie 70 rokov od ich násilnej smrti. Dokopy bolo v procese s Bielou légiou súdených 60 ľudí, z toho bolo 48 odsúdených. „Zápas proti komunizmu – vtedy ešte nie proti komunistickému režimu – sa začal hneď po druhej svetovej vojne. Dokonca už počas nej, keď bolo zrejmé, kde sa Slovensko ocitne v povojnovom usporiadaní, vznikla otázka ako bojovať s komunizmom, ktorý sa do tohto geopolitického priestoru dostane,“ povedal Peter Jašek. Ako dodal, ťah komunistov k moci bol viditeľný a prinášal so sebou aj represívne opatrenia. Po 2. svetovej vojne sa Komunistická strana Československa stala súčasťou Národného frontu a na celoštátnej úrovni vyhrala voľby v roku 1946, hoci na Slovensku zvíťazila Demokratická strana. Kontakty s tajnou službou Pre niektorých členov odboja bol motiváciou aj nesúhlas s tým, že v roku 1945 zanikla slovenská samostatnosť. Púčik a Tunega sa angažovali ešte počas vojny v Hlinkovej mládeži. Do odboja proti komunizmu sa zapojili v roku 1945 najskôr v rámci skupiny Štefana Chalmovského, ktorú však koncom roka zlikvidovala bezpečnosť. „Časť príslušníkov tejto skupiny naozaj spolupracovala so štruktúrami bývalého ľudáckeho režimu.“ doplnil historik. Po odhalení skupiny okolo Chalmovského sa Púčik ocitol vo väzení a v pracovnom tábore. V roku 1947 sa mu podarilo emigrovať do Rakúska a spojiť sa so štruktúrami slovenského exilu, napríklad s organizáciou Slovenský revolučný odboj, ktorá mala kontakty na vtedajšiu americkú vojenskú spravodajskú službu CIC (Counterintelligence Corps). Vznikol plán, že Američania budú získavať informácie cez sieť informátorov na Slovensku prostredníctvom kuriérov. Púčik bol v pozícii kuriéra a jeho hlavným informátorom bol Tunega, s ktorým sa poznali od detstva. Takisto s nimi spolupracoval vojak Ľudovít Gálik a tretí popravený Eduard Tesár, ktorý pracoval na povereníctve vnútra na oddelení pasov a víz, mal teda prístup k spravodajsky cenným informáciám. Cez hranicu na gumovom člne Púčikovi sa podarilo až päťkrát ilegálne dostať na Slovensko na gumovom člne cez rieku Moravu, kde bola už vtedy prísne strážená hranica. Chytili ho až pri šiestej ceste. Spravodajské zložky na Púčika nasadili svojho tajného agenta, ktorý prenikol do jeho blízkosti. Vďaka tomu ho zdržali 4. januára 1949 v dome jeho priateľov vo Vajnoroch. Už 21. mája 1949 senát Štátneho súdu v Bratislave, ktorému predsedal Ladislav Breuer, odsúdil Púčika, Tunegu a Tesára na doživotie. Prokurátor súdneho sporu Anton Rašla sa však odvolal a Najvyšší súd v Prahe v roku 1950 sprísnil rozsudok na trest smrti. Bolo zrejmé, že malo ísť o tresty exemplárne. „Režim chcel zastrašiť spoločnosť a najmä ľudí, ktorí chceli proti komunistom aktívne vystupovať, preto siahol po absolútnych trestoch – veď len pre porovnanie, členovia Chalmovského skupiny v roku 1945 dostali oveľa miernejšie niekoľkomesačné tresty, no po pár rokoch padali za podobné skutky rozsudky smrti. Vyšetrovatelia tiež úmyselne zveličovali charakter informácií, ktoré sa Púčikovi, Tunegovi a Tesárovi podarilo zozbierať,“ konštatoval historik Peter Jašek z ÚPN. Všetci traja žiadali o milosť prezidenta republiky Klementa Gottwalda, ten však žiadosti nevyhovel. Prebiehali aj ďalšie procesy Tvrdý postup režimu vyplýval aj z okolností – vyostrovala sa studená vojna, represívna politika komunistov sa tiež stretávala s nevôľou medzi obyvateľmi. V roku 1949 vypukli vzbury v súvislosti s tzv. katolíckou akciou, v roku 1950 sprevádzali negatívne reakcie likvidáciu kláštorov. V roku 1951 prebiehal proces s biskupmi Jánom Vojtaššákom, Pavlom Gojdičom a Michalom Buzalkom. Ešte 17. februára 1951, teda tesne pred Púčikom, Tunegom a Tesárom, boli tiež popravení príslušníci Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) Eduard Jaško a Pavol Kalinay, ktorí dodávali informácie o prenasledovaní cirkvi biskupovi Michalovi Buzalkovi. Súčasťou tejto totalitnej mašinérie sa stal aj prípad Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára. Popravili ich 20. februára 1951 ráno na nádvorí bratislavskej väznice, nasledujúci deň boli pochovaní na Martinskom cintoríne.

    https://www.tasrtv.sk/svet-tu-a-teraz/x7zexcg20210218_006_svet_budaj_figel/18765

  • Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár – Relácia „Hosť nedeľného dobrého rána“ na SRo1

    Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár – Relácia „Hosť nedeľného dobrého rána“ na SRo1

    20. februára uplynulo sedemdesiat rokov od popravy troch mladých mužov, ktorý sa postavili na odpor proti komunistickému režimu. Ich mená sú Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár. Viac sa dozviete v rozhovore Štefana Chrappu s predsedom správnej rady Nadácie Antona Tunegu Jánom Figeľom. Tolkšou Hosť nedeľného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

    Nedeľa 21.02.2021

    Prebraté z: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11475/1532751#

  • Diskusia o poprave mladých bojovníkov proti komunizmu

    Diskusia o poprave mladých bojovníkov proti komunizmu

    Diskusia pri príležitosti 70. výročia popravy Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára organizovaná Nadáciou Antona Tunegu.

    Diskutujúci: Ján Figeľ, Miriam Lexmann, Róbert Letz, Branislav Borovský, František Neupauer

    21. február 2021

  • Prvý podnet generálnemu prokurátorovi SR

    podnet na gp 2021 č1Download

  • Výročie popravy neznámych slovenských hrdinov

    Výročie popravy neznámych slovenských hrdinov

    Blíži sa 20. február, deň významného, 70. výročia popravy troch mladých ľudí, obesených na nádvorí Justičného paláca v Bratislave. Veľa bežných ľudí, zvlášť mladých, nepozná mená slovenských martýrov za našu slobodu. Podobné je to, žiaľ, aj medzi tými, ktorí reprezentujú volené vedenie našej spoločnosti a štátu. Je to bolestivý deficit pamäti národa a tým aj nedostatok úcty voči obetiam nedávnej totalitnej minulosti.

    Proces proti skupine Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára možno zaradiť k najväčším monster procesom, vykonštruovaným komunistickou mocou na potlačenie a odstrašenie akéhokoľvek občianskeho odporu voči režimu, ktorý nastúpil v Československu po II. svetovej vojne.

    Pred Štátny súd v Bratislave bolo v máji 1949 za účasť v hnutí Bielej légie postavených 60 obžalovaných. Súd odsúdil 48 osôb, z toho troch spomínaných na doživotie, ostatných na súhrnný trest 246 rokov väzenia. Zástupca Štátnej prokuratúry Anton Rašla sa okamžite odvolal. Najvyšší súd v Prahe v septembri 1950 vyniesol tri absolútne rozsudky (tresty smrti), jedno doživotie (Ľ. Gálik) tak, ako to v júli 1950 stanovila tzv. bezpečnostná komisia ÚV KSČ. Súd tiež zvýšil celkovú výšku trestov pre ostatných členov skupiny spolu na 363 rokov. Prezident Klement Gottwald dňa 10. februára 1951 odmietol všetky tri žiadosti o milosť. Odsúdení väzni boli deň pred popravou eskortovaní z Leopoldova do Bratislavy. Na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave boli Tesár, Tunega a Púčik skoro ráno 20. februára 1951 postupne popravení obesením.

    Skúmaním činnosti, štúdií a rodinného prostredia troch popravených historická veda potvrdzuje ich zapojenie do antikomunistického odporu už po vojne. Tunega, Púčik a Tesár neboli dogmaticky spätí s obdobím vojnového Slovenského štátu a neusilovali sa o návrat jeho pomerov. V podmienkach slobody začali usilovať o demokratický systém a samostatnosť Slovenska v nových stredoeurópskych pomeroch. Od jesene 1947 sa snažili vytvoriť sieť, ktorá by získavala spravodajské poznatky a odhaľovala zámery, praktiky a ciele komunistickej strany. Išlo o spravodajstvo na báze presvedčenia a idealizmu, nie pre peniaze či iné výhody. Biela légia ako protikomunistická kresťanská organizácia okrem iných aktivít pomáhala ľuďom pri úteku cez hranice a šírila slobodné informácie cez vysielač z Rakúska. Tento bol predchodcom neskoršieho Rádia Slobodná Európa.

    Hnutie Bielej légie bolo súčasťou nášho tretieho odboja. Rozvíjalo svoju činnosť od roku 1947 v duchu hodnôt demokracie. Aj vďaka najvyšším obetiam vyústilo do formy nenásilného odporu v mene základných ľudských práv a občianskych slobôd. Represálie voči Bielej légii pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. Hnutie pôsobilo do roku 1955 s ideovým dosahom až do 60-tych rokov 20. storočia. Pamiatka troch popravených sa nesmela verejne pripomínať dlhé desaťročia.

    Na rozdiel od procesu so skupinou Milady Horákovej proces proti Bielej légii nebol režimom rozsiahle medializovaný. Rovnako však bol vyvrcholením tvrdého vyšetrovania v kombinácii s mučením, bol riadený a rozhodovaný mocensky z úzadia. Justícia v tom čase bola len poslušným vykonávateľom nespravodlivých politických direktív. Režimu nešlo o spravodlivosť, ale o exemplárne potrestanie svojich odporcov s cieľom zastrašiť šíriace sa protikomunistické hnutie a šíriť nenávisť.

    Podlžnosť v pamäti a vo svedomí národa voči doteraz málo známym obetiam prenasledovania ma podnietila k návrhu prezidentke republiky na najvyššej úrovni oceniť Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára štátnym vyznamenaním in memoriam. Ani 30 rokov slobody nám doteraz nestačilo na ich dôstojné, symbolické ocenenie… Je preto našou aktuálnou úlohou s úctou pripomenúť a pravdivo predstaviť slovenskej verejnosti mladých martýrov v zápase o slobodu a demokraciu.

    Slovensko malo veľa hrdinov, mnohí z nich sú však dodnes buď málo známi alebo skôr neznámi, hlavne pre mladšie generácie. Rád by som týmto pozval kompetentných ľudí z oblasti histórie, verejného života, politiky, médií, aby sme sa snažili túto podlžnosť voči pravde a spravodlivosti vo väčšej miere napraviť. Pamäť národa nepotrebuje napomínanie, ale pripomínanie. Lebo kto pamätá, ten má v sebe aj úctu a vďaku. A kde sú aktívne úcta a vďaka za dar slobody a za právo pre všetkých, tam je prítomná aj zrelosť pre zodpovednú, spravodlivú a demokratickú správu vlastnej krajiny.

    Ján Figeľ

    https://europskenoviny.sk/2021/01/31/jan-figel-vyrocie-popravy-neznamych-slovenskych-hrdinov