Ján Figeľ

Category: Slovensky

  • Spomienkové stretnutie pri hrobe martýrov Bielej légie

    Spomienkové stretnutie pri hrobe martýrov Bielej légie

    Teraz.sk vám prináša fotografie zo spomienkového stretnutia, na ktorom sa zúčastnil aj premiér Eduard Heger.

    Na snímke zľava v popredí predseda vlády SR Eduard Heger, slovenský politik Ján Figeľ pokladajú veniec počas spomienkového stretnutia pri hrobe martýrov Bielej légie na Martinskom cintoríne v Bratislave 20. februára 2022. Foto: TASR – Pavol Zachar

    Bratislava 20. februára (TERAZ.SK/TASR) – Pred 71 rokmi, 20. februára 1951 boli v Bratislave v Justičnom paláci popravení obesením traja mladí ľudia, členovia hnutia Bielych légií – Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár.

    Na dnešnom spomienkovom stretnutí sa zúčastnil premiér Eduard Heger (OĽaNO) aj prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ, ktorý sa téme Bielych légií dlhodobo venuje.

    Biele légie Členovia hnutia Bielych légií Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár sa postavili proti komunistickému režimu, ktorý sa v tom čase ešte len etabloval, za čo zaplatili životom. Púčik a Tunega sa angažovali počas 2. svetovej vojny v Hlinkovej mládeži. Do odboja proti komunizmu sa zapojili v roku 1945 najskôr v rámci skupiny Štefana Chalmovského, ktorú však koncom roka zlikvidovala bezpečnosť. Púčik sa ocitol vo väzení a v pracovnom tábore. V roku 1947 sa mu podarilo emigrovať do Rakúska a spojiť sa so štruktúrami slovenského exilu, napríklad s organizáciou Slovenský revolučný odboj, ktorá mala kontakty na vtedajšiu americkú vojenskú spravodajskú službu CIC (Counterintelligence Corps). Vznikol plán, že Američania budú získavať informácie cez sieť informátorov na Slovensku prostredníctvom kuriérov. Púčik bol v pozícii kuriéra a jeho hlavným informátorom bol Tunega, s ktorým sa poznali od detstva. Takisto s nimi spolupracoval vojak Ľudovít Gálik a tretí popravený Eduard Tesár, ktorý pracoval na povereníctve vnútra na oddelení pasov a víz. Púčikovi sa podarilo až päťkrát ilegálne dostať na Slovensko na gumovom člne cez rieku Moravu, kde bola už vtedy prísne strážená hranica. Chytili ho až pri šiestej ceste. Zadržali ho 4. januára 1949. Už 21. mája 1949 senát Štátneho súdu v Bratislave odsúdil Púčika, Tunegu a Tesára na doživotie. Prokurátor súdneho sporu Anton Rašla sa však odvolal a Najvyšší súd v Prahe v roku 1950 sprísnil rozsudok na trest smrti. Podľa historikov malo ísť o tresty exemplárne. Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára popravili 20. februára 1951 ráno na nádvorí bratislavskej väznice, nasledujúci deň boli pochovaní na Martinskom cintoríne.

    Na snímke zľava predseda vlády SR Eduard Heger, slovenský politik Ján Figeľ kráčajú na spomienkové stretnutie na Martinskom cintoríne v Bratislave 20. februára 2022.Foto: TASR – Pavol Zachar

    Na snímke sprava slovenský politik Ján Figeľ, predseda vlády SR Eduard Heger stoja počas spomienkového stretnutia pri hrobe martýrov Bielej légie, v Bratislave 20. februára 2022.Foto: TASR – Pavol Zachar

    Na snímke hrob martýrov Bielej légie na Martinskom cintoríne v Bratislave 20. februára 2022.Foto: TASR – Pavol Zachar

    Na snímke zľava v popredí predseda vlády SR Eduard Heger, slovenský politik Ján Figeľ pokladajú veniec počas spomienkového stretnutia pri hrobe martýrov Bielej légie na Martinskom cintoríne v Bratislave 20. februára 2022.

    Foto: TASR – Pavol Zachar

  • Odkaz chlapcov z Bielej légie

    Odkaz chlapcov z Bielej légie

    https://www.facebook.com/NadaciaTunega/videos/321645793319649/?ref=embed_video&t=0

    Práve dnes pred 71 rokmi, 20. februára 1951, boli v Bratislave v Justičnom paláci popravení obesením traja mladí ľudia – Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár. Dnes sme si ich pripomenuli na spomienkovom stretnutí pri hrobe martýrov Bielej légie na Martinskom cintoríne v Bratislave.

    Podobizne zľava: Anton Tunega, Albert Púčik, Eduard Tesár. Foto: Matúš Zajac

    Jeden z odkazov, ktorý ma vždy napadne pri spomienke na Bielu légiu, je tento:. Len ak sa matka, otec, vychovávateľ, starosta, štátnik obetujú pre dobro detí či zverených osôb, pripravujú im lepšiu budúcnosť. V opačnom prípade ide len o administrovanie podmienok života, v horšom prípade o konzumáciu budúcnosti. Pravda o obetiach a výzva k obetavosti sú nepopulárne, a často opomínané. Veď dnešný marketingový svet ponúka rýchle a bezohľadné úspechy, má väčší zmysel pre percepciu, pocit a zdanie než pre fakty, realitu a trpezlivé, poctivé úsilie. Funguje to len zdanlivo a dočasne. Pravda nás dobieha, pretože je silnejšia.

    20. februára 1951 boli v Bratislave v Justičnom paláci popravení obesením traja mladí ľudia – Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár. Prvý bol študentom medicíny, druhý techniky a tretí študoval právo. Nemali ani 30 rokov, keď boli odstrašujúco zbavení života ako lídri protikomunistického hnutia Biela légia. Slovensko po II. svetovej vojne nevítalo komunizmus s potleskom. Vo voľbách v r. 1946 vysoko zvíťazila Demokratická strana. Komunisti však postupne ovládli silové zložky nielen v Čechách, ale aj na Slovensku a po mocenskom puči v tzv. Víťaznom februári 1948 ovládli celý štát. Československo sa na vyše 40 rokov zaradilo do sovietskeho bloku a na svojich západných hraniciach vystavalo ako v obrovskej väznici železnú oponu.

    Tunega, Púčik a Tesár patrili k mladej slovenskej generácii, ktorá si uchovala kresťanské a národné ideály a túžila ich rozvíjať v demokratickom duchu. Nemali mocenské prostriedky, ale mali odvahu vzoprieť sa nastupujúcemu totalitnému režimu vo forme nenásilného hnutia.

    Pomáhali šíriť informácie o nebezpečenstve komunizmu, pomáhali utečencom pri prechode hraníc, dodávali informácie rozhlasovej stanici Biela légia, ktorá vysielala v slovenčine z Rakúska. Bola to predchodkyňa neskoršieho rádia Slobodná Európa. Na rakúskom území tiež spolupracovali s americkou službou CIC (Counterintelligence Corps), predchodkyňou CIA. Biela légia bolo rozsiahle hnutie, ktoré pôsobilo v r. 1947 až 1955, s ideovým presahom do 60-tych rokov. Bolo dlhodobo a tvrdo prenasledované komunistickou mocou. Vrcholom represie bol politický monsterproces v r. 1949-50, jeden z najrozsiahlejších v ČSR. V jeho finále bolo 62 obvinených, 48 odsúdených a traja popravení. V rámci potláčania hnutia však útoky a fyzická likvidácia jeho spolupracovníkov pokračovali systematicky a dlhodobo po celom území Slovenska.

    Traja mučeníci našej slobody boli súdne rehabilitovaní v r. 1990. Trvalo 30 dlhých rokov, kým ich postoje a obeta boli štátnou mocou prvýkrát aj ocenené. Vďaka za to patrí parlamentu. V septembri minulého roku predseda NR SR udelil „predstaviteľom Bielej légie osobitne Antonovi Tunegovi, Albertovi Púčikovi a Eduardovi Tesárovi Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana in memoriam za ich mimoriadne významné zásluhy … v oblasti rozvoja demokracie v Slovenskej republike“. Po dlhých rokoch ich obeta je tak nielen faktom našich dejín, ale aj s úctou uznanou významnou súčasťou zápasu o našu slobodu a demokraciu.

    Od r. 2020 je v Kancelárii prezidentky republiky návrh na štátne vyznamenanie, keďže doteraz žiadna z hláv našej republiky k takémuto rozhodnutiu iniciatívne nepristúpila. Nadišiel čas. Primátor a poslanci Bratislavy dostali pri 70. výročí popravy návrh na umiestnenie pamätného súsošia martýrov Bielej légie na Námestí slobody v Bratislave. Hrdinovia nemajú byť národu neznámi, nesmú byť zabudnutí. A sloboda neprišla samočinne, ani anonymne. Nezaslúžili sa o ňu len vojaci, ale aj civili, občania, statoční ľudia. Na Námestí slobody pri Úrade vlády SR v Bratislave DOTERAZ namiesto hrdinov stojí socha komunistického pohlavára Mareka Čulena, ktorý bol v čase likvidácie Bielej légie na vrchole politickej moci. Na to niet ospravedlňujúcich slov. Proste, na Slovensku je to tak… Namiesto jednoznačných postojov k pravde a faktom tu mnohých zodpovedných ľudí vyrušujú hoaxy a dezinformácie. O čo menej je vernosti pravde, o to viac je priestoru pre manipulácie.

    Budúcnosť sa rodí cez obetu. Naša slobodná súčasnosť sa takto rodila v zápase o dôstojný život. Kto si to pamätá, ten spolu s pamäťou nesie aj úctu a vďaku za obete. Ak máme v sebe úctu a vďaku voči hrdinom a zaslúžilým, budeme mať aj zodpovedné konanie, aby sme o dar slobody a demokracie postupne neprišli.

    https://dennikstandard.sk/171114/odkaz-chlapcov-z-bielej-legie

  • Ján Figeľ: zákaz verejných bohoslužieb je evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva

    Považujem aktuálny zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva a za chybné rozhodnutie. Ústava SR a Európsky dohovor o ľudských právach garantujú aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Toto právo nemožno za žiadnych okolností zo strany vlády zrušiť ani de iure, ani de facto. To platí aj pre tzv. čierne pásmo “COVID automatu”. Akékoľvek obmedzenia, ktoré sú “nevyhnutné v záujme ochrany zdravia”, musia spĺňať kritérium zákonnosti, legitimity a primeranosti. Opatrenie ÚVZ je v rozpore s týmito kritériami. Už v marci som v tejto veci podal ESĽP v Štrasburgu sťažnosť, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie.

    Po druhé, duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka. Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje tým jej duševné zdravie. Po tretie, žiadna iná európska krajina nezaobchádza v tomto období s náboženskou slobodou tak reštriktívne ako Slovensko.

    Bez rešpektovania duše človeka a jeho celkovej dôstojnosti sa život mení na jeho púhe vecné zabezpečenie a administratívu. Človek je však viac než inteligentný živočích. Pre budúcnosť považujem za kľúčové zaradiť komunitné, verejné bohoslužby a duchovný život medzi základné, esenciálne potreby človeka, podobne ako potraviny, lieky a hygienické potreby. To zároveň predpokladá plné rešpektovanie ústavy a platného európskeho práva.

    Ján Figeľ,

    bývalý Osobitný vyslanec EÚ

    pre náboženskú slobodu vo svete

    25. 11. 2021

    https://svetkrestanstva.postoj.sk/93318/vlada-nam-opatrenia-len-oznamila-tvrdi-hovorca-kbs

  • Pamäť národa potrebuje pripomínanie

    Pamäť národa potrebuje pripomínanie

    Veľa ľudí, zvlášť mladých, dnes nepozná mnohé mená slovenských martýrov za slobodu a demokraciu. Podobné je to, žiaľ, aj medzi politikmi. Je to bolestivý nedostatok pamäti národa a tým aj nedostatok úcty voči obetiam totalitnej minulosti. Naša sloboda je dar, za ktorý mnohí zaplatili najvyššiu cenu.

    Rád by som vyjadril poďakovanie Národnej rade Slovenskej republiky a jej predsedovi za udelenie štátnej ceny J. M. Hurbana hnutiu Biela légia a osobitne Antonovi Tunegovi, Albertovi Púčikovi a Eduardovi Tesárovi in memoriam.

    Represie proti skupine Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára možno zaradiť k najväčším monster procesom, vykonštruovaným komunistickou mocou na potlačenie a odstrašenie akéhokoľvek občianskeho odporu voči režimu, ktorý nastúpil v Československu po II. svetovej vojne.

    Pred Štátny súd v Bratislave bolo v máji 1949 za účasť v hnutí Bielej légie postavených 60 obžalovaných. Súd odsúdil 48 osôb, z toho troch spomínaných na doživotie, ostatných na súhrnný trest 246 rokov väzenia. Zástupca Štátnej prokuratúry Anton Rašla sa okamžite odvolal. Najvyšší súd v Prahe v septembri 1950 vyniesol tri absolútne rozsudky (tresty smrti), jedno doživotie (Ľ. Gálik) tak, ako to v júli 1950 stanovila tzv. bezpečnostná komisia ÚV KSČ. Súd tiež zvýšil celkovú výšku trestov pre ostatných členov skupiny spolu na 363 rokov.

    Prezident Klement Gottwald 10. februára 1951 odmietol všetky tri žiadosti o milosť. Odsúdení väzni boli deň pred popravou eskortovaní z Leopoldova do Bratislavy. Na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave boli Tesár, Tunega a Púčik skoro ráno 20. februára 1951 postupne popravení obesením.

    Skúmaním činnosti, štúdií a rodinného prostredia troch popravených historická veda potvrdzuje ich zapojenie do antikomunistického odporu už po vojne. Tunega, Púčik a Tesár neboli dogmaticky spätí s obdobím vojnového slovenského štátu a neusilovali sa o návrat jeho pomerov. V podmienkach slobody začali bojovať o demokratický systém a samostatnosť Slovenska v

    nových stredoeurópskych pomeroch.

    Od jesene 1947 sa snažili vytvoriť sieť, ktorá by získavala spravodajské poznatky a odhaľovala zámery, praktiky a ciele komunistickej strany. Išlo o spravodajstvo na báze presvedčenia a idealizmu, nie pre peniaze či iné výhody. Biela légia ako protikomunistická kresťanská organizácia okrem iných aktivít pomáhala ľuďom pri úteku cez hranice a šírila slobodné informácie cez vysielač z Rakúska. Tento bol predchodcom neskoršieho Rádia Slobodná Európa.

    Hnutie Bielej légie bolo súčasťou nášho tretieho, protikomunistického odboja. Rozvíjalo svoju činnosť od roku 1947 v duchu hodnôt demokracie. Aj vďaka najvyšším obetiam vyústilo do formy nenásilného odporu v mene základných ľudských práv a občianskych slobôd. Represálie voči Bielej légii pokračovali aj po monsterprocese a poprave lídrov v nasledujúcich rokoch. Hnutie pôsobilo do roku 1955 s ideovým dosahom až do 60. rokov 20. storočia. Pamiatka troch popravených sa nesmela verejne pripomínať dlhé desaťročia.

    Na rozdiel od procesu so skupinou Milady Horákovej proces proti Bielej légii nebol režimom rozsiahle medializovaný. Rovnako však bol vyvrcholením tvrdého vyšetrovania v kombinácii s mučením, bol riadený a rozhodovaný mocensky z úzadia. Justícia v tom čase bola len poslušným vykonávateľom nespravodlivých politických direktív. Režimu nešlo o spravodlivosť, ale o exemplárne potrestanie svojich odporcov s cieľom zastrašiť šíriace sa protikomunistické hnutie a šíriť nenávisť.

    Podlžnosť v pamäti a vo svedomí národa voči doteraz málo známym obetiam prenasledovania a okrúhle výročie ich tragickej popravy ma v máji 2020 podnietila k návrhu prezidentke republiky na najvyššej úrovni oceniť Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára štátnym vyznamenaním in memoriam. Slávnosť NR SR, ktorá sa uskutočnila 16. septembra na Bratislavskom hrade, potvrdzuje aktuálnosť a vážnosť takého štátneho vyznamenania.

    Pri odovzdávaní štátnej ceny J. M. Hurbana som na margo tejto chvíle s vďakou povedal: “Konečne!” Uplynulo totiž 70 rokov od ich popravy, z toho vyše 30 slobodných rokov. Dlho nám ako spoločnosti trvalo ich dôstojné, symbolické ocenenie. Teraz už nebudú len spomínaní v našich dejinách. Už sú medzi ocenenými hrdinami. To je akt viac potrebný pre nás, žijúcich, než pre popravených. Akt ocenenia totiž potvrdzuje, koho si ctíme a uznávame, kým a čím sa chceme inšpirovať. Kde je pamäť na hrdinstvo, tam je aj úcta a vďačnosť. A kde je úcta a vďačnosť voči obetiam zápasu o slobodu, tam sa dá vidieť aj zodpovedné konanie.

    Je našou aktuálnou úlohou s úctou pripomínať a pravdivo predstaviť slovenskej verejnosti mladých martýrov v zápase o slobodu a demokraciu. V čase popravy nemali ani 30 rokov! Na slávnosti som vyzval premiéra a prítomných členov vlády, aby v spolupráci s primátorom Bratislavy čím skôr odstránili sochu Mareka Čulena, ktorý v čase popravy lídrov Bielej légie bol na vrchole zločinnej moci ako člen ÚV KSS. Táto socha je na Námestí Slobody, v susedstve Úradu vlády SR! Primátor a poslanci MsZ návrh na súsošie troch mladých martýrov na Námestí Slobody dostali už vo februári. Nielen vojaci sa zaslúžili o našu slobodu. Boli to aj statoční a odvážni občania, civili. Tunega, Púčik a Tesár však v hlavnom meste majú len hrobové miesto, stopu na cintoríne. Túto krivdu treba bezodkladne napraviť.

    Slovensko malo veľa hrdinov, mnohí z nich sú však dodnes buď neznámi alebo málo známi, hlavne pre mladšie generácie. Rád by som týmto pozval odborníkov z oblasti histórie, verejného života, politiky, médií, aby sme sa snažili túto podlžnosť voči pravde a spravodlivosti vo väčšej miere napraviť.

    Pamäť národa nepotrebuje napomínanie, ale pripomínanie. Lebo kto pamätá, ten má v sebe aj úctu a vďaku. A kde sú aktívne úcta a vďaka za dar slobody a za práva pre všetkých, tam je prítomná aj zrelosť pre zodpovednú, spravodlivú a demokratickú správu vlastnej krajiny.

    Ján Figeľ

    Predseda Správnej rady

    Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára

    https://dennikn.sk/2540727/pamat-naroda-potrebuje-pripominanie/?ref=mpm
  • Figeľ o návšteve pápeža: Oči celého sveta sa uprú na Slovensko, výzva kompetentným

    Figeľ o návšteve pápeža: Oči celého sveta sa uprú na Slovensko, výzva kompetentným

    Návšteva pápeža Františka na Slovensku by mala posilniť odvahu, autoritu a solidaritu cirkvi v čase pandémie a polarizácie spoločnosti. Skonštatoval to expredseda KDH a niekdajší osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.

    Podčiarkol tiež potrebu rozvíjať dialóg cirkvi so štátom. Vyzýva na zmenu podmienok pre návštevníkov podujatí s pápežom, nemali by byť podľa neho určené len pre zaočkovaných.

    “Pápež prinesie povzbudenie na väčšie úsilie o spravodlivosť a spoločné dobro. Jeho posolstvá nebudú len národné a miestne, budú zároveň medzinárodné a univerzálne. Cirkev a pápež sú autoritou pre oblasť viery a etiky, ktoré sa za desaťročia slobody oslabili. Návšteva by mala posilniť odvahu, autoritu a solidaritu cirkvi v čase pandémie a polarizácie spoločnosti,” uviedol pre TASR Figeľ.

    Hoci je Figeľ zaočkovaný, nepovažuje za korektné obmedzenie stretnutia s pápežom len pre zaočkovaných. Poukázal na to, že do zahraničia sa človek dostane aj s negatívnym testom na ochorenie COVID-19. Myslí si, že by to malo byť umožnené aj pri návšteve pápeža, ak nemá byť spolitizovaná a vnímaná ako nástroj očkovacej kampane. Kompetentné orgány vyzval na zmenu podmienok. Aktuálnou veľkou výzvou je podľa neho aj jednota kresťanov. Na Slovensku vidí Figeľ vhodný priestor pre nový dialóg, spoluprácu a zblíženie katolíckej a pravoslávnej cirkvi v duchu spoločného cyrilo-metodského dedičstva. “Vyžaduje to však konštruktívnu spoluprácu cirkvi a štátu, aktívnu diplomaciu a tvorivú kultúru so zmyslom pre spoločné hodnoty a integrálny humanizmus,” uviedol.

    Spoločný dialóg cirkvi a štátu sa podľa neho v období pandémie akoby vytratil. Hovorí, že štátna moc prijímala protipandemické opatrenia bez konzultácií s cirkvami. Súčasná vládna moc na Slovensku podľa neho nepovažuje duchovný život človeka v jeho komunitnej forme a bohoslužby za takú základnú potrebu veriacich, ako sú potraviny či hygiena. Poukázal pritom na význam duševného zdravia a dodal, že aj preto tak škodlivo a neodborne zapôsobili doterajšie opatrenia.

    Pripomenul tiež, že Slovensko nemá dokončený zmluvný vzťah so Svätou stolicou, no takmer nik o tom nehovorí. Skonštatoval, že v parlamente dnes nemáme také sily, ktorým by na ochrane slobody svedomia záležalo. Namieta, že doteraz vláda nevytvorila ani úrad na podporu náboženskej slobody vo svete, hoci to má v programe.

    Figeľ podčiarkol, že návšteva Svätého Otca obráti pozornosť celého sveta na Slovensko. Preto považuje za dôležité, aby sa pripravili nielen miesta stretnutia, ale aby sa dlhodobo pozdvihla celá krajina a morálka.

    https://www.cas.sk/clanok/2582857/figel-o-navsteve-papeza-oci-celeho-sveta-sa-upru-na-slovensko-vyzva-kompetentnym

  • Figeľ: Pápež prinesie povzbudenie na väčšie úsilie o spoločné dobro

    Figeľ: Pápež prinesie povzbudenie na väčšie úsilie o spoločné dobro

    Na Slovensku vidí Figeľ vhodný priestor pre nový dialóg, spoluprácu a zblíženie katolíckej a pravoslávnej cirkvi v duchu spoločného cyrilo-metodského dedičstva.

    Bratislava 3. septembra (TASR) – Návšteva pápeža Františka na Slovensku by mala posilniť odvahu, autoritu a solidaritu cirkvi v čase pandémie a polarizácie spoločnosti. Skonštatoval to expredseda KDH a niekdajší osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ. Podčiarkol tiež potrebu rozvíjať dialóg cirkvi so štátom. Vyzýva na zmenu podmienok pre návštevníkov podujatí s pápežom, nemali by byť podľa neho určené len pre zaočkovaných.

    “Pápež prinesie povzbudenie na väčšie úsilie o spravodlivosť a spoločné dobro. Jeho posolstvá nebudú len národné a miestne, budú zároveň medzinárodné a univerzálne. Cirkev a pápež sú autoritou pre oblasť viery a etiky, ktoré sa za desaťročia slobody oslabili. Návšteva by mala posilniť odvahu, autoritu a solidaritu cirkvi v čase pandémie a polarizácie spoločnosti,” uviedol pre TASR Figeľ.

    Hoci je Figeľ zaočkovaný, nepovažuje za korektné obmedzenie stretnutia s pápežom len pre zaočkovaných. Poukázal na to, že do zahraničia sa človek dostane aj s negatívnym testom na ochorenie COVID-19. Myslí si, že by to malo byť umožnené aj pri návšteve pápeža, ak nemá byť spolitizovaná a vnímaná ako nástroj očkovacej kampane. Kompetentné orgány vyzval na zmenu podmienok.

    Aktuálnou veľkou výzvou je podľa neho aj jednota kresťanov. Na Slovensku vidí Figeľ vhodný priestor pre nový dialóg, spoluprácu a zblíženie katolíckej a pravoslávnej cirkvi v duchu spoločného cyrilo-metodského dedičstva. “Vyžaduje to však konštruktívnu spoluprácu cirkvi a štátu, aktívnu diplomaciu a tvorivú kultúru so zmyslom pre spoločné hodnoty a integrálny humanizmus,” uviedol.

    Spoločný dialóg cirkvi a štátu sa podľa neho v období pandémie akoby vytratil. Hovorí, že štátna moc prijímala protipandemické opatrenia bez konzultácií s cirkvami. Súčasná vládna moc na Slovensku podľa neho nepovažuje duchovný život človeka v jeho komunitnej forme a bohoslužby za takú základnú potrebu veriacich, ako sú potraviny či hygiena. Poukázal pritom na význam duševného zdravia a dodal, že aj preto tak škodlivo a neodborne zapôsobili doterajšie opatrenia.

    Pripomenul tiež, že Slovensko nemá dokončený zmluvný vzťah so Svätou stolicou, no takmer nik o tom nehovorí. Skonštatoval, že v parlamente dnes nemáme také sily, ktorým by na ochrane slobody svedomia záležalo. Namieta, že doteraz vláda nevytvorila ani úrad na podporu náboženskej slobody vo svete, hoci to má v programe.

    Figeľ podčiarkol, že návšteva Svätého Otca obráti pozornosť celého sveta na Slovensko. Preto považuje za dôležité, aby sa pripravili nielen miesta stretnutia, ale aby sa dlhodobo pozdvihla celá krajina a morálka.

    https://www.teraz.sk/slovensko/figel-papez-prinesie-povzbudenie-na/574264-clanok.html

  • Ján Figeľ sa stal členom Riadiacej rady Európskeho inovačného a technologického inštitútu

    Ján Figeľ sa stal členom Riadiacej rady Európskeho inovačného a technologického inštitútu

    Bývalý eurokomisár a expredseda KDH Ján Figeľ sa stal členom Riadiacej rady Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Ako ďalej informoval samotný Figeľ, cieľom inštitúcie je napomáhať tvorbe, rozvoju a prenosu inovácií medzi vedou, výskumom, univerzitami a firmami v prioritných oblastiach, ako sú klimatická zmena, nerastné suroviny, inovačná energetika, potraviny a zdravie.

    S inštitútom zároveň spolupracujú vedci, študenti a podnikatelia z krajín Európskej únie. Organizácia sídli v Budapešti.

    „Inovácie vznikajú spojením vedy a výskumu, vzdelávania a podnikania. Zo súčasnej celkovej krízy v Európe a vo svete vedie cesta k rozvoju cez takúto cielenú, rozumnú a výhodnú spoluprácu,“ uviedol v tejto súvislosti Figeľ. Dodal, že vymenovanie do riadiacej rady inštitútu je pre neho návratom k inštitúcii, ktorú v rokoch 2006 až 2008 ako člen Európskej komisie pomáhal zakladať.

    https://www.webnoviny.sk/jan-figel-sa-stal-clenom-riadiacej-rady-europskeho-inovacneho-a-technologickeho-institutu

  • Ján Figeľ doplnil podanie na ESĽP, ktoré sa týka verejných bohoslužieb

    Bratislava 27. apríla (TK KBS) Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ doplnil podanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktoré sa týka zákazu verejných bohoslužieb na Slovensku. Ide o doplnenie pôvodného podania z februára. Argumentoval v ňom, že zákaz verejného slávenia bohoslužieb je protiprávny a neprimeraný.

    „Keďže Ústavný súd nedávno rozhodoval o podnete generálnej prokuratúry a poslancov NR SR vo veci predĺženia núdzového stavu, a nepriamo sa dotkol aj základných ľudských práv, považoval som za potrebné v spolupráci so zastupujúcim advokátom Martinom Timcsákom doplniť svoje podanie v Štrasburgu,” vysvetlil TK KBS Figeľ. Na vnútroštátnej úrovni podal generálnemu prokurátorovi dva podnety individuálne (15. 2. a 8. 3.) a ďalší – kolektívne so skupinou podnecovateľov (22.3.) so žiadosťou o ich legitímne predloženie Ústavnému súdu SR.

    “Žiaľ, generálny prokurátor nezapracoval moje individuálne a skupinové podnety vo veci neoprávneného a neprimeraného obmedzovania náboženskej slobody vo vzťahu k Ústave a k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv. Preto sa Ústavný súd vo svojom náleze z 31. marca k týmto záležitostiam priamo nevyjadril. ESĽP v tejto situácii zostáva jedinou a nadradenou súdnou inštitúciou, na ktorú sa občania SR vo veci ochrany svojho základného práva na zákonné, legitímne a primerané rešpektovanie náboženskej slobody môžu priamo obrátiť. Podľa mňa je uznesenie vlády a Vyhláška ÚVZ, ktorou sa zaviedol tzv. COVID-Automat, v evidentnom rozpore s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv,” dodal Figeľ.

    Iniciatívu Jána Figeľa vo veci zákazu verejných bohoslužieb podporili katolícki i pravoslávni biskupi, ako aj Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Rozumným a východiskom v súlade s ústavou môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

    https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210427019

  • Ján Figeľ doplnil podanie na ESĽP, ktoré sa týka verejných bohoslužieb

    Bratislava 27. apríla (TK KBS) Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ doplnil podanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktoré sa týka zákazu verejných bohoslužieb na Slovensku. Ide o doplnenie pôvodného podania z februára. Argumentoval v ňom, že zákaz verejného slávenia bohoslužieb je protiprávny a neprimeraný.

    „Keďže Ústavný súd nedávno rozhodoval o podnete generálnej prokuratúry a poslancov NR SR vo veci predĺženia núdzového stavu, a nepriamo sa dotkol aj základných ľudských práv, považoval som za potrebné v spolupráci so zastupujúcim advokátom Martinom Timcsákom doplniť svoje podanie v Štrasburgu,” vysvetlil TK KBS Figeľ. Na vnútroštátnej úrovni podal generálnemu prokurátorovi dva podnety individuálne (15. 2. a 8. 3.) a ďalší – kolektívne so skupinou podnecovateľov (22.3.) so žiadosťou o ich legitímne predloženie Ústavnému súdu SR.

    “Žiaľ, generálny prokurátor nezapracoval moje individuálne a skupinové podnety vo veci neoprávneného a neprimeraného obmedzovania náboženskej slobody vo vzťahu k Ústave a k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv. Preto sa Ústavný súd vo svojom náleze z 31. marca k týmto záležitostiam priamo nevyjadril. ESĽP v tejto situácii zostáva jedinou a nadradenou súdnou inštitúciou, na ktorú sa občania SR vo veci ochrany svojho základného práva na zákonné, legitímne a primerané rešpektovanie náboženskej slobody môžu priamo obrátiť. Podľa mňa je uznesenie vlády a Vyhláška ÚVZ, ktorou sa zaviedol tzv. COVID-Automat, v evidentnom rozpore s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv,” dodal Figeľ.

    Iniciatívu Jána Figeľa vo veci zákazu verejných bohoslužieb podporili katolícki i pravoslávni biskupi, ako aj Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Rozumným a východiskom v súlade s ústavou môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

    https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210427019

  • Doplnenie podnetu pre ESĽP

    doplnenie podnetu na esľp 22.4.2021Download

    .