Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne, povedal v TABLET.TV J.Figeľ.
Bratislava 24. júla (Teraz.sk) – Všetci sedemnásti prítomní poslanci KDH 17. júla 1992 v Slovenskej národnej rade hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nebolo to preto, že by mali problém so slovenskou zvrchovanosťou, ale preto, že nedôverovali Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorého gesciou dokument vznikol. V diskusii na TABLET.TV to povedal vtedajší poslanec, neskôr predseda KDH a dnes osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ. „Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne a ktorý štartuje procesy, ktoré môžu byť veľmi zložité až škodlivé pre niektoré oprávnené národné záujmy Slovenska,“ povedal Figeľ. „Riziko línie Vladimíra Mečiara sme už vtedy interpretovali ako riziko izolácie, riziko straty demokracie alebo nárastu autokracie a zneužívania moci a riziko chudoby, ktoré sa neskôr prejavili ako dôsledok fenoménu divokej privatizácie,“ dodal.
Hoci KDH už na svojom prvom ustanovujúcom sneme ústami svojho predsedu Jána Čarnogurského vyhlásilo, že Slovensko by malo mať v Európskej únii vlastnú hviezdičku, v roku 1992 presadzovalo zachovanie spoločného štátu s tým, že by bol postavený na štátnej zmluve dvoch zvrchovaných republík. Takýto mix konfederatívnych a federatívnych prvkov v tom čase neakceptoval ani Václav Klaus, ktorý s Vladimírom Mečiarom rokoval o štátoprávnom usporiadaní.
Klaus a Mečiar„V Čechách boli aj takí, čo vnímali Slovensko ako príťaž. Václav Klaus mi raz v jednom rozhovore v roku 1996, ešte ako predseda ODS, bolo to stranícke stretnutie v Istanbule, tlmočil pohľad, že za rozpad federácie je zodpovedný Ján Čarnogurský a Michal Kováč,“ spomína Figeľ. „Čím chcel seba nechať v inom svetle, aj keď je pravda, že s Vladimírom Mečiarom sa nevedeli dohodnúť na žiadnom inom riešení, len rozchode,“ upozorňuje. KDH podľa neho navrhovalo prijať dočasnú ústavu a 28. októbra 1992 organizovať o budúcnosti federácie referendum. Aj v dôsledku odchodu časti členov do SKDH však vo voľbách v roku 1992 nezískalo dostatočný mandát na to, aby dokázalo túto víziu presadiť. „Náš postoj bol ponúkať alternatívu. Tou bola predstava, že chceme ísť do ďalšej fázy vzťahu s Čechmi pri vstupe do európskych štruktúr,“ tvrdí Figeľ. „Cesta dovtedy bola veľmi náročná, z hľadiska transformácie, prekonávania dedičstva komunizmu, vytvárania doslova novej politickej kultúry, medzinárodných vzťahov, eventuálneho delenia majetku, aby sme neťahali za kratší koniec, čo sa aj stalo… A aj otázka nástupníctva, nie len z hľadiska medzinárodného práva. Len spomeniem, ako to bolo v hokeji. Nebolo to férovo zvládnuté. Mali sme obavy o nepripravenosť slovenskej vládnej reprezentácie na to všetko, čo prichádza,“ vyhlásil. Hnutie však podľa neho rešpektovalo historický vývoj. „Keď Mečiar prijímal ústavu, mali sme výhrady, ale keď bola prijatá, rešpektovali sme ju. Vlastenec je ten, kto rešpektuje ústavu a nie ten, kto tancuje okolo ohňa,“ povedal s tým, že práve Vladimír Mečiar bol tým, kto nemal problém porušovať zákon. „Osobne som bol za KDH na rokovaní v decembri 1992 v Trenčianskych Tepliciach, kedy Vladimír Mečiar informoval predstaviteľov parlamentných strán o stave Slovenska krátko pred osamostatnením a boli to veľmi ťažké informácie,“ spomína Figeľ. „Rada KDH, to je druhý najvyšší orgán po sneme, vydala následne jednoznačnú a silnú deklaráciu, že bude Slovensko podporovať zo všetkých síl a bude rozlišovať medzi štátom a štátnou reprezentáciou,“ dodáva.
Nálepkovanie a MKDH
Čo sa týka hlasovania za Deklaráciu, podporilo ju vtedy 113 zo 147 prítomných poslancov, proti boli všetci prítomní poslanci za KDH. Zástupcovia maďarskej menšiny združení v MKDH sa rozdelili na dve časti, jedna bola proti a druhá, vrátane Bélu Bugára, sa zdržala hlasovania. Podľa Figeľa to mohla byť v prípade niektorých poslancov aj taktika, aby sa vyhli neskoršiemu nálepkovaniu, že boli proti zvrchovanosti. Iní mohli cítiť v blížiacej sa samostatnosti šancu zvýšiť politický vplyv maďarskej menšiny. „Pre niektorých Maďarov v tomto čase mohol tento dokument predstavovať výzvu a šancu na nový vplyv a nové definovanie postavenia Maďarov na Slovensku. Za Československa bolo relatívne stabilizované. Pätmiliónové Slovensko je pre niektorých slabší subjekt alebo partner než pätnásťmiliónové Československo,“ povedal Figeľ. „Následný vývoj potvrdil veľký tlak na revíziu povojnového usporiadania alebo aspoň niektorých záležitostí, spomeniem Benešove dekréty alebo spor o Gabčíkovo a teda hranicu a využitie diela,“ poznamenal. Na druhej strane, pod veľký tlak sa dostalo aj KDH za to, že nepodporovalo rozdelenie federácie. „Následné nálepkovanie bolo veľmi tupé a rozsiahle,“ poznamenal Figeľ.
Otázka spravodlivosti
Podľa neho však nebolo dôležité len to, aby sme sa čím skôr osamostatnili, ale aj to, aká bude nová Slovenská republika. „KDH bolo a je hnutím Novembra´89, pre ktoré nie len otázka štátnosti, ale aj demokracie, právneho štátu, spravodlivosti, vysporiadania sa s minulosťou, návratu do Európy, bola a aj je veľmi dôležitou,“ povedal Figeľ. V roku 1992 sa jeho hnutie podľa neho snažilo postaviť alternatívu k vládnutiu Vladimíra Mečiara a pre Slovensko bolo kľúčové, že táto alternatíva v roku 1998 zvíťazila. „Ak by nebola alternatíva, Slovensko skončí nie len v izolácii, ale aj vnútornom rozklade, ktorý by nás nadlho diskvalifikoval z procesov, ktorých sme dnes samozrejmou súčasťou,“ poznamenal Figeľ. „Ak by sme nestíhali integračný proces spolu s našimi susedmi, Čechmi, Maďarmi a Poliakmi, naozaj by sme ostali ako stredoeurópsky ostrov. V roku 1997 vznikla luxemburská skupina, v ktorej boli traja naši susedia, Slovinsko, Cyprus a Estónko. My sme tam neboli,“ dodáva. „Keby sme nevyužili ďalšiu šancu, ktorou bola v roku 1999 helsinská skupina, ďalšia prijatá bolo Bulharsko a Rumunsko. Ale my predsa nepatríme do balkánskeho priestoru,“ zdôraznil expredseda KDH. „Rozdelenie Slovenska je pozitívny príbeh,“ vyhlásil Figeľ. „Museli sme si nanovo a na vlastnom zadefinovať, na čom záleží. Slovensko áno, ale demokratické európske, pluralitné a spravodlivé. To sú hodnoty dôležité pre každého z nás, možno okrem nejakých oligarchov, ktorí sa zaoberajú len svojimi ziskami. Politik myslí na nasledujúce voľby, štátnik na budúce generácie. Štátnicky konať pred 25 rokmi znamenalo obhajovať spravodlivosť,“ uzavrel.
Dňa 17. júla 2017 na pozvanie maďarskej vlády sa Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, sa zúčastnil rokovaní zameraných na situáciu prenasledovaných pre náboženské presvedčenie v subsaharskej Nigérii. Maďarská vláda pozvala na návštevu biskupa z najväčšej diecézy Maiduguri Mons. Olivera Dashe Doema.
Ján Figeľ, Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ rokuje o prenasledovaných pre náboženské presvedčenie so štátnym tajomníkom Maďarskej republiky pre prenasledovaných kresťanov Tamásom Törökom
Ján Figeľ sa bilaterálne stretol a rokoval s biskupom Doemom. Diecéza, ktorú spravuje, má tri milióny obyvateľov. Pôsobilo tam veľmi silné teroristické hnutie Boko Haram, ktoré pri nástupe v r. 2009 zničilo 50 z 52 kresťanských kostolov. Našťastie, v poslednom obdobím sú bojovníci Boko Haram postupne vytláčaní z regiónu. Po rokoch však zanechali za sebou veľa utrpenia a škôd. Viac ako 150 000 ľudí je bez domova, okolo 5 000 vdov sa stará o 15 000 sirôt, ktorým zahynuli otcovia. Biskup Doeme sa snaží pomáhať zmierňovať toto utrpenie. S pomocou veriacich opravuje a stavia zbúrané školy, nemocnice, kostoly a pomáha ľudom bez domova nájsť prístrešie. Biskup Doeme konštatoval, že v Nigérii je veľká korupcia, ktorá spôsobuje, že rozvojová pomoc, ktorá ide cez vládne inštitúcie, často neskončí pri ľuďoch v núdzi. V tejto súvislosti apeloval, aby donori radšej dávali prostriedky rozvojovej a humanitárnej organizácii respektíve dôveryhodným autoritám a predstaviteľom miestnych komunít, ktorí žijú s bežnými ľuďmi a záleží im na zmierňovaní utrpenia a chudoby.
Ján Figeľ v rozhovore s maďarským ministrom pre ľudské zdroje Zoltánom Balogom
Ján Figeľ na stretnutí s biskupom Doemom vyjadril pripravenosť väčšej angažovanosti EÚ v Nigérii. V hlavnom meste Nigérie v Abuji je zastúpenie Delegácie EÚ. Ján Figeľ taktiež prisľúbil, že v tejto súvislosti bude kontaktovať aj slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby aj Slovensko zvážilo vhodné formy pomoci pre ľudí v núdzi v tejto krajine. Ján Figeľ plánuje navštíviť Nigériu a hľadať možnosti pomoci prenasledovaným pre náboženské presvedčenie v krajine, ktorá má viac ako 187 milióna obyvateľov.
Popis fotografie zľava: Ján Figeľ, nigérijský biskup Mons. Doem, minister Zoltán Balog
Toho istého dňa, 17. júla 2017 na Katolíckej univerzite Petra Pazmáňa v Budapešti sa konalo verejné podujatie, v rámci ktorého odzneli vystúpenia maďarského ministra pre ľudské zdroje Zoltána Baloga a Jána Figeľa. S prednáškou o situácii prenasledovaných kresťanov v Nigérii vystúpil biskup Doeme.
Po pravej ruke Ján Figeľa biskup Doem, nigérijský študent a nigérijský kňaz
Ján Figeľ vo svojom príhovore poukázal na fakt, že v súčasnosti v 40% štátov sveta sú slobode svedomia kladené vážne alebo veľmi vážne prekážky. problémy, V týchto štátoch však žije viac ako 74% celkovej svetovej populácie. Ján Figeľ poukázal na fakt, že diskriminácia a prenasledovanie sa šíri aj preto, lebo má troch významných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ján Figeľ v Budapešti verejne vyzval na vytváranie aliancie a solidarity s prenasledovanými pre náboženské presvedčenie vo svete. „Nie je pravdou, že nemôžeme nič urobiť. Vytrvalou podporou spravodlivosti a spoločného dobra sa dá dosiahnuť veľa; naše storočie a svet môžu byť ľudskejším“, zdôraznil Ján Figeľ. Ako príklad uviedol pozitívne zmeny v Maroku, Jordánsku, postupnú porážku ISIS v Iraku a Sýrii a angažovanie sa ľudí za prepustenie českého humanitárneho pracovníka Petra Jašeka v Sudáne a celej jeho skupiny, ktoré bolo úspešné.
Vystúpenie Jána Figeľa na Katolíckej univerzite Petra Pazmáňa v Budapešti
Biskup Doeme vo svojom vystúpenie poukázal na fakt, že hoci v jeho diecéze boli zničené viaceré kostoly, školy, nemocnice, mnohí kresťania netratili odvahu a zápal pre pokoj a dobro v Nigérii. Po ústupe teroristov sa vytvára priestor pre stabilitu, obnovu a rozvoj. Diecéza pomáha konkrétnym ľudom bez ohľadu na náboženské presvedčenie. Rozhodujúcim kritériom je, že sú odkázaní na pomoc. Biskup zdôraznil, že korupcia ako prejav okrádania a nespravodlivosti je hlavným nepriateľ, proti ktorému treba bojovať. Mier je podmienkou, aby sa dalo pokračovať v ďalších dôležitých úlohách pri obnove a budovaní škôl, nemocníc, kostolov a inej potrebnej infraštruktúry.
Verejnému podujatiu na univerzite venovali značnú pozornosť aj médiá.
Ján Figeľ rokoval s predstaviteľmi maďarskej vlády – ministrom pre ľudské zdroje Zoltánom Balogom a štátnym tajomníkom pre pomoc pre prenasledovaných kresťanov Tamásom Törökom o pomoci prenasledovaným pre náboženské presvedčenie vo viacerých krajinách Ázie a Afriky. Vyzval maďarských predstaviteľov, aby sa v čase ich Predsedníctva vo V4 stala téma náboženskej slobody vo svete jednou z priorít tejto tradičnej regionálnej spolupráce, včítane jej podpory na pôde medzinárodných organizácií ako sú OSN a OBSE.
Verejné podujatie na Katolíckej univerzite Petra Pazmaňa v Budapešti – Situácia kresťanov a iných náboženských skupín v Nigérii
Dňa 18. júla 2017 prijal biskupa Doema aj maďarský premiér Viktor Orbán, aby s ním prerokoval rozvojové projekty, ktoré Maďarsko v Nigérii podporí.
BRATISLAVA. Európska komisia sa rozhodla o rok predĺžiť mandát Jána Figeľa ako osobitného vyslanca EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete.
Agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka zo Zastúpenia Európskej komisie v SR Zuzana Harvanová. Od svojho vymenovania v máji 2016 navštívil Figeľ viacero mimoeurópskych krajín vrátane Iraku, Jordánska, Sudánu a Spojených arabských emirátov, a zúčastnil sa na mnohých medzinárodných podujatiach a procesoch spojených s podporou náboženskej slobody.
Zapojil sa do dialógu so zástupcami vlád a občianskej spoločnosti vrátane náboženských a mimovládnych aktérov. Práca Jána Figeľa je definovaná Usmerneniami EÚ o slobode náboženstva a viery, ktoré boli prijaté roku 2013.
“Sloboda svedomia, náboženstva a presvedčenia je prejavom úcty k dôstojnosti každého človeka. Dnes je však odopieraná alebo obmedzovaná v živote až troch štvrtín svetovej populácie. Prenasledovaných ľudí pribúda a potrebujú podporu zo strany slobodných krajín. Občania, no hlavne verejní činitelia EÚ a Slovenska, môžu svojím konaním ovplyvniť vývoj vo svete i osudy prenasledovaných ľudí. Je to aj naša zodpovednosť,” uviedol Figeľ. Ján Figeľ bude aj naďalej vystupovať ako osobitný poradca komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu s cieľom podporovať väčšiu informovanosť o slobode náboženského vyznania v rámci programu rozvojovej spolupráce.
Osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu Ján Figeľ hovorí o prípade českého misionára Petra Jaška a ďalších príbehoch náboženského prenasledovania vo svete, ale aj v samotnej Európe.
Foto – TASR/Jakub Kotian
Keď ste sa pred rokom stali vyslancom Európskej únie pre podporu náboženskej slobody a vyznania vo svete, zaznievali skeptické hlasy, že ide len o trafiku bez reálneho dosahu na dianie. Aká je vaša ročná skúsenosť?
Je to úplne nová pozícia v rámci medzinárodných vzťahov. Môj vplyv je skôr politický, pretože mám za úlohu napomáhať náboženskú slobodu. Základným predpokladom je akceptácia, aby ma tí, ktorých oslovujem a navštevujem, brali ako potrebnú osobu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že tento post je vnímaný s očakávaním a vážnosťou. Dôkazom je aj to, že Európska komisia chce predĺžiť túto funkciu, keďže pôvodne bola vytýčená len na jeden rok.
Je vôbec možné cez takýto miniúrad reálne pomáhať ľuďom, ktorých náboženská sloboda je potláčaná či úplne znemožňovaná?
Zo svojej pozície môžem napomáhať pozitívne procesy, projekty a rozhodnutia. Hlavným motívom tohto snaženia je dvíhať povedomie ľudí, aby boli informovaní, nie zavádzaní o tom, čo sa deje vo svete. Nejde tu o veľkosť úradu alebo počty úradníkov, ale o účinnosť a dôveryhodnosť posolstiev, ktoré chceme zdieľať. Aj v sekulárnej Európe bol duchovný rozmer často vytláčaný, a to bola chyba. My predsa máme byť jeho nositeľmi vo svete.
Ste skôr úradníkom alebo terénnym pracovníkom? Nakoľko prichádzate do bezprostredného kontaktu s prenasledovanými veriacimi?
Keď vo februári minulého roka Európsky parlament označil masové vraždenie bojovníkmi ISIS na Blízkom východe za genocídu, zároveň vyzval Európsku komisiu, aby vytvorila pozíciu stáleho predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Blízky východ je kolíska kresťanstva a hlavných svetových náboženstiev, nedbať o ňu by bolo nezodpovedné a nebezpečné.
Moja prvá cesta na Blízky východ viedla do Jordánska, neskôr som navštívil Spojené arabské emiráty, Irak, chystám sa do Egypta. Bol som aj v Indii, pripravujeme cesty do Maroka, Pakistanu a Mjanmarska.
Distribúcia potravinovej pomoci pre utečencov v Ankawe na severe Iraku. Vľavo arcibiskup Warda z Erbilu, vpravo arcibiskup Mirkis z Kirkuku. Foto – archív Jána Figeľa
Je Blízky východ vašou prioritou?
Ten záber je nielen blízkovýchodný, ale isté priority sú logické. Dôležité sú aj oblasti subsaharskej Afriky a južnej, strednej a juhovýchodnej Ázie. Náboženská sloboda je dnes pod obrovským tlakom a tento trend rastie.
Naposledy ste boli v Sudáne, ktorý po občianskej vojne čelí ďalším konfliktom a hladomoru. S akým zámerom ste tam išli?
Spájalo sa to s príbehom českého misionára Petra Jaška, na ktorého ma upozornil novinár Daniel Raus. Sprostredkoval mi kontakt na rodinu Petra Jaška. Angažoval som sa v tomto prípade tichou diplomaciou a politicky. Jeho prepustenie je spoločným úspechom, dôležitú rolu zohrala česká diplomacia a občianske aktivity aj na Slovensku, ktoré Jaškov príbeh sprostredkovali svetovej verejnosti.
Bol verejný tlak dôležitý pri jeho prepustení?
Určite áno. Z minulosti si predsa pamätáme, aké dôležité bolo, keď sa počas komunizmu niekto spoza hraníc ozval s apelom na dodržiavanie ľudských práv, ktoré vtedajší režim potláčal. Pre prenasledovaných ľudí je každý signál záujmu dôležitý a potrebný. Tí, ktorí sa nemôžu brániť, sú skúšaní vo svojej viere, my ostatní sme však skúšaní v súcite a solidarite.
V Sudáne ste sa angažovali aj za prepustenie ďalších ľudí, ktorí boli väznení spolu s Jaškom. Aká je ich situácia?
Počas štyroch rokovaní v Sudáne som apeloval na udelenie prezidentskej milosti dvom Jaškovým spolupracovníkom. Keďže naďalej prebieha odvolacie konanie, sudánske úrady podľa vlastných slov do živého procesu nezasahujú. Dúfam, že nech bude rozhodnutie súdov akékoľvek, náznak otvorenosti a zmyslu pre rovnaké zaobchádzanie sa vo forme prezidentskej milosti prejavia aj v ich prípade. (Medzičasom bol jeden z Jaškových spoluväzňov prepustený, pozn.)
V Sudáne som sa dozvedel aj o mnohých ďalších väzňoch svedomia. Keď som na rokovaniach hovoril o československých skúsenostiach s totalitou a ponúkol som skôr spoluprácu ako poúčanie, zakrátko som dostal povolenie navštíviť zadržiavaného lekára a obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho. Keď predtým požiadali o stretnutie európski diplomati, bolo im rázne zamietnuté.
S predsedom Najvyššieho súdu v Sudáne Heiderom Daffalom. Foto – archív Jána Figeľa
Najčastejšie sa u nás hovorí o prenasledovaní kresťanov. Zameriavate sa iba na túto náboženskú skupinu?
Nie, náboženské prenasledovanie vo svete je veľmi pestré. Príkladom je brutálne likvidovaná moslimská komunita v Mjanmarsku, kde dominuje nacionálny budhizmus. V Pakistane sú zasa podpaľované aj ahmádijské mešity.
Na irackej vlajke je napísané Allahu Akbar, čo je zároveň bojový pokrik islamistov. Náboženstvo je dnes často zneužívané na páchanie zločinov a treba to odhaľovať. Žiadne náboženstvo nesmie byť stotožňované s terorizmom. To nie je len postoj pápeža, ale aj medzinárodného spoločenstva. Náboženská idea je taká silná, že si ju podmaňujú vodcovia, ktorí túžia po politickej moci.
Mojou úlohou je zastávať sa všetkých, pretože sloboda myslenia, svedomia a náboženského presvedčenia je univerzálna. A ak je prvou univerzálnou hodnotou ľudská dôstojnosť, mali by sa pri nej aktívne spájať kresťanskí aj sekulárni humanisti.
Stretli ste sa s nejakým konkrétnym príbehom prenasledovania, ktorý vás osobitne zasiahol?
Ešte ako eurokomisár som sa angažoval za prepustenie kubánskeho politického väzňa Alfreda Batistu, ktorý bol zdravotne už na hranici smrti. Podarilo sa ho zachrániť, dnes žije v USA a dokonca sme sa neskôr spoločne stretli aj na Slovensku. Ďalší silný príbeh bol osud protestantského pastora Yousefa Nadarkhaniho z Iránu, ktorý bol za konverziu z islamu na kresťanstvo odsúdený v roku 2011 na smrť. Svojimi apelmi cez Radu EÚ na iránsku vládu sa nám podarilo dosiahnuť jeho prepustenie. Medzitým som sa dozvedel, že je znova vo väzení, takže sa opäť v tejto záležitosti angažujem.
Existuje nejaká šanca, že sa prenasledovanie náboženských skupín začne riešiť systémovo?
Je to v rukách medzinárodného spoločenstva. Miera zodpovednosti je daná mierou vplyvu, čo znamená, že najväčší dosah majú najmocnejší. Systémové zmeny vidím hlavne v tom, aby svetové spoločenstvo dokázalo realizovať tri základné princípy, ktoré sme v Európe dohodli po druhej svetovej vojne: prevencia genocídy, ochrana jej obetí a potrestanie páchateľov. Zatiaľ sme slabí vo všetkých troch oblastiach, preto sa to opakuje. Dnes môžeme genocídne vraždenie sledovať online. Nie je skryté, ale je súčasťou šírenia ideológie tzv. Islamského štátu a strachu.
Beztrestnosť je v medzinárodných vzťahoch veľmi viditeľná. Ak budeme prijímať záväzky v zmysle „nikdy viac“, ale realita bude „znovu a znovu“ a OSN bude iba diskusným priestorom, tak sa obávam, že storočie genocíd sa iba prečísluje a bude pokračovať. Ak súčasné dianie nepohne svedomím OSN, tak sa obávam, že stratí aj tú mieru dôveryhodnosti, ktorú ešte má. Nový generálny tajomník Antonio Guteres je skúsený v tejto oblasti a očakávam od neho rázny a efektívny prístup. Je to však aj naším záujmom, pretože my sami sme členmi OSN. Slovensko nikdy nemalo takú váhu a slovo v medzinárodných vzťahoch, akú má teraz.
Čo môžu ľudia na Slovensku urobiť pre prenasledovaných vo svete?
Známym heslom svätého Benedikta bolo Ora et labora. Modlitbou sme schopní pomôcť trpiacim vždy a všade. „Labora“ spočíva v hľadaní najrôznejších spôsobov pomoci. Jediné euro neraz predstavuje denný príjem niektorých chudobných v Afrike. Spôsoby pomoci musíme nachádzať aj na vládnej úrovni. Keď nám kedysi v minulosti iní pomáhali, tak už len z vďaky sme dnes na rade my. Petície, cez ktoré môžeme pozdvihnúť hlas na medzinárodnej úrovni, sú tiež veľmi dôležitým signálom záujmu a tlaku na riešenie konkrétnych prípadov. Obrovskú moc majú aj médiá, ktoré cez konkrétne príbehy ľudí môžu slúžiť pravde a spravodlivosti.
S pápežom Františkom a kardinálom Christophom Schönbornom v Ríme v auguste 2016. Foto – archív Jána Figeľa
Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Gallagher nedávno povedal, že náboženská sloboda je obmedzovaná aj v samotnej Európe. Vidíte svoje poslanie poukazovať na tieto veci aj v rámci Európy?
Náboženská sloboda bola v histórii často potláčaná a zneucťovaná. Tento stav nie je ideálny ani dnes, no Európa má oproti zvyšku sveta vytvorené predpoklady, aby sa náboženskej slobode darilo lepšie. Na druhej strane, niektoré európske krajiny chcú náboženskú slobodu nahradiť sekularizmom, relativizmom alebo väčšinovým životným štýlom.
Príkladom môže byť Francúzsko, kde úrady reagovali na teroristické útoky islamistov snahou o zákaz nosenia burkín, ženských celotelových plaviek. To je prípad, keď náboženskú slobodu nahradí životný štýl, ktorý chce cez politické rozhodnutie riešiť situáciu v spoločnosti. Našťastie to francúzske súdy zrušili, pretože tu naozaj išlo o rešpektovanie náboženskej slobody, nie o riešenie terorizmu.
Podobným prípadom je nosenie moslimskej šatky na pracovisku. Ak sa náboženská neutralita povýši, tak potom nikto nemôže nosiť nijaké náboženské symboly. Správny sekulárny štát je nábožensky neutrálny, no nehlása sekularizmus ako ideológiu, nenahrádza náboženstvá, ale vytvára priestor pre ich pluralitu. Sekularizmus dovedený do absolutória je nehumánny.
Moja úloha, ako to vyplýva aj z názvu funkcie, je predovšetkým smerom navonok, ale informovanie a spolupráca má napomáhať spravodlivosť aj vo vnútri Európy. Už samotný záujem EÚ o stav a podporu náboženskej slobody je dobrý signál. Náboženská sloboda je lakmusový test pre všetky ľudské práva. Európa nemôže mať veľké očakávania od sveta a zároveň vnútorné deficity, ktoré jej svet bude vyčítať. Má byť príkladom mierového spolužitia a zodpovednej solidarity.
Celkový nedostatok spravodlivosti na Slovensku má svoje korene už v samotných volebných procesoch. Vplyv občanov na výsledky hlasovania a legitimitu reprezentácie vo verejnej správe treba posilňovať, nie naopak. Je to dôležité, stojí to za námahu, nesmie nám to byť jedno. Nekompetentná a/alebo skorumpovaná verejná správa totiž pripravuje ľudí o miliardy eur. Spravodlivejší výber nositeľov moci znamená rozsiahle materiálne a nemateriálne prínosy pre fungovanie každej demokracie. Ponúkam k tomu tri účinné návrhy:
1) Zrušenie dvojkolovej voľby županov je definitívne. Tak rozhodla vládnúca koalícia. Toto zjednodušenie síce šetrí náklady na voľby, ale znižuje spravodlivosť výberu a legitimitu zvolených predsedov VÚC.
Nasledujúce voľby predsedov VÚC môže výrazne vylepšiť tzv. alternatívny systém hlasovania. Ten znamená, že volič povinne dá hlas nielen svojmu preferovanému kandidátovi, ale na hlasovacom lístku určí aj poradie ďalších kandidátov. Stačí prideliť aspoň prvé tri miesta. V kraji zvíťazí ten kandidát, ktorý získal absolútnu väčšinu hlasov. Ak nikto nezíska absolútnu väčšinu, škrtne sa kandidát s najnižším počtom prvých umiestnení a jeho preferencie sú prerozdelené medzi ostatných kandidátov podľa pridelených druhých preferenčných hlasov. Takto sa postupuje, až kým jeden z kandidátov nedosiahne absolútnu väčšinu platných hlasov.
Takýto model viacnásobnej voľby jednorazovým aktom pridáva k slobode výberu aj viac spravodlivosti. Víťaz disponuje absolútnou väčšinou preferenčných hlasov, systém lepšie spája záujmy voličov a kandidátov, zabraňuje štiepeniu hlasov a vedie k vyváženej, umiernenej politike. Je to nástroj proti extrémizmu. Takéto hlasovanie zvýši spravodlivosť a legitimitu aj pri voľbách primátorov a starostov. Väčšinový systém obmedzeného alebo plného alternatívneho hlasovania používa stále viac štátov, napríklad Austrália, Írsko, krajiny Tichomoria alebo USA pri voľbách primátorov miest.
Osem volebných obvodov – podľa hraníc samosprávnych krajov – by priblížilo výkon moci k občanom, a prinieslo väčšiu adresnosť a vyváženosť politiky vo vzťahu k regiónom. 2) Okrem zrušenia Mečiarových amnestií, ktoré boli hrubým zneužitím práva na zakrytie štátom organizovaných a páchaných zločinov, slovenský parlament dlhuje ľuďom aj návrat k veľmi dôležitej vlastnosti volebného systému spred r. 1998 – k rozdeleniu Slovenska na viaceré volebné obvody (vtedy štyri). Toto rozdelenie oslabí prehnaný centralizmus a vodcovský vplyv v politike. Oslabila by sa v súčasnosti neprimerane veľká bratislavská dominancia. Súťažiace subjekty by museli ponúknuť ľuďom do regiónov viac lídrov než je tomu dnes, a niesť po celé štyri roky pri výkone mandátov aj silnejšiu regionálnu zodpovednosť. Rozdelenie Slovenska na osem (alebo viac) volebných obvodov je jedným z najúčinnejších systémových nástrojov na zastavenie a zvrátenie súčasného trendu prehlbovania regionálnych rozdielov a rastúcej frustrácie občanov z nedostatku vplyvu na reálnu politiku.
Preto by parlament mal zlepšiť a zjednodušiť možnosti korešpondenčného hlasovania občanov žijúcich prechodne v zahraničí pri voľbách na všetkých úrovniach. Bude to dôležitý signál a potvrdenie záujmu domovskej krajiny o svojich nateraz vzdialených ľudí. Takýto nástroj posilní výkon volebného práva a spravodlivosť volieb.3) Počet Slovákov žijúcich a pracujúcich v zahraničí presahuje 300 tisíc. Reprezentujú virtuálne mesto väčšie než Košice… Trend odchodov z rôznych príčin rastie. Oslabuje to našu spoločnosť a ekonomiku, ale vylepšuje “Richterovu stupnicu” nezamestnanosti. Aby sa znížilo odcudzovanie medzi touto prevažne mladou a vzdelanou generáciou občanov pracujúcich a žijúcich v zahraničí, treba naštartovať pozitívne zmeny v školstve, zdravotníctve (najviac odchádzajú lekári), v podnikaní a vo verejnej správe. A znovu: hlavným nástrojom pre naštartovanie potrebných zmien sú voľby.
Ak sa pre úpravu volebných zákonov nájde väčšinová vôľa v parlamente, občania Slovenska môžu mať už čoskoro nielen slobodné, ale aj spravodlivejšie voľby nositeľov ich prenesenej moci. Kde je vôľa, tam je cesta. Nájde sa v dnešnej slovenskej politike?
Od mája 2016 je osobitným vyslancom Európskej únie pre podporu náboženskej slobody a vyznania vo svete. Cesta+ sa s ním rozprávala o tom, v ktorých krajinách je prenasledovanie najhoršie, čo môže urobiť konkrétny veriaci Slovák pre trpiacich bratov a sestry a v čom je funkcia osobitného veľvyslanca nápomocná v dnešnom svete. Ján Figeľ.
Snímka: Zaujímavý rozhovor s Grand Ajatoláhom Al Najafim v Iraku. Vľavo veľvyslanec EÚ Patrick Simonet.
Čo je vlastne náboženská sloboda?
Je základnou univerzálnou ľudskou hodnotou. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia. Toto právo zahŕňa – aj podľa medzinárodných dohovorov – slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru a zároveň slobodu sám alebo v spoločenstve s inými verejne alebo súkromne manifestovať vieru či svoje náboženstvo. Robiť to modlitbou, vyučovaním, praktizovaním, dodržiavaním prikázaní.
Toto právo je možné obmedziť – nie je absolútne –, ale treba to urobiť opatreniami, ktoré sú uzákonené a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti alebo pre ochranu verejného poriadku, zdravia či morálky, respektíve pre ochranu práv a slobôd iných ľudí.
Vy tvrdíte, že treba začať premýšľať o ľudskej dôstojnosti…
Áno, je to najdôležitejšia, prvá hodnota, ktorú citujú aj dohovory. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti bez náboženskej slobody nie je možné. A ľudská dôstojnosť je prvá a najdôležitejšia hodnota, lebo hovorí nielen o práve na život, ale aj o rovnosti a slobode každej osoby s jej neodňateľnými a nenarušiteľnými právami.
Dôstojnosť človeka reprezentuje základ celej univerzality ľudských práv. V tomto chápaní sme si všetci rovní v dôstojnosti bez ohľadu na pôvod, rasu, náboženstvo a iné danosti a zároveň sme všetci jedineční z hľadiska identity – nikto nie je nikoho kópiou – a to ani pri pohľade do minulosti, ani pri pohľade do budúcnosti, ak sa ľudské bytosti nenaklonujú.
NIE KOMENTOVAŤ, ALE ZASTAVIŤ NÁSILIE
Snímka: S kresťanskými utečencami z Iraku v Nitre. …
Vážime si tu, na Slovensku, náboženskú slobodu? Máme v úcte ľudskú dôstojnosť?
Zjednodušene by som povedal, že áno, ale máme v tom veľké rezervy. Málo si vážime základné a zásadné hodnoty, na ktorých spočíva slušný, spravodlivý a zodpovedný život. Ak bude ľuďom viac záležať na vlakoch zadarmo, tak možno k nim pribudnú aj autobusy zadarmo. Obidva prostriedky cestovania však ekonomicky zadarmo nie sú. No zasahujú do mentality mladej generácie, pretože ju učia, že niečo v živote môže byť bez práce a bez pričinenia – a to je veľká deformácia.
Povinnosť štátu je garantovať bezpečnosť a spravodlivosť. Ak to štát nerobí, ľudia berú spravodlivosť do vlastných rúk, uzavrú sa v skepse alebo sa rozhodnú pre odchod do inej krajiny.
Treba si vážiť slobodu, aj tú náboženskú, lebo je veľmi vzácna. Vo svete dnes až tri štvrtiny ľudí čelia prenasledovaniu, výraznej diskriminácii či systematickej intolerancii svojej viery alebo náboženstva.
My žijeme v tej menšej, lepšej časti sveta, kde je po roku 1989 náboženská a politická sloboda realitou aj vďaka nasadeniu kresťanov; pamätajme na prínos trpiacej Cirkvi a udalostí, ako bola Bratislavská Sviečková manifestácia.
Pápež František často zdôrazňuje, že dnešné prenasledovanie je intenzívnejšie ako za čias prvých kresťanov. Súhlasíte s ním?
Pápež František dokonca použil výraz genocída vo vzťahu k dianiu na Blízkom východe. Súhlasím s ním. Keď som to spomenul v jednej televíznej debate v jeseni roku 2014, projekt demagog.sk to označil za zavádzanie.
Skutočne sme v období, keď prebieha genocída kresťanov, jezídov i ďalších náboženských a etnických menšín na územiach ovládaných takzvaným Islamským štátom ISIS. Je to teroristická organizácia. Nestačí genocídu komentovať. Zločincov treba zastaviť a priniesť ľuďom spravodlivosť a perspektívu. Podľa dôveryhodných medzinárodných zdrojov je dnes vo svete atakovaných a prenasledovaných pre vieru až dvesto miliónov kresťanov a ročne ich zahynie zhruba stotisíc. Je to prenasledovanie, ktoré v niektorých regiónoch prekonáva i krvavé obdobia Rímskej ríše.
Premýšľali ste nad tým, čo vedie k takému výraznému a krvavému prenasledovaniu kresťanov? Aký je to dôvod?
Sú to buď mocenské, politické alebo ideologické dôvody. Napríklad ISIS nie je náboženstvo, ale utopická ideológia spojená s militantným fanatizmom, ktorého cieľom je vybudovať jednoliaty celosvetový islamský kalifát. Kresťania sú pre džihádistov menejcennými neveriacimi a prekážkou pre nábožensky usporiadanú spoločnosť a vládu šaríje.
Zároveň v nich vidia spojencov alebo kolaborantov Západu. Západ, USA i Európu, považujú za nepriateľov a miestnych kresťanov atakujú. Je im ponúknuté konvertovať na islam, platiť daň za ochranu pri obmedzenom postavení v spoločnosti alebo smrť. Mnohí preto volia útek zo svojich domovov a z krajiny, so všetkými rizikami. Takto konajú v Ázii a v Afrike aj iné militantné skupiny, ako je napríklad Boko Haram, Al-Nusra, Taliban, Al-Káida.
Treba povedať, že kresťanstvo má na Blízkom východe svoju kolísku. Prinášalo tu otvorenosť, kultúru a vzdelanosť, civilizačný rozvoj. História potvrdzuje, že kresťania boli a sú autonómnou a originálnou súčasťou tohto priestoru, veľmi dôležitou pre rovnováhu a súdržnosť spoločnosti. Ich likvidácia a exodus povedie k sektárskym konfliktom; územie bude síce etnicky či nábožensky vyčistené, ale neslobodné a totalitné.
POLITIKA NAPOMÁHA SOLIDARITE KRAJINY
Snímka: Prijatie delegácie duchovných lídrov kresťanských cirkví zo Sýrie pod vedením melchitského Patriarchu Gregoriosa III. Lahama.
Kde vo svete je situácia najvážnejšia?
Už sme hovorili o Blízkom východe, ktorý je dnes dejiskom prenasledovania, ktoré mnohé inštitúcie označili za zločin zločinov – za genocídu. Ide o územia obsadené Islamským štátom v Sýrii a v Iraku. Prenasledovanie sa však odohráva aj v iných krajinách.
Existujú pravidelné správy a prehľady, ktoré pri takomto popise najčastejšie uvádzajú päticu krajín – Severná Kórea, Somálsko, Afganistan, Pakistan a Sudán. V týchto krajinách sú prenasledovaní kresťania, no nielen oni. Títo ľudia potrebujú viac pozornosti a pomoci zo strany slobodného sveta a medzinárodného spoločenstva.
Osobne ste sa stretli s pápežom Františkom, ktorý sa zasadzuje aktívne za pomoc prenasledovaným kresťanom. Hovorili ste s ním o týchto veciach?
So Svätým Otcom som bol na dvoch osobitných audienciách, boli to povzbudivé a inšpirujúce stretnutia. Vážnejšie rozhovory na tému postavenia kresťanov či náboženských menšín vo svete som viedol s kardinálom Pietrom Parolinom, ktorý je šéfom vatikánskej administratívy. Tiež s kardinálom Leonardom Sandrim, ktorý vedie Kongregáciu pre východné cirkvi, s Paulom Gallagherom, ktorý je zodpovedný za vatikánsku diplomaciu, a s kardinálom Jean-Louisom Tauranom, ktorý je zodpovedný za medzináboženský dialóg.
Dobre sa mi však spolupracuje na týchto záležitostiach aj s viedenským kardinálom Christophom Schönbornom, ktorý v detstve okúsil osud utečenca a má k tejto téme osobný vzťah a záujem.
Vaša funkcia sa vníma politicky. Môže politik meniť prenasledovanie kresťanov?
Výhrady voči tejto funkcii a mojej osobe vnímam ako prejavy buď nepochopenia, alebo zlomyseľnosti. Sú súčasťou hodnotového zápasu vo svete i na Slovensku.
Už v minulosti som presadzoval tému slobody svedomia ako civilizačné kritérium, napríklad pri obhajobe politických väzňov na Kube, v Iráne či inde na svete. Táto téma nemôže byť okrajová alebo krátkodobá, ale musí byť principiálna a dlhodobá. Politika má totiž napomáhať človeku v konkrétnej situácii, v nešťastí či pri ohrození. Ak nepomôžeme zranenému a núdznemu na ceste, sme ako ľahostajný a vystrašený levita či kňaz z evanjeliového podobenstva. Ak pomáhame, napodobňujeme milosrdného samaritána. Zároveň je však dôležité investovať do budúcnosti, do bezpečnej a spravodlivej perspektívy.
Čo to znamená?
Znamená to vytvárať systém, kde bude menej útokov, menej zranených a kde nebude prenasledovanie. Zodpovedná politika tvorí podmienky pre mier, zmierenie a spravodlivosť v krajine i vo svete.
Svet potrebuje prevenciu voči prenasledovaniu a zneužívaniu moci, ochranu najslabších. Potrebujeme spravodlivosť a solidaritu ako program, ktorý prechádza do zákonov, do ústavných inštitúcií a do verejného života. Je nerozumné nechávať politiku a politikov bokom a zameriavať sa len na konkrétnu solidaritu. Jedno s druhým totiž úzko súvisí. Mojou úlohou je dvíhať povedomie o dôležitosti náboženskej slobody pre súčasnosť a budúcnosť. Európska únia to dlhé desaťročia zanedbávala.
ĽAHOSTAJNOSŤ, NEVEDOMOSŤ A STRACH
Snímka: ABC News, Washington DC, televízna debata o náboženskej slobode vo svete. Vľavo Prof. Thomas Farr, Georgetown University, vpravo David Saperstein, osobitný veľvyslanec USA pre nábož. slobodu, a Prof. Brett Scharff, BYU University.
Dnešná doba je instantná a všetci čakajú okamžité výsledky. Veci, o ktorých hovoríte a nastavujete, sa ukážu až o niekoľko rokov. Neodradzuje vás to?
Áno, sme chvíľkoví a kampaňovití: podľa toho, čo sa deje aktuálne vo svete alebo čo prinášajú médiá – bežíme za aktuálnou správou či situáciou. Rozumní viac vnímajú trendy a tieto aktívne, zodpovedne a systémovo ovplyvňujú tak, aby prinášali do národných či medzinárodných vzťahov viac spravodlivosti, stability, ľudskosti.
Existuje nejaký jednoduchý recept, ako vyriešiť problém prenasledovania kresťanov?
Vo svete bude vždy zlo, vždy bude nejaká miera konfliktných záujmov. Je však rozhodujúce, či prevláda zodpovednosť, ľudskosť a solidarita, alebo ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Je na nás, ktorú stranu podporujeme svojím konaním a komunikáciou, svojím ľudským a spoločenským potenciálom. Svet sa dá zmeniť. Dvadsiate prvé storočie môže byť lepšie ako dvadsiate, stačí si spomenúť na svetové vojny a totality. Môže to však byť aj naopak.
Pred sto rokmi prišli dve dôležité udalosti. Jednou bola boľševická revolúcia v Rusku, druhým fatimské posolstvo z Portugalska. Zápas o slobodu, o úctu k pravde a ľudskej dôstojnosti bol veľmi krvavý. Dnes môžeme hovoriť o porážke boľševizmu. Najrukolapnejším príkladom je vývoj v Severnej a Južnej Kórei. Na severe, kde ešte vládne boľševizmus, ľudia hladujú, tristotisíc je ich uväznených. Južná Kórea je slobodná a má jednu z najlepších úrovní vzdelanosti na svete a investuje úspešne po celom svete, aj na Slovensku. Pritom obe krajiny vychádzali z jedného povojnového stavu. Pripomínam to aj pre tých, ktorým je aj u nás, na Slovensku, ešte stále clivo za komunizmom.
Stretávate sa priamo s konkrétnymi prenasledovanými kresťanmi? Hovorí sa, že jeden osud sa nás dotkne, pričom stovky obetí sú len štatistikou.
Je to tak. Ak ste zachránili jeden život, zachránili ste ľudstvo. Ak však zabudnete na obeť, ako keby ste ju druhýkrát zabili. Tieto etické princípy sú veľmi dôležité. Je falošné hovoriť, že milujeme ľudstvo, a zároveň, že nám vadí ten a tamtí. Filantropia môže byť neosobným vzťahom, niekedy až teatrálnym. Láska je vždy osobná a skutočná, účinná.
Dnes sú mnohé prípady prenasledovania známe vďaka médiám a preto je jednoduchšie zdvihnúť hlas za umlčaných, je možné pomáhať bezbranným a bezmocným.
Samozrejme, dostal som sa aj ku konkrétnym prípadom ľudí, niektorí sú známi aj na Slovensku. Spomeniem už oslobodeného Petra Jaška, ktorý bol pätnásť mesiacov väznený s dvomi miestnymi misionármi v Sudáne. Ďalší známy príbeh je o matke piatich detí: Asia Bibi bola v Pakistane v roku 2010 odsúdená na smrť za urážku proroka Mohameda, teda za blasfémiu – rúhanie. Čaká na posledné súdne rozhodnutie o jej odvolaní – buď oslobodenie, alebo popravu. Nie je mi to jedno. A nemôže nám to byť jedno, aj keď ju osobne nepoznáme.
Pre slobodu nespravodlivo prenasledovaných môžeme urobiť mnoho, ako slobodná krajina či jednotlivo, alebo spolu s inými na medzinárodnej úrovni. Slovensko nikdy nemalo také silné postavenie vo svete, ako má dnes. Nespravodlivosť kdekoľvek sa týka aj nás a to od chvíle, keď sa o tom dozvieme. A nemôžeme byť ľahostajní preto, lebo je to ďaleko.
Ak sa vrátime do minulosti, aj u nás boli ľudia prenasledovaní. A každý záujem, podpora či signál zo zahraničia bol pre nás povzbudením a nádejou. Dnes je aj našou zodpovednosťou šíriť nádej pre trpiacich a prenasledovaných ľudí.
KAŽDÝ MÁME VPLYV NA VÝVOJ
Snímka: Vystúpenie na Globálnom summite Náboženstvo, mier a bezpečnosť v Ženeve, november 2016. Vpravo nuncius Mons. Ivan Jurković.
Ak by sme to ešte rozšírili: Čo môže urobiť konkrétny človek, ktorý vedie klasický život, pre trpiacich bratov a sestry vo viere?
Predovšetkým treba odmietať ľahostajnosť, nevedomosť a strach. To sú spojenci zla. Zlu sa darí už len tým, že mnohí z nás sa boja, mnohým z nás je to jedno a mnohí z nás o problémoch druhých ani nevedia alebo sa o ne nezaujímajú. To je minimum, aby sme boli aspoň v neutrálnej polohe, nie negatívnej. Samozrejme, lepšia je plusová pozícia – zdvihnúť hlas, podpísať petíciu, vstať a urobiť niečo.
Dá sa prispieť na materiálne či finančné zbierky, ktoré sú organizované napríklad pre trpiacich v Sýrii či Iraku. Zvlášť si poďakovanie zaslúžia naši lekári, dobrovoľníci, sociálni pracovníci a misionári, ktorí pomáhajú utečencom alebo v rizikových krajinách slúžia ľuďom v núdzi. A vždy je dobrá modlitba za trpiacich vo svete. Oni sú skúšaní vo viere, a my všetci sme skúšaní z lásky.
Môžu pomôcť aj internetové petície?
Môžu, pretože podľa národných i európskych pravidiel je petičné právo dôležitou súčasťou občianskej spoločnosti. A petíciou, ktorá spĺňa predpísané náležitosti, sa musia národné či medzinárodné inštitúcie zaoberať.
Je dobré, ak sa naši ľudia vedia zorientovať, ozvať sa – napríklad v prípade Petra Jaška. Jeho petícia bola doručená predstaviteľom OSN v Ženeve a predstaviteľom Sudánu.
Samozrejme, oveľa viac znamená konkrétna pomoc trpiacim a núdznym, ktorá môže byť vo forme finančnej zbierky alebo dobrovoľníctva v daných krajinách.
Ďalej to môže byť adopcia na diaľku či modlitba za prenasledovaných.
Každý podľa toho, ako vládze?
Miera zodpovednosti každého z nás je daná mierou vplyvu každého z nás. A každý máme nejaký vplyv. Najhoršie je, keď si to neuvedomujeme, nedbáme na to, čo môžeme urobiť. Ľudské šťastie a zmysel života sa dá naplniť len vo vzťahu k druhým osobám. Nikto nedokáže urobiť sám seba šťastného. Musíme si uvedomiť, že každá pomoc núdznym obohacuje nás samotných. Lebo skutočne bohatý je ten, kto dáva. Bohatý je ten, kto má to, čo sa nedá kúpiť. Bohatý je, kto má Boha.
A práve tento rozmer ľudskosti, empatie, solidarity voči ľuďom okolo nás vytvára ľudskejšiu spoločnosť a prináša nádej na lepšie časy. Možno by naši otcovia a ich otcovia mali radi problémy tejto doby. Teraz sa ľudia tlačia do Európy, keď predtým z Európy utekali. Čo je lepšie? Boli tu masové hroby, krvavé hranice, genocída. A dnes sme schopní žiť v mieri a v jednom spoločenstve! To, čo sa deje, treba vidieť aj z historickej perspektívy, ale aj z pohľadu našej osobnej zodpovednosti za stav vecí, aké sme zdedili. Európa a Slovensko sa dajú zlepšiť, ak sa o to účinne a zodpovedne pousilujeme.
BLÍZKY VÝCHOD JE PRIORITA
Snímka: Prijatie u predsedu Kurdskej regionálnej vlády v Erbile Nerchevana Barzániho.
Kam smerujú vaše cesty ako osobitného veľvyslanca?
Prvou prioritou je Blízky východ, ktorý je nám blízky nielen geograficky a názvom, ale aj kultúrne a civilizačne. Je to kolíska kresťanstva. Máme záujem, aby tam bol mier a stabilita. Je to nesmierne dôležité.
Nakoniec, aj moja funkcia vznikla ako odozva na genocídnu situáciu na Blízkom východe. Vznikla na základe silnej rezolúcie Európskeho parlamentu z februára 2016. Po svojom nástupe v máji 2016 som definoval viaceré geografické priority: Blízky východ, južnú a juhovýchodnú Áziu, severnú a subsaharskú Afriku.
Neznamená to, že v iných častiach nie sú problémy, ale pre daný rok tohto mandátu to postačuje ako zámer a náplň. Mandát možno obnoviť a ďalšie aktivity môžu nadviazať na výsledky.
Ktoré krajiny ste osobne navštívili?
Za posledné mesiace to bolo Jordánsko, Spojené arabské emiráty, India, Irak a Sudán. Rozpracované sú misie v Egypte, Pakistane, Mjanmarsku, Maroku, Stredoafrickej republike a v Libanone. Viackrát som vystúpil na podujatiach OSN v Ženeve, v USA, vo Veľkej Británii, v Taliansku, Nemecku, Českej republike a inde. Je to úloha, ktorá je náročná po každej stránke.
Osobitný veľvyslanec Európskej únie je prijímaný na vysokých, ba najvyšších úrovniach, čo potvrdzuje dôležitosť tejto agendy i veľký záujem v jednotlivých krajinách.
Výsledkom týchto ciest sú závery alebo odporúčania pre nové opatrenia v EÚ, hlavne v oblasti rozvojovej pomoci, pre programy a projekty, kde má náboženská sloboda principiálne miesto a úlohu. Novinkou je napríklad uvedenie novej ceny EÚ pre novinárov – profesionálov a amatérov, ktorí zaujímavo odovzdávajú príbehy o náboženskej slobode a spolupráci vo svete.
Čerstvo ste sa vrátili z cesty do Sudánu, ktorú ste nazvali náročnou, ale vydarenou. Čo bolo jej cieľom?
Sudán patrí k najväčším africkým krajinám. Pritom v roku 2011 sa po dlhej občianskej vojne a referende od neho oddelil Južný Sudán, s prevažne kresťanským obyvateľstvom. Dnes je tam hladomor a konflikty pokračujú. Na severe nastali pokojnejšie časy, ale násilie sa pácha v regiónoch na juhu – Modrý Níl, Južný Kordofán a Darfúr. V krajine vládne režim prezidenta Umara Bašíra, je veľa politických väzňov.
Napriek problémom som cítil nový vietor a otvorenosť vlády a parlamentu pre ústavné reformy. Napríklad, po požiadaní mi bolo umožnené stretnutie so známym obhajcom ľudských práv v Sudáne doktorom Ibrahimom Mudawim, ktorý je zadržiavaný a vyšetrovaný pre údajné konanie proti záujmom štátu. Podľa mňa je to statočný človek, navrhovaný dokonca na Sacharovovu cenu za slobodu svedomia. Bolo to prvýkrát, čo sudánska vláda umožnila cudzincovi takýto styk s politicky prenasledovanou osobou.
Cieľom mojej cesty bolo začať pracovať na podpore zmierenia a na medzináboženskom dialógu, ktorý by priniesol krajine viac pokoja, stability a rozvoja. Sudán je kľúčový štát v regióne Afrického rohu. Ak sa bude postupne stabilizovať, môže zohrať prínosnú úlohu pre bezpečnosť a stabilitu aj vo svojom okolí.
VIEM, KOMU SOM UVERIL
Snímka: Súfijská slávnosť – piatkové modlitby v meste Omdurman, v Sudáne.
Aká je situácia ľudí a kresťanov v tejto krajine?
Kresťania sú v Sudáne vo výraznej menšine. V stredoveku to však bolo naopak. Možno aj preto je islam v Sudáne skôr umiernený. Je tu veľa súfijcov, ktorí umiernenú vetvu islamu formujú a reprezentujú. Kým koptských ortodoxných kresťanov tu považujú za tradičných, pribúdajú aj nové komunity hlavne evanjelikálnych cirkví. Mnoho ľudí sem prichádza z Južného Sudánu kvôli tamojším nepokojom. Môj odkaz všetkým politickým a spoločenským lídrom bol, že jednofarebný, moslimský Sudán a uniformita nie sú silou, ale sú ochudobnením a oslabením krajiny. Pluralita kultúr a náboženstiev obohacuje krajinu a národ. Štát má slúžiť rovnako a spravodlivo všetkým svojim občanom.
Dôležitými otázkami vašej cesty boli väzni svedomia a búranie kostolov. Aká je situácia v Sudáne a aké sú vyhliadky na zlepšenie?
Na viacerých rokovaniach som upozornil na dôležitosť ľudskej dôstojnosti pre všetkých, zvlášť pre menšiny. Pri rôznosti, ktorá je definičným princípom, sme si rovní v dôstojnosti, bez ohľadu na rasu, pôvod či náboženstvo. Podobne som apeloval na prepustenie dvoch Sudáncov, ktorí boli odsúdení v skupine Petra Jaška, českého misionára v januári. Dostali dvanásť rokov žalára.
Keď dostal hlavný predstaviteľ vo februári chvályhodne prezidentskú milosť a bol prepustený, jeho pomocníci by mali mať rovnaké zaobchádzanie. Predpokladám, že po ukončení odvolacieho súdneho konania budú oslobodení spod trestu aj títo dvaja odsúdenci.
Vládne orgány nedávno ohlásili demoláciu dvadsiatich siedmich kostolov, ktoré nemali z minulosti zákonné stavebné povolenia. Tu sa to však považuje za úradnú svojvôľu, lebo často sa k povoleniam ani nedá dostať, respektíve ide o súkromné stavby. Minister pre náboženské záležitosti sľúbil pozastavenie tohto rozhodnutia rezortu výstavby a opätovné preskúmanie súvislostí. Od ľudsko-právnych obhajcov cez aktivistov až po nuncia, protestantov a Koptov som cítil, aké je dôležité ozývať sa za diskriminovaných a prenasledovaných.
Na záver štvordňovej misie ma v chráme svätého Marka a Juraja v Chartúme vítali zvonmi ako mimoriadneho hosťa. S úsmevom som im povedal, že naposledy sa mi to stalo pri sobáši pred vyše tridsiatimi tromi rokmi. Sú tu jednoduchí a pohostinní ľudia a sú vďační za každú formu pomoci a podpory.
Posledná – osobnejšia – otázka. Ste veriaci človek, kresťan. Mnohí kresťania sa dnes zamýšľajú nad tým, že by museli dosvedčiť svoju vieru svojím životom ako ich prenasledovaní bratia a sestry. Premýšľali ste už nad tým?
Nedávno som bol v Iraku, ktorý ešte stále prežíva vojnový konflikt s Islamským štátom. Časť cesty, hlavne v Bagdade, som realizoval za použitia nepriestrelnej vesty a helmy. Zabíjanie je tam na každodennom programe, čo človek v našich podmienkach nezažíva. Uvedomujem si, že v tejto misii môžem byť nepohodlný pre oponentov slobody.
Viera nám dáva nielen citlivosť pre ľudí a problémy doby, ale aj silu pre osobné životné svedectvo. Netreba vyhľadávať riziko a ani nežijeme v mediálnom divadle. Ale na svedectvo viery a presvedčenia treba byť pripravený. Život potrebuje zmysel. A práve zmysel žitia nás ťahá dopredu a dáva nám odpoveď na neistotu či riziká. Viem, komu som uveril, a som si istý.
Snímka: Minister zahraničných vecí Sudánu Ibrahim Gandour.
Snímka: Sv. Otec František a kardinál Christoph Schönborn (Rím, august 2016).
Snímka: Tibetský duchovný vodca Dalajláma (Brusel, september 2016).
Hosťom Pavla Demeša v štúdiu TABLET.TV je osobitný vyslanec EÚ pre náboženské slobody vo svete a bývalý eurokomisár Ján Figeľ.
ratislava 20. januára (TABLET.TV) – Európsky parlament si pred pár dňami zvolil svojho nového predsedu. Stal sa ním Talian Antonio Tajani, ktorý bol komisárom Európskej komisie v čase, keď túto funkciu vykonával aj Ján Figeľ.
Nielen o Antoniovi Tajanim, ale aj o budúcnosti Európy, zmenách, ktoré ju čakajú a o náboženských slobodách vo svete diskutuje v relácii SVET Tu a teraz Pavol Demeš s Jánom Figeľom.
Novozvolený americký prezident bude po prevzatí úradu čeliť otázke – bude toto storočie genocíd pokračovať, alebo sa ukončí?
Bratislava 20. decembra (TASR) – Novozvolený americký prezident bude po prevzatí úradu čeliť otázke – bude toto storočie genocíd pokračovať, alebo sa ukončí? Prezidentom sa stane uprostred toho, čo sa nazýva “úplne zrútenie ľudskosti” v Sýrii. Uvádzajú to vo svojom článku publikovanom na CNN osobitný vyslanec EÚ pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ a riaditeľ Projektu obnovy náboženskej slobody na Emory Univerzite pre právne a náboženské štúdiá v Atlante Mark Goldfeder.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Powerová podľa nich tvrdí, že generácia amerických lídrov bola konfrontovaná s krutosťou genocíd v rámci ktorých sa im nepodarilo prijať príslušné účinné opatrenia. “Ak nám vynárajúce sa scény z Aleppa niečo ukazujú, tak je to to, že Trumpova administratíva sa teraz musí popasovať s týmto dedičstvom a jednoducho sa musí usilovať o zlepšenie situácie. Spojené štáty musia prostredníctvom svojej exekutívy vyzvať OSN na to, aby konala,” uvádzajú.
Podľa nich ľudia na celom svete vzhliadajú k USA, EÚ a demokratickému medzinárodnému spoločenstvu s nádejou, keďže v hre sú ich životy.
Súčasné systematické vraždenie, mučenie, zotročovanie, únosy, znásilňovanie a prenasledovanie náboženských a etnických menšín na územiach ovládaných Islamským štátom predstavujú podľa autorov ten istý druh zla, ktoré nachádzame aj v historických knihách. “Za každým, keď nanovo porušíme sľub “nikdy viac” deklarovaný Norimberským tribunálom v roku 1946, čakáme príliš dlho a nepodnikáme dostatok v našom záväzku, aby sme zabránili genocíde či zločinom proti ľudskosti. Označenie genocídy zďaleka nestačí, ale je to dôležitý prvý krok. Pretože ak raz rozoznáme genocídu, Amerika spolu s ďalšími vedúcimi mocnosťami sú povinné konať,” konštatovali.
Ak Trump, ktorý sa čoskoro stane ďalším americkým prezidentom, podľa nich chce, ako už skôr deklaroval, stíhať zločincov, potom ho nechajme, aby sa kriminálnici zodpovední za zločiny genocídy zodpovedali za svoje činy. Ak sa, ako tvrdí chce postaviť islamskému terorizmu, mali by sme ho podľa nich nechať, aby konal.
“Ak je jeho nadchádzajúca administratíva frustrovaná status quo medzinárodného spoločenstva, nechajme ho prelomiť bludný kruh slabých rezolúcií a prázdnych vyhlásení a berme vážne podiel USA na “zodpovednosti chrániť” politický záväzok jednomyseľne prijatý členmi Valného zhromaždenia OSN na svetovom summite v roku 2005,” tvrdia.
Záväzok hovorí o tom, že ak štát zlyhal v ochrane svojho obyvateľstva, medzinárodné spoločenstvo musí byť pripravené kolektívne konať, aby ho ochránilo v súlade s Chartou OSN.
V roku 2016 kresťanská organizácia Americké centrum pre právo a spravodlivosť, ktorá presadzuje ústavné a ľudské práva, zverejnila plán siedmich bodov na zastavenie genocídy Islamského štátu voči kresťanom, ktorý môže byť použitý v prípade, ak USA uzná, že ide o genocídu.
“Tieto praktické kroky zahŕňajú napríklad výzvu orgánom OSN, aby formálne uznali genocídy, ku ktorým dochádza, stíhali vojnových zločincov a vytvorili bezpečnostné zóny pre obete genocídy, čo by tiež mohlo prispieť k eliminovaniu masovej migrácie. Vyzývame novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby seriózne zvážil tieto i ďalšie praktické návrhy,” uzavreli.
Tvrdí síce, že Smer ide v línii KDH, keď ide o ochrane Slovenska, ale slová chvály pre Roberta Fica aj tak nemá. Ako totiž tvrdí, DNA Smeru je nastavená inštinktívne proti transparentnosti. Predseda KDH Ján Figeľ.
Čo by ste urobili za prvých 100 dní v prípade, že by ste boli vo vláde?
Najdôležitejšie sú zmeny personálne, keďže súvisia priamo s voľbami. Slovensku treba nových zodpovednejších správcov, než okamžité prerábanie zákonov. Problém je hlavne v osobách než v systéme.
Treba však zmeniť aj niektoré systémové záležitosti. Preto som presvedčený, že treba urobiť aj zmeny vo verejnom obstarávaní. To je na Slovensku skôr priestorom na zneužívanie, než zodpovedným využívaním našich a európskych peňazí.
Ďalšie zmeny sa týkajú citlivých zmien v súdnictve.
Volebným programom Smeru-SD je do veľkej miery tzv. Tretí sociálny balíček. Je tam niečo, s čím by ste určite nesúhlasili?
Nepoznám všetky balíčkové plány Smeru, ale samotný kontext takejto balíčkovej politiky je karikatúrou a zlyhaním sociálneho štátu. Je to však typické vyvrcholenie vlády Smeru. Namiesto potrebných reforiem sú tu grandiózne plány na balíčkove vlny. Podčiarkuje to prax Smeru baliť peniaze do alobalu. Milióny tak idú mecenášom a len odrobinky občanom.
Čo konkrétne vám teda z tých troch vládnych balíčkov vadí?
Nesystémovosť a neadresnosť. Napríklad pár stoviek detí dostane poukazy na lyžiarske zájazdy. A ostatní sú od macochy? Alebo dostanú aj ostatní, keď budú dobrí a voliť Smer? Najdrahšie býva vždy to, čo vláda dáva zadarmo.
Vlaky zadarmo pritom neboli ani za komunizmu. Ani 17. november nebol o tomto, ale o slobode, právnom štáte, spravodlivosti a slušnej perspektíve. My nie sme proti adresnej a zodpovednej sociálnej politike ale proti nahradzovaniu základných sociálnych zmien.
Keď je 300-tisíc mladých ľudí nezamestnaných, tých žiadne balíčky nezachránia. Tam, kde sa darí korupcii, nemôže sa dariť slušným podnikateľom a rodinám. Čo nie je spravodlivé, nie je ani sociálne.
Aké by boli podmienky KDH pri vstupe do vlády?
Naštartovanie sociálnej politiky a ekonomiky, ktorá je zdravá a udržateľná. Teda orientovaná na rast zamestnanosti, viac než len na rast ekonomiky. A potom podpora prorodinných opatrení, lebo cez rodinu sa dá dosiahnuť násobný efekt. Aj pri výchove novej generácie aj pri vytváraní ekonomickej a sociálnej sily.
Tieto dva prístupy pre nás znamenajú nižšie dane pre pracujúcich a rodiny, lacnejšie nájomné bývanie, tak aby rodiny mohli nielen začať, ale aj rásť. A tiež znamenajú podporu rodinného podnikania, teda realizáciu starej slovenskej múdrosti pod názvom „tri groše“. To je kombinácia viacgeneračného spolužitia, kde to znamená podporu získania bývania plus bonus od detí pre rodičov na dôchodku. A rovnako aj podporu cez odpočítateľné položky pre rodičov detí, ktoré sa pripravujú na zamestnanie.
Máte spočítané, koľko by stáli štát vami navrhované opatrenia?
Máme to spočítané. Vieme to kombinovať do verejných financií tak, aby boli udržateľné a efektívne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž v minulom roku poslala verejnosti jedno dramatické posolstvo, že Slovensko bude čeliť bankrotu, ak neprijme potrebné a rozsiahle reformy alebo nezvýši dane. My dane odmietame zvyšovať.
Povedzte teda konkrétne číslo, či odkiaľ by ste na to zobrali?
Už som naznačil. V oblasti výdavkov sa dajú šetriť stovky, dokonca miliardy eur. A v oblasti príjmov sa dajú zvýšiť, ak nebudeme škrtiť tých, ktorí sú efektívni a úspešní.
Kde sa dá šetriť?
Napríklad na štátnej byrokracii. My sme navrhovali už pred rokmi, aby sa zoštíhlili štátne rozpočtové aj príspevkové organizácie. Navrhovali sme zaviesť tzv. benchmarking – porovnávanie pri verejnom obstarávaní, kde len 10 percent úspor, znamená 400 miliónov eur celkovo.
Ale šetriť sa dá aj pri výstavbe diaľnic. Za našej vlády sme takto ušetrili 2 miliardy eur.
Daňové príjmy za vlády Roberta Fica narástli o štyri miliardy eur. Tie však vo veľkej miere chýbajú strednej vrstve, chýbajú u živnostníkoch, malých a stredných podnikateľov. Sú využívané len na neefektívnu štátnu spotrebu.
Možnosť štátneho bankrotu však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť spája skôr s demografickým vývojom.
Áno. Ale to znamená teda zabrať tak, že budeme mať lepšiu prorodinnú politiku a demografickú krivku. A nechceme hovoriť len o kvantite, ale aj kvalite. To znamená aj potrebu školstva, ktoré pripraví schopných a na prácu spôsobilých mladých ľudí.
Alebo teda zvýšime dane. To je však cesta do slepej uličky. Slovensko už dnes komparatívne zaostáva v rámci nášho regiónu.
Prečo by potom prišiel k nám napríklad Jaguar?
Biznis is biznis. Jaguar nestačí ako odpoveď na problémy Košického, Prešovského či Banskobystrického kraja. Dokonca práve štvrtá automobilka môže znamenať to riziko, na ktoré Robert Fico často upozorňoval v minulosti, keď obviňoval Dzurindovu vládu z robenia monokultúry na Slovensku.
Nenahradí to teda zdravé a potrebné opatrenia napríklad v oblasti zamestnanosti. Ak by sa stovky miliónov, ktoré sa ponúkli tejto automobilke, ponúkli vo forme daňových úľav alebo konkrétnych stimulov pre malé a stredné firmy, Slovensko by sa mohlo nadýchnuť a reálne konkurovať susedom. Veď prečo Česi a Poliaci majú pomerne nízku nezamestnanosť oproti nám?
Vy ste kritizovali Smer za to, že svojimi ľuďmi obsadil aj kontrolné orgány ako Najvyšší kontrolný úrad či Úrad pre verejné obstarávanie. Môžete garantovať, že by ste ich dali do rúk opozícii v prípade účasti KDH vo vláde?
Určite by mali byť tieto posty dôveryhodne obsadené tak, aby napĺňali podmienky zákona a očakávania verejnosti. Určite by sme sa tým teda zaoberali. Aj keď treba pripomenúť, že zákon vyžaduje aj ďalšie podmienky.
Aj na politickom ihrisku je potrebné mať viac svetla a transparentnosti. Napriek hlasovaniu Smeru my sme dokázali prijať zákon o zverejňovaní zmlúv, čo bolo veľmi prínosné pre Slovensko.
DNA Smeru je inštinktívne nastavené proti transparentnosti. My máme v našom programe pripravených viacero konkrétnych protikorupčných opatrení.
Otázne je, s kým budete napĺňať váš program?
KDH je pripravené na spoluprácu na báze hodnôt a programu. Je to však otázka aj na ďalších možných partneroch. My sme pred rokom predstavili stratégiu s názvom KDH plus. Aj vďaka nej sa rozšírili naše rady na všetkých úrovniach. Takže v prvom rade budeme napĺňať program prostredníctvom našich ľudí. Ohľadom ostatných strán, na to dajú odpoveď voľby.
S Ficovým dedičstvom, ktoré je plné demagógie a marketingu, nebude ľahké viesť túto krajinu.
Viacerí analytici tvrdia, že miesto po SDKÚ-DS zabrala strana #Sieť. Je Radoslav Procházka tým lídrom, ktorý by mohol viesť pravicu, a teda aj koalíciu?
Rado Procházka veľmi často mení názory v zásadných otázkach. Ešte neprešiel voľbami a už sa tu pasuje za gazdu. Je ľahšie vyvolávať očakávania a oveľa ťažšie ich napĺňať.
Mali sme tu už viacero strán, ktoré však nevydržali dlhšie. Preto nie je vhodné poukazovať na starých politikov. Skúsenosti by mali byť výhodou, a nie na obtiaž. Slovenský parlament je dnes plný adolescentnej a pubertálnej politiky. Niektorí si neuvedomili, že povalením vlády nezachránia Slovensko.
Pokiaľ by mali vládnuť stredopravé strany, tak budú musieť byť všetky v koalícii. Viete si predstaviť, že by ich viedol Radoslav Procházka a takéto zoskupenie by vydržalo celé štyri roky?
Trochu predbiehate. Rozhodujúce sú voľby a nie prieskumy. Za štyri roky v štyroch voľbách (prezidentské I. kolo, európske, komunálne a regionálne) Robert Fico nezískal viac ako tridsať percent. Prečo by teraz mal mať štyridsať?
V posledných parlamentných voľbách mal Smer viac ako mu predpovedali prieskumné agentúry.
To boli gorilie voľby. Preferencie získal vďaka vlastným gólom pravice, a nie jeho umením. Podľa mňa voľby, ktoré na Slovensku prebehli za posledné štyri roky, jasne hovoria, že Robert Fico nezopakuje výsledok z roku 2012.
Slovensko sa musí vrátiť ku koaličným vládam. Vláda jeden strany bola skôr výnimkou. KDH vždy uprednostňovalo pravicové koalície, ako to bolo napríklad v roku 2010. Pritom sme vtedy dostali ponuku od Smeru.
Lenže výsledkom Radičovej éry je, že zvyšok bývalej koalície nevie zabudnúť Sulíkovi položenie vlády a Béla Bugár nedokáže rokovať s Igorom Matovičom.
Ťažko môžem hovoriť za druhých. My nie sme zaujatí. Nechceme robiť rovnaké chyby, aby za ne platili ľudia. Sme pripravení na spoluprácu, aby sa Slovensko pohlo dopredu a nezadlžovali sme nasledujúce generácie.
Smer dlhodobo žmýka strednú triedu, aby mohol rozdávať a odlievať svojim. Preto sme povedali, že s tandemom Fico – Široký vládnuť nebudeme.
Aj by ste si stavili na to, že Smer bude mať menej než 30 percent?
Ja to nehlásam ako istotu. Nevidím však dôvod, prečo by mal mať viac ako 40 percent. Kde sú tie veľké výsledky, ktoré ohlasoval Robert Fico? Kde je jedna zdravotná poisťovňa?
Vy hovoríte, že nechcete po voľbách Smer doplniť, ale ho nahradiť. Keď sa pozrieme na bilbordy, tak Smer hlása, že chce chrániť Slovensko, vy hovoríte o bezpečnom domove. Aký je v tom rozdiel?
Smer skôr ide v našej línii. KDH je tu od roku 1989 a bezpečnostnú agendu opakujeme preto, lebo je to prvoradá úloha štátnej moci. To nesúvisí teraz s migrantmi.
Bezpečný domov je pre nás napríklad správanie sa slovenskej polície, keď ešte počas prvej vlády Roberta Fica dala do ruksaku nevinnému človeku výbušninu alebo dala majáky rôznym spriazneným ľuďom, prípadne nevyšetruje niektoré kauzy. Bezpečný domov je aj o tom, že otec a matka majú prácu atď. Toto nás odlišuje od strany Smer.
My sme hlasovali proti teroristickému balíčku. Nie však preto, že by sme ho podceňovali, ale nechceme dávať viac moci tým, ktorí ho už majú.
Spomínali ste prepojenia Smeru a oligarchov. Ale aj váš exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik spolupracoval s finančnou skupinou Penta. To vám neprekáža?
Robert Fico je majster populizmu a osočovania. Ivan Uhliarik nikdy nebol v obchodnom alebo zamestnaneckom vzťahu s finančnou skupinou Penta na rozdiel od Viliama Čisláka alebo Zuzany Zvolenskej, ktorá bola vysoko postavená v zdravotnej poisťovni Dôvera. Tejto poisťovni sa podarilo odliať 400 miliónov eur zo zdravotníctva a zo Slovenska.
Ivan Uhliarik pomáhal odvrátiť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu od nútenej správy, keď ju dovtedy viedla Zuzana Zvolenská. Ak by konal v zhode s Pentou, tak by štátnu zdravotnú poisťovňu jednoducho nechal padnúť. Dnes je jasné, prečo Robert Fico útočil na Uhliarika. Záujem Smeru v zdravotníctve enormný.
Za našich vlád sa neprispôsobovali zákony finančným skupinám a oligarchom na rozdiel od Roberta Fica, keď sa napríklad kvôli Váhostavu menila legislatíva.
Predseda KDH Ján Figeľ o potrebe zmeny presvedčil v pléne len 39 poslancov.
Bratislava 29. novembra (TASR) – Navrhovateľom zákonov sa povinnosti rozširovať nebudú a právne predpisy naďalej ostanú bez doložky o tom, ako vplývajú na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Skúmať tieto dosahy chcel šéf KDH Ján Figeľ, parlament však jeho pozmeňujúci návrh k novele rokovacieho poriadku NR SR nepodporil.
“Takouto úpravou dôjde k zvýšeniu ochrany manželstva a rodiny v súlade s ústavou, so základnými zásadami zákona o rodine a s cieľmi stanovenými ústavodarcom,” tvrdil Figeľ. Podľa jeho slov bola východiskom pri tomto návrhu zmena Ústavy SR, ktorá od septembra 2014 posilnila ochranu a podporu manželstva. Predstavitelia KDH sú presvedčení, že jedným z predpokladov pre zabezpečenie účinnej ochrany manželstva a rodiny zákonom je aj posudzovanie vplyvu navrhovaného zákona, a to najmä vzhľadom na jeho hospodársky a finančný dosah na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Viac na teraz.sk
