Vývoj na Západe v posledných desaťročiach potvrdzuje, ako rýchlo sa mení chápanie dôležitých spoločenských inštitúcií a hodnôt. Týka sa to aj manželstva a rodiny, ktorá je základnou bunkou spoločnosti. Keďže ide o základ, potrebujeme ho poznať a rozumieť, ako na ňom stavať dobrú a modernú domovinu pre spoločnosť. Ústavné ukotvenie manželstva bolo odozvou na ideologický tlak z Európy a je to zároveň aj slovenský prínos pre Európu. Keďže mnohé médiá túto zmenu prehliadali, iné ju krivili zaujatosťou či odmietaním, rozhodol som sa ju nielen pripomenúť, ale predovšetkým ozrejmiť jej súvislosti a význam v čase, keď je spomínaný ideologický tlak prítomný už aj doma, na Slovensku.
Rodina je prirodzená jednotka a základná bunka spoločnosti, a zaslúži si ochranu zo strany spoločnosti a štátu. Tak hovorí aj platné medzinárodné právo. Ústava je základný zákon štátu, a vyžaduje si občiansky rešpekt a dodržiavanie. Na zdravých základoch sa dá stavať – kultúra a identita národa, spravodlivý štát a solidárna spoločnosť. Pre každý štát je výhodou a posilou mať dobré a stabilné vzťahy v rodinách vytvárajúce priaznivé prostredie pre výchovu detí. Starostlivý otec a milujúca matka sú v najlepšom záujme detí, ktoré sú budúcnosťou národa, jeho kultúry, jeho hospodárstva a penzijného systému. Je to výhodné po každej stránke – ekonomickej, finančnej, kultúrnej, občianskej, morálnej.
Plynúci čas jednoznačne potvrdzuje dôležitosť ukotvenia definície a ochrany manželstva v našej Ústave v r. 2014. Pri tejto ústavnoprávnej iniciatíve sa podarilo získať podporu jej pôvodných oponentov a urobiť ju tak úspešnou. Ako bonus k tomu pribudli zásadné a potrebné ústavné zmeny v súdnictve. Nech táto skúsenosť poslúži v úsilí o prorodinnú politiku, ktorá je permanentnou výzvou a od 1. septembra 2014 vo vzťahu k manželstvu aj ústavnou povinnosťou nositeľov verejnej moci v Slovenskej republike. Nech úspešná legislatívna iniciatíva je inšpiráciou a povzbudením v zápase o spravodlivý štát a solidárnu spoločnosť tak, ako je zároveň dôležitým príspevkom pre obnovu hodnôt a kultúry Slovenska v zjednotenej Európe.
Knihu O ochrane manželstva v Ústave Slovenskej republiky vydala Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára. Je k dispozícii v elektronickej forme tu. Nasledujúci text je jej úvodnou časťou.
Ukotvenie definície, ochrany a podpory manželstva v Ústave Slovenskej republiky
Niet staršej ustanovizne v dejinách ľudstva ako je manželstvo: jedinečný zväzok muža a ženy – dvoch osôb v komplementarite svojej rozdielnosti, vzájomnosti darov a celoživotnej jednote. Vzorka DNA každého človeka potvrdzuje len pohlavie mužské alebo ženské, žiadne iné. Napriek tomu, relativizácia tejto reality a jej jedinečnosti žiada nové práva, definuje predpisy a zákony, ktorými výrazne zasahuje do všetkých sfér spoločenského života a do kultúry národa. Každá ideológia – aj rodová – vychádza z popierania reality (pravdy) a z túžby po inej, novej kvalite či forme života, spoločnosti a prírody v mene svetlých zajtrajškov. Ideológia sa prejavuje zároveň tlakom na ľudskú dôstojnosť nesúhlasiacich, pretože siaha na ich slobodu myslenia, svedomia a viery. Aj preto je dôležitým úvodný článok našej Ústavy, ktorý hovorí, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“
Pre Kresťanskodemokratické hnutie bola ochrana manželstva a rodiny vždy dôležitým programovým cieľom. Osobitne citlivo sme reagovali na túto agendu už pred vstupom do Európskej únie. Na jednej strane sme vytýčením cieľa „európskej hviezdičky a stoličky pre Slovensko“ už vo februári 1990 stanovili víziu, ktorú sme spolu s občanmi aj naplno dosiahli v roku 2004. Na druhej strane sme už vopred reagovali na možné hrozby v tomto procese. Na návrh KDH prijala NR SR už v januári 2002 Deklaráciu o zvrchovanosti členských a kandidátskych krajín v kultúrno-etických záležitostiach. Text deklarácie sa odvoláva na tradičné hodnoty a etické princípy európskej civilizácie, ktoré prispeli k duchovnej jednote Európy, a upozorňuje na nebezpečenstvo spochybňovania týchto hodnôt. Preto deklarácia žiadala zachovanie princípu zvrchovanosti členských a kandidátskych krajín EÚ pri rozhodovaní v otázkach týkajúcich sa ochrany života a dôstojnosti ľudskej osoby od počatia po prirodzenú smrť, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako aj vo veciach, ktoré s týmito otázkami súvisia v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania. Ako hlavný vyjednávač SR v negociačnom procese s Európskou úniou som vo februári 2003 navrhol vláde SR zaradiť toto platné parlamentné vyhlásenie do záverečného textu Prístupovej zmluvy ako jednostrannú deklaráciu pri vstupe Slovenska do Európskej únie. Žiaľ, vtedajšia vláda tento návrh alibisticky odmietla (nebol vopred prerokovaný vtedajšou koaličnou radou).
Prvé pokusy
Prvý návrh na prijatie ústavného zákona o ochrane manželstva predložili poslanci KDH už v roku 2006 ako reakciu na pokusy o harmonizáciu práva EÚ vo veci uznávania manželstiev v rámci slobodného pohybu osôb. Ústava SR od svojho prijatia v r. 1992 obsahovala totiž iba zmienku o manželstve, ale nie jeho definíciu. Predložený legislatívny návrh obsahoval tri články: definíciu manželstva, jeho výlučné postavenie oproti iným zväzkom a povinnosť štátnych predstaviteľov obhajovať tento ústavný zákon pri rokovaniach s orgánmi EÚ. Tento prvý návrh ústavného zákona však nezískal v slovenskom parlamente podporu.
Pre úplnosť genézy treba dodať, že tento text doplnený o ďalšie ustanovenie predložili v NR SR v januári 2009 štyria poslanci pod vedením Vladimíra Palka, ktorí v r. 2008 odišli z KDH a založili stranu KDS (Konzervatívni demokrati Slovenska). Návrh ústavného zákona v parlamentnom hlasovaní však opätovne neprešiel.
Druhý pokus KDH skončil na politickej úrovni pri tvorbe koaličnej dohody a programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej v roku 2010. Strana SaS bola ochotná akceptovať môj návrh v mene KDH na ústavné ukotvenie definície a ochrany manželstva, ale tento súhlas podmieňovala uzákonením registrovaných partnerstiev. Takúto podmienku respektíve politický obchod sme odmietli. Zostávajúce dve strany koalície (SDKÚ-DS a Most-Híd) zaujali k návrhu pasívny postoj. Rovnako dopadol aj pokus o prijatie legislatívy na ochranu slobody svedomia, ktoré garantuje napríklad aj Charta základných práv EÚ platná od r. 2000. Napriek tomu, že ide o typický a klasický princíp liberálnej demokracie a ochrany osobnej slobody, na Slovensku je ľahostajný hlavne tým, ktorí sa sami označujú za liberálov.
Keď v rámci opakovaných pokusov o destabilizáciu vlády Ivety Radičovej sa ju v októbri 2011 podarilo povaliť, prišli predčasné parlamentné voľby. Seriál neobvyklých a viacnásobných konzultačných stretnutí dvoch vtedajších koaličných lídrov s Mariánom Kočnerom ako tzv. závadovou osobou a politických udalostí, ktoré viedli k pádu vlády, sa dá označiť ako „kočneriáda“. Odpoveď na otázku „Qui bono?“ o páde Radičovej vlády, teda komu to prospelo, bola v tomto prípade jasná.
KDH opäť zaradilo cieľ ústavného ukotvenia manželstva do svojho volebného programu. Oznámil som to verejnosti po rokovaní Rady hnutia v januári 2012 v Žiline. Prioritami programu boli Rodina – Práca – Spravodlivosť. Potvrdili sme rovnako aj zámer „deharabinizácie“ nášho súdnictva. V podstate to znamenalo zmeny v systéme justície, vrátane rozdelenia v tom čase spojených funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, ktoré mal v rukách sudca a bývalý minister spravodlivosti za HZDS Štefan Harabin.
V predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 získal Smer-SD bezprecedentnú väčšinu 83 poslancov, KDH na druhom mieste malo 16 mandátov. Hnutie sa dostalo do kľúčovej a výhodnej pozície dvojky na politickej scéne a tým aj lídra opozície po 18 rokoch ťažkých zápasov o slobodu, o charakter našej demokracie a právny štát. Hnutie Novembra ´89 neoslabovali zápasy a súťaž s V. Mečiarom alebo R. Ficom. Najviac nás oslabovali opakované odchody skupín politikov. Niektoré z nich boli názorovými rozchodmi, niektoré však boli zradou kresťanskodemokratického programu a hodnôt.
Napriek vzniku jednofarebnej vlády v apríli 2012 považovali sme uvedené priority za aktuálne aj v tejto zložitej situácii. Presadili sme ich aj do Manifestu zodpovednej politiky, na základe ktorého vznikla 16. novembra 2012 Ľudová platforma troch strán – KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd. Táto iniciatíva vychádzala z dvoch skutočností: Keďže KDH sa po dlhých rokoch vrátilo vo voľbách do NR SR na druhé miesto, stalo sa tým aj neformálnym lídrom opozície. Vnímal som to ako našu spoločnú a moju osobnú zodpovednosť spájať najbližšie strany do efektívnej spolupráce voči jednofarebnej vláde. Zároveň, keďže tieto tri strany boli súčasťou EPP – Európskej ľudovej strany, bolo rozumné a prospešné rozvíjať našu spoluprácu predovšetkým doma, nielen v Bruseli či Štrasburgu.
Nová iniciatíva
Aktuálnosť ochrany manželstva sa naplno prejavila veľmi skoro. Jednofarebná vláda prišla s historicky prvou Celoštátnou stratégiou ľudských práv v gescii Ministerstva zahraničných vecí. Treba pripomenúť, že tento programový zámer si vláda osvojila z predchádzajúceho obdobia. Už zadelenie pod MZV však svedčilo o chybnom východisku či smerovaní stratégie; akoby mala vychádzať viac zo zahraničnopolitických záujmov druhej Ficovej vlády než z vnútroštátnych potrieb a ideových východísk Slovenska. Ale závažnejšou bola skutočnosť, že návrh stratégie sa v niektorých pohľadoch opieral o rodovú teóriu a ideológiu. V odborných kruhoch to vyvolávalo ostrú polemiku. 69 mimovládnych organizácií vydalo v auguste 2013 kritické stanovisko k postupu pri tvorbe stratégie i k obsahu navrhovaného textu.
Stratégia mala silný politický rozmer. Pre kresťanských demokratov bola neprijateľná. Rozhodol som sa spolu s vedením hnutia do prípravy vstúpiť jednoznačným verejným vyhlásením (v prílohe). Koncom augusta 2013 som bol na medzinárodnej konferencii expertov a parlamentárov vo Frascati pri Ríme. Tam som sa ešte viac oboznámil s vážnosťou situácie v medzinárodnom prostredí. V rámci ostatných rokov došlo k redefinovaniu manželstva v najväčších štátoch Západu – v USA to urobil Najvyšší súd, vo Francúzsku ľavicové Národné zhromaždenie, vo Veľkej Británii konzervatívno-liberálna koalícia a v Nemecku vláda širokej koalície upravila administratívne opatrenia na rozlišovanie identity podľa troch rodov – muž, žena a iné.
Keď som 1. septembra 2013 bol spolu so synom Adamom na audiencii u pápeža Františka, ktorý bol zvolený v marci toho roku po odstúpení svojho predchodcu Benedikta XVI., nadišiel moment naplnenia môjho rastúceho odhodlania. Povedal som Adamovi: „Tak teraz pôjdeme doma do toho!“ Myslel som tým iniciatívu na ústavnoprávnu ochranu manželstva. Ako vtedajší predseda KDH (2009-2016) som legitimitu tohto kroku odvodzoval od nášho volebného programu, a od hrozieb, ktoré pre chápanie manželstva ako zväzku muža a ženy prichádzali z vládnej úrovne a zo zahraničia. V nasledujúcom týždni som v médiách na Slovensku oznámil zámer KDH iniciovať rokovania s parlamentnými stranami o ukotvení ochrany manželstva v Ústave SR. Mali sme len 13 poslancov, keďže sa medzitým traja kolegovia (D. Lipšic, J. Žitňanská a R. Procházka) rozhodli ísť inou, vlastnou cestou.
10. septembra som listami oslovil predsedov parlamentných strán s pozvaním na bilaterálne rokovania o ústavnom zákone. Na rokovanie som predložil pôvodný trojbodový návrh ústavného zákona z r. 2006. Po absolvovaní rokovaní bolo jasné, že takto koncipovaný návrh nemá šancu na prijatie. Okrem Klubu KDH by ho podporilo len zopár jednotlivcov. Návrh ústavného zákona nepodporila žiadna ďalšia parlamentná strana. SaS požadovala za svoju podporu odobrenie legislatívy o registrovaných partnerstvách. Smer-SD rokovanie odmietol. Namiesto predsedu strany Roberta Fica mi listom odpovedala predsedníčka klubu poslancov Jana Laššáková s tým, že platný právny stav je pre ochranu manželstva postačujúci, nie je dôvod ho meniť a preto nie je ani dôvod o tom rokovať. Pritom vo vládnom programe bola schválená silná pasáž o prorodinnej politike. Situácia vôbec nevyzerala nádejne…
22. septembra 2013 sa v Košiciach konal prvý Národný pochod za život. KDH ho všestranne podporovalo. V sobotu pred pochodom sa v meste konalo rokovanie celoslovenskej Rady KDH, na ktorom sme prijali aj podporné stanoviská k pochodu a k ústavnoprávnej ochrane manželstva. Pochod 80 tisíc ľudí bol najväčším občianskym zhromaždením od Novembra 1989. Jeho cieľom bola podpora kultúry života. Konkrétne, ochrana života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť a rešpektovanie jeho dôstojnosti, „legislatívne zabezpečenie ochrany manželstva muža a ženy ako jedinečného a ničím nenahraditeľného zväzku“, a starostlivosť o deti a ich výchovu ako právo a zodpovednosť rodičov. Na druhej strane Ministerstvo zahraničných vecí vedené Miroslavom Lajčákom pokračovalo v príprave návrhu Celoštátnej stratégie ľudských práv, ktorá bola v protiklade s požiadavkami Manifestu košického NPZŽ. V októbri zase iná skupina mimovládnych organizácií a jednotlivcov verejne vyzvala vládu na dopracovanie tejto stratégie.
Legislatívna invencia a inovácie postupu
Veľa som nad tým premýšľal a hľadal cestu k riešeniu, cestu pre Slovensko. Mimochodom, Cesta pre Slovensko bol názov nášho volebného programu 2012 a neskoršie aj nového základného, dlhodobého programu KDH prijatého v r. 2015 v Nitre. Aby ďalší pokus mal väčšiu šancu na priechodnosť v NR SR, rozhodol som sa pre iný prístup: aby návrh mal autentický, slovenský pôvod, bol menej straníckym a spájal pravicu i ľavicu. A zároveň aby bol dostatočne silným, jednoznačným textom. Cieľom návrhu už nebol len ústavný zákon, ale priamo novelizácia najvyššieho zákona štátu – Ústavy SR. Po porade s právnikmi a vo vedení hnutia som sa rozhodol pre riešenie, ktoré vychádzalo zo zásad platného zákona č. 36 o rodine z roku 2005. Schválila ho na návrh vlády vtedajšia stredopravicová koalícia. Môj návrh textu citlivo a podstatne precizoval dve dôležité zásady zákona o rodine týkajúce sa definície, ochrany a podpory manželstva. „Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.” Každé slovo tu má svoju silnú váhu. Ich význam sa rozumne nedá spochybniť. Napríklad – jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak. Aktívna všestranná ochrana manželstva a podpora jeho dobra bude povinnosťou nositeľov verejnej moci na všetkých úrovniach štátu – od prezidenta, parlamentu, vlády a ústredných orgánov štátnej správy, cez súdy, prokuratúru a políciu až po predstaviteľov regionálnej a komunálnej samosprávy. A do tretice, s návrhom som sa obrátil na verejnosť a jednotlivo na všetkých poslancov parlamentu, teda už nie na politické strany či na poslanecké kluby. 14. januára 2014 za aktívnej účasti známej aktivistky, manželky a matky Prof. Evy Sirackej a ľudskoprávneho experta JUDr. Martina Dilonga som prostredníctvom tlačovej konferencie na pôde parlamentu oslovil verejnosť. A zároveň som odoslal osobné listy všetkým kolegom – 149 poslancom NR SR. Pozval som ich k osobnému rozhodnutiu a k spoločnému predloženiu legislatívnej iniciatívy.
Viac než mesiac sme spolu s kolegami z Klubu KDH zbierali podpisy pod tento návrh. Každý, kto chcel, sa pripojil; niektorí váhali, niektorí odmietli. Napríklad predseda SDKÚ-DS vyše dva týždne zvažoval svoj podpis, ale nakoniec ho nepripojil. Iný poslanec opozície tak urobil, ale na druhý deň prišiel za mnou s tým, že ho manželka a priatelia presvedčili o nesprávnosti jeho kroku. Tak sme na jeho žiadosť jeho meno a podpis vybielili. Napriek tomu, 40 podpisov a tým aj 40 spolupredkladateľov pod legislatívnym návrhom bol rekordný počet – najvyšší od roku 1989. Aj tento fakt potvrdzoval výnimočnú dôležitosť iniciatívy a jej integrujúci charakter. Tento osobný a spájajúci prístup som použil ešte raz – o rok neskôr pri návrhu na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Návrh predložený v marci r. 2015 mal až 60 predkladateľov. Výnimočnosť a vážnosť návrhu si to zaslúžila. Ale vtedy ešte Smer-SD odmietal zrušiť tieto amnestie, čo sme opakovane a vytrvalo navrhovali od r. 2002 ako riešenie pre očistenie nemorálneho konania štátnej moci pri zavlečení syna prezidenta Michala Kováča do cudziny (1995) a pri likvidácii Roberta Remiáša (1996) ako svedka zločinu a pre nastolenie dlho odopieranej spravodlivosti. K zrušeniu Mečiarových amnestií došlo napokon v roku 2017. Prípad však doteraz nebol na súdnej úrovni dokončený… Slovenská politika, žiaľ, dlhodobo a opakovane nekladie účinnú spravodlivosť medzi základné priority. Dôsledkom toho je nedostatok spravodlivosti a vysoká miera nedôvery v jej vymožiteľnosť.
Premiér Robert Fico pred Vianocami 2013 oznámil kandidatúru na prezidenta v nadchádzajúcich voľbách vyhlásených na 29. marca 2014. Bolo to verejnosťou očakávané rozhodnutie. Následne už ako ohlásený kandidát vyšiel spolu so Smerom-SD s návrhom na zmeny v súdnictve. Vzhľadom na veľkú nedôveru spoločnosti k činnosti súdov (vyše 70% občanov), nízku vymožiteľnosť práva, prieťahy v konaniach a korupciu, predstavoval návrh racionálne kroky k zlepšeniu fungovania súdnictva. Podobné opatrenia mala vo svojom programe aj vláda Ivety Radičovej. Niektoré z nich v tom čase iniciatívne navrhovali jednotliví poslanci z opozície. Povedal som priateľom, že teraz prichádza reálna šanca na úspech nášho návrhu novelizácie Ústavy. Čas potvrdil, že som mal pravdu.
Rokovania s Robertom Ficom
Ale mesiac sa nič konkrétne a nové v týchto záležitostiach nedialo. 18. februára 2014 som bol vo večernej diskusnej relácii TV Lux s ministrom kultúry a šéfom volebnej kampane R. Fica Marekom Maďaričom. Po relácii ma vonku na Kapitulskej ulici v Bratislave M. Maďarič oslovil s otázkou, či by ma mohol na druhý deň ráno navštíviť R. Fico vo veci novelizácie Ústavy. Moja odpoveď bola kladná, veď som už v septembri listom pozval okrem iných aj Roberta Fica ako predsedu parlamentnej strany na rokovanie o tejto téme. Vtedy to pozvanie jednoznačne odmietol. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej Marek Maďarič odstúpil z funkcie ministra kultúry. Už predtým sa vzdal pozície podpredsedu strany. Boli to príznačné rozhodnutia. Po dlhých rokoch som sa Mareka Maďariča opýtal na to, či jeho záujem vtedy v noci o podporu legislatívnej ochrany manželstva bol motivovaný len prezidentskými voľbami alebo aj vlastným presvedčením. Odpovedal mi, že o trvalých a tradičných hodnotách je osobne presvedčený. A našiel pre to aj v Klube Smeru-SD podporu podobne zmýšľajúcich.
Na druhý deň ráno prišiel za mnou do kancelárie podpredsedu NR SR premiér Fico spolu s Pavlom Paškom, vtedajším predsedom parlamentu. Skúšal som prizvať Pavla Hrušovského ako predsedu Klubu poslancov KDH, ale bol mimo Bratislavy. Bol to zásadný rozhovor na šesť očí o tom, či sa vieme dohodnúť na zmene ústavy. Premiér povedal, že nemajú problém s predlohou o manželstve, ale požadujú podporu pre zmeny v súdnictve. Pavla Pašku prizval k stretnutiu preto, aby bol súčasťou dohody a tiež aby prijal návrh a argumenty KDH, keďže P. Paška bol viac nositeľom ľavicovo-liberálnych postojov, a aby zároveň garantoval realizáciu potrebných krokov pre najbližšiu schôdzu parlamentu. Ja som povedal, že máme 40 podpisov a legislatívny návrh je hotový a pred podaním. Druhá strana prišla s tým, že tento návrh ako Klub Smer-SD podporia, ale paralelne by mal byť predložený aj spojený návrh obidvoch zmien ústavy. Povedal som, že k dohode chceme prizvať aj SDKÚ-DS a Most-Híd, keďže sme mali vytvorenú Ľudovú platformu s tézami pre spoločnú zodpovednú politiku. Obidve navrhované oblasti v nej boli zahrnuté. Smer-SD potvrdil otvorenosť celkovej dohode aj s ďalšími stranami Ľudovej platformy, ale úvod chceli definovať s KDH. Potvrdil som blízkosť nášho názoru na stav súdnictva. Vyjadril som záujem o dohodu s tým, že to musím prerokovať v hnutí a v poslaneckom klube a že k návrhu na zmeny v súdnictve budeme mať vážne podmienky, pretože niektoré veci sme mali vo volebnom programe, ale niektoré boli nové. Uvedomoval som si, že Smer-SD môže nájsť chýbajúcich sedem hlasov na podporu svojho návrhu aj bez KDH. Šéf OĽaNO Igor Matovič takúto podporu Smeru-SD neskoršie aj verejne ponúkol, aby sa Smer-SD nemusel dohadovať s KDH…
V pondelok 24. februára 2014 sme podali náš iniciatívny návrh so 40 podpismi poslancov zo štyroch opozičných strán. Nespoliehali sme sa len na prísľub spoločného návrhu, rozhodli sme sa pre dva návrhy a paralelný proces ich schvaľovania. Ak bude dodržaná dohoda, v druhom čítaní postačí podporiť spojený text o manželstve a justícii. A návrh 40 opozičných poslancov sa stane v tej chvíli nadbytočným.
Po konzultácii s Predsedníctvom KDH, s Klubom poslancov a s našimi právnymi expertmi sme stanovili päť podmienok pre prijateľnosť navrhovaných zmien v súdnictve. V nasledujúcom týždni som sa s Robertom Ficom stretol ešte dvakrát. A tiež s Tomášom Borecom, ministrom spravodlivosti. Naše pripomienky brali vážne. Najviac energie venovala vláda a rezort justície definovaniu bezpečnostných previerok už vymenovaných sudcov tak, aby nebola spochybnená nezávislosť súdnej moci. Existencia tzv. justičnej mafie, zneužívanie prideľovania spisov, nepredvídateľnosť rozhodnutí a podobné javy – to boli vážne dôvody na seriózne opatrenia smerom k transparentnosti, morálnej integrite a bezúhonnosti osôb vykonávajúcich štátnu súdnu moc s doživotným mandátom.
Dohoda so Smerom-SD
Keď sme sa zhodli na bodoch zmien v súdnictve, detaily ďalšieho postupu za poslanecký klub KDH negociovali Pavol Hrušovský a Pavol Abrhán. Odborne mi vypomáhal Ivan Šimko. Čo sa týka strán Ľudovej platformy, Pavol Frešo za SDKÚ-DS dohodu ako takú odmietol. Most-Híd sa na rokovaniach zúčastňoval, keďže niektoré zo zmien v súdnictve v predchádzajúcich mesiacoch navrhoval aj Gábor Gál alebo Lucia Žitňanská, ktorá mala k Mostu-Híd blízky vzťah (začiatkom apríla 2014 sa stala jeho členkou a následne aj podpredsedníčkou). Na poslednú chvíľu však predseda strany Most-Híd Béla Bugár od dohody odskočil. Dohodlo sa tiež, že spoločný návrh predložia súčasný a bývalý predseda NR SR Pavol Paška a Pavol Hrušovský. Pre KDH to bolo veľmi zložité, pretože v rozpore s očakávaniami a s vynaloženým úsilím sme sa nakoniec ocitli v dohode so Smerom-SD sami. Pavol Abrhán obtelefonoval krajské štruktúry. Tie naše rozhodnutie chápali a podporovali. Citlivé to bolo aj pre Pavla Hrušovského. Keď ho Rada KDH nominovala do prezidentských volieb v októbri 2013, bol v prieskumoch verejnej mienky na treťom mieste. Uchádzal sa o spoločnú kandidatúru za tri strany Ľudovej platformy. Táto koncovka síce zviditeľňovala Pavla Hrušovského pri vážnych témach pred prvým kolom prezidentských volieb, ale zároveň ho príliš spájala so Smerom-SD, s ktorým sme v kampani súperili. Aj kvôli tejto síce limitovanej a vecnej spolupráci bolo ťažké sa dištancovať od útokov médií a súperov. V jednej chvíli Pavol Hrušovský aj ponúkol odstúpenie z kandidatúry. Mohlo by to však vyzerať ako tichá dohoda v pozadí a uvoľňovanie voličského priestoru pre Roberta Fica ako kandidáta Smeru-SD. V záujme presadenia pre kresťanských demokratov kľúčovej novely Ústavy Pavol Hrušovský v súťaži zotrval.
Agentúra Focus začiatkom roka 2014 urobila prieskum, podľa ktorého bolo za ústavnú ochranu manželstva až 80% občanov. Napriek tomu proces novelizácie sprevádzala masívna mediálna antikampaň. Týkala sa dominantne návrhu KDH, teda manželstva, a spolupráce so Smerom-SD. V tých mediálnych postojoch sa prejavovali záujmy a ciele vlastníkov médií a hodnotový relativizmus mnohých novinárov. Žiaľ, viaceré strany a politici sa orientujú viac podľa médií než podľa pravdy či vlastného presvedčenia. Poloprávd, osočovania a útokov proti KDH, proti dohode so Smerom-SD, proti Pavlovi Hrušovskému ako kandidátovi na prezidenta a proti mne ako predsedovi hnutia bolo neúrekom. Výhrady k novele nám na osobitných rokovaniach tlmočili Združenie za otvorenú justíciu, Aliancia Fair play alebo veľvyslanec USA na Slovensku Theodore Sedgwick. Bol to silný tlak, ktorý mal vplyv aj na členov hnutia. No poslanecký klub, síce oslabený o troch členov, ktorí odišli po voľbách 2012, zostal jednotný. Náš postup odobrilo aj všetkých osem krajských rád hnutia.
Dohoda nemala okrem ústavnoprávnych záležitostí žiadne iné súčasti, ani verejné, ani tajné – to znamená ani podporu v prezidentských voľbách R. Ficovi, ani prípravu na prípadnú budúcu vládu so Smerom-SD. Najviac nás z takýchto úmyslov obviňovali tí, ktorí do takého vládneho spojenia o dva roky po voľbách 2016 vstúpili. O rok, v máji 2015 Pavol Frešo navrhol na čelo Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) kandidáta, ktorého si R. Fico tri roky predtým verejne vypýtal – Karola Mitríka. Navrhol ho napriek tomu, že celá opozícia bola zjednotená na podpore spoločného kandidáta na tento dôležitý post kontroly štátnej moci. Kandidátom, ktorého som navrhol a predstavil, bol špičkový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka.
Dokonca pred prvým hlasovaním (25. marca 2014) predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo organizoval bojkot ostatnej opozície voči KDH! Bolo to falošné divadlo. Nebol však v tomto krivom úsilí úspešný.
Rozprava k legislatívnym návrhom v NR SR
Rozprava k obidvom návrhom – opozičnému o manželstve i spoločnému o manželstve a justícii bola spojená, odznela naraz. Prvé čítanie bez plánovania bolo ukončené tak, že hlasovanie o obidvoch návrhoch pripadlo na 25. marec – veľmi inšpirujúci dátum pre kultúru života, pre náš zápas o ľudské práva a pre zjednotenie Európy. Je to Deň počatého dieťaťa ako odkaz na Zvestovanie Pána. Je to Deň zápasu za ľudské práva ako spomienka na Sviečkovú manifestáciu 1988. A je to aj výročie podpisu Rímskych zmlúv v roku 1957 Francúzskom, Spolkovou republikou Nemecko, Talianskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Tieto spoločenstvá sa stali súčasťou Európskeho spoločenstva, ktoré sa neskoršie transformovalo na Európsku úniu. Nič nie je náhoda v našom živote. Návrh 40 poslancov získal 117 hlasov, spoločný návrh predložený P. Paškom a P. Hrušovským ich získal 103.
Do novej situácie našu krajinu posúvali hlavne dve skutočnosti – prezidentské voľby a nová petícia za referendum o rodine. 15. marca 2014 prebehlo prvé kolo volieb prezidenta, v ktorom zvíťazil Robert Fico. Do druhého kola postúpil aj Andrej Kiska. Pavol Hrušovský na neúspešný výsledok zareagoval statočne slovami, že ústavné ukotvenie manželstva stojí za to, je viac ako akákoľvek funkcia. KDH na druhý deň po 1. kole volieb potvrdilo svoju podporu Andrejovi Kiskovi. Považovali sme za neprijateľnú ďalšiu koncentráciu moci po tom, čo Smer-SD mal absolútnu väčšinu v parlamente, jednofarebnú vládu a obsadzoval postupne všetky kontrolné orgány štátnej moci.
Mimovládna organizácia Aliancia za rodinu začala 5. apríla 2014 so zberom podpisov na uskutočnenie referenda za ochranu rodiny. Petícia obsahovala štyri otázky, z toho tri sa vzťahovali na manželstvo – o definovaní manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ustanovenie adopcie len pre heterosexuálne páry ako aj právnu ochranu výnimočnosti manželstva. Petícia požadovala aj otázku vo veci prednostného súhlasu rodičov alebo detí s účasťou na vyučovaní v oblasti vzdelávania o sexuálnom správaní a eutanázii. Konanie petície podporila ešte v marci 2014 aj Konferencia biskupov Slovenska. Prezident Kiska počas svojej kampane pred prezidentskými voľbami v marci 2014 uviedol, že „bude preferovať“, aby sa referendum spojilo s komunálnymi voľbami, ktoré sa mali konať (a konali sa) v novembri 2014.
V druhom kole prezidentských volieb konanom 29. marca 2014 Andrej Kiska výrazne zvíťazil (59,4%). Sklamanie v Smere-SD bolo veľké, a u Roberta Fica ešte väčšie. Vznikla neistota, či tento výsledok neovplyvní aj našu dohodu o doplnení Ústavy. Po neúspechu v prezidentských voľbách by sme navyše zostali s prázdnymi rukami aj v parlamente. Navyše, po zahájení intenzívneho zbierania podpisov pod petíciu za referendum o manželstve a rodine príde konanie samotného referenda. A tam všetci občania majú právo hlasovať o týchto veciach. Referendum je nástroj priamej demokracie. Ak je platné, jeho výsledky sa vyhlásia (len) ako zákon. Ako upozorňovali viacerí, R. Fico by teraz mohol pokojne povedať, aby sme to nechali na ľudí, veď oni priamo a demokraticky rozhodnú o týchto veciach…
Rozhodujúca fáza legislatívneho procesu
Po dlhom tichu vyše mesiaca od volieb som sa začiatkom mája znovu stretol s Robertom Ficom, tentoraz na Úrade vlády. Premiér ma privítal slovami: „Tak čo, spáchame to?“ Myslel tým zmenu Ústavy. Ja som odpovedal: „My to máme v programe!“ Ten rozhovor bol nástupom do druhého čítania a do záverečného hlasovania v NR SR. Na rokovaní gestorského Ústavnoprávneho výboru som ako predkladateľ návrhu o manželstve prijal výhradu jeho predsedu Roberta Madeja k uvádzaniu počtu jeden muž a jedna žena v texte novely o manželstve. Ale zároveň som pre zachovanie jednoznačnosti definície navrhol použiť spojku medzi namiesto a. Výbor to akceptoval. Viedlo ma k tomu poznanie konkrétneho a súvisiaceho súdneho aktivizmu zo zahraničia, na ktoré ma upozornil priateľ – právnik z Francúzska. V roku 2004 Ústavný súd v Španielsku vyložil podobný výraz z Ústavy Španielskeho kráľovstva (muž a žena majú právo na manželstvo) tak, že „muž má právo“ a „žena má právo“ na manželstvo. A tento judikát odvtedy slúži v Španielsku ako základ pre uznávanie zväzku osôb rovnakého pohlavia za plnoprávne manželstvo. Slovenská ústavná definícia sa tak stala vo svetle medzinárodných skúseností ešte precíznejšou. Finálny text v čl. 41 Ústavy bol navrhnutý v znení: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.” Sú to silné postuláty a jednoznačné slová.
K záverečnému hlasovaniu došlo 4. júna 2014. S výnimkou jedného poslanca (Ľ. Blaha) celý klub Smer-SD zahlasoval spolu s celým klubom KDH za novelu ústavy. Novelu podporilo 102 poslancov. Bez hlasov Smeru-SD, ale ani bez 13 hlasov KDH by predložený návrh nebol prijatý. Robert Fico našu dohodu v tejto záležitosti naplnil. Za dodržanie slova mu patrí moje uznanie a poďakovanie. V klube Smer-SD sa za prijatie ústavného ukotvenia manželstva aktívne zasadzovali viacerí poslanci, napríklad J. Podmanický, M. Kéry, J. Blanár. Celý klub KDH hlasoval jednotne. Traja poslanci, ktorí pre svoje záujmy opustili hnutie už predtým (D. Lipšic, R. Procházka, J. Žitňanská), nepodporili v hlasovaní 4. júna predložené ústavné zmeny. Opustili tým aj kresťanskodemokratický program, s ktorým boli do NR SR v roku 2012 zvolení.
Spolu 102 hlasov rozhodlo v treťom čítaní o vážnych zmenách Ústavy SR, ktoré vstúpili do platnosti 1. septembra 2014 ako ústavný zákon č. 161/2014 Z.z. Pre úplnosť, jeden z podporujúcich opozičných poslancov (R. Vašečka) usiloval o rozšírenie novely Ústavy o body z petície za Referendum o rodine. Neskoršie nám verejne vyčítal, že páchame násilie na jeho svedomí, keď nemajúc inú možnosť sa síce rozhodol hlasovať za, ale s výhradou, pretože chcel dosiahnuť viac. Smer-SD rozširovanie predloženého a dohodnutého textu principiálne odmietal. Pri porušení dosiahnutej dohody by sme tak stratili všetko. Odvaha spojená s rozvahou a s realizmom je veľmi potrebná a dôležitá, no v slovenskej politike veľmi vzácna, priam nedostatková.
Novelizáciou systému súdnictva sme rozdelili dovtedy do jedných rúk spojené posty predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, zrušili sme automatické členstvo predsedu NS v Súdnej rade, obmedzili sme trestnoprávnu imunitu sudcov a umožnili ich bezpečnostné previerky. Predchádzajúca pravicová (Radičovej) koalícia mala tieto zmeny v justícii vo svojom vládnom programe, vrátane bezpečnostných previerok všetkých sudcov. Cieľom previerok bolo zistiť, či sudcovia alebo kandidáti na sudcov nemajú kontakty na podsvetie, nie sú závislí na drogách či alkohole, neprijímajú úplatky alebo nezvyčajné dary, či ich majetok zodpovedá priznaným príjmom a podobne. Ak by sudca v previerkach neobstál a neuspel by ani v prípadnom odvolacom konaní, prišiel by o talár.
Plošné previerky sa však nerozbehli, pretože hneď v roku 2014 Ústavný súd SR účinnosť zákonov o previerkach pozastavil. Previerky sa mali týkať zhruba 1 400 sudcov. Uzákonenie preverovania vyvolalo kritické reakcie zo strany sudcovských združení. V januári 2019 plénum ÚS pod vedením Ivetty Macejkovej bezprecedentne rozhodlo, že časť prijatého ústavného zákona je v rozpore s „implicitným materiálnym jadrom Ústavy Slovenskej republiky“, ktorého základ tvoria princípy demokratického a právneho štátu a medzi nimi aj princíp deľby moci a s ním súvisiaca nezávislosť súdnej moci. „Implicitnému materiálnemu jadru Ústavy Slovenskej republiky nemôžu odporovať ani ústavné zákony,“ deklaroval ÚS. Podľa ústavného súdu sú previerky sudcov v rozpore s nezávislosťou súdnej moci. Ústavný súd čiastočne zrušil aj pravidlá previerok kandidátov na sudcov, hoci samotnú lustráciu kandidátov na talár za protiústavnú neoznačil. Treba pripomenúť, že štyria sudcovia ÚS zverejnili odlišné stanovisko (Mészáros, Orosz, Mochnáčová, Tkáčik) a dvaja hlasovali za tento ústavný zákon ešte ako poslanci NR SR (Laššáková, Mamojka). Deväť z trinástich sudcov o mesiac končilo svoje pôsobenie na ÚS, takže vzhľadom na návrat do sudcovského stavu mnohí „hlasovali aj o sebe”.
Stalo sa prvýkrát, že Ústavný súd SR rozhodol o nesúlade ústavného zákona s ústavou. Slovenská ústava ani zákony nedávajú ústavným sudcom priame oprávnenie posudzovať prípadnú protiústavnosť ústavných zákonov. Koalícia strán OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí v decembri 2020 schválila zmenu Ústavy aj v reakcii na uvedené rozhodnutie Ústavného súdu v Košiciach. Ústavný súd podľa tejto novely už nebude rozhodovať o súlade ústavného zákona s Ústavou. Zdôveryhodnenie a očista slovenskej justície zostáva dôležitou a trvalou výzvou.
Naša legislatívna iniciatíva vyvolala aj jeden zaujímavý pozmeňovací návrh, keď 15 poslanci z klubov OľaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS navrhli do Ústavy SR v časti o manželstve a rodine zaradiť vetu: „Registrované partnerstvo ako zväzok medzi plnoletými osobami ustanoví zákon.”. Bol to po 12 rokoch od legislatívnej iniciatívy poslanca Milana Ištvána (SDĽ) ďalší pokus o ukotvenie práva na registrované partnerstvo, tentoraz na ústavnej úrovni. Pokus bol neúspešný.
Referendum o rodine a NPZŽ ako paralelné procesy
V referende o rodine boli nakoniec len tri otázky, keďže prezident Kiska sa rozhodol obrátiť v tejto veci na Ústavný súd, ktorý jednu z otázok z konania vylúčil. Termín referenda prezident nespojil s komunálnymi voľbami v novembri, ako to v marci avizoval ešte ako kandidát. KDH odporúčalo svojim členom, sympatizantom a ľuďom dobrej vôle zúčastniť sa a odpovedať na všetky tri predložené otázky kladne. Referendum o rodine sa konalo 7. februára 2015. Zúčastnilo sa ho 21,4% oprávnených voličov, pričom vyše 90% zúčastnených odpovedalo kladne na všetky tri otázky. Referendum bolo neplatné, keďže sa ho nezúčastnila nadpolovičná väčšina voličov. Podobná účasť bola na podobnom referende v roku 2018 v Rumunsku.
Keď sa 20. septembra 2015 uskutočnil druhý Národný pochod za život, organizátori v jeho manifeste sa k dosiahnutej dôležitej zmene o definícii, ochrane a podpore manželstva v základnom zákone štátu ani jediným slovom nevyjadrili. Pritom manifest prvého pochodu v Košiciach od poslancov, vlády a štátnych inštitúcií explicitne požadoval legislatívnu ochranu manželstva muža a ženy. Podobne nepochopiteľne sa tomu vôbec nevenovali alebo len okrajovo venovali viaceré médiá, ktoré si hovoria hodnotové. Viaceré zahraničné osobnosti a médiá sa zaujímali o túto ústavnú zmenu viac ako niektoré slovenské. Výnimočným povzbudením boli dva listy, ktoré som dostal z Ríma: od emeritného pápeža Benedikta XVI. a od kardinála Pietra Parolina, štátneho sekretára Svätej Stolice, v zastúpení pápeža Františka. Tieto jedinečné slovenské skúsenosti som neskoršie osobne zdieľal pri plebiscitoch o rodine v Chorvátsku a v Slovinsku. V obidvoch krajinách to bolo prijímané pozitívne a s veľkým záujmom.
Prozreteľnostné súvislosti
Pár súvislostí sa mi žiada spomenúť ako prozreteľnostné. 1. septembra 2013 v Ríme po audiencii u pápeža Františka som sa definitívne odhodlal iniciovať po návrate domov ústavné ukotvenie manželstva. Boli sme vtedy len trinásti kresťanskí demokrati – poslanci KDH zjednotení v tomto presvedčení. Na svojich dvanástich kolegov som sa v tejto veci mohol naplno spoľahnúť. A nedostávalo sa nám potrebnej podpory tam, kde sme ju očakávali.
Prvý prozreteľnostný signál som vnímal v úspešnom prvom hlasovaní, ktoré pripadlo na 25. marec, dátum dôležitý pre kresťanských i občianskych demokratov. My sme nemali v rukách moc na určovanie termínov schôdzí a hlasovaní. Po druhé, od zverejnenia iniciatívy začiatkom septembra 2013 do rozhodujúceho hlasovania parlamentu začiatkom júna 2014 uplynulo deväť mesiacov. To je čas na zrodenie nového života, na zrodenie človeka. A práve manželstvo muža a ženy je najlepšou, bezpečnou kolískou pre príchod nového človeka, kolískou života a lásky. Tým sa muž a žena stávajú otcom a matkou a manželstvo sa transformuje na rodinu. A do tretice, objektívne trvanie legislatívneho procesu a zodpovedná príprava si vyžiadali posun platnosti z 1. júla na 1. september 2014. Teda presne jeden rok a deň uplynul od môjho vnútorného rozhodnutia po jeho vonkajšie, ústavnoprávne naplnenie.
A keď potom prišli mnohé útoky a ťažkosti, uvedomoval som si rozsah a hĺbku zápasu, do ktorého sme vstúpili. V týchto hodnotových zápasoch nemusíme vždy vyhrávať, ale nesmieme sa nikdy vzdávať! Ako napísal Robert Schuman v liste priateľovi, „všetci sme nedokonalými nástrojmi Prozreteľnosti, ktorá ich používa na dosiahnutie Jej veľkých plánov, ktoré nás presahujú.“ Robert Schuman, Otec Európy, patrí v medzinárodnej politike k mojím najväčším inšpirátorom.
Význam prijatých zmien Ústavy SR
Zmena Ústavy SR je dôležitým základom pre solidárnu spoločnosť a pre spravodlivý štát. Treba na tomto základe rozvíjať účinnú prorodinnú politiku na prospech spoločnosti, spájať podporu rodiny so zamestnanosťou a celkovou spravodlivosťou. Napríklad od legislatívnej doložky vplyvov cez zákon o rodinnom podnikaní, o viacgeneračnej solidarite a rodičovskom dôchodku, o ochrane živnostníkov a subdodávateľov, o nedeli pre každého až po opatrenia na podporu demografického rastu a vzdelanosti a podobne. Napriek všetkým ťažkostiam je povzbudivé, že viaceré z týchto zámerov sa od r. 2014 stali súčasťou nášho právneho poriadku a sociálneho systému. Ich tvorcom a obhajcom patrí uznanie a poďakovanie. Pre správne riešenia je dnes v Európe dostatok príkladov. Aj tu platí, že „múdry sa učí aj na chybách druhých, hlúpy ani na vlastných“.
S odstupom času som ešte viac presvedčený o výnimočnosti výsledku, ktorý sme v roku 2014 dosiahli. Niektorí to zlomyseľne označovali za kšeft a politikárčenie, iní za zázrak. Nebolo to ani jedno, ani druhé. Nebol to obchod – nikoho sme nekupovali a seba nepredávali. Bolo to poctivé, čitateľné programové úsilie. Zodpovednou politikou, ktorá je umením možného, sme vytvorili predpoklady pre viac spoločného dobra a posilnili sme podmienky pre viac spravodlivosti v našej krajine. Slušnosť je málo, dokonca to môže byť len pekná, no škodlivá maska. Slovensko počas polických a mocenských otrasov v roku 2018 sa pod heslom „slušnosti“ vydalo však práve za týmto nepostačujúcim, povrchným cieľom, za ilúziou zmeny s nízkymi kritériami. Latinsky a matematicky povedané, slušnosť je conditio sine qua non, teda nevyhnutná, ale nepostačujúca podmienka.
Je to podobne málo ako bolo pri ambícii nenásilia voči totalite pri jej páde resp. slovenskej „verejnosti proti násiliu“ pri revolučnom pohybe v r. 1989. Víťazné a určujúce politické hnutie s týmto názvom nedokázalo po páde komunistického režimu udržať jednotu a akcieschopnosť, a do roka sa rozpadlo. Staré politické a bezpečnostné štruktúry s ľahkosťou prerástli do potrebného a náročného úsilia obnovy, veď boli tiež proti násiliu. Dôsledky vo forme zneužívania moci, porušovania ústavnosti a oslabovania demokracie prišli veľmi rýchlo a mali boľavé dopady na celú spoločnosť a na mladý štát. Spravodlivosť má byť základným princípom, cieľom a kritériom politiky. Čo je spravodlivé, je aj slušné. Naopak to platiť nemusí, ako Slovensko s bolesťou znovu zisťuje v ostatných rokoch.
Tento hodnotový zápas zároveň odhalil zmýšľanie mnohých v slovenskej politike, ale aj v spoločnosti, médiách a vo verejnom živote. Získať oponenta na správnu stranu, získať druhých pre dobrú vec – to je dvojnásobné víťazstvo. Aj tento náročný a tvorivý princíp sa v tomto príbehu viditeľne a plodne prejavil.
Rád by som pripomenul ešte jednu skúsenosť viditeľnú v tomto príbehu: ovocie tzv. čistých a prázdnych rúk. Vysoký rozdiel hlasov medzi samostatným a spoločným návrhom stojí za povšimnutie. Tento rozdiel bol zaujímavý aj preto, lebo sa v slovenskej politike cyklicky opakuje. Tupá animozita, účelové zmeny zákonov, vulgárnosť, obviňovanie bez dôkazov a kriminalizácia oponentov sú úplným popretím dôležitých, ba rozhodujúcich princípov zodpovednej a zrelej politiky ako sú spravodlivosť a spoločné dobro pre všetkých, úcta k dôstojnosti oponenta a každého človeka, prezumpcia neviny a kultúrnosť. Mnohí z tých, čo odmietli podporiť spoločný návrh KDH a Smeru-SD, chceli ukázať svoju politickú čistotu. Konzultanti Kočnera, sebestrední trieštiči jednoty politických strán, hlasití kritici našej vecnej dohody, čo zakrátko zasadli do tretej Ficovej vlády, protagonisti politiky čistých rúk zostali nakoniec s prázdnymi rukami. Na dôsledky týchto politických hier, zrád a pretvárky, povzbudzovaných kolaborujúcimi novinármi, doplatilo a dopláca celé Slovensko. Desaťtisíce hlasov však D. Lipšic s J. Žitňanskou a ich novou stranou NOVA (skratka slov Nová väčšina) odtiahol od materského KDH k Matovičovi, napriek tomu, že od vedenia KDH dostal v júni 2015 férovú, úplne porovnateľnú ponuku pre účasť na kandidátke hnutia. Ďalšie desaťtisíce hlasov odlákal od KDH R. Procházka so svojou stranou Sieť k Ficovi, do koalície. Chcel byť prezidentom, a podľa jeho slov gazdom pravice i premiérom. Nakoniec pomohol vytvoriť ďalšiu vládu Smeru-SD a jeho Sieť sa zakrátko roztrhala. Keby bolo menej zrád už spomínaných základných hodnôt a princípov, nevznikla by v r. 2016 tretia Ficova vláda. KDH chýbalo totiž len 1500 hlasov pre parlamentnú účasť. V tom prípade mohla vzniknúť iná, pravicová vláda. Vo všetkých vládach od r. 1990 malo KDH rezort vnútra. Tak by to bolo aj v prípade nenaplnenej ambície v r. 2016. A pri vytvorení iných politických a bezpečnostných pomerov v štáte si dovolím vyjadriť presvedčenie, že statočný novinár Janko Kuciak a jeho snúbenica Martinka Kušnírová mohli byť nažive. Je to veľmi boľavá a opakovaná lekcia pre aktívnejšiu obhajobu zodpovednej slobody a účinnej spravodlivosti.
Prostoduchí i niektorí zle zmýšľajúci členovia KDH po prehratých voľbách 2016 okamžite sústredili svoj útok na mňa ako predsedu. Veď ten vpredu napriek všetkému úsiliu a osobnému výsledku je určite vinný. Nevideli ani hlbšie spoločenské, ani širšie politické súvislosti, ani svoj osobný podiel na výsledku kresťanskej demokracie. Keď po výmene predsedu v r. 2016 dosiahlo KDH v parlamentných voľbách r. 2020 percentuálne ešte horší výsledok, ukázal sa omyl a plytkosť tohto zmýšľania. Zažil som od zlomyseľných ľudí rýchle označenie za tzv. politickú mŕtvolu. Zlomyseľnosť ubližuje všetkým, no najviac jej nositeľom. Kto však nevie v živote čestne prehrávať, nebude vedieť ani čestne víťaziť.
Medzinárodnoprávne súvislosti
Od doplnenia Ústavy v r. 2014 bolo evidentné, ako vlády Slovenskej republiky a zvlášť Ministerstvo spravodlivosti v rozpore s konštitučnou povinnosťou manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou „všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru“, sa opakovane pasívne prizerali na súdne rozhodovanie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu či Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu týkajúce sa tejto definície, ochrany a podpory. Viackrát tu bez explicitnej opory v práve boli cez aktivistický výklad klauzuly nediskriminácie prijaté rozhodnutia, ktoré manželstvo muža a ženy redefinujú alebo zrovnávajú a zrovnoprávňujú s registrovanými partnerstvami resp. inými zväzkami osôb. Všetkým, ktorí majú a budú mať podiel na verejnej moci chcem pripomenúť tri články z platných medzinárodnoprávnych dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prvým je Medzinárodný pakt (dohovor) OSN o občianskych a politických právach, ktorý sa je u nás platný od r. 1976, a ktorý sa cez Listinu základných práv a slobôd bol inkorporovaný do Ústavy SR.
Článok 23 Dohovoru znie:
1. Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti a štátu.
2. Uznáva sa právo mužov a žien uzavrieť v primeranom veku manželstvo a založiť rodinu.
3. Manželstvo nebude uzavreté bez slobodného a plného súhlasu snúbencov.
4. Štáty, zmluvné strany paktu, podniknú vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti snúbencov pri sobáši, v manželstve a pri rozvode. Pri rozvode sa rozhodne o nevyhnutnej ochrane detí.
Kontinentálna Rada Európy so sídlom vo francúzskom Štrasburgu je považovaná za strážkyňu demokracie a ľudských práv v Európe. Prostredníctvom Európskeho súdu pre ľudské práva má významný vplyv na celý kontinent. Jeho jurisdikcia je v záležitostiach Európskeho dohovoru o ľudských právach nadradená členským štátom Rady Európy.
Článok 12 Dohovoru potvrdzuje právo uzavrieť manželstvo:
Muži a ženy, ktorí sú na to vekom spôsobilí, majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.
V rámci Európskej únie je od r. 2000 záväznou Charta základných práv. Vzhľadom na odlišný vývoj a zákonodarstvo v niektorých štátoch sa vtedajšia Pätnástka EÚ dohodla na oddelení práva na manželstvo a práva na rodinu, rešpektujúc však pritom vnútroštátne zákony.
Charta základných práv EÚ,
Článok 9: Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu:
Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade
s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.
Slovenská úprava Ústavy je v súlade s týmito platnými záväzkami. Pre všestrannú ochranu a pre dobro manželstva sa však predpokladá, že ústavné orgány štátnej moci, počnúc hlavou štátu, si aktívne plnia svoje povinnosti a zodpovedne konajú v medzinárodnom prostredí. To znamená obhajobu čl 41 Ústavy SR pri aplikácii platného medzinárodného práva, pri jeho posudzovaní a výklade, a pri dojednávaní, podpisovaní, schvaľovaní, pri súhlase s ratifikáciou a ratifikácii nových zmlúv. Iné konanie nie je v súlade s Ústavou SR. Príkladom takéhoto stavu je nekonanie prezidentky Zuzany Čaputovej po nevyjadrení súhlasu NR SR s ratifikáciou tzv. Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Napriek tomu, že NR SR opakovane a právoplatne odmietla vyjadriť svoj súhlas s jeho ratifikáciou (naposledy ústavnou väčšinou v r. 2020), v rozpore s Ústavou prezidentka neoznámila právne účinným spôsobom Rade Európy rozhodnutie Slovenskej republiky neratifikovať tento dohovor, čím úmyselne nechala túto záležitosť otvorenú. Korešpondenciu doručujú poštári, ale záväzný právny postoj k medzinárodnej zmluve komunikuje platným spôsobom hlava štátu.
Slovenská republika nevstupovala do Rady Európy v r. 1993 a do Európskej únie v r. 2004 preto, aby bola vo vleku vývoja a integračného prúdu, aby bola podriadená väčším a silnejším krajinám, či starším demokraciám, ale aby tento európsky vývoj a spoluprácu aktívne a zodpovedne formovala. Pravá vyspelosť národov spočíva na úcte k pravde, prirodzenému právu a spravodlivosti, nie na ich prekrúcaní či obchádzaní. Na druhej strane, zrelá suverenita a nezávislosť nevyjadruje priestor pre svojvôľu či autokraciu, ale posilňovanie zodpovednej slobody národa, národnostných menšín a všetkých občanov.
Ak má byť zjednotená Európa dobrým domovom našej vlasti, musí byť dobre zorganizovaným a efektívnym spoločenstvom svojich členských štátov a občanov. Pri rešpektovaní rozmanitosti, posilňovaní bezpečnosti a rozvoji spoločných záujmov má EÚ usilovať o toľko slobody, koľko je možné, a realizovať toľko integrácie, koľko je nevyhnutné pre dosiahnutie oprávnených cieľov Spoločenstva. Predpokladom pre takúto usporiadanú slobodu a súdržnosť je rešpektovanie základných zmluvných princípov subsidiarity a proporcionality a dodržiavanie zmluvného práva.
Osobné úsilie
Som vďačný, že som mohol osobne a osobitným spôsobom napomôcť slovenskému národu, národnostným menšinám a Slovenskej republike ako štátu budovať a upevniť svoju slobodu a demokraciu v spoločnej Európe, a realizovať tak víziu „slovenskej hviezdičky a stoličky v zjednotenej Európe“. Dôstojný život ľudí na Slovensku súvisí s dôstojným postavením Slovenska v Európe a vo svete. Bol som v tomto historickom procese od začiatku do konca hlavným vyjednávačom, podpísal som v Aténach historickú Prístupovú zmluvu SR s EÚ, ktorú schválili občania v jedinom doteraz platnom referende. Po vstupe do Únie som od 1. mája 2004 reprezentoval Slovensko na stoličke prvého slovenského eurokomisára. V tom období nastal v našej slobodnej krajine všestranný a dynamický rozvoj. Často som si pripomínal, ako dlho a ťažko generácie pred nami bojovali o slobodu, ktorej sa nám dostalo. Mnohí za to zaplatili najvyššiu cenu, včítane môjho 26-ročného strýka Jána Figeľa, či mladých martýrov Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára a mnohých ďalších popravených a žalárovaných za Bielu légiu, obetí totalitných monsterprocesov a početných predstaviteľov Cirkvi a kresťanského a občianskeho disentu. Aj preto je potrebná naša aktívna pamäť, vďačnosť a zodpovednosť.
Ako minister dopravy som uchránil spoluobčanov od ťarchy splácať 30 rokov zhruba 17 miliárd EUR (každoročne zvyšovaných o inflačný koeficient) za 105 km diaľnic vo forme nevýhodných PPP zmlúv, a nahradil to dynamickou výstavbou diaľnic (od leta 2010 za poldruha roka 56 km odovzdaných do výstavby a 72 km skolaudovaných a odovzdaných do užívania) za nepredražené, európske ceny, ktoré v rozhodujúcej miere (spravidla 85%) uhradili fondy EÚ. Aj keď ma neznalí a zlomyseľní dodnes za to osočujú, išlo o vysoko nevýhodné PPP zmluvy: boli predražené (dôslednými rokovaniami pri 3. koncesnom balíku sa potvrdilo možné zníženie ceny o neuveriteľných 26%), protiústavné (Ústavný súd potvrdil protiústavnosť prijatého diaľničného vyvlastňovacieho zákona) a podvodné (pokus o podvod pri tvorbe vládneho PPP materiálu potvrdilo policajné vyšetrovanie, Generálna prokuratúra SR pod vedením Jaromíra Čižnára však stíhanie v rozpore so zákonom zastavila). Hoci si štát v roku 2009 vedel požičať priamo za úrok vo výške 4 – 5 %, vláda v koncesných zmluvách zaviazala budúce vlády – a teda všetkých občanov – platiť úroky za financovanie vo výške takmer 10 % ročne! To je úroková miera, pri ktorej padlo Grécko na kolená a do bankrotu. Ľuďom na Slovensku sme ušetrili jeden celý štátny rozpočet. Zazmluvnená ročná platba za dostupnosť spomínaných 105 km PPP diaľnice D1 bola zhruba na úrovni 500 miliónov EUR (plus inflačný koeficient!) a mala byť splácaná pravidelne po dobu 30 rokov. Takáto záťaž štátneho rozpočtu by na niekoľko desaťročí zastavila ostatnú diaľničnú a železničnú výstavbu na Slovensku.
Statoční otcovia nás učili, aby sme dobré za dobré nečakali. Aj pre rozsiahlu neúctu k hodnotám, striedmosti a tvorivej práci sa, žiaľ, Slovensko dlhodobo trápi s obrovskými deficitmi verejných financií a s úpadkom v mnohých sektoroch. Málokto sa dnes v politike usiluje realizovať štúrovskú výzvu „viacej tvoriť, menej troviť.“ Aj toto odlišuje štátnikov od politikov. Kým štátnik je zameraný na najbližšie generácie, politik myslí len na najbližšie voľby. Keď vláda nerozumne míňa vytvorené miliardy a neváži si spoločné hodnoty, prosperita a všestranný rozvoj sa takej krajine budú vyhýbať.
Spomínaný integračný proces a modernizačné investície a s nimi súvisiace rozhodnutia si vyžadujú odvahu, odbornosť a vytrvalosť. Tie rozhodnutia boli a zostávajú dôležitými ba historickými rozhodnutiami. No ukotvenie jedinečnosti manželstva v Ústave Slovenskej republiky je výsledok nemateriálny, je to v širokom zmysle slova fenomén kultúrny. A kultúra je podľa mňa na vrchole hodnôt. Kým ekonomika je nevyhnutnosťou ako každodenný chlieb, kultúra a duchovno dávajú charakter našim vzťahom a zmysel našim životom. Vnímam to ako dôležitý spoločný a osobný vrchol politického úsilia a prínos pre zodpovedný, usporiadaný vývoj našej spoločnosti a domoviny, a zároveň ako slovenský prínos pre Európu.
Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre Európu
Povzbudený vnútroštátnym úspechom rozhodol som sa napomôcť aj v obdobnom hodnotovom zápase v Európe. Je to priestor našej slobody a zodpovednosti. Slovensko má v ňom svoju úlohu, a nemôže ho vnímať len ako zdroj eurofondov. V tom čase som oslovil predsedu Európskej ľudovej strany Francúza Josepha Daula, ktorý v tejto funkcii nahradil zosnulého Wilfrieda Martensa. Mali sme dobré vzťahy. Martens ma dokonca pozval do jeho seniorskej skupiny skúsených Groupe des Sages pre formovanie Manifestu EĽS. KDH pôsobí v EĽS od decembra roku 1996, keď ako prvá slovenská strana získala štatút pozorovateľa a neskoršie aj člena tohto zoskupenia. Pre úspech nášho európskeho príbehu to bolo veľmi dôležité.
Pre programové a hodnotové posilnenie našej línie sme v rámci tejto najväčšej strany v EÚ, ku ktorej patrí aj najväčšia frakcia v Európskom parlamente, navrhli prijať rezolúciu na podporu rodiny. Priatelia a partneri v EĽS vnímali, že okrem doplnenia Ústavy na Slovensku bude aj Referendum o rodine. Výsledkom tohto spoločného tvorivého úsilia bola Rezolúcia EĽS „Prosperujúce rodiny pre prosperujúcu EÚ“, resp. „Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre Európu“. Osobitne chcem vyzdvihnúť podiel Pavla Kosseya, zahraničného tajomníka hnutia, na tomto úspechu. Na základe návrhu KDH bola Rezolúcia 23. januára 2015 Politickým zhromaždením EĽS v Bruseli schválená.
Úryvok z Rezolúcie:
Európska ľudová strana
– Silne potvrdzuje, že rodina je základná bunka ľudskej spoločnosti a má v nej
centrálnu úlohu.
– Uznáva, že rodina predchádza štát; preto princíp subsidiarity by mal byť energicky uplatňovaný v prospech rodiny vo všetkých aspektoch sociálneho života.
– Verí, že rodina je optimálnym miestom pre počatie, narodenie a výchovu detí ako aj pre žitie a starnutie.
– Uznáva úlohu rodinu ako nenahraditeľného prostredia na prenos hodnôt, kultúry, etnickej identity a jazykovej rozmanitosti medzi generáciami.
– Potvrdzuje, že podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv majú rodičia prednostné právo zvoliť druh vzdelania a výchovy pre svoje deti.
Záver: Tri sny pre Slovensko
Definíciu a ochranu manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou už z Ústavy Slovenskej republiky nikto nevytrhne. Čas a vývoj rýchlo a jednoznačne potvrdzujú dôležitosť dosiahnutých zmien. Prichádzajú nové pokusy ako takto chápané manželstvo relativizovať. Rodová ideológia, ktorá popiera realitu, zasahuje antropológiu a hlása či sľubuje utópiu nového človeka a novej spoločnosti. Aj týmto oddeľuje slobodu od pravdy. Sloboda je krásna, ale krehká a zraniteľná dcéra múdrej a statočnej matky menom Pravda. Pravda nás oslobodzuje a udržiava v zodpovednej slobode. Pravda víťazí, aj keď cena za jej víťazstvo je často vysoká. Pravda je tiež základom spravodlivosti. Dôstojnosť človeka je zdrojom nielen našich práv, ale aj našich povinností – voči druhému človeku a voči spoločenstvu, v ktorom žijeme, rozvíjame svoj tvorivý potenciál a hľadáme šťastie. Ideológia, ktorá oddeľuje slobodu od pravdy v konečnom dôsledku zotročuje človeka i celú spoločnosť. Jej realizácia je postupnou likvidáciou slobody v mene slobody.
Cenná skúsenosť s úspešným ústavnoprávnym ukotvením definície, ochrany a podpory manželstva v r. 2013-14 nech trvalo slúži ako inšpirácia a návod pre obnovu skutočných a univerzálnych hodnôt v čase ich spochybňovania a relativizácie a pre formovanie rozumnej a zodpovednej politiky (správy veci verejných) na národnej, európskej i medzinárodnej úrovni.
Osobne a zároveň s mnohými podobne zmýšľajúcimi som pomáhal napĺňať tri sny pre Slovensko. Sú súčasťou modernej a aktuálnej vízie našej domoviny, ako pokojnej a vyspelej krajiny, ako dobrého miesta pre život. Prvý sen bol o našej slobode a demokratickom a právnom štáte. Druhý o európskom postavení a bezpečnosti našej vlasti. V podstatnej miere boli prvé dva sny dosiahnuté. Ich realita, spoľahlivosť a budúcnosť si však vyžadujú našu stálu bdelosť, angažovanosť a zodpovednosť.
Tretí sen je o spravodlivom a rozvinutom Slovensku. Účinná spravodlivosť predpokladá fungujúci právny štát, ústavnosť a zákonnosť, vymožiteľnosť práva, ktoré je zamerané na spoločné dobro. Účinná spravodlivosť pre všetkých je základným cieľom, východisko a kritériom politiky. Spravodlivosť je základom a predpokladom celkového rozvoja spoločnosti. Všestranný rozvoj je výsledkom dlhodobej podpory tvorivosti, vzdelanosti a ľudského potenciálu na všetkých úrovniach spoločnosti. Tento sen a výzva je aktuálne a nástojčivo pred nami. Nadväzuje na predchádzajúce dve úrovne, ale vyžaduje si rozumnú a zodpovednú politiku ako službu ľuďom a Slovensku v zjednotenej Európe.
