We use cookies to enhance your browsing experience, serve personalised ads or content, and analyse our traffic. By clicking "Accept All", you consent to our use of cookies.
Customise Consent Preferences
We use cookies to help you navigate efficiently and perform certain functions. You will find detailed information about all cookies under each consent category below.
The cookies that are categorised as "Necessary" are stored on your browser as they are essential for enabling the basic functionalities of the site. ...
Always Active
Necessary cookies are required to enable the basic features of this site, such as providing secure log-in or adjusting your consent preferences. These cookies do not store any personally identifiable data.
No cookies to display.
Functional cookies help perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collecting feedback, and other third-party features.
No cookies to display.
Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics such as the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.
No cookies to display.
Performance cookies are used to understand and analyse the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.
No cookies to display.
Advertisement cookies are used to provide visitors with customised advertisements based on the pages you visited previously and to analyse the effectiveness of the ad campaigns.
Hosťom Pavla Demeša v relácii SVET Tu a teraz je osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.
Počas troch rokov pôsobenia vo funkcii vyslanca navštívil Ján Figeľ viac než 30 krajín, pretože Európska únia je podľa neho dôležitým partnerom pre mnohé štáty sveta. Jednou z najcitlivejších bola návšteva Iraku počas otvorených vojnových stretov. “Musel som nosiť helmu i nepriestrelnú vestu a návštevu som považoval za výraz záujmu o krajinu, ktorá je v totálnych ťažkostiach,” dodáva J. Figeľ.
Ako osobitný vyslanec sa snažil pretlmočiť postoj EÚ aj na stretnutiach s pakistanskými predstaviteľmi, ktoré sa týkali na smrť odsúdenej kresťanky Asie Bibi. Tá bola pred ôsmimi rokmi odsúdená za bohorúhačstvo a tento týždeň ju najvyšší súd zbavil viny.
“Stav vo svete je rozmanitý a veľmi zložitý, trend je skôr negatívny. A predsa nás to nemôže nechávať skeptickými, pretože ide o civilizačný zápas, pričom sloboda svedomia, myslenia a človeka je výrazom ľudskej dôstojnosti a my sme zodpovední za to, čo prevláda vo svete. Ak nie, tak potom na to doplácame,” myslí si J. Figeľ.
“Žijeme v reálnom svete a tento reálny svet musíme formovať,” odpovedá J. Figeľ na otázku, ako sa vysporiadať so šírením extrémistického hnutia v Európe. “Mali by sme pamätať na to predchádzajúce a usilovať sa o to, aby sa to zlé, čo bolo, neopakovalo. Európa je plná lekcií a zároveň trpí stratou pamäti. Mnohí smútia za minulosťou, keď tu bola prítomná totalita a prenasledovanie pre presvedčenie,” tvrdí J. Figeľ.
Nielen o úlohe cirkvi pri boji s extrémizmom, ale aj o používaní náboženských tém v predvolebnom zápase debatuje Pavol Demeš so svojím hosťom v relácii SVET Tu a teraz.
Od roku 2016 vo funkcii osobitného vyslanca pre podporu náboženskej slobody a presvedčenia mimo Európskej únie pôsobí Ján Figeľ. V rozhovore sme sa pýtali na výsledky tohto obdobia i na perspektívu tejto novej agendy do budúcnosti.
Čo osobne považujete za najvýraznejšie konkrétne úspechy za obdobie viac ako dvoch rokov v tomto úrade?
Celkovo je to fakt, že poslanie osobitného vyslanca nielen existuje aj po dvoch rokoch, ale má dôveru a rastúcu podporu pre pokračovanie a pre posilnenie. Podarilo sa zvýšiť povedomie v inštitúciách EÚ o dôležitosti náboženskej slobody ako rozhodujúcej súčasti a kritéria dodržiavania ľudských práv vo svete. Napríklad: Po dvadsiatich piatich rokoch sa prvýkrát udeľovali novinárske ceny Lorenza Nataliho za žurnalistiku o náboženskom prenasledovaní, respektíve o medzináboženskom dialógu a spolupráci. V rámci tradičných Európskych dní rozvoja v Bruseli bola v júni 2018 prvá veľká konferencia na tému náboženstva a postavenia žien.
Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré diela alebo sa začali pozitívne procesy. Napríklad po mojich rokovaniach a návšteve v Sudáne bolo prepustených deväť väzňov svedomia, z toho v dvoch prípadoch išlo o celoživotné tresty. V Iraku pracujeme na procese stabilizácie, zmierenia, návratu utečencov a nastolenia spravodlivosti a novej spolupráce medzi náboženskými skupinami a komunitami. V Pakistane ma dnes napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou už opakovane pozývajú na spoluprácu. Jej zámerom je podpora pluralizmu a rovnakého občianstva pre všetkých, čo je dôležité zvlášť pre prenasledované menšiny.
Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie, Malajzie… Požiadal som o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne. Rozvinul som vzťahy a dialóg vnútri EÚ s členskými štátmi a tiež s OSN v New Yorku a v Ženeve, s USA a s vatikánskou diplomaciou. Veľmi dobre sa spolupracuje s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, ako sú ACN, CSW, Open Doors, Brot für die Welt, Sant Egidio a ďalšie.
Za špecifické ovocie svojej práce vnútri EÚ považujem vznik podobných funkcií vo viacerých členských štátoch. Od môjho vymenovania vznikli obdobné funkcie v Maďarsku, Dánsku, Nemecku a vo Veľkej Británii.
Prednedávnom prebehla v Denníku N polemika ohľadom vašej funkcie medzi teológom Ľ. M. Ondráškom a Petrom Jaškom. Čo hovoríte na výčitky, že vašej činnosti chýbajú merateľné výsledky?
Som presvedčený, že svedectvo predtým väzneného a na doživotie odsúdeného a dnes slobodného Petra Jaška je najlepšou odpoveďou na zaujaté komentáre. Rád by som pripomenul a rozšíril výrok Charlesa Péguyho: „Obávam sa teológov, ktorí hovoria o Bohu, ale nehovoria s Bohom. A podobne, obávam sa teológov, ktorí hovoria o človeku, ale nehovoria s človekom.“
Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci. O jej vytvorení rozhodla Európska komisia a jej predseda Jean-Claude Juncker v máji 2016 v reakcii na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v ráznej rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS, prijatej 4. februára 2016. Prijal som Junckerovo pozvanie začať v EÚ tvoriť agendu, ktorá neexistovala a ktorá je veľmi dôležitá pre medzinárodnú i našu vlastnú budúcnosť.
Európsky parlament zahájil rokovania o posilnení tejto pozície. Aké väčšie oprávnenia a význam to môže priniesť?
Ja som dnes formálne len poradcom komisára pre medzinárodný rozvoj, ktorým je Chorvát Neven Mimica. Môj mandát je jednoročný, už druhýkrát obnovený. Riešením pre budúcnosť, ktoré navrhuje správa v EP, je inštitucionalizácia tejto funkcie. To znamená stálosť mandátu a jeho posilnenie tým, že by mal byť priradený k vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku (dnes F. Mogherini), ktorý spája pôsobenie Komisie a Európskej vonkajšej služby (diplomacie EÚ). Tiež požadujú rozpočet a personálne vybavenie, teda tím ľudí. Ja dnes nemám pridelený ani rozpočet, ani podriadených pracovníkov.
Dokonca návrh správy žiada zvážiť alternatívu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu, čo už znamená silný mandát reprezentujúci aj členské štáty. Taká bola, koniec koncov, aj požiadavka v rezolúcii EP proti genocíde páchanej Islamským štátom. Okrem toho EP navrhuje rozšíriť pôsobnosť osobitného vyslanca na medzináboženský dialóg a spoluprácu s náboženskými spoločenstvami a lídrami vo svete, čo už aj dnes v podstate realizujem.
Výročná správa medziskupiny EP v septembri odporučila, aby mal vyslanec pre náboženskú slobodu adekvátne finančné zdroje. Ako boli vaše aktivity doposiaľ financované? Aká je vaša predstava o konkrétnom využití pridelených zdrojov?
Moje aktivity sú financované z rozpočtu Komisie, konkrétne z kabinetu komisára Mimicu, na základe jeho súhlasu. Pri samostatnom rozpočte by sa dali organizovať intenzívnejšie a efektívnejšie formy politickej a diplomatickej práce a lepšia komunikácia v medzinárodnom prostredí so štátmi, s náboženskými predstaviteľmi a s mimovládnymi aktérmi, s univerzitami a médiami v záujme diskriminovaných i prenasledovaných komunít a jednotlivcov. Sloboda náboženstva a svedomia je nevyhnutným predpokladom pre občianske a politické práva vo svete. Pripomínam, že ide o slobodu myslenia, svedomia, viery a presvedčenia, ktoré sú dôležité pre veriacich i neveriacich. To je zároveň základ spravodlivosti, na ktorej spočíva nielen mier v krajinách a vo svete, ale aj udržateľný rozvoj. V tejto oblasti sú v EÚ vytvorené len základné východiská, preto ich rozvinutie je vecou politickej vôle a zdrojov.
Ktorá krajina či región sa dá aktuálne považovať za najkrízovejší z hľadiska porušovania náboženskej slobody?
Jednoznačne je to Blízky východ, kde prebieha viacero konfliktov a ktorý je nám blízky nielen zemepisne, ale aj kultúrne a civilizačne. Ale problémové sú mnohé krajiny juhovýchodnej Ázie a subsaharskej Afriky, kde tiež narastá vplyv militantných hnutí alebo násilný extrémizmus.
Z hľadiska štátov negatívne rebríčky vedie Severná Kórea a nasledujú krajiny ako Afganistan, Pakistan, Somálsko, Eritrea a ďalšie. Zlou správou je, že sloboda náboženstva a svedomia vo svete je na ústupe. Je pod rastúcim tlakom režimov a vlád, ale aj sociálnych konfliktov. Potrebujeme zvrátiť tento negatívny stav a trend. Oveľa viac by malo a mohlo pre to urobiť aj Slovensko. Opakovane som k tomu vyzýval mnohých našich súčasných predstaviteľov. Dúfam, že sa v tejto oblasti stojaté vody u nás pohnú.
2018 Annual Symposium – The 25th Annual International Law and Religion Symposium of the International Center for Law and Religion Studies (ICLRS) at the J. Reuben Clark Law School of Brigham Young University
First Plenary Session: Protection of International Religious Freedom and Human Dignity
Brett G. Scharffs Director, International Center for Law and Religion Studies, and Rex E. Lee Chair and Professor of Law, J. Reuben Clark Law School, Brigham Young University
Simona Cruciani Political Affairs Officer, United Nations Office on Genocide Prevention and the Responsibility to Protect
Ján Figeľ Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion or Belief Outside the European Union, European Commission
Giuliana Natale Director, Office of Human Rights, Freedoms and Inclusion
Michael Suhr Ambassador/Special Representative for Religious Freedom or Belief, Ministry of Foreign Affairs
Michael K. Young President, Texas A&M University; Former Chair, U.S. Commission on International Religious Freedom (USCIRF)
Keď ho na jar 2016 Európska únia menovala na post osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu, zaznievali hlasy, že ide o „trafiku“ pre politika, ktorý doma neuspel. Mal tento nový post doposiaľ zmysel?
V Denníku N nedávno prebehla polemika medzi publicistom Ľubomírom Martinom Ondráškom (ktorý prispieva aj pre Postoj) a českým humanitárnym pracovníkom Petrom Jašekom.
Prvý menovaný vo svojom článku píše, že po viac ako dvoch rokoch pochybuje, či bol Ján Figeľ tou najlepšou voľbou na pozíciu vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd vo svete. „Je nepochybne chvályhodné, že počas svojho funkčného obdobia navštívil rôzne krajiny, stretol sa s významnými ľuďmi, predniesol konferenčné príspevky či poskytol rozhovory pre médiá, dôležitejšie sú však konkrétne, merateľné výsledky vychádzajúce z jasne definovanej vízie, koncepcie a pracovnej náplne,“ píše v texte Ondrášek s tým, že bývalý predseda KDH by mal pochybnosti o jeho spôsobilosti na tento post rozptýliť alebo ich vziať do úvahy pri ďalšom rozhodovaní. Dôvod svojich pochybností však bližšie nepomenoval.
Na jeho článok reagoval neskôr Petr Jašek z organizácie Hlas mučeníkov, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete. Dlhoročný humanitárny pracovník pôsobil vo viacerých afrických krajinách. V roku 2015 ho v Sudáne spolu s niekoľkými ďalšími spolupracovníkmi zadržali a uväznili. Za protištátnu činnosť ho neprávom odsúdili na dvadsať rokov väzenia a hrozil mu trest smrti. Napokon sa im po medzinárodnom tlaku dostalo pomoci a sudánsky prezident im udelil milosť.
Podľa jeho slov tu zohral dôležitú úlohu práve Ján Figeľ. „Už v čase môjho väznenia v Sudáne som sa prostredníctvom listov od svojej rodiny dozvedel o významných aktivitách Jána Figeľa, ktoré podnikal ihneď po tom, čo sa o mojom väznení dozvedel od novinára Daniela Rausa. Ihneď kontaktoval významných právnych zástupcov v Európe i v Spojených štátoch, bol v pravidelnom úzkom spojení s mojou rodinou a začal významné diplomatické kroky so sudánskymi predstaviteľmi, ktoré zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu,“ tvrdí v reakcii na Ondráškov článok s tým, že tieto správy ho vo väzení nesmierne povzbudzovali. „Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa došlo o niekoľko týždňov neskôr k prepusteniu ďalších sudánskych aktivistov.“
Práve v istom zmysle „zázračné“ oslobodenie českého misionára z krutého väzenia je najvýraznejším „merateľným výsledkom“ Jána Figeľa na dovtedy neexistujúcom poste osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu.
Pred dvomi rokmi pri menovaní do tejto funkcie vyvstávali legitímne obavy, či nepôjde len o formálny úrad bez reálneho dosahu na konkrétnu pomoc ľuďom prenasledovaným pre svoju vieru. Nikto vlastne nevedel, čo presne má byť náplňou jeho práce a ako vyzerá jej praktická podoba. Nová pozícia navyše nebola plne začlenená do štruktúr EÚ, Figeľ na jej fungovanie nedostal finančné prostriedky, jeho aktivity financuje Európska komisia. Pôvodne trval jeho mandát jeden „skúšobný“ rok, vlani sa predĺžil o ďalší.
„Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci,“ vraví pre Postoj Figeľ. „O jej vytvorení rozhodol J.-C. Juncker v reakcii na výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS.“
Dôležitou otázkou bolo, či Figeľ bude človekom terénu, čo si táto úloha jednoznačne vyžaduje, alebo bude obhajcom náboženskej slobody len „od stola“.
Za dva roky sa Figeľ zúčastnil na viac ako stovke podujatí v tridsiatich krajinách, kde sa snažil apelovať na pomoc perzekvovaným veriacim, ktorých dnes v rôznych častiach sveta zďaleka nie je málo. Jordánsko, Vietnam, Libanon, Pakistan či Južná Kórea sú niektoré z krajín, kam zavítal.
„Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré veci. Okrem prepustenia väzňov v Sudáne pracujeme v Iraku na zmierení, návrate utečencov a nastolení spravodlivosti a spolupráce medzi náboženskými skupinami. V Pakistane napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou som dnes už opakovane pozývaný na spoluprácu. Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie či Malajzie. Požiadal som tiež o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne,“ vymenúva Figeľ s tým, že podobné posty vylslancov náboženskej slobody vznikli v niekoľkých ďalších európskych krajinách.
Samozrejme, počet zahraničných ciest a konferenčných príspevkov ešte nevypovedá o kvalite vykonávania funkcie. No aj vďaka aktívnemu ozývaniu sa narastá povedomie o nej. Potvrdzuje to i Petr Jašek: „Zo svojich skúseností a z reakcií mnohých účastníkov týchto sympózií viem, že je (Figeľ, pozn.) v zahraničí uznávaným odborníkom na otázky náboženskej slobody. Rovnako sú cenené jeho diplomatické schopnosti a citlivý prístup k medzináboženskému dialógu,“ napísal pre Denník N.
Európsky parlament momentálne rokuje o finančnom aj personálnom posilnení funkcie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu. „Je to dôležité nie pre úrady, ale hlavne pre ľudí vo svete, ktorí trpia a sú prenasledovaní pre svoje presvedčenie,“ povedal Figeľ.
Je jasné, že apely a výzvy na pomoc perzekvovaným sú dôležité. Viditeľné sú ale predovšetkým konkrétne skutky, akým bolo oslobodenie väzňov v Sudáne. Ani jednotlivé prípady pomoci neriešia problém prenasledovania systémovo. No ich úspešná koncovka sa spochybňuje ťažko a dávajú tak význam funkcii nielen v očiach bežných ľudí, ale najmä tých, ktorí dnes konkrétnu pomoc vo svojom utrpení akútne potrebujú.
Dňa 6. septembra 2018 sa konala schôdza Podvýboru Európskeho Parlamentu pre ľudské práva (DROI), na ktorej sa malo diskutovať o návrhu správy o Usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Tento významný medzník predstavuje vyvrcholenie celoročnej reflexie európskych inštitúcií o možnosti efektívnejšieho presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania a viery v zahraničnej politike a vonkajšej činnosti EÚ. Tento dokument tiež stojí za zmienku, pretože odporúčania, pre ktoré sa Európsky parlament rozhodne v tomto uznesení, zrejme zohrajú kľúčovú úlohu pri určovaní budúceho smerovania politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery.
Uznesenie sa sústreďuje na slobodu vyznania
Návrh uznesenia bol evidentne starostlivo vypracovaný a je potešujúce vidieť takú uvážlivú politickú analýzu možností zlepšenia politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania. Obsahuje a rozširuje mnohé dlhodobé požiadavky občianskej spoločnosti.
Zvlášť vítaná je silná podpora mandátu osobitného vyslanca. Návrh uznesenia „považuje vymenovanie osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred“ a „oceňuje osobitného vyslanca za jeho nepretržitú angažovanosť, spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa činnosti s osobitným predstaviteľom EÚ pre ľudské práva“.
Ján Figeľ na konferencii o náboženskej slobode v Rusku, Moskva, máj 2018.
Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Zavedenie mandátu Osobitného vyslanca v roku 2016 bolo dosť neočakávané. Európsky parlament (EP) pôvodne vo februári 2016 žiadal EÚ, aby vytvorila post trvalého osobitného zástupcu pre slobodu náboženského vyznania a viery (žiadosť sa opakuje aj v súčasnom návrhu uznesenia). Za istú formu vyhovenia tejto žiadosti, i keď v miernejšej podobe, sa dá považovať vyhlásenie predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera o tri mesiace neskôr, ktorým oznámil, že slovenský politik a bývalý člen Európskej komisie (vtedy zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež), Ján Figeľ, bude vymenovaný na nový post, ako osobitný vyslanec Európskej komisie, zatiaľ čo bude naďalej osobitným poradcom komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu.
Toto rozhodnutie vyvolalo zmiešané reakcie, pretože nikto presne nevedel, čo je úlohou osobitného vyslanca, a niektorí tvrdili, že vytvorenie pozície so zameraním na slobodu náboženského vyznania a viery podkopáva nedeliteľnosť ľudských práv. Ani voľba miesta a načasovanie neboli najšťastnejšie. Juncker sa totiž rozhodol zverejniť pozíciu vyslanca slobody náboženského vyznania a viery vo Vatikáne, pri príležitosti udelenia prestížneho ocenenia za integráciu (Ceny Karola Veľkého) pápežovi Františkovi.
Pozitívny vplyv Jána Figeľa ako osobitného vyslanca
Napriek počiatočným kontroverziám sa Ján Figeľ od roku 2016 osvedčil ako neochvejný bojovník na poli slobody náboženského vyznania a viery. Zvlášť tvrdo pracoval na tom, aby do veľkej miery nedefinovanú a nepochybne experimentálnu pozíciu rozvinul do formálne fungujúcej podoby. Napriek tomu, že nemá oficiálne pokyny k svojmu mandátu, sústreďuje sa na rozmanité zahraničné cesty, stretáva sa okrem iného s lídrami štátov, náboženskými hodnostármi, obrancami ľudských práv a akademikmi, ale tiež prednáša na medzinárodných konferenciách a na verejných fórach. Jeho aktívna prítomnosť na medzinárodnej politickej scéne a vytrvalosť, s akou poukazuje na slobodu náboženského vyznania a viery v zložitých diplomatických okolnostiach, výrazne zvýšila povedomie o zaangažovaní EÚ v oblasti tohto základného ľudského práva. Jeho zásluhou sú významne podporovaní a povzbudzovaní tí, ktorí chránia a obraňujú slobodu náboženského vyznania a viery v náročných kontextoch jednotlivých krajín.
Figeľov vplyv za posledných dva a pol roka je obzvlášť pozoruhodný z toho dôvodu, že post osobitného vyslanca je chronicky finančne poddimenzovaný, chýba mu stabilita (pôvodne bol vymenovaný na jeden rok s možnosťou predĺženia, formálne sa mu mandát obnovil v roku 2017 a neformálne opäť predĺžil v máji 2018) a predstavitelia EÚ ho neustále spochybňujú. Veľký podiel na jeho úspechu má zaiste jeho osobná charizma a iniciatíva.
Petr Jašek, žalárovaný a odsúdený na doživotie v Sudáne, prepustený na slobodu vo februári 2017 aj na základe úsilia Jána Figeľa.
Udržateľnosť mandátu osobitného vyslanca
Christian Solidarity Worldwide, jedna z organizácií bojujúcich za ľudské práva, je už dlhšie presvedčená, že na to, aby bola rola osobitného vyslanca efektívna, musí byť plnšie začlenená do štruktúr EÚ, ktoré sa sústreďujú na ľudské práva. EÚ nevyhnutne potrebuje stratégiu zastrešujúcu celú oblasť slobody náboženského vyznania a viery, ktorá by bola dlhodobá a prepojená so stratégiami a aktivitami na poli iných ľudských práv.
Je povzbudzujúce vidieť, že tieto výzvy nachádzajú svoje miesto v návrhu uznesenia, ktorý vyjadruje „poľutovanie nad skutočnosťou, že mandát osobitného vyslanca nebol založený a konsolidovaný s dostatočnými ľudskými a finančnými zdrojmi“ a vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili inštitucionálny mandát a kapacitné možnosti osobitného vyslanca tým, že vyčlenia primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na výkon funkcie vyslanca a budú rozvíjať systémovú inštitucionalizáciu pracovných sietí vytvorených osobitným vyslancom v rámci všetkých príslušných inštitúcií EÚ, alebo stanovia funkciu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery“.
Ďalej návrh uznesenia „požaduje, aby sa funkčné obdobie osobitného vyslanca rozšírilo na viacročné obdobie“ a „odporúča zriadiť pravidelnú poradnú pracovnú skupinu zloženú z inštitúcií v oblasti slobody náboženského vyznania a viery členských štátov a zástupcov Európskeho parlamentu spolu s odborníkmi, vedcami a zástupcami občianskej spoločnosti, vrátane cirkví a iných organizácií založených na vierovyznaní“. Napokon odporúča užšiu spoluprácu s OSN. Všetky tieto odporúčania sú viac než vítané a predstavujú pragmatický vývoj jedinečnej úlohy osobitného vyslanca v presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery, ktorý pomôže toku informácií pri tvorbe postupov v oblasti náboženskej slobody nielen v EÚ, ale i globálnejšie.
Patriarcha maronitskej Cirkvi kardinál Bechara Rai v Libanone
Osobitný vyslanec udáva normu
Mandát osobitného vyslanca už nie je len skúšobným testom, pretože aktivita a vplyv Jána Figeľa dokázali, že má dôležitú hodnotu pre EÚ aj celý svet. Tým, že takáto rola existuje na vysokej úrovni, EÚ zároveň dáva príklad pre členské štáty. Dňa 1. januára 2018 založila dánska vláda Úrad osobitného predstaviteľa pre slobodu náboženstva alebo viery a za osobitného predstaviteľa Dánska pre vymenovala veľvyslanca Franz-Michaela Skjold Mellbina. Začiatkom júla 2018 vláda Spojeného kráľovstva vymenovala za osobitného vyslanca Spojeného kráľovstva v otázke náboženskej slobody Lorda Ahmada z Wimbledonu. Koncom júla švédske ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, zdôrazňujúce úroveň pozornosti venovanej náboženskej slobode v práci veľvyslanca pre ľudské práva, demokraciu a právny štát.
Je povzbudivé vidieť dynamický vývoj v oblasti náboženskej slobody v členských štátoch EÚ, a tiež je mimoriadne dôležité, aby európske inštitúcie aj naďalej udávali smer podporou a posilňovaním mandátu osobitného vyslanca, pričom, ako to žiada návrh uznesenia, by tiež mali zvážiť zriadenie stáleho úradu osobitného zástupcu EÚ,
Ľudské práva, vrátane slobody náboženstva a viery, sú čoraz viac ohrozované na miestnej, národnej, regionálnej či medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na meniace sa pozície svetových politických mocností či eurovoľby, ktoré sa budú konať v roku 2019, je nutné, aby EÚ dodržiavala svoje zásady a opätovne potvrdila svoje záväzky v oblasti ľudských práv slovami aj činmi.
Tento návrh uznesenia prináša prelomovú príležitosť pre EÚ reflektovať, zlepšiť a posilniť svoju prácu v rámci slobody náboženstva a viery, Treba dúfať, že jeho aktuálne silné slová a výzvy zostanú počas parlamentného procesu nedotknuté. Ako často hovorieva sám Ján Figeľ, spôsob, akým inštitúcie EÚ príjmu a implementujú tento návrh uznesenia, bude „lakmusovým testom” pre budúcnosť slobody náboženstva alebo viery, a tým aj pre politiku EÚ v oblasti ľudských práv ako celku.
Osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu víta jej prijatie a dodáva, že by mala dávať mandát vyšetrovať aj vojnové zločiny spáchané inými vojenskými silami než ISIS.
Foto: TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) – Rezolúcia, ktorú nedávno prijala Bezpečnostná rada (BR) OSN a ktorá má umožniť vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu na pomoc Iraku so zločincami z organizácie Islamský štát (ISIS), pomôže nastoliť aspoň minimálnu spravodlivosť v Iraku. Myslí si to osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ, ktorý víta prijatie rezolúcie a zdôrazňuje, že Irak potrebuje mier. V deň hlasovania o rezolúcii rokoval s námestníkom generálneho tajomníka OSN a jeho osobitným poradcom pre prevenciu genocídy Adama Diengom. Zmiešaný iracko-medzinárodný tím expertov, ktorý má vzniknúť, má podporiť vyšetrovanie vojnových zločinov ISIS na území Iraku. “Počiatočný mandát je dva roky. Tím sa bude opierať o podporu OSN. Ak by ho chcela využiť v tejto záležitosti aj iná krajina, požiada o súhlas BR OSN,” uviedol pre TASR Figeľ, podľa ktorého treba vyšetrovací tím ustanoviť čím skôr. Pripomenul, že od júna 2014 ISIS vyhlásila na veľkej časti Iraku svoju vládu vo forme kalifátu na územiach okolo Mosulu a Ninivských plání na severe Iraku. Postupne sa objavovali správy a dokumenty o páchaní vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy voči jezídom, kresťanom a iným náboženským menšinám. “Brutálne boli likvidované komunity jezídov. Kresťania čelili voľbe buď konvertovať na islám, alebo platiť tzv. ochrannú daň a prijať ponižujúce postavenie, alebo ujsť z regiónu. Zostávajúcou možnosťou bolo čeliť smrti,” povedal Figeľa. O prijatie rezolúcie požiadal Irak listom v auguste. Veľká Británia sa podujala pripraviť návrh textu a získať pre jeho podporu členov BR OSN. “Rezolúcia je správny krok, ale žiada sa pripomenúť, že mala a mohla byť prijatá oveľa skôr. A po druhé, mala by dávať mandát vyšetrovať aj vojnové zločiny spáchané inými vojenskými silami než ISIS,” doplnil Figeľ s tým, že zločiny zrejme páchali aj skupiny kurdských, šiítskych militantov a vládnych síl. Napriek všetkému je rezolúcia podľa neho prínosom. “Znamená nádej pre prenasledovaných a prekonanie beztrestnosti pre zločincov. Irak potrebuje mier, a ten je ovocím spravodlivosti. Bude to dlhá, no potrebná cesta pre Irak a pre Blízky východ,” vyhlásil Figeľ. Zločiny proti ľudskosti a genocída nesmú byť podľa jeho slov podcenené a nesmú zostať premlčané.“Inak sa budú opakovať, ako tomu bolo v uplynulom storočí,” podotkol. Dodal, že napriek vojenskej porážke zostáva ISIS ideologickou hrozbou a zdrojom nenávisti a násilia. “Militanti sa snažia nenápadne začleniť do spoločnosti a zachovať si beztrestnosť. To je hrozba pre stabilitu a obnovu Iraku,” upozornil. K porážke ISIS podľa neho nevyhnutne patrí potvrdenie jeho zločinnej ideológie, vyvodenie zodpovednosti a nastolenie spravodlivosti. “Len za tohto predpokladu bude Irak môcť dosiahnuť nielen mier, ale aj vnútorné zmierenie, stabilitu, obnovu a rozvoj krajiny,” uzavrel Figeľ.
The European Union needs to develop an overarching religious freedom policy strategy, and strengthening the mandate of the Special Envoy is an important step towards this, writes CSW’s Amy Shepherd for Brussels-based news site The European Post.
The position of the Special Envoy for Freedom of Religion or Belief (FoRB) outside the EU was created in May 2016. Since then the Slovak politician Ján Figeľ has not only used his role to represent the EU in its engagement with religious freedom as a human right, he has also “valuably affirmed and encouraged people worldwide working to protect and defend FoRB in challenging country contexts”, says Shepherd, CSW’s EU Advocacy Manager.
She says Figeľ has set a standard for EU Member States to follow, despite limited resources and little guidance.
Since the beginning of this year both Denmark and the UK have created positions within their governments dedicated to FoRB.
At the start of Figeľ’s one-year tenure, in September 2016, Volker Kauder, parliamentary group leader for Angela Merkel’s conservative Christian Democratic Union of Germany Party, bemoaned the fact that the Special Envoy could give only two days a month to the role and had only one assistant. As World Watch Monitor reported, Kauder promised he would try to change this.
Two years later the draft resolution currently under consideration by the EU Committee on Foreign Affairs calls for a strengthening of Figeľ’s mandate and capacity “by earmarking funding and human resources adequate to the Envoy’s duties, developing a systemic institutionalisation of working networks established by the Special Envoy within all relevant EU institutions or establishing the position of the EU Special Representative for FoRB”.
It also suggests the setting up of a “regular advisory working group of Member States’ FoRB institutions and European Parliament representatives together with experts, scholars, and representatives of civil society, including churches and other faith-based organisations”.
“To be fully effective, the Special Envoy role needs to be more holistically integrated into EU human rights policy structures,” says Shepherd.
Shepherd’s article echoes the views of the Members of the European Parliament Intergroup on Freedom of Religion or Belief, who said two weeks ago that the Special Envoy’s position should be strengthened and that he should play a more visible and central role in the EU’s external relations.
Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa prepustili zo sudánskeho väzenia mňa aj sudánskych aktivistov.
Autor je členom organizácie Hlas mučeníkov,ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete
Veľmi si vážim Denník N, mám s ním aj osobnú skúsenosť, keď som mu napríklad poskytol rozhovor po svojom prepustení zo sudánskeho väzenia vo februári 2017. Vtedy som ocenil korektnosť a profesionálny prístup redaktora Karola Sudora.
O to viac ma sklamal nedávny článok Ľubomíra Martina Ondráška s otázkou v názve – Mal by Ján Figeľ pokračovať ako vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu? Dovoľte mi, prosím, aby som sa k tomuto článku vyjadril. Pán Ondrášek si vôbec nedal tú prácu, aby zmapoval doterajšiu činnosť Jána Figeľa, a tak nepochopiteľným spôsobom vyjadruje len svoj osobný, ničím nepodložený a vo svojej podstate nepravdivý názor.
Už v čase môjho väznenia v Sudáne som sa prostredníctvom listov od svojej rodiny dozvedel o významných aktivitách Jána Figeľa, ktoré podnikal ihneď po tom, čo sa o mojom väznení dozvedel od novinára Daniela Rausa. Ihneď kontaktoval významných právnych zástupcov v Európe i v Spojených štátoch, bol v pravidelnom úzkom spojení s mojou rodinou a začal významné diplomatické kroky so sudánskymi predstaviteľmi, ktoré zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu.
Tieto správy mňa aj môjho sudánskeho spoluväzňa v sudánskom väzení nesmierne povzbudzovali a dodávali nám sily do ďalších dní. Som vďačný, že máme v EÚ predstaviteľov, ktorí sú ochotní za prenasledovaných kresťanov bojovať, vyvinúť úsilie a cestovať za nimi.
Ján Figeľ do Sudánu cestoval aj po mojom prepustení 26. februára 2017, aby dohodol oslobodenie mojich dvoch sudánskych spoluväzňov. Podarilo sa takmer nemožné: pastor Hassan Abdelrahim Kodi a tlmočník Abdelmonem Adbelmawla Eissa boli prepustení na slobodu 11. mája 2017.
Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa došlo o niekoľko týždňov neskôr k prepusteniu ďalších sudánskych aktivistov. Ján Figeľ ako prvý zahraničný politik vtedy navštívil v sudánskom väzení známeho obhajcu ľudských práv profesora Ibrahima Mudawiho. Po svojom návrate do Európy potom zakrátko dostal informáciu, že Ibrahima Mudawiho prepustili spolu s ďalšími piatimi aktivistami.
To sú len niektoré z mnohých zahraničných aktivít Jána Figeľa.
Pravidelne sa s ním stretávam na rôznych medzinárodných konferenciách o náboženskej slobode. Zo svojich skúseností a z reakcií mnohých účastníkov týchto sympózií viem, že je v zahraničí uznávaným odborníkom na otázky náboženskej slobody. Rovnako sú cenené jeho diplomatické schopnosti a citlivý prístup k medzináboženskému dialógu. Chcel by som podotknúť, že to všetko Ján Figeľ robí v neľahkých podmienkach, keď jeho úrad osobitného vyslanca pre otázky presadzovania náboženskej slobody či viery mimo oblasti EÚ je ešte len v plienkach. Jeho pozícia je neplatená, má preplácané len niektoré služobné cesty a Európska komisia mu iba poskytuje administratívnu podporu, nič viac.
Keby si Ľubomír Martin Ondrášek dal tú prácu, iste by z verejne dostupných zdrojov získal ďalšie konkrétne informácie o významných aktivitách Jána Figeľa napríklad v juhovýchodnej Ázii a dospel by k názoru, že prvý slovenský predstaviteľ na takomto významnom poste je naozaj človekom na svojom mieste.
Podľa slov osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva vo svete je jeho úlohou a zároveň úlohou Európskej únie je túto slobodu v súčasnosti chrániť a podporovať.
Brusel/Bratislava 13. septembra (TASR) – Tam, kde nie je rešpektovaná náboženská sloboda, dochádza nielen k prejavom intolerancie a diskriminácie, ale veľmi často k prenasledovaniu až likvidácii, ktorú medzinárodné právo označuje za genocídu. V rozhovore pre TASR to povedal v utorok osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva vo svete Ján Figeľ. Ako uviedol, jeho úlohou a zároveň úlohou Európskej únie je túto slobodu v súčasnosti chrániť a podporovať. “Náboženská sloboda je dnes vo svete skôr menšinový jav. To znamená, že veľká väčšina ľudí žije v krajinách, kde sú veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Takejto populácie je podľa odborných prehľadov až 79 percent. Vývoj je negatívny a trendom je nárast počtu konfliktov či krajín, kde dochádza k náboženskému prenasledovaniu. Tento stav a vývoj treba zmeniť k lepšiemu,” skonštatoval. V súčasnosti poslanci Európskeho parlamentu (EP) rokujú o posilnení mandátu Jána Figeľa. V rámci týchto zmien navrhujú aj jeho posilnenie z úrovne osobitného vyslanca na osobitného predstaviteľa, čo znamená už aj väzbu na členské štáty zastúpené v Rade EÚ. Podľa Figeľa je jeho funkcia v tomto období skôr v úvodnej fáze – niektorí ju nazvali “prieskumníckou”. “Po dvoch rokoch je evidentný nielen záujem, ale aj dôvera a podpora pre jej ukotvenie, inštitucionalizáciu. Aby to nebolo viazané len na mňa ako osobu alebo na jednoročné mandáty. Mala by to byť stála úloha, ktorá bude posilnená náležitou podporou z hľadiska personálneho i rozpočtového vybavenia, ale aj z hľadiska oprávnení a mandátu. Zmenu môžu priniesť budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu,” spresnil. Ako Figeľ ďalej uviedol, na začiatku svojho mandátu zažíval nedorozumenia a odstup, čo sa však podľa neho už mení. V Pakistane bola jeho návšteva vlani dvakrát odmietnutá, neskôr za ním prišli s pozvánkou samotní predstavitelia vlády. Záujem o dialóg tento rok už prejavila aj egyptská vláda. “EÚ nemá takú mieru antagonizmu, ako často možno vnímať vo vzťahu k USA. Na jednej strane je to dobré na začiatok dialógu a spolupráce, na druhej strane veľká zodpovednosť, aby sme s pozitívnym potenciálom aj konali a prinášali riešenia a pomoc,” myslí si osobitný vyslanec. Jednou z výziev bola návšteva Sudánu, kde podstúpil viacero diplomatických rozhovorov ohľadom prepustenia českého misionára Petra Jaška. O jeho uväznení sa dozvedel od novinára Daniela Rausa a rozhodol sa v tejto veci angažovať. “Som vďačný, že máme predstaviteľov v EÚ, ktorí sú ochotní za prenasledovaných kresťanov bojovať, vyvinúť úsilie a cestovať za nimi,” povedal pre TASR na margo svojho prepustenia Petr Jašek. Vďaka spomínaným diplomatickým aktivitám spolu s ním prepustili aj osem sudánskych aktivistov. Figeľ ako prvý zahraničný politik v sudánskom väzení v tom čase navštívil známeho obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho. Po návrate do Európy dostal informáciu, že ho prepustia spolu s ďalšími piatimi aktivistami. “Často nemôžeme urobiť veľa, ale naša zodpovednosť je ozvať sa, apelovať a komunikovať. Európa môže využiť aj ďalšie nástroje, aby pomáhala tým, ktorí sú bezbranní a nemôžu sa ozvať sami, lebo sú umlčaní,” dodal. Po Blízkom východe je pre Figeľa ďalšou dôležitou regionálnou prioritou juhovýchodná Ázia, ktorá je dnes podľa neho “v rastúcom trende radikalizmu, radikalizácie, násilného extrémizmu a porušovania slobody svedomia”. V auguste mal v Bangkoku v rámci aktivít tiež osobitné rokovania so zástupcami Indonézie, Malajzie, Vietnamu a Mjanmarska. “Najväčšie problémy sú dnes v Mjanmarsku, kde došlo k brutálnym zločinom proti ľudskosti, až k prejavom genocídneho prenasledovania moslimských Rohingov. To treba ukončiť nielen z hľadiska prenasledovania, ale aj nastavenia spravodlivosti, ktorá je predpokladom návratu utečencov z Bangladéša,” uviedol. Figeľ do budúcnosti odporúča, aby agenda EÚ o ochrane a podpore slobody náboženstva bola dobre ukotvená vo vnútri Európy a rozvíjaná aj ďalej vo svete. “Ona bude najlepšou odpoveďou na nedostatok ľudskosti v 21. storočí, aby sme ukončili storočie genocíd. Najúčinnejšími spojencami zla sú ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Proti nim treba konať vzdelávaním, angažovanosťou proti ľahostajnosti a odvahou.” Vymenovanie Jána Figeľa v roku 2016 do funkcie osobitného vyslanca EÚ pre náboženské slobody bolo odozvou Európskej komisie a jej predsedu Jeana-Clauda Junckera na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu, vyjadrenú v rezolúcii z februára 2016 proti genocíde v Iraku a v Sýrii páchanej organizáciou Islamského štátu (IS). Krajiny ako Dánsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo tento rok ustanovili podobných vyslancov vo svojich vládnych štruktúrach. Počas dvoch rokov vo funkcii sa Figeľ zúčastnil na viac ako 100 podujatiach na štyroch kontinentoch vo vyše 40 mestách a takmer 30 krajinách.
Bratislava/Brussels, September 13 (TASR) – Where religious freedom is not respected, not only manifestations of intolerance and discrimination can be seen but very often there is also persecution and even annihilation that international law calls genocide, EU’s Special Envoy for the promotion of freedom of religion or belief outside the Union said on Tuesday in an interview with TASR.
Figel further said that his role and at the same time the role of the European Union is to protect and promote this freedom at present.
“Religious freedom is now rather a minority phenomenon in the world, which means that a clear majority of people live in countries where there are major obstacles to religious freedom. Such a population amounts up to 79 percent according to expert summaries. The development is negative, and the trend is an increase in the number of conflicts or countries where religious persecution occurs, and this condition and developmen
t needs to be changed for the better,” he said.
At present, MEPs are holding talks about strengthening Jan Figel’s mandate. Within these changes, they also propose that he be strengthened from the level of a special envoy to a special representative, which already means a tie to the member states represented in the Council of the EU.
Figel went on to say that at the start of his mandate, he was confronted with misunderstandings and aloofness, but according to him, this is already changing.
One of the challenges was his visit to Sudan where he undertook several diplomatic talks about the release of Czech missionary Petr Jasek. “I’m grateful that we have EU leaders who are willing to fight for persecuted Christians, make efforts and travel to the places where they are,” Petr Jasek told TASR commenting on his release. Thanks to the above-mentioned diplomatic activities, eight Sudanese activists were released too.
After the Middle East, Southeast Asia is another important regional priority for Figel, who says that it is experiencing a growing trend of radicalism, radicalisation, violent extremism and violation of freedom of conscience. “The greatest problems today are in Myanmar, where brutal crimes against humanity, up to the manifestations of genocidal persecution of Muslim Rohingya, have been committed. This must be terminated not only in terms of persecution, but also in the setting up of justice that is a prerequisite for a return of refugees from Bangladesh,” he said.