Odmieta vytvorenie veľkej pravicovej strany, ktorú navrhuje Radoslav Procházka, lebo sa obáva, že by to bolo viac o funkcionároch a velení, povedal v rozhovore pre HN predseda Kresťanskodemokratického hnutia Ján Figeľ.

Koľko percent by ste chceli získať v parlamentných voľbách?

Našou ambíciou je preniesť program, ktorý ponúkame, do vládneho. Ak sa má táto ambícia naplniť, volá po dvojcifernom výsledku.

Boli ste vo vládach, ktoré začlenili Slovensko do západných štruktúr a naštartovali prijatie eura. Vyzerá to tak, že splnenie týchto úloh akoby položilo SDKÚ, lebo si nenašla nové témy. Aké témy stoja pred KDH?

Rád by som polemizoval s odkazom, že keď strana splní svoje úlohy, odchádza na cintorín. SDKÚ bola rozložená stavom vnútorných pomerov, a to čaká každú stranu, ktorá nie je postavená na hodnotách a presvedčení. Dnes vznikajú strany účelové, jednoosobové strany zamerané na politiku ako záujem…

Napríklad ktoré?

To už nechám na vaše posúdenie. Preto má KDH 26 rokov, lebo je postavené zdola a je postavené na presvedčení ľudí, ktorí vstupujú do politiky preto, aby to, čomu veria a čo považujú za správne, prenášali aj do verejného života. Ak je toto uchovávané z generácie na generácie, tak nemusíme hovoriť o generačnej výmene, ale o generačnej kontinuite.

Na generačnú kontinuitu potrebujete aj mladšie osobnosti. Niekoľko z nich od vás v poslednom čase odišlo. Ako ste sa vyrovnali s týmto odchodom?

Ako s inými. Strana, ktorá dáva priestor na príchod, sa vyvíja v slobode a keď si chce niekto založiť svoju stranu a byť predsedom, nebránime mu v tom. Je mi ľúto, ak neprevládnu u niektorých spoločné ciele, ale rešpektujeme to. Spoločenstvo nie je len o talentoch, ale aj o charakteroch.

Na dvere vám klope Štefan Kuffa, ktorého miestna organizácia v Novom Meste nad Váhom navrhla na kandidátku. Nájdeme ho kandidátke?

Nie. Na zasadnutí v Trnave hnutie odmietlo zaradiť na kandidátku Štefana Kuffu z viacerých dôvodov. Pre jeho postoje v parlamente v období voľby šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, keď sa zachoval úplne opačne ako zvyšok opozície. Ďalším dôvodom boli jeho postoje voči KDH v regióne, kde žije a pôsobí a celkovo tieto štyri roky sme nadobúdali skúsenosť, ktorá nás s niektorými zbližovala a od niektorých vzďaľovala.

Radoslav Procházka najnovšie volá po vytvorení spoločného poslaneckého klubu stredopravých strán s jednotným velením a spoločným cieľom. Do dvoch rokov by sa tieto strany mali zjednotiť. Bude sa na tom KDH zúčastňovať?

A ešte čo má byť veľké? Veľký gazda a veľký kolchoz? KDH má 26 rokov, umožnilo rozbeh aj takým politikom ako Radoslav Procházka. Hlasoval som za vznik SDK, ktorá vznikla proti mašinérii Vladimíra Mečiara. Jej nosným pilierom bolo KDH. Viem, o čom hovorím, keď treba spájať sily. Ale na to treba aj výdrž, nielen rozhodnutie.

A Radoslav Procházka ju nemá?

Len nedávno bol v KDH, teraz má stranu, ktorá ani neprešla voľbami a už buduje niečo väčšie. Budeme rokovať o tom, či vieme spolupracovať. A ak áno, tak dôjde aj k väčším a spoločným pohľadom. Ale ak to má byť len projekt, tak mi to znovu pripomína súčasnú situáciu. Sú tu samé projekty, kupujú sa značky, subjekty, prázdne firmy, do ktorých príde nový obsah. Či bulvárny alebo nie, stále to je iba jednoosobové a jednoúčelné.

Hovoríte o Borisovi Kollárovi?

Stačí sa pozerať na rozdiel medzi slovami a skutkami. Tých rečí je tak veľa, že je tu až hluk, ale vidieť politickú stopu je veľmi dôležité, aby sme videli, kam to smeruje. KDH má riešenia aj ich nositeľov, ktorí sú výrazne mladší ako hlásatelia generačnej obmeny. Som rád, že máme mladých, čo dobre behajú, aj starších, čo poznajú skratky.

Tí mladí vám však behajú aj mimo hnutia.

Veď je sloboda. My nemáme uzavretú stranu. Nemáme vojenskú disciplínu. U nás sa nevelí. Počul som, že v tej veľkej strane sa má veliť. Jednotné velenie a jeden plán. To je mentalita čohosi mohutného, ale bez hlbšej mohutnosti. Moc, o ktorej hovoria viacerí ambiciózni, nemá byť nástrojom ovládania, ale služby. KDH sa uchádza o spoluprácu na báze hodnôt a programu. My nechceme dopĺňať Smer, my ho chceme vystriedať.

Viete si predstaviť povolebnú spoluprácu so Smerom?

Pred vyše rokom sme spolu menili ústavu. V jednom prípade sme riešili dôležitú otázku rodinného práva, v druhom deharabinizáciu súdnictva. Potom, na jar, nastalo moje odvolávanie sťaby vinníka pri vládnych podvodoch okolo Váhostavu. KDH odmieta zneužívanie moci, ako napríklad pri PPP a pri kauze Váhostav. Pred týždňom povedala polícia, že za pád mosta pri Kurimanoch je zodpovedná nemecká statička. Ale tri roky šírili vládni politici po celom Slovensku, že Figeľ je zodpovedný za smrť štyroch ľudí. Je to nielen klamstvo, ale aj veľmi dôležité kritérium, či si viem predstaviť spoluprácu. S takouto demagógiou nie.

Na to, aby ste vystriedali Smer, budete potrebovať koalíciu. S kým ju chcete vytvoriť?

KDH je akcieschopné, čitateľné a kompetentné a má viac mandátov ako doteraz. Rastie. Dnes už reálne pozýva osobnosti verejného života aj politikov na spoluprácu. Ale skúsenosť s Radičovej koalíciou hovorí, že nestačí len väčšina, potrebujeme zodpovednú a stabilnú väčšinu. Na to je logické pozývať k spolupráci tých, ktorí zmýšľajú podobne.

Kto by to teda mal byť?

V prvom rade to vidím na strany, ktoré sú už dnes pri sebe, napríklad Most-Híd. S Bélom Bugárom sme v tej istej časti európskeho spektra a do toho istého spektra sa hlási aj strana Sieť. Ak to má byť v Bruseli, o to viac by to malo byť doma.

Takže konštruktívna spolupráca by bola aj so stranou Most-Híd aj so Sieťou?

Budeme sa o tom rozprávať.

Odmietate vytvorenie akejsi novej SDK. Viete si teda predstaviť, že budete spolupracovať aj v bloku Most-Híd – Sieť – KDH?

Nechceme nabiehať na nejaké megaprojekty, skôr spájať na báze hodnôt, ktoré sú dôležité pre krajinu. Ak dokážeme nachádzať spoločné postoje pri dôležitých témach, bude to základ pre spoločnú cestu. Ale ak si predložíme cieľ na vytvorenie nejakého konštruktu, obávam sa, že bude viac o funkcionároch, o velení, o plánovaní, o šéfovaní.

S Radoslavom Procházkom teda áno, ale nie v úlohe generála?

So spoluprácou áno, ale velenie, plánovanie rezonuje nie dobrou skúsenosťou z minulých období. Nakoniec, pozrite sa, s akými očakávaniami vznikala Radičovej koalícia. KDH nezlyhalo. Ja som podporoval premiérku viac než mnohí jej blízki.

Problémom teda bola SaS? Vnímate ju ako problematickú aj pri ďalšej väčšej spolupráci?

Novotvary sú zaujímavé, kým nepríde k tvrdej realite a zistíte, že to nie je také dobré, zodpovedné a úspešné. Druhou realitou bol vtedy krúžok okolo Igora Matoviča. Povalili Radičovej vládu a dnes vystupujú ako najväčší Antificovia. Čo bolo rozumné na tom nedaní dôvery vlastnej vláde, keď o ňu premiérka požiadala?

Takže s SaS si neviete predstaviť existenciu v jednom projekte?

My sme práve pre túto skúsenosť nechceli podpisovať memorandá, ktoré nič neriešia, ale hľadáme spoluprácu na vecnej báze v parlamente. Napríklad pri odvolávaní ministra školstva aj zdravotníctva sme spolupracovali s SaS a OĽaNO. To považujem za lepšiu odpoveď, než predbiehanie vývoja o zostavovaní budúcej vlády.

O ktoré ministerstvá by malo KDH záujem?

Pri posledných voľbách sme vnímali rezorty v troch pilieroch – silové, hospodárske a sociálne. To by bolo východisko pre rokovania po budúcich voľbách.

Ako bývalý minister dopravy by ste chceli opäť zasadnúť na túto stoličku?

KDH má ľudí a cíti zodpovednosť aj za megarezort, ktorý sme vytvorili. Ja som bol pri jeho kreovaní a bol som prvým ministrom nového ministerstva. Máme ľudí, ktorí by boli schopní pokračovať v tejto agende.

V programe hovoríte o štíhlej samospráve. Znamená to, že chcete zredukovať počet úradníkov?

Aj ďalej budeme presadzovať, aby bola samospráva vitálna a efektívne slúžila občanom. A na to sú potrebné niektoré administratívne opatrenia, ale aj zoštíhlenie a vyváženie procesu decentralizácie kompetencií, ale aj finančných a rozpočtových pravidiel a zdrojov…

Koľko by ste ich prepustili?

To nie je o prepúšťaní, ale zefektívňovaní na prvom mieste. ESO je možno najznámejší reformný pojem tejto vlády, ale v skutočnosti to nie je ani efektívna, ani spoľahlivá, ani otvorená samospráva. O tom hovoria ľudia a príbehy po štyroch rokoch súčasnej vlády.

Môžeme to nazvať aj zoštíhlením. O koľko úradníkov by ste zoštíhlili samosprávu?

Nemáme na to kvótu. Ale opakujem, že štátna správa dnes funguje draho. Odpoviem vám presnejšie po audite stavu štátnej správy po nástupe novej vlády. Určite chceme znížiť veľký počet rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré žijú zo štátnych peňazí.

Ďalším bodom vášho programu je vyrovnaný rozpočet. V akom horizonte by ste ho chceli dosiahnuť?

V nadchádzajúcom volebnom období a najlepšie čo najskôr. Je veľký rozdiel, či máme alebo nemáme 1,5 miliardy eur, čo je ročná suma na obsluhu dlhu. Každý z občanov má na rováši dlh 7,7 tisíca eur.

Akým spôsobom to chcete dosiahnuť? Budete škrtať alebo chcete zvýšiť príjmy?

Skôr by sme chceli zvýšiť tvorivý potenciál, ktorý predpokladá, že v práci bude viac ľudí než dnes, keď máme dvojcifernú nezamestnanosť.

Do škrtania sa vám nechce?

My sme škrtali, ale inak. Bol som odvolávaný súčasnou vládou pre lacné diaľnice. Dnes strihajú pásky. Fico tvrdil, že sa to nedá postaviť za tie peniaze, respektíve, že diaľnice budú bakelitové. Postavili sa a je to normálna európska kvalita s normálnymi európskymi cenami. Dve miliardy sme zachránili len na úsekoch D1 od Žiliny po Prešov, ktoré sa súťažili, je moja osobná odpoveď na vašu otázku.

Chceli by ste dosiahnuť, aby si každý absolvent našiel prácu vo svojom regióne. Ako dostanete investorov do regiónov, kam dnes nechcú ísť?

Na strane vlády by sme sa viac usilovali pri Jaguari o východ republiky. Robert Fico veľmi kritizoval automobilky, a teraz umiestnil štvrtú na západe. Pri druhom balíčku navrhujeme vláde nástroj pre slabé regióny s vyššou ako 18-percentnou nezamestnanosťou. Keď v slabom okrese zamestná niekto novú pracovnú silu na dobu neurčitú, štát mu na dva roky pokryje odvodovú povinnosť nielen pre novoprijatého, ale aj pre jedného doterajšieho zamestnanca.

Z akých peňazí by sa to hradilo?

Voči sociálnej poisťovni by to kompenzoval štát, ale hovorím to preto, lebo Smer síce prijíma opatrenia, ale nesystémové. Buď sú to dotácie z eurofondov, alebo majú úradnícke komisie rozhodovať, komu dajú a komu nie. A to je návod na korupciu a na ešte väčšiu spotrebu alobalu.

A ako by ste tam teda dostali investorov?

Keď sa vytvára prajné prostredie, tak k nám idú féroví investori. Čo sa týka rozvoja regiónov, príchodu investorov, ale aj rastu zamestnanosti, navrhujeme schému 50-eurových poukážok pre dôchodcov na využitie v cestovnom ruchu v rámci Slovenska. Tento model by mohol podľa odhadov zamestnať okolo 16-tisíc ľudí. Cestovný ruch je oproti našim susedom podvyživený. Keby sa dostal na úroveň Maďarska alebo Poľska, mohol by zamestnať ďalších 100-tisíc ľudí. Sme odhodlaní to naštartovať.

Béla Bugár by chcel dostať investorov do menej atraktívnych regiónov aj vďaka rozdielnej minimálnej mzde vzhľadom na ekonomickú výkonnosť región. Čo si myslíte o tomto nápade?

Nemyslím si, že je dobrý. Mohlo by to naplniť riziko, že chudobní budú ešte chudobnejší. My by sme išli skôr cestou daňových a odvodových úľav pre zamestnávateľov. Vrcholom všetkého úsilia je vzdelanosť. Ak to celé bude len o dotačných schémach alebo hardvéri, tak sme na omyle. Softvér dáva vyššiu pridanú hodnotu. Budeme podporovať rodiny k podnikaniu a motivovať, aby zodpovedne a iniciatívne konajúci ľudia hľadali odpovede na to, ako inovovať, ako vyrábať to, čo mi dá obživu a ako to robiť za menej.

Ján Figeľ
Súčasný predseda kresťanských demokratov nastúpil do najvyššej straníckej funkcie v roku 2009. Na stoličke vystriedal dovtedajšieho šéfa strany Pavla Hrušovského. Po parlamentných voľbách v roku 2012 sa presunul z vlády do opozície a nastúpil do funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012 bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí za prvej Dzurindovej vlády zodpovedal za prístupové rokovania o vstupe do Európskej únie. Bol prvým slovenským eurokomisárom. Ján Figeľ patrí k zakladajpcim členom KDH a jeho členom je od roku 1990.

Rozhovor nájdete aj na hnonline.sk