Tag: jan figel
-
Dokážeme si odoprieť politiku aspoň v nedeľu? Figeľ sa obáva, že nás zastaví až ďalší atentát
Zvulgarizovaná politika sa dostáva až do obývačiek rodín, zdôrazňuje bývalý podpredseda vlády Ján Figeľ. Apeluje preto na politické strany, aby podporili iniciatívu Nedeľa bez politiky. Súčinnosť, ktorá neprišla, najviac očakával od KDH.
Týždeň politických diskusií by sa mal začínať pondelkom a končiť sobotou, nedeľa by nemala byť len dňom pracovného pokoja, ale aj dňom bez politiky, navrhuje Ján Figeľ, dlhodobo bývalý slovenský eurokomisár a niekdajší predseda kresťanskodemokratického hnutia (KDH), informuje portál Teraz. Figeľ zdôrazňuje, že nejde o snahu eliminovať politiku zo Slovenska, ale len o zavedenie jedného dňa v týždni, ktorý by bol od nej oslobodený.
Bývalý podpredseda vlády a exminister dopravy predstavil svoju iniciatívu necelý mesiac po atentáte na premiéra Roberta Fica, ktorý bol 15. mája 2024 postrelený na Námestí baníkov pred kultúrnym domom v Handlovej.
„Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých,“ zverejnil vtedy Figeľ na sociálnych sieti. Podľa jeho slov ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cennejšie ako pokoj v rodinách, v národe a spoločnosti.
Za nedeľou bez politiky stojí viacero verejných mien
Výzvu na zavedenie „nedele bez politiky“ podporilo viacero významných osobností z rôznych oblastí spoločenského života. Medzi signatármi sú herečka a členka činohry SND Božidara Turzonovová, arcibiskup Košickej gréckokatolíckej eparchie Cyril Vasiľ, biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ján Hroboň či primátori viacerých miest vrátane Richarda Rybníčka (Trenčín), Ota Kleina (Nové Zámky) a Jozefa Božíka (Partizánske).
Podporu iniciatíve vyjadrili aj paralympionik a predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš, univerzitní profesori Robert Letz a Martin Homza, filmový režisér Ján Oparty, scenárista a dramaturg Svetozár Martinický či člen činohry SND a pedagóg Štefan Bučko. Medzi signatármi sú tiež teológ Matúš Hagara, publicista Marek Nikolov, programátor Miroslav Nagy, manažér Emil Mucha, prezident UPF Slovensko Miloš Klas a ďalší.
Figeľ prezradil, že sa v minulosti na túto tému už rozprával so šéfom jednej zo slovenských televízií. „Namiesto dobrej polievky máme zvulgarizovanú konfrontačnú politiku. Nedeľa bez politiky si nevyžaduje zmenu ústavy, zákonov ani investície, len pokoj a stíšenie. Je to téma pre politikov a nosné televízie,“ tvrdí exminister dopravy, ktorý adresoval listy všetkým politickým stranám a poprosil ich o súčinnosť.
Počas jednej nedele majú slovenskí diváci na výber zo štyroch po sebe nasledujúcich politických diskusií. Na televíznych obrazovkách sa tak pravidelne objavujú relácie V politike (TA3), O 5 minút 12 (STVR), Na telo (Markíza) a najnovší formát Politika 24 z produkcie JOJ Group s moderátorkou Lenkou Ježovou.
Štandard oslovil so žiadosťou o vyjadrenie všetky z dotknutých televízií, poskytla ho však len STVR.
Slovenská televízia a rozhlas pre Štandard potvrdili, že momentálne neuvažujú o zmene vysielania televíznej politickej diskusie O 5 minút 12 v rámci vysielacej štruktúry.
„Nedeľa je na Slovensku historicky dlhodobo vnímaná ako deň, kedy sú v televízii vysielané v rámci publicistiky aj politické diskusné relácie,“ dodáva za STVR Andrea Pivarčiová s dôvetkom, že ide o dlhodobo zaužívaný návyk, na ktorý nadviazali aj komerčné televízne stanice.
Podľa slov Pivarčiovej je z dlhodobého hľadiska tradícia nedeľných politických diskusií veľmi silná a ich sledovanosť odráža divácky návyk, ktorý sa budoval doposiaľ viac ako 35 rokov.
„STVR vysiela politickú diskusnú reláciu aj počas sobôt. Ide o Sobotné dialógy, ktoré vysielame v Rádiu Slovensko a aj na spravodajskej :24,“ dopĺňa hovorkyňa.
Figeľ pre Štandard naopak potvrdzuje, že rozhovor so šéfom jednej zo slovenských televízií sa uskutočnil v septembri a bol v atmosfére zhody. „V tom čase bolo Slovensko ešte atentátom na premiéra otrasené a diskusie v nedeľu vysielali len STVR a TA3,“ dodáva bývalý podpredseda vlády, podľa ktorého by mala byť verejnoprávna televízia vlajkovou loďou tvorivého a zodpovedného prístupu k hodnotám, záujmom a potrebám ľudí.
„Stačí v pondelok uviesť situáciu a najbližšie zámery a v sobotu zhodnotiť, čo týždeň dal. Slušní ľudia neperú v nedeľu nazbieranú špinavú bielizeň,“ predstavuje potenciálny nový systém realizácie diskusných relácií Ján Figeľ, podľa ktorého, ak v médiách prevláda kritérium sledovanosti a ziskov, kultúra ide do kúta.
Ako reaguje na nedeľu bez politiky opozícia a koalícia?
Štandard sa obrátil na jednotlivé parlamentné politické subjekty, aby sa oboznámil s ich názormi a postojmi k iniciatívnej téme Nedeľa bez politiky. Cieľom je zistiť, ako vnímajú tento návrh a aké postoje zastávajú v súvislosti s jeho realizáciou.
Zo všetkých oslovených súčasných parlamentných strán sa pre Štandard vyjdarili jedine opozičné Sloboda a solidarita (SaS) a Slovensko (niekdajšie OĽaNO).
SaS je podľa jej hovorcu Ondreja Šprláka zástancom slobody, preto Šprlák za stranu pre Štandard tvrdí, ak chce niekto sledovať politiku, nech ju sleduje aj v nedeľu.
„Ak chce ísť niekto v nedeľu do prírody, nech ide. To platí aj o ambícii zatvárať obchody v nedeľu. Táto téma je preto absolútne irelevantná,“ myslí si SaS.
Ani opozičné Slovensko nepovažuje zasahovanie do tvorby zo strany politickej moci za šťastný krok. „V čase sociálnych sietí, kde je politika prístupná kedykoľvek, by takéto opatrenie nič nezmenilo. Ľudia by aj naďalej rozhodovali o tom, či daný obsah chcú sledovať alebo nie,“ zdôrazňuje pre Štandard hovorca Matúš Bystriansky.
Štandard sa všetkých politických subjektov pýtal rovnaké otázky, a to, či by podporili iniciatívu zavedenia „nedelí bez politiky“ a ak nie, aké dôvody ich k tomu vedú. Zároveň sa pýtal, kde by bolo potrebné začať, aby sa diskusia v tejto téme posunula vpred.
V prípade získania ďalších relevantných odpovedí budeme článok aktualizovať.
Figeľ: Zvulgarizovaná a úpadková politika sa tlačí priamo do rodín
Bývalý podpredseda vlády sa obáva, že zvulgarizovanú a úpadkovú politiku, ktorá sa napriek opakovaným atentátom a rastúcemu násiliu nekultúrne tlačí priamo do rodín a obývačiek v čase nedeľného pokoja, zastaví možno až ďalší atentát.
„Nedajbože. Alebo sa nájdu traja lídri na strane vládnucej väčšiny alebo traja z opozičnej menšiny s odvahou a schopnosťou darovať Slovensku nedele ako dni pokoja od politiky,“ nádeja sa Figeľ, ktorý si myslí, že mediálne manažmenty potrebný pokoj kultivovať a obhajovať nebudú.
„Pokoj potrebujeme všetci. Je ovocím spravodlivosti a základom stability, a tým aj rozvoja človeka, rodín, národa a spoločnosti,“ tvrdí bývalý minister dopravy s tým, že nedeľu označujeme zákonom za deň bez nevyhnutnej práce a za deň pracovného pokoja.
Podľa Figeľa ide tiež o prejav úcty k Desatoru a rešpektovania Cyrilo-metodskej duchovnej tradície.
„Aj politici majú rodiny a právo na deň pokoja od politiky. Inak sa stanú jej nevoľníkmi. Spolitizované nedele nepovedú ľudí k bohatstvu, ale k chudobe a prázdnote,“ myslí si prvý slovenský eurokomisár.
Formálne na Figeľovo oslovenie nereagovala žiadna zo siedmich parlamentných strán. Neformálne podľa jeho slov vyjadrili porozumenie pre zmenu predstavitelia Smeru, Hlasu a SNS.
Figeľovo očakávanie od KDH
„Prirodzene, najviac som očakával iniciatívu od hnutia, ktoré som zakladal, budoval i viedol. Tu netreba zmenu ústavy, zákonov či rozpočtu,“ dodáva niekdajší líder KDH, podľa ktorého na rozdiel od takzvaných okrúhlych stolov, ktoré po májovom atentáte ani neboli a ani nebudú, viac pokoja by pomohlo všetkým – spoločnosti i politikom.
Na záver zdôrazňujeme fakt, o ktorom Štandard informoval ešte vlani, konkrétne, že politické diskusné relácie sa aj počas kalendárneho obdobia 2023 tešili v slovenskom televíznom priestore mimoriadnej sledovanosti. Tie najsledovanejšie dokonca dosiahli parametre najobľúbenejších seriálov či zábavných programov.
„Tento typ relácií sa teší vysokej sledovanosti v rámci televízneho trhu. Nedeľnú politickú diskusnú reláciu O 5 minút 12 vysielame pravidelne v nedeľu o 11.55 h súbežne na televíznych okruhoch Jednotka a :24,“ tvrdí za STVR Pivarčiová. Podľa jej slov na Jednotke dosiahla relácia v roku 2024 priemernú sledovanosť 328-tisíc divákov a trhový podiel bol 27,6 percenta.
Na spravodajskom okruhu :24 priemerne sledovalo reláciu ďalších 63-tisíc divákov s trhovým podielom okolo 5,3 percenta v cieľovej skupine 12+
-
Шлях Словаччини в ЄС. Важлива Інформація для УКРАЇНИ на шляху до ЄВРОСОЮЗУ. Переговорник Ян Фігель
огодні до нас завітав Ян Фігель, колишній головний переговірник Словацької Республіки щодо вступу в ЄС. Досвід цієї людини особливо цінний для нас, адже частину викликів, які наразі маємо на нашому шляху до Євросоюзу, дуже схожі на ті, які довелося долати пану Фігелю під час переговорного процесу. Як і Словаччина колись, сучасна Україна на важкому шляху до членства в союзі, тож зараз, як ніколи, важливо дослухатися до фахової інформації від наших друзів та партнерів. Дивіться більше про шлях Словаччини в ЄС в новому випуску ЄвроSapiens.
Відеоролик підготовлено за підтримки Європейського Союзу та Міжнародного Фонду «Відродження» в рамках спільної ініціативи «Європейське Відродження України». Відео представляє позицію авторів і не обов’язково відображає позицію Європейського Союзу чи Міжнародного фонду «Відродження».
«Євросапієнс» з Іванною Климпуш-Цинцадзе – це діалоги з людьми переконань і цінностей. Їхнє слово має вагу, а досвід може стати в нагоді. Слухайте, коментуйте і поширюйте – аби відповідальних українців ставало більше, а наша європейська та євроатлантича мрія – ближчою.
-
Gabbardovú v USA prísnejšie kontrolovali po schôdzke, kde bol aj Figeľ
Denník The New York Times pripúšťa, že neexistujú žiadne indície, že cestou do Vatikánu urobila Gabbardová niečo nezákonné.
Nominantka amerického prezidenta Donalda Trumpa na pozíciu riaditeľky tajných služieb USA Tulsi Gabbardová. Foto: TASR/AP Washington 29. januára (TASR) – Nominantka amerického prezidenta Donalda Trumpa na pozíciu riaditeľky tajných služieb USA Tulsi Gabbardová sa vlani na dva týždne dostala do osobitnej pozornosti Správy leteckej bezpečnosti USA po tom, čo sa vo Vatikáne zúčastnila na rokovaní usporiadanom nadáciou nemenovaného európskeho podnikateľa zo zoznamu záujmových osôb monitorovacieho centra terorizmu FBI. S odvolaním sa na vysokopostavené vládne zdroje v USA to napísal v utorok denník The New York Times (NYT). Noviny v súvislosti s organizáciou schôdzky vo Vatikáne spomínajú aj bývalého slovenského eurokomisára Jána Figeľa, píše TASR.
Denník pripúšťa, že neexistujú žiadne indície, že cestou do Vatikánu urobila Gabbardová niečo nezákonné. A takisto nie je jasné, prečo FBI umiestnila spomínaného podnikateľa na svoj zoznam a či je tam oprávnene.
Po ceste do Vatikánu však americká Správa leteckej bezpečnosti zaradila bývalú kongresmanku a jej manžela na zoznam cestujúcich, u ktorých je z dôvodu podozrenia na bezpečnostné riziko súvisiace s terorizmom potrebné vykonávať prísnejšie kontroly. Gabbardová tvrdila, že na zoznam sa dostala za svoju kritiku vtedajšej viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej.
Uvedený nemenovaný podnikateľ z Európy o sebe podľa NYT hovorí ako o investorovi v oblasti private equity, ktorý v minulosti investoval okrem iných štátov aj v Rusku. Je zakladateľom nadácie, ktorá vo Vatikáne pravidelne organizuje stretnutia, na ktorých sa zúčastňujú hostia z USA, Ruska, Ukrajiny a ďalších štátov. Podľa bývalého riaditeľa kancelárie Bieleho domu za Trumpovej prvej administratívy Micka Mulvaneyho, ktorý bol taktiež v poradnom zbore nadácie, prišla Gabbardová na stretnutie do Vatikánu vlani v júli na jeho pozvanie. Záštitu nad podujatím prevzal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.
V poradnom zbore nadácie je aj Figeľ, ktorý sa v tom čase pre médiá vyjadril, že účelom schôdzky bolo spojiť predstaviteľov USA a Ruska a podporiť diplomatické riešenie vojny na Ukrajine. Mulvaney podotkol, že cieľom nebolo debatovať o žiadnych konkrétnych plánoch ukončenia vojny na Ukrajine. Mená účastníkov z Ruska si podľa vlastných slov nepamätá, ale “neboli to ľudia z úzkeho okruhu” ruského prezidenta Vladimira Putina.
Figeľ ani zakladateľ nadácie sa k zoznamu účastníkov nechceli vyjadriť s tým, že ide o dôverné informácie zakotvené aj zmluvne.
https://www.teraz.sk/slovensko/gabbardovu-v-usa-prisnejsie-kontrolov/852791-clanok.html
-
Fico sa prezentuje zakotvením definície manželstva v ústave, opak je však pravdou
Bolo to práve KDH, ktoré sa v tom čase o zakotvenie ochrany manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do Ústavy SR usilovalo niekoľkokrát. A úspešne.
NR SR v roku 2014. Vtedajší premiér Robert Fico a poslanci Ján Figeľ (KDH) a Erika Jurinová (OĽaNO). Foto: Michal Svítok/TASR
Ako už vieme, premiér Robert Fico (Smer) predstavil v pondelok (27.1.) koncept zmeny Ústavy SR, ktorý obsahuje úpravy kultúrno-etických otázok. Predseda vlády hovoril o piatich okruhoch, ktoré má v pláne predložiť partnerom koalície aj opozície, ale aj celej Slovenskej republike na diskusiu. Ako sám tvrdí, ak o tento typ zmeny novely ústavy bude záujem, bude na nej tvrdohlavo pracovať až do finálnej fázy zmeny zákona.
Počas tlačovej konferencie Fico zopakoval, že slovenská ústava už obsahuje definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy, ako aj odkaz na cyrilo-metodské tradície, ktoré považuje za základné hodnoty Slovenska.
Premiér: do ústavy definíciu manželstva presadil Smer
Zásadným však bolo to, aký dôvetok za tým povedal slovenský premiér, a to: „Pamätáte, teraz tu nehrám žiadnu falošnú hru, že to bol Smer, ktorý presadil do ústavy definíciu manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy, preto všetko vychádza z tejto definície, ktorú už máme v Ústave SR,“ zdôraznil počas svojho prejavu Fico.
Opak je však pravdou.
Ústavnoprávna iniciatíva definície manželstva zakotvená v Ústave Slovenskej republiky sa pred viac ako desiatimi rokmi síce podarila politickou dohodou medzi stranami KDH a Smer, nebol to však Smer, ktorý ju presadil.
KDH sa o ňu v minulosti snažilo niekoľkokrát a podarilo sa to v roku 2014, keď sa pod predložený návrh ústavného zákona na ochranu manželstva podpísal rekordný počet signatárov (40). V parlamente ho nakoniec podporilo 102 poslancov z 90 potrebných, a tak 1. septembra 2014 vstúpila novela ústavy do platnosti.
https://www.facebook.com/UradVladySR/posts/1017955340361752?ref=embed_post
„Pôvodná ústava ako základný zákon štátu z roku 1992 neobsahovala ani definíciu, ani povinnosť štátnej moci chrániť manželstvo muža a ženy,“ pripomenul prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ a hlavný signatár tejto zmeny.
Článok 41 sa tak rozšíril o dve vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“
„Každé slovo tu má svoju silnú váhu. Ich význam sa rozumne nedá spochybniť,“ dodal bývalý podpredseda Národnej rady SR Figeľ.
Fico ústavnú ochranu manželstva najprv odmietol
Prvý návrh na prijatie ústavného zákona o ochrane manželstva predložili poslanci KDH už v roku 2006 ako reakciu na pokusy o harmonizáciu práva EÚ vo veci uznávania manželstiev v rámci slobodného pohybu osôb.
„Pre úplnosť genézy treba dodať, že tento text doplnený o ďalšie ustanovenie predložili v NR SR v januári 2009 štyria poslanci pod vedením Vladimíra Palka, ktorí v r. 2008 odišli z KDH a založili stranu KDS (Konzervatívni demokrati Slovenska). Návrh ústavného zákona v parlamentnom hlasovaní však opätovne neprešiel,“ objasnil Figeľ, niekdajší líder KDH.
V roku 2011 padla Radičovej vláda, v roku 2012 KDH opäť zaradilo cieľ ústavného ukotvenia manželstva do predvolebného programu, vznikla jednofarebná, druhá Ficova vláda. Jedinou vládnou stranou bol Smer.
Vláda prišla v tom čase s prvou celoštátnou stratégiou ľudských práv. KDH vyjadrilo nesúhlas a začiatkom septembra 2013 prišlo opäť s návrhom ústavnej ochrany manželstva. Manželstvo vtedy redefinovali najväčšie štáty západu (Fancúzsko, Veľká Británia, USA či Nemecko).
„10. septembra 2013 som listami oslovil predsedov parlamentných strán s pozvaním na bilaterálne rokovania o ústavnom zákone. Na rokovanie som predložil pôvodný trojbodový návrh ústavného zákona z r. 2006. Po absolvovaní rokovaní bolo jasné, že takto koncipovaný návrh nemá šancu na prijatie,“ vyjadril sa bývalý podpredseda Národnej rady SR, keďže okrem kresťanských demokratov by ho vraj podporilo len zopár jednotlivcov.
„Návrh ústavného zákona nepodporila žiadna ďalšia parlamentná strana. SaS požadovala za svoju podporu odobrenie legislatívy o registrovaných partnerstvách. Smer rokovanie odmietol,“ zdôraznil Figeľ. V tom čase mala predsedovi KDH namiesto predsedu strany Smeru Roberta Fica listom odpovedať predsedníčka klubu poslancov Jana Laššáková s tým, že platný právny stav je pre ochranu manželstva postačujúci a nie je dôvod ho meniť.
Návrh KDH dosiahol rekordný počet spolupredkladateľov
V roku 2014 poslal prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ listy 149 poslancom.
„Viac než mesiac sme spolu s kolegami z Klubu KDH zbierali podpisy pod tento návrh. Každý, kto chcel, sa pripojil; niektorí váhali, niektorí odmietli. Napríklad predseda SDKÚ vyše dva týždne zvažoval svoj podpis, ale nakoniec ho nepripojil. Iný poslanec opozície tak urobil, ale na druhý deň prišiel za mnou s tým, že ho manželka a priatelia presvedčili o nesprávnosti jeho kroku,“ dodal hlavný predkladateľ ústavnej ochrany manželstva.
Napriek tomu dosiahlo KDH rekordný počet – 40 spolupredkladateľov, čo možno považovať za najvyšší od roku 1989.
Smer súhlasil s podporou KDH s tým, že oni ich, naopak, podporia v ich plánovaných zmenách v justícii. Poslanci hlasovali na Deň počatého dieťaťa v marci 2014, odhlasovať sa ústavnú ochranu manželstva medzi mužom a ženou podarilo 4. júna 2014, do platnosti vstúpila v septembri 2014.
Okrem poslanca Ľuboša Blahu zahlasoval každý poslanec Smeru a KDH.
„Bez hlasov Smeru, ale ani bez 13 hlasov KDH by predložený návrh nebol prijatý. Robert Fico našu dohodu v tejto záležitosti naplnil. Za dodržanie slova mu patrí moje uznanie a poďakovanie,“ uzavrel Figeľ.
-
Môžeme zohrať rolu pri ukončení vojny na Ukrajine? – Relácia Do kríža na STVR 15.1.2025
Môže Slovensko zohrať úlohu pri mierových rokovaniach o skončení vojny na Ukrajine? Je Bratislava vhodným miestom a ako by také rokovania mohli vyzerať? Hostia: Miroslav Wlachovský (bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí), Ján Figeľ (prvý slovenský eurokomisár), Ašot Grigorian (prezident Viedenského klubu PANAP)
Do kríža je polemická relácia RTVS, ktorá hľadá odpovede na závažné spoločenské, politické, kultúrne a náboženské otázky.
Z archívu STVR: www.rtvs.sk/televizia/archiv/15289
-
Náboženská sloboda chráni racionalitu, moralitu a spiritualitu človeka
Od antického staroveku poznáme definíciu a cieľ spravodlivosti: Dať každému, čo mu patrí.
Žiaľ, dnes sme na Slovensku ďaleko od tohoto cieľa, ba vzďaľujeme sa mu. A pritom na čele štátnej exekutívy poväčšine boli a sú právnici! Prijmime tento fakt ako výzvu k upevňovaniu právneho štátu a účinnejšej spravodlivosti pri uplatňovaní verejnej moci v našej domovine a ako volanie po skutočnom zmysle štúdia a aplikácie práva. Keď som bol mladý, nemali sme slobodný prístup k povolaniu a štúdiu, pretože pochádzam z rodiny, ktorá bola nekonformná s režimom. Právo a niektoré iné profesie boli vyhradené pre spoľahlivé osoby. Vážme si slobodnú voľbu povolania a štúdia ako výdobytok v zápase o slobodu, demokraciu, právny štát a európske Slovensko.
Človeka najlepšie charakterizujú skutky, nie slová či nálepky
Grécky filozof Celsus (2. stor. AD) charakterizoval právo takto: Ius est ars boni et aequi. Právo je umenie dobra a spravodlivosti. Jeho definícia bola zachovaná cez Justiniánovo dielo Digesta. Tomáš Akvinský sa o toto chápanie práva opieral. Celsus kritizoval ranokresťanské spoločenstvá z podrývania konzervatívnych hodnôt a tradícií, ktoré uznávala a udržiavala antická grécka kultúra. Cirkevný otec Origenes z Alexandrie (248 AD) napísal dielo Katá Kelsu – Contra Celsum na obhajobu kresťanov a ich štýlu života. Chcem týmto antickým príkladom obhajoby konzervativizmu upozorniť na škodlivosť nedefinovaných a dezinterpretovaných pojmov. Dávajme pozor na nálepky, aby nás nerozdeľovali v úsilí o dobro a spravodlivosť pre všetkých. Rád by som sa spýtal: Ježiš Kristus – určujúca osobnosť dejín, od ktorého historického zrodu počítame svoj osobný i spoločný letopočet, bol vo svojej dobe konzervatívec či liberál? Je najstaršia európska konzervatívna strana Conservative Party v Británii ešte vôbec konzervatívna? Je konzervatívne protipólom liberálneho? Je cennejšia sloboda či pravda?
Pravda nás oslobodzuje. Pravda je v jadre spravodlivosti. Sloboda je ovocím pravdy, a je na pravde závislá. Život v klamstve a propagande je životom v neslobode. Strana SaS sídliaca v Liberálnom dome v Bratislave neobhajuje slobodu náboženstva, ani slobodu svedomia, teda typicky liberálne ciele. Jej súčasťou v parlamente je už opakovane OKS, podľa mena konzervatívna strana. Matovičova a Hegerova vláda boli považované za najkonzervatívnejšie v dejinách demokratického Slovenska. Vláda pritom vytvorila aj štátny Úrad pre ochranu náboženskej slobody! Pritom však za minulej vlády SR sme kvôli pandémii zatvárali kostoly najviac a najdlhšie v celom slobodnom svete…
Veľký francúzsky fyzik a filozof Blaise Pascal zanechal po sebe poznámky, ktoré vyšli pod názvom Les Pensées. Píše v nich napríklad, že sme si urobili modlu z pravdy. Ale pravda bez lásky nie je Boh! Pascalovsky vyjadrené, pravda bez lásky neprináša dobro a spravodlivosť. Pozývam preto všetkých k spoločnému a tvorivému úsiliu o pravdu a dobro medzi nami, namiesto upätého rozdeľovania ľudí a fragmentácie potrebného úsilia.
Dôležitosť slobody náboženstva alebo viery – svedomie, osobné a kolektívne práva
Uvedené je za normálnych pomerov liberálna agenda. Zdravo liberálne strany by mali presadzovať právo na výhradu vo svedomí či náboženskú slobodu. Nemáme také liberálne a občianske strany, žijeme v prevrátených časoch, kedy pojmy a slová menia svoj zmysel. Je to spoľahlivá cesta k nedorozumeniam, sporom a konfliktom. KDH vo svojej dobe s týmito pojmami neobchodovalo, ale ich aktívne presadzovalo a obhajovalo, a to tak v r. 2006 pri spore v druhej Dzurindovej vláde, ako aj v r. 2010 pri zostavovaní Radičovej vlády. Podobne, úspešné začlenenie definície, ochrany a podpory manželstva do Ústavy v r. 2014 po dohode medzi KDH a Smerom-SD nebolo žiadnym kšeftom, ale bolo odvážnym a spolu s „deharabinizáciou“ súdnictva dvojnásobným prínosom pre dobro národa a spoločnosti.
Rád by som pripomenul štyri dôležité články zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN (1948):
Článok 1 Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva.
Článok 18 Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.
Článok 19 Každý má právo na slobodu názoru a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje názory a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.
Článok 29 (1) Každý má povinnosť voči spoločenstvu; jedine v ňom môže slobodne a naplno rozvinúť svoju osobnosť.
Náboženská sloboda je lakmusový test základných ľudských. Vyjadruje forum internum a forum externum, teda vnútorný a vonkajší priestor človeka. Ak táto sloboda nie je rešpektovaná, nadväzujúce slobody a práva budú popierané určite (sloboda názoru, prejavu, médií, združovania, zhromažďovania, vlastníctva…). Aj podľa usporiadania ide o centrálne právo (čl. 18, 19), ktoré rezonuje s úvodným článkom celého katalógu. V USA je definované Prvým dodatkom Ústavy, a Američania ho zvyknú označovať za „Bohom dané právo“ (God given right). Keďže náboženská sloboda pokrýva dimenzie myslenia, svedomia a náboženstva, je dôležitá pre všetkých , pre ľudí od A po Z, od ateistov až po zoroastrijcov! Podľa správy Pew Research Center vo Washingtone 84% svetovej populácie sa hlási k náboženstvu. Pritom až 79% žije v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre vieru. Holandská charitatívna organizácia Open Doors uvádza, že až 350 mil. kresťanov zažíva prenasledovanie v súčasnom svete, čo je najviac zo všetkých vierovyznaní. Trpia však aj iné náboženské a etnické menšiny. Formy útlaku začínajú pri netolerancii, pokračujú cez diskrimináciu až po prenasledovanie. Najhoršou formou, ktorá aj v 21. storočí existuje, je však genocída – zločin zločinov.
Náboženská sloboda je atakovaná hlavne v totalitných a autokratických režimoch. Ale ani demokracie nie sú v tomto centrálnom práve imúnne voči porušovaniu, často hrubému.Nedávnym príkladom z nášho prostredia bolo zatváranie chrámov pre bohoslužby od konca r. 2020 kvôli ohrozeniu verejného zdravia vírusom COVID-19. Vláda k tomu siahla opakovane napriek Ústave, napriek Ústavnému zákonu v čase núdze a napriek Európskemu dohovoru o ľudských právach. Paradoxne, v r. 2021 tá istá vládna koalícia založila dokonca Úrad na ochranu náboženskej slobody! Slovenské kostoly boli pre veriacich najdlhšie zatvorené, v troch obdobiach. Pritom počas druhej vlny pandémie zomrelo na Slovensku najviac chorých per capita na svete.V tom čase som mal čerstvé medzinárodné skúsenosti ako historicky prvý Osobitný vyslanec pre slobodu náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19). Dať do protikladu náboženskú slobodu a verejné zdravie som považoval od začiatku za chybné východisko. Obmedzenia tejto citlivej slobody sú možné, ale podliehajú prísnym kritériám zákonnosti a nevyhnutnosti. Považoval som konanie Úradu verejného zdravotníctva splnomocneného Nariadením vlády za porušenie Ústavy SR (čl. 24) a EDĽP (čl. 9) z hľadiska legality, legitimity a proporcionality prijatých opatrení.
Keďže v tejto veci právne kroky nekonali ani cirkevní štatutári, ani ústavní právnici, ani poslanci vládnej koalície či opozície, tak som sa rozhodol ozvať ako občan a obhajovať rešpektovanie náboženskej slobody v čase krízy aj u nás doma, na Slovensku. Vo viacerých demokratických krajinách prebiehali súdne spory, ktoré iniciovali biskupi, kňazi alebo laici ako občania (Belgicko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Škótsko, USA na úrovni viacerých jednotlivých štátov, …)
Najprv som sa pokúsil riešiť situáciu vnútroštátne. Ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu som napísal listy s návrhom vhodných alternatívnych opatrení premiérovi a všetkým ministrom, dané na vedomie prezidentke a predsedovi NR SR. S prekvapením a sklamaním konštatujem, že mi na listy nikto neodpovedal. Politická a štátno-správna etika u nás klesla na minimum. Hovorím to kriticky, so skúsenosťou bývalého ministra a komisára EÚ. Primárna kultúra úradov má byť férová komunikácia s občanmi, firmami a inštitúciami, pričom jej cieľom je spoľahlivá služba ľuďom, ktorí za fungovanie štátu platia.
Tak som následne podal dva podnety Generálnej prokuratúre SR, prvý individuálny a druhý kolektívny. Napriek pozitívnym uisteniam ich obsah týkajúci sa neprimeraného a nezákonného obmedzovania účasti veriacich na bohoslužbách nebol zakomponovaný do podnetu, ktorý GP v r. 2021 podal Ústavnému súdu SR. Keďže vnútroštátne som tým vyčerpal možnosti účinnej ochrany základných občianskych práv, rozhodol som sa využiť medzinárodné nástroje. Vzhľadom na medzinárodné skúsenosti a kontakty som sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Odbornú podporu mi poskytol JUDr. Martin Timcsák, a v neskoršom období aj známa organizácia na obranu slobody ADF International.
Podnet, teda sťažnosť pre porušenie garantovaných práv podľa platného Dohovoru, som podal vo februári 2021 a doplnil v apríli 2021. Prvým dobrým signálom bolo zaregistrovanie podnetu v Štrasburgu. Má číslo 12131/21. V r. 2022 súd oficiálne zverejnil toto podanie na svojej webovej stránke. Ďalším povzbudením bol súhlas ESĽP daný tzv. tretím stranám ako účastníkom konania. Ide o ECLJ z Francúzska, Ordo Iuris z Poľska a Free University Tbilisi z Gruzínska. Všetky tri entity argumentujú v prospech uvedenej sťažnosti. Zo Slovenska sa nepridal nikto. Ide o prvý prijatý podnet vo veci obmedzovania náboženskej slobody v záujme ochrany verejného zdravia. Rozsudok bude záväzný pre SR a bude precedensom pre celý európsky kontinent. Po opakovaných dvoch kolách argumentácie z mojej strany a zo strany vlády SR zastúpenej ministerstvom spravodlivosti sa čaká na finálny verdikt. Ako sťažovateľ nepožadujem žiadne odškodnenie, ide mi o obhajobu a potvrdenie základného práva pre budúcnosť. Viac informácií je na www.janfigel.sk.
Cieľ úsilia o základné slobody: Dôstojný život človeka
Jestvuje silná a hlboká súvislosť medzi ľudskou dôstojnosťou a náboženskou slobodou. Nie náhodou II. Vatikánsky koncil Katolíckej cirkvi pomenoval svoj významný dokument o náboženskej slobode Dignitatis humanae (1965). Náboženská sloboda vyjadruje a chráni tri dimenzie človeka – racionalitu, moralitu, spiritualitu. Človek je viac, oveľa viac než len inteligentný živočích. V dôstojnosti sme si všetci rovní, kým v identite sme všetci odlišní. Taký je základný princíp tvorivosti, na rozdiel od kopírovania. Ľudská dôstojnosť je spoločný bod pre náboženských a sekulárnych humanistov.
V našej dobe sa veľa hovorí o ľudských právach. Všetci chceme svoje práva, mnohí volajú po nových právach… Kultúra ľudských práv však má pamätať a všetkým pripomínať, že ony vyplývajú z dôstojnosti osoby. Ale z tej istej skutočnosti vyplývajú aj povinnosti osoby. Dve strany tvoria jednu mincu. Sú pozvaním k rovnováhe práv a povinností, slobody a zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti je deštruktívna, ba sebazničujúca. Toto poznanie je kľúčové pri výchove nových generácií, pretože strata slobody môže byť rýchlym, jednogeneračným procesom.
Kultúra ľudskej dôstojnosti má antické korene. Stojí a napreduje na dvoch nohách, na dvoch princípoch: striebornom a zlatom etickom pravidle. Obidva sú rovnako dôležité, ako dve komory jedného srdca alebo dva laloky jedných pľúc. Strieborné pravidlo je základom reciprocity, vzájomnosti a spravodlivosti: Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám! A zlaté etické pravidlo je základom empatie, sympatie, solidarity a lásky: Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!
Zlu sa v našej dobe veľmi darí, lebo má vplyvných a všade prítomných spojencov. Traja z nich sú ako súrodenci a sú v popredí: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú tu, ak nám je jedno čo sa deje relatívne ďaleko od nás, keď ani nechápeme, čo sa deje, a keď sa bojíme niečo povedať či napísať voči krivde a nespravodlivej moci. Ich veľmi potrebnou protiváhou sú spojenci dobra: angažovanosť, edukácia (výchova a vzdelávanie) a odvaha.
Vďaka vzdelávaniu a odborným podujatiam sa formuje spoločenstvo odborníkov pre dobro a spravodlivosť, ktoré motivuje intelekt a vôľu a inšpiruje rozum a svedomie. Odhodlanie statočných a hodnotovo ukotvených ľudí je viac než pocity pesimizmu či optimizmu komentujúcich a lamentujúcich pozorovateľov. Je nádejou na tvorivú premenu človeka a spoločnosti. V čase krízy hodnôt, rastúceho násilia a vojny sú intenzívnejšie potrební noví štátnici a statoční právnici s víziou pokoja medzi ľuďmi a mieru medzi národmi, zdieľanej bezpečnosti a prosperity. Nájdu sa?
Text odznelpri otvorení druhej Konzervatívnej právnickej konferencie SLH, 12. novembra 2024 na Univerzite Komenského v Bratislave.
https://standard.sk/840836/nabozenska-sloboda-chrani-racionalitu-moralitu-a-spiritualitu-cloveka
-
Rok vlády Roberta Fica | Ján Figeľ hosťom relácie K veci na Rádio Slovensko
Slovensko | Piatok 25.10.2024, Spravodajstvo
Rok vlády Roberta Fica. | Hostia: Boris Zala (bývalý politik) a Ján Figeľ (bývalý politik). | Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zásadné zmeny v trestnej politike štátu či ekonomické zákony, ktoré sa dotknú všetkých ľudí na Slovensku. Štvrtý kabinet Roberta Fica má za sebou oficiálne prvý rok vlády. V tom nasledujúcom sa očakávajú ďalšie výrazné novely. Ako sa pozerať na prvý rok vlády Smeru, Hlasu a SNS? Kopírujú koaličné strany svoje vlastné programové vyhlásenie, alebo majú už teraz výrazné rezervy? Ako budú na ďalšie roky vplývať konflikty, ktoré sledujeme posledné mesiace? | | Moderuje: Štefánia Jánošíková. | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
-
Ako by ste hlasovali v amerických voľbách?Anketa konzervatívnych osobností
Ján Figeľ: V záujme mierovej iniciatívy, ktorej som ako moderátor súčasťou a ktorá už od jari prebieha s podporou Vatikánu, nemôžem vyjadriť svoj personifikovaný názor, ale pár programových myšlienok zdieľam rád: USA sú považované za silného obhajcu a protagonistu slobody a demokracie. Avšak sloboda a demokracia musia v záujme sebazáchovy rešpektovať, chrániť a podporovať základné hodnoty, na ktorých stojí spolužitie ľudí a národov a rozvíja sa stabilita, pokoj, spravodlivosť a spoločné dobro PRE VŠETKÝCH. Miera zodpovednosti každého spoločenstva je určená mierou jeho vplyvu. Z tohoto pohľadu sú USA na prvom mieste v zodpovednosti za stav a vývoj vo svete. To neznamená poslanie byť svetovým policajtom. To je pozvanie k rozumnej, konštruktívnej a dôveryhodnej politike, ktorú potrebujú USA doma, ale aj Európa a svet navôkol. Obrazne povedané, Socha slobody pri pobreží Ameriky v New Yorku potrebuje (dnes chýbajúcu) dvojičku v podobe Sochy zodpovednosti. Takýto celkovo zrelý a vyvážený politický program potrebujeme všetci. Takúto politiku aktívne podporujem doma i v medzinárodných vzťahoch.
Viac na: https://spolocnedobro.sk/ako-by-ste-hlasovali-v-americkych-volbachanketa-konzervativnych-osobnosti/
-
Figeľ vystúpil na Summite pre vieru a slobodu v Paname
Foto: TASR – Michal Svítok
Zdôraznil potrebu rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako to podľa neho zakotvujú kľúčové medzinárodné dokumenty vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Panama 15. októbra (TASR) – Bývalý eurokomisár za SR a neskorší osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ vystúpil na nedávnom Summite pre vieru a slobodu v hlavnom meste Panamy, kde zdôraznil potrebu rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako to podľa neho zakotvujú kľúčové medzinárodné dokumenty vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Charty základných práv EÚ a konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Dignitatis humanae. Figeľ o tom informoval TASR v pondelok.
Summit sa konal v priestoroch Latinskoamerického parlamentu v Paname, vystúpilo na ňom viac než 40 rečníkov z rôznych krajín a rozličných vierovyznaní vrátane kresťanov, moslimov, budhistov, scientológov, vyznávačov mayských kultov, sikhov, hinduistov aj neveriacich. Jeho úlohou bolo podľa organizátorov zdôrazniť dôležitosť slobody náboženstva a osobného vyznania a poukázať na možnosti zlepšenia jej ochrany vo svete.
“Agendu ľudských práv dnes unášajú rôzne skupiny reprezentujúce ideológie, násilný extrémizmus a etický relativizmus. Taktiež zabúdame alebo zanedbávame naše povinnosti voči ostatným ľuďom a spoločnosti,” upozornil vo svojom príhovore prostredníctvom videokonferencie Figeľ.
Podľa neho práva nemôžu fungovať bez povinností. “Sloboda bez zodpovednosti nemôže prežiť,” zdôraznil bývalý slovenský eurokomisár.
Zároveň je presvedčený, že “rešpekt k ľudskej dôstojnosti je miestom, kde sa stretávajú náboženskí aj sekulárni humanisti”.
https://www.teraz.sk/slovensko/figel-vystupil-na-summite-pre-vieru-a/829381-clanok.html
