Poľsko udelilo Jánovi Figeľovi vysoké štátne vyznamenanie.

Na konci júla prebehla mnohými médiami správa o tom, že Jánovi Figeľovi udelil poľský prezident Andrzej Duda vysoké štátne vyznamenanie – Rytiersky kríž za zásluhy o Poľskú republiku. 

Okrem úprimnej gratulácie svojmu predchodcovi vo vedení KDH chcem týmto textom vyjadriť niekoľko pohľadov na desaťročia národného, európskeho a medzinárodného úsilia laureáta. Nikto nedá, čo nemá. Ján Figeľ so sebou celoživotne nesie a realizuje trojjedinú víziu pre vlastnú domovinu: Po prvé, obnoviť a udržať Slovensko ako slobodný demokratický a právny štát. Po druhé, formovať vzťahy a postavenie Slovenska ako dôveryhodnej európskej a bezpečnej krajiny. A po tretie, aby Slovensko reprezentovala všestranne rozvinutá spoločnosť na silnom duchovnom a hodnotovom základe.

Všetky tri ciele tohto potrebného úsilia súvisia, okrem iných, s Poľskom – naším významným severným susedom. Nežná revolúcia v roku 1989 časovo, politicky i duchovne súvisí so spoločným zápasom v strednej Európe proti komunistickej totalite a sovietskemu impériu. Zvolenie poľského pápeža a zrod poľského hnutia Solidarita bol veľkým povzbudením aj pre disent v Československu. Figeľ to často pripomínal a udržiaval s týmto prostredím osobné vzťahy.

Mnohí sme vnímali jeho presvedčenie o tom, že zjednotená Európa začína a má základ doma, pokračuje cez dobré susedské vzťahy v regióne a až následne formuje kontinentálne zmluvné spoločenstvo krajín. Keď sa stal štátnym tajomníkom MZV a hlavným vyjednávačom pre vstup Slovenska do Európskej únie, veľmi usiloval o obnovu dôvery a spolupráce v rámci Vyšehradskej skupiny. 

Cieľom Slovenska vo V4 bolo vybudovať dôveru, dobehnúť zameškané obdobie a vstúpiť do EÚ v rovnakom čase a za výhodných a prijateľných podmienok. Aj vďaka intenzívnej spolupráci s Poľskom sa to podarilo. Všetky kapitoly a súvislosti Figeľ prezentoval priebežne počas troch rokov prístupového procesu a na záver komplexne publikoval. Zároveň toto jedinečné obdobie autenticky zachytil v Kronike vyjednávača – Dozrievanie pre Európu. Ako prvý slovenský eurokomisár vydal svedectvo o svojej práci a výsledkoch v knihe V centre spoločnej Európy. Koľko politikov zanechalo verejnosti a nasledujúcim generáciám celistvý odpočet svojej služby?

Po návrate z prvej cesty do Poľska premiér Dzurinda požiadal Figeľa, aby viedol slovensko-poľskú medzivládnu komisiu pre cezhraničnú spoluprácu. K nej pribudli dve komisie s Maďarskom – pre záležitosti národnostných menšín a pre euroatlantickú integráciu a špeciálna komisia pre slovensko-bavorskú spoluprácu. 

Figeľ okrem toho viedol prácu Výboru PRENAME pre prípravu na členstvo v NATO až do historického summitu Aliancie v Prahe (2002). Boli to rozhodujúce roky pre etablovanie Slovenska ako stabilného a dynamického suseda, priateľa a spojenca. 

Aj vďaka tomu a súvisiacim reformám zaznamenalo Slovensko po roku 2000 dekádu doteraz najsilnejšieho ekonomického a sociálneho rozvoja. Poľsko sme nechávali za sebou v mnohých ukazovateľoch. V ostatnom desaťročí je to naopak – za Poľskom všestranne a stále viditeľnejšie zaostávame.

Jána Figeľa v Poľsku poznajú. Často bol rečníkom na výročných podujatiach Ekonomického fóra v Krynici či Karpaczi alebo na konferenciách Európy Karpát. Vystúpil na viacerých poľských univerzitách, podporoval cezhraničné projekty, výstavbu a prepojenie dopravnej infraštruktúry.

Poľský národ je osobitne hrdý na svojho najväčšieho rodáka v dejinách. Je ním kardinál Karol Wojtyla, ktorý sa v r. 1978 stal pápežom Jánom Pavlom II. Dnes je uctievaný ako svätý. Figeľ ho stretol osobne viackrát, rok pred odchodom do večnosti dokonca aj so svojou rodinou. 

Mnohé z bohatstva myšlienok, učenia a svedectiev tejto výnimočnej osobnosti prijal ako svoju celoživotnú inšpiráciu. Ako predseda Správnej rady Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára pri storočnici narodenia sv. Jána Pavla II. ho navrhol na zaradenie medzi čestných občanov in memoriam Bratislavy a Prešova. V oboch prípadoch sa tak stalo. 

V januári tohto roka adresoval podnet prezidentovi SR, aby pri príležitosti 35. výročia historicky prvej návštevy tohto veľkého priateľa Slovenska bolo sv. Jánovi Pavlovi II. udelené najvyššie štátne vyznamenanie in memoriam a taktiež jeho žijúcemu osobnému tajomníkovi Stanislawovi Dziwisovi, ktorý je dnes krakovským kardinálom a Slovensko má v srdci. Toto ocenenie nie je potrebné pre nebohého pápeža, ale je potrebné kvôli nám. Aby si ho žijúce a budúce generácie s úctou a vďakou pripomínali aj na celospoločenskej úrovni. Prezident Pellegrini o týchto oceneniach doteraz nerozhodol. 

Poľsko tieto aktivity Jána Figeľa vníma pozorne a s vďakou. Potvrdením toho je aj udelenie vysokého štátneho vyznamenania. Po štátnom ocenení od francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca (Rytier čestnej légie, r. 2004) je to ďalšia významná krajina, ktorá si cení prínos Jána Figeľa pre vzájomnú spoluprácu a európsku integráciu. Nech to slúži ako príklad, inšpirácia a povzbudenie najmä mládeži a novým generáciám.

(Spolu s Jánom Figeľom si vysoké štátne vyznamenanie za svoje aktivity prevzali aj bývalý podpredseda KDH Ján Hudacký a bývalý funkcionár KDH Pavol Mačala.) 

Celý čĺańok tu: https://www.postoj.sk/180039/nalezite-ocenenie